Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/182/2020 1020201059 25. 02. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201059.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: Neo-Real, spol. s r. o., Kopčianska 16, 851 01 Bratislava, IČO: 43 847 315, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krišťák, s.r.o., Tupého 51/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 251 042, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OLP/3584/94154/2020 zo dňa 19.05.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky číslo spisu OLP/3584/94154/2020 zo dňa 19.05.2020 ako aj rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto číslo HŽP/1226/2020 zo dňa 13.03.2020 zrušuje a vec v r a c i a orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 04.10.2019 vykonali pracovníčky Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (RÚVZ) kontrolu podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z. z.) zameranú na overenie, či prevádzkovateľ priestorov opísaných ako administratívne priestory žalobcu na Kopčianskej 16 v Bratislave, disponuje súhlasným rozhodnutím RÚVZ. Z uvedenej kontroly bola spísaná zápisnica, v ktorej pracovníčky RÚVZ v časti nazvanej zistenia uviedli: „V rámci štátneho zdravotného dozoru bolo zistené, že prevádzkovateľ priestorov v čase kontroly nedisponoval súhlasným rozhodnutím nášho úradu a priestory prevádzkoval. Správny orgán bude v konaní pokračovať v zmysle platnej legislatívy.“ Zápisnica obsahuje podpisy pracovníčok RVÚZ a pod rukou dopísaným označením „Za prevádzku“ podpis konateľky žalobcu. 2. K zápisnici zo dňa 04.10.2019 doručil žalobca RÚVZ svoje vyjadrenie zo dňa 09.10.2019, v ktorom namietal, že je (v priebehu konania o uložení pokuty bol – pozn. súdu) vlastníkom administratívnej budovy na Kopčianskej 16 v Bratislave. Žalobca má na tejto adrese registrované sídlo, kam sa mu doručujú zásielky, nemá však v predmetnej budove zriadenú žiadnu prevádzku a žiadne priestory v tejto budove neprevádzkuje. Priestory od roku 2011 prevádzkuje spoločnosť Relaxing, s.r.o., so sídlom Kopčianska 16, Bratislava, IČO: 44 638 761 (ďalej len spoločnosť Relaxing), ktorá mala predmetné priestory v tom čase prenajaté od žalobcu. Žalobca doložil kópiu nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Relaxing ako nájomcom, ako aj
rozhodnutie RÚVZ č. HŽP/8464/2011 zo dňa 29.04.2011, ktorým bol spoločnosti Relaxing udelený súhlas na uvedenie priestorov na adrese Kopčianska 16, Bratislava do prevádzky. Zároveň oznámil, že nedošlo k žiadnej zmene v prevádzkovaní, ktorá by si vyžadovala opätovné posudzovanie podľa § 13 ods. 4 písm. a) 355/2007 Z. z. Záverom zhrnul, že nakoľko nemá v predmetných priestoroch prevádzku, pričom spoločnosť Relaxing, ktorá priestory užíva, disponuje súhlasným rozhodnutím RÚVZ na uvedenie priestorov do prevádzky, nemusí na základe zákona č. 355/2007 Z. z. disponovať súhlasným rozhodnutím RÚVZ na uvedenie predmetných priestorov do prevádzky aj žalobca. 3. Dňa 21.10.2019 pracovníčky RÚVZ opätovne vykonali kontrolu na adrese Kopčianska 16, Bratislava. V zápisnici zo dňa 21.10.2019 uviedli, že v čase výkonu štátneho zdravotného dozoru nebol prítomný nikto kompetentný za kontrolovaný subjekt – žalobcu. V časti zistenia pracovníčky RÚVZ uviedli, že na 3. nadzemnom podlaží (NP) budovy na Kopčianskej 16 v Bratislave sa nachádzajú kancelárske priestory prevádzkované a označené žalobcom, tieto priestory pozostávajú zo 6 kancelárií (označenie pri vstupných dverách „Neo-Real“). V rámci štátneho zdravotného dozoru sa vyhotovila fotodokumentácia objektu a kancelárskych priestorov. Ďalej sa v rámci objektu na 2. NP nachádzajú priestory spoločnosti Fitrehab, s.r.o., na 1. NP prevádzkuje priestory spoločnosť GoCreate Performance s.r.o.. V dvorovej časti budovy sú vyhradené 4 parkovacie boxy pre žalobcu. Zápisnica je podpísaná pracovníčkami RÚVZ. 4. Listom zo dňa 24.11.2019 č. HŽP/16036/2019 oznámil RÚVZ žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 