{"guid": "14ac3f3b-1da0-4ddf-8bfa-67934f8edbec:25643d51-b3a3-4f21-a081-ae7afd5b9278", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2", "spisova_znacka": "BA-6S/106/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/106/2020 z 24. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. februára 2026, sp. zn. BA-6S/106/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2", "identifikacne_cislo": "1020200644", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/292", "nazov": "zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/292-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e,g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e,g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25643d51-b3a3-4f21-a081-ae7afd5b9278", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/106/2020\n1020200644\n24. 02. 2026\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200644.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. Andrej\nOtávka - nástupníctvo A. B., so sídlom Ohradzany 136, 067 22 Ohradzany, IČO: 30 628 857, zastúpenej:\nAdvokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný\nKubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného číslo spisu: 5833/2020-640, číslo záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky\nč. spisu:\n5833/2020-640, č. záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry č. 500/2178/22788/2018 zo dňa 06.11.2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a\nPôdohospodárskej platobnej agentúre na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Žalobkyňa podala dňa 14.05.2018 jednotnú žiadosť na rok 2018 č. 7270026648, ktorou požiadala o\nposkytnutie podpory formou platby SAPS a platby za ekologizáciu na užívanú výmeru 109,27 ha a platby\nANC. Žiadateľka 22. augusta 2018 na regionálne pracovisko Pôdohospodárskej platobnej agentúre v\nMichalovciach doručila žiadosť o stiahnutie, ktorou upravila užívanú výmeru v prípade platby SAPS a\nplatby za ekologizáciu na 91,51 ha. Žiadosť o stiahnutie sa taktiež dotýkala aj platby ANC.\n2. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „platobná agentúra“, príp. „PPA“) s cieľom overiť\npodmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory uskutočnila na žiadosti administratívne kontroly\nvrátane krížových kontrol plnenia kritérií oprávnenosti a plnenia podmienok krížového plnenia v\nzmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém,\npodmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby,\npodporné nariadenie na rozvoj vidieka a krížové plnenie, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým\nsa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000,\n(ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (ďalej len „NEPR (EÚ) č. 1306/2013“) a vykonávacieho\nnariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným\nsystémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením. Zistené nezrovnalosti boli žalobkyni ako\n\nžiadateľke oznámené listom z 24. septembra 2018, pričom jej bola zároveň daná možnosť vyjadriť sa k\nuvedeným zisteniam. Žalobkyňa 22. októbra 2018 doručila na regionálne pracovisko platobnej agentúry\nv Prešove upravenú Špecifikáciu nezrovnalostí, v ktorej na dieloch pôdneho bloku (ďalej len „DPB”) C.\nXXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X, E. C.\nXXXX/X D. X, E. C. XXXX/X D. X C. XXXX/X D. X F. E. C. XXXX/X D. X (ďalej len „sporná plocha“)\npotvrdila nahlásené výmery.\n3. Na výzvu platobnej agentúry (z 20.12.2018) o predloženie dokladov preukazujúcich užívacie\nprávo žalobkyne (žiadateľky) k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu, žalobkyňa dňa\n29.01.2019 platobnej agentúre doručila CD nosič, obsahom ktorého boli nasledovné dokumenty: i)\nrozhodnutie Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor z 26. septembra 2018, ktorým bol povolený\nvklad vlastníckeho práva na pozemkoch špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí, a to v prospech\nžiadateľa; ii) Zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 4. marca 2014, uzatvorená medzi\nGréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné - ako vlastníkom, ktorý bol zastúpený na základe Zmluvy\no správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci,\nprenajímateľom - Gréckokatolíckym arcibiskupstvom D. a nájomcom - žiadateľom; iii) Výzva na vrátenie\na prevzatie pozemkov adresovaná žiadateľovi z 24. septembra 2018; iv) Nájomná zmluva č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00, spísaná medzi SPF ako prenajímateľom a žiadateľom ako nájomcom; v) Grafické\nprílohy snímok; vi) Výpisy majetku pre vlastníkov (22x); vii) Ponuky uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy\n- odpoveď, v ktorých Ing. Andrej Otávka (právny predchodca žalobkyne – poznámka správneho súdu)\nvyjadril vôľu uzatvoriť nájomnú zmluvu s tretími osobami v katastrálnom území G. (18 odpovedí).\n4. Následne platobná agentúra listom zo 17. apríla 2019 vyzvala žalobkyňu na predloženie dokladov\npreukazujúcich obhospodarovanie spornej plochy žalobkyňou vo výmere definovaného prekryvu.\nŽalobkyňa doručila 24. mája 2019 nasledovné doklady: i) Potvrdenie obce Sopkovce, že žiadateľ\nje samostatne hospodáriacim roľníkom na základe vydaného osvedčenia č. 80/1992 o zápise do\nevidencie hospodáriaceho roľníka z 10. marca 1992 a táto činnosť aj naďalej trvá; ii) Evidencia o\npoľnohospodárskych pozemkoch (8x); Fotodokumentácia. Ďalej žalobkyňa dňa 04.10.2019 zaslala\nplatobnej agentúre rozsudok Okresného súdu Humenné z 25. júna 2019, sp. zn. 5C/20/2018-409 vo\nveci sporu žalobkyne E. H. s. r. o. proti žalovaným: 1./ AGRO STRAN, s. r. o., 2./ I. B. a 3./ žiadateľ; v\nprávnej veci o odstránenie protiprávneho stavu, zdržaniu sa zásahov do užívacieho práva a o vydanie\nnehnuteľností.\n5. Platobná agentúra vykonala v dňoch 21. januára 2019, 17. mája 2019 a 23. septembra 2019 kontrolu\nna mieste (ďalej aj „KNM“), a to z dôvodu rozporu pri krížových kontrolách.\n6. Kontrolná skupina (ďalej aj „KS“) vyhotovila správu z KNM, v ktorej uviedla, že KNM bola vopred\noznámená a bola umožnená. KS ďalej uviedla, že kontrola bola vykonaná z dôvodu vzniknutého\nprekryvu na spornej ploche. Žalobkyni bola zaslaná výzva na predloženie dokladov na preukázanie\nobhospodarovania sporných plôch vo výmere definovaného prekryvu a výzva na predloženie dokladov\npreukazujúcich užívacie právo k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu. Žalobkyňa predložila\nv stanovenom termíne odpoveď s CD nosičom s nasledovnými prílohami: Rozhodnutie Okresného\núradu v Humennom o vklade vlastníckeho práva, Zmluva o prenájme poľnohospodárskych pozemkov\ns Gréckokatolíckou cirkvou, farnosť Humenné, ako vlastníkom a Gréckokatolíckym arcibiskupstvom\nPrešov ako prenajímateľom a žiadateľom ako nájomcom, Výzva na vrátenie pozemkov, Nájomná zmluva\nso SPF č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00, Výpis majetku pre vlastníka, grafické prílohy, Odpoveď na\nponuku na uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy. Žalobkyňa ďalej predložila za účelom preukázania\nhospodárenia na spornej ploche vo výmere prekryvu nasledovné dokumenty: Potvrdenie Obecného\núradu v Sopkovciach o vykonávaní činnosti SHR, Evidencia o poľnohospodárskom pozemku - Kniha\nhonov a Fotodokumentácia. KS do správy z KNM ďalej uviedla, že žiadateľka preukázala hospodárenie\nna sporných plochách vo výmere prekryvu.\n7. Kontrolná skupina v správe uviedla zistené nezrovnalosti, a to\n· žiadateľkou predložená nájomná zmluva č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00, uzavretá medzi\nSlovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, neobsahovala\npodpisy zmluvných strán, ktorými zmluvné strany v zmysle čl. XI bod 3. mali vyjadriť vôľu byť uvedenou\nzmluvou viazané, taktiež neobsahovala ani deň, v ktorý malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, na základe\n\nčoho by aj v prípade jej uzatvorenia bolo možné konštatovať neurčitosť právneho úkonu, keďže by nebolo\nmožné určiť, kedy by uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť.\n· v predloženej nájomnej zmluve s prenajímateľom Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov je ako vlastník\nuvedená Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné, zastúpená na základe Zmluvy o správe a užívaní\nnehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci. KS konštatovala, že\nžiadateľka tento dokument nepredložila a KS tak nevedela overiť, či bol prenajímateľ oprávnený prenajať\npozemky žiadateľke. V priloženom čiastočnom výpise z listu vlastníctva č. XXX je ako vlastník uvedená\nGréckokatolícka cirkev, farnosť Sopkovce a vo výpise z listu vlastníctva č. XX J. K. G., pričom v zmluve\nje vlastníkom Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné. Na základe vyššie uvedeného vyhodnotila KS\nnedostatočne preukázané právo užívať spornú plochu vo výmere prekryvu.\n· kontrolná skupina z predložených odpovedí na Ponuku uzatvorenia návrhu nájomnej zmluvy nevedela\nurčiť, kedy a či vlastníci prevzali návrh nájomnej zmluvy, pretože žiadateľka, respektíve jej právny\npredchodca, iba informoval vlastníkov, že s nimi bude uzatvorená nájomná zmluva, ale nepriložil návrh\ntejto zmluvy, nekonkretizoval plochy, ktoré sú predmetom nájmu, dobu nájmu, ani výšku nájomného. V\ndeviatich odpovediach z osemnástich podpísal osobné prevzatie iný subjekt než vlastník, pričom nie je\nžiadnym spôsobom doložené, aký právny vzťah je medzi nimi, resp. nebolo doložené splnomocnenie.\nKS preto skonštatovala, že na základe predložených dokumentov žiadateľka nepreukázala právo užívať\nspornú plochu vo výmere prekryvu.\n8. Platobná agentúra sprievodným listom zo dňa 23.09.2019 (č. l. 77 administratívneho spisu) zaslala\nžalobkyni kópiu správy z KNM KK 2018, podpísanú kontrolórmi (č. l. 83 AS).\n9. Následne Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie\nč.\n500/2178/22788/2018 zo dňa 06.11.2019, ktorým schválila poskytnutie podpory formou platby za\npoľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, a to 452,59 eura a zároveň\nneschválila poskytnutie podpory jednotnej platby na plochu a uložila dodatočnú sankciu vo výške 11\n969,35 eura. Súčasne neschválila podporu platby pre vybrané oblasti s prírodnými obmedzeniami a\nuložila dodatočnú sankciu 2 075,61 eura.\n10. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. spisu: 5833/2020-640,\nč. záznamu: 9822/2020 zo dňa 28.02.2020, stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi\nprvostupňového správneho orgánu, potvrdil rozhodnutie platobnej agentúry č. 500/2178/22788/2018 zo\ndňa 06.11.2019.