Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/131/2020 1020200728 28. 04. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružova dolina 110, 820 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 888-3000/2019 zo dňa 14.04.2020 z r u š u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „úrad“) príslušný podľa § 140, § 147 písm. b), c) a j), § 167 ods. 2 písm. c), § 182 v spojení s § 185 ods. 1 a § 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím číslo spisu 888-3000/2019 zo dňa 14.01.2020 uložil účastníkovi konania pokutu v celkovej výške 69 978 Eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 02.12.2015, a to tým, že ako účastník konania sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď dňa 25.10.2015 bez použitia postupov ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní uzavrel so spoločnosťou Slovanet, a. s., IČO: 35 954 612 zmluvu označenú ako „Dodatok číslo 31 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb“ so zmluvnou cenou 1 399 560 Eur s DPH, čím účastník konania postupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z. Ďalším výrokom správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku zastavil správne konanie voči účastníkovi konania za správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zák. č. 343/2015 Z. z. za to, že účastník konania sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zák. č. 343/2015 Z. z. tým, že dňa 03.11.2016 bez použitia postupov ustanovených zák. č. 343/2015 Z. z. uzavrel účastník konania so spoločnosťou Slovanet a. s. zmluvu označenú ako „Dodatok číslo 32 na zriadenie virtuálnej privátnej siete a poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb“ z dôvodu, že v tej veci sa právoplatne rozhodlo na základe rozhodnutia č. 13405/2018-OD/5 zo dňa 03.04.2019. 2. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že vzhľadom na obsah Dodatku č. 31 dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uzavretie dodatku v súlade s § 10a zák. č. 25/2006 Z.
z. účinným ku dňu 25.11.2015 (ďalej ako „zák. č. 25/2006 Z. z.“), nakoľko sa ním rozšíril pôvodný predmet zmluvy a navýšila sa cena plnenia. Z uvedeného dôvodu nebol účastník konania oprávnený uzavrieť Dodatok č. 31 a požadovanú službu mal zabezpečiť novým verejným obstarávaním. Pri uzatváraní Dodatku č. 31 bol povinný prihliadať na platnú a účinnú právnu úpravu v čase uzatvárania tohto dodatku, na základe ktorého rozšírené služby, ktoré sú predmetom tohto dodatku, spadajú pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní a na zabezpečenie ich poskytovania bol povinný aplikovať postupy upravené zákonom o verejnom obstarávaní. V dôsledku skutočnosti, že účastník konania rozšírenie predmetu zmluvy o služby, ktorých obstarávanie spadá do pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, neaplikoval pri výbere zmluvného partnera postupy podľa zák. č. 25/2006 Z. z. správny orgán skonštatoval, že takýto postup účastníka konania je v rozpore s § 9 ods. 1 zák.č.25/2006 Z. z., čím sa súčasne dostal aj do rozporu s § 9 ods. 3 citovaného zákona, a to konkrétne s princípom transparentnosti, princípom rovnakého zaobchádzania. Uvedené konanie účastníka konania malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko v prípade aplikovania niektorého z postupu verejného obstarávania podľa zák.č.25/2006 Z. z. mohlo mať za následok výber iného úspešného uchádzača ako spoločnosť Slovanet, a. s. na základe výhodnejšej cenovej ponuky. Nakoľko účastník konania nepoužil postup podľa zák. č.25/2006 Z. z., svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č.25/2006 Z. z. Výška pokuty je určená priamo zákonom a nie je ponechaná na úvahe správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je výška pokuty 5 % zmluvnej ceny základ pre výpočet sankcie predstavuje zmluvná cena 1 399 560 Eur s DPH, pričom 5 % z tejto sumy predstavuje uloženú pokutu vo výške 69 978 Eur. