{"guid": "0daf5150-9405-47b6-a4d5-f38e4e92f11e:59f4a705-afbe-4d86-83d2-d97731a5367e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2", "spisova_znacka": "BA-1S/194/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/194/2020 z 12. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 12. marca 2026, sp. zn. BA-1S/194/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2", "identifikacne_cislo": "1020201157", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "nazov": "§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-7", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59f4a705-afbe-4d86-83d2-d97731a5367e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/194/2020\n1020201157\n12. 03. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020201157.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: GAMO a.s., IČO: 36 033 987, so sídlom: Kyjevské námestie 6, 974 04\nBanská Bystrica, právne zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., IČO: 52 826 791, so sídlom: Horná\n13, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky, IČO: 00 681 156, so sídlom: Špitálska 4 - 6, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 15482/2020-M_OMPČ zo dňa 02.06.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce, sociálnych vecí\na rodiny\nSlovenskej republiky, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo XXXXX/XXXXX_OMPČ zo dňa 02.06.2020 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobcovi ako prijímateľovi nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) bol v rámci\noperačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na základe Zmluvy o poskytnutí NFP č.\nZ2711023041001 zo dňa 18.05.2010 v znení Dodatku\nč.\nDZ271102304100101 zo dňa 02.02.2011 (ďalej len „Zmluva o NFP“), schválený NFP vo výške\n283 967,60 Eur na realizáciu projektu, ktorého hlavným cieľom bola tvorba a udržanie pracovných\nmiest prostredníctvom komplexnej podpory rozvoja podnikov a aktivít zameraných na predvídanie\nzmien, adaptabilitu na zmenené podmienky, kontinuálnu podporu tvorby pracovných miest, zvyšovanie\nzručností pre adaptabilitu pracovníkov a na vznik a prispôsobenie sa podnikateľov a podnikov.\n2. Na zabezpečenie hlavného cieľa projektu žalobca vyhlásil dňa 20.10.2010 verejné obstarávanie\nna predmet zákazky „Vzdelaný zamestnanec – strategická výhoda“ v rámci projektu „Vzdelaný\nzamestnanec – strategická výhoda“ (ďalej len „predmetné VO“), pričom výsledkom predmetného VO\nbolo uzatvorenie zmluvy s úspešným uchádzačom. Úrad pre verejné obstarávanie vykonal u žalobcu\nkontrolu predmetného VO a v nadväznosti na vykonanú kontrolu vyhotovil Protokol o výsledku\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12196-7000/2014-OK/5 zo dňa 10.09.2015, v ktorom\nidentifikoval dva nedostatky s vplyvom na výsledok predmetného VO (ďalej len „protokol“).\n3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Sekcia kontroly (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“) ako vecne príslušný správny orgán v zmysle § 7 zákona\nč.\n\n528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) začal na základe Oznámenia o začatí správneho konania\nč. 14513/2017-M_ODMASK, 26542/2017 zo dňa 14.06.2017, konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č.\n528/2008 Z. z. vo veci vrátenia jeden a pol násobku sumy uvedenej v Správe o zistenej nezrovnalosti č.\nN21500587/O05 zo dňa 20.02.2017 a k nej prislúchajúcej Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo\ndňa 20.02.2017 vo výške 6 035,20 Eur, ktorá suma bola žalobcovi vyčíslená za porušenie ustanovení\nzákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) za to, že žalobca pri realizácii predmetného\nVO: 1) postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, a to s princípom hospodárnosti a nediskriminácie\nzáujemcov, resp. uchádzačov, z dôvodu, že spojil do jedného VO vzdelávania s rôznymi priamo\nnesúvisiacimi zameraniami, pričom z dokumentácie nevyplývala nevyhnutnosť ich spojenia do jednej\nzákazky, spojením školiacich aktivít rozdielneho druhu bez možnosti predkladať ponuku na jednotlivé\nčasti žalobca takto obmedzil hospodársku súťaž, nakoľko v prípade rozdelenia zákazky na jednotlivé\nčasti mohlo prejaviť záujem o účasť vo VO viac potenciálnych záujemcov, pričom uvedené porušenie\nZVO mohlo mať vplyv na výsledok VO; 2) postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, keď stanovil kratšiu\nlehotu na vyžiadanie súťažných podkladov (do 28.10.2010 do 15:00) vo vzťahu k lehote na predkladanie\nponúk (do 12.11.2010 do 15:00) o 15 dní, s tým, že uvedené porušenia ZVO mohli mať vplyv na výsledok\nVO.\n4. Prvostupňový orgán vydal dňa 17.02.2020 rozhodnutie č. 3133/2020-M_ODMASK, 9014/2020 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona č.\n528/2008 Z. z. vrátiť čiastku vo výške 9 052,80 Eur vypočítanú ako jeden a pol násobok sumy 6 035,20\nEur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia.\n5. Na základe rozkladu žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky ako rozkladový orgán (ďalej len „žalovaný“) podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nrozhodnutím č. 15482/2020-M_OMPČ zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad\nžalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.\nII.\nŽaloba\n6. Správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 10.08.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ktoré\nboli vydané prvostupňovým orgánom a žalovaným (ďalej spolu len „žalovaný“), z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť preskúmavaných\nrozhodnutí.\n7. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný nepostupoval pri\nrozhodovaní o jeho právach a povinnostiach v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.\nNezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí odôvodnil s poukazom\nna\nustanovenia nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18.12.1995 o ochrane finančných záujmov\nEurópskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie č. 2988/95“) s tým, že správne konanie vo veci\nvyvodenia zodpovednosti voči žalobcovi bolo možné uskutočniť iba v lehote štyroch rokov od spáchania\nnezrovnalosti. Vzhľadom k tomu, že nezrovnalosť vznikla dňa 25.11.2011, nebolo možné voči žalobcovi\nviesť správne konanie, keďže premlčacia doba štyroch rokov uplynula dňa 25.11.2015. Žalobcom\nbola vznesená v správnom konaní aj námietka premlčania, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nvyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na čl. 3 ods. 1 štvrtý pododsek Nariadenia č. 2988/95, hoci\nžalobcovi bolo uložené správne opatrenie a premlčacia doba v tejto veci už nepochybne uplynula.