\nII. Rozsah a dôvody žaloby\n11. Žalobou, včas podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvého stupňa z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania. Napadnuté\nrozhodnutie je podľa názoru žalobkyne nepreskúmateľné, vychádza z nesprávne a nedostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v rámci\nsamotného konania došlo k porušeniu základných práv žalobkyne konajúcimi správnymi orgánmi oboch\nstupňov ako aj ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a jeho základných princípov.\n12. Žalobkyňa namietala nesprávne skutkové a právne posúdenie preukázania užívacieho práva\nžalobkyne k nehnuteľnostiam v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej aj „SPF“) a k\nproblematike existencie nájomnej zmluvy s SPF. Za zarážajúce žalobkyňa považuje, že žalovaný\nako nadriadená organizácia SPF vyžaduje od žiadateľov, rovnako aj platobná agentúra ako priamo\npodriadená organizácia žalovaného, takú zmluvu od žiadateľov, vzhľadom na povinnosť zverejňovania\nzmlúv na webe SPF, resp. Centrálnom registri zmlúv a Zákona o E-govermente . Žalobkyňa mala za\nto, že v danom prípade ide o tzv. notoriety, všeobecne známu skutočnosť a žalovaný, resp. PPA si mali\nv prípade pochybností vyžiadať buď informáciu od SPF, alebo aspoň prostredníctvom verejne prístupnej\ndatabázy na webe SPF si predmetnú zmluvu dohľadať, či bola zverejnená, a teda aj účinná.\n\n13. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa namieta zanedbanie zákonných povinností konajúcimi\norgánmi oboch stupňov v súvislosti potvrdením reálnej existencie nájomnej zmluvy č. 01406/2015-PNZP40609/15.00, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalobkyňou\nako nájomcom. Na preukázanie neopodstatnenosti vytknutých nedostatkov žalovaným žalobkyňa\nk žalobe pripojila podpísané znenie predmetnej zmluvy.\n14. Rovnako tak žalobkyňa namietala nesprávne právne a skutkové posúdenie existencie nájomnej\nzmluvy s Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov (ďalej v texte aj „AbÚ“), keď žalovaný ako\nžalobkyňou neodstránenú nezrovnalosť vyhodnotil skutočnosť, že údaje na listoch vlastníctva k evidencii\nvlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam sú odlišné od zmluvnej strany uvedenej na nájomnej\nzmluve a nebol preukázaný vzťah medzi Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov a Gréckokatolíckou\ncirkvou, farnosťou, Humenné, resp. Humenné-Pod Sokolejom.\n15. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že žalovaný od nej požadoval dôkazy, ktorými ona (ani\njej právny predchodca) nemohla disponovať, majúc za to, že žalovaný nedopytoval dotknutý subjekt\nGréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, aby potvrdilo skutočnosti, čo podľa názoru žalobkyne mal\nžalovaný zo zákona povinne aplikovať, aby sa tak dostatočne zistil skutkový a právny stav. Dodala,\nže v dnešnej dobe, keď je možné dohľadať na webe doslova každú informáciu, požadujú štátne\norgány predkladať informácie, ktoré pri minimálnej námahe dokážu dohľadať aj sami, napr. aj na webe\nGréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov, http://www.grkatpo.sk/?schematizmus&show=farnost, kde je\njednoznačne nižšie deklarovaný stav popísaný a potvrdený.\n16. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila na základe jej žiadosti z Gréckokatolíckeho\narcibiskupstva Prešov získané potvrdenia a vysvetlenia k nesúladu zmluvnej strany a údajom na\npredmetných listoch vlastníctva:\n· Dekrét z AbÚ č. 2900/2004 zo dňa 25.08.2004, z ktorého vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť\nSopkovce zanikla v roku 2004 a bola podriadená pod Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-mesto,\nna ktorú je aj zmluva o nájme z roku 2014,\n· Potvrdenie AbÚ č. 1051/2020 zo dňa 23.04.2020, z ktorého vyplýva, že Gréckokatolícka cirkev, farnosť\nSopkovce zanikla v roku 2004 a že bola ako tzv. filiálna obec bez právnej subjektivity podriadená v roku\n2017 pod Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-Pod Sokolejom, na ktorú je aj Dodatok k zmluve o\nnájme z roku 2017,\n· Výpis zo štatistického registra organizácií na Gréckokatolícku cirkev, farnosť Humenné-Pod Sokolejom,\n· Žiadosť právneho zástupcu AbÚ o opravu údajov na LV zo dňa 23.04.2020,\n· Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 04.03.2014.\n17. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa vyjadrila názor, že aj keď na listoch vlastníctva bola evidovaná\nfarnosť Sopkovce, ktorá zanikla v roku 2004, resp. došlo k zmene jej podradenia ako filiálnej obce pod inú\nfarnosť s právnou subjektivitou, a tá mala svojho právneho nástupcu, nemôže byť na ťarchu žalobkyne\nako nájomcu, že nemala vedomosť o tom, že nedošlo ku zmene evidovaného vlastníka na príslušných\nlistoch vlastníctva. Žalobkyňa dodala, že ide iba o evidenčný nedostatok na LV, nespôsobujúci neplatnosť\nprávneho úkonu (aj vzhľadom na existenciou právneho nástupcu s poukazom na Kódex kánonov\nvýchodných cirkví / CCEO/ pre východné katolícke cirkvi). Vzhľadom na nerozporovanie existencie\nzmluvného vzťahu zo strany AbÚ, žalobkyňa označila vytknuté nedostatky zo strany žalovaného za\nprávne irelevantné.\n18. Vo vzťahu k nedostatku vytýkanom žalobkyni zo strany konajúcich správnych orgánov z dôvodu\nnedoloženia dokladov potvrdzujúcich správu Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov (AbÚ) žalobkyňa\nuviedla, že ide opätovne o interný dokument medzi farnosťami v zriaďovateľskej pôsobnosti AbÚ\na samotným AbÚ, pričom žalobkyňa, ako zmluvná strana nájomného vzťahu – nájomca, nemala a\nnemá oprávnenie tento dokument zverejňovať, keďže s týmto nedisponovala. K vytýkanému postupu\nsprávnych orgánov žalobkyňa dodala, že aj s dôrazom na predpokladané obchodné tajomstvo v zmluve\no správe, mala platobná agentúra, resp. žalovaný, s poukazom na riadne objasnenie veci, požiadať\n\ndotknutý subjekt, teda Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov o potvrdenie skutočnosti existencie\nnájomného vzťahu a prizvať prípadne tento subjekt do konania.\n19. Aj na podporu vyššie uvedených tvrdení žalobkyňa k žalobe priložila už vyššie uvádzané listiny (v\nbode 16).\n20. K otázke kúpnej zmluvy a rozhodnutia o povolení vkladu žalobkyňa namietala, že žalovaný dospel\nk záveru o nepreukázaní užívacieho práva k 31.05.2018 k nehnuteľnostiam, ktoré mala žalobkyňa\nnadobudnúť kúpnou zmluvou z 02.03.2017, pri ktorých bol povolený vklad Okresným úradom Humenné,\nodbor katastrálny pod č. V 359/2017 dňa 26.09.2018 ( str. 11 napadnutého rozhodnutia).\n21. Aj vo vzťahu k uvedenému užívaciemu titulu pozemkov žalobkyňa namietala nesprávne právne\na skutkové posúdenie veci, a to z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh na vklad kúpnej zmluvy dňa\n07.03.2017, ale Okresný úrad Humenné, odbor katastrálny o povolení vkladu rozhodol bezmála o rok\na pol neskôr (26.09.2018), čo rovnako tak, ako v prípade AbÚ nedokázala žalobkyňa ovplyvniť. V tejto\nsúvislosti žalobkyňa argumentovala, že je po právnej stránke nespochybniteľné, ako uvádza žalovaný,\nže vlastnícke právo prechádza na nového vlastníka až rozhodnutím o povolení vkladu, avšak ak by\nplatobná agentúra a žalovaný riadne analyzovali rozhodnutie Okresného úradu Humenné č. V 359/2017\nzo dňa 26.09.2018 o povolení vkladu, zistili by, že žalobkyňa v podstate považovala nehnuteľnosti od\n02.03.2017 za svoje vzhľadom na fakt, že zaplatila za pozemky dohodnutú kúpnu cenu predávajúcemu\na podala návrh na vklad. V tejto súvislosti dodala, že nebolo v jej moci ovplyvniť rozhodovanie vo\nveci vkladového konania. Navyše dala žalobkyňa do pozornosti, že samotný predávajúci nepovažoval\npredmetné sporné nehnuteľnosti za svoje a ani do 31.05.2018 (ani do dňa spísania správnej žaloby)\nnespochybňoval a nespochybňuje vlastnícke právo žalobkyne ako kupujúcej.\n22. V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa zastala názor, že vytknuté nedostatky zo\nstrany žalovaného sú právne irelevantné, pretože je jednoznačne preukázané, že nie chybou žalobkyne\nneprešli sporné nehnuteľnosti do jej vlastníctva, ale pre pochybenie katastrálneho úradu, ktorý porušil\nzákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu.\n23. Za zarážajúcu žalobkyňa považuje skutočnosť, že žalovaný a platobná agentúra idú sankcionovať\nžalobkyňu aj napriek faktu, že iný orgán štátnej správy očividne pochybil, čo navyše je aj v rozpore s\naktuálnym Programovým vyhlásením Vlády SR a podporou malých farmárov.\n24. K problematike vzniku zákonných nájomných vzťahov a k ich neuznaniu zo strany žalovaného\nz dôvodu nepreukázania užívacieho práva k predmetným nehnuteľnostiam k 31.05.2018 žalobkyňa\npoukázala na skutočnosť, že z predložených odpovedí vyplýva, že žalobkyňa (právny predchodca\nžalobkyne), podobne ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) prejavila vôľu byť účastníkom zmluvného\nvzťahu. Žalobkyňa s poukazom na obojstrannú akceptáciu zmluvných strán mala za to, že postačuje aj\npredloženie návrhu a jeho akceptácia. Dala do pozornosti, že konajúce správne orgány sa nezaoberali\npredloženými nájomnými vzťahmi, kontrolná skupina PPA nebola nikdy na mieste.\n25. Záverom žalobkyňa dodala, že je subjekt dlhodobo hospodáriaci na poľnohospodárskej pôde a nie\nje právne vzdelaná osoba, ktorá by kvalifikovane vedela ozrejmiť niektoré skutočnosti ( napr. aj vzťah s\nAbÚ, SPF ), pričom administratívne náročne prekážky zo strany PPA a žalovaného spôsobujú nemalé\nproblémy, ba priam existenčné.\nIII. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne\n26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n27. Zopakoval sumarizáciu dokladov predkladaných žalobkyňou v administratívnom konaní, skutkové\nzistenia (z dokladov predložených v priebeh administratívneho konania) a právne dôvody z napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí, dodajúc, že v plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení\nveci zistenom počas odvolacieho konania, odôvodnenom v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí\nplatobnej agentúry.\n\n28. Dal do pozornosti, že v správe z kontroly na mieste platobná agentúra vyzvala žalobkyňu, aby sa\nk zisteniam uvedeným v predmetnej správe z kontroly vyjadrila a poučila ju o následkoch neuplatnenia\nuvedeného práva, pričom žalobkyňa právo vyjadriť sa k správe, resp. uviesť doplnenia alebo námietky,\nnevyužila.\n29. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní\npodpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o\npríspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“) sa na konanie\no priamych podporách nevzťahuje správny poriadok, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a\n25, § 27, § 40 správneho poriadku. Zároveň dal do pozornosti, že zákon č. 280/2017 Z. z. neukladá\npovinnosť správnemu orgánu vyzývať účastníka konania na ďalšie doplnenie dôkazov, resp. vyjadrení\npred vydaním rozhodnutia, teda § 33 ods. 2 správneho poriadku sa v danom prípade na predmetné\nkonanie o priamych podporách nevzťahuje.\n30. K zisteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že jednotlivé žalobkyňou predložené dokumenty boli\nzo strany konajúcich správnych orgánov dôkladne vyhodnotené a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi\naj náležite vysporiadali.\n31. K problematike poskytovania priamej podpory na plochu žalovaný, citujúc ustanovenie § 28 ods. 1\nzákona č. 280/2017 Z. z., argumentoval, že ak sa zákonom stanoveným postupom preukáže, že právo\nužívania k poľnohospodárskej ploche má len jeden žiadateľ, v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 280/ 2017\nZ. z. o jeho žiadosti konajúci orgán rozhodne v súlade s ustanovenými podmienkami podľa osobitných\npredpisov, pričom o žiadosti ostatných žiadateľov, ktorí nepreukázali plnenie ustanovených podmienok\na právo užívania poľnohospodárskej plochy, konajúci orgán rozhodne podľa osobitných predpisov.\n32. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že obhospodarovanie sporných dielov pôdneho\nbloku (DPB) je v zmysle príslušných ustanovení nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. a nariadenia\nvlády SR č. 75/2015 Z. z. jednou zo základných podmienok na poskytnutie platby SAPS, platby za\nekologizáciu a ANC, pričom existencia právneho vzťahu k poľnohospodárskej ploche je v zmysle § 2\nods. 2 písm. b) NV SR č. 342/2014 Z. z. v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. kumulatívnou\npodmienkou. V spojení s uvedenými podmienkami žalovaný argumentoval, že aj prípadné preukázanie\nobhospodarovania poľnohospodárskej pôdy, avšak bez preukázania práva užívať poľnohospodársku\npôdu, je pre priznanie žiadanej podpory irelevantné, dodajúc, že dôkazné bremeno preukázania\nobhospodarovania spornej plochy vo výmere prekryvu (a aj práva užívať spornú plochu vo výmere\nprekryvu) zaťažuje práve žalobkyňu ako žiadateľa.\n33. V tejto súvislosti žalovaný konkretizoval, že žalobkyňou predložená nájomná zmluva č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00, ktorá sa nachádzala na CD nosiči v administratívnom spise, obsahovala zmluvné\nstrany, a to SPF ako prenajímateľa a žalobkyňu ako nájomcu. Poukázal na to, že táto nájomná\nzmluva neobsahuje podpisy zmluvných strán, ktorými zmluvné strany v zmysle čl. XI bod 3. mali\nvyjadriť vôľu byť uvedenou zmluvou viazané. Uvedená zmluva neobsahuje taktiež ani deň, v ktorý malo\ndôjsť k uzatvoreniu zmluvy, na základe čoho by aj v prípade jej uzatvorenia bolo možné konštatovať\nneurčitosť právneho úkonu, keďže by nebolo možné určiť, kedy by uvedená zmluva nadobudla platnosť\na účinnosť. Z uvedeného dôvodu je tento dôkaz na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.\nz. nedostatočný. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa predloženou nájomnou zmluvou nepreukázala\nhodnoverným spôsobom na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom,\nktorých sa predmetná zmluva týkala. Keďže žalobkyňa dôkazné bremeno v správnom konaní neuniesla,\nnemohlo vzniknúť legitímne očakávanie, že jej dotknutá plocha bude určená a podpora aj poskytnutá.\nŽalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. je\núčastníkom konania žiadateľ, t. j. v zmysle § 24 ods. 2 uvedeného zákona ten poľnohospodár, ktorý\npredkladá žiadosť o priame podpory podľa osobitného predpisu.\n34. K námietkam napádajúcim neuznanie nájomnej zmluvy, uzavretej medzi SPF a žalobkyňou,\nžalovaný ďalej dôvodil, že SPF je právnickou osobou sui generis, zapísanou v Obchodnom registri,\nzriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,\npozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších\npredpisov, pričom medzi konajúcimi správnymi orgánmi podľa zákona č. 280/2017 Z. z. (t. j. platobnou\nagentúrou a ministerstvom) nie je vo vzťahu k SPF vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ako sa mylne\n\ndomnieva žalobkyňa. SPF nie je účastníkom konania podľa zákona č. 280/2017 Z. z., a preto námietky\nžalobkyne považuje žalovaný za neopodstatnené.\n35. K námietkam ohľadom neuznania nájomnej zmluvy uzavretej s cirkevnou organizáciou žalovaný\nuviedol, že žiadateľ predložil platobnej agentúre Zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov\nzo 4. marca 2014, uzatvorenú medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné, ako vlastníkom,\nktorý bol zastúpený na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a\npovinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov ako prenajímateľom\na žalobkyňou ako nájomcom (ďalej aj „zmluva o prenájme cirkevných pozemkov“), pričom platobná\nagentúra vyhodnotila zmluvu o prenájme ako nedostatočnú na účel preukázania práva užívania na\nspornej ploche vo výmere prekryvu a poukázala na skutočnosť, že Zmluva o správe a užívaní\nnehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci nebola predložená,\nna základe čoho nebolo možné overiť, či prenajímateľ bol oprávnený prenajať pozemky žalobkyni.\nŽalovaný v uvedenej súvislosti dal do pozornosti vlastné zistenie, že zmluva o prenájme odkazuje na listy\nvlastníctva č. XX, XXX, XXX, vedené pre katastrálne územie G., ktoré boli žalobkyňou predložené. Na\nzáklade uvedených listov vlastníctva bolo zistené, že vlastníkom uvedených parciel na listoch vlastníctva\nv katastrálnom území G. je tretí subjekt, a to J. K. G., t.j. vlastníkom nie je subjekt Gréckokatolícka cirkev,\nfarnosť Humenné, ako je uvedené v zmluve o prenájme. Z uvedeného dôvodu žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že zmluvou o prenájme žiadateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom na\núčely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom, ktorých sa predmetná zmluva\ntýkala. Teda podľa názoru žalovaného, ani vo vzťahu k predmetným pozemkom žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno na preukázanie oprávneného obhospodarovania spornej plochy vo výmere prekryvu.\n36. Rovnako tak námietky žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Humenné, katastrálny\nodbor, ktorým sa povolil vklad vlastníckeho práva na pozemkoch špecifikovaných v uvedenom\nrozhodnutí v prospech žalobkyne z 26. septembra 2018, žalovaný označil za neopodstatnené, pretože\nžalobkyňa administratívnom konaní na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. hodnoverným\nspôsobom nepreukázala užívacie právo k predmetným pozemkom.\n37. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že okamih nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam na\nzáklade zmluvy upravuje ustanovenie § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého sa vlastníctvo nehnuteľností\nnadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. V nadväznosti na uvedené poukázal žalovaný na\nustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“),\nv zmysle ktorého je vklad úkon okresného úradu, pričom vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k\nnehnuteľnostiam. V zmysle § 28 ods. 2 katastrálneho zákona vznikajú právne účinky vkladu na základe\nprávoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona možno\nvykonať vklad iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, pričom ustanovenie § 31\nods. 5 katastrálneho zákona upravuje, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom\nvydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na\nobnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. S poukazom na uvedené\nžalovaný dôvodil, že rozhodnutia katastrálnych orgánov o povolení vkladu vlastníckeho práva majú\nkonštitutívne účinky, t. j. vlastníctvo sa nadobúda až okamihom povolenia vkladu príslušného orgánu do\nkatastra nehnuteľností. Tiež poukázal na ustanovenie § 2 odsek 2, písm. b) NV SR č. 342/2014 Z. z.,\npodľa ktorého sa priame platby poskytnú na základe žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha\nje žiadateľovi k dispozícii k 31. máju príslušného roka. Z uvedeného ustanovenia teda jasne vyplýva, že\nje potrebné, aby žalobkyňa spĺňala uvedenú podmienku, v danej veci k 31. máju 2018.\n38. S poukazom na uvedené dôvody žalovaný k námietke žalobkyne týkajúcej sa rozhodnutia Okresného\núradu Humenné o povolení vlastníckeho práva k pozemkom preto zastal názor, že tento žalobkyňou\npredložený doklad nepreukazuje užívacie právo žiadateľky k sporným plochám vo výmere prekryvu v\nroku podania žiadosti (t. j. k 31. máju 2018 v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ NV SR č. 342/2014 Z. z.), keďže\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vydania, t. j. dňa 26. septembra 2018, pričom účinky\npovolenia vkladu sú konštitutívne. Žiadateľka nepreukázala hodnoverným spôsobom na účely § 28 ods.\n1 zákona č. 280/2017 Z. z. užívacie právo k pozemkom, na základe čoho považuje námietky žalobkyne\nza neopodstatnené.\n\n39. K námietkam, ktoré žalobkyňa uviedla k problematike vzniku zákonných nájomných vzťahov\nžalovaný uviedol, že v konaní je irelevantná skutočnosť, či žalobkyňa je/nie je osoba s právnickým\nvzdelaním, keďže platobná agentúra a žalovaný vyhodnocujú splnenie podmienok v zmysle\nlegislatívnych požiadaviek, ktoré sú na každého žiadateľa kladené rovnako, a to bez ohľadu na\ndosiahnuté vzdelanie. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v žiadosti na rok 2018\nvyhlásila, okrem iného, že všetky informácie uvedené v žiadosti sú správne, úplné a pravdivé, že sú jej\nznáme podmienky poskytovania podpory a je si vedomá požiadaviek vzťahujúcich sa na pomoc, o ktorú\nžiada. Aj preto žalovaný považuje námietky žalobkyne za nedôvodné.\n40. Záverom žalovaný s deklarovaným zámerom vylúčiť akékoľvek pochybnosti uviedol, že jeho\nrozhodnutie je vydané v súlade so zákonom č. 280/2017 Z. z., rovnako aj s osobitnými predpismi. Mal\nza to, že oba konajúce správne orgány spoľahlivo v konaní posúdili skutkový stav veci a dospeli k\nsprávnemu právnemu záveru. Dodal, že ak druhostupňový správny orgán podrobnejšie rozviedol závery\na zistenia prvostupňového správneho orgánu a zároveň reagoval tiež na námietky žalobkyne uvedené v\nodvolaní, je tak potrebné v zmysle ustálenej judikatúry považovať prípadné pochybenie prvostupňového\norgánu za napravené.