{"guid": "35749602-5605-472c-8be5-1cb3b5ea0463:536c3d33-bcdc-458e-b9fc-a9f344940dde", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1", "spisova_znacka": "BA-1S/131/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/131/2020 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. apríla 2026, sp. zn. BA-1S/131/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1", "identifikacne_cislo": "1020200728", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/536c3d33-bcdc-458e-b9fc-a9f344940dde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/131/2020\n1020200728\n28. 04. 2026\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200728.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Úrad geodézie,\nkartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, proti\nžalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružova dolina 110, 820 05 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020\na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu 888-3000/2019 zo dňa 14.04.2020 z r u š u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „úrad“) príslušný\npodľa § 140, § 147 písm. b), c) a j), § 167 ods. 2 písm. c), § 182 v spojení s § 185 ods. 1 a § 187 ods.\n4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov rozhodnutím číslo spisu 888-3000/2019 zo dňa 14.01.2020 uložil účastníkovi\nkonania pokutu v celkovej výške 69 978 Eur za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa\n§ 149 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom do 02.12.2015, a to tým, že ako účastník konania sa vyhol povinnosti uzavrieť\nzmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď dňa 25.10.2015 bez použitia postupov ustanovených\nzákonom o verejnom obstarávaní uzavrel so spoločnosťou Slovanet, a. s., IČO: 35 954 612 zmluvu\noznačenú ako „Dodatok číslo 31 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a poskytovanie verejných\nelektronických komunikačných služieb“ so zmluvnou cenou 1 399 560 Eur s DPH, čím účastník konania\npostupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 9 ods. 1\nzák. č. 25/2006 Z. z. Ďalším výrokom správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku\nzastavil správne konanie voči účastníkovi konania za správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zák. č.\n343/2015 Z. z. za to, že účastník konania sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zák. č. 343/2015 Z.\nz. tým, že dňa 03.11.2016 bez použitia postupov ustanovených zák. č. 343/2015 Z. z. uzavrel účastník\nkonania so spoločnosťou Slovanet a. s. zmluvu označenú ako „Dodatok číslo 32 na zriadenie virtuálnej\nprivátnej siete a poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb“ z dôvodu, že v tej veci\nsa právoplatne rozhodlo na základe rozhodnutia č. 13405/2018-OD/5 zo dňa 03.04.2019.\n2. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že vzhľadom na obsah Dodatku č. 31\ndospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uzavretie dodatku v súlade s § 10a zák. č. 25/2006 Z.\n\nz. účinným ku dňu 25.11.2015 (ďalej ako „zák. č. 25/2006 Z. z.“), nakoľko sa ním rozšíril pôvodný predmet\nzmluvy a navýšila sa cena plnenia. Z uvedeného dôvodu nebol účastník konania oprávnený uzavrieť\nDodatok č. 31 a požadovanú službu mal zabezpečiť novým verejným obstarávaním. Pri uzatváraní\nDodatku č. 31 bol povinný prihliadať na platnú a účinnú právnu úpravu v čase uzatvárania tohto dodatku,\nna základe ktorého rozšírené služby, ktoré sú predmetom tohto dodatku, spadajú pod pôsobnosť zákona\no verejnom obstarávaní a na zabezpečenie ich poskytovania bol povinný aplikovať postupy upravené\nzákonom o verejnom obstarávaní. V dôsledku skutočnosti, že účastník konania rozšírenie predmetu\nzmluvy o služby, ktorých obstarávanie spadá do pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, neaplikoval\npri výbere zmluvného partnera postupy podľa zák. č. 25/2006 Z. z. správny orgán skonštatoval,\nže takýto postup účastníka konania je v rozpore s § 9 ods. 1 zák.č.25/2006 Z. z., čím sa súčasne\ndostal aj do rozporu s § 9 ods. 3 citovaného zákona, a to konkrétne s princípom transparentnosti,\nprincípom rovnakého zaobchádzania. Uvedené konanie účastníka konania malo vplyv na výsledok\nverejného obstarávania, nakoľko v prípade aplikovania niektorého z postupu verejného obstarávania\npodľa zák.