\n8. Žalobca ďalej namietal závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré žalovaný\ndo\nnapadnutého rozhodnutia prevzal bez ďalšieho a založil ho na konštatovaní, že bola porušená\nhospodárska súťaž. Orgánom štátnej správy, ktorý môže vysloviť obmedzenie hospodárskej súťaže\nje však jedine Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Žalobca vyjadril pochybnosť nad tým, ako\n\nmôžu dva štátne orgány vychádzať z tej istej skutočnosti o porušení alebo obmedzení hospodárskej\nsúťaže. ZVO podľa neho nemá ustanovenie o tom, že nie je možné spojiť do jedného VO zákazky na\ndodanie viacerých druhov tovarov, resp. nemá ustanovenie ukladajúce povinnosť, aby bola zákazka\nv určitých prípadoch rozdelená na jednotlivé samostatné časti. Nie je teda možné konštatovať porušenie\nneexistujúcej povinnosti a vyvodzovať za takéto konanie zodpovednosť. To isté platí o povinnosti žalobcu\nvo VO stanoviť kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov.\n9. Žalobca namietal aj nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa neho trpí vadami,\nspočívajúcimi v nedostatkoch, ako sú absencia popisu konania, ktoré má odôvodňovať povinnosť vrátiť\npožadovanú sumu jeden a pol násobku sumy nezrovnalosti. Podľa žalobcu výrok prvostupňového\nrozhodnutia musí obsahovať popis skutku – konania, za ktoré mu bola táto povinnosť uložená. Z výroku\nprvostupňového rozhodnutia túto skutočnosť nie je možné zistiť, pričom výrok rozhodnutia predstavuje\njeho najdôležitejšiu časť, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, musí\nbyť preto určitý a konkrétny, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.\nV opačnom prípade správny orgán poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím takýto nepresný a neurčitý výrok, resp. rozhodnutie, potvrdil, v dôsledku čoho\ntiež pochybil a napadnuté rozhodnutie tak trpí vadami, pretože je nezákonné. Žalobca tiež poukázal na\nto, že výrok prvostupňového rozhodnutia je zameniteľný a nespĺňa požiadavky naň kladené s poukazom\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sž/66/98 zo dňa\n30.09.1998.\n10. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie navyše vydal nepríslušný správny orgán, keďže v hlavičke\nnapadnutého rozhodnutia mala byť uvedená hlavička Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), nie hlavička ministra práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky (ďalej aj „minister“). Napadnuté rozhodnutie mal v danom prípad vydať správny\norgán – ministerstvo a o rozklade mal rozhodnúť minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy,\ntento postup však dodržaný nebol. Napadnuté rozhodnutie je preto ničotné, pretože ho vydal subjekt,\nktorý na to nemal právomoc a nie je správnym orgánom.\n11. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutia ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie pri súčasnom priznaní náhrady trov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému\nsúdu dňa 07.01.2021. Namietal nedostatok právomoci na súdny prieskum napadnutého rozhodnutia,\nktoré je podľa neho s poukazom na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008\nZ. z. a na uznesenie\nNS SR sp. zn. 8Sžfk/28/2017 zo dňa 26.02.2019 vylúčené zo správneho súdneho prieskumu.\n13. Pre prípad vyhodnotenia tejto námietky ako nedôvodnej, k meritu veci ďalej žalovaný argumentoval\npoukazom na skutočnosť, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť\nvoči žalobcovi, nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním NFP, na ktorý\nvšak nie je právny nárok. Žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, zhrnul skutkový stav\nv danej veci, citoval ustanovenia zákona\nč. 528/2008 Z. z. a Zmluvy o NFP a zdôraznil\nskutočnosť, že žalobca musel byť uzrozumený s možnosťou vykonania kontroly realizácie predmetného\nprojektu. Vykonaním kontroly pritom boli zistené porušenia ZVO znamenajúce nezrovnalosť. Podľa\nnázoru žalovaného sa žalobca snaží vyfabulovať nezákonnosť kontroly zo strany Úradu pre verejné\nobstarávanie (ďalej len „ÚVO“) a jej záverov bez opory svojej argumentácie v zákone. ÚVO v tomto\nprípade zákonne a súčasne objektívne a nestranne overuje porušenie pravidiel VO zistené žalovaným\nako riadiacim orgánom. Zo ZVO vyplýva, že ÚVO plní funkciu overovateľa, resp. arbitra medzi riadiacim\norgánom (žalovaným) a prijímateľom NFP (žalobcom), ktorý nesúhlasí so zisteniami riadiaceho orgánu\na odmieta dobrovoľne uhradiť finančnú opravu. Preto až následne, po tom, ako ÚVO potvrdí zistenia\no porušení pravidiel VO, môže začať správne konanie podľa § 27a ods. 5 zákona\nč.\n528/2008 Z. z. Pritom priamo z § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že zistenie\nÚVO o porušení pravidiel a postupov VO uvedených v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na\nvýsledok VO, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania. Protokol je kľúčovým\ndokumentom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi. Žalovaný\n\nďalej zdôraznil, že ustanovenia § 27a ods. 3, ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. sú kogentné a neumožňujú\nsprávnu úvahu vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a k výške uloženej sumy.\n14. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si nesprávne zamieňa obmedzenie hospodárskej súťaže\na porušenie pravidiel VO. ÚVO v danom prípade rozhodol o porušení pravidiel VO v zmysle ZVO, nie\no obmedzení hospodárskej súťaže. Žalobca pritom bol na účely predmetného VO osobou, na ktorú\nsa právny režim ZVO vzťahoval. Kontrola vykonaná zo strany ÚVO nebola súčasťou tohto správneho\nkonania, ako sa snaží interpretovať žalobca. Protokol je výlučne podkladom pre zistenie skutkového\nstavu a skutočnosti v ňom uvedené mali povahu predbežnej otázky, ktorú vyriešil orgán na to oprávnený\n– ÚVO. Takýmto posúdením bol žalovaný viazaný v zmysle § 27a ods. 3, ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.\nz., ako aj podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku.\n15. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný dodal, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k chýbajúcim\nnáležitostiam rozhodnutia vychádza z nesprávneho predpokladu, že prvostupňové rozhodnutie ukladá\nsankciu. Rozhodnutie vydané podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. však znamená len určenie\npovinnosti vrátiť časť poskytnutého NFP zodpovedajúceho finančnej oprave a nemožno ho automaticky\nstotožňovať so sankciou. Povinnosť vrátenia má skôr reštitučný než sankčný charakter. K námietke\nnepríslušnosti rozkladového orgánu žalovaný dodal, že táto je neopodstatnená a šikanózna, keďže\nz napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané vedúcim ústredného orgánu štátnej správy v súlade\ns § 61 ods. 2 Správneho poriadku.\n16. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP\nalebo konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil, resp. aby žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190\nSSP.