Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/134/2020 1020200740 19. 03. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200740.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/134/2020
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: BB Creative Solutions s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47 401 257, zastúpeného REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, Bratislava, IČO: 36 863 882, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2230-9000/2020 zo dňa 16. apríla 2020, takto rozhodol: BA-1S/134/2020
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-1S/134/2020
I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 06. mája 2018 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu, smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v dokumentoch poskytnutých Sociálnou poisťovňou, ústredie (ďalej aj „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník konania“) v lehote na predkladanie
ponúk, podľa § 175 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky s názvom „Manažment údajov Sociálnej poisťovne“, vyhlásenú kontrolovaným v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 16. novembra 2018 pod značkou 2018/S 221-505837 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 227/2018 dňa 19. novembra 2018 pod značkou 16537 – MUS (ďalej aj „užšia súťaž“), a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX. Žalovaný v tomto rozhodnutí identifikoval opodstatnenosť námietok žalobcu ohľadom chýbajúceho opisu všetkých existujúcich rozhraní zdrojových systémov a iných, ktoré mali byť v budúcnosti vytvorené pre účel dátového manažmentu, a ktoré mali byť sprístupnené dodávateľovi informačného systému „Manažment údajov Sociálnej poisťovne“ (ďalej len „IS MÚSP“) a ohľadom neuvedenia ich technickej špecifikácie, a teda neposkytnutia všetkých informácií potrebných na vypracovanie ponuky. Ostatné žalobcom namietané skutočnosti žalovaný v tomto rozhodnutí vyhodnotil ako neopodstatnené. 2. Kontrolovaný oznámením o výsledku verejného obstarávania, uverejneným vo Vestníku verejného obstarávania č. 110/2019 dňa 04. júna 2019 pod zn. 13915 – VUS, zrušil užšiu súťaž podľa § 57 ods. 1 písm. d/ zákona o verejnom obstarávaní. 3. Kontrolovaný dňa 02. júla 2019 vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/S 125-305955 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 132/2019 dňa 03. júla 2019 pod značkou 15650 – MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „Manažment údajov Sociálnej poisťovne“ uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej len „verejná súťaž“). 4. Žalobca listom, doručeným úradu dňa 13. septembra 2019, podal námietky smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky vo verejnej súťaži. 5. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 18. decembra 2019 zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. V predmetnom rozhodnutí vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku podmienky účasti, týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT projektu vo vzťahu k podmienkam účasti verejnej súťaže, a to v intenciách rozhodnutia úradu č. 15296- 6000/2018-OD zo dňa 06. mája 2019 v skutkovo zhodnom prípade zrušenej užšej súťaže, kedy mal za to, že podmienka účasti týkajúca sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ tohto zákona na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT projektu je určená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, teda jednak s princípmi uvedenými v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a aj s § 38 ods. 5 prvá veta tohto zákona. Ako rovnako neopodstatnené označil námietky o podmienkach účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ cit. zákona na kľúčového experta č. 2 – Špecialista pre oblasť dátových integrácií, ako aj na kľúčového experta č. 5 – Špecialista pre bezpečnosť IT, ktoré vyhodnotil v intenciách záverov vyplývajúcich z uvádzaného odborného stanoviska. 6. Rovnako tak v intenciách právoplatného rozhodnutia úradu č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 06. mája 2019 v skutkovo zhodnej veci konštatoval, že povinným použitím platformy Talend MDM ako platformovej služby (PaaS) vládneho cloudu pre implementáciu IS MÚSP nebol zo strany kontrolovaného porušený zákon o verejnom obstarávaní. Preto považoval námietky žalobcu v tejto časti za neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán taktiež po zhodnotení podkladov k tejto časti námietok žalobcu, najmä odborného stanoviska a znaleckého posudku, vyjadrenia kontrolovaného a žalobcom namietaných skutočností ohľadom neúplnosti a nedostatočnosti opisu predmetu zákazky, vyslovil, že postupom kontrolovaného nebol porušený § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Na podklade vyššie uvedeného mal za preukázané, že žalobcom požadované informácie nie sú potrebné na prípravu ponuky, a teda mal za to, že Príloha č. 2 „Datasety“ k časti B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži obsahuje dostatočné informácie pre vypracovanie kvalifikovanej a konkurencieschopnej ponuky vo verejnej súťaži. Teda námietky žalobcu v tejto časti označil za neopodstatnené. 