Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-4Sa/35/2020 1020200696 18. 02. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200696.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2020 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2019 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 18.03.2019 priznala invalidný dôchodok v sume 1.070,80 eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu od 01.01.2020 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 1.101,90 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 18.11.2019. Pred vznikom invalidity, teda pred 18.03.2019, žalobca získal 16.999 dní, teda 46 rokov a 209 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2018. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Prehlaď hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 69,2301. Podiel úhrnu osobných
mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (12.784 dní), priemerný osobný mzdový bod je 1,9767. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2019 započítava 68 %. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,7442. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 18.03.2019, žalobca získal 16.999 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Pretože 62 rokov veku žalobca dosiahol 16.05.2019, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dosiahne pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov, 16.11.2019. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 243 s obdobím dôchodkového poistenia 17.242 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 47,2384 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 18.03.2019 je 12,6657 eur, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2018 11,9379 eur a indexu 1,06096256, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 1.043,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,7442 x 47,2384 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 = 1.043,60 eur mesačne. 2. Ďalej bolo v odôvodnení uvedené, že žalobcovi sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, dôchodok bol vypočítaný aj podľa týchto právnych predpisov. Suma invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 eur za roky 2013, 2010, 2011, 2012, 2009. Započítaná doba zamestnania je 44 rokov, na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok je 75,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 101,30 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 155,80 eur mesačne na 257,10 eur mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o 15,50 eur mesačne na 272,60 eur mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je vyššia, invalidný dôchodok patrí žalobcovi v tejto sume. Ďalej sú v odôvodnení rozhodnutia odôvodnené príslušné zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie I“) generálny riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi od 18.03.2019 priznáva invalidný dôchodok v sume 1.069,40 eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa od 01.01.2020 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 1.100,50 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval, že posudkom zo dňa 18.11.2019 bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že žalobca posúdenie zdravotného stavu a stanovenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť v odvolaní nenamietal. Ďalej zopakoval výpočet invalidného dôchodku žalobcu, ktorý sa od prvostupňového rozhodnutia líšil tým, že žalobca získal pred vznikom invalidity 16.978 dní, teda 46 rokov a 188 dní obdobia dôchodkového poistenia. Túto zmenu žalovaná odôvodnila tým, že doplneným dokazovaním bolo zistené, že v roku 1977 malo byť správne započítané štúdium od 01.10.1977, kedy sa začínal školský rok na vysokých školách, a nie od 10.09.1977. Invalidný dôchodok, priznaný žalobcovi od 18.03.2019 v sume 1.070,80 eur mesačne, zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému v rozsahu 46,5727 rokov (16.999 dní), bolo preto potrebné znížiť a sumu určiť tak, aby zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia získanému v rozsahu 46,5151 rokov (16.978 dní). Suma invalidného dôchodku 1.042,30 eur mesačne (pretým 1.043,60 eur mesačne) je tak určená podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 600/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,7442), obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím (47,1809 rokov - predtým 47,2384) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (12,6657).
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho určenia výšky priemerného mesačného zárobku žalobcu, žalovaná uviedla, že priemerný mesačný zárobok je podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení mesačný priemer hrubých zárobkov, dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Ak priemerný mesačný zárobok prevyšuje sumu 82,99 eur, počíta sa suma 82,99 eur v plnej výške, zo sumy nad 82,99 eur do 199,17 eur jedna tretina a zo sumy nad 199,17 eur do 331,94 eur jedna desatina, na sumu nad 331,94 eur sa neprihliada. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku žalobcu podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol určený priemerný mesačný zárobok 135,00 eur, t, j. maximálny upravený priemerný mesačný zárobok. Pokiaľ ide o namietanú chybu údajov pri určení výšky osobného mzdového bodu za obdobie rokov 2004 až 2007, k tomu žalovaná uviedla, že vymeriavacie základy za obdobia rokov 2004 až 2007 boli započítané a zhodnotené vo výške maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie zamestnanca za uvedený mesiac, o čom bol žalobca informovaný listom z 20.12.2019. 4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie II“) generálny riaditeľ žalovanej zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi od 12.05.2020 znižuje invalidný dôchodok na sumu 1.100,50 eur mesačne. Rozhodnutie bolo odôvodnené rovnako ako napadnuté rozhodnutie I.