35/2007 Z. z. RÚVZ rozhodnutím č. HŽP/16036/209 zo dňa 21.11.2019 podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 600 eur za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. OLP/681/22538/2020 zo dňa 20.01.2020 zrušil rozhodnutie RÚVZ zo dňa 21.11.2019 a vec mu vrátil na nove prejednanie a rozhodnutie z dôvodu zle sformulovaného výroku rozhodnutia a nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty. 5. Oznámením zo dňa 20.02.2020 RÚVZ vyzval žalobcovu, aby sa vyjadril k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2020 zotrval na svojej argumentácií a považoval skutkový stav za nedostatočne zistený. Zistenia RÚVZ podľa neho neboli spôsobilé jednoznačne a hodnoverne preukázať, že žalobca porušil svoju povinnosť. 6. Rozhodnutím č. HŽP/1226/2020 zo dňa 13.03.2020 (prvostupňové rozhodnutie) RÚVZ uložil žalobcovi pokutu vo výške 600 eur za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. zistený pri výkone štátneho zdravotného dozoru v dňoch 04.10.2019 a 21.10.2019 v kancelárskych priestoroch na 3. NP v administratívnej budove na Kopčianskej 16 v Bratislave. Skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. žalobca naplnil tým, že v rozpore s ust. § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie kancelárskych priestorov na 3. NP v administratívnej budove na Kopčianskej 16 v Bratislave do prevádzky a nezdržal sa prevádzkovania kancelárskych priestorov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zhrnul zistený skutkový stav a argumentáciu žalobcu vo vyjadreniach doručených v rámci administratívneho konania. K argumentom žalobcu RÚVZ uviedol, že kontrolou bolo jednoznačne preukázané, že v predmetnej budove sa nachádzajú kancelárske priestory, ktoré prevádzkuje žalobca. Záväzné stanoviská vydané v kolaudačnom konaní, nenahrádzajú rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Skutočnosť, že spoločnosti Relaxing v roku 2011 bolo vydané rozhodnutie k uvedeniu priestorov Centra alternatívnej medicíny do prevádzky, neoprávňuje žalobcu k prevádzkovaniu kancelárskych priestorov v predmetnej budove. Pri kontrole dňa 21.10.2019 bol zistený aktuálny stav, z ktorého je zrejmé, že situácia sa oproti roku 2011 zmenila, v budove sa nenachádzala prevádzka Centra alternatívnej medicíny, a preto sú žalobcom predložené písomnosti – Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2014 ako aj rozhodnutie o uvedení priestorov do prevádzky zo dňa 29.04.2011 irelevantné. Pri kontrole bolo zistené, že v budove, ktorej je žalobca vlastníkom, sa nachádzajú kancelárske priestory žalobcu, ktoré boli označené jeho obchodným menom a nachádzali sa v nich osoby, ktoré ich ako kancelárie v čase kontroly užívali. Pri kancelárskych priestoroch bolo pri označení obchodného mena žalobcu uvedené aj meno pracovníka, ktorý v kancelárií pracoval. Sám žalobca uvádza, že zamestnáva 2 pracovníkov. Aj keď nejde o stále pracovisko, používajú sa kancelárie pre výkon pracovnej činnosti, a je úplne irelevantné v akom rozsahu a či nepravidelne.
7. RÚVZ ďalej poukázal na to, že žalobca v konaní o uvedenie priestorov susediacej administratívnej budovy do prevádzky spoločnosti SITEL s.r.o. na Kopčianskej 18, predložil dňa 01.10.2019 Protokol z merania hluku v pracovnom prostredí č. 051/2019/035 zo dňa 08.08.2019, spracovateľ A. B. C., A&Z Acoustics s.r.o., z ktorého samotného názvu vyplýva, že meranie hluku sa uskutočnilo v obchodnokancelárskych priestoroch žalobcu, konkrétne v pracovnom prostredí kancelárie na 3 NP a na str. 2 sa uvádza, že podľa písomnej informácie objednávateľa sa v kancelárií vykonáva koncepčná a tvorivá činnosť projektového manažéra vyžadujúca si nepretržité sústredenie. Žalobca prevádzkuje kancelárske priestory v predmetnej budove minimálne od 28.03.2019, kedy sa uskutočnilo prvé meranie hluku. Žalobca má v predmetných priestoroch sídlo, je to administratívna budova a pri kontrole bolo zistené, že sa tam nachádzajú kancelárske priestory označené