č.25/2006 Z. z. mohlo mať za následok výber iného úspešného uchádzača ako spoločnosť\nSlovanet, a. s. na základe výhodnejšej cenovej ponuky. Nakoľko účastník konania nepoužil postup podľa\nzák. č.25/2006 Z. z., svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1\npísm. a) zák. č.25/2006 Z. z. Výška pokuty je určená priamo zákonom a nie je ponechaná na úvahe\nsprávneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je výška pokuty 5 % zmluvnej ceny základ pre výpočet sankcie\npredstavuje zmluvná cena 1 399 560 Eur s DPH, pričom 5 % z tejto sumy predstavuje uloženú pokutu\nvo výške 69 978 Eur.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal účastník konania rozklad, v ktorom namietal jeho nezákonnosť\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu porušenia jeho procesných práv. Namietal,\nže predseda úradu pre verejné obstarávanie nesprávne posúdil zákonnosť uzatvorenia Dodatku č. 31\npodľa zák. č. 25/2006 Z. z., hoci pôvodná zmluva bola uzatvorená ešte za účinnosti zák. č. 523/2003\nZ. z., ktorý uzatváranie dodatkov nezakazoval ani neobmedzoval. Podľa účastníka konania sa mala\nzákonnosť dodatku posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy, a to\naj s prihliadnutím na princíp zákazu retroaktivity. Zároveň namietal, že predseda úradu pre verejné\nobstarávanie sa s touto argumentáciou nevysporiadal a nezohľadnil ani povahu služieb, ktoré boli\npredmetom dodatku, keď formalisticky uzavrel, že došlo k zvýhodneniu spoločnosti Slovanet a. s.\nĎalej účastník konania namietal preklúziu práva na uloženie pokuty z dôvodu uplynutia subjektívnej\njednoročnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné\nv časti, v ktorej sa predseda úradu pre verejné obstarávanie s jeho námietkami týkajúcimi sa\nupretia prístupu k podnetom, na základe ktorých bola vykonaná kontrola, nevysporiadal.\n4. Rozhodnutím predsedu Úradu pre verejné obstarávanie príslušným podľa § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“)\nčíslo spisu: 6554-P/2020 zo dňa 16.04.2020 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) bol rozklad\núčastníka konania podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietnutý a bolo potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie úradu.\n5. V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný nestotožnil s námietkami účastníka konania a uviedol,\nže uzatvorením Dodatku č. 31 došlo k rozšíreniu pôvodného predmetu zmluvy o služby podliehajúce\nzákonu o verejnom obstarávaní, pričom účastník konania pri výbere zmluvného partnera nepostupoval\npodľa postupov verejného obstarávania. K argumentácii účastníka konania o aplikácii skoršej právnej\núpravy uviedol, že zákonnosť dodatku bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase\njej uzatvorenia, teda podľa zák. č. 25/2006 Z. z. Ustanovenia skoršieho právneho predpisu (zák. č.\n523/2003 Z. z.) bolo možné aplikovať len v prípade, že novší právny predpis (zák. č. 25/2006 Z. z.)\nvýslovné použitie skoršieho právneho predpisu umožňuje prostredníctvom prechodných ustanovení.\nV zák. č. 25/2006 Z. z. neexistuje prechodné ustanovenie, ktoré by umožňovalo už za pôsobnosti nového\nprávneho predpisu použitie predchádzajúcej právnej úpravy. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou,\nže nešlo o rozšírenie pôvodného predmetu zmluvy, keď dospel k záveru, že dodatkom došlo k rozšíreniu\npredmetu plnenia a navýšeniu ceny v rozpore s § 10a zák. č.25/2006 Z. z. Vo vzťahu k námietke\npreklúzie uviedol, že lehota na začatie konania začala plynúť až od prerokovania protokolu o výkone\nkontroly. Žalovaný zároveň nepovažoval za dôvodné ani námietky týkajúce sa nezákonnosti kontroly\na nesprístupnenia podnetov. Konštatoval tiež, že konaním účastníka došlo k porušeniu princípov\ntransparentnosti a rovnakého zaobchádzania, keďže poskytovanie služieb bolo bez vykonania verejného\nobstarávania zvýhodnené v prospech spoločnosti Slovanet a. s., pričom nebolo možné vylúčiť,\nže v riadnom verejnom obstarávaní mohol byť vybraný iný uchádzač s výhodnejšou ponukou.\n\nII.