II. Žaloba 5. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.05.2020 (ďalej aj len „žaloba I“), sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia I, ako aj prvostupňového rozhodnutia (vec bola zapísaná pod sp. zn. 4Sa/35/2020). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie I bolo vydané v rozpore so skutočným stavom veci, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutočného stavu veci. V správnej žalobe uviedol, že žalovaná mu poskytla prostredníctvom elektronickej služby prístup do individuálneho účtu poistenca (ďalej len „IUB“). Z tohto účtu je možné zistiť jeho osobné vymeriavacie základy za obdobie rokov 2004 až 2018. Keď porovnal údaje jeho IUB s údajmi osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou rozhodnutia zo dňa 20.12.2019, tak zistil rozdiel v jeho neprospech za obdobie rokov 2004 až 2007 (čo malo vplyv na určenie nesprávnej hodnoty osobného mzdového bodu), na čo žalovanú v odvolaní upozornil. Napriek tomuto upozorneniu sa rovnaká chyba objavila aj v napadnutom rozhodnutí I, pričom túto skutočnosť žalovaná ani nijako neodôvodnila. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaná má evidentné chyby vo svojom informačnom systéme, pretože výšky jeho osobných vymeriavacích základov sú určené inak v IUP a inak v osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom žalovaná postupovala zjavne v jeho neprospech bez overenia a konfrontovania skutočnosti, na ktoré v odvolaní poukázal. Pokiaľ mu žalovaná vypočítala dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. na úrovni 150,- eur, tak je zrejmé, že nevzala do úvahy neskoršie zákonné úpravy, týkajúce sa valorizácie invalidných dôchodkov, ani dobu výkonu práce v II. pracovnej kategórii. V odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že podľa § 274 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z. sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Ako vyplýva z údajov osobného listu dôchodkového poistenia, celkovo odpracoval v zamestnaniach zaradených do II. pracovnej kategórie 15 rokov a 10 mesiacov, na čo nebolo vôbec pri výpočte invalidného dôchodku prihliadnuté. Neprihliadnutie na túto skutočnosť žalovaná v napadnutom rozhodnutí I nijako neodôvodnila. Napriek tomu, že žalovaná vôbec nevyhovela jeho odvolaniu, paradoxne konštatuje v rozhodnutí generálneho riaditeľa, že odvolanie účastníka je dôvodné. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že školský rok v r. 1977 začínal 01.10.1977, tak toto je ničím nepodložené tvrdenie, pričom poukázal na kópiu titulnej strany výkazu o štúdiu na vysokej škole, z ktorej vyplýva, že sa stal študentom vysokej školy 24.09.1977. 6. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.06.2020 (ďalej aj len „žaloba II“), sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia II, ako aj prvostupňového rozhodnutia (vec bola zapísaná pod sp. zn. 4Sa/53/2020). Žalobu odôvodnil v podstate tými istými skutočnosťami, ako žalobu I.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.04.2021, č. k. 4Sa/35/2020-41 spojil vec vednú pod sp. zn. 4Sa/35/2020 a vec vedenú pod sp. zn. 4Sa/53/2020 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 4Sa/35/2020. III. Vyjadrenie žalovanej 8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe I zo dňa 16.07.2020 uviedla, že napadnutým rozhodnutím I bola opätovne určená výška invalidného dôchodku žalobcu, a to po správnom započítaní doby štúdia v roku 1977, teda nie od 10.09.1977, ale až od 01.10.1977, kedy sa začínal školský rok na vysokých školách. Z uvedeného dôvodu sa novo určila suma invalidného dôchodku žalobcu a znížila sa od 18.03.2019 zo sumy 1.070,80 eur mesačne na sumu 1.069,40 eur mesačne, následne od 01.01.2020 zo sumy 1.101,90 eur mesačne sa invalidný dôchodok znížil na sumu 1.100,50 eur mesačne. Z dôvodu, že podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodok sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil, v súlade s uvedeným sa invalidný dôchodok žalobcu znížil od 12.05.2020 na sumu 1.100,50 eur mesačne. O tejto skutočnosti bolo vydané ďalšie rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2020. Žalobca napadol správnosť uvedeného rozhodnutia správnou žalobou. Ďalej žalovaná uviedla, že vymeriavacie základy za obdobie rokov 2004 až 2007 boli započítané vo výške maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie zamestnanca za uvedený mesiac. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa nesprávneho určenia výšky priemerného mesačného zárobku použitého na výpočet invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003, žalovaná uviedla, že priemerný mesačný zárobok je podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) mesačný priemer hrubých zárobkov, dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Ak priemerný mesačný zárobok prevyšuje sumu 82,99 eur, počíta sa suma 82,99 eur v plnej výške, zo sumy nad 82,99 eur do 199,17 eur jedna tretina a zo sumy nad 199,17 eur do 331,94 eur jedna desatina, na sumu nad 331,94 eur sa neprihliada. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku žalobcu podľa zákona č. 100/1988 Zb. bol určený priemerný mesačný zárobok 135,00 eur, t. j. maximálny upravený priemerný mesačný zárobok. Žalobca namietal aj nehodnotenie doby zamestnania v II. pracovnej kategórii na účely invalidného dôchodku. K tomu žalovaná poznamenala, že uvedená doba bola zhodnotená aj s vyznačením II. pracovnej kategórie na osobnom liste dôchodkového poistenia. Z dôvodu, že žalobca vykonával zamestnanie v II. pracovnej kategórii, suma invalidného dôchodku bola určená s použitím § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z, aj podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a suma invalidného dôchodku bola porovnaná so sumou invalidného dôchodku, určenou podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol. 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe II zo dňa 26.03.2025 uviedla rovnaké skutočnosti, ako vo vyjadrení zo dňa 16.07.2020 a navrhla, aby súd žalobu zamietol. Vo vyjadrení zo dňa 17.09.2025 žalovaná uviedla, že podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 01.01.1976 do 31.08.1984) sa pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok započítava doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa podľa § 25 ods. 2 písm. d) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom od 01.01.1976 do 31.12.1983), považuje štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie, s výnimkou štúdia popri zamestnaní (externého, diaľkového, večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej služby. Podľa evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku, potvrdeného zamestnávateľom E. F. G., H., ktorý je súčasťou administratívneho spisu, bolo žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok započítané obdobie od 01.09.1972 do 30.06.1975 ako doba učebného pomeru a obdobie od 01.07.1975 do 09.09.1977 ako doba zamestnania, zaradená v II. pracovnej kategórii. Obdobie od 01.10.1977 do 30.04.1982 bolo žalobcovi započítané ako doba štúdia na vysokej škole. Trvanie školského roka na vysokých školách bolo upravené vyhláškou Ministerstva školstva a kultúry č. 25/1966 Zb., ktorou sa vydávajú študijné predpisy pre vysoké školy, ktorá bola účinná od 01.05.1966 do 31.08.1980. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 25/1966 Zb. na všetkých vysokých školách a fakultách začínal školský rok 1. októbra a končil sa 30. septembra, rozdeľoval sa na zimný a letný semester. V zmysle uvedeného bola rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020 započítaná žalobcovi doba štúdia na Slovenskej vysokej škole technickej v roku 1977 až od 01.10.1977, kedy sa začínal školský rok na vysokých školách, a preto nie je dôvodná námietka žalobcu, podľa ktorej je nepodložené tvrdenie žalovanej, že sa školský rok 1977 začal dňa 01.10.1977. 10. Žalobca sa k vyjadreniam žalovanej nevyjadril.