7. Žalovaný, Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2230-9000/2020 zo dňa 16. apríla 2020 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu, že by postupom prvostupňového správneho orgánu, kedy v odôvodnení rozhodnutia o námietkach odkazuje na svoje
predchádzajúce právne posúdenie žalobcom totožne namietaných skutočností v rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX-XX došlo k zjednodušeniu veci z jeho strany, ktoré by zakladalo nesprávne právne posúdenie veci. Naopak mal za to, že takýto postup zo strany žalovaného je racionálny a je v súlade so zásadami správneho konania vyjadrenými v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pretože žalovaný v skutkovo identickej situácii, kedy žalobca opakovane v tomto konaní namietal skutočnosti, ktoré už boli predmetom právneho posúdenia žalovaného v právoplatnom rozhodnutí č. XXXXX-XXXX/XXXX- A., dbal na to, aby v jeho rozhodovacej praxi nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto posúdil tieto žalobcom namietané skutočnosti v rozhodnutí o námietkach rovnako, resp. uviedol, že nevidí dôvod sa odchýliť od svojho predchádzajúceho právneho posúdenia a záverov uvedených v právoplatnom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX-XX. Žalovaný preto nevyhodnotil uvedený postup správneho orgánu prvého stupňa v rozhodnutí o námietkach za nezákonný. Naopak ho označila za zákonný a zabezpečujúci konzistentnosť v rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, v súlade so zásadou právnej istoty. 8. K argumentácii žalobcu, týkajúcej sa odborného stanoviska B. C. D., E., ako podkladu pre rozhodnutie o námietkach, uviedol, že nie je možné prisvedčiť námietkam žalobcu, že správny orgán prvého stupňa preberá v rozhodnutí o námietkach závery správnym orgánom osloveného odborníka spôsobom, ktorý by nezohľadňoval znenie zákona o verejnom obstarávaní o tom, že verejný obstarávateľ má opísať predmet zákazky úplne a jasne a nediskriminačne. Naopak dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa posúdil v rozhodnutí o námietkach odpovede osloveného odborníka v celom ich rozsahu a kontexte, jeho závery riadne zohľadnil pri posúdení námietok žalobcu a svoje závery vo vzťahu k jeho námietkam a ich posúdeniu z hľadiska zákona o verejnom obstarávaní riadne odôvodnil. 9. Ako neopodstatnené posúdil aj odvolacie námietky žalobcu ohľadom podmienky účasti, týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT projektu, podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 2 – Špecialista pre oblasť dátových integrácií, ako aj na kľúčového experta č. 5 – Špecialista pre bezpečnosť IT, k čomu dodal, že žalobca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti. 10. K námietke, spočívajúcej v tvrdení o diskriminačnom opise predmetu zákazky uviedol, že na základe všetkých uvedených skutočností a v intenciách právoplatného rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX v skutkovo zhodnej veci dospel k záveru, že povinným použitím platformy Talend MDM ako platformovej služby (PaaS) vládneho cloudu pre implementáciu IS MÚSP nebol zo strany kontrolovaného porušený zákon o verejnom obstarávaní. Preto v rozhodnutí o námietkach považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. 11. Relevanciu nepriznal ani námietke nedostatočnosti a neúplnosti opisu predmetu zákazky a porušenia § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Stotožnil sa so závermi osloveného odborníka, a preto považoval za neopodstatnenú argumentáciu žalobcu k tejto časti námietok, ako aj jeho tvrdenie, že opis predmetu zákazky (časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov k verejnej súťaži) je neúplný, alebo že je nedostatočný. Taktiež konštatoval, že absencia detailnej technickej špecifikácie PaaS a IaaS služieb vládneho cloudu v súťažných podkladoch k verejnej súťaži nemohla mať za následok porušenie princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov zo strany kontrolovaného. Zdôraznil, že žalobcom požadované informácie majú podľa žalovaného nepodstatný význam z hľadiska prípravy ponuky podľa § 21 