\nSprávna žaloba\n(argumenty žalobcu)\n6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n7. Žalobca namieta, že rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, založeného na striktne gramatickom výklade zákona o verejnom obstarávaní bez zohľadnenia\núčelu právnej úpravy, skutkových okolností a povahy predmetných služieb. Zdôraznil, že Dodatok\nč. 31 bol uzatvorený za účelom zabezpečenia kontinuálnej a bezpečnej prevádzky informačného\nsystému katastra nehnuteľností, ktorý má, podľa jeho názoru, osobitné postavenie z hľadiska ochrany\nvlastníckeho práva a fungovania štátu. Žalobca zastáva názor, že uzatvorením dodatku nedošlo\nk rozšíreniu pôvodného predmetu zmluvy a že zákonnosť dodatku mala byť posudzovaná podľa právnej\núpravy účinnej v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy, a to podľa zák. č. 523/2003 Z. z., ktorý uzatváranie\ndodatkov nezakazoval. Aj bez ohľadu na to, že zákon o verejnom obstarávaní neobsahuje priame\nprechodné ustanovenia vo vzťahu k zák. č. 523/2003 Z. z. ten by sa mal z dôvodu uplatnenia\nústavnoprávnej zásady zákazu priamej retroaktivity vzťahovať aj na zmluvy a verejné obstarávania, ktoré\nboli zrealizované ešte za účinnosti zák. č. 523/2003 Z. z. Súčasne namieta, že žalovaný sa nevysporiadal\ns argumentáciou týkajúcou sa zákazu retroaktivity a povahy poskytovaných služieb.\n8. Žalobca ďalej namieta preklúziu práva na uloženie pokuty. Zastáva názor že právo žalovaného\nzačať správne konanie o uložení pokuty zaniklo uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 182 ods. 6\nzák. č. 343/2015 Z. z. Tvrdí, že žalovaný aj predseda úradu pre verejné obstarávanie sa s touto\nnámietkou nesprávne vysporiadali, keď začiatok plynutia subjektívnej lehoty viazali až na neskoršie\nštádium kontrolného procesu, hoci z obsahu administratívneho spisu podľa žalobcu vyplýva, že úrad\ndisponoval vedomosťou o možnom porušení zákona už najneskôr dňa 10.11.2017, a to na základe\npodnetov doručených dňa 07.08.2017 a dňa 09.11.2017. Úrad pre verejné obstarávanie začal výkon\ndohľadu práve na základe uvedených podnetov, ktoré sa týkali postupu obstarávania predmetnej zmluvy\na dodatku k nej. Podľa žalobcu preto nemožno akceptovať výklad, podľa ktorého sa správny orgán\ndozvedel o porušení zákona až po ukončení kontroly alebo po vypracovaní protokolu, keďže už samotné\npodnety a verejne dostupné poskytovali dostatočný skutkový základ pre predbežné právne zhodnotenie\nveci. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Sžf 51/2010, podľa ktorého zmyslom subjektívnej prekluzívnej lehoty je prinútiť správny orgán konať\nbez zbytočných prieťahov už od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v rozsahu, ktorý\numožní predbežné právne posúdenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Žalobca zdôraznil, že lehota\nslúži na ochranu právnej istoty účastníkov správneho konania a na obmedzenie nečinnosti správnych\norgánov. Z uvedeného rozhodnutia zároveň vyvodil, že správny orgán sa dozvedel o možnom porušení\nzákona, už samotným podnetom na preskúmanie verejného obstarávania.\n9. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný neprípustne formalistický vykladá § 182 ods. 6 zák. č. 343/2015\nZ. z., keď rozlišuje medzi vedomosťou o možnom a skutočnom porušení zákona. Podľa žalobcu\ntakýto výklad popiera účel prekluzívnych lehôt a umožňuje správnemu orgánu svojvoľne predlžovať\nzačiatok ich plynutia. Zdôraznil, že úrad už pred začatím kontroly disponoval všetkými rozhodujúcimi\ndokumentami, pričom samotný záver o porušení zákona bol založený prevažne na právnom posúdení\nverejne dostupného Dodatku č. 31. V nadväznosti na uvedené žalobca tvrdí, že subjektívna jednoročná\nlehota začala plynúť najneskôr dňa 10.11.2017, pričom správne konanie o uložení pokuty bolo začaté\naž dňa 23.11.2018, teda po jej uplynutí. Súčasne žalobca namietal uplynutie objektívnej trojročnej lehoty\na uvádza, že subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, podľa žalobcu preto došlo\nk preklúzii práva začať správne konanie o uložení pokuty a napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu\nnezákonné.