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania rozklad, v ktorom namietal jeho nezákonnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu porušenia jeho procesných práv. Namietal, že predseda úradu pre verejné obstarávanie nesprávne posúdil zákonnosť uzatvorenia Dodatku č. 31 podľa zák. č. 25/2006 Z. z., hoci pôvodná zmluva bola uzatvorená ešte za účinnosti zák. č. 523/2003 Z. z., ktorý uzatváranie dodatkov nezakazoval ani neobmedzoval. Podľa účastníka konania sa mala zákonnosť dodatku posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy, a to aj s prihliadnutím na princíp zákazu retroaktivity. Zároveň namietal, že predseda úradu pre verejné obstarávanie sa s touto argumentáciou nevysporiadal a nezohľadnil ani povahu služieb, ktoré boli predmetom dodatku, keď formalisticky uzavrel, že došlo k zvýhodneniu spoločnosti Slovanet a. s. Ďalej účastník konania namietal preklúziu práva na uloženie pokuty z dôvodu uplynutia subjektívnej jednoročnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné v časti, v ktorej sa predseda úradu pre verejné obstarávanie s jeho námietkami týkajúcimi sa upretia prístupu k podnetom, na základe ktorých bola vykonaná kontrola, nevysporiadal. 4. Rozhodnutím predsedu Úradu pre verejné obstarávanie príslušným podľa § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) číslo spisu: 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) bol rozklad účastníka konania podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietnutý a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie úradu. 5. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný nestotožnil s námietkami účastníka konania a uviedol, že uzatvorením Dodatku č. 31 došlo k rozšíreniu pôvodného predmetu zmluvy o služby podliehajúce zákonu o verejnom obstarávaní, pričom účastník konania pri výbere zmluvného partnera nepostupoval podľa postupov verejného obstarávania. K argumentácii účastníka konania o aplikácii skoršej právnej úpravy uviedol, že zákonnosť dodatku bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzatvorenia, teda podľa zák. č. 25/2006 Z. z. Ustanovenia skoršieho právneho predpisu (zák. č. 523/2003 Z. z.) bolo možné aplikovať len v prípade, že novší právny predpis (zák. č. 25/2006 Z. z.) výslovné použitie skoršieho právneho predpisu umožňuje prostredníctvom prechodných ustanovení. V zák. č. 25/2006 Z. z. neexistuje prechodné ustanovenie, ktoré by umožňovalo už za pôsobnosti nového právneho predpisu použitie predchádzajúcej právnej úpravy. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou, že nešlo o rozšírenie pôvodného predmetu zmluvy, keď dospel k záveru, že dodatkom došlo k rozšíreniu predmetu plnenia a navýšeniu ceny v rozpore s § 10a zák. č.25/2006 Z. z. Vo vzťahu k námietke preklúzie uviedol, že lehota na začatie konania začala plynúť až od prerokovania protokolu o výkone kontroly. Žalovaný zároveň nepovažoval za dôvodné ani námietky týkajúce sa nezákonnosti kontroly a nesprístupnenia podnetov. Konštatoval tiež, že konaním účastníka došlo k porušeniu princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, keďže poskytovanie služieb bolo bez vykonania verejného obstarávania zvýhodnené v prospech spoločnosti Slovanet a. s., pričom nebolo možné vylúčiť, že v riadnom verejnom obstarávaní mohol byť vybraný iný uchádzač s výhodnejšou ponukou.