jeho obchodným menom. Pri kontrole dňa 04.10.2019 bola prítomná konateľka, ktorá zápisnicu podpísala a nenamietala skutočnosť, že sa tam nachádzajú kancelárske priestory spoločnosti. Je zarážajúce, že by konateľka tak podstatnú skutočnosť pri kontrole nenamietala a až následne začal žalobca v konaní uplatňovať erudované námietky a spochybňovať všetky zistenia úradu. V prípade, že konateľka so zisteniami nesúhlasila, bola oprávnená odoprieť podpísať zápisnicu, prípadne ju podpísať s výhradami. Vyjadrenia žalobcu, že konateľka svojim podpisom zápisnice nepotvrdila súhlas so zistením RÚVZ, považuje za špekulatívne. Žalobca účelovo spochybňuje všetky zistenia RÚVZ avšak počas celého konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by zistenia spochybnil. Nepreukázal, aký iný subjekt teda prevádzkuje kancelárie, ktoré sú označené jeho obchodným menom a v ktorých sa realizovalo meranie hluku v pracovnom prostredí. Je potom logický záver RÚVZ, že za prevádzkovateľa predmetných priestorov považuje žalobcu. Žalobca nepreukázal v koho záujme tie merania hluku v pracovnom prostredí – kancelárie zabezpečoval a pracovné prostredie akého prevádzkovateľa, ak nie žalobcu, bolo meraním hluku objektivizované. RÚVZ nemá presnú informáciu odkedy žalobca prevádzkuje predmetné priestory, keďže o ich uvedenie do prevádzky nepožiadal. V roku 2018 začal podávať podnety na susediacu spoločnosť SITEL s.r.o., v ktorých uvádzal, že je obťažovaný hlukom. 8. Pri určení výšky pokuty prihliadal RÚVZ na to, že žalobca minimálne od 02. júna 2018 prevádzkoval kancelárske priestory bez súhlasného rozhodnutia RÚVZ. Prihliadal aj na charakter prevádzkovaných priestorov – kancelárie, v ktorých je nižšie riziko negatívneho ovplyvňovania okolitého obytného prostredia ako aj zdravia zamestnancov a súčasne neboli zistené hygienické nedostatky. Zároveň prihliadol na to, že žalobca nevykonal nápravu a nepredložil návrh na uvedenie kancelárskych priestorov do prevádzky. 9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo spisu OLP/3584/94154/2020 zo dňa 19.05.2020 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie RÚVZ potvrdil. V odôvodnení zhrnul priebeh administratívneho konania vrátane obsahu doteraz vydaných rozhodnutí a podaní žalobcu. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ žalobca trvá na tom, že neprevádzkoval predmetné priestory, žalovaný poukazuje na ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého RÚVZ rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky a podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. sú fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby povinné predkladať návrhy na posúdenie a do času kladného posúdenia sa zdržať prevádzky priestorov. Žalovaný ďalej zopakoval obsah zápisnice zo dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019 a poukázal na to, že konateľka žalobcu zápisnicu zo dňa 04.10.2019 podpísala, pričom nenamietala jej obsah. Taktiež poukázal na meranie hluku, ktoré si žalobca v týchto priestoroch objednal a zhodne s RÚVZ uviedol, že žalobca nepreukázal, že priestory prevádzkuje iný subjekt. 10. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný opäť odkázal na vykonaný štátny zdravotný dozor a spísané zápisnice zo dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019. Námietku, že priestory prevádzkuje spoločnosť Relaxing žalovaný považoval za neopodstatnenú, opäť s odkazom na obsah zápisníc zo dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019 a vyhotovenej fotodokumentácie, z ktorých jasne vyplýva, že v budove sa nachádzajú kancelárske priestory žalobcu. K námietke o svojvoľnom výklade zákona č. 355/2007 Z. z. v súvislosti s pojmami „uvádzaní priestorov do prevádzky“ alebo „zmene v ich prevádzkovaní“ žalovaný uviedol, že nie je rozhodujúce označovanie prevádzky ani formálne náležitosti podľa iných zákonov, posudková činnosť sa týka všetkých priestorov, v ktorých sa vykonáva podnikateľská resp. iná činnosť okrem bývania.