\n10. Žalobca zároveň namieta aj procesný postup úradu pre nesprístupnenie podnetov, na základe\nktorých bola kontrola iniciovaná, čím došlo k porušeniu jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia\npodľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný podľa názoru žalobcu neuviedol konkrétny právny\n\npredpis, na základe ktorého odmietol sprístupnenie podnetov, čím sa podľa žalobcu rozhodnutie\nstalo v tejto časti nepreskúmateľné. Žalobca zastáva názor, že podnety mohli byť relevantné práve\npre posúdenie otázky začatia plynutia prekluzívnej lehoty, a preto ich zneprístupnenie znemožnilo riadne\nuplatnenie jeho procesnej obrany.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.12.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP\nzamietnuť. Nestotožnil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že zákonnosť uzatvorenia Dodatku č. 31\nbolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho uzatvorenia, teda podľa zák.\nč. 25/2006 Z. z., keďže skoršiu právnu úpravu možno aplikovať len v prípade existencie výslovných\nprechodných ustanovení, ktoré však v danom prípade absentovali. Podľa žalovaného by výklad žalobcu\nviedol k neprípustnej situácii, aby sa dodatok uzatvorený v roku 2015 spravoval už neúčinnou právnou\núpravou. Zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí ako i prvostupňovom rozhodnutí správne aplikoval\nprávnu úpravu účinnú v čase uzatvorenia Dodatku č. 31, pričom sa s tvrdeniami žalobcu v napadnutom\nrozhodnutí riadne a úplne vysporiadal. Svoju argumentáciu považuje za dostatočnú, sama skutočnosť,\nže odvolací orgán v odôvodnení reaguje na všetky návrhy uvedené v rozklade, nespôsobuje podstatnú\nvadu konania.\n12. Zároveň zdôraznil, že uzatvorením Dodatku č. 31 došlo k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy\na navýšeniu ceny, pričom osobitný význam informačného systému katastra nehnuteľností nebránilo\nžalobcovi zabezpečiť predmetné služby riadnym postupom verejného obstarávania.\n13. K námietke preklúzie žalovaný uviedol, že samotné doručenie podnetu nemožno stotožňovať\ns momentom, keď sa správny orgán dozvedel o porušení zákona, keďže relevantné skutkové a právne\nzávery bolo možné prijať až na základe vykonanej kontroly a vyhodnotení dokumentácie. Žalovaný\npoukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Sžp/19/2012, sp. zn. 6Sžf/51/2010), podľa\nktorej sa moment dozvedenia sa o porušení zákona viaže na stav, keď ma správny orgán dostatok\npoznatkov umožňujúcich predbežné právne zhodnotenie porušenia zákona.\n14. Správne konanie o uložení pokuty bolo začaté v zákonnej lehote. Žalobca doručil časť dokumentácie\npotrebnej na výkon kontroly až dňa 31.01.2018 a správne konanie bolo následne začaté doručením\noznámenia o začatí správneho konania dňa 23.11.2018, teda ešte v rámci subjektívnej jednoročnej\nlehoty. Žalovaný súčasne poukázal aj na § 149 ods. 7 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní, podľa\nktorého lehota na začatie konania plynie 1 rok od prerokovania protokolu o výsledku kontroly, pričom\nprotokol bol prerokovaný dňa 26.03.2019. Žalovaný preto zastáva názor, že v čase prípadného uplynutia\nzákonnej lehoty bolo správne konanie už nie len začaté, ale bolo vydané aj prvostupňové rozhodnutie,\na preto považoval námietku žalobcu za nedôvodnú.\n15. Žalobca v replike z 28.12.2020 ako aj žalovaný v duplike z 19.03.2024 zotrvali na svojej argumentácii.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n16. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)\na svoju činnosť začal od 1. júna 2023.\n17. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských\nsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych\nsúdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny\nsúd v Bratislave.\n18. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto\nzákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.\n1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého súčasť tvoril aj administratívny spis žalovaného,\nv súlade s § 134 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\n\nrozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2\nSSP a § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti\nžaloby. Rozsudok vyhlásil dňa 28.04.2026.\n20. Podľa § 187 ods. 4 zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na\nverejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.