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 31.01.2022\n(replika), v ktorom v súvislosti s nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia poukázal na uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 5Sžfk/64/2019 zo dňa\n27.10.2021, ktoré rozsiahle citoval. Podľa žalobcu z predmetného rozhodnutia jednoznačne vyplýva\nmožnosť preskúmať takýto typ rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Podľa žalobcu je tento názor\nNSS SR, s ktorým sa stotožnil, súladný s ústavným právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu.\n18. Duplika zo strany žalovaného nebola podaná.\nV.\nRelevantná právna úprava\n19. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n21. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n22. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n\n24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo\nna\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\n25. Podľa § 24b zákona č. 528/2008 Z. z.\n(1) Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu\nprávnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady\nna výkon\ntejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3.\n(2) Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci\na\npodpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami,\nktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú\nprostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného\nzákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci\na podpory.\n26. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu,\nodhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení\nvo forme\nfinančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení.\n27. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán,\norgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade\nich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia.\n28. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý\nnezrovnalosť spôsobil.\n29. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vysporiadanie finančných vzťahov\nfinančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a.\n\npo vykonaní\n\n30. Podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2\nzistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu\norgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného\nobstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).\n31. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu\nprávoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania\nalebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole,\nktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta\npodľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na\nvrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1,\nriadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku\nalebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak\nprijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán\npodá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.\n32. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo\nodseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku\n1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich\nsa na predmet zákazky.\n33. Podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5,\nrozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a)\nriadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.\n34. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti\nriadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5.\n\n35. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n36. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,\nprincíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti\na princíp\nhospodárnosti a efektívnosti.\n37. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 na účely ochrany finančných záujmov Európskych\nspoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol\na\nsprávnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.\n38. Podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 \"Nezrovnalosť\" je akékoľvek porušenie ustanovenia práva\nspoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je\nalebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,\nbuď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene\nspoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.\n39. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania\nnezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,\nktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti,\npremlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných\nprogramov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu. Premlčacia doba sa prerušuje\npri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania\nalebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom\nakte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej\ndoby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie\nprerušené v zmysle článku 6 ods. 1.\n40. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 2988/95 lehota na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho správnu\nsankciu je tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným. Prípady\nprerušenia premlčacej doby a prerušenia správneho konania sú upravené príslušnými ustanoveniami\nvnútroštátneho práva.\n41. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2988/95 členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie\ndlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.\n42. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 je všeobecným pravidlom, že\npri\nakejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme: - povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné\nalebo neprávom získané sumy, - úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti\no poskytnutú výhodu alebo v čase prijatia zálohy.\n43. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené\nnedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b)\nzaplatenie sumy väčšej ako sú sumy neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto\ndodatočná suma sa stanovuje v súlade s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými\npravidlami a nesmie prekročiť úroveň nevyhnutnú na vytvorenie odstrašujúceho účinku; c) celkové\nalebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov spoločenstva, aj keď mal\nsubjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody; d) vylúčenie z výhody alebo jej odňatie na obdobie\nnasledujúce po období výskytu nezrovnalosti; e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať\nsa na programe pomoci spoločenstva; f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia\npodmienok ustanovených právnymi predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky; g) iné\nsankcie čisto ekonomickej povahy, zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené\nodvetvovými právnymi predpismi prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví\na v súlade s uplatňovaním právomocí zverených Komisii Radou.\n44. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 bez ohľadu na správne opatrenia spoločenstva a\nsankcie prijaté na základe odvetvových právnych predpisov existujúcich v čase nadobudnutia účinnosti\ntohto nariadenia, uloženie finančných sankcií, ako sú správne pokuty možno pozastaviť rozhodnutím\n\npríslušného orgánu, ak sa začalo trestné konanie voči danej osobe v súvislosti s tými istými\nskutočnosťami. Prerušením správneho konania premlčacia doba ustanovená v článku 3 neplynie.\n45. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi\nostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n\na\nzo\n\n46. Podľa § 47 ods. 1 až ods. 3 Správneho poriadku\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa\nv\nrozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota\nnesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi\na\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n47. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/194/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu,\nkde je vedená pod sp. zn. BA-1S/194/2020.\n48. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň\n12.03.2026, na ktoré sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil žiaden z účastníkov konania. Svoju\nneúčasť na pojednávaní ospravedlnil len žalobca, podaním uskutočneným prostredníctvom právneho\nzástupcu, doručeným správnemu súdu dňa 10.03.2026, v ktorom vyslovil súhlas s pojednávaním v jeho\nneprítomnosti a zotrval na svojich písomných podaniach v danej veci. Vzhľadom k tomu, že boli\nsplnené podmienky podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP, správny súd rozsudok vyhlásil vyvesením jeho\nskráteného písomného vyhotovenia\nbez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.\nDňom vyhlásenia rozsudku v zmysle\n§ 137 ods. 3 SSP je deň 12.03.2026.\n49. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa\n§ 10, § 13\nods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo,\nv rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté\nrozhodnutie je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.\n50. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bola\nžalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky\nvo výške 9 052,80 Eur, poskytnuté na základe Zmluvy o NFP, ktorá povinnosť bola potvrdená aj\nv rozkladovom konaní.\n51. Správny súd považoval za potrebné v prvom rade sa vysporiadať s námietkou žalovaného\no neprípustnosti správneho súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia v danej veci, ktorá\nvychádzala z § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z., vylučujúceho z prieskumu správneho súdu\n\nniektoré rozhodnutia vydané podľa zákona č. 528/2008 Z. z. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na\njudikatórne závery NSS SR vyjadrené v uznesení sp. zn. 5Sžfk/64/2019\nzo dňa 27.10.2021,\nv zmysle ktorých „Z ústavne súladného výkladu § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a\npodpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, ako aj z jeho\núčelu, úmyslu zákonodarcu a systematického zaradenia vyplýva, že neprípustnosť súdneho prieskumu\nsa vzťahuje len na konanie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok podľa § 14 zákona č. 528/2008\nZ. z. (prípadne na nadväzujúce prieskumné konanie podľa § 14 ods. 6 až 10 zákona č. 528/2008 Z.\nz.). Nevzťahuje sa teda na všetky konania obsiahnuté v druhej časti zákona o pomoci a podpore a ani\nna konanie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.“ (R 8/2022, právna veta). Vzhľadom na tieto\nzávery je zrejmé, že námietka žalovaného v tomto smere nie je opodstatnená, preto správny súd pristúpil\nk meritórnemu posúdeniu danej veci.\n52. Správny súd v rámci ustálenia charakteru konania o uloženej povinnosti upriamuje pozornosť na\nskutočnosť, že preskúmavanými rozhodnutiami bola žalobcovi podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008\nZ. z. uložená povinnosť vrátiť sumu 9 052,80 Eur, teda jeden a pol násobok sumy nezrovnalosti\nuvedenej v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500587/O05 zo dňa 20.02.2017 a k nej prislúchajúcej\nŽiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 20.02.2017 vyčíslenej vo výške 6 035,20 Eur. V\nzmysle rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít, ktorá nebola prekonaná ďalším vývojom (napr.\nrozsudok NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023), s ktorou sa správny súd stotožňuje, je preto\nzrejmé, že ide o vec správneho trestania.\n53. Z rozsudku NSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (bod 65.), ktorý vo vzťahu\nku\nkonaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. dáva návod na rozlišovanie medzi konaním o správnej sankcii\na konaním o správnom opatrení (finančnej oprave), platí, že „...finančnou opravou je podľa kasačného\nsúdu potrebné rozumieť povinnosť vrátiť celý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej\nnezrovnalosti, pričom v tomto prípade nejde o správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v\nprípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec zistenej nezrovnalosti (ak nejde o úrok z omeškania podľa čl. 4\nods. 2 Nariadenia 2988/95), ide o správnu sankciu podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95.“ Aplikujúc uvedené\nna danú vec, v ktorej bol žalobca preskúmavanými rozhodnutiami zaviazaný na vrátenie sumy 9 052,80\nEur ako jeden a pol násobku sumy 6 035,20 Eur, bolo potrebné takto uloženú povinnosť považovať\nza sankciu. Túto skutočnosť, s ktorou súvisí aj povinnosť aplikovať na danú vec zásady správneho\ntrestania a subsidiárne aj zásady trestného konania, však žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil, hoci\ntáto má výrazný vplyv na priebeh a spôsob vedenia správneho konania, uplatňovanie práv účastníkov\nkonania, posúdenie zásadných otázok vrátane otázky premlčania v zmysle Nariadenia č. 2988/95,\ni samotné náležitosti rozhodnutia, vydaného v takomto konaní, a požiadavky naň kladené vrátane jeho\nzrozumiteľnosti a presvedčivosti.\n54. V prepojení na uvedené správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou\nz najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní\nzaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť účastníkovi konania dôvody, pre ktoré bolo\nrozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum\ntakéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní\ndotknutých subjektov. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda\nnejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je\nmožné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri\nformovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Uvedené požiadavky sa o to viac vzťahujú na rozhodnutia,\nvydávané vo veciach správneho trestania, keďže sa svojím charakterom približujú trestnému konaniu\na ich výsledkom je spravidla sankcia s trestnoprávnych charakterom, preto je potrebné striktne trvať\nna požiadavke jednoznačnosti, zrozumiteľnosti, presvedčivosti, dostatočnej argumentačnej vybavenosti\na najmä dôvodnosti takýchto rozhodnutí, ktoré musia dávať odpovede na všetky nastolené skutkové\na právne otázky, a to nielen vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ale aj k jeho výroku, ktorého súčasťou\nje skutková a právna veta ako základné predpoklady pre uloženie sankcie.