Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/106/2020 z 24. 2. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-6S/106/2020 1020200644 24. 02. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. Andrej Otávka - nástupníctvo A. B., so sídlom Ohradzany 136, 067 22 Ohradzany, IČO: 30 628 857, zastúpenej: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 5833/2020-640, číslo záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. spisu: 5833/2020-640, č. záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/2178/22788/2018 zo dňa 06.11.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Pôdohospodárskej platobnej agentúre na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Žalobkyňa podala dňa 14.05.2018 jednotnú žiadosť na rok 2018 č. 7270026648, ktorou požiadala o poskytnutie podpory formou platby SAPS a platby za ekologizáciu na užívanú výmeru 109,27 ha a platby ANC. Žiadateľka 22. augusta 2018 na regionálne pracovisko Pôdohospodárskej platobnej agentúre v Michalovciach doručila žiadosť o stiahnutie, ktorou upravila užívanú výmeru v prípade platby SAPS a platby za ekologizáciu na 91,51 ha. Žiadosť o stiahnutie sa taktiež dotýkala aj platby ANC. 2. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „platobná agentúra“, príp. „PPA“) s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory uskutočnila na žiadosti administratívne kontroly vrátane krížových kontrol plnenia kritérií oprávnenosti a plnenia podmienok krížového plnenia v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenie na rozvoj vidieka a krížové plnenie, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len „NEPR (EÚ) č. 1306/2013“) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením. Zistené nezrovnalosti boli žalobkyni ako

žiadateľke oznámené listom z 24. septembra 2018, pričom jej bola zároveň daná možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam. Žalobkyňa 22. októbra 2018 doručila na regionálne pracovisko platobnej agentúry v Prešove upravenú Špecifikáciu nezrovnalostí, v ktorej na dieloch pôdneho bloku (ďalej len „DPB”) C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X C. XXXX/X D. X F. E. C. XXXX/X D. X (ďalej len „sporná plocha“) potvrdila nahlásené výmery. 3. Na výzvu platobnej agentúry (z 20.12.2018) o predloženie dokladov preukazujúcich užívacie právo žalobkyne (žiadateľky) k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu, žalobkyňa dňa 29.01.2019 platobnej agentúre doručila CD nosič, obsahom ktorého boli nasledovné dokumenty: i) rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor z 26. septembra 2018, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na pozemkoch špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí, a to v prospech žiadateľa; ii) Zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 4. marca 2014, uzatvorená medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné - ako vlastníkom, ktorý bol zastúpený na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci, prenajímateľom - Gréckokatolíckym arcibiskupstvom D. a nájomcom - žiadateľom; iii) Výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov adresovaná žiadateľovi z 24. septembra 2018; iv) Nájomná zmluva č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00, spísaná medzi SPF ako prenajímateľom a žiadateľom ako nájomcom; v) Grafické prílohy snímok; vi) Výpisy majetku pre vlastníkov (22x); vii) Ponuky uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy - odpoveď, v ktorých Ing. Andrej Otávka (právny predchodca žalobkyne – poznámka správneho súdu) vyjadril vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu s tretími osobami v katastrálnom území G. (18 odpovedí). 4. Následne platobná agentúra listom zo 17. apríla 2019 vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladov preukazujúcich obhospodarovanie spornej plochy žalobkyňou vo výmere definovaného prekryvu. Žalobkyňa doručila 24. mája 2019 nasledovné doklady: i) Potvrdenie obce Sopkovce, že žiadateľ je samostatne hospodáriacim roľníkom na základe vydaného osvedčenia č. 80/1992 o zápise do evidencie hospodáriaceho roľníka z 10. marca 1992 a táto činnosť aj naďalej trvá; ii) Evidencia o poľnohospodárskych pozemkoch (8x); Fotodokumentácia. Ďalej žalobkyňa dňa 04.10.2019 zaslala platobnej agentúre rozsudok Okresného súdu Humenné z 25. júna 2019, sp. zn. 5C/20/2018-409 vo veci sporu žalobkyne E. H. s. r. o. proti žalovaným: 1./ AGRO STRAN, s. r. o., 2./ I. B. a 3./ žiadateľ; v právnej veci o odstránenie protiprávneho stavu, zdržaniu sa zásahov do užívacieho práva a o vydanie nehnuteľností. 5. Platobná agentúra vykonala v dňoch 21. januára 2019, 17. mája 2019 a 23. septembra 2019 kontrolu na mieste (ďalej aj „KNM“), a to z dôvodu rozporu pri krížových kontrolách. 6. Kontrolná skupina (ďalej aj „KS“) vyhotovila správu z KNM, v ktorej uviedla, že KNM bola vopred oznámená a bola umožnená. KS ďalej uviedla, že kontrola bola vykonaná z dôvodu vzniknutého prekryvu na spornej ploche. Žalobkyni bola zaslaná výzva na predloženie dokladov na preukázanie obhospodarovania sporných plôch vo výmere definovaného prekryvu a výzva na predloženie dokladov preukazujúcich užívacie právo k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu. Žalobkyňa predložila v stanovenom termíne odpoveď s CD nosičom s nasledovnými prílohami: Rozhodnutie Okresného úradu v Humennom o vklade vlastníckeho práva, Zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov s Gréckokatolíckou cirkvou, farnosť Humenné, ako vlastníkom a Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov ako prenajímateľom a žiadateľom ako nájomcom, Výzva na vrátenie pozemkov, Nájomná zmluva so SPF č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00, Výpis majetku pre vlastníka, grafické prílohy, Odpoveď na ponuku na uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa ďalej predložila za účelom preukázania hospodárenia na spornej ploche vo výmere prekryvu nasledovné dokumenty: Potvrdenie Obecného úradu v Sopkovciach o vykonávaní činnosti SHR, Evidencia o poľnohospodárskom pozemku - Kniha honov a Fotodokumentácia. KS do správy z KNM ďalej uviedla, že žiadateľka preukázala hospodárenie na sporných plochách vo výmere prekryvu. 7. Kontrolná skupina v správe uviedla zistené nezrovnalosti, a to · žiadateľkou predložená nájomná zmluva č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00, uzavretá medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, neobsahovala podpisy zmluvných strán, ktorými zmluvné strany v zmysle čl. XI bod 3. mali vyjadriť vôľu byť uvedenou zmluvou viazané, taktiež neobsahovala ani deň, v ktorý malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, na základe

čoho by aj v prípade jej uzatvorenia bolo možné konštatovať neurčitosť právneho úkonu, keďže by nebolo možné určiť, kedy by uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. · v predloženej nájomnej zmluve s prenajímateľom Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov je ako vlastník uvedená Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné, zastúpená na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci. KS konštatovala, že žiadateľka tento dokument nepredložila a KS tak nevedela overiť, či bol prenajímateľ oprávnený prenajať pozemky žiadateľke. V priloženom čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXX je ako vlastník uvedená Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce a vo výpise z listu vlastníctva č. XX J. K. G., pričom v zmluve je vlastníkom Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotila KS nedostatočne preukázané právo užívať spornú plochu vo výmere prekryvu. · kontrolná skupina z predložených odpovedí na Ponuku uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy nevedela určiť, kedy a či vlastníci prevzali návrh nájomnej zmluvy, pretože žiadateľka, respektíve jej právny predchodca, iba informoval vlastníkov, že s nimi bude uzatvorená nájomná zmluva, ale nepriložil návrh tejto zmluvy, nekonkretizoval plochy, ktoré sú predmetom nájmu, dobu nájmu, ani výšku nájomného. V deviatich odpovediach z osemnástich podpísal osobné prevzatie iný subjekt než vlastník, pričom nie je žiadnym spôsobom doložené, aký právny vzťah je medzi nimi, resp. nebolo doložené splnomocnenie. KS preto skonštatovala, že na základe predložených dokumentov žiadateľka nepreukázala právo užívať spornú plochu vo výmere prekryvu. 8. Platobná agentúra sprievodným listom zo dňa 23.09.2019 (č. l. 77 administratívneho spisu) zaslala žalobkyni kópiu správy z KNM KK 2018, podpísanú kontrolórmi (č. l. 83 AS). 9. Následne Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie č. 500/2178/22788/2018 zo dňa 06.11.2019, ktorým schválila poskytnutie podpory formou platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, a to 452,59 eura a zároveň neschválila poskytnutie podpory jednotnej platby na plochu a uložila dodatočnú sankciu vo výške 11 969,35 eura. Súčasne neschválila podporu platby pre vybrané oblasti s prírodnými obmedzeniami a uložila dodatočnú sankciu 2 075,61 eura. 10. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. spisu: 5833/2020-640, č. záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, potvrdil rozhodnutie platobnej agentúry č. 500/2178/22788/2018 zo dňa 06.11.2019. II. Rozsah a dôvody žaloby 11. Žalobou, včas podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne nepreskúmateľné, vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v rámci samotného konania došlo k porušeniu základných práv žalobkyne konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov ako aj ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a jeho základných princípov. 12. Žalobkyňa namietala nesprávne skutkové a právne posúdenie preukázania užívacieho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej aj „SPF“) a k problematike existencie nájomnej zmluvy s SPF. Za zarážajúce žalobkyňa považuje, že žalovaný ako nadriadená organizácia SPF vyžaduje od žiadateľov, rovnako aj platobná agentúra ako priamo podriadená organizácia žalovaného, takú zmluvu od žiadateľov, vzhľadom na povinnosť zverejňovania zmlúv na webe SPF, resp. Centrálnom registri zmlúv a Zákona o E-govermente . Žalobkyňa mala za to, že v danom prípade ide o tzv. notoriety, všeobecne známu skutočnosť a žalovaný, resp. PPA si mali v prípade pochybností vyžiadať buď informáciu od SPF, alebo aspoň prostredníctvom verejne prístupnej databázy na webe SPF si predmetnú zmluvu dohľadať, či bola zverejnená, a teda aj účinná.

13. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namieta zanedbanie zákonných povinností konajúcimi orgánmi oboch stupňov v súvislosti potvrdením reálnej existencie nájomnej zmluvy č. 01406/2015-PNZP40609/15.00, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom. Na preukázanie neopodstatnenosti vytknutých nedostatkov žalovaným žalobkyňa k žalobe pripojila podpísané znenie predmetnej zmluvy. 14. Rovnako tak žalobkyňa namietala nesprávne právne a skutkové posúdenie existencie nájomnej zmluvy s Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov (ďalej v texte aj „AbÚ“), keď žalovaný ako žalobkyňou neodstránenú nezrovnalosť vyhodnotil skutočnosť, že údaje na listoch vlastníctva k evidencii vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam sú odlišné od zmluvnej strany uvedenej na nájomnej zmluve a nebol preukázaný vzťah medzi Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov a Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou, Humenné, resp. Humenné-Pod Sokolejom. 15. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že žalovaný od nej požadoval dôkazy, ktorými ona (ani jej právny predchodca) nemohla disponovať, majúc za to, že žalovaný nedopytoval dotknutý subjekt Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, aby potvrdilo skutočnosti, čo podľa názoru žalobkyne mal žalovaný zo zákona povinne aplikovať, aby sa tak dostatočne zistil skutkový a právny stav. Dodala, že v dnešnej dobe, keď je možné dohľadať na webe doslova každú informáciu, požadujú štátne orgány predkladať informácie, ktoré pri minimálnej námahe dokážu dohľadať aj sami, napr. aj na webe Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov, http://www.grkatpo.sk/?schematizmus&show=farnost, kde je jednoznačne nižšie deklarovaný stav popísaný a potvrdený. 16. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila na základe jej žiadosti z Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov získané potvrdenia a vysvetlenia k nesúladu zmluvnej strany a údajom na predmetných listoch vlastníctva: · Dekrét z AbÚ č. 2900/2004 zo dňa 25.08.2004, z ktorého vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce zanikla v roku 2004 a bola podriadená pod Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-mesto, na ktorú je aj zmluva o nájme z roku 2014, · Potvrdenie AbÚ č. 1051/2020 zo dňa 23.04.2020, z ktorého vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce zanikla v roku 2004 a že bola ako tzv. filiálna obec bez právnej subjektivity podriadená v roku 2017 pod Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-Pod Sokolejom, na ktorú je aj Dodatok k zmluve o nájme z roku 2017, · Výpis zo štatistického registra organizácií na Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-Pod Sokolejom, · Žiadosť právneho zástupcu AbÚ o opravu údajov na LV zo dňa 23.04.2020, · Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 04.03.2014. 17. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vyjadrila názor, že aj keď na listoch vlastníctva bola evidovaná farnosť Sopkovce, ktorá zanikla v roku 2004, resp. došlo k zmene jej podradenia ako filiálnej obce pod inú farnosť s právnou subjektivitou, a tá mala svojho právneho nástupcu, nemôže byť na ťarchu žalobkyne ako nájomcu, že nemala vedomosť o tom, že nedošlo ku zmene evidovaného vlastníka na príslušných listoch vlastníctva. Žalobkyňa dodala, že ide iba o evidenčný nedostatok na LV, nespôsobujúci neplatnosť právneho úkonu (aj vzhľadom na existenciou právneho nástupcu s poukazom na Kódex kánonov východných cirkví / CCEO/ pre východné katolícke cirkvi). Vzhľadom na nerozporovanie existencie zmluvného vzťahu zo strany AbÚ, žalobkyňa označila vytknuté nedostatky zo strany žalovaného za právne irelevantné. 18. Vo vzťahu k nedostatku vytýkanom žalobkyni zo strany konajúcich správnych orgánov z dôvodu nedoloženia dokladov potvrdzujúcich správu Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov (AbÚ) žalobkyňa uviedla, že ide opätovne o interný dokument medzi farnosťami v zriaďovateľskej pôsobnosti AbÚ a samotným AbÚ, pričom žalobkyňa, ako zmluvná strana nájomného vzťahu – nájomca, nemala a nemá oprávnenie tento dokument zverejňovať, keďže s týmto nedisponovala. K vytýkanému postupu správnych orgánov žalobkyňa dodala, že aj s dôrazom na predpokladané obchodné tajomstvo v zmluve o správe, mala platobná agentúra, resp. žalovaný, s poukazom na riadne objasnenie veci, požiadať

dotknutý subjekt, teda Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov o potvrdenie skutočnosti existencie nájomného vzťahu a prizvať prípadne tento subjekt do konania. 19. Aj na podporu vyššie uvedených tvrdení žalobkyňa k žalobe priložila už vyššie uvádzané listiny (v bode 16). 20. K otázke kúpnej zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu žalobkyňa namietala, že žalovaný dospel k záveru o nepreukázaní užívacieho práva k 31.05.2018 k nehnuteľnostiam, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť kúpnou zmluvou z 02.03.2017, pri ktorých bol povolený vklad Okresným úradom Humenné, odbor katastrálny pod č. V 359/2017 dňa 26.09.2018 ( str. 11 napadnutého rozhodnutia). 21. Aj vo vzťahu k uvedenému užívaciemu titulu pozemkov žalobkyňa namietala nesprávne právne a skutkové posúdenie veci, a to z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh na vklad kúpnej zmluvy dňa 07.03.2017, ale Okresný úrad Humenné, odbor katastrálny o povolení vkladu rozhodol bezmála o rok a pol neskôr (26.09.2018), čo rovnako tak, ako v prípade AbÚ nedokázala žalobkyňa ovplyvniť. V tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala, že je po právnej stránke nespochybniteľné, ako uvádza žalovaný, že vlastnícke právo prechádza na nového vlastníka až rozhodnutím o povolení vkladu, avšak ak by platobná agentúra a žalovaný riadne analyzovali rozhodnutie Okresného úradu Humenné č. V 359/2017 zo dňa 26.09.2018 o povolení vkladu, zistili by, že žalobkyňa v podstate považovala nehnuteľnosti od 02.03.2017 za svoje vzhľadom na fakt, že zaplatila za pozemky dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu a podala návrh na vklad. V tejto súvislosti dodala, že nebolo v jej moci ovplyvniť rozhodovanie vo veci vkladového konania. Navyše dala žalobkyňa do pozornosti, že samotný predávajúci nepovažoval predmetné sporné nehnuteľnosti za svoje a ani do 31.05.2018 (ani do dňa spísania správnej žaloby) nespochybňoval a nespochybňuje vlastnícke právo žalobkyne ako kupujúcej. 22. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa zastala názor, že vytknuté nedostatky zo strany žalovaného sú právne irelevantné, pretože je jednoznačne preukázané, že nie chybou žalobkyne neprešli sporné nehnuteľnosti do jej vlastníctva, ale pre pochybenie katastrálneho úradu, ktorý porušil zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu. 23. Za zarážajúcu žalobkyňa považuje skutočnosť, že žalovaný a platobná agentúra idú sankcionovať žalobkyňu aj napriek faktu, že iný orgán štátnej správy očividne pochybil, čo navyše je aj v rozpore s aktuálnym Programovým vyhlásením Vlády SR a podporou malých farmárov. 24. K problematike vzniku zákonných nájomných vzťahov a k ich neuznaniu zo strany žalovaného z dôvodu nepreukázania užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam k 31.05.2018 žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že z predložených odpovedí vyplýva, že žalobkyňa (právny predchodca žalobkyne), podobne ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) prejavila vôľu byť účastníkom zmluvného vzťahu. Žalobkyňa s poukazom na obojstrannú akceptáciu zmluvných strán mala za to, že postačuje aj predloženie návrhu a jeho akceptácia. Dala do pozornosti, že konajúce správne orgány sa nezaoberali predloženými nájomnými vzťahmi, kontrolná skupina PPA nebola nikdy na mieste. 25. Záverom žalobkyňa dodala, že je subjekt dlhodobo hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde a nie je právne vzdelaná osoba, ktorá by kvalifikovane vedela ozrejmiť niektoré skutočnosti ( napr. aj vzťah s AbÚ, SPF ), pričom administratívne náročne prekážky zo strany PPA a žalovaného spôsobujú nemalé problémy, ba priam existenčné. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne 26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 27. Zopakoval sumarizáciu dokladov predkladaných žalobkyňou v administratívnom konaní, skutkové zistenia (z dokladov predložených v priebeh administratívneho konania) a právne dôvody z napadnutých administratívnych rozhodnutí, dodajúc, že v plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas odvolacieho konania, odôvodnenom v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí platobnej agentúry.