\n21. Podľa § 187 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z. postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie,\npri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž\nalebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa\npredpisov účinných do 17. apríla 2016.\n22. Podľa § 185 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z. z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na\nkonania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety,\n§ 182 a o proteste prokurátora.\n23. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 25/2006 Z. z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní\nzákaziek postupovať podľa tohto zákona.\n24. Podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom k 25.11.2015, úrad uloží verejnému\nobstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť\nzmluvu alebo koncesnú zmluvu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto\nzákonom, alebo ak uzavrel zmluvu rokovacím konaním bez splnenia podmienok na jeho použitie,\n25. Podľa § 149 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z. z., konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka\nodo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu\ndošlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty\nmožno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n26. Správnym trestaním sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§\n194 ods. 1 SSP). Deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone a za ktoré možno\nuložiť sankciu podľa administratívno-právnej normy.\n27. V predmetnej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie úradu, ktorým bola\nžalobcovi prvým výrokom rozhodnutia úradu uložená sankcia - pokuta za naplnenie skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 02.12.2015\na druhým výrokom došlo k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, vedeného\núradom proti žalobcovi za správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) zák. č. 343/2015 Z. z. Žalobca\nžiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu.\n28. Z obsahu (neúplného) administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že úrad oznámil\nžalobcovi listom z 23.11.2018, číslo spisu: 13772-3000/2018 začatie správneho konania podľa §\n18 Správneho poriadku za to, že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1\npísm. a) zák. č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 02.12.2015 konaním, ktoré korešponduje so\nskutkovou vetou uvedenou v prvom výroku prvostupňového rozhodnutia úradu. Podkladom pre začatie\npredmetného správneho konania boli - Zmluva o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb\nuzavretá medzi účastníkom konania a Slovanet a. s. dňa 23.12.2003, - Zmluva označená ako Dodatok č.\n31 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a poskytovanie verejných elektronických komunikačných\nsietí služieb, - Zmluva označená ako Dodatok č. 32 k zmluve o zriadení virtuálnej privátnej siete a\nposkytovanie verejných elektronických komunikačných služieb.\n\n29. Žalovaný na vyžiadanie súdu predložil Zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly\ndodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 26.03.2019, č. 13852, 16847 - 7000/2017 –ODII/12\na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo 07.02.2019, č. 13852\n-7000/2017 –ODII/8, 16847 - 7000/2017 –ODII/8. Z predmetného protokolu vyplýva, že bol vykonaný\ndohľad nad postupom obstarávateľa – žalobcu podľa zákona o verejnom obstarávaní po uzavretí\nzmluvy pri postupe kontrolovaného, výsledkom ktorého bolo uzavretie Zmluvy o poskytovaní verejných\ntelekomunikačných služieb z 23.12.2003 so spoločnosťou Slovanet a. s. vrátane uzatvorenia všetkých\njej dodatkov. Úrad oznámil začatie výkonu predmetnej kontroly kontrolovanému listom z 15.01.2018\na zároveň ho vyzval na predloženie a doručenie kompletnej dokumentácie z predmetného verejného\nobstarávania. Dňa 31.01.2018 bola úradu doručená dokumentácia kontrolovaného k predmetnému\nverejnému obstarávaniu.\n30. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou zachovania prekluzívnych lehôt na začatie správneho\nkonania o uložení pokuty, keďže v administratívnom trestaní predstavuje zachovanie zákonom\nustanovených lehôt základný predpoklad zákonného výkonu sankčných právomoci správneho orgánu.