II. Správna žaloba (argumenty žalobcu) 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 7. Žalobca namieta, že rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, založeného na striktne gramatickom výklade zákona o verejnom obstarávaní bez zohľadnenia účelu právnej úpravy, skutkových okolností a povahy predmetných služieb. Zdôraznil, že Dodatok č. 31 bol uzatvorený za účelom zabezpečenia kontinuálnej a bezpečnej prevádzky informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý má, podľa jeho názoru, osobitné postavenie z hľadiska ochrany vlastníckeho práva a fungovania štátu. Žalobca zastáva názor, že uzatvorením dodatku nedošlo k rozšíreniu pôvodného predmetu zmluvy a že zákonnosť dodatku mala byť posudzovaná podľa právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy, a to podľa zák. č. 523/2003 Z. z., ktorý uzatváranie dodatkov nezakazoval. Aj bez ohľadu na to, že zákon o verejnom obstarávaní neobsahuje priame prechodné ustanovenia vo vzťahu k zák. č. 523/2003 Z. z. ten by sa mal z dôvodu uplatnenia ústavnoprávnej zásady zákazu priamej retroaktivity vzťahovať aj na zmluvy a verejné obstarávania, ktoré boli zrealizované ešte za účinnosti zák. č. 523/2003 Z. z. Súčasne namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa zákazu retroaktivity a povahy poskytovaných služieb. 8. Žalobca ďalej namieta preklúziu práva na uloženie pokuty. Zastáva názor že právo žalovaného začať správne konanie o uložení pokuty zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 182 ods. 6 zák. č. 343/2015 Z. z. Tvrdí, že žalovaný aj predseda úradu pre verejné obstarávanie sa s touto námietkou nesprávne vysporiadali, keď začiatok plynutia subjektívnej lehoty viazali až na neskoršie štádium kontrolného procesu, hoci z obsahu administratívneho spisu podľa žalobcu vyplýva, že úrad disponoval vedomosťou o možnom porušení zákona už najneskôr dňa 10.11.2017, a to na základe podnetov doručených dňa 07.08.2017 a dňa 09.11.2017. Úrad pre verejné obstarávanie začal výkon dohľadu práve na základe uvedených podnetov, ktoré sa týkali postupu obstarávania predmetnej zmluvy a dodatku k nej. Podľa žalobcu preto nemožno akceptovať výklad, podľa ktorého sa správny orgán dozvedel o porušení zákona až po ukončení kontroly alebo po vypracovaní protokolu, keďže už samotné podnety a verejne dostupné poskytovali dostatočný skutkový základ pre predbežné právne zhodnotenie veci. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf 51/2010, podľa ktorého zmyslom subjektívnej prekluzívnej lehoty je prinútiť správny orgán konať bez zbytočných prieťahov už od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v rozsahu, ktorý umožní predbežné právne posúdenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Žalobca zdôraznil, že lehota slúži na ochranu právnej istoty účastníkov správneho konania a na obmedzenie nečinnosti správnych orgánov. Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyvodil, že správny orgán sa dozvedel o možnom porušení zákona, už samotným podnetom na preskúmanie verejného obstarávania. 9. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný neprípustne formalistický vykladá § 182 ods. 6 zák. č. 343/2015 Z. z., keď rozlišuje medzi vedomosťou o možnom a skutočnom porušení zákona. Podľa žalobcu takýto výklad popiera účel prekluzívnych lehôt a umožňuje správnemu orgánu svojvoľne predlžovať začiatok ich plynutia. Zdôraznil, že úrad už pred začatím kontroly disponoval všetkými rozhodujúcimi dokumentami, pričom samotný záver o porušení zákona bol založený prevažne na právnom posúdení verejne dostupného Dodatku č. 31. V nadväznosti na uvedené žalobca tvrdí, že subjektívna jednoročná lehota začala plynúť najneskôr dňa 10.11.2017, pričom správne konanie o uložení pokuty bolo začaté až dňa 23.11.2018, teda po jej uplynutí. Súčasne žalobca namietal uplynutie objektívnej trojročnej lehoty a uvádza, že subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, podľa žalobcu preto došlo k preklúzii práva začať správne konanie o uložení pokuty a napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu nezákonné. 10. Žalobca zároveň namieta aj procesný postup úradu pre nesprístupnenie podnetov, na základe ktorých bola kontrola iniciovaná, čím došlo k porušeniu jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný podľa názoru žalobcu neuviedol konkrétny právny