\n41. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala replikou, v ktorej zotrvala na rozsahu a dôvodoch\nsprávnej žaloby.\n42. V súvislosti s neuznanou nájomnou zmluvou uzavretou s SPF zopakovala argumentáciu so záverom\nv tom zmysle, že s prihliadnutím na zákon o E-governmente a programové vyhlásenia Vlády SR ohľadom\nelektronizácie verejnej správy by orgány štátnej správy nemali vyžadovať od subjektov skutočnosti, ktoré\nsi môžu zistiť a hlavne overiť ich pravdivosť, ako je tomu aj v prípade zmluvy s SPF.\n43. Vyjadrenie žalovaného k neuznanej existencii nájomnej zmluvy s Gréckokatolíckym arcibiskupstvom\nPrešov podľa názoru žalobkyne obsahuje len všeobecne známe skutočnosti, pričom sa opätovne\nnevyjadruje k meritu veci a neuvádza dôvody, pre ktoré k žalobkyňou predloženej zmluve konajúce\nsprávne orgány v prípade pochybností nevyvinuli ani minimálne úsilie a nedopytovali AbÚ o sporných\notázkach. Zopakovala, že predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi,\nfarnosti Humenné, ktorá bola z právneho predpisu právnym nástupcom po subjekte Gréckokatolícka\ncirkev, farnosť Sopkovce, pričom o tejto skutočnosti a evidenčnej nezrovnalosti v katastri žalobkyňa\nnevedela a právny názor PPA, ako aj žalovaného je v tejto časti právne irelevantný, pretože k\nnástupníctvu došlo automaticky ex lege a na základe predpisu Kódex kánonov východných cirkví\n(CCEO) pre východné katolícke cirkvi, ktorý je aj na základe Zmluvy vyhlásenej v Zbierke zákonov pod č.\n326/2001 Z. z. - Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou záväzný pre Slovenskú\nrepubliku, a preto si PPA, ako aj žalovaný nemôžu vytvárať vlastný výklad právneho poriadku.\n44. Rovnako tak aj v časti vyjadrenia žalovaného vo vzťahu k problematike kúpnej zmluvy a rozhodnutia\no povolení vkladu žalobkyňa poukázala na jeho všeobecnosť, bez vyjadrenia sa k podstate veci, teda\nk právnej otázke, či samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy ako aj podanie návrhu na vklad (vrátane\nzaplatenia kúpnej ceny) nie je dostatočne preukázateľnou skutočnosťou o prejave vôle pôvodného\nvlastníka, prenechať do užívania parcely kupujúcemu ako nájomcovi, a či z textu zmluvy samotnej\nnevyplýva, že žalobkyňa mala právo užívať sporné nehnuteľnosti už okamihom uzavretia kúpnej zmluvy.\n45. Žalovaný duplikou na vyjadrenia žalobkyne v lehote stanovenej súdom nereagoval.\nIV. Relevantná právna úprava\n46. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n47. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n\n48. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n49. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n50. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40\nvšeobecného predpisu o správnom konaní.\n51. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. v konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje\nzásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu\nhospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu\nzáujmov.\n52. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. na žiadosť konajúceho orgánu sú štátne orgány, orgány\núzemnej samosprávy a osoby povinné oznámiť konajúcemu orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre\nkonanie a rozhodnutie.\n53. Podľa § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s týmto zákonom a\nosobitnými predpismi, musí ho vydať konajúci orgán, musí vychádzať zo stavu veci zisteného v konaní\na musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom.\n54. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., ak žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú\npoľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, konajúci orgán ich vyzve, aby v lehote, ktorú im\nzároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k poľnohospodárskej ploche;\nprávom užívania k poľnohospodárskej ploche sa rozumie právo túto poľnohospodársku plochu užívať\nako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.\n55. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. konajúci orgán môže konanie o priamych podporách\nprerušiť, ak\na) má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,\nb) je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním.\n56. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 280/2017 Z. z. konajúci orgán pokračuje v konaní o priamych podporách\nz vlastného podnetu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Ak je konanie o priamych\npodporách prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n57. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n58. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n59. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú\npravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych\nplatieb v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len nariadenie vlády č. 342/2014 Z. z.“) žiadosť o priame\nplatby (ďalej len „žiadosť“) môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“)\npredložiť osoba, ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych\nblokov na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“).\n60. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na základe\nžiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.\n\n61. Podľa § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý\nspĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci\n62. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť\nSprávny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných\ndôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom\npridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu\nv Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je\nprejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/106/2020.\n63. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní\nv neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n64. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržala dôvodov preskúmavaného\nrozhodnutia a vyjadrenia žalovaného k dôvodom správnej žaloby. Zotrvala na správnosti a zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n65. Podstatnými dôvodmi vydania napadnutých rozhodnutí oboch stupňov bolo konajúcimi správnymi\norgánmi konštatované nepreukázanie užívacích práv k sporným parcelám poľnohospodárskej pôdy\nzo strany žalobkyne, teda neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu splnenia\npodmienok na poskytnutie priamej platby v nadväznosti na preukázanie užívacieho práva k spornej\npoľnohospodárskej ploche v zmysle § 28 ods. 1 in fine zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2\npísm. b) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.\n66. Podľa záverov konajúcich správnych orgánov existencia právneho vzťahu žalobkyne\nk poľnohospodárskej pôde k 31. máju 2018 nebola preukázaná vo vzťahu k pozemkom, ktoré žalobkyňa\nv preskúmavanom administratívnom konaní deklarovala:\n· nájomnou zmluvou s SPF (č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00), uzavretou medzi SPF ako\nprenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, PPA a žalovaným neuznanou z dôvodu jej neurčitosti\nv časti chýbajúceho dátumu uzavretia tejto zmluvy, pre absenciu ktorého nemožno určiť deň platnosti\na účinnosti zmluvy, ako aj v časti chýbajúcich podpisov zmluvných strán, vyjadrujúci ich prejav vôle\npredmetnú nájomnú zmluvu uzavrieť,\n· zmluvu o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 4. marca 2014 (zmluvou o prenájme cirkevných\npozemkov), uzatvorenou medzi Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou Humenné na strane vlastníka\nv zastúpení na základe Zmluvy o správe a užívaní nehnuteľného majetku a postúpení práv a\npovinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, ako prenajímateľom\na žalobkyňou ako nájomcom poľnohospodárskych pozemkov, pri ktorých konajúce správne orgány\nzhodne dospeli k záveru o neuznaní predložených dokumentov pre účely oprávnenosti užívania\ncirkevných pozemkov z dôvodu nesúladu zápisu vlastníckeho práva k prenajímaným pozemkom,\nzapísaným na LV č. XX, XXX, XXX, vedených pre katastrálne územie G., na ktorých bola ako vlastník\npredmetných pozemkov uvedená iná osoba, a to Gréckokatolícka cirkev Sopkovce,\n\n· rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor katastrálny č. V 359/2017 zo dňa 26.09.2018\no povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom na základe kúpnej zmluvy\nz 02.03.2017, ktoré bolo správnymi orgánmi oboch stupňov pre účely preukázania užívacieho práva\nk predmetným pozemkom vyhodnotené ako irelevantný dôkaz, a to s poukazom na konštitutívne\núčinky povolenia vkladu vlastníckeho práva katastrálnym úradom, v dôsledku ktorého rozhodnutia\nkatastrálneho úradu žalobkyňa k 31. máju 2018 nebola na listoch vlastníctva zapísaná ako vlastníčka\npredmetných pozemkov, nadobudnutých na základe predmetnej kúpnej zmluvy,\n· osemnástimi odpoveďami právneho predchodcu žalobkyne (Ing. Andreja Otávku; všetky zo septembra\n2008) na ponuky vlastníkov dotknutých parciel pozemkov, evidovaných v k. ú. G., na uzavretie\nnájomných zmlúv, ktoré konajúce správne orgány vyhodnotili ako nespôsobilé preukázať právo\nžalobkyne užívať spornú plochu vo výmere prekryvu, a to z dôvodu, že žalobkyňa, resp. jej právny\npredchodca, iba informoval vlastníkov dotknutých pozemkov, že s nimi bude uzatvorená nájomná\nzmluva, ale nepriložil návrh tejto zmluvy, nekonkretizoval plochy, ktoré sú predmetom nájmu, dobu\nnájmu, ani výšku nájomného. Ďalej vo vzťahu k uvedeným podkladom žalovaný vytýkal, že v deviatich\nodpovediach z osemnástich podpísal osobné prevzatie iný subjekt než vlastník pozemku, bez doloženia\nsplnomocnenia alebo iného právneho titulu na realizáciu takého právneho úkonu v mne vlastníka\npozemku.\n67. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o nezrovnalostiach vo výmerách zo dňa\n24.09.2018 PPA zaslala žalobkyni spolu s prílohou, na ktorej deviatich stranách boli uvedené výmery pre\ndiely „Ladičkovce“, ku ktorým PPA evidovala ako spolužiadateľa právnickú osobu E. H. G. pre sporné\ndiely „Ladičkovce“.\n68. Iné, resp. konkrétne výhrady v tejto výzve neboli uvedené. Odpoveď na uvedenú výzvu bola\nprvostupňovému správnemu orgánu od žalobkyne doručená 22.10.2018.