\n55. Správny súd v tomto kontexte poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa\n01.09.2008, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec a v ktorom NS SR vyslovil, že „výrok\nrozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu,\naby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho\n\nrozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ (ZSP 69/2008).\nObdobne NS SR judikoval, že „vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia\ntiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia\ns uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.“ (R 51/2011)\na že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti\núčastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho\norgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti\nvýroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“ (R 108/1999).\n56. Vo vzťahu ku konaniam podľa zákona č. 528/2008 Z. z. obdobné závery možno čerpať z rozsudku\nNSS SR sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (body 70. až 73.), podľa ktorého\n„Ak teda má rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v prejednávanej veci povahu\nrozhodovania o sankcii, vo výroku tohto rozhodnutia musí byť vymedzený aj skutok,\nza ktorý sa\nsankcia ukladá. Opis skutku je pritom potrebné vymedziť jasne, zrozumiteľne\na nezameniteľne.\nAk výrok sankčného rozhodnutia takýto výrok neobsahuje, je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a\nteda i nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/2/2019 z?20. augusta 2020).\nPodľa správneho súdu malo byť vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené o porušenie akých\nkonkrétnych pravidiel a postupov verejného obstarávania šlo a mal byť presne označený protokol,\nz ktorého toto rozhodnutie vychádzalo. S uvedeným záverom správneho súdu možno súhlasiť len\nčiastočne. Podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán totiž\nneposudzuje otázku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale len koná na základe\npodnetu Úradu pre verejné obstarávanie a na základe jeho záverov o porušení pravidiel a postupov\nverejného obstarávania. Z toho dôvodu nemohol kasačný súd súhlasiť so záverom správneho súdu,\nže\nvo výroku rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci podpore, ak ide o sankciu, musí\nbyť uvedené aké konkrétne povinnosti pri verejnom obstarávaní boli porušené. Na druhej strane sa však\nkasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že je nevyhnutné, aby nedošlo k zameneniu skutku,\nak je vo výroku odkaz na protokol, aby ten bol presne označený, keďže rozhodnutie z neho vychádzalo.\nNepostačuje, aby správny orgán len všeobecne vo výroku uviedol, že konal na základe protokolu,\nbez jeho bližšieho označenia. Ten bol v preskúmavaných rozhodnutiach uvedený iba v odôvodnení,\nčo vzhľadom na sankčný charakter rozhodnutia a významnosť protokolu ako podkladu pre samotné\nrozhodnutie, považoval aj kasačný súd za porušenie povinnosti pre jednoznačný a nezameniteľný výrok\nsankčného rozhodnutia. Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v súvislosti s jedným finančným\npríspevkom u jedného prijímateľa môžu byť vykonané viaceré kontroly a vypracované viaceré protokoly\ntýkajúce sa jednotlivých verejných obstarávaní, a preto ak sa vo výroku odkaz na protokol nachádza, ten\nmusí byť jasne a presne označený...Hoci kasačný súd neprisvedčil záveru správneho súdu o povinnosti\nvo výroku uviesť porušenie pravidiel verejného obstarávania, absenciu presného vymedzenia protokolu\npovažoval za kľúčovú a preto so záverom správneho súdu o potrebe zrušenia napádaných rozhodnutí\nsúhlasil.“\n57. Správny súd, vzhľadom na uvedené závery NSS SR, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje,\naplikujúc ich na prejednávanú vec, prisvedčil žalobnej námietke žalobcu\no existencii vady\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, spočívajúcej v\núplnej absencii skutkovej a právnej vety vo výroku preskúmavaných rozhodnutí, a teda v úplnej absencii\nidentifikácie skutku a jeho právnej kvalifikácie, pre ktorý bola žalobcovi uložená sankcia. Prvostupňové\nrozhodnutie v jeho výroku obsahuje len odkaz na § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. a výšku sumy, na\nvrátenie ktorej bol zaviazaný. Výrok napadnutého rozhodnutia sa skladá z potvrdzujúcej a zamietajúcej\nčasti vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu a k rozkladu žalobcu, pričom žalovaný neuviedol ani\nustanovenie, podľa ktorého rozhodoval, čo je zároveň v rozpore s § 46, § 47 ods. 2 Správneho poriadku.\nRovnako nebola splnená podmienka identifikácie protokolu vo výroku preskúmavaných rozhodnutí.\nOdkaz na protokol v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nie je v zmysle vyššie uvedených záverov\nNSS SR na tento účel postačujúci. Správny súd zdôrazňuje, že skutková a právna veta sú nevyhnutnou\nsúčasťou každého rozhodnutia, vydaného v rámci správneho trestania, a tieto sú základom pre aplikáciu\nzásady ne bis in idem, s ktorou súvisí požiadavka na zachovanie totožnosti a nezameniteľnosti skutku\nako základného predpokladu pre uplatnenie správneho trestania. Tento nedostatok výroku spôsobuje\nnezrozumiteľnosť a zároveň nedostatok dôvodov, na ktorých sú preskúmavané rozhodnutia založené.\n58. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia správny súd zistil aj vo vzťahu\nk námietke\npremlčania, ktorú žalobcu vzniesol už v rozkladovom konaní, začatom na základe ním podaného\n\nrozkladu zo dňa 03.03.2020, s poukazom na komplexnú právnu úpravu obsiahnutú v Nariadení č.\n2988/95. K tejto námietke sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril len okrajovo, s poukazom na\nčl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95, pričom dátum vzniku nezrovnalosti ustálil na 25.11.2011 a s ohľadom\nna finančnú opravu zo dňa 27.08.2014 mal\nza to, že premlčacia lehota neuplynula.\nSprávny súd poukazuje na to, že právna úprava účinkov uplynutia premlčacích dôb obsiahnutá v čl. 3\nods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ustanovuje jednak dĺžku premlčacích dôb, minimálnu aj maximálnu, jednak\nokamih začatia jej plynutia, pričom rozlišuje viacero situácií diferencovaných podľa charakteru zistenej\nnezrovnalosti. Nariadenie č. 2988/95 zároveň zakotvuje zákonnú definíciu tak pojmu nezrovnalosť (čl. 1\nods. 2), ako aj rozlišovanie a druhy správnych opatrení a správnych sankcií (čl. 5, čl. 6), ktoré sú dôležité\nz hľadiska aplikácie čl. 3.