predpis, na základe ktorého odmietol sprístupnenie podnetov, čím sa podľa žalobcu rozhodnutie stalo v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca zastáva názor, že podnety mohli byť relevantné práve pre posúdenie otázky začatia plynutia prekluzívnej lehoty, a preto ich zneprístupnenie znemožnilo riadne uplatnenie jeho procesnej obrany. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Nestotožnil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že zákonnosť uzatvorenia Dodatku č. 31 bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho uzatvorenia, teda podľa zák. č. 25/2006 Z. z., keďže skoršiu právnu úpravu možno aplikovať len v prípade existencie výslovných prechodných ustanovení, ktoré však v danom prípade absentovali. Podľa žalovaného by výklad žalobcu viedol k neprípustnej situácii, aby sa dodatok uzatvorený v roku 2015 spravoval už neúčinnou právnou úpravou. Zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí ako i prvostupňovom rozhodnutí správne aplikoval právnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia Dodatku č. 31, pričom sa s tvrdeniami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne a úplne vysporiadal. Svoju argumentáciu považuje za dostatočnú, sama skutočnosť, že odvolací orgán v odôvodnení reaguje na všetky návrhy uvedené v rozklade, nespôsobuje podstatnú vadu konania. 12. Zároveň zdôraznil, že uzatvorením Dodatku č. 31 došlo k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a navýšeniu ceny, pričom osobitný význam informačného systému katastra nehnuteľností nebránilo žalobcovi zabezpečiť predmetné služby riadnym postupom verejného obstarávania. 13. K námietke preklúzie žalovaný uviedol, že samotné doručenie podnetu nemožno stotožňovať s momentom, keď sa správny orgán dozvedel o porušení zákona, keďže relevantné skutkové a právne závery bolo možné prijať až na základe vykonanej kontroly a vyhodnotení dokumentácie. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Sžp/19/2012, sp. zn. 6Sžf/51/2010), podľa ktorej sa moment dozvedenia sa o porušení zákona viaže na stav, keď ma správny orgán dostatok poznatkov umožňujúcich predbežné právne zhodnotenie porušenia zákona. 14. Správne konanie o uložení pokuty bolo začaté v zákonnej lehote. Žalobca doručil časť dokumentácie potrebnej na výkon kontroly až dňa 31.01.2018 a správne konanie bolo následne začaté doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 23.11.2018, teda ešte v rámci subjektívnej jednoročnej lehoty. Žalovaný súčasne poukázal aj na § 149 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého lehota na začatie konania plynie 1 rok od prerokovania protokolu o výsledku kontroly, pričom protokol bol prerokovaný dňa 26.03.2019. Žalovaný preto zastáva názor, že v čase prípadného uplynutia zákonnej lehoty bolo správne konanie už nie len začaté, ale bolo vydané aj prvostupňové rozhodnutie, a preto považoval námietku žalobcu za nedôvodnú. 15. Žalobca v replike z 28.12.2020 ako aj žalovaný v duplike z 19.03.2024 zotrvali na svojej argumentácii. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 16. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 17. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 18. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého súčasť tvoril aj administratívny spis žalovaného, v súlade s § 134 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Rozsudok vyhlásil dňa 28.04.2026. 20. Podľa § 187 ods. 4 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. 21. Podľa § 187 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016. 22. Podľa § 185 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. 23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 24. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom k 25.11.2015, úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie, 25. Podľa § 149 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z. z., konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly. V. Právne posúdenie správnym súdom 26. Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone a za ktoré možno uložiť sankciu podľa administratívno-právnej normy. 27. V predmetnej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie úradu, ktorým bola žalobcovi prvým výrokom rozhodnutia úradu uložená sankcia - pokuta za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 02.12.2015 a druhým výrokom došlo k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, vedeného úradom proti žalobcovi za správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zák. č. 343/2015 Z. z. Žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu. 28. Z obsahu (neúplného) administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že úrad oznámil žalobcovi listom z 23.11.2018, číslo spisu: 13772-3000/2018 začatie správneho konania podľa § 18 Správneho poriadku za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 02.12.2015 konaním, ktoré korešponduje so skutkovou vetou uvedenou v prvom výroku prvostupňového rozhodnutia úradu. Podkladom pre začatie predmetného správneho konania boli - Zmluva o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb uzavretá medzi účastníkom konania a Slovanet a. s. dňa 23.12.2003, - Zmluva označená ako Dodatok č. 31 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a poskytovanie verejných elektronických komunikačných sietí služieb, - Zmluva označená ako Dodatok č. 32 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb.