\n69. Ďalej v rámci výkonu kontroly na mieste boli zo strany PPA zaslané žalobkyni výzvy na predloženie\ndokladov zo dňa 20.12.2018 a 17.04.2019, na ktoré žalobkyňa odpovedala zaslaním dokumentov dňa\n29.01.2019 a 24.05.2019 (04.10.2019 rozsudok OS Humenné č. k. 5C/20/2018-409 z 25.06.2019, PP\n27.08.2019), bližšie špecifikovaných v rozhodnutí žalovaného na stranách 2 a 3, ktorými žalobkyňa\npreukazovala užívacie právo k spornej ploche vo výmere definovaného prekryvu.\n70. Následne kontrolný orgán zaslal žalobkyni správu z kontroly na mieste zo dňa 23.09.2019 so\nzávermi hodnotiacimi obsah žalobkyňou zaslaných podkladov, konštatujúc nezrovnalosti v predložených\ndokladoch a zápise vlastníckych práv k pozemkom prenajímaným gréckokatolíckou cirkvou, nedostatky\nv návrhoch na uzavretie nájomných zmlúv (zrejme podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z. z. – poznámka\nsprávneho súdu) a všeobecne konštatoval nepreukázanie práva užívať pozemky na základe nájomnej\nzmluvy s SPF a k pozemkom, ku ktorým bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu Humenné,\nkatastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne na základe kúpnej zmluvy.\n71. K žalobkyňou predloženým podkladom na preukázanie užívacích práv k sporným parcelám, resp.\nk dielom pôdneho fondu, sa PPA pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v správe z kontroly\nna mieste ďalším uvedením dôvodov vyhodnotenia predložených podkladov ako nevyhovujúcich\nnevyjadrila, ani žalobkyňu nevyzvala na odstránenie nezrovnalostí a na podanie vysvetlení\nk nedostatkom postupne predkladaných podkladov k užívacím právam k jednotlivým parcelám\nprenajímaných poľnohospodárskych pozemkov.\n72. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v správe z kontroly na mieste platobná agentúra vyzvala\nžalobkyňu na vyjadrenie sa k jej zisteniam, s poučením o následkoch neuplatnenia uvedeného práva,\npričom žalobkyňa právo vyjadriť sa k správe, resp. uviesť doplnenia alebo námietky, nevyužila, správny\nsúd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu sprievodného listu zo dňa 23.09.2019 (č. l. 77 AS),\nktorým platobná agentúra zaslala žalobkyni kópiu správy z KNM KK 2018, podpísanú kontrolórmi (č.\nl. 83 AS), a ani z obsahu samotnej správy z kontroly na mieste (nepodpísanej žalobkyňou, zjavne na\nmieste kontroly neprítomnou) uvádzané kvalifikované poučenia dané žalobkyni nevyplývajú.\n73. V nadväznosti na uvedenú správu z kontroly na mieste bolo prvostupňovým správnym orgánom\ndňa 06.11.2019 vydané žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení prvostupňového\n\nrozhodnutia PPA konštatovala, že v záujme zistenia presného a úplného skutočného stavu veci si\nv zmysle zákona č. 280/2017 Z. z. obstarala potrebné podklady, ktorými sú podania, vyjadrenia\núčastníka konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, výsledky uskutočnených kontrol. Platobná agentúra\nďalej uviedla, že výsledky uskutočnených kontrol považuje za správne a spoľahlivo objasňujúce stav\nveci. Vo všeobecnosti, s odvolaním sa na (všeobecne) vymenované podklady rozhodnutia a výsledky\nuskutočnených kontrol, konštatovala, že rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.\n74. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v rámci predloženia odvolania žalobkyne\nodvolaciemu orgánu, písomnosťou zo dňa 03.02.2020 (č. l. 192 a nasl. AS), boli odvolaciemu\norgánu platobnou agentúrou zaslané výsledky doplneného konania, v ktorých na deviatich stranách\nprvostupňový správny orgán k jednotlivým podkladom zaslaným žalobkyňou na preukázanie oprávnenia\nužívať sporné pozemky podrobne uviedol dôvody ich neuznania pre účely rozhodnutia v predmetnej veci.\n75. Tieto dôvody korešpondujú s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, avšak\nv rámci prvostupňového administratívneho konania a ani prostredníctvom odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia s týmito žalobkyňa oboznámená nebola.\n76. Ku všetkým vytýkaným nedostatkom vo vzťahu k náležitostiam a k obsahu neuznaných podkladov\na dokumentov predkladaných žalobkyňou žalovaný argumentoval poukazom na dôkazné bremeno\nžalobkyne, zaťažujúce túto ako žiadateľku o poskytnutie predmetnej priamej podpory na rok 2018,\nargumentoval nepreukázaním užívacieho práva k sporným pozemkom ku dňu stanovenému zákonom (k\n31.05.2018) a rovnako tak poukazom (uvedeným len vo vyjadrení k žalobe) na zákon č. 280/2017 Z. z.,\nktorý neukladá správnemu orgánu povinnosť vyzývať účastníka konania (žiadateľa o priamu podporu) na\nďalšie doplnenie dôkazov, resp. vyjadrení pred vydaním rozhodnutia z dôvodu, že ustanovenie § 33 ods.\n2 správneho poriadku sa v danom prípade na predmetné konanie o priamych podporách nevzťahuje.\n77. Správny súd nespochybňuje výklad aplikovaných právnych noriem žalovaným v tom smere, že\nžiadateľa o poskytnutie priamej podpory za účelom preukázania splnenia zákonných podmienok na\nich poskytnutie, vrátane užívacích práv k predmetným pozemkom, zaťažuje dôkazné bremeno, pričom\nmedzi kumulatívne podmienky ich poskytnutia, okrem iných zákonom stanovených, patrí aj požiadavka\npreukázania užívacích práv k 31. máju bežného roka, na ktorý sa majú priame podpory poskytnúť.\n78. Nemožno však prisvedčiť správnosti a zákonnosti postupu konajúcich správnych orgánov oboch\nstupňov pri zisťovaní skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v predmetnej veci. Správne\norgány v rozpore s ich povinnosťou dodržiavať zásady správneho konania a dobrej verejnej správy,\nako aj v rozpore s povinnosťou rozumného využitia procesných inštitútov upravených v konajúcimi\norgánmi priamo aplikovanom zákone č. 280/2017 Z. z. na zabezpečenie riadneho a dostatočného\nzistenia skutočného stavu veci potrebného pre rozhodnutie o žiadosti na poskytnutie priamej podpory,\nžalobkyňou predložené podklady, ktorými mala v úmysle preukázať užívacie právo k sporným\npozemkom, tieto vyhodnotili čisto formalisticky.\n79. Hoci sa podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. na konanie o priamych podporách všeobecný\npredpis o správnom konaní nevzťahuje (okrem výnimiek stanovených v § 23 ods. 1 cit. zákona),\nnemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od dodržiavania aspoň minimálnych\npožiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov, vyplývajúcich napr. z Rezolúcie\nVýboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s\nrozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7\nzo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie\nformulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie\nobsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.\n80. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, ako aj s prihliadnutím na medzinárodné záväzky vyplývajúce\nSlovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení\ns čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese\nadministratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto\nexplicitne vzťahuje subsidiárne použitie správneho poriadku, alebo je jeho použitie výslovne vylúčené\n\nosobitným právnym predpisom hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy, ako je tomu zákonom č.\n280/2017 Z. z. v predmetnej veci.\n81. Napríklad zásada úzkej súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania (§ 3 ods. 2\nsprávneho poriadku), ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť\nobligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté\nz pôsobnosti správneho poriadku.\n82. V zmysle tejto zásady účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa\nkonanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych\npredpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 in fine správneho poriadku). V tejto súvislosti dáva súd do\npozornosti, že v preskúmavanom správnom konaní žalobkyňa nebola zastúpená advokátom, čo síce nie\nje porušením zákona, ale v kontexte zložitosti nižšie uvádzaných posudzovaných skutkových okolností\nprípadu, o to viac naberá na význame aplikácia tejto zásady správneho konania.\n83. Preto explicitné zakotvenie zásad uplatňovaných v konaní o priamych podporách v § 23\nods. 2 zákona č. 280/2017 Z. z. (zásady riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti,\nnediskriminácie, hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti, účinnosti a zásada zákazu konfliktu záujmov)\nnemožno konajúcimi správnymi orgánmi v tomto osobitnom type konania podľa citovaného zákona\naplikovať izolovane od všeobecných zásad správneho konania zakotvených v § 3 správneho poriadku.\n84. Rovnako tak dáva správny súd do pozornosti, že zásada materiálnej pravdy, uplatňujúca sa\nv rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy (§ 3 ods. 5 veta prvá správneho poriadku), je\nreflektovaná jednak v ustanovení § 26 ods. 9 zákona č. 280/2017 Z. z. (rozhodnutie „...musí vychádzať\nzo stavu veci zisteného v konaní...“), ako aj v dôvodovej správe k zákonu č. 280/2017 Z. z., v rámci\núpravy základných pravidiel konania o priamych podporách v § 23 cit. zákona, ktorá uvádza „V konaní\no priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných\npochybností.“\n85. Poukaz žalovaného na vylúčenie použitia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v predmetnom\nkonaní (oboznámenie účastníka konania s podkladmi rozhodnutia), resp. že mu taký postup neukladá\naplikovaný zákon č. 280/2017 Z. z., je, v kontexte povinnosti aplikácie zásad správneho konania a dobrej\nverejnej správy v každom administratívnom konaní, irelevantný.\n86. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako i postupu\npredchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že konajúce správne orgány oboch stupňov žalobkyňou\npredkladané doklady na preukázanie užívacieho práva k sporným pozemkom vyhodnotili formalisticky,\nbez použitia zásad dobrej verejnej správy a procesných inštitútov, ktoré sú upravené aj v aplikovanom\nzákone č. 280/2017 Z. z. za účelom vydania rozhodnutia na základe spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci.\nK nájomnej zmluve so Slovenským pozemkovým fondom (č. 01406/2015-PNZ-P40609/15.00)\n87. Žalovaný na účely preukázania oprávneného užívania poľnohospodárskych pozemkov neuznal\nnájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a Slovenským pozemkovým fondom (č. 01406/2015PNZ-P40609/15.00). V tejto súvislosti žalobkyni vytýkal chýbajúce podpisy zmluvných strán a taktiež\nneuvedenie dňa uzavretia nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalobkyňou predloženú nájomnú\nzmluvu (na CD nosiči) vyhodnotil, aj pre prípad jej uzatvorenia, ako neurčitý právny úkon z dôvodu\nnemožnosti určenia dňa platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy, teda dňa vzniku užívacieho práva\nžalobkyne k predmetným pozemkom.