28. Dal do pozornosti, že v správe z kontroly na mieste platobná agentúra vyzvala žalobkyňu, aby sa k zisteniam uvedeným v predmetnej správe z kontroly vyjadrila a poučila ju o následkoch neuplatnenia uvedeného práva, pričom žalobkyňa právo vyjadriť sa k správe, resp. uviesť doplnenia alebo námietky, nevyužila. 29. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“) sa na konanie o priamych podporách nevzťahuje správny poriadok, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 správneho poriadku. Zároveň dal do pozornosti, že zákon č. 280/2017 Z. z. neukladá povinnosť správnemu orgánu vyzývať účastníka konania na ďalšie doplnenie dôkazov, resp. vyjadrení pred vydaním rozhodnutia, teda § 33 ods. 2 správneho poriadku sa v danom prípade na predmetné konanie o priamych podporách nevzťahuje. 30. K zisteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že jednotlivé žalobkyňou predložené dokumenty boli zo strany konajúcich správnych orgánov dôkladne vyhodnotené a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi aj náležite vysporiadali. 31. K problematike poskytovania priamej podpory na plochu žalovaný, citujúc ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., argumentoval, že ak sa zákonom stanoveným postupom preukáže, že právo užívania k poľnohospodárskej ploche má len jeden žiadateľ, v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 280/ 2017 Z. z. o jeho žiadosti konajúci orgán rozhodne v súlade s ustanovenými podmienkami podľa osobitných predpisov, pričom o žiadosti ostatných žiadateľov, ktorí nepreukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania poľnohospodárskej plochy, konajúci orgán rozhodne podľa osobitných predpisov. 32. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že obhospodarovanie sporných dielov pôdneho bloku (DPB) je v zmysle príslušných ustanovení nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z. jednou zo základných podmienok na poskytnutie platby SAPS, platby za ekologizáciu a ANC, pričom existencia právneho vzťahu k poľnohospodárskej ploche je v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) NV SR č. 342/2014 Z. z. v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. kumulatívnou podmienkou. V spojení s uvedenými podmienkami žalovaný argumentoval, že aj prípadné preukázanie obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, avšak bez preukázania práva užívať poľnohospodársku pôdu, je pre priznanie žiadanej podpory irelevantné, dodajúc, že dôkazné bremeno preukázania obhospodarovania spornej plochy vo výmere prekryvu (a aj práva užívať spornú plochu vo výmere prekryvu) zaťažuje práve žalobkyňu ako žiadateľa. 33. V tejto súvislosti žalovaný konkretizoval, že žalobkyňou predložená nájomná zmluva č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00, ktorá sa nachádzala na CD nosiči v administratívnom spise, obsahovala zmluvné strany, a to SPF ako prenajímateľa a žalobkyňu ako nájomcu. Poukázal na to, že táto nájomná zmluva neobsahuje podpisy zmluvných strán, ktorými zmluvné strany v zmysle čl. XI bod 3. mali vyjadriť vôľu byť uvedenou zmluvou viazané. Uvedená zmluva neobsahuje taktiež ani deň, v ktorý malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, na základe čoho by aj v prípade jej uzatvorenia bolo možné konštatovať neurčitosť právneho úkonu, keďže by nebolo možné určiť, kedy by uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť. Z uvedeného dôvodu je tento dôkaz na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. nedostatočný. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa predloženou nájomnou zmluvou nepreukázala hodnoverným spôsobom na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom, ktorých sa predmetná zmluva týkala. Keďže žalobkyňa dôkazné bremeno v správnom konaní neuniesla, nemohlo vzniknúť legitímne očakávanie, že jej dotknutá plocha bude určená a podpora aj poskytnutá. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. je účastníkom konania žiadateľ, t. j. v zmysle § 24 ods. 2 uvedeného zákona ten poľnohospodár, ktorý predkladá žiadosť o priame podpory podľa osobitného predpisu. 34. K námietkam napádajúcim neuznanie nájomnej zmluvy, uzavretej medzi SPF a žalobkyňou, žalovaný ďalej dôvodil, že SPF je právnickou osobou sui generis, zapísanou v Obchodnom registri, zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, pričom medzi konajúcimi správnymi orgánmi podľa zákona č. 280/2017 Z. z. (t. j. platobnou agentúrou a ministerstvom) nie je vo vzťahu k SPF vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ako sa mylne

domnieva žalobkyňa. SPF nie je účastníkom konania podľa zákona č. 280/2017 Z. z., a preto námietky žalobkyne považuje žalovaný za neopodstatnené. 35. K námietkam ohľadom neuznania nájomnej zmluvy uzavretej s cirkevnou organizáciou žalovaný uviedol, že žiadateľ predložil platobnej agentúre Zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 4. marca 2014, uzatvorenú medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné, ako vlastníkom, ktorý bol zastúpený na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom (ďalej aj „zmluva o prenájme cirkevných pozemkov“), pričom platobná agentúra vyhodnotila zmluvu o prenájme ako nedostatočnú na účel preukázania práva užívania na spornej ploche vo výmere prekryvu a poukázala na skutočnosť, že Zmluva o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci nebola predložená, na základe čoho nebolo možné overiť, či prenajímateľ bol oprávnený prenajať pozemky žalobkyni. Žalovaný v uvedenej súvislosti dal do pozornosti vlastné zistenie, že zmluva o prenájme odkazuje na listy vlastníctva č. XX, XXX, XXX, vedené pre katastrálne územie G., ktoré boli žalobkyňou predložené. Na základe uvedených listov vlastníctva bolo zistené, že vlastníkom uvedených parciel na listoch vlastníctva v katastrálnom území G. je tretí subjekt, a to J. K. G., t.j. vlastníkom nie je subjekt Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné, ako je uvedené v zmluve o prenájme. Z uvedeného dôvodu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvou o prenájme žiadateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom, ktorých sa predmetná zmluva týkala. Teda podľa názoru žalovaného, ani vo vzťahu k predmetným pozemkom žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie oprávneného obhospodarovania spornej plochy vo výmere prekryvu. 36. Rovnako tak námietky žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, ktorým sa povolil vklad vlastníckeho práva na pozemkoch špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí v prospech žalobkyne z 26. septembra 2018, žalovaný označil za neopodstatnené, pretože žalobkyňa administratívnom konaní na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. hodnoverným spôsobom nepreukázala užívacie právo k predmetným pozemkom. 37. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že okamih nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe zmluvy upravuje ustanovenie § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého sa vlastníctvo nehnuteľností nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené poukázal žalovaný na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“), v zmysle ktorého je vklad úkon okresného úradu, pričom vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. V zmysle § 28 ods. 2 katastrálneho zákona vznikajú právne účinky vkladu na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona možno vykonať vklad iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, pričom ustanovenie § 31 ods. 5 katastrálneho zákona upravuje, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. S poukazom na uvedené žalovaný dôvodil, že rozhodnutia katastrálnych orgánov o povolení vkladu vlastníckeho práva majú konštitutívne účinky, t. j. vlastníctvo sa nadobúda až okamihom povolenia vkladu príslušného orgánu do katastra nehnuteľností. Tiež poukázal na ustanovenie § 2 odsek 2, písm. b) NV SR č. 342/2014 Z. z., podľa ktorého sa priame platby poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že je potrebné, aby žalobkyňa spĺňala uvedenú podmienku, v danej veci k 31. máju 2018. 38. S poukazom na uvedené dôvody žalovaný k námietke žalobkyne týkajúcej sa rozhodnutia Okresného úradu Humenné o povolení vlastníckeho práva k pozemkom preto zastal názor, že tento žalobkyňou predložený doklad nepreukazuje užívacie právo žiadateľky k sporným plochám vo výmere prekryvu v roku podania žiadosti (t. j. k 31. máju 2018 v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ NV SR č. 342/2014 Z. z.), keďže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vydania, t. j. dňa 26. septembra 2018, pričom účinky povolenia vkladu sú konštitutívne. Žiadateľka nepreukázala hodnoverným spôsobom na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom, na základe čoho považuje námietky žalobkyne za neopodstatnené.

39. K námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla k problematike vzniku zákonných nájomných vzťahov žalovaný uviedol, že v konaní je irelevantná skutočnosť, či žalobkyňa je/nie je osoba s právnickým vzdelaním, keďže platobná agentúra a žalovaný vyhodnocujú splnenie podmienok v zmysle legislatívnych požiadaviek, ktoré sú na každého žiadateľa kladené rovnako, a to bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v žiadosti na rok 2018 vyhlásila, okrem iného, že všetky informácie uvedené v žiadosti sú správne, úplné a pravdivé, že sú jej známe podmienky poskytovania podpory a je si vedomá požiadaviek vzťahujúcich sa na pomoc, o ktorú žiada. Aj preto žalovaný považuje námietky žalobkyne za nedôvodné. 40. Záverom žalovaný s deklarovaným zámerom vylúčiť akékoľvek pochybnosti uviedol, že jeho rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom č. 280/2017 Z. z., rovnako aj s osobitnými predpismi. Mal za to, že oba konajúce správne orgány spoľahlivo v konaní posúdili skutkový stav veci a dospeli k správnemu právnemu záveru. Dodal, že ak druhostupňový správny orgán podrobnejšie rozviedol závery a zistenia prvostupňového správneho orgánu a zároveň reagoval tiež na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní, je tak potrebné v zmysle ustálenej judikatúry považovať prípadné pochybenie prvostupňového orgánu za napravené. 41. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou, v ktorej zotrvala na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. 42. V súvislosti s neuznanou nájomnou zmluvou uzavretou s SPF zopakovala argumentáciu so záverom v tom zmysle, že s prihliadnutím na zákon o E-governmente a programové vyhlásenia Vlády SR ohľadom elektronizácie verejnej správy by orgány štátnej správy nemali vyžadovať od subjektov skutočnosti, ktoré si môžu zistiť a hlavne overiť ich pravdivosť, ako je tomu aj v prípade zmluvy s SPF. 43. Vyjadrenie žalovaného k neuznanej existencii nájomnej zmluvy s Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov podľa názoru žalobkyne obsahuje len všeobecne známe skutočnosti, pričom sa opätovne nevyjadruje k meritu veci a neuvádza dôvody, pre ktoré k žalobkyňou predloženej zmluve konajúce správne orgány v prípade pochybností nevyvinuli ani minimálne úsilie a nedopytovali AbÚ o sporných otázkach. Zopakovala, že predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi, farnosti Humenné, ktorá bola z právneho predpisu právnym nástupcom po subjekte Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce, pričom o tejto skutočnosti a evidenčnej nezrovnalosti v katastri žalobkyňa nevedela a právny názor PPA, ako aj žalovaného je v tejto časti právne irelevantný, pretože k nástupníctvu došlo automaticky ex lege a na základe predpisu Kódex kánonov východných cirkví (CCEO) pre východné katolícke cirkvi, ktorý je aj na základe Zmluvy vyhlásenej v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z. z. - Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou záväzný pre Slovenskú republiku, a preto si PPA, ako aj žalovaný nemôžu vytvárať vlastný výklad právneho poriadku. 44. Rovnako tak aj v časti vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k problematike kúpnej zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu žalobkyňa poukázala na jeho všeobecnosť, bez vyjadrenia sa k podstate veci, teda k právnej otázke, či samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy ako aj podanie návrhu na vklad (vrátane zaplatenia kúpnej ceny) nie je dostatočne preukázateľnou skutočnosťou o prejave vôle pôvodného vlastníka, prenechať do užívania parcely kupujúcemu ako nájomcovi, a či z textu zmluvy samotnej nevyplýva, že žalobkyňa mala právo užívať sporné nehnuteľnosti už okamihom uzavretia kúpnej zmluvy. 45. Žalovaný duplikou na vyjadrenia žalobkyne v lehote stanovenej súdom nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

48. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 49. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 50. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. 51. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. v konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje zásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu hospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu záujmov. 52. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. na žiadosť konajúceho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy a osoby povinné oznámiť konajúcemu orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 53. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, musí ho vydať konajúci orgán, musí vychádzať zo stavu veci zisteného v konaní a musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom. 54. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., ak žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, konajúci orgán ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k poľnohospodárskej ploche; právom užívania k poľnohospodárskej ploche sa rozumie právo túto poľnohospodársku plochu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 55. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. konajúci orgán môže konanie o priamych podporách prerušiť, ak a) má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním. 56. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. konajúci orgán pokračuje v konaní o priamych podporách z vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je konanie o priamych podporách prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 57. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 58. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 59. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.“) žiadosť o priame platby (ďalej len „žiadosť“) môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) predložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“). 60. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.

61. Podľa § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci 62. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/106/2020. 63. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 64. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržala dôvodov preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrenia žalovaného k dôvodom správnej žaloby. Zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 65. Podstatnými dôvodmi vydania napadnutých rozhodnutí oboch stupňov bolo konajúcimi správnymi orgánmi konštatované nepreukázanie užívacích práv k sporným parcelám poľnohospodárskej pôdy zo strany žalobkyne, teda neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na poskytnutie priamej platby v nadväznosti na preukázanie užívacieho práva k spornej poľnohospodárskej ploche v zmysle § 28 ods. 1 in fine zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. 66. Podľa záverov konajúcich správnych orgánov existencia právneho vzťahu žalobkyne k poľnohospodárskej pôde k 31. máju 2018 nebola preukázaná vo vzťahu k pozemkom, ktoré žalobkyňa v preskúmavanom administratívnom konaní deklarovala: · nájomnou zmluvou s SPF (č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00), uzavretou medzi SPF ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, PPA a žalovaným neuznanou z dôvodu jej neurčitosti v časti chýbajúceho dátumu uzavretia tejto zmluvy, pre absenciu ktorého nemožno určiť deň platnosti a účinnosti zmluvy, ako aj v časti chýbajúcich podpisov zmluvných strán, vyjadrujúci ich prejav vôle predmetnú nájomnú zmluvu uzavrieť, · zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 4. marca 2014 (zmluvou o prenájme cirkevných pozemkov), uzatvorenou medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné na strane vlastníka v zastúpení na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom poľnohospodárskych pozemkov, pri ktorých konajúce správne orgány zhodne dospeli k záveru o neuznaní predložených dokumentov pre účely oprávnenosti užívania cirkevných pozemkov z dôvodu nesúladu zápisu vlastníckeho práva k prenajímaným pozemkom, zapísaným na LV č. XX, XXX, XXX, vedených pre katastrálne územie G., na ktorých bola ako vlastník predmetných pozemkov uvedená iná osoba, a to Gréckokatolícka cirkev Sopkovce,

· rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor katastrálny č. V 359/2017 zo dňa 26.09.2018 o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom na základe kúpnej zmluvy z 02.03.2017, ktoré bolo správnymi orgánmi oboch stupňov pre účely preukázania užívacieho práva k predmetným pozemkom vyhodnotené ako irelevantný dôkaz, a to s poukazom na konštitutívne účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva katastrálnym úradom, v dôsledku ktorého rozhodnutia katastrálneho úradu žalobkyňa k 31. máju 2018 nebola na listoch vlastníctva zapísaná ako vlastníčka predmetných pozemkov, nadobudnutých na základe predmetnej kúpnej zmluvy, · osemnástimi odpoveďami právneho predchodcu žalobkyne (Ing. Andreja Otávku; všetky zo septembra 2008) na ponuky vlastníkov dotknutých parciel pozemkov, evidovaných v k. ú. G., na uzavretie nájomných zmlúv, ktoré konajúce správne orgány vyhodnotili ako nespôsobilé preukázať právo žalobkyne užívať spornú plochu vo výmere prekryvu, a to z dôvodu, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca, iba informoval vlastníkov dotknutých pozemkov, že s nimi bude uzatvorená nájomná zmluva, ale nepriložil návrh tejto zmluvy, nekonkretizoval plochy, ktoré sú predmetom nájmu, dobu nájmu, ani výšku nájomného. Ďalej vo vzťahu k uvedeným podkladom žalovaný vytýkal, že v deviatich odpovediach z osemnástich podpísal osobné prevzatie iný subjekt než vlastník pozemku, bez doloženia splnomocnenia alebo iného právneho titulu na realizáciu takého právneho úkonu v mne vlastníka pozemku. 67. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o nezrovnalostiach vo výmerách zo dňa 24.09.2018 PPA zaslala žalobkyni spolu s prílohou, na ktorej deviatich stranách boli uvedené výmery pre diely „Ladičkovce“, ku ktorým PPA evidovala ako spolužiadateľa právnickú osobu E. H. G. pre sporné diely „Ladičkovce“. 68. Iné, resp. konkrétne výhrady v tejto výzve neboli uvedené. Odpoveď na uvedenú výzvu bola prvostupňovému správnemu orgánu od žalobkyne doručená 22.10.2018. 69. Ďalej v rámci výkonu kontroly na mieste boli zo strany PPA zaslané žalobkyni výzvy na predloženie dokladov zo dňa 20.12.2018 a 17.04.2019, na ktoré žalobkyňa odpovedala zaslaním dokumentov dňa 29.01.2019 a 24.05.2019 (04.10.2019 rozsudok OS Humenné č. k. 5C/20/2018-409 z 25.06.2019, PP 27.08.2019), bližšie špecifikovaných v rozhodnutí žalovaného na stranách 2 a 3, ktorými žalobkyňa preukazovala užívacie právo k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu. 70. Následne kontrolný orgán zaslal žalobkyni správu z kontroly na mieste zo dňa 23.09.2019 so závermi hodnotiacimi obsah žalobkyňou zaslaných podkladov, konštatujúc nezrovnalosti v predložených dokladoch a zápise vlastníckych práv k pozemkom prenajímaným gréckokatolíckou cirkvou, nedostatky v návrhoch na uzavretie nájomných zmlúv (zrejme podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z. z. – poznámka správneho súdu) a všeobecne konštatoval nepreukázanie práva užívať pozemky na základe nájomnej zmluvy s SPF a k pozemkom, ku ktorým bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne na základe kúpnej zmluvy. 71. K žalobkyňou predloženým podkladom na preukázanie užívacích práv k sporným parcelám, resp. k dielom pôdneho fondu, sa PPA pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v správe z kontroly na mieste ďalším uvedením dôvodov vyhodnotenia predložených podkladov ako nevyhovujúcich nevyjadrila, ani žalobkyňu nevyzvala na odstránenie nezrovnalostí a na podanie vysvetlení k nedostatkom postupne predkladaných podkladov k užívacím právam k jednotlivým parcelám prenajímaných poľnohospodárskych pozemkov. 72. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v správe z kontroly na mieste platobná agentúra vyzvala žalobkyňu na vyjadrenie sa k jej zisteniam, s poučením o následkoch neuplatnenia uvedeného práva, pričom žalobkyňa právo vyjadriť sa k správe, resp. uviesť doplnenia alebo námietky, nevyužila, správny súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu sprievodného listu zo dňa 23.09.2019 (č. l. 77 AS), ktorým platobná agentúra zaslala žalobkyni kópiu správy z KNM KK 2018, podpísanú kontrolórmi (č. l. 83 AS), a ani z obsahu samotnej správy z kontroly na mieste (nepodpísanej žalobkyňou, zjavne na mieste kontroly neprítomnou) uvádzané kvalifikované poučenia dané žalobkyni nevyplývajú. 73. V nadväznosti na uvedenú správu z kontroly na mieste bolo prvostupňovým správnym orgánom dňa 06.11.2019 vydané žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia PPA konštatovala, že v záujme zistenia presného a úplného skutočného stavu veci si v zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. obstarala potrebné podklady, ktorými sú podania, vyjadrenia účastníka konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, výsledky uskutočnených kontrol. Platobná agentúra ďalej uviedla, že výsledky uskutočnených kontrol považuje za správne a spoľahlivo objasňujúce stav veci. Vo všeobecnosti, s odvolaním sa na (všeobecne) vymenované podklady rozhodnutia a výsledky uskutočnených kontrol, konštatovala, že rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 74. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v rámci predloženia odvolania žalobkyne odvolaciemu orgánu, písomnosťou zo dňa 03.02.2020 (č. l. 192 a nasl. AS), boli odvolaciemu orgánu platobnou agentúrou zaslané výsledky doplneného konania, v ktorých na deviatich stranách prvostupňový správny orgán k jednotlivým podkladom zaslaným žalobkyňou na preukázanie oprávnenia užívať sporné pozemky podrobne uviedol dôvody ich neuznania pre účely rozhodnutia v predmetnej veci. 75. Tieto dôvody korešpondujú s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, avšak v rámci prvostupňového administratívneho konania a ani prostredníctvom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia s týmito žalobkyňa oboznámená nebola. 76. Ku všetkým vytýkaným nedostatkom vo vzťahu k náležitostiam a k obsahu neuznaných podkladov a dokumentov predkladaných žalobkyňou žalovaný argumentoval poukazom na dôkazné bremeno žalobkyne, zaťažujúce túto ako žiadateľku o poskytnutie predmetnej priamej podpory na rok 2018, argumentoval nepreukázaním užívacieho práva k sporným pozemkom ku dňu stanovenému zákonom (k 31.05.2018) a rovnako tak poukazom (uvedeným len vo vyjadrení k žalobe) na zákon č. 280/2017 Z. z., ktorý neukladá správnemu orgánu povinnosť vyzývať účastníka konania (žiadateľa o priamu podporu) na ďalšie doplnenie dôkazov, resp. vyjadrení pred vydaním rozhodnutia z dôvodu, že ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku sa v danom prípade na predmetné konanie o priamych podporách nevzťahuje. 77. Správny súd nespochybňuje výklad aplikovaných právnych noriem žalovaným v tom smere, že žiadateľa o poskytnutie priamej podpory za účelom preukázania splnenia zákonných podmienok na ich poskytnutie, vrátane užívacích práv k predmetným pozemkom, zaťažuje dôkazné bremeno, pričom medzi kumulatívne podmienky ich poskytnutia, okrem iných zákonom stanovených, patrí aj požiadavka preukázania užívacích práv k 31. máju bežného roka, na ktorý sa majú priame podpory poskytnúť. 78. Nemožno však prisvedčiť správnosti a zákonnosti postupu konajúcich správnych orgánov oboch stupňov pri zisťovaní skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v predmetnej veci. Správne orgány v rozpore s ich povinnosťou dodržiavať zásady správneho konania a dobrej verejnej správy, ako aj v rozpore s povinnosťou rozumného využitia procesných inštitútov upravených v konajúcimi orgánmi priamo aplikovanom zákone č. 280/2017 Z. z. na zabezpečenie riadneho a dostatočného zistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie o žiadosti na poskytnutie priamej podpory, žalobkyňou predložené podklady, ktorými mala v úmysle preukázať užívacie právo k sporným pozemkom, tieto vyhodnotili čisto formalisticky. 79. Hoci sa podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (okrem výnimiek stanovených v § 23 ods. 1 cit. zákona), nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od dodržiavania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov, vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané. 80. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako aj s prihliadnutím na medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje subsidiárne použitie správneho poriadku, alebo je jeho použitie výslovne vylúčené