\n59. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal konkrétnymi okolnosťami danej veci a svoje\núvahy nevysvetlil tak, aby ich bolo možné podrobiť prieskumu zo strany správneho súdu, ktorého\ningerencia vo vzťahu k ochrane subjektívneho verejného práva má len subsidiárny charakter. Žalovaný\nneuviedol, aké konkrétne skutkové a právne okolnosti a úvahy týkajúce sa predmetnej veci ho viedli\nk záveru o neopodstatnenosti námietky žalobcu\no premlčaní, konkrétne sa\nnevysporiadal s tým, či v danom prípade išlo o pokračujúcu alebo opakujúcu sa nezrovnalosť, resp. či\ndošlo k úplnému skončeniu programu, pre ktorý sa NFP poskytol (Zamestnanosť a sociálna inklúzia), od\nktorých skutočností sa odvíja konkrétny okamih začatia plynutia premlčacej doby (čl. 3 ods. 1 Nariadenia\nč. 2988/95). V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti premlčacia doba začína plynúť\nodo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila, v prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až\ndo úplného skončenia programu, ide teda o zásadný rozdiel pri posudzovaní premlčania. Žalovaný sa\ntiež nevyjadril k tomu, či v priebehu konania došlo ku skutočnostiam zakladajúcim prerušenie premlčacej\ndoby v zmysle čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95, ktoré prerušenie spôsobuje znovuzačatie plynutia\npremlčacej doby. Navyše na účely posúdenia premlčania žalovaný nerozlišoval medzi uložením sankcie\nv rámci správneho trestania a uložením finančnej opravy, ktorá sa považuje za správne opatrenie\nmimo režimu správneho trestania (viď bod 53. rozsudku). Žalovaný uloženie finančnej opravy stotožnil\ns uložením sankcie a ustálil ju na deň 27.08.2014, kedy bol vypracovaný Záznam z administratívnej\nkontroly verejného obstarávania a bola uložená finančná korekcia vo výške 10 %, čo však nemožno\nstotožňovať s uložením sankcie v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Závery žalovaného\nsú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vo vzťahu k aplikácii inštitútu premlčania na\ndanú vec nepostačujúce.\n60. Žalovaný bol povinný sa s touto námietkou vysporiadať, a to dostatočným spôsobom tak, aby dal\nodpovede na všetky otázky s ňou súvisiace vrátane aplikácie konkrétnych ustanovení Nariadenia č.\n2988/95 na danú vec. Správny súd zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva\nje v prvom rade povinný sa s námietkami účastníkov konania vysporiadať správny orgán a až po\nvykonaní administratívneho prieskumu je možné pristúpiť k prieskumu v správnom súdnom konaní.\nSprávny súd nie je povinný nahrádzať činnosť správnych orgánov a suplovať ich povinnosti. Správny súd\ntaktiež podotýka, že správny orgán nie je povinný vyhovieť každej námietke účastníka konania, ale je\npovinný sa každou námietkou relevantne zaoberať, to znamená vyhodnotiť, či ide o námietku podstatnú,\ndotýkajúcu sa subjektívnych práv účastníka konania, ktorý ju vzniesol, resp. či má táto námietka a jej\nposúdenie vplyv na dané konanie a aký, a v zmysle takéhoto vyhodnotenia k nej potom zaujať adekvátne\nstanovisko, pričom ak túto povinnosť nesplní prvostupňový orgán, je v súlade so zásadou jednotnosti\nprvostupňového a druhostupňového správneho konania povinný tak učiniť odvolací (rozkladový) orgán.\nŽalovaný bol povinný sa v danej veci s námietkou žalobcu vysporiadať nielen na základe rozkladových\nnámietok, ale aj s ohľadom na to, že v prípade lehoty uvedenej v čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 2988/95 ide\no lehotu prekluzívnu, nie premlčaciu (por. rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025,\nbody 5., 68.), pričom preklúziu je každý správny orgán povinný skúmať ex offo, teda zo svojej úradnej\npovinnosti a z vlastnej iniciatívy.\n61. Označeným rozsudkom NSS SR sp. zn. 4Sfk/15/2024 zo dňa 20.03.2025 bola zamietnutá kasačná\nsťažnosť proti rozsudku správneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023, keď sa NSS\nSR stotožnil s právnym názorom správneho súdu, okrem iného aj v otázke premlčania. Z rozsudku\nsprávneho súdu č. k. BA-2S/67/2023-121 zo dňa 15.11.2023 vyplývajú nasledujúce právne závery, na\nktoré týmto správny súd v kontexte prejednávanej veci poukazuje (body 26. až 31.): „Zmyslom právneho\ninštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia\nstavu neistoty v právnych vzťahoch a urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia\n\nzamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov\nvýrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní\npred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti\npostupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov,\nktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Preklúzia je právny\ninštitút, ktorý je upravovaný naprieč odvetviami právneho poriadku. Dôsledkom preklúzie je vždy zánik\nsamotného práva, pričom s takto závažným následkom, ktorý je s preklúziou spojený, sa spája i\npovinnosť orgánu verejnej moci, ako aj súdu, prihliadať na preklúziu z úradnej povinnosti. Správny\nsúd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej v článku 3 ods. 1 nariadenia\nč. 2988/95 ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu. K posúdeniu predmetnej lehoty zaujal svoje\nstanovisko i generálny advokát C. D. Sánchez-Bordona prednesené dňa 08.09.2016 k veci C-584/15,\nkde v bode 25. až 27. uviedol: „Bod 25 – „Považujem za vhodné na úvod uviesť jedno spresnenie,\nktoré pomôže pochopiť (nie príliš šťastnú) formuláciu kľúčového ustanovenia v tomto spore, ktorým je\nčlánok 3 nariadenia č. 2988/95. Použitie slovného spojenia „premlčacia doba konania“ v článku 3 ods.\n1 prvom pododseku môže byť mätúce. Napriek zdaniu nejde o premlčaciu dobu „konania“ ako takého,\nale o lehotu na uplatnenie nároku (v tomto prípade nároku správneho orgánu) na vymoženie finančných\nprostriedkov, ktoré boli neoprávnene vyplatené prijímajúcej spoločnosti z európskych zdrojov.“ Bod 26.:\n„Treba pripomenúť, že premlčanie je jedným zo spôsobov zániku práva (resp. nároku na uplatnenie\npráva v súdnom konaní ako procesného práva) v dôsledku toho, že držiteľ práva je určitý čas nečinný.\nČlánok 3 nariadenia č. 2988/95 určuje správnemu orgánu maximálnu štvorročnú lehotu (ktorú možno\nprerušiť) od spáchania nezrovnalosti na vymoženie súm, ktoré boli neprávom vyplatené hospodárskemu\nsubjektu. Pripomínam, že práve toto právo domáhať sa vrátenia uvedených súm zaniká po štyroch\nrokoch, ak sa právo neuplatní.“ Bod 27 – „Je tiež vhodné uviesť druhú poznámku. Keďže príslušný\nsprávny orgán môže počas týchto štyroch rokov konať v súvislosti s nezrovnalosťou, ku ktorej údajne\ndošlo, jeho konanie môže viesť a) k prerušeniu lehoty akýmkoľvek vyšetrovacím úkonom vo veci,\nktorý dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí, pričom musí\nrozhodnúť do ôsmich rokov, alebo b) k vydaniu rozhodnutia, ktorého predmetom je správne opatrenie\npodľa článku 4 alebo jedna zo sankcií uvedených v článku 5 nariadenia č. 2988/95.