29. Žalovaný na vyžiadanie súdu predložil Zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 26.03.2019, č. 13852, 16847 - 7000/2017 –ODII/12 a Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 07.02.2019, č. 13852 -7000/2017 –ODII/8, 16847 - 7000/2017 –ODII/8. Z predmetného protokolu vyplýva, že bol vykonaný dohľad nad postupom obstarávateľa – žalobcu podľa zákona o verejnom obstarávaní po uzavretí zmluvy pri postupe kontrolovaného, výsledkom ktorého bolo uzavretie Zmluvy o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb z 23.12.2003 so spoločnosťou Slovanet a. s. vrátane uzatvorenia všetkých jej dodatkov. Úrad oznámil začatie výkonu predmetnej kontroly kontrolovanému listom z 15.01.2018 a zároveň ho vyzval na predloženie a doručenie kompletnej dokumentácie z predmetného verejného obstarávania. Dňa 31.01.2018 bola úradu doručená dokumentácia kontrolovaného k predmetnému verejnému obstarávaniu. 30. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou zachovania prekluzívnych lehôt na začatie správneho konania o uložení pokuty, keďže v administratívnom trestaní predstavuje zachovanie zákonom ustanovených lehôt základný predpoklad zákonného výkonu sankčných právomoci správneho orgánu. Uplynutím prekluzívnej lehoty totiž zaniká oprávnenie správneho orgánu uložiť sankciu za správny delikt, a teda aj viesť sankčné konanie smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o vine a o sankcii. Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné posúdiť dôvodnosť žalobných námietok smerujúcich k posúdeniu zachovania subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania a až následne sa zaoberať otázkou správnosti právneho posúdenia samotného skutku žalovaným. 31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že samotné doručenie podnetu nemožno automaticky stotožňovať s okamihom, keď sa správny orgán dozvedel o porušení zákona, keďže relevantné skutkové a právne závery bolo podľa jeho názoru možné prijať až po vykonaní kontroly, preštudovaní dokumentácie a vyhodnotení ďalších dôkazov. Zároveň poukázal na § 149 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z. z., podľa ktorého, ak sa úrad dozvedel o porušení zákona z výkonu kontroly podľa § 146 citovaného zákona, možno konanie o uložení pokuty začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly. 32. Proti uvedenému smerovala argumentácia žalobcu, ktorý namietal, že správny orgán disponoval dostatočnými skutkovými poznatkami umožňujúcimi predbežné právne zhodnotenie možného porušenia zákona už pred začatím kontroly, a to na základe podnetov doručených v roku 2017 a verejne dostupných dokumentov týkajúcich sa dodatkov k zmluve. Zastával názor, že záver o porušení zákona bol založený predovšetkým na právnom posúdení verejne dostupných dokumentov, pričom správny orgán nepreukázal, aké nové rozhodujúce skutkové zistenia vyplynuli až z následnej kontroly. Súčasne namieta formalistický výklad § 149 ods. 7 citovaného zákona, ktorý podľa jeho názoru umožňuje viazať začiatok subjektívnej prekluzívnej lehoty až na neskoršie štádium kontrolného procesu bez náležitého zohľadnenia skorších skutkových poznatkov správneho orgánu. 33. Správny súd sa zameral na posúdenie medzi účastníkmi konania spornej otázky týkajúcej sa momentu začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom na začatie sankčného konania. 34. Z obsahu ustanovenia § 149 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z. z. vyplýva, že úrad môže začať konanie o uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Zároveň stanovuje, že ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly. 35. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na začatie konania o uložení sankcie za správny delikt, je skutočnosť, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona. Ide o individuálny moment vedomosti správneho orgánu, ktorý je závislý od konkrétnych okolností posudzovanej veci a rozsahu jeho vedomosti o porušení konkrétnych povinností upravených zákonom. Inak povedané, subjektívna lehota začína plynúť vtedy, keď sa orgán dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, teda keď disponuje takými skutkovými poznatkami, ktoré objektívne umožňujú začať konanie, nie až vtedy, keď vec definitívne vyhodnotí. Zmyslom subjektívnej prekluzívnej lehoty je totiž prinútiť správny orgán konať bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v