IV. Konanie na správnom súde 11. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 12. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 13. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 21.01.2026 za účasti zástupkyne žalovanej. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 114 SSP. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že napadnuté rozhodnutia sú správne a žiadala žalobu zamietnuť. Ďalej uviedla, že druhé rozhodnutie zo dňa 09.04.2020 pravdepodobne bolo vydané z dôvodu, že žalovaná dospela k záveru, že prvé rozhodnutie z 10.03.2020 nebolo expedované, a preto vydala to druhé rozhodnutie. Pokiaľ ide o konštatovanie v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca ku dňu vzniku invalidity t. j. 14.10.2019 dovŕšil 59 rokov veku, tu sa zrejme jednalo o administratívnu chybu. Pokiaľ ide o informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca za roky 2004 až 2007, k tomu žalovaná uviedla, že sa jedná iba o informatívne a predbežné dokumenty, ktoré nie sú záväzné, a teda keď sa už rozhoduje o priznaní dôchodku môže dôjsť k určitej zmene týchto údajov. Postupom podľa § 116 SSP na pojednávaní dňa 21.01.2026 súd oznámil termín vyhlásenia rozsudku na deň 18.02.2026. V súlade s § 137 ods. 4 SSP bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu. V. Právne posúdenie 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 18. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zák. č 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto
doby: od vzniku československého štátu doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. 21. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie, s výnimkou štúdia popri zamestnaní (externého, diaľkového, večerného a pod.) a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej služby. 22. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 19/1966 Zb. o vysokých školách, uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stáva vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole. 23. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 19/1966 Zb., štát sa stará o študentov po stránke sociálnej a zdravotnej; najmä sa im poskytujú štipendiá a podľa možnosti stravovanie v menzách a ubytovanie v študentských domovoch. Študenti denného štúdia sú nemocensky a úrazove poistení a sociálne zabezpečení v rozsahu predpisov o nemocenskom poistení a o sociálnom zabezpečení. Študentom popri zamestnaní poskytujú organizácie pracovné úľavy v zamestnaní a hospodárske zabezpečenie v rozsahu a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. 24. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 25/1966 Zb., ktorou sa vydávajú študijné predpisy pre vysoké školy, uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stáva vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole; zápis sa vyznačí vo výkaze o štúdiu. Študent môže byť zapísaný len na jednej fakulte alebo vysokej škole, ktorá sa nedelí na fakulty; na dvoch fakultách alebo vysokých školách môže byť študent výnimočne zapísaný so súhlasom dekanov oboch fakúlt.
25. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 26. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 27. Predmetnom súdneho prieskumu boli dve rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2020 a I. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.04.2020, ktorými bolo rozhodnuté o tom istom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2019 o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi. Žalobca navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani dátum vzniku invalidity nebol medzi účastníkmi konania sporný. 28. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia bolo žalobcovi započítané štúdium na vysokej škole od 10.09.1977. V rámci odvolacieho konania žalovaná (nie však na námietku žalobcu) dospela k záveru, že v roku 1977 malo byť správne započítané štúdium od 01.10.1977, kedy sa začínal školský rok na vysokých školách, a nie od 10.09.1977. Invalidný dôchodok, priznaný žalobcovi od 18.03.2019 v sume 1.070,80 eur mesačne, zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému v rozsahu 46,5727 rokov (16.999 dní), bolo preto podľa žalovanej potrebné znížiť a sumu určiť tak, aby zodpovedala obdobiu dôchodkového poistenia získanému v rozsahu 46,5151 rokov (16.978 dní). Súd však dospel k záveru, že v tomto smere žalovaná vec neprávne právne posúdila. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zák. č 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za dobu zamestnania, sa považuje aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom zabezpečení, za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje štúdium na školách zriadených podľa školských predpisov, ktoré poskytujú stredné, vyššie a vysokoškolské vzdelanie. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 19/1966 Zb. o vysokých školách, uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stáva vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 19/1966 Zb. študenti denného štúdia sú nemocensky a úrazove poistení a sociálne zabezpečení v rozsahu predpisov o nemocenskom poistení a o sociálnom zabezpečení. Z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že študenti denného štúdia boli sociálne zabezpečení v rozsahu predpisov o sociálnom zabezpečení, pričom uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stal vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole. Zápis sa vyznačil vo výkaze o štúdiu. Žalobca k žalobe pripojil kópiu z výkazu o štúdiu na vysokej škole (Chemickotechnologická fakulta SVŠT), z ktorej je zrejmé, že bol zapísaný ako riadny študent dňa 24.09.1977, a týmto dňom sa teda stal študentom vysokej školy. Pre posúdenie obdobia dôchodkového poistenia teda nebolo podstatné, kedy sa začal školský rok, ale kedy sa žalobca stal študentom vysokej školy. V tomto smere teda žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci, keď nezisťovala, kedy sa žalobca stal študentom vysokej školy. Je síce pravdou, že žalobca nepredložil v administratívnom konaní výkaz o jeho štúdiu na vysokej škole (resp. kópiu z neho), to však nemôže byť na ťarchu žalobcu, keďže žalovaná ho na predloženie takéhoto dôkazu nevyzvala, a k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca nemal dôvod ho prikladať, keďže v prvostupňovom rozhodnutí mu bola zhodnotená doba štúdia na vysokej škole od 10.09.1977. 29. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (následne aj v správnej žalobe) namietal, že v osobnom liste dôchodkového poistenia mal za obdobie rokov 2004 až 2007 uvedené nesprávne údaje, najmä nesprávnu hodnotu osobného mzdového bodu, čo zistil prostredníctvom elektronickej služby prístupu do individuálneho účtu poistenca (informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca). Žalovaná sa s touto zásadnou odvolacou námietkou vysporiadala v napadnutých rozhodnutiach tak, že uviedla, že vymeriavacie základy za obdobia rokov 2004 až 2007 boli započítané a zhodnotené vo výške maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie zamestnanca za uvedený mesiac (bez bližšieho vysvetlenia), o čom bol žalobca informovaný listom z 20.12.2019. Z administratívneho spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza list zo dňa 20.12.2019 adresovaný žalobcovi, v ktorom je uvedené, že žalovaná pre výpočet sumy invalidného dôchodku v rokoch 2004 – 2010 použila maximálne vymeriavacie základy (bez bližšieho vysvetlenia). V administratívnom spise sa tiež nachádza list žalovanej zo dňa 08.09.2020 adresovaný žalobcovi, v ktorom je uvedené, že vymeriavacie základy za obdobie rokov 2004 – 2007 boli započítané vo výške maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové poistenie určeného podľa § 138 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z. Maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa platí poistné (logicky) nie je v zákone č. 461/2003 Z. z. určený pevnou sumou, ale je tam uvedený spôsob jeho výpočtu. Z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, z akého znenia zák. č. 461/2003 Z. z. pri určení maximálneho vymeriavacieho základu za roky 2004 – 2007 žalovaná vychádzala a ako presne tento maximálny vymeriavací základ vypočítala (z akého všeobecného vymeriavacieho základu). Napadnuté rozhodnutia sú tak v tejto časti pre účastníka konania (žalobcu) nezrozumiteľné a pre súd nepreskúmateľné. 30. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie vo vzťahu k podstatným námietkam neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.10.2005, sp. zn. 4 So/226/2004). 31. Správny súd si je tiež vedomý, že nie akákoľvek vada alebo nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sfk/102/2022 z 20.06.2024, bod 40).
32. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (a následne aj v správnej žalobe) tiež namietal, že pri výpočte invalidného dôchodku nebolo zohľadnené znenie § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Mal za to, že hoci odpracoval v zamestnaniach zaradených do II. pracovnej kategórie 15 rokov a 10 mesiacov, nebolo na to vôbec pri výpočte invalidného dôchodku prihliadnuté. S touto odvolacou námietkou žalobcu sa žalovaná v napadnutých rozhodnutiach vôbec nevyporiadala. Je síce pravdou, že v napadnutých rozhodnutiach je uvedené, že žalobcovi sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, preto bol dôchodok vypočítaný aj podľa týchto právnych predpisov. Toto však bolo uvedené už prvostupňovom rozhodnutí, a nie je to teda možné považovať za vyporiadanie sa s odvolacou námietkou. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)]. Žalovaná sa k tejto námietke (do istej miery) vyjadrila až vo vyjadrení k žalobe. K tomu však súd uvádza, že nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe, či na pojednávaní. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP), a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň na návrh žalobcu v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne určiť výšku invalidného dôchodku žalobcu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu, ktorým je žalovaná viazaná (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP) a nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť. 34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne nevznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa § 5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).