11. K podpisu zápisnice zo dňa 04.10.2019 konateľkou žalobcu, ktorá sa v čase výkonu štátneho zdravotného dozoru nachádzala v administratívnej budove na D. XX E. F., žalovaný uviedol znenie ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. (§ 54 ods. 1, § 55 ods. 1 písm. a) až g), § 55 ods. 3) a zdôraznil, že v zápisniciach zo dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019 sú jasne definované nedostatky, o ktorých bol žalobca informovaný, bolo mu oznámené začatie správneho konania a bola mu daná možnosť sa k predmetu konania vyjadriť. Tvrdenie, že RÚVZ neberie do úvahy jeho námietky považuje žalovaný za hrubo zavádzajúce, pretože RÚVZ sa v prvostupňovom rozhodnutí s každou jeho námietkou podrobne zaoberal. K protokolu z merania hluku zo dňa 08.08.2019 zopakoval tvrdenia RÚVZ v prvostupňovom rozhodnutí. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za primeranú, vzhľadom na to, že bola uložená na dolnej hranici. Orgány verejného zdravotníctva nemôžu mať vedomosť o začatí prevádzkovania všetkých prevádzok v územnom regióne, a preto je pre orgán verejného zdravotníctva rozhodujúci moment, kedy sa o prevádzke dozvedel. Opravou rozhodnutia zo dňa 10.06.2020 žalovaný opravil poučenie napadnutého rozhodnutia tak, že toto rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Ostatné ponechal bez zmeny. II. Žaloba 12. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2020 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie RÚVZ a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca po zhrnutí priebehu administratívneho konania uviedol dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, a to predovšetkým z dôvodu, že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 13. Žalobca poukázal na to, že z priebehu kontroly dňa 04.10.2019 bola bez overenia podstatných skutočností, napríklad bez prítomnosti akéhokoľvek zástupcu kontrolovaného subjektu (žalobcu), ktorý by poskytol pracovníčkam RÚVZ potrebné informácie, údaje, vysvetlenia a podklady, bez overenia totožnosti osôb prítomných v predmetných priestoroch spísaná zápisnica, ktorá obsahovala zistenie sformulované pracovníčkami RÚVZ iba na základe ich vlastného predpokladu bez toho, aby si overili postupom podľa § 54 a nasl. zákona č. 355/2007 Z. z., kto je prevádzkovateľom priestorov, kde bola kontrola vykonaná, a aké osoby sa v čase výkonu zdržiavali v predmetných priestoroch. Žalobca k zisteniam podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že priestory prevádzkuje spoločnosť Relaxing k čomu predložil relevantné doklady. Na preverenie skutočností uvedených žalobcom vo vyjadrení RÚVZ vykonal 21.10.2019 opätovnú kontrolu. Žalobca poukazuje na to, že počas výkonu kontroly dňa 04.10.2019 aj 21.10.2019 boli v predmetných priestoroch prítomné B. G. H., konateľka spoločnosti I. a B. J. D., externý spolupracovník spoločnosti Relaxing, ktorá bez toho, aby bola poverená žalobcom, poskytla pracovníčkam RÚVZ základné informácie o užívaní priestorov spoločnosťou Relaxing. RÚVZ a žalovaný bez akýchkoľvek dôvodov a vykonania dôkazov uvedené skutočnosti neustále spochybňujú, pričom v napadnutom rozhodnutí konštatujú, že táto námietka je neopodstatnená, pretože zo zápisnice zo dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019 jasne vyplýva, že sa v budove nachádzajú kancelárske priestory žalobcu. Zápis z kontroly dňa 04.10.2019 bol vyhotovený výlučne pracovníčkami RÚVZ iba na základe ich vlastného predpokladu, ktorý nebol nijako overený, nemožno ním teda objasniť skutočný stav veci. Žalobcovi nie je známa existencia akéhokoľvek zápisu z opakovanej kontroly vykonanej dňa 21.10.2019, ak by taký bol vyhotovený, platilo by to isté ako pri zápise zo dňa 04.10.2019. Pracovníčkami RÚVZ vyhotovená fotodokumentácia nie je spôsobilá preukázať prevádzkovanie priestorov. Nanajvýš preukazuje to, že žalobca má v priestoroch umiestnené označenie obchodným menom, ktoré tam však bolo z dôvodu, že predmetná budova bola v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Označenie obchodným menom nie je možné považovať za prevádzkovanie priestorov. 14. Žalobca namieta, že pracovníčky RÚVZ počas kontroly dňa 04.10.2019 ani dňa 21.10.2019 neoverili totožnosť osôb prítomných na pracovisku podľa § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., napriek tomu, že konštatovali prítomnosť osôb v predmetných priestoroch. Iba na základe toho, že pracovníčky RÚVZ videli nejaké neurčité osoby nemožno vyhodnotiť stav tak, že tieto osoby boli zamestnanci žalobcu a žalobca predmetné priestory prevádzkoval. Ak by si pracovníčky RÚVZ overili totožnosť, zistili by, že išlo o B. G. H., konateľku spoločnosti Relaxing a B. J. D., externú spolupracovníčku spoločnosti Relaxing. 15. Konateľka žalobcu dňa 04.10.2019 bola prítomná len ako návšteva a v predmetných priestoroch bola prebrať poštu, keďže žalobca má na uvedenej adrese registrované sídlo. RÚVZ aj žalovanému žalobca opakovane potvrdil, že konateľka žalobcu sa v tom čase celodenne starala o maloleté dieťa, na ktoré od