“ Rovnaký právny\nnázor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český Nejvyšší správní soud v rozhodnutiach sp. zn. 5\nAfs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023 zo dňa 16.08.2023. Na posúdenie uplynutia\npremlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť začatie jej plynutia, ktoré\nje viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2889/95. Ako vyplýva\nzo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti predpokladá súčasne splnenie\ndvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva Európskej únie a zároveň jej dôsledkom\nje (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie. V zmysle judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej doby rozhodujúci vždy dátum udalosti,\nktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku Glencore Céréales\nFrance C-584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47, z ktorého vyplýva, že „..vzhľadom na podmienky potrebné\nna konštatovanie nezrovnalosti pripomenuté v bode 38 tohto rozsudku, začína plynúť premlčacia lehota\nod dátumu udalosti, ktorá vznikla ako posledná, teda buď dátumu vzniku škody, ak k tejto škode\ndošlo po konaní či opomenutí predstavujúcom porušenie práva Únie, alebo dátumu tohto konania či\nopomenutia, ak predmetná výhoda bola poskytnutá pred uvedeným konaním či opomenutím“ (obdobne\nrozsudok Súdneho dvora EÚ C-59/14 zo dňa 06.10.2015, bod 26, rozsudok Súdneho dvora EÚ C 378/18 zo dňa 03.10.2019, bod. 33). V prejednávanej veci žalobca zverejnil výzvu na predkladanie\nponúk v rámci verejného obstarávania dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie\nsúťažných podkladov bola stanovená do 05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk\nbola stanovená do 03.09.2010 do 10:00 hod. Žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Zmluvu o\nposkytovaní vzdelávacích služieb dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č.\n2 k zmluve dňa 01.05.2011. Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu\nna vyžiadanie súťažných podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO\nzároveň skonštatoval, že predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci\npredmetu zákazky. Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného\nobstarávania porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na\nktoré mu bola poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo\ndňa 07.10.2011, 20.02.2012 a 02.12.2013. Z uvedených skutočností vyplýva, že boli splnené obidve\npodmienky, s ktorými nariadenie č. 2889/95 spája vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych predpisov\n(zákona o verejnom obstarávaní) a škoda na rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb). Za čas\nvzniku nezrovnalostí je tak možné určiť dátum 07.10.2011, resp. 20.02.2012 a 02.12.2013 pre ďalšie\n\njednotlivé platby. V jednotlivých dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo\ndňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého\nčerpania finančných prostriedkov. V uvedenom prípade premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa\n07.10.2011 a skončila by dňa 07.10.2015. Ako vyplýva z čl. 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č.\n2988/95 premlčacia/ prekluzívna doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je\ndaná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou.\nPremlčacia/prekluzívna doba v takomto prípade začína plynúť znova po každom akte prerušenia. Pokiaľ\nide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho\npododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor EÚ už opakovane rozhodol, že premlčacia/prekluzívna\ndoba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie je úplne\nsplnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy zo strany\nvnútroštátneho orgánu, bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne presne\nvymedzených činností. Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom\nzmysle, že správa z kontroly, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju\nvyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho\nkonania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku\n3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z\nnezrovnalostí (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.06.2022, OF, C-728/21). Pokiaľ vnútroštátne\norgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejto\nosobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej\nsankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa\nvyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho\npododseku nariadenia č. 2988/95 (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11.06.2015, Pfeifer & Langen, C-52/14,\nbod 42).“\n62. Nad rámec žalobných dôvodov správny súd poukazuje na zmenu právnej úpravy § 27a ods. 5 zákona\nč. 528/2008 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.09.2023 neumožňuje žalovanému ukladať sankcie v podobe\npovinnosti vrátiť jeden a pol násobok požadovanej sumy. S touto novou právnou úpravou bude žalovaný\npovinný sa v ďalšom konaní vysporiadať s poukazom na to, že v danej veci ide o správne trestanie.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatórne závery NS SR, podľa ktorých platí, že „ak správne\norgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,\nkeď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej\núpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie,\npôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej\núprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych\norgánov vo veci samej.“ (R 20/2021).\n63. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že došlo\nk naplneniu\nžalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné\nzrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu a je\npovinný zákonným postupom odstrániť vytýkané nedostatky, predovšetkým postupovať v ďalšom konaní\npo vrátení veci v režime správneho trestania vrátane aplikácie základných zásad správneho trestania\na primerane aj zásad trestného konania, jasne a zrozumiteľne ustáliť skutok a jeho právnu kvalifikáciu,\nako aj rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie otázky preklúzie, a je povinný svoje prípadné ďalšie\nrozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, pri zohľadnení výsledkov rozhodovacej\nčinnosti a judikatórnych záverov tak, ako na ne bolo vyššie poukázané správnym súdom.\n64. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda\nnepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v\nzmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov\ndo právoplatne\nvydaných rozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov\nverejnej správy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky je možné zhojiť ďalším\nvhodne zvoleným zákonným postupom žalovaného.