\n88. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa v priebehu preskúmavaného správneho\nkonania reagovala na všetky všeobecne formulované výzvy zo strany PPA a zasielala platobnej agentúre\nvšetky podklady, ktoré považovala za postačujúce na preukázanie užívacieho práva k jednotlivým dielom\npôdneho fondu.\n89. Teda aktívna súčinnosť zo strany žalobkyne smerom ku konajúcemu správnemu orgánu bola\nnaplnená, avšak v opačnom smere, od konajúceho správneho orgánu bola vo vzťahu k predloženej\n\nnájomnej zmluve s SPF formalisticky obmedzená len na konštatovanie (v správe z kontroly na mieste),\nže žiadateľka na časti spornej plochy nepreukázala právo túto užívať.\n90. V zmysle naplnenia zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania bolo\npovinnosťou konajúcej platobnej agentúry písomne vyzvať žalobkyňu na predloženie perfektnej\nnájomnej zmluvy, obsahujúcej podpisy zmluvných strán a dátum jej uzavretia, s poučením o následku\nnevyhovenia výzve, t. j. o možnosti neakceptovať nájomnú zmluvu (možno žalobkyňa zaslala ešte\nnepodpísaný návrh zmluvy) bez jej chýbajúcich náležitostí, potrebných k preukázaniu vzniku užívacieho\npráva žalobkyne k predmetným pozemkom.\n91. V prípade zotrvávajúcich dôvodných pochybností vo vzťahu k obsahu predloženej nájomnej zmluvy\nk pozemkom v správe SPF, za účelom zabezpečenia podkladu pre vydanie rozhodnutia o žiadosti na\nposkytnutie priamej podpory na základe stavu veci zisteného v konaní (čo je v zmysle § 26 ods. 9 zákona\nč. 280/2017 Z. z. povinnosťou konajúceho správneho orgánu), nič nebránilo platobnej agentúre využiť\ninštitút upravený v § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z., zakotvujúci oznamovaciu povinnosť tretích osôb\nna žiadosť platobnej agentúry o skutočnosti majúcej význam pre konanie a rozhodnutie vo veci samej.\nZ dôvodu využitia tohto procesného inštitútu mali správne orgány možnosť prerušiť konanie o priamych\npodporách podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 280/2017 Z. z., teda z dôvodu potreby posúdenia\nskutočností alebo získania informácií súvisiacich s konaním.\nK prenájmu cirkevných pozemkov\n92. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zhode s prvostupňovým správnym orgánom dospel k záveru,\nže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z.\nhodnoverným spôsobom nepreukázala užívacie právo k cirkevným pozemkom v zmysle Zmluvy o\nprenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, uzatvorenej medzi Gréckokatolíckou cirkvou,\nfarnosťou Humenné ako vlastníkom, ktorý bol zastúpený na základe Zmluvy o správe a užívaní\nnehnuteľného majetku a postúpení práv a povinností s tým súvisiacich a plnej moci Gréckokatolíckym\narcibiskupstvom Prešov ako prenajímateľom. Žalovaný neuznal žalobkyni užívacie právo k predmetným\npoľnohospodárskym pozemkom z dôvodu, že podľa zápisu vlastníckych práv k týmto pozemkom\nzapísaným na LV č. XX, XXX, XXX, vedeným pre katastrálne územie G., bola ako vlastník uvedená\niná osoba, Gréckokatolícka cirkev Sopkovce, a nie Gréckokatolícka cirkev, farnosť Humenné, ako je\nuvedené v zmluve o prenájme, predloženej žalobkyňou v preskúmavanom administratívnom konaní.\n93. Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy SR cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy,\nnajmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a\nzakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.\n94. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n95. Podľa čl. 154c ods. 2 Ústavy SR iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a\nboli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona,\nsú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.\n96. Podľa čl. 16 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorú uvádza ústavný zákon č. 23/1991Zb. (ďalej\nlen „Listina“) cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány,\nustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych\norgánov.\n97. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a\nnáboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/1991 Zb.“) cirkvi a\nnáboženské spoločnosti podľa tohto zákona sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať\nkomunity, rehole, spoločnosti a obdobné spoločenstvá.\n\n98. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. k návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument\nzakladanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (štatút, poriadok, stanovy a pod.), z ktorého musia byť\nzrejmé útvary, ktoré majú právnu subjektivitu a v akom rozsahu, a kto je oprávnený v ich mene konať.\n99. Postavenie a právny režim cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike má svoj\nzáklad v Ústave Slovenskej republiky, v ústavnom zákone - Listina základných práv a slobôd. Vo\nvzťahu k Rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike a Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike\nje postavenie Katolíckej cirkvi na Slovensku upravené aj v Základnej zmluve medzi Slovenskou\nrepublikou a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000, ktorá nadobudla platnosť 18.12.2000 a bola uverejnená\nOznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 326/2001 Z. z. (ďalej aj „Základná zmluva“).\nV neposlednom rade pôsobenie cirkví v slovenskom právnom systéme upravuje zákonná norma, a to\nzákon č. 308/1991 Zb. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú podľa § 4 ods. 3 zákona č. 308/1991 Zb.\nprávnickými osobami a môžu pôsobiť na území štátu len na základe registrácie, pričom štát uznáva len\nregistrované cirkvi (§ 4 ods. 4 cit. zákona). To znamená, že majú právnu spôsobilosť podľa § 18 ods.\n1 a 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Štát uznáva právnu subjektivitu a jej rozsah len u tých útvarov\ncirkvi, ktoré cirkev uviedla v návrhu na registráciu pred Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ďalej\naj „ministerstvo kultúry“).\n100. Právo na spravovanie vnútorných vecí patrí k základným právam cirkví a náboženských spoločností\na znamená (vyjadruje) autonómiu cirkvi a náboženských spoločností od štátu, resp. štátnych orgánov.\nRegistrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú osobitným druhom právnických osôb, ktoré okrem\nsvojho osobitného postavenia (podľa čl. 24 Ústavy SR) požívajú aj ďalšie práva priznané právnickým\nosobám. Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. rozumie\ndobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k\nnáboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.\n101. V zmysle Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou Katolícka cirkev\nv Slovenskej republike (ďalej aj „Katolícka cirkev“), do ktorej patrí aj Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej\nrepublike, má zároveň právo zriaďovať právnické osoby a Slovenská republika im garantuje ochranu\nich majetku a slobodu ich pôsobenia. Podľa článku 2 ods. 1 Základnej zmluvy tiež platí, že Slovenská\nrepublika uznáva právo Katolíckej cirkvi a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré\nzahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení\nposlania katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie\nvlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Podľa\nčl. 3 ods. 1 Základnej zmluvy katolícka cirkev má výlučné právo stanovovať a meniť svoj právny poriadok,\nzriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry, najmä provincie, arcidiecézy, diecézy, eparchie,\nexarcháty a apoštolské administratúry.\n102. Len na margo správny súd dodáva, že právne postavenie niektorých ďalších registrovaných\ncirkví a náboženských spoločností je regulované aj obsahom Zmluvy medzi Slovenskou republikou\na registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami z 11. apríla 2002, publikovanej v Zbierke\nzákonov pod č. 250/2002 Z. z., ktorá je svojím obsahom podobná Základnej zmluve medzi Slovenskou\nrepublikou a Svätou stolicou.\n103. Štát priznáva cirkvám postavenie verejnoprávnych organizácií „sui generis“ a vychádzajúc z\ntohto postavenia môžu cirkevné organizácie alebo náboženské spoločnosti vydávať vlastné vnútorné\npredpisy. Zároveň možno konštatovať, že cirkevné predpisy netvoria súčasť právneho poriadku\nSlovenskej republiky a nie sú všeobecne záväzné. Inými slovami, predpisy kánonického práva nemožno\npovažovať za pramene práva, keďže nie sú všeobecne záväzné, ale sú záväzné iba pre členov\njednotlivých cirkví a náboženských spoločností.\n104. Gréckokatolícka cirkev v Slovenskej republike je zapísaná v Registri cirkví a náboženských\nspoločností, vedenom ministerstvom kultúry. V zmysle uvedenej registrácie Gréckokatolícka cirkev\nv Slovenskej republike bola registrovaná pred účinnosťou zákona (č. 308/1991 Zb.), jej štatutárnym\norgánom je prešovský arcibiskup metropolita, ako základný dokument tvoriaci podklad pre aktuálnu\nregistráciu Gréckokatolíckej cirkvi je uvádzaný Kódex kánonov východných cirkví a Základný dokument\nGréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike podľa § 13 zákona č. 308/1991 Zb. (ďalej len „Základný\ndokument“), ktorý pre účely registrácie tejto cirkvi ako orgány a útvary s právnou subjektivitou uvádza:\n\n„Rada hierarchov Prešovskej Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi, Gréckokatolícke arcibiskupstvo\nPrešov, Gréckokatolícka eparchia Košice, Gréckokatolícka cirkev, eparchia Bratislava, Jednotlivé\ngréckokatolícke farnosti, rehole a ďalšie inštitúcie zriadené kompetentnou autoritou.“\n105. V zmysle čl. 2 bodu 1. Základného dokumentu Gréckokatolícka cirkev je zaradená medzi východné\nkatolícke cirkvi, ktoré sú samostatnou súčasťou univerzálnej Katolíckej cirkvi. Teda právny rámec pre\npôsobenie Gréckokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike je, okrem príslušných ustanovení Listiny,\nÚstavy SR a zákona č. 308/1991 Zb., tvorený aj vyššie uvedenou Základnou zmluvou medzi Slovenskou\nrepublikou a Svätou stolicou zo dňa 24.11.2000.\n106. Kódex kánonov východných cirkví (CCEO), záväzne vyhlásený pápežom I. D. II, zverejnený\nv registri ministerstva kultúry ako Zákonník východných katolíckych cirkví (Codex Canonum Ecclesiarum\nOrientalium), bol vydaný v roku 1999, ktorému predchádzali Codex Iuris Canonici (CIC) latinskej Cirkvi,\nvydaný v r. 1983 a Constitutio Apostolica de Romana Curia z r. 1988. Tá je pripojená k obom zákonníkom\nako spojivo všeobecnej Cirkvi (Apoštolská konštitúcia Pastor bonus c. 2) a hlavný nástroj pápeža (str.\n5 CCEO).\n107. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kánonické právo predstavuje uzavretý normatívny systém,\nzahŕňajúci rôzne druhy a formy právnych, riadiacich ako aj správnych interných, do vnútra jednotlivých\ncirkví všeobecne alebo aj partikulárne pôsobiacich noriem (kánony, zákonníky, dekréty, konštitúcie,\npríkazy, výnosy atď.), ktoré sú vydávané jednotlivými cirkvami a náboženskými spoločnosťami\nautonómne, a to ich uznávanými autoritami, resp. pevne hierarchicky stanovenými autoritami. Úprava\nprávomocí, kompetencií, dokonca normotvorných funkcií jednotlivých cirkevných autorít, je vymedzená\nnielen do vnútra celého systému tej-ktorej cirkvi (možné zistiť v základnom dokumente konkrétnej cirkvi,\nzverejnenom na internetovej stránke ministerstva kultúry pri jej registrácii), ale aj partikulárne v rámci\ntohto autonómneho systému, napr. s jurisdikciou vymedzenou na určité osoby, na určité teritórium\nalebo na určitý útvar alebo zložku v rámci hierarchického členenia vo vnútri cirkvi. Okrem určenia\nvlastnej hierarchie, pravidiel riadenia, nadradenosti a podriadenosti jednotlivých útvarov v členení cirkvi,\nprávomoci jednotlivých predstavených autorít, v zmysle kánonického práva aj určenia napr. pravidiel\nevanjelizácie, výuky, obradov, inštitútu manželstva, interných úradov, riešenia sporov, rovnako tak majú\ncirkvi vo svojich kódexoch odlišne od všeobecne záväzných právnych predpisov upravené správu\na nakladanie s vlastným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, či už pri jeho scudzení alebo v rámci\niného nakladania s týmto majetkom.\n108. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom cirkvi navonok (voči tretím osobám stojacim mimo cirkev)\nalebo v rámci jej vnútorných pomerov, nemožno z ústavnej a zákonnej úpravy postavenia a právneho\nrežimu cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike alebo zo Základnej zmluvy odvodiť\ntakú záväznú úpravu, v ktorej by bola explicitne zakotvená povinnosť orgánov verejnej moci Slovenskej\nrepubliky prihliadať na vnútorné predpisy cirkevných právnických osôb v súvislosti s nakladaním\ns ich majetkom. Z podstaty registrácie a uznávania cirkví štátom však vyplýva, že pri správe\ninterných záležitostí cirkví a ich právnych úkonov pri správe a nakladaní s ich majetkom je potrebné\nvychádzať z verejne dostupného zdroja určujúceho osoby oprávnené samostatne konať v mene cirkvi,\nprípadne v mene jej útvarov s právnou subjektivitou (základné dokumenty, kódexy jednotlivých cirkví\na náboženských spoločností zverejnené v príslušnom registri vedenom ministerstvom kultúry pri ich\nregistrácii).\n109. Na druhej strane je však potrebné mať na zreteli, že niektoré interné riadiace akty vo vnútri správy\njednotlivých cirkví a náboženských spoločností môžu mať dopad na práva tretích osôb, ako je tomu\nv predmetnej veci.\n110. V prejednávanom prípade ide o prenájom cirkevných pozemkov žalobkyni na základe nájomnej\nzmluvy.\n111. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že Kódex kánonov východných cirkví (CCEO)\nv časti XXIII. upravuje cirkevný majetok (jeho nadobúdanie, správu, scudzenie atď.), napr. podľa Kánonu\n1009 § 1 a 2 „§ 1 Každá právnická osoba je podľa právnych predpisov spôsobilá k nadobúdaniu,\nspráve, držaniu a nakladaniu s cirkevným majetkom. § 2 Všetok časný majetok, ktorý prislúcha\nprávnických osobám, je cirkevným majetkom.“ (pojem „časný majetok“ ako teologický a právny pojem\nv kánonickom práve vyjadruje reálny hmotný a finančný majetok, ktorý patrí cirkvi, farnostiam, kláštorom\n\nalebo reholiam a slúži na zabezpečenie ich fungovania, charitu alebo údržbu kostolov – poznámka\nsprávneho súdu). V Kánone 1022, upravujúcom správu cirkevného majetku sa v § 2 uvádza „Miestni\nhierarchovia s prihliadnutím k právam, právnym obyčajám a okolnostiam, vydaním osobitných smerníc\nzabezpečia v medziach všeobecného práva a partikulárneho práva cirkvi vlastného obradu vhodné\nusporiadanie správy cirkevného majetku.“ V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na znenie\nZákladného dokumentu Gréckokatolíckej cirkvi v SR, ktorý v čl. 2 bodoch 1 až 12 stanovuje orgány\na útvary cirkvi, spôsob ich ustanovenia a oprávnenia a v čl. 7 bodoch 1 až 8 stanovuje útvary, ktoré\nmajú právnu subjektivitu a v akom rozsahu a kto je oprávnený v ich mene konať. Podľa čl. 2 bodu 9\npiateho odseku Základného dokumentu „Zriaďovať, meniť alebo rušiť farnosti môže eparchiálny biskup\npo konzultácii s presbyterskou radou (kánon 279-281 CCEO). ..... Farnosť má právnu subjektivitu.“,\nin fine citovanej časti Základného dokumentu. V zmysle čl. 7 bodu 6 Základného dokumentu útvarmi\ngréckokatolíckej cirkvi, ktoré majú právnu subjektivitu, sú „Farnosti, za ktoré je oprávnený konať farár\nalebo administrátor farnosti. Niektoré právne úkony, podľa normy CCEO a partikulárneho práva alebo\niného ustanovenia eparchiálneho biskupa podliehajú schváleniu eparchiálneho biskupa, alebo ním\npoverených osôb.“\n112. Z uvedeného krátkeho exkurzu je zrejmé a pochopiteľné/akceptovateľné, že pre orgány verejnej\nsprávy ako aj tretie osoby (fyzické osoby a právnické osoby) je veľmi zložitá orientácia, výklad alebo\npochopenie účinkov niektorých riadiacich aktov alebo právnych úkonov realizovaných jednotlivými\ncirkvami prostredníctvom oprávnených osôb pri správe alebo nakladaní s majetkom cirkvi, či už vo\nvnútri systému tej-ktorej cirkvi alebo navonok, napr. pri scudzení, zaťažení alebo prenájme nehnuteľného\nmajetku.\n113. S prihliadnutím na osobitný a interný charakter autonómnej normotvorby kánonického práva možno\nkonštatovať, že vnútroštátne súdy (sudcovia) pri posudzovaní právnych úkonov cirkví, súc v zmysle čl.\n144 ods. 1 Ústavy SR viazané ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.\n2 a 5 a zákonom, vychádzajú len z uvedených všeobecne záväzných prameňov práva a na porušenia\nustanovení a podmienok interných cirkevných noriem, resp. prameňov kánonického práva neprihliadajú.\nTakéto porušenia kánonického práva pre posúdenie právneho alebo protiprávneho konania alebo\nopomenutia a ich právnych následkov alebo vzniku deliktuálnej či trestnoprávnej zodpovednosti nie\nsú relevantné. Zároveň je potrebné rozlišovať v posudzovaní záväznosti kánonického práva, ktoré\nje záväzné pre jej členov a smeruje do vnútra systému pri regulácii jednotlivých zložiek, útvarov\nalebo inštitúcií cirkví v rámci správy vlastných vecí cirkví a správy ich vlastného majetku. Uvedený\nprístup vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn. 9CdoPr/12/2025 z 25. marca 2026,\nrozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4C/133/2015 zo 17.04.2018, uznesenie Okresného súdu Žiar\nnad Hronom sp. zn. 10C/22/2015 z 24.01.2018, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6C/238/2008\nzo dňa 27.04.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/104/2023 z 26.03.2025, rozsudok\nŠpecializovaného trestného súdu sp. zn. 2T/4/2019 z 20.06.2019, uznesenie NS SR sp. zn. 5To/9/2019\nzo 17. decembra 2020.\n114. V prejednávanom prípade žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia k oprávnenosti užívania\ncirkevných pozemkov k žalobe predložila kópiu potvrdenia Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov\nzo dňa 23.04.2020, ktorým prostredníctvom svojho konajúceho zástupcu potvrdilo, že Gréckokatolícka\ncirkev, farnosť Sopkovce bola Dekrétom č. j. 2900/2004 zo dňa 25.08.2024 zrušená dňom 01.09.2004\na bola priradená k farnosti Humenné – mesto ako jej filiálna obec bez samostatnej právnej subjektivity\na dňom 15.07.2017 bola Dekrétom č. j. 1523/2017 filiálna obec Sopkovce preradená do správy\nGréckokatolíckej cirkvi, farnosti Humenné – Pod Sokolejom. Zároveň žalobkyňa pripojila aj kópiu Dekrétu\nč. j. 2900/2004 (zo dňa 25.08.2004), vydaného prešovským eparchom.\n115. Teda v čase hodnotenia listinných dôkazov správnymi orgánmi v preskúmavanom administratívnom\nkonaní vo vzťahu k preukázaniu užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom\nv kat. území G., tieto boli na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, vedených pre katastrálne územie\nG., evidované vo vlastníctve neexistujúcej právnickej osoby (Gréckokatolícka cirkev farnosť Sopkovce),\na to de iure ako aj de facto. Na základe interného riadiaceho aktu vydaného príslušnou cirkevnou\nautoritou Gréckokatolíckej cirkvi v SR v rámci správy vlastných vecí tejto cirkvi podľa kánonického práva\n(CCEO a Základného dokumentu) boli predmetné cirkevné pozemky v rámci tej istej Gréckokatolíckej\ncirkvi v SR riadiacimi aktami vo vnútri systému tejto cirkvi dané do správy (vlastníctva) iným útvarom\n\nzriadeným gréckokatolíckou cirkvou, a to farnosti Humenné – mesto, neskorším dekrétom vyššej autority\ngréckokatolíckej cirkvi do správy a vlastníctva farnosti Humenné – Pod Sokolejom.\n116. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver najvyššieho súdu k otázke\nposudzovania vlastníctva nehnuteľného majetku cirkví (konkrétne práve gréckokatolíckej cirkvi) podľa\nzápisov týchto práv v katastri a v pozemkových knihách na jednotlivé útvary zriadené cirkvou. Ide\no právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2009,\nzverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 29/2011, „Za nehnuteľný majetok gréckokatolíckej\ncirkvi považoval právny poriadok účinný v tzv. rozhodnom období vymedzenom v osobitnom predpise\nnielen majetok zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastníctvo tejto cirkvi alebo jej zložky a majetok\nzapísaný ako vlastníctvo konkrétnych gréckokatolíckych inštitúcií (napr. nadácií, kostolov, fondov,\nspolkov), ale tiež majetok zapísaný ako vlastníctvo akejkoľvek gréckokatolíckej inštitúcie. V uvedenom\nobdobí bolo potrebné majetok gréckokatolíckej školy považovať za majetok gréckokatolíckej cirkvi.