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, a preto podľa názoru žalovaného kontrolovaný ako verejný obstarávateľ nebol povinný predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktorá už bola určená nad minimálne zákonom stanovenú dĺžku podľa § 66 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a teda záujemcovia vo verejnej súťaži mali dostatočný časový priestor na to, aby mohli komunikovať s poskytovateľom služieb vládneho cloudu ohľadom všetkých technických špecifikácií. II. Správna žaloba 12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 2230-9000/2020 zo dňa 16. apríla 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu rozhodnutím č. XXXXX-XXXX/XXXXXX zo dňa 18. decembra 2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil tým,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 13. V podanej žalobe namietal nesprávnosť záveru žalovaného, ktorým tento vyslovil, že jeho rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX je potrebné považovať za skutkovo zhodné s prípadom prejednávaným v tejto konkrétnej veci v rámci konania o námietkach, a to bez náležitého odôvodnenia a porovnania všetkých relevantných okolností oboch prípadov. Zdôraznil, že z tohto dôvodu žalobca zo zákonných dôvodov nevedel a nemohol rozporovať závery v rozhodnutí č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX uplatnením odvolania. Podľa žalobcu v rozhodnutí o námietkach ako i napádanom rozhodnutí absentuje náležité posúdenie skutkových odlišností oboch prípadov, najmä realizované vysvetľovanie a z toho plynúce zmeny, či námietky žalobcu uplatnené v konaní o námietkach. Taktiež zdôraznil, že konanie o námietkach sa na rozdiel od konania č. 15296- 6000/2018-OD týka verejnej súťaže a nie užšej súťaže, pričom v prípade verejnej súťaže prišlo k prepracovaniu opisu predmetu zákazky, podmienok účasti, samotných súťažných podkladov aj realizačnej zmluvy, keď žalobca zároveň uviedol nové skutočnosti a nové dôkazy (napr. účtovné stanovisko). 14. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca videl v tom, keď žalovaný vo vzťahu k odbornému stanovisku a ustanoveniu odborníka/znalca vyslovil, že zákon o verejnom obstarávaní nepredpokladá, že odborné stanovisko je riadny úkon znaleckej činnosti, keďže rozlišuje odborné stanovisko a znalecký posudok, a že z tohto dôvodu sa § 16 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“) neuplatňuje, čo malo byť údajne úmyslom zákonodarcu. Žalobca namietal, že odborné stanovisko, ako aj znalecký posudok sú legislatívne upravené pojmy v zákone o znalcoch, ktorý ako lex specialis pristupuje k zákonu o verejnom obstarávaní. Tvrdil, že ak by zmyslom a účelom formulácie § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní bolo vylúčenie aplikácie zákona o znalcoch na odborné stanovisko, ako to uvádza v napádanom rozhodnutí žalovaný a rozhodnutí o námietkach prvostupňový správny orgán, zákonodarca by jednak vylúčil aplikáciu tohto osobitného predpisu expressis verbis tak, ako to robí v prípade vylúčenia správneho poriadku na niektoré typy konaní (napr. § 185 zákona o verejnom obstarávaní), a taktiež by výslovne diferencoval medzi úkonmi znaleckej činnosti a inými úkonmi odborného charakteru, tak ako to robí napr. § 206 resp. § 207 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dodal, že nakoľko žalovaným oslovený znalec nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom podľa zákona o znalcoch, v zmysle tohto zákona je podľa žalobcu jeho znalecký posudok nezákonný, keďže je vypracovaný neoprávnenou osobou. 15. Rovnako tak vadu nesprávneho právneho posúdenia veci vzhliadol v posúdení podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní žalovaným. Uviedol, že samotné neurčenie podielu referenčného plnenia zhodného alebo obdobného predmetu zákazky samo osebe nie je nezákonné, nezákonné je však v kumulácii s požiadavkou na celkovú hodnotu bližšie nešpecifikovaného projektu v oblasti informačných technológií, ktorý vonkoncom nemusel byť ani len podobný ako predmet zákazky. 16. Ďalej k podmienke účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT projektu namietal, že predmetná podmienka nie je menej prísna, ale že je neprimeraná povahe predmetu zákazky a najmä je netransparentná, keďže nesleduje účel, ktorý sa v súlade s odôvodnením primeranosti uvedenom v súťažných podkladoch má jej preukázaním naplniť. Zároveň mal žalobca za to, že na nereálnosť/neprimeranosť takto určenej podmienky účasti poukázal aj žalovaným oslovený znalec. 17. Žalovanému tiež vyčítal, že opis predmetu zákazky je diskriminačný, a to z dôvodu, že predpisuje použitie konkrétnej platformy Talend MDM Platform. Zdôraznil, že kontrolovaný (ďalší účastník konania) je pri nadobúdaní odplatného plnenia povinný aplikovať zákon o verejnom obstarávaní, a teda je absolútne zaviazaný podľa 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní opísať predmet zákazky jednoznačne, úplne a nestranne a tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a aby bola zabezpečená hospodárska súťaž. Následne podľa § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sa technické požiadavky nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým
dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať predmet zákazky podľa odseku 2 dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“. 18. Súčasne tvrdil, že opis predmetu zákazky je nedostatočný a neúplný, čo malo za následok porušenie § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že opis predmetu zákazky nebol postačujúci pre prípravu ponuky, resp. že je nedostatočný, a to z pohľadu komplexnosti vstupnej databázy, vstupnej kvality existujúcich dát na strane kontrolovaného v čase vypísania verejnej súťaže, potrebnej optimalizácie dotazov a zápisu dát do existujúcich informačných systémov ďalšieho účastníka konania ako kontrolovaného. Ďalej k namietanej absencii zmluvných podmienok pre celý predmet zákazky uviedol, že kontrolovaný zjavne postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď nesprístupnil návrh zmluvy resp. zmlúv, ktoré sa zaväzuje víťazný uchádzač uzavrieť, a ktoré reflektujú celý opis predmetu zákazky. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 19. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 24. novembra 2020, v ktorom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Mal za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. 20. Uviedol, že v jednotlivých častiach odôvodnenia rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX sa presne uvádza, ktoré námietky, resp. ktoré žalobcom namietané skutočnosti už boli predmetom posúdenia v rozhodnutí č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX, a len vo vzťahu k týmto totožným námietkam, resp. skutočnostiam, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX opätovne uvádza (resp. odkazuje) na konkrétne a relevantné závery z jeho právneho posúdenia a odôvodnenia rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX. 21. Zároveň tiež odmietol argumentáciu žalobcu ohľadom odborného stanoviska ako nezákonného podkladu pre rozhodnutie, keď uviedol, že zákon o znalcoch, na ktorý poukazuje žalobca, obsahuje legálnu definíciu znaleckého posudku, avšak legálna definícia odborného stanoviska absentuje. Z uvedeného je podľa žalovaného jednoznačné, že znalecký posudok môže byť vydaný iba podľa zákona o znalcoch, zatiaľ čo vypracovanie odborného stanoviska sa riadi menej striktnými legálnymi pravidlami. Doplnil, že na uvedené reflektoval aj zákon o verejnom obstarávaní, keď v ustanovení § 173 ods. 8 presne uvádza, že konanie sa môže prerušiť s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok, pričom v súvislosti s pojmom „odborné stanovisko“ neobsahuje odkaz na zákon o znalcoch ako osobitný predpis, preto je zrejmé, že zákonodarca nemal pod pojmom „odborné stanovisko“ uvedeným v § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní na mysli odborné stanovisko ako úkon znaleckej činnosti podľa § 16 zákona o znalcoch. Odborné stanovisko je najčastejšie vypracovávané konzultantmi, expertmi, poradcami, ministerstvami, ústrednými orgánmi štátnej správy či profesormi vysokých škôl a často sa predkladá vo forme expertíz, či výkladu relevantného práva a nemá formu znaleckého posudku. 22. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní žalovaným, tento uviedol, že ďalší účastník konania ako kontrolovaný určil požadovanú hodnotu celkového projektu, ktorého súčasťou bola aj požadovaná implementácia riešenia, ktorá nepochybne súvisí s predmetom zákazky. 23. Ohľadom námietky, týkajúcej sa podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT, vyjadril presvedčenie, že v rámci predmetnej podmienky účasti je kontrolovaným požadovaná dĺžka praktickej skúsenosti manažéra IT primeraná, a že sleduje kontrolovaným stanovený cieľ. Žalovaný vo vzťahu k tomuto záveru zohľadnil názory osloveného znalca, že kontrolovaným požadovaná dĺžka praktickej skúsenosti v trvaní 4 mesiace je „odvážnym minimom“, že „primerané by v prípade IT manažéra bolo, aby si aspoň raz prešiel celým životným cyklom úspešne realizovaného projektu“, ale i že táto požiadavka je menej prísna, a teda nezužuje okruh hospodárskych subjektov na trhu, ktorí by boli schopní túto podmienku účasti splniť.
24. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnosti a neúplnosti opisu predmetu zákazky a k porušeniu § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalobcu, že odborné stanovisko žalovaným osloveného znalca, na ktorom je postavené napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie o námietkach, vychádza v tejto časti prioritne zo znaleckého posudku, ktorý predložil kontrolovaný. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že síce v odôvodnení rozhodnutia o námietkach poukázal na závery tohto znaleckého posudku kontrolovaného vo vzťahu ku ktorému dospel k záveru, že neexistuje žiaden relevantný vecný, alebo právny dôvod tento znalecký posudok kontrolovaného rozporovať, predovšetkým ale žalovaný vychádzal v odôvodnení rozhodnutia o námietkach zo záverov ním osloveného znalca, ktorý mal uvedený znalecký posudok kontrolovaného k dispozícii, a taktiež potvrdil závery uvedené v znaleckom posudku kontrolovaného, a to vo vzťahu k zverejnenému zneniu súťažných podkladov. 25. Ďalší účastník konania sa vyjadril k správnej žalobe v podaní zo dňa 03. novembra 2020, v ktorom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. S napadnutým rozhodnutím sa s ohľadom na dôvody a argumenty v ňom obsiahnuté stotožnil. IV. Ďalšie vyjadrenia 26. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 15. decembra 2020, v ktorej zopakoval svoju žalobnú argumentáciu. Rovnako tak vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že oslovený odborník pán B. D., je dostatočne odborné spôsobilý, k čomu žalovaný podľa žalobcu neuviedol argumenty potvrdzujúce tento názor. Z uvedeného dôvodu žalobca poukázal na tvrdenie v žalobe, že pán D. je univerzitným pracovníkom v pozícii odborného asistenta, bez relevantných praktických skúseností v dotknutej oblasti, čo ho stavia do pozície teoretika a zároveň vytvára dôvodné pochybnosti o jeho skúsenostiach o reálnych pomeroch na trhu, o ktorých sa vyjadruje. Súčasne dal do pozornosti jeho možnú predpojatosť, prípadne konflikt záujmov, ktorým sa musí správny orgán zaoberať vždy, pričom bez vylúčenia podozrenia z predpojatosti odborného stanoviska nemožno v konaní dospieť k spravodlivému výsledku. 27. Žalovaný v duplike zo dňa 04. októbra 2024 odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu, ktorú sčasti zopakoval. V. Konanie na správnom súde 28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/134/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 30. Správny súd rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 19. marca 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 10. februára 2026 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
VII. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 35. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 36. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 37. Podľa § 34 ods. 1 písm. a/ a písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní sa technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: zoznamom dodávok tovaru alebo poskytnutých služieb za predchádzajúce tri roky od vyhlásenia verejného obstarávania s uvedením cien, lehôt dodania a odberateľov; dokladom je referencia, ak odberateľom bol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ podľa tohto zákona, ak ide o stavebné práce alebo služby, údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov, ak nie sú kritériom na vyhodnotenie ponúk. 38. Podľa § 42 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní (účinného do 31. júla 2024) súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž. 39. Podľa § 42 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vypracujú opis predmetu zákazky na základe výkonnostných a funkčných požiadaviek, ktoré môžu zahŕňať environmentálne charakteristiky; technické požiadavky sa musia určiť tak, aby boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky. 40. Podľa § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sa technické požiadavky nesmú odvolávať na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby, ak by tým dochádzalo k znevýhodneniu alebo k vylúčeniu určitých záujemcov alebo tovarov, ak si to nevyžaduje predmet zákazky. Takýto odkaz možno použiť len vtedy, ak nemožno opísať
predmet zákazky podľa odseku 2 dostatočne presne a zrozumiteľne, a takýto odkaz musí byť doplnený slovami „alebo ekvivalentný“. 41. Podľa § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní súťažné podklady obsahujú dokumentáciu, plány, modely alebo fotografie, ak sú potrebné na vypracovanie ponuky, kritériá na vyhodnotenie ponúk, pravidlá ich uplatnenia a pokyny na vypracovanie a predkladanie ponúk. Súťažné podklady obsahujú aj návrh zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorých časť obsahu možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky; ak sa odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, musia byť súčasťou súťažných podkladov. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú, ktoré časti súťažných podkladov musia byť súčasťou zmluvy alebo rámcovej dohody; návrhy na plnenie kritérií predložené uchádzačom alebo uchádzačmi, s ktorými sa uzatvára zmluva alebo rámcová dohoda, sú náležitosťami zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú požiadavku na prevod práv duševného vlastníctva, ak sa vyžaduje. 42. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 43. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 2230-9000/2020 zo dňa 16. apríla 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu č. XXXXX-XXXX/XXXXXX zo dňa 18. decembra 2019, ktorým zamietol námietky žalobcu podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. 44. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie. 45. Správny súd v prvom rade venoval pozornosť žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení o nesprávnosti a neodôvodnenosti záveru žalovaného, ktorým tento vyslovil, že jeho rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX je potrebné považovať za skutkovo zhodné s prípadom prejednávaným v tejto konkrétnej veci v rámci konania o námietkach. K vznesenej námietke správny súd uvádza, že v prípade rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 06. mája 2018, ktoré bolo vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (ďalšieho účastníka konania) na základe námietok žalobcu, smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v dokumentoch poskytnutých kontrolovaným v lehote na predkladanie ponúk, podľa § 175 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, ktorým nariadil zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky s názvom „Manažment údajov Sociálnej poisťovne“, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX, ide o rozhodnutie, ktoré je vo vzťahu k rozhodnutiu napadnutému, ako aj preskúmavanému, rozhodnutím tzv. podkladovým, a teda aj právoplatným a svojimi účinkami pre rozhodnutia preskúmavané v tomto konaní záväzným. Je potrebné dať do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX-XX presne špecifikuje, ktoré žalobcom vznesené námietky už boli predmetom posúdenia v rozhodnutí č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX, pričom len vo vzťahu k týmto totožným námietkam, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX odkazuje na konkrétne a relevantné závery odôvodnenia rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX, ktoré boli z tohto dôvodu predmetom posúdenia žalovaného už v konaní č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX. 46. Rovnako tak správny súd uvádza, že zmeny, ku ktorým vo verejnej súťaži došlo v porovnaní s užšou súťažou, ďalší účastník konania uskutočnil v súvislosti so závermi rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/ XXXX-XX, čím bol naplnený účel odstránenia opodstatnenosti námietok žalobcu, na základe ktorých mu žalovaný nariadil povinnosť zrušiť užšiu súťaž. Vo vzťahu k opisu predmetu zákazky, stanoveným podmienkam účasti, resp. častiam súťažných podkladov, ktoré neboli vo verejnej súťaži zmenené oproti
užšej súťaži, žalobca uvádzal obsahovo totožné námietky. Vzhľadom na uvedené správny súd nemohol priznať relevanciu tejto žalobnej námietke. 47. Napokon správny súd dodáva, že na záver o neopodstatnenosti vyššie uvedenej námietky nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu, že nemohol podať odvolanie voči odôvodneniu rozhodnutia č. XXXXX-XXXX/ XXXX-XX, keďže mu bolo vo výroku tohto rozhodnutia vyhovené. Ohľadom uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že proti rozhodnutiu podľa § 175 tohto zákona je možné podať odvolanie, pričom v žiadnom z ustanovení zákona o verejnom obstarávaní nie je zakotvená úprava, ktorá by vylučovala možnosť podania odvolania len proti odôvodneniu rozhodnutia o námietkach podľa § 175 tohto zákona. V tomto zákone teda absentuje úprava, akú obsahuje napr. § 72 ods. 8, písm. c/ daňového poriadku, podľa ktorého odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, ako aj § 358 CSP, v zmysle ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 48. V súvislosti s námietkou, týkajúcou sa odbornosti žalovaným osloveného odborníka B. C. D., E. sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odborné stanovisko v zmysle § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní môže vyhotoviť iba znalec zapísaný v zozname znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. ad hoc znalec za podmienok ustanovených v § 15 zákona o znalcoch. Napriek tomu, že odborné stanovisko patrí aj medzi úkony znaleckej činnosti v zmysle § 16 ods. 1 zákona o znalcoch, zákon o znalcoch neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by tento úkon bližšie definovalo, resp. z ktorého by vyplývalo, že odborné stanovisko môže vypracovať výlučne znalec a zároveň ustanovenie § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska neodkazuje na zákon o znalcoch. Z dikcie predmetného ustanovenia nevyplývajú žiadne osobitné požiadavky na osobu spracovateľa odborného stanoviska. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní dôsledne nediferencuje medzi odbornou činnosťou a znaleckou činnosťou, tak ako je tomu napríklad v zmysle § 141 a § 142 Trestného poriadku alebo ustanovení štvrtého oddielu druhého dielu štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku. Pojem „odborné stanovisko“ sa vyskytuje prierezovo v rámci právneho poriadku v množstve všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom nie je nevyhnutne spojené výlučne s činnosťou znalca, ale spája sa aj s činnosťou iných špecializovaných inštitúcií a osôb (pozri napr. § 5 ods. 4 zákona č. 414/2012 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z, § 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z. z.). Z množstva právnych predpisov vyžadujúcich spracovanie odborného stanoviska výlučne znalcom možno poukázať na ustanovenie § 48 ods. 10 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktorý expressis verbis spája vypracovanie odborného stanoviska s osobou znalca. Preto je správny súd v zhode so žalovaným toho názoru, že odborné stanovisko môže na účely zákona o verejnom obstarávaní vyhotoviť nielen znalec, ale aj iná odborne spôsobilá osoba (porovnaj rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/212/2020-302 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 2Sfk/38/2025). 49. Rovnako tak správny súd dáva do pozornosti, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril k odbornej kvalifikácii ním osloveného odborníka B. C. D., E., ktorý pôsobí na FIIT STU a má minimálne dvojročnú prax za obdobie predchádzajúcich piatich rokov v odbore softvérové inžinierstvo, informačné systémy, informatika, počítačové siete, hardvér a softvér, pričom bol oslovený aj v konaní o predchádzajúcich námietkach žalobcu, a teda sa vedel kvalifikovane vyjadriť aj k námietkam v tomto konaní, prípadne nadviazať na už poskytnuté odpovede. Žalobca pritom v podanej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia spochybňujúce odbornosť B. C. D., E. s výnimkou toho, že nie je zapísaný v zozname znalcov. Napokon správny súd dodáva, že nemohol prihliadnuť ani na argument žalobcu, že rodinný príslušník (brat) dekana FIIT STU, ktorej bol odborník zamestnancom, bol konečným užívateľom v spoločnostiach, ktoré sa mohli užšej súťaže mohli zúčastniť. Správny súd zdôrazňuje, že žalobcom konštruované väzby neboli bez uvedenia konkrétnych skutočností spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti odborníka v rámci prejednávanej veci (porovnaj rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/212/2020-302 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 2Sfk/38/2025). 50. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k nesprávnostiam znaleckého posudku vypracovaného C. B. F. C., G., E., znalcom v odbore elektrotechnika, keď uviedol, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o námietkach síce poukázal na závery tohto znaleckého posudku
kontrolovaného, vo vzťahu ku ktorému dospel k záveru, že neexistuje žiaden relevantný vecný, alebo právny dôvod tento znalecký posudok kontrolovaného rozporovať, predovšetkým, ale prvostupňový správny orgán vychádzal v odôvodnení rozhodnutia zo záverov ním osloveného odborníka, ktorý mal uvedený znalecký posudok kontrolovaného k dispozícii, a taktiež potvrdil závery uvedené v znaleckom posudku kontrolovaného, a to vo vzťahu k zverejnenému zneniu súťažných podkladov. 51. Správny súd má súčasne za to, že ako dôvodnú nemožno vyhodnotiť ani námietku, týkajúcu sa nesprávnosti posúdenia podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní žalovaným, ktorý videl nezákonnosť v neurčení podielu referenčného plnenia zhodného alebo obdobného predmetu zákazky v kumulácii s požiadavkou na celkovú hodnotu bližšie nešpecifikovaného projektu v oblasti informačných technológií, ktorý nemusel byť ani len podobný ako predmet zákazky. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že ďalší účastník konania ako kontrolovaný určil požadovanú hodnotu celkového projektu, ktorého súčasťou bola aj požadovaná implementácia riešenia, ktorá nepochybne súvisí s predmetom zákazky. V danom prípade nie je možné opomenúť náročnosť projektu, a teda aj dôraz verejného obstarávateľa na skutočnosť, aby uchádzači mali predchádzajúcu skúsenosť s plnením rovnakého alebo podobného charakteru. Preto je potrebné, aby pri určovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní boli vymedzené také rozhodujúce ukazovatele, ktorých splnenie bude pre verejného obstarávateľa dostatočnou garanciou účasti technicky a odborne spôsobilých hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Pri určovaní rozhodujúcich parametrov predchádzajúcich plnení, ktorých splnenie verejný obstarávateľ od uchádzačov požaduje, je povinný prihliadať na to, že určením týchto parametrov vždy v istej miere dochádza k vylúčeniu z možnosti uchádzať sa o danú zákazku pre určité hospodárske subjekty, a preto je nevyhnutné dôsledne zvážiť, aké parametre je vhodné a primerané zvoliť, keďže akékoľvek parametre predchádzajúcich plnení verejný obstarávateľ zvolí (hodnotu celkového plnenia, hodnotu určitého čiastkového plnenia a pod.), nemôže sa vyhnúť tomu, aby tým nedošlo k vylúčeniu určitých hospodárskych subjektov, ktoré síce v minulosti realizovali plnenie, príp. určité čiastkové plnenie, avšak s menšou hodnotou, než akú stanovil verejný obstarávateľ v danej podmienke účasti. Uvedené preto zakladá dôvod, pre ktorý je nevyhnutné, aby pri určení takýchto parametrov stanovili ich hodnotu, ktorá umožní hospodársku súťaž potenciálnych uchádzačov dostatočne technicky a odborne spôsobilých na plnenie danej zákazky. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že táto podmienka účasti bola kontrolovaným určená v súlade s princípom nediskriminácie zakotveným v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a je teda spôsobilá nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostatočne odborne spôsobilého a skúseného zmluvného partnera. 52. Opodstatnenou nie je ani žalobná námietka, týkajúca sa nezákonnosti podmienky účasti podľa § 34 ods. 1 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní na kľúčového experta č. 1 – Projektový manažér IT, ktorú žalobca pokladal za neprimeranú povahe predmetu zákazky, ako aj netransparentnú, keďže nesleduje účel, ktorý sa v súlade s odôvodnením primeranosti uvedenom v súťažných podkladoch má jej preukázaním naplniť. Vo vzťahu k uvedenému je najmä potrebné akcentovať, že požiadavku kontrolovaného na požadovanú dĺžku praktickej skúsenosti v trvaní 4 mesiace, je pri zohľadnení názoru osloveného znalca, ktorý ju označil za „odvážne minimom“, že „primerané by v prípade IT manažéra bolo, aby si aspoň raz prešiel celým životným cyklom úspešne realizovaného projektu“, preto možné vyhodnotiť ako menej prísnu, a teda nezužujúcu okruh hospodárskych subjektov na trhu, ktorí by boli schopní túto podmienku účasti splniť. Teda v rámci predmetnej podmienky účasti je kontrolovaným požadovaná dĺžka praktickej skúsenosti manažéra IT primeraná a korešponduje s kontrolovaným stanoveným cieľom. 53. Správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, ktorou žalobca žalovanému vyčítal, že opis predmetu zákazky je diskriminačný, a to z dôvodu, že predpisuje použitie konkrétnej platformy Talend MDM Platform. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd v prvom rade uvádza, že so vznesenými argumentmi žalobcu o tejto otázke sa už podrobne vysporiadal v právoplatnom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX-XX. Na zdôraznenie správnosti týchto záverov poukazuje na časť B.1 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, kapitolu 9 „Špecifikácia cieľového stavu“, bod 9.2 „Technologická architektúra cieľového stavu“. Je teda zrejmé, že opis predmetu zákazky nie je diskriminačný, keď predmetom zákazky nie je platforma Talend MDM prevádzkovaná vo vládnom cloude. Na túto platformu sa kontrolovaný len odvoláva v opise predmetu zákazky ako na existujúci komponent, ktorý má byť použitý pri realizácii predmetu zákazky. Preto povinné použitie platformy Talend MDM ako platformovej
služby (PaaS) vládneho cloudu pre implementáciu IS MÚSP nepredstavuje zo strany kontrolovaného porušenie zákona o verejnom obstarávaní. 54. Napokon sa správny súd nemohol stotožniť ani so žalobnou námietkou, že opis predmetu zákazky je nedostatočný a neúplný, čo malo podľa žalobcu za následok porušenie § 42 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní. V tomto smere je potrebné opätovne zopakovať, že znalecký posudok kontrolovaného žalovaný vyhodnotil predovšetkým práve v súvislosti s odpoveďami ním osloveného znalca, na základe ktorých žalovaný vyhodnotil tieto námietky žalobcu ako neopodstatnené. K uvedenému tiež správny súd dodáva, že žalovaný nebol povinný vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku kontrolovaného, keďže ustanovenia § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa v súlade s § 177 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní primerane použije aj v konaní o odvolaní ustanovuje možnosť žalovaného, nie povinnosť, vyzvať účastníkov konania, aby sa v určenej lehote písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia. Táto možnosť vyzvať účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia prichádza do úvahy, ak existujú dôvody, pre ktoré žalovaný pokladá za účelné, aby sa účastníci vyjadrili k aktuálnemu stavu konania, čoby v prejednávanej veci znamenalo vyjadrenie sa k znaleckému posudku kontrolovaného. Uvedené prichádza do úvahy najmä v situáciách, keď je nevyhnutné doplnenie zisteného skutkového stavu. V danom prípade je však potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý na základe vyhodnotenia podaných námietok, konania o námietkach a podaného odvolania k tomuto kroku nepristúpil. Navyše žalovaný žalobcovi dňa 26. marca 2020 umožnil nahliadnutie do spisu č. 2230-9000/2020, ktorého súčasťou je znalecký posudok kontrolovaného, ako vyplýva z dokumentu „ÚRADNÝ ZÁZNAM informácia k neúčasti nahliadnutia do spisu č. 2230-9000/2020“ zo dňa 26. marca 2020, ktorý rovnako tvorí súčasť spisu z odvolacieho konania, pričom však žalobca svoje právo nahliadnuť do odvolacieho spisu (a do znaleckého posudku kontrolovaného) nevyužil, keď sa na nahliadnutie nedostavil a ani nežiadal o iný termín nahliadnutia. Vzhľadom na uvedené správny súd argument žalobcu, že mu žalovaný neumožnil vyjadriť sa k znaleckému posudku kontrolovaného, na základe čoho tento nemôže byť hodnotený konajúcim súdom ako dôkaz, vyhodnotil ako účelový. 55. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. 57. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: BA-1S/134/2020
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.