\nUplynutím prekluzívnej lehoty totiž zaniká oprávnenie správneho orgánu uložiť sankciu za správny delikt,\na teda aj viesť sankčné konanie smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu o vine a o sankcii. Z uvedeného\ndôvodu bolo nevyhnutné posúdiť dôvodnosť žalobných námietok smerujúcich k posúdeniu zachovania\nsubjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania a až následne sa zaoberať\notázkou správnosti právneho posúdenia samotného skutku žalovaným.\n31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že samotné doručenie podnetu nemožno\nautomaticky stotožňovať s okamihom, keď sa správny orgán dozvedel o porušení zákona,\nkeďže relevantné skutkové a právne závery bolo podľa jeho názoru možné prijať až po vykonaní kontroly,\npreštudovaní dokumentácie a vyhodnotení ďalších dôkazov. Zároveň poukázal na § 149 ods. 7 zák. č.\n25/2006 Z. z., podľa ktorého, ak sa úrad dozvedel o porušení zákona z výkonu kontroly podľa § 146\ncitovaného zákona, možno konanie o uložení pokuty začať do jedného roka odo dňa prerokovania\nprotokolu o výsledku kontroly.\n32. Proti uvedenému smerovala argumentácia žalobcu, ktorý namietal, že správny orgán disponoval\ndostatočnými skutkovými poznatkami umožňujúcimi predbežné právne zhodnotenie možného porušenia\nzákona už pred začatím kontroly, a to na základe podnetov doručených v roku 2017 a verejne\ndostupných dokumentov týkajúcich sa dodatkov k zmluve. Zastával názor, že záver o porušení zákona\nbol založený predovšetkým na právnom posúdení verejne dostupných dokumentov, pričom správny\norgán nepreukázal, aké nové rozhodujúce skutkové zistenia vyplynuli až z následnej kontroly. Súčasne\nnamieta formalistický výklad § 149 ods. 7 citovaného zákona, ktorý podľa jeho názoru umožňuje viazať\nzačiatok subjektívnej prekluzívnej lehoty až na neskoršie štádium kontrolného procesu bez náležitého\nzohľadnenia skorších skutkových poznatkov správneho orgánu.\n33. Správny súd sa zameral na posúdenie medzi účastníkmi konania spornej otázky týkajúcej sa\nmomentu začatia plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom na začatie sankčného\nkonania.\n34. Z obsahu ustanovenia § 149 ods. 7 zák. č. 25/2006 Z. z. vyplýva, že úrad môže začať konanie\no uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov\nodo dňa, keď k porušeniu došlo. Zároveň stanovuje, že ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu\nkontroly podľa § 146, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania\nprotokolu o výkone kontroly.\n35. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej\nlehoty na začatie konania o uložení sankcie za správny delikt, je skutočnosť, že správny orgán sa\ndozvedel o porušení zákona. Ide o individuálny moment vedomosti správneho orgánu, ktorý je závislý od\nkonkrétnych okolností posudzovanej veci a rozsahu jeho vedomosti o porušení konkrétnych povinností\nupravených zákonom. Inak povedané, subjektívna lehota začína plynúť vtedy, keď sa orgán dozvie\no skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo\nk porušeniu zákona, teda keď disponuje takými skutkovými poznatkami, ktoré objektívne umožňujú začať\nkonanie, nie až vtedy, keď vec definitívne vyhodnotí. Zmyslom subjektívnej prekluzívnej lehoty je totiž\nprinútiť správny orgán konať bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v\n\ntakom rozsahu, ktorý mu umožňuje predbežné právne zhodnotenie, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona.\n(v tejto súvislosti bližšie pozri rozhodnutie napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/51/2010, z 22.06.2011,\nR 19/2013, sp. zn. 5Sžo/30/2014, sp. zn. 4Sžf/11/2010, sp. zn. 2sfk/23/2023),\n36. Pre posúdenie zachovania subjektívnej prekluzívnej lehoty je v preskúmavanej veci rozhodujúce\nustáliť, v akom okamihu správny orgán nadobudol vedomosť o porušení zákona, teda či sa o možnom\nporušení dozvedel až na základe výkonu kontroly a prerokovaní protokolu o výsledku kontroly, alebo už\nskôr na podklade iných skutkových poznatkov, ktorými disponoval pred alebo v priebehu dohľadovej\nčinnosti.