osobitným právnym predpisom hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy, ako je tomu zákonom č. 280/2017 Z. z. v predmetnej veci. 81. Napríklad zásada úzkej súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku), ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. 82. V zmysle tejto zásady účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 in fine správneho poriadku). V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že v preskúmavanom správnom konaní žalobkyňa nebola zastúpená advokátom, čo síce nie je porušením zákona, ale v kontexte zložitosti nižšie uvádzaných posudzovaných skutkových okolností prípadu, o to viac naberá na význame aplikácia tejto zásady správneho konania. 83. Preto explicitné zakotvenie zásad uplatňovaných v konaní o priamych podporách v § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. (zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti, nediskriminácie, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti, účinnosti a zásada zákazu konfliktu záujmov) nemožno konajúcimi správnymi orgánmi v tomto osobitnom type konania podľa citovaného zákona aplikovať izolovane od všeobecných zásad správneho konania zakotvených v § 3 správneho poriadku. 84. Rovnako tak dáva správny súd do pozornosti, že zásada materiálnej pravdy, uplatňujúca sa v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy (§ 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku), je reflektovaná jednak v ustanovení § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. (rozhodnutie „...musí vychádzať zo stavu veci zisteného v konaní...“), ako aj v dôvodovej správe k zákonu č. 280/2017 Z. z., v rámci úpravy základných pravidiel konania o priamych podporách v § 23 cit. zákona, ktorá uvádza „V konaní o priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností.“ 85. Poukaz žalovaného na vylúčenie použitia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v predmetnom konaní (oboznámenie účastníka konania s podkladmi rozhodnutia), resp. že mu taký postup neukladá aplikovaný zákon č. 280/2017 Z. z., je, v kontexte povinnosti aplikácie zásad správneho konania a dobrej verejnej správy v každom administratívnom konaní, irelevantný. 86. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že konajúce správne orgány oboch stupňov žalobkyňou predkladané doklady na preukázanie užívacieho práva k sporným pozemkom vyhodnotili formalisticky, bez použitia zásad dobrej verejnej správy a procesných inštitútov, ktoré sú upravené aj v aplikovanom zákone č. 280/2017 Z. z. za účelom vydania rozhodnutia na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K nájomnej zmluve so Slovenským pozemkovým fondom (č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00) 87. Žalovaný na účely preukázania oprávneného užívania poľnohospodárskych pozemkov neuznal nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a Slovenským pozemkovým fondom (č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00). V tejto súvislosti žalobkyni vytýkal chýbajúce podpisy zmluvných strán a taktiež neuvedenie dňa uzavretia nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobkyňou predloženú nájomnú zmluvu (na CD nosiči) vyhodnotil, aj pre prípad jej uzatvorenia, ako neurčitý právny úkon z dôvodu nemožnosti určenia dňa platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, teda dňa vzniku užívacieho práva žalobkyne k predmetným pozemkom. 88. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa v priebehu preskúmavaného správneho konania reagovala na všetky všeobecne formulované výzvy zo strany PPA a zasielala platobnej agentúre všetky podklady, ktoré považovala za postačujúce na preukázanie užívacieho práva k jednotlivým dielom pôdneho fondu. 89. Teda aktívna súčinnosť zo strany žalobkyne smerom ku konajúcemu správnemu orgánu bola naplnená, avšak v opačnom smere, od konajúceho správneho orgánu bola vo vzťahu k predloženej

nájomnej zmluve s SPF formalisticky obmedzená len na konštatovanie (v správe z kontroly na mieste), že žiadateľka na časti spornej plochy nepreukázala právo túto užívať. 90. V zmysle naplnenia zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania bolo povinnosťou konajúcej platobnej agentúry písomne vyzvať žalobkyňu na predloženie perfektnej nájomnej zmluvy, obsahujúcej podpisy zmluvných strán a dátum jej uzavretia, s poučením o následku nevyhovenia výzve, t. j. o možnosti neakceptovať nájomnú zmluvu (možno žalobkyňa zaslala ešte nepodpísaný návrh zmluvy) bez jej chýbajúcich náležitostí, potrebných k preukázaniu vzniku užívacieho práva žalobkyne k predmetným pozemkom. 91. V prípade zotrvávajúcich dôvodných pochybností vo vzťahu k obsahu predloženej nájomnej zmluvy k pozemkom v správe SPF, za účelom zabezpečenia podkladu pre vydanie rozhodnutia o žiadosti na poskytnutie priamej podpory na základe stavu veci zisteného v konaní (čo je v zmysle § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. povinnosťou konajúceho správneho orgánu), nič nebránilo platobnej agentúre využiť inštitút upravený v § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z., zakotvujúci oznamovaciu povinnosť tretích osôb na žiadosť platobnej agentúry o skutočnosti majúcej význam pre konanie a rozhodnutie vo veci samej. Z dôvodu využitia tohto procesného inštitútu mali správne orgány možnosť prerušiť konanie o priamych podporách podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 280/2017 Z. z., teda z dôvodu potreby posúdenia skutočností alebo získania informácií súvisiacich s konaním. K prenájmu cirkevných pozemkov 92. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zhode s prvostupňovým správnym orgánom dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. hodnoverným spôsobom nepreukázala užívacie právo k cirkevným pozemkom v zmysle Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, uzatvorenej medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné ako vlastníkom, ktorý bol zastúpený na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov ako prenajímateľom. Žalovaný neuznal žalobkyni užívacie právo k predmetným poľnohospodárskym pozemkom z dôvodu, že podľa zápisu vlastníckych práv k týmto pozemkom zapísaným na LV č. XX, XXX, XXX, vedeným pre katastrálne územie G., bola ako vlastník uvedená iná osoba, Gréckokatolícka cirkev Sopkovce, a nie Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné, ako je uvedené v zmluve o prenájme, predloženej žalobkyňou v preskúmavanom administratívnom konaní. 93. Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy SR cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. 94. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 95. Podľa čl. 154c ods. 2 Ústavy SR iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon. 96. Podľa čl. 16 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorú uvádza ústavný zákon č. 23/1991Zb. (ďalej len „Listina“) cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. 97. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“) cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá.

98. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. k návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musia byť zrejmé útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu, a kto je oprávnený v ich mene konať. 99. Postavenie a právny režim cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike má svoj základ v Ústave Slovenskej republiky, v ústavnom zákone - Listina základných práv a slobôd. Vo vzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike je postavenie Katolíckej cirkvi na Slovensku upravené aj v Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000, ktorá nadobudla platnosť 18.12.2000 a bola uverejnená Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z. z. (ďalej aj „Základná zmluva“). V neposlednom rade pôsobenie cirkví v slovenskom právnom systéme upravuje zákonná norma, a to zákon č. 308/1991 Zb. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. právnickými osobami a môžu pôsobiť na území štátu len na základe registrácie, pričom štát uznáva len registrované cirkvi (§ 4 ods. 4 cit. zákona). To znamená, že majú právnu spôsobilosť podľa § 18 ods. 1 a 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Štát uznáva právnu subjektivitu a jej rozsah len u tých útvarov cirkvi, ktoré cirkev uviedla v návrhu na registráciu pred Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo kultúry“). 100. Právo na spravovanie vnútorných vecí patrí k základným právam cirkví a náboženských spoločností a znamená (vyjadruje) autonómiu cirkvi a náboženských spoločností od štátu, resp. štátnych orgánov. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem svojho osobitného postavenia (podľa čl. 24 Ústavy SR) požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým osobám. Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. 101. V zmysle Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou Katolícka cirkev v Slovenskej republike (ďalej aj „Katolícka cirkev“), do ktorej patrí aj Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike, má zároveň právo zriaďovať právnické osoby a Slovenská republika im garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia. Podľa článku 2 ods. 1 Základnej zmluvy tiež platí, že Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Podľa čl. 3 ods. 1 Základnej zmluvy katolícka cirkev má výlučné právo stanovovať a meniť svoj právny poriadok, zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie, exarcháty a apoštolské administratúry. 102. Len na margo správny súd dodáva, že právne postavenie niektorých ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností je regulované aj obsahom Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z 11. apríla 2002, publikovanej v Zbierke zákonov pod č. 250/2002 Z. z., ktorá je svojím obsahom podobná Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. 103. Štát priznáva cirkvám postavenie verejnoprávnych organizácií „sui generis“ a vychádzajúc z tohto postavenia môžu cirkevné organizácie alebo náboženské spoločnosti vydávať vlastné vnútorné predpisy. Zároveň možno konštatovať, že cirkevné predpisy netvoria súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky a nie sú všeobecne záväzné. Inými slovami, predpisy kánonického práva nemožno považovať za pramene práva, keďže nie sú všeobecne záväzné, ale sú záväzné iba pre členov jednotlivých cirkví a náboženských spoločností. 104. Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike je zapísaná v Registri cirkví a náboženských spoločností, vedenom ministerstvom kultúry. V zmysle uvedenej registrácie Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike bola registrovaná pred účinnosťou zákona (č. 308/1991 Zb.), jej štatutárnym orgánom je prešovský arcibiskup metropolita, ako základný dokument tvoriaci podklad pre aktuálnu registráciu Gréckokatolíckej cirkvi je uvádzaný Kódex kánonov východných cirkví a Základný dokument Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike podľa § 13 zákona č. 308/1991 Zb. (ďalej len „Základný dokument“), ktorý pre účely registrácie tejto cirkvi ako orgány a útvary s právnou subjektivitou uvádza:

„Rada hierarchov Prešovskej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi, Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Gréckokatolícka eparchia Košice, Gréckokatolícka cirkev, eparchia Bratislava, Jednotlivé gréckokatolícke farnosti, rehole a ďalšie inštitúcie zriadené kompetentnou autoritou.“ 105. V zmysle čl. 2 bodu 1. Základného dokumentu Gréckokatolícka cirkev je zaradená medzi východné katolícke cirkvi, ktoré sú samostatnou súčasťou univerzálnej Katolíckej cirkvi. Teda právny rámec pre pôsobenie Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike je, okrem príslušných ustanovení Listiny, Ústavy SR a zákona č. 308/1991 Zb., tvorený aj vyššie uvedenou Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000. 106. Kódex kánonov východných cirkví (CCEO), záväzne vyhlásený pápežom I. D. II, zverejnený v registri ministerstva kultúry ako Zákonník východných katolíckych cirkví (Codex Canonum Ecclesiarum Orientalium), bol vydaný v roku 1999, ktorému predchádzali Codex Iuris Canonici (CIC) latinskej Cirkvi, vydaný v r. 1983 a Constitutio Apostolica de Romana Curia z r. 1988. Tá je pripojená k obom zákonníkom ako spojivo všeobecnej Cirkvi (Apoštolská konštitúcia Pastor bonus c. 2) a hlavný nástroj pápeža (str. 5 CCEO). 107. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kánonické právo predstavuje uzavretý normatívny systém, zahŕňajúci rôzne druhy a formy právnych, riadiacich ako aj správnych interných, do vnútra jednotlivých cirkví všeobecne alebo aj partikulárne pôsobiacich noriem (kánony, zákonníky, dekréty, konštitúcie, príkazy, výnosy atď.), ktoré sú vydávané jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami autonómne, a to ich uznávanými autoritami, resp. pevne hierarchicky stanovenými autoritami. Úprava právomocí, kompetencií, dokonca normotvorných funkcií jednotlivých cirkevných autorít, je vymedzená nielen do vnútra celého systému tej-ktorej cirkvi (možné zistiť v základnom dokumente konkrétnej cirkvi, zverejnenom na internetovej stránke ministerstva kultúry pri jej registrácii), ale aj partikulárne v rámci tohto autonómneho systému, napr. s jurisdikciou vymedzenou na určité osoby, na určité teritórium alebo na určitý útvar alebo zložku v rámci hierarchického členenia vo vnútri cirkvi. Okrem určenia vlastnej hierarchie, pravidiel riadenia, nadradenosti a podriadenosti jednotlivých útvarov v členení cirkvi, právomoci jednotlivých predstavených autorít, v zmysle kánonického práva aj určenia napr. pravidiel evanjelizácie, výuky, obradov, inštitútu manželstva, interných úradov, riešenia sporov, rovnako tak majú cirkvi vo svojich kódexoch odlišne od všeobecne záväzných právnych predpisov upravené správu a nakladanie s vlastným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, či už pri jeho scudzení alebo v rámci iného nakladania s týmto majetkom. 108. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom cirkvi navonok (voči tretím osobám stojacim mimo cirkev) alebo v rámci jej vnútorných pomerov, nemožno z ústavnej a zákonnej úpravy postavenia a právneho režimu cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike alebo zo Základnej zmluvy odvodiť takú záväznú úpravu, v ktorej by bola explicitne zakotvená povinnosť orgánov verejnej moci Slovenskej republiky prihliadať na vnútorné predpisy cirkevných právnických osôb v súvislosti s nakladaním s ich majetkom. Z podstaty registrácie a uznávania cirkví štátom však vyplýva, že pri správe interných záležitostí cirkví a ich právnych úkonov pri správe a nakladaní s ich majetkom je potrebné vychádzať z verejne dostupného zdroja určujúceho osoby oprávnené samostatne konať v mene cirkvi, prípadne v mene jej útvarov s právnou subjektivitou (základné dokumenty, kódexy jednotlivých cirkví a náboženských spoločností zverejnené v príslušnom registri vedenom ministerstvom kultúry pri ich registrácii). 109. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli, že niektoré interné riadiace akty vo vnútri správy jednotlivých cirkví a náboženských spoločností môžu mať dopad na práva tretích osôb, ako je tomu v predmetnej veci. 110. V prejednávanom prípade ide o prenájom cirkevných pozemkov žalobkyni na základe nájomnej zmluvy. 111. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že Kódex kánonov východných cirkví (CCEO) v časti XXIII. upravuje cirkevný majetok (jeho nadobúdanie, správu, scudzenie atď.), napr. podľa Kánonu 1009 § 1 a 2 „§ 1 Každá právnická osoba je podľa právnych predpisov spôsobilá k nadobúdaniu, správe, držaniu a nakladaniu s cirkevným majetkom. § 2 Všetok časný majetok, ktorý prislúcha právnických osobám, je cirkevným majetkom.“ (pojem „časný majetok“ ako teologický a právny pojem v kánonickom práve vyjadruje reálny hmotný a finančný majetok, ktorý patrí cirkvi, farnostiam, kláštorom