narodenia (2017) poberala rodičovský príspevok, teda z tohto dôvodu nepracuje a ani nemôže. Naviac bola prítomná počas kontroly aj so svojim maloletým dieťaťom, čo mohli pracovníčky RÚVZ vidieť, napriek tomu však jej prítomnosť považovali za dôkaz, že žalobca predmetné priestory prevádzkuje. 16. Konštatovanie, že v čase kontroly dňa 21.10.2019 sa v predmetných priestoroch nenachádzala konateľka žalobcu a ani iná osoba, ktorý by poskytla sprevádzanie pri výkone dozoru, je logické, keďže žalobca predmetné priestory neprevádzkuje. To že konateľka žalobcu bola prítomná dňa 04.10.2019, pretože prišla po poštu a podpísala zápisnicu zo štátneho zdravotného dozoru znamená iba to, že obsah zápisnice vzala na vedomie. Nepotvrdila však svoj súhlas s obsahom zistenia, ako to interpretuje žalovaný. Poznámka „za prevádzku“ pri podpise konateľky žalobcu bola dopísaná pracovníčkou RÚVZ rukou. Zároveň žalobca namieta, že konateľka žalobcu nebola poučená o tom, že sa môže k skutočnostiam uvedeným v zápisnici hneď alebo dodatočne vyjadriť alebo podať námietky. Nemožno konštatovať, že zápisnica bola podpísaná „bez výhrad“, takýto text uvedená zápisnica ani neobsahuje. Vyjadrenia žalovaného sú rozporné, keď na jednej strane uvádza, že konateľka žalobcu mala možnosť uviesť v zápisnici výhrady a na druhej strane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tvrdí, že náležitosťou zápisnice nie sú vyjadrenia kontrolovaného subjektu k zisteniam alebo dokonca, že kontrolovaný ani nemôže podať námietky v zápisnici, keďže mu ňou neboli uložené okamžité opatrenia. 17. Žalobca namietal aj výklad žalovaného, podľa ktorého všetky priestory, v ktorých sa vykonáva podnikateľská príp. iná činnosť (okrem bývania) musia byť posúdené orgánom verejného zdravotníctva. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že množstvo spoločností má registrované sídlo na domácej adrese jediného spoločníka a zároveň konateľa. Výkladom RÚVZ a žalovaného by museli byť posudzované domáce priestory jediného spoločníka, čo je absurdné. Žalobca nesúhlasil sni s tvrdením, že nie je rozhodujúce, či sa priestory využívajú pravidelne s poukazom na množstvo subjektov, ktoré za úhradu umožňujú užívať priestory iným osobám na výkon podnikateľskej činnosti, pričom nejde o štandardný nájom. Je zrejmé, že úrad nevydáva súhlasné stanoviská každému podnikateľovi, ktorý takéto priestory využije. 18. Žalobca považoval prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné s poukazom na to, že RÚVZ aj žalovaný odmietli námietky žalobcu, bagatelizovali ich alebo ich označili za špekulatívne bez ďalšieho zdôvodnenia, a to ohľadom na užívanie priestorov spoločnosťou Relaxing, podpis zápisnice, ako aj vyhotovenie protokolu o meraní hluku. Žalobca opakuje, že meranie hluku si objednal ako vlastník budovy aj v záujme nájomcov. Protokol nikde neobsahuje skutočnosť, že žalobca prevádzkuje predmetné priestory a jeho názov je odvodený od skutočnosti, že si žalobca meranie hluku objednal ako vlastník budovy. Žalobca považuje za nepravdivé aj tvrdenie, že nepreukázal, aký iný subjekt prevádzkuje predmetné priestory s poukazom na nájom priestoru spoločnosťou Relaxing, pričom v záujme tejto spoločnosti a ďalšieho nájomcu bolo vykonávané aj meranie hluku. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie RÚVZ založené výlučne na nepodložených predpokladoch a tvrdeniach, ktoré nepreukazujú porušenie povinností žalobcu. Za nezmyslený a nezákonný postup pri vykonávaní dokazovania žalobca označil aj konštatovanie žalovaného, že žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal opak, teda neexistenciu ničím nepodloženého prevádzkovania priestorov niekedy od roku 2018. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval obsah rozhodnutí správnych orgánov a podaní žalobcu v rámci administratívneho konania. Vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že konateľka žalobcu zápisnicu zo dňa 04.10.2019 spísanú pri výkone štátneho zdravotného dozoru podpísala, pričom podpisujúci subjekt svojim podpisom autorizuje a potvrdzuje obsah listiny, ktorú podpisuje. Pokiaľ konateľka žalobcu so zisteniami v zápisnici nesúhlasila, bola oprávnená odmietnuť podpísať zápisnicu, prípadne ju podpísať s výhradami. Tvrdenie, že konateľka podpisom zápisnice nevyjadrila svoj súhlas so zisteniami v nej uvedenými možno podľa žalovaného považovať za špekulatívne. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že predmetné priestory prevádzkuje niekto iný. Predložená nájomná zmluva nie je relevantná, pretože v predmetných priestoroch sa nenachádza prevádzka Centra alternatívnej medicíny, na ktorej prevádzku bolo vydané súhlasné rozhodnutie č. HŽP/8464/2011 zo dňa 29.04.2011. Tvrdenia žalobcu, že meranie hluku bolo vykonané v priestoroch, ktoré užíva spoločnosť Relaxing, podľa žalovaného možno považovať za nepravdivé. Žalovaný aj v tejto súvislosti poukázal na označenie priestorov obchodným menom žalobcu, neexistenciu prevádzky Centra alternatívnej
medicíny a vykonané merania hluku. Za absolútne špekulatívne a právne irelevantné považuje žalovaný to, aby sa žalobca snažil zlegalizovať svoje protiprávne konanie na základe právneho aktu, ktorý nadobudol účinnosť až po spáchaní skutku. Uzatvorená zmluva nijak nespochybňuje zistenia RÚVZ a je len ďalším špekulatívnym pokusom žalobcu všemožne spochybňovať zákonný postup RÚVZ. Skutočnosť, že RÚVZ nevie presne zistiť odkedy žalobca priestory prevádzkuje, bola zohľadnená aj pri určení výšky pokuty. Záverom žalovaný zhrnul, že spáchanie skutku bolo žalobcovi jednoznačne preukázané a jeho tvrdenia o tom, že priestory označené jeho obchodným menom prevádzkuje iný subjekt, o čom nepredložil žiadny relevantný dôkaz, je potrebné považovať za účelové. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca vyjadrenie žalovaného považoval len za zopakovanie argumentov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa vôbec nevyjadruje k jednotlivým žalobným bodom a dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že predmetnú administratívnu budovu predal a priestory začal následne až od 01.07.2020 využívať ako podnájomca na základe zmluvy uzatvorenej s spoločnosťou Relaxing. Žalobcovi nie je zrejmé, ako by mal predložením podnájomnej zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť až po vydaní napadnutého rozhodnutia, „legalizovať svoje protiprávne konanie“. 21. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú povinné predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. 23. Podľa 13 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. posudková činnosť na účely tohto zákona je proces posudzovania a vyhodnocovania opatrení a návrhov z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, ktorého výsledkom je vydanie záväzného stanoviska alebo rozhodnutia. 24. Podľa 13 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a) rozhoduje o návrhoch na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, b) schvaľuje prevádzkové poriadky a návrhy na ich zmenu, c) rozhoduje o návrhoch na uvedenie potravinárskych objektov do užívania, d) rozhoduje o návrhoch na zotavovacie podujatia, e) rozhoduje o návrhoch na vodárenskú úpravu pitnej vody, f) rozhoduje o návrhoch na zavedenie nových technologických a nových pracovných postupov pri výrobe potravín, g) rozhoduje o návrhoch na používanie biologických faktorov a na zmenu ich použitia, h) rozhoduje o návrhoch na skladovanie a manipuláciu s veľmi toxickými látkami a zmesami na pracovisku vrátane ich použitia pri dezinfekcii, regulácii živočíšnych škodcov a na ochranu rastlín, i) rozhoduje o návrhoch na činnosti spojené s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním chemických karcinogénov a mutagénov na pracovisku, j) rozhoduje o návrhoch na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, k) rozhoduje o návrhoch na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie ako aj o návrhoch na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6), l) rozhoduje o návrhoch na zriaďovanie a prevádzku pohrebiska, pohrebnej služby, krematória a na činnosti súvisiace s prevozom mŕtvych podľa osobitných predpisov, m) rozhoduje o výnimkách na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody, n) rozhoduje o manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou, o) rozhoduje o výnimke na zníženie rozsahu monitorovania alebo početnosti monitorovania ukazovateľov kvality pitnej vody v programe monitorovania.
25. Podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu a) od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39, b) od 100 eur do 2000 eur za správne delikty podľa odsekov 23 a 30, c) od 2000 eur do 50 000 eur za správne delikty podľa odsekov 25 až 29 a 32. 26. Podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. VI. Pojednávanie 27. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/182/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/182/2020. 28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 25.02.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného. VII. Právne posúdenie veci 29. Predmetom prieskumu je v tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie RÚVZ o uložení pokuty vo výške 600 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý mal žalobca spáchať tým, že v rozpore s ust. § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nepredložil na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na uvedenie kancelárskych priestorov na 3. NP v administratívnej budove na Kopčianskej 16 v Bratislave do prevádzky a nezdržal sa prevádzkovania kancelárskych priestorov. 30. Podstata námietok žalobcu spočíva v nedostatočne zistenom skutkovom stave RÚVZ, ktorý pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal zo zápisníc spísaných pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019. V tejto súvislosti žalobca namietal predovšetkým nepreverenie totožnosti osôb nachádzajúcich sa v predmetných kanceláriách, čím nebolo preukázané, že sú to zamestnanci žalobcu, a teda žalobca je subjektom prevádzkujúcim kancelárske priestory na 3. NP v predmetnej administratívnej budove. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že totožnosť osôb pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 04.10.2019 neoveroval a neoveroval ju ani pri opakovanom výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 21.10.2019. Zisťovanie totožnosti osôb prítomných v kanceláriách na 3. NP nevyplýva z obsahu zápisníc zo dňa 04.10.2019 ani zo dňa 21.10.2019. Žalobca na tento nedostatok poukazoval už v odvolaní proti rozhodnutiu č. HŽP/16036/2019 zo dňa 21.11.2019, ktoré bolo následne žalovaným zrušené. Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti fyzických osôb pri vykonávaní úloh podľa zákona č. 355/2007 Z. z. osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor vyplýva z ust, § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. RÚVZ neodstránil pochybnosti o tom, či osoby nachádzajúce sa v kanceláriách na 3. NP v administratívnej budove na Kopčianskej 16 v Bratislave boli skutočne zamestnanci žalobcu. Vzhľadom na to, že túto skutočnosť žalobca namietal, ako aj na argument, že tieto osoby vykonávali činnosti pre spoločnosť Relaxing, ktorú za prevádzkovateľa predmetných priestorov žalobca pakovane označoval, bolo podľa názoru správneho súdu povinnosťou RÚVZ prípadne žalovaného vysporiadať sa s touto skutočnosťou. 31. Žalovaný opakovane tvrdí, že prevádzkovanie predmetných priestorov žalobcom bolo jednoznačne preukázané, pretože to vyplýva zo zápisníc zo štátneho zdravotného dozoru. Zo zápisnice zo dňa 04.10.2019 nevyplýva, na základe čoho RÚVZ dospel k záveru, že žalobca prevádzkuje predmetné
priestory. Táto zápisnica obsahuje iba záver, že žalobca prevádzkoval priestory a nedisponoval súhlasným rozhodnutím RÚVZ s prevádzkou. Nie je teda z tejto zápisnice zrejmé, na základe čoho RÚVZ k tomuto záveru dospel. Zo zápisnice zo dňa 21.10.2019 vyplývajú zistenia opísané v bode 3 tohto odôvodnenia, teda možno z nich zistiť, že v predmetných priestoroch sa nachádzalo označenie žalobcovým obchodným menom, priestory boli prevádzkované a žalobca mal vyhradené parkovacie boxy. Fotodokumentácia, ktorú pracovníčky RÚVZ spomínali v zápisnici sa v administratívnom spise nenachádza, správny súd preto nemohol overiť zistenia v nej uvedené. Z uvedených konštatovaní v zápisnici zo dňa 21.10.2019 podľa názoru správneho súdu opäť nie je možné bez pochybností vyvodiť záver o prevádzkovaní priestorov žalobcom. 32. RÚVZ a žalovaný záver o prevádzkovaní priestorov odôvodnili tým, že žalobca mal označené obchodné meno pri kanceláriách v budove na 3. NP, mal pred budovou parkovacie boxy, v priestoroch na 3. NP sa nenachádzala prevádzka Centra alternatívnej medicíny a žalobca si objednal vypracovanie hlukovej štúdie, ktorej merania sa uskutočnili v predmetných priestoroch. Zároveň pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 04.10.2019 a dňa 21.10.2019 boli v kanceláriách prítomné nejaké osoby. Uvedené zistenia však podľa názoru správneho súdu nepreukazujú jednoznačne záver o tom, že žalobca prevádzkoval predmetné priestory. Ku každému z uvedených argumentov žalobca poskytol zdôvodnenie, ktoré žalovaný resp. RÚVZ bez bližšieho