takom rozsahu, ktorý mu umožňuje predbežné právne zhodnotenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. (v tejto súvislosti bližšie pozri rozhodnutie napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/51/2010, z 22.06.2011, R 19/2013, sp. zn. 5Sžo/30/2014, sp. zn. 4Sžf/11/2010, sp. zn. 2sfk/23/2023), 36. Pre posúdenie zachovania subjektívnej prekluzívnej lehoty je v preskúmavanej veci rozhodujúce ustáliť, v akom okamihu správny orgán nadobudol vedomosť o porušení zákona, teda či sa o možnom porušení dozvedel až na základe výkonu kontroly a prerokovaní protokolu o výsledku kontroly, alebo už skôr na podklade iných skutkových poznatkov, ktorými disponoval pred alebo v priebehu dohľadovej činnosti. 37. Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného vo vzťahu k zachovaniu subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania. Hoci žalovaný správne poukázal na to, že samotné doručenie podnetu nemožno bez ďalšieho automaticky stotožňovať s okamihom, keď sa správny orgán dozvedel o porušení zákona, jeho právny záver o zachovaní subjektívnej lehoty nevyplýva z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval, akými konkrétnymi skutkovými poznatkami disponoval v jednotlivých štádiách výkonu kontroly, aké nové rozhodujúce skutočnosti vyplynuli z následnej zabezpečenej dokumentácie, ani z akého dôvodu považoval skoršie poznatky (na základe podnetov) za nedostatočné pre predbežné právne posúdenie možného porušenia zákona. Uvedené zároveň neznamená, že by okamih nadobudnutia vedomosti o porušení zákona bolo možné vždy bez ďalšieho viazať už na doručenie podnetu alebo začatie dohľadovej činnosti, pretože posúdenie tejto otázky závisí od povahy konkrétnych skutkových poznatkov, ktorými správny orgán disponoval. 38. Argumentácia žalovaného o tom, že relevantné skutkové a právne závery bolo možné prijať až po vykonaní kontroly a vyhodnotení dokumentácie, je bez konkrétneho skutkového podkladu, na základe ktorého by bolo možné preskúmať správnosť záveru, iba nepodložené všeobecné konštatovanie. Správny súd pritom považuje za významné, že úrad začal správne konanie o uložení pokuty ešte pred prerokovaním protokolu o výsledku kontroly, pričom už v Oznámení o začatí správneho konania z 23.11.2018 skutkovo aj právne identifikoval konanie žalobcu, ktoré malo napĺňať znaky správneho deliktu. Uvedené vyvoláva pochybnosť o správnosti záveru žalovaného, podľa ktorého vedomosť o porušení zákona vznikla až v neskoršom štádiu kontrolného procesu. Za tejto situácie správny súd dospel k záveru, že žalovaný otázku začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty neposúdil v súlade so zákonom, pričom jeho záver zároveň nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že právna argumentácia žalovaného o zachovaní subjektívnej prekluzívnej lehoty neobstojí, pretože nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný ho zároveň náležitým spôsobom neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, smerujúcu proti posúdeniu zachovania subjektívnej prekluzívnej lehoty, za dôvodnú. Správny súd sa už vzhľadom k dôvodu zrušenia rozhodnutí úradu ďalšími meritórny námietkami nezaoberal. 39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu podľa § 191 ods.1 písm. c). d) SSP zrušil. V tejto súvislosti správny súd priznáva, že následne po vynesení rozhodnutia vo veci samej dodatočne zistil, že v predmetnej veci, s prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, opomenul toto nie len bez ďalšieho zrušiť, ale aj vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd je však rozsudkom verejne vyhláseným dňa 28.04.2026 viazaný, preto uvedenú chýbajúcu časť zrušujúceho výroku už nemohol doplniť. Z odôvodnenia rozsudku, ako aj z povahy prijatého rozhodnutia pritom jednoznačne vyplýva, že zámerom správneho súdu bolo zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 40. Odhliadnuc od uvedeného, v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného ustáliť rozhodujúce skutkové okolnosti významné pre posúdenie okamihu nadobudnutia vedomosti úradu o porušení zákona, majúce oporu v administratívnom spise, a následne opätovne právne posúdiť otázku zachovania subjektívnej prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. Z obsahu
súdneho spisu však nevyplýva, že by žalobcovi – orgánu verejnej správy v konaní vznikli akékoľvek účelne vynaložené trovy, preto súd nebude o ich výške rozhodovať samostatným uznesením. 42. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.