\n37. Správny súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného vo vzťahu k zachovaniu subjektívnej\nprekluzívnej lehoty na začatie správneho konania. Hoci žalovaný správne poukázal na to, že samotné\ndoručenie podnetu nemožno bez ďalšieho automaticky stotožňovať s okamihom, keď sa správny\norgán dozvedel o porušení zákona, jeho právny záver o zachovaní subjektívnej lehoty nevyplýva\nz dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný totiž v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval,\nakými konkrétnymi skutkovými poznatkami disponoval v jednotlivých štádiách výkonu kontroly, aké\nnové rozhodujúce skutočnosti vyplynuli z následnej zabezpečenej dokumentácie, ani z akého dôvodu\npovažoval skoršie poznatky (na základe podnetov) za nedostatočné pre predbežné právne posúdenie\nmožného porušenia zákona. Uvedené zároveň neznamená, že by okamih nadobudnutia vedomosti\no porušení zákona bolo možné vždy bez ďalšieho viazať už na doručenie podnetu alebo začatie\ndohľadovej činnosti, pretože posúdenie tejto otázky závisí od povahy konkrétnych skutkových poznatkov,\nktorými správny orgán disponoval.\n38. Argumentácia žalovaného o tom, že relevantné skutkové a právne závery bolo možné prijať\naž po vykonaní kontroly a vyhodnotení dokumentácie, je bez konkrétneho skutkového podkladu,\nna základe ktorého by bolo možné preskúmať správnosť záveru, iba nepodložené všeobecné\nkonštatovanie. Správny súd pritom považuje za významné, že úrad začal správne konanie o uložení\npokuty ešte pred prerokovaním protokolu o výsledku kontroly, pričom už v Oznámení o začatí správneho\nkonania z 23.11.2018 skutkovo aj právne identifikoval konanie žalobcu, ktoré malo napĺňať znaky\nsprávneho deliktu. Uvedené vyvoláva pochybnosť o správnosti záveru žalovaného, podľa ktorého\nvedomosť o porušení zákona vznikla až v neskoršom štádiu kontrolného procesu. Za tejto situácie\nsprávny súd dospel k záveru, že žalovaný otázku začiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty\nneposúdil v súlade so zákonom, pričom jeho záver zároveň nevychádza z dostatočne zisteného\nskutkového stavu. Z uvedeného dôvodu dospel správny súd k záveru, že právna argumentácia\nžalovaného o zachovaní subjektívnej prekluzívnej lehoty neobstojí, pretože nevychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu a žalovaný ho zároveň náležitým spôsobom neodôvodnil. Z uvedeného\ndôvodu správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, smerujúcu proti posúdeniu zachovania subjektívnej\nprekluzívnej lehoty, za dôvodnú. Správny súd sa už vzhľadom k dôvodu zrušenia rozhodnutí úradu\nďalšími meritórny námietkami nezaoberal.\n39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím úradu podľa § 191 ods.1 písm. c). d) SSP zrušil. V tejto súvislosti správny\nsúd priznáva, že následne po vynesení rozhodnutia vo veci samej dodatočne zistil, že v predmetnej veci,\ns prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, opomenul toto nie\nlen bez ďalšieho zrušiť, ale aj vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd je však rozsudkom\nverejne vyhláseným dňa 28.04.2026 viazaný, preto uvedenú chýbajúcu časť zrušujúceho výroku už\nnemohol doplniť. Z odôvodnenia rozsudku, ako aj z povahy prijatého rozhodnutia pritom jednoznačne\nvyplýva, že zámerom správneho súdu bolo zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie.\n40. Odhliadnuc od uvedeného, v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného ustáliť rozhodujúce skutkové\nokolnosti významné pre posúdenie okamihu nadobudnutia vedomosti úradu o porušení zákona, majúce\noporu v administratívnom spise, a následne opätovne právne posúdiť otázku zachovania subjektívnej\nprekluzívnej lehoty na začatie správneho konania.\n41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne\nvynaložených trov konania poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému priznal. Z obsahu\n\nsúdneho spisu však nevyplýva, že by žalobcovi – orgánu verejnej správy v konaní vznikli akékoľvek\núčelne vynaložené trovy, preto súd nebude o ich výške rozhodovať samostatným uznesením.\n42. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú\nsubjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym\nsúdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}