vysvetlenia nepovažovali za relevantné. Skutočnosť, že žalobca má označenie obchodného mena v administratívnej budove, ktorej bol v tom čase vlastníkom, podľa názoru správneho súdu nepreukazuje bez pochybností prevádzkovanie priestorov žalobcom. Rovnako tak nepreukazuje prevádzkovanie priestorov vyhradenie parkovacích boxov pre žalobcu a objednanie merania hluku, keď tieto všetky skutočnosti žalobca zdôvodňoval tým, že bol vlastníkom predmetnej budovy. Z napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, prečo by žalobca nemohol mať označenie obchodného mena v administratívnej budove, ktorej bol vlastníkom, nemohol mať vyhradené parkovacie boxy a nemohol si objednať meranie hluku ako vlastník budovy bez toho, aby zároveň prevádzkoval kancelárie na 3. NP. 33. Žalobca svojou argumentáciou v odvolaní a následne aj v žalobe všetky uvedené tvrdenia spochybňoval a predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení (nájomnú zmluvu so spoločnosťou Relaxing, rozhodnutie HŽP/8464/2011 zo dňa 29.04.2011 vydaným spoločnosti Relaxing). Správny súd vyhodnotil ako nedostatočné strohé konštatovanie žalovaného, že stav sa zmenil a spoločnosť Relaxing už nie je prevádzkovateľom predmetných priestorov, pokiaľ nevysvetlil, na základe čoho bez pochybností túto skutočnosť zistil. RÚVZ aj žalovaný odmietli argumentáciu žalobcu bez bližšieho vysvetlenia, prečo žalobcom uvádzané skutočnosti nemôžu vyvrátiť záver o prevádzkovaní priestorov žalobcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že je úlohou žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu, preukázať spáchanie skutku, ktorý považuje za správny delikt a tiež preukázanie skutočnosti, že tento skutok spáchal konkrétny subjekt. Tejto povinnosti nie je možné sa zbaviť a presunúť ju na žalobcu konštatovaním, že je to práve žalobca, kto v konaní nepreukázal opak, teda nepreukázal, že niekto iný prevádzkuje predmetné priestory. 34. Žalovaný resp. RÚVZ v odôvodnení svojich rozhodnutí poukazovali aj na skutočnosť, že konateľka žalobcu podpísala prvú zápisnicu zo dňa 04.10.2019 bez výhrad. Podľa správneho súdu však táto skutočnosť nezbavuje RÚVZ a žalovaného povinnosti vychádzať pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a ani povinnosti sa vysporiadať v rozhodnutí so všetkými námietkami žalobcu. Inými slovami, napriek podpisu zápisnice zo dňa 04.10.2019 konateľkou žalobcu, bol RÚVZ, a následne žalovaný povinný sa náležite vysporiadať s námietkami žalobcu ohľadom skutkových zistení, ktoré žalobca v administratívnom konaní uvádzal. 35. Nad rámec žalobcových námietok správny súd poukazuje aj na formálny nedostatok znenia výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom chýba odkaz na konkrétne ustanovenie zákona ukladajúceho žalobcovi povinnosť, za porušenie ktorej bol zo strany RÚVZ sankcionovaný. RÚVZ vo výroku rozhodnutia uviedol spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 57 ods. 33 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. za porušenie povinnosti predkladať návrhy podľa ust. § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. Podstatou správneho deliktu teda podľa prvostupňového rozhodnutia malo byť porušenie povinnosti predložiť opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. Ako je zrejmé zo znenia ust. § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. toto obsahovalo v čase vydania napadnutého rozhodnutia 7 odsekov, z ktorých viaceré obsahovali ďalšie pododseky. S poukazom predovšetkým na ust. 13 ods. 4
zákona č. 355/2007 Z. z., ktoré obsahovalo pod písmenami a) až o) rôzne oblasti, v ktorých subjekty boli povinné podávať návrhy na posúdenie, nešpecifikovaním konkrétneho ustanovenia § 13 zákona č. 355/2007 Z. z. nedošlo zo strany RÚVZ k jednoznačnej identifikácií zákonného ustanovenia, ktoré mal žalobca porušiť. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný v rámci konania o odvolaní žalobcu. 36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil žalobnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ako aj námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako relevantné, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP a vec vrátil RÚVZ na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je v zmysle § 191 ods. 6 SSP orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V novom konaní bude úlohou RÚVZ náležite zistiť skutkový stav, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol správny delikt spáchaný. V novom rozhodnutí sa RÚVZ tiež podrobne vysporiada s argumentáciou žalobcu a dokumentami, ktoré žalobca na podporu svojich tvrdení predložil. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia, a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ ad/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).