\n65. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke\nnepríslušnosti žalovaného, ktorú považuje za neopodstatnenú s ohľadom na to, že v danej veci je zo\nsamotného rozhodnutia i z administratívneho spisu nepochybné, že o rozklade v súlade s § 61 ods.\n2 Správneho poriadku rozhodoval minister na základe ním zriadenej rozkladovej komisie ako vedúci\n\nústredného orgánu štátnej správy v zmysle s § 4 ods. 1 zákona\nč. 575/2001 Z. z.\no organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Nie je preto rozhodujúce, aký subjekt\n– či minister alebo ministerstvo – je uvedený v záhlaví napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané\nfunkčne príslušným orgánom.\n66. Pokiaľ ide o žalobcom formulované námietky vo vzťahu k výsledku kontroly VO zo strany ÚVO, ktorý\nbol zachytený v protokole, správny súd poukazuje na to, že charakterom protokolu sa zaoberal NSS\nSR v už citovanom rozsudku sp. zn. 3Sfk/29/2021 z 12.07.2023 (body 74. a nasl.), v ktorom vyslovil,\nže „Ustanovenie § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré upravuje právomoc správneho orgánu\nuložiť povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti, vyslovene uvádza, že tento „na\nzáklade podnetu“ „rozhodne o vrátení“. V rámci tejto právomoci zákon neupravuje právo alebo povinnosť\npríslušného orgánu posudzovať závery Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý mu dal podnet. Z kontextu\ncelého znenia § 27a zákona o pomoci a podpore vyplýva, že riadiaci orgán síce môže prijímateľovi\nzaslať výzvu na vrátenie sumy, ktorú vyhodnotil ako nezrovnalosť, ale v prípade, že tento na základe\nvýzvy sumu nevráti, nemá kompetenciu vydať autoritatívne rozhodnutie, ktorým by mu túto povinnosť\nuložil a bolo by zároveň exekučným titulom. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore sa musí\nobrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, ako špecializovaný orgán zodpovedný za kontrolu v oblasti\nverejného obstarávania (§ 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní), ktorý ak zistí nezrovnalosť,\nbuď autoritatívne uloží prijímateľovi pokutu alebo vydá protokol, v ktorom porušenie pravidiel verejného\nobstarávania konštatuje. Následne musí podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore podať podnet na\nkonanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže podľa ustálenej rozhodovacej činnosti protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom\nobstarávaní nie je samostatne preskúmateľným aktom. Ako už kasačný súd uviedol v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 15/2018 zo dňa 25. apríla 2018, publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 53/2018 „Protokol o\nvýsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému\nsubjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o\nuložení sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania (§ 149 citovaného\nzákona). Tieto správne akty nie sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu,\npretože majú iba predbežnú povahu, a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny\norgán zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z.\nz. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov)\na vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj\npostup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto\nrozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.“ Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5\nzákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva posudzovanie otázky porušenia pravidiel\nverejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej\nv žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán neposudzuje a nekontroluje, teda v\ntomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani prvostupňový správny orgán potom\nnemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu právnej úpravy na úseku\nverejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by tým vstúpili do zákonných právomocí\niného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie), ale najmä od toho, že by sa tak dialo v\nčase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného obstarávania) už príslušným orgánom\nverejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v podobe vydania predmetného protokolu\norgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal, že riadiaci orgán bude sám posudzovať\nporušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je nesporné, že by nevytvoril procesný postup,\nv rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu,\npričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť podania podnetu práve týmto osobitným orgánom\npodľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania\nposudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem\niných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej istoty. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona\no pomoci a podpore tak koná jedine na základe podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v\noblasti verejného obstarávania, pričom len tento robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania\na preto je jeho záver potrebné považovať za záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods.\n5 zákona o pomoci a podpore. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie preto vyhodnotil kasačný súd\nako podkladové opatrenie podľa § 27 SSP. Za skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej\n\nsprávy sa podľa právnej teórie považuje také opatrenie, (i) ktoré nie je samostatne správnym súdom\npreskúmateľné, (ii) z ktorého vychádza žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, a (iii) ktoré\nje pre žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie záväzné (Správny súdny poriadok, 1. vydanie,\n2017, BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL., str. 210). V zmysle uvedeného, ak má prijímateľ\nzáujem\no preskúmanie protokolu (podkladového opatrenia), tento môže byť preskúmaný až\ns rozhodnutím podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v súlade s § 27 SSP. V tejto súvislosti\nkasačný súd dopĺňa, že podkladové opatrenie nepreskúmava správny súd ex offo, ale len na výslovný\nnávrh dotknutého subjektu a účastníkom konania je potom aj Úrad pre verejné obstarávanie (§ 32 ods.\n1 písm. c) v spojení s § 27 ods. 1 SSP).“ Aplikujúc uvedené právne závery na prejednávanú vec správny\nsúd uzatvára, že protokol nebol predmetom prieskumu v tomto správnom súdnom konaní, keďže ako\npodkladové opatrenie nie je samostatne preskúmateľný súdom a žalobca v žalobe neuplatnil výslovný\nnávrh na jeho preskúmanie a zrušenie v zmysle § 27 ods. 1 SSP.\n67. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu\nv zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n\na\n\n69. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}