alebo reholiam a slúži na zabezpečenie ich fungovania, charitu alebo údržbu kostolov – poznámka správneho súdu). V Kánone 1022, upravujúcom správu cirkevného majetku sa v § 2 uvádza „Miestni hierarchovia s prihliadnutím k právam, právnym obyčajám a okolnostiam, vydaním osobitných smerníc zabezpečia v medziach všeobecného práva a partikulárneho práva cirkvi vlastného obradu vhodné usporiadanie správy cirkevného majetku.“ V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na znenie Základného dokumentu Gréckokatolíckej cirkvi v SR, ktorý v čl. 2 bodoch 1 až 12 stanovuje orgány a útvary cirkvi, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia a v čl. 7 bodoch 1 až 8 stanovuje útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať. Podľa čl. 2 bodu 9 piateho odseku Základného dokumentu „Zriaďovať, meniť alebo rušiť farnosti môže eparchiálny biskup po konzultácii s presbyterskou radou (kánon 279-281 CCEO). ..... Farnosť má právnu subjektivitu.“, in fine citovanej časti Základného dokumentu. V zmysle čl. 7 bodu 6 Základného dokumentu útvarmi gréckokatolíckej cirkvi, ktoré majú právnu subjektivitu, sú „Farnosti, za ktoré je oprávnený konať farár alebo administrátor farnosti. Niektoré právne úkony, podľa normy CCEO a partikulárneho práva alebo iného ustanovenia eparchiálneho biskupa podliehajú schváleniu eparchiálneho biskupa, alebo ním poverených osôb.“ 112. Z uvedeného krátkeho exkurzu je zrejmé a pochopiteľné/akceptovateľné, že pre orgány verejnej správy ako aj tretie osoby (fyzické osoby a právnické osoby) je veľmi zložitá orientácia, výklad alebo pochopenie účinkov niektorých riadiacich aktov alebo právnych úkonov realizovaných jednotlivými cirkvami prostredníctvom oprávnených osôb pri správe alebo nakladaní s majetkom cirkvi, či už vo vnútri systému tej-ktorej cirkvi alebo navonok, napr. pri scudzení, zaťažení alebo prenájme nehnuteľného majetku. 113. S prihliadnutím na osobitný a interný charakter autonómnej normotvorby kánonického práva možno konštatovať, že vnútroštátne súdy (sudcovia) pri posudzovaní právnych úkonov cirkví, súc v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazané ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, vychádzajú len z uvedených všeobecne záväzných prameňov práva a na porušenia ustanovení a podmienok interných cirkevných noriem, resp. prameňov kánonického práva neprihliadajú. Takéto porušenia kánonického práva pre posúdenie právneho alebo protiprávneho konania alebo opomenutia a ich právnych následkov alebo vzniku deliktuálnej či trestnoprávnej zodpovednosti nie sú relevantné. Zároveň je potrebné rozlišovať v posudzovaní záväznosti kánonického práva, ktoré je záväzné pre jej členov a smeruje do vnútra systému pri regulácii jednotlivých zložiek, útvarov alebo inštitúcií cirkví v rámci správy vlastných vecí cirkví a správy ich vlastného majetku. Uvedený prístup vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn. 9CdoPr/12/2025 z 25. marca 2026, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/133/2015 zo 17.04.2018, uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C/22/2015 z 24.01.2018, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6C/238/2008 zo dňa 27.04.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/104/2023 z 26.03.2025, rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/4/2019 z 20.06.2019, uznesenie NS SR sp. zn. 5To/9/2019 zo 17. decembra 2020. 114. V prejednávanom prípade žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia k oprávnenosti užívania cirkevných pozemkov k žalobe predložila kópiu potvrdenia Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov zo dňa 23.04.2020, ktorým prostredníctvom svojho konajúceho zástupcu potvrdilo, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce bola Dekrétom č. j. 2900/2004 zo dňa 25.08.2024 zrušená dňom 01.09.2004 a bola priradená k farnosti Humenné – mesto ako jej filiálna obec bez samostatnej právnej subjektivity a dňom 15.07.2017 bola Dekrétom č. j. 1523/2017 filiálna obec Sopkovce preradená do správy Gréckokatolíckej cirkvi, farnosti Humenné – Pod Sokolejom. Zároveň žalobkyňa pripojila aj kópiu Dekrétu č. j. 2900/2004 (zo dňa 25.08.2004), vydaného prešovským eparchom. 115. Teda v čase hodnotenia listinných dôkazov správnymi orgánmi v preskúmavanom administratívnom konaní vo vzťahu k preukázaniu užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom v kat. území G., tieto boli na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, vedených pre katastrálne územie G., evidované vo vlastníctve neexistujúcej právnickej osoby (Gréckokatolícka cirkev farnosť Sopkovce), a to de iure ako aj de facto. Na základe interného riadiaceho aktu vydaného príslušnou cirkevnou autoritou Gréckokatolíckej cirkvi v SR v rámci správy vlastných vecí tejto cirkvi podľa kánonického práva (CCEO a Základného dokumentu) boli predmetné cirkevné pozemky v rámci tej istej Gréckokatolíckej cirkvi v SR riadiacimi aktami vo vnútri systému tejto cirkvi dané do správy (vlastníctva) iným útvarom

zriadeným gréckokatolíckou cirkvou, a to farnosti Humenné – mesto, neskorším dekrétom vyššej autority gréckokatolíckej cirkvi do správy a vlastníctva farnosti Humenné – Pod Sokolejom. 116. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver najvyššieho súdu k otázke posudzovania vlastníctva nehnuteľného majetku cirkví (konkrétne práve gréckokatolíckej cirkvi) podľa zápisov týchto práv v katastri a v pozemkových knihách na jednotlivé útvary zriadené cirkvou. Ide o právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2009, zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 29/2011, „Za nehnuteľný majetok gréckokatolíckej cirkvi považoval právny poriadok účinný v tzv. rozhodnom období vymedzenom v osobitnom predpise nielen majetok zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastníctvo tejto cirkvi alebo jej zložky a majetok zapísaný ako vlastníctvo konkrétnych gréckokatolíckych inštitúcií (napr. nadácií, kostolov, fondov, spolkov), ale tiež majetok zapísaný ako vlastníctvo akejkoľvek gréckokatolíckej inštitúcie. V uvedenom období bolo potrebné majetok gréckokatolíckej školy považovať za majetok gréckokatolíckej cirkvi.“ 117. Pri zápise zmeny vlastníckeho práva k pozemkom daným do správy a vlastníctva útvaru cirkvi na základe interného riadiaceho aktu príslušnej cirkevnej autority, napríklad určitej farnosti zriadenej rozhodnutím eparchiálneho biskupa v rámci systému gréckokatolíckej cirkvi, kedy nejde o scudzenie cirkevného majetku na základe zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku tretím osobám stojacim mimo systém tejto cirkvi, stále pôjde len o majetok vo vlastníctve gréckokatolíckej cirkvi, ktorej v rámci aplikácie Kódexu kánonov východných cirkví v spojení so Základným dokumentom Gréckokatolíckej cirkvi v SR prislúcha s predmetným nehnuteľným majetkom nakladať. Teda právne a fakticky ním disponovať, vrátane brania úžitkov, napr. z titulu zmluvného prenechania poľnohospodárskych pozemkov do nájmu tretej osobe v zmysle všeobecne záväznej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 118. Vo vzťahu k prejednávanej veci možno konštatovať, že pri zohľadnení komplikovanej a zložitej dostupnosti prameňov kánonického práva pre bežné právnické osoby a fyzické osoby, ako aj pri zohľadnení neexistencie obligatórnej prezumpcie všeobecnej znalosti kánonického práva a interných riadiacich a správnych aktov jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností, možno ako predčasný vyhodnotiť skutkový záver konajúcich správnych orgánov, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. z dôvodu nepreukázania užívacieho práva k predmetným cirkevným pozemkom. 119. Platobnou agentúrou a žalovaným identifikovaný nesúlad zápisu v osobe vlastníka predmetných cirkevných pozemkov, zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX, kat. úz. G., s osobami nakladajúcimi s týmito pozemkami pri ich prenájme žalobkyni na základe Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, konajúce správne orgány pre účely preskúmavaného administratívneho konania opäť vyhodnotili formalisticky, bez prihliadnutia na okolnosti prípadu. Tieto boli tvorené predovšetkým osobitným charakterom predmetu prenájmu ako cirkevného majetku, na ktorého nakladanie a správu sa aplikuje kánonické právo vo vyššie popísanom ústavnoprávnom rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. 120. Jednak v danom čase už vlastník predmetných cirkevných pozemkov uvedený na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, kat. úz. G., Gréckokatolícka cirkev farnosť Sopkovce, neexistoval a nemal právnu subjektivitu, teda išlo o nesúlad zápisu vlastníckeho práva k pozemkom so skutočným právnym stavom nastoleným vo vnútri cirkvi a jednak konajúce orgány pri posudzovaní obsahu žalobkyňou predloženej Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, podpísanej na starne prenajímateľa prešovským arcibiskupom a metropolitom, opomenuli prihliadnuť na možnosť spochybnenia a vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra. 121. Hoci sú pre správne orgány pri výkone ich činnosti údaje katastra záväzné, pre účely posudzovania podmienok na poskytnutie priamej podpory podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., teda posúdenia existencie právneho dôvodu užívania predmetných cirkevných pozemkov žalobkyňou, bolo po predložení predmetnej nájomnej zmluvy žalobkyňou potrebné, aby platobná agentúra, príp. žalovaný v záujme odstránenia tým vzniknutých pochybností a za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci využili možnosť potvrdenia alebo vyvrátenia vzniku a trvania užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom

prostredníctvom výzvy prenajímateľovi (§ 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z.) na podanie vysvetlenia k právnemu stavu dotknutých pozemkov. 122. Len na margo správny súd s poukazom na odbornú literatúru uvádzanú na internetovej stránke z prostredia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dodáva, že vzhľadom na chýbajúcu právnu úpravu pre oblasť zápisov do katastra nehnuteľností na základe listín preukazujúcich nakladanie s nehnuteľným majetkom cirkví v rámci internej správy a riadiacich a správnych aktov cirkvi podľa kánonického práva, neboli postupy okresných úradov, odborov katastra jednotné, pretože niektoré úrady neakceptovali pre účely zápisu práv k cirkevným pozemkom napr. dekréty eparchiálnych/ diecéznych biskupov, ale vyžadovali predloženie zmluvy uzavretej podľa všeobecne platných právnych predpisov Slovenskej republiky. 123. Pri zápisoch zmien vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi farnosťami ako útvarmi jednej cirkvi alebo medzi inými útvarmi a inštitúciami patriacimi pod jednu cirkev (napr. v rámci eparchie pri Gréckokatolíckej cirkvi v SR alebo obdobne v rámci diecézy pri Rímskokatolíckej cirkvi v SR, ktorých územné členenie sa nemusí zhodovať s územným administratívnym členením Slovenskej republiky), a to na základe interných riadiacich aktov príslušných cirkevných autorít v zmysle kánonického práva, nie sú v prejednávanom prípade z hľadiska posúdenia zákonnosti preskúmavaných administratívnych rozhodnutí právne významné vyššie naznačené nejednotné postupy okresných úradov, odborov katastra. 124. Stále je potrebné pri vyhodnotení skutkového stavu o práve k nehnuteľnostiam (o ich právnom stave) brať do úvahy možnosť spochybnenia hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností (§ 70 ods. 1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností; podľa ods. 1 cit. ustanovenia „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“). 125. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 67/2000 z 27. októbra 2000, v zmysle ktorého „Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70 KZ, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca zvýraznil priamo v zákone slovným spojením "ak sa nepreukáže opak".“ Prípadne správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 389/99 z 5. septembra 2000, podľa ktorého „Výpis z LV je doklad o stave zápisov v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností, tento stav však nemusí zodpovedať reálne existujúcim právnym vzťahom. Môže byť preto tiež dokázaný opak.“ 126. Teda konajúce správne orgány bez potrebného overenia si reálnej existencie oprávnenia, resp. právneho titulu na vznik užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom ako aj bez znalosti kánonického práva vzťahujúceho sa na nakladanie s predmetnými poľnohospodárskymi pozemkami, pri hodnotení skutkového stavu vychádzali len z obsahu listov vlastníctva č. XX, XXX, XXX, kat. úz. G., vyhotovených ku dňu 26.03.2014, a v kontexte žalobkyňou predloženej Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, neberúc do úvahy vyvrátiteľnú domnienku hodnovernosti zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností (§ 70 ods. 1 in fine katastrálneho zákona), v preskúmavanom administratívnom konaní vo vzťahu k oprávnenosti užívania predmetných pozemkov žalobkyňou v rozhodnom čase prostredníctvom vyššie uvedených procesných inštitútov (napr. s využitím postupu podľa § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 31 ods. 1 písm. b/ cit. zákona) nezabezpečili spoľahlivé zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. K pozemkom nadobudnutým na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.03.2017, na základe ktorej v čase k 31.05.2018 nebol povolený vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom 127. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ku konaniu predložila rozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. V 359/2017 zo dňa 26.09.2018, ktorým na základe návrhu žalobkyne, doručeného katastrálnemu úradu 07.03.2017, tento povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetným pozemkom v prospech žalobkyne na základe kúpnej zmluvy z 02.03.2017 špecifikovanej v uvedenom rozhodnutí. 128. Žalovaný zhodne s platobnou agentúrou, s poukazom na konštitutívny účinok povolania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na vznik vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom, ktorého právne účinky nastali dňom povolenia vkladu (vydaním rozhodnutia o povolení vkladu), kedy sa toto rozhodnutie stalo právoplatným, teda dňa 26.09.208, konštatoval, že žalobkyňa

na základe uvedenej právnej skutočnosti v čase relevantnom pre posúdenie splnenia podmienok na priznanie priamej podpory podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., t. j. k 31. máju 2018 nebola vlastníčkou predmetných poľnohospodárskych pozemkov, pretože právne účinky povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k predmetným pozemkom nastali neskôr, až dňom 26.09.2018. Na základe takto vyhodnoteného skutkového stavu konajúce správne orgány dospeli k záveru, že hoci nie je sporné obhospodarovanie predmetnej poľnohospodárskej pôdy žalobkyňou, ako jednej z podmienok na poskytnutie priamej podpory, nebola splnená ďalšia z kumulatívnych podmienok, ktorou je existencia právneho vzťahu k poľnohospodárskej ploche podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. 129. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka. 130. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., ak žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, konajúci orgán ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k poľnohospodárskej ploche; právom užívania k poľnohospodárskej ploche sa rozumie právo túto poľnohospodársku plochu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 131. Spornou otázkou medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, vo vzťahu k pozemkom označeným v rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe kúpnej zmluvy z 02.03.2017, je posúdenie existencie právneho dôvodu užívacieho práva žalobkyne k predmetným pozemkom k 31.05.2018. Je zrejmé, že v čase vydania preskúmavaných administratívnych rozhodnutí správne orgány už nesporne mali vedomosť o tom, že vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom bol právoplatne povolený viac ako jeden a pol roka od podania návrhu na začatie predmetného vkladového konania. 132. Za danej situácie vyznieva ako čistý formalizmus zo strany platobnej agentúry a žalovaného posudzovanie splnenia podmienok na priznanie priamej podpory žalobkyni, teda existencie právneho vzťahu k poľnohospodárskej ploche podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. len vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva k pozemkom na základe konštitutívneho zápisu tohto práva do katastra nehnuteľností. 133. V kontexte týchto okolností prípadu, kedy bez pričinenia žalobkyne sa vkladové konanie, začaté na jej návrh (07.03.2017) pred vyše rokom od rozhodného dátumu (k 31.05.2018), nekonaním príslušného okresného úradu, odboru katastra v zákonných lehotách, toto predĺžilo na vyše rok a pol (do 26.09.2018), pričom zo strany žalovaného neboli zisťované dôvody prípadného prerušenia takéhoto konania (ak vôbec k nemu došlo), bolo potrebné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bez pochybností preveriť doplnením dokazovania aj prípadnú existenciu iných právnych dôvodov (§ 28 ods. 1 in fine zákona č. 280/2017 Z. z.), na základe ktorých mohla mať žalobkyňa predmetné pozemky k dispozícii k 31.05.2018 (§ 2 ods. 2 písm. b/ nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z.), teda či jej nesvedčal aj iný právny titul na obhospodarovanie týchto poľnohospodárskych pozemkov. 134. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by konajúce správne orgány s využitím úzkej súčinnosti so žalobkyňou a poučení adresovaných žalobkyni v rámci aplikácie zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2 in fine správneho poriadku, posudzovali obsah predmetnej kúpnej zmluvy z 02.03.2017, a to so zameraním na preverenie existencie osobitných dojednaní zmluvných strán k užívaniu predmetných pozemkov žalobkyňou pred povolením vkladu jej vlastníckeho práva ako kupujúcej do katastra nehnuteľností. Rovnako tak neskúmali, či žalobkyňa nemala pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy od predávajúceho prevádzané pozemky v dlhodobom nájme. Až na základe takto doplneného dokazovania by bolo možné prijať bez akýchkoľvek pochybností jednoznačný záver v tom smere, či žalobkyňa pri preukazovaní oprávnenej dispozície s predmetnými poľnohospodárskymi pozemkami k relevantnému dátumu pre účely poskytnutia priamej podpory uniesla dôkazné bremeno. K ponukám vlastníkov pozemkov na uzavretie nájomných zmlúv

135. Pokiaľ ide o osemnásť odpovedí právneho predchodcu žalobkyne (L. F. B. zo septembra 2008) na ponuky vlastníkov parciel pozemkov evidovaných v k. ú. G. na uzavretie nájomných zmlúv (v tom zmysle, že bude s nimi uzavretá nájomná zmluva), konajúce orgány správne konštatovali nedostatok spôsobilosti týchto listinných dôkazov preukázať vznik užívacieho práva k spornej ploche vo výmere prekryvu, keďže neboli priložené konkrétne návrhy nájomných zmlúv a predložené listinné dôkazy neboli dostatočne určité v identifikácii konkrétnych pozemkov vymedzením konkrétnych parciel v predmetnom katastrálnom území. 136. Z dôvodu nedostatočnej identifikácie dotknutých pozemkov a ich vlastníkov správny súd vyhodnotil žalobné body, viažúce sa k preukazovaniu vzniku užívacieho práva k poľnohospodárskym pozemkom na základe ponuky na uzavretie nájomnej zmluvy, ako nedôvodné. Záver 137. Nedostatky preskúmavaných rozhodnutí, vyplývajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného na posúdenie splnenia zákonných podmienok na priznanie priamej podpory, a taktiež spôsobené porušením zásad správneho konania v priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, najmä vo vzťahu k právu žalobkyne na dodržanie zásad materiálnej pravdy pri riadnom zistení skutkového stavu veci, nedodržanie úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníčkou konania, odôvodňujú ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 138. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu postupovať v intenciách tohto rozsudku a za využitia dostupných právnych prostriedkov a procesných inštitútov a v súčinnosti s účastníčkou konania zabezpečiť podklady na riadne zistenie skutkového stavu v naznačenom smere a rozsahu potrebnom pre posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie priamej podpory účelovo určenej na obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov žalobkyňou vo vzťahu k sporným dielom pôdnych blokov. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení relevantných skutkovo-právnych skutočností bude potrebné nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby z jeho obsahu boli zrejmé úvahy konajúceho správneho orgánu podporujúce jeho závery k otázke splnenia, príp. nesplnenia hmotnoprávnych podmienok § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. pre účely preukázania existencie právnych vzťahov k poľnohospodárskym plochám obhospodarovaným žalobkyňou v rozhodnom čase. 139. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 140. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).