“\n117. Pri zápise zmeny vlastníckeho práva k pozemkom daným do správy a vlastníctva útvaru cirkvi\nna základe interného riadiaceho aktu príslušnej cirkevnej autority, napríklad určitej farnosti zriadenej\nrozhodnutím eparchiálneho biskupa v rámci systému gréckokatolíckej cirkvi, kedy nejde o scudzenie\ncirkevného majetku na základe zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku tretím osobám stojacim\nmimo systém tejto cirkvi, stále pôjde len o majetok vo vlastníctve gréckokatolíckej cirkvi, ktorej v rámci\naplikácie Kódexu kánonov východných cirkví v spojení so Základným dokumentom Gréckokatolíckej\ncirkvi v SR prislúcha s predmetným nehnuteľným majetkom nakladať. Teda právne a fakticky\nním disponovať, vrátane brania úžitkov, napr. z titulu zmluvného prenechania poľnohospodárskych\npozemkov do nájmu tretej osobe v zmysle všeobecne záväznej právnej úpravy podľa Občianskeho\nzákonníka a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho\npodniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n118. Vo vzťahu k prejednávanej veci možno konštatovať, že pri zohľadnení komplikovanej a zložitej\ndostupnosti prameňov kánonického práva pre bežné právnické osoby a fyzické osoby, ako aj pri\nzohľadnení neexistencie obligatórnej prezumpcie všeobecnej znalosti kánonického práva a interných\nriadiacich a správnych aktov jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností, možno ako\npredčasný vyhodnotiť skutkový záver konajúcich správnych orgánov, že žalobkyňa neuniesla dôkazné\nbremeno na účely § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. z dôvodu nepreukázania užívacieho práva\nk predmetným cirkevným pozemkom.\n119. Platobnou agentúrou a žalovaným identifikovaný nesúlad zápisu v osobe vlastníka predmetných\ncirkevných pozemkov, zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX, kat. úz. G., s osobami nakladajúcimi s týmito\npozemkami pri ich prenájme žalobkyni na základe Zmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov\nzo 04.03.2014, konajúce správne orgány pre účely preskúmavaného administratívneho konania opäť\nvyhodnotili formalisticky, bez prihliadnutia na okolnosti prípadu. Tieto boli tvorené predovšetkým\nosobitným charakterom predmetu prenájmu ako cirkevného majetku, na ktorého nakladanie a správu sa\naplikuje kánonické právo vo vyššie popísanom ústavnoprávnom rámci právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky.\n120. Jednak v danom čase už vlastník predmetných cirkevných pozemkov uvedený na listoch vlastníctva\nč. XX, XXX, XXX, kat. úz. G., Gréckokatolícka cirkev farnosť Sopkovce, neexistoval a nemal právnu\nsubjektivitu, teda išlo o nesúlad zápisu vlastníckeho práva k pozemkom so skutočným právnym stavom\nnastoleným vo vnútri cirkvi a jednak konajúce orgány pri posudzovaní obsahu žalobkyňou predloženej\nZmluvy o prenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, podpísanej na starne prenajímateľa\nprešovským arcibiskupom a metropolitom, opomenuli prihliadnuť na možnosť spochybnenia a vyvrátenia\nhodnovernosti údajov katastra.\n121. Hoci sú pre správne orgány pri výkone ich činnosti údaje katastra záväzné, pre účely posudzovania\npodmienok na poskytnutie priamej podpory podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení\ns § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., teda posúdenia existencie právneho dôvodu\nužívania predmetných cirkevných pozemkov žalobkyňou, bolo po predložení predmetnej nájomnej\nzmluvy žalobkyňou potrebné, aby platobná agentúra, príp. žalovaný v záujme odstránenia tým\nvzniknutých pochybností a za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci využili možnosť potvrdenia\nalebo vyvrátenia vzniku a trvania užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom\n\nprostredníctvom výzvy prenajímateľovi (§ 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z.) na podanie vysvetlenia\nk právnemu stavu dotknutých pozemkov.\n122. Len na margo správny súd s poukazom na odbornú literatúru uvádzanú na internetovej stránke\nz prostredia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dodáva, že vzhľadom na\nchýbajúcu právnu úpravu pre oblasť zápisov do katastra nehnuteľností na základe listín preukazujúcich\nnakladanie s nehnuteľným majetkom cirkví v rámci internej správy a riadiacich a správnych aktov\ncirkvi podľa kánonického práva, neboli postupy okresných úradov, odborov katastra jednotné, pretože\nniektoré úrady neakceptovali pre účely zápisu práv k cirkevným pozemkom napr. dekréty eparchiálnych/\ndiecéznych biskupov, ale vyžadovali predloženie zmluvy uzavretej podľa všeobecne platných právnych\npredpisov Slovenskej republiky.\n123. Pri zápisoch zmien vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi farnosťami ako útvarmi jednej\ncirkvi alebo medzi inými útvarmi a inštitúciami patriacimi pod jednu cirkev (napr. v rámci eparchie pri\nGréckokatolíckej cirkvi v SR alebo obdobne v rámci diecézy pri Rímskokatolíckej cirkvi v SR, ktorých\núzemné členenie sa nemusí zhodovať s územným administratívnym členením Slovenskej republiky),\na to na základe interných riadiacich aktov príslušných cirkevných autorít v zmysle kánonického práva, nie\nsú v prejednávanom prípade z hľadiska posúdenia zákonnosti preskúmavaných administratívnych\nrozhodnutí právne významné vyššie naznačené nejednotné postupy okresných úradov, odborov\nkatastra.\n124. Stále je potrebné pri vyhodnotení skutkového stavu o práve k nehnuteľnostiam (o ich právnom\nstave) brať do úvahy možnosť spochybnenia hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností (§ 70 ods.\n1 a 2 zákona o katastri nehnuteľností; podľa ods. 1 cit. ustanovenia „Údaje katastra uvedené v § 7 sú\nhodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“).\n125. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 67/2000 z 27.\noktóbra 2000, v zmysle ktorého „Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita\nkatastra), vyjadrená v § 70 KZ, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, čo zákonodarca\nzvýraznil priamo v zákone slovným spojením \"ak sa nepreukáže opak\".“ Prípadne správny súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 389/99 z 5. septembra 2000, podľa ktorého „Výpis\nz LV je doklad o stave zápisov v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností, tento stav však\nnemusí zodpovedať reálne existujúcim právnym vzťahom. Môže byť preto tiež dokázaný opak.“\n126. Teda konajúce správne orgány bez potrebného overenia si reálnej existencie oprávnenia, resp.\nprávneho titulu na vznik užívacieho práva žalobkyne k predmetným cirkevným pozemkom ako aj\nbez znalosti kánonického práva vzťahujúceho sa na nakladanie s predmetnými poľnohospodárskymi\npozemkami, pri hodnotení skutkového stavu vychádzali len z obsahu listov vlastníctva č. XX, XXX,\nXXX, kat. úz. G., vyhotovených ku dňu 26.03.2014, a v kontexte žalobkyňou predloženej Zmluvy o\nprenájme poľnohospodárskych pozemkov zo 04.03.2014, neberúc do úvahy vyvrátiteľnú domnienku\nhodnovernosti zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností (§ 70 ods. 1 in fine katastrálneho\nzákona), v preskúmavanom administratívnom konaní vo vzťahu k oprávnenosti užívania predmetných\npozemkov žalobkyňou v rozhodnom čase prostredníctvom vyššie uvedených procesných inštitútov\n(napr. s využitím postupu podľa § 23 ods. 5 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 31 ods. 1 písm. b/\ncit. zákona) nezabezpečili spoľahlivé zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností.\nK pozemkom nadobudnutým na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02.03.2017, na základe ktorej v\nčase k 31.05.2018 nebol povolený vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným pozemkom\n127. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ku konaniu predložila rozhodnutie\nOkresného úradu Humenné, katastrálneho odboru č. V 359/2017 zo dňa 26.09.2018, ktorým na základe\nnávrhu žalobkyne, doručeného katastrálnemu úradu 07.03.2017, tento povolil vklad vlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností k predmetným pozemkom v prospech žalobkyne na základe kúpnej zmluvy z\n02.03.2017 špecifikovanej v uvedenom rozhodnutí.\n128. Žalovaný zhodne s platobnou agentúrou, s poukazom na konštitutívny účinok povolania vkladu\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na vznik vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným\npozemkom, ktorého právne účinky nastali dňom povolenia vkladu (vydaním rozhodnutia o povolení\nvkladu), kedy sa toto rozhodnutie stalo právoplatným, teda dňa 26.09.208, konštatoval, že žalobkyňa\n\nna základe uvedenej právnej skutočnosti v čase relevantnom pre posúdenie splnenia podmienok\nna priznanie priamej podpory podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2\nods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z., t. j. k 31. máju 2018 nebola vlastníčkou\npredmetných poľnohospodárskych pozemkov, pretože právne účinky povolenia vkladu vlastníckeho\npráva v prospech žalobkyne k predmetným pozemkom nastali neskôr, až dňom 26.09.2018. Na základe\ntakto vyhodnoteného skutkového stavu konajúce správne orgány dospeli k záveru, že hoci nie je\nsporné obhospodarovanie predmetnej poľnohospodárskej pôdy žalobkyňou, ako jednej z podmienok na\nposkytnutie priamej podpory, nebola splnená ďalšia z kumulatívnych podmienok, ktorou je existencia\nprávneho vzťahu k poľnohospodárskej ploche podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014\nZ. z. v spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z.\n129. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. priame platby sa poskytnú na\nzáklade žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha je mu k dispozícii k 31. máju príslušného roka.\n130. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z., ak žiadosť o priame podpory na plochu na tú istú\npoľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, konajúci orgán ich vyzve, aby v lehote, ktorú im\nzároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k poľnohospodárskej ploche;\nprávom užívania k poľnohospodárskej ploche sa rozumie právo túto poľnohospodársku plochu užívať\nako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.\n131. Spornou otázkou medzi účastníkmi súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí,\nvo vzťahu k pozemkom označeným v rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech\nžalobkyne na základe kúpnej zmluvy z 02.03.2017, je posúdenie existencie právneho dôvodu užívacieho\npráva žalobkyne k predmetným pozemkom k 31.05.2018. Je zrejmé, že v čase vydania preskúmavaných\nadministratívnych rozhodnutí správne orgány už nesporne mali vedomosť o tom, že vklad vlastníckeho\npráva žalobkyne k predmetným pozemkom bol právoplatne povolený viac ako jeden a pol roka od\npodania návrhu na začatie predmetného vkladového konania.\n132. Za danej situácie vyznieva ako čistý formalizmus zo strany platobnej agentúry a žalovaného\nposudzovanie splnenia podmienok na priznanie priamej podpory žalobkyni, teda existencie právneho\nvzťahu k poľnohospodárskej ploche podľa § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z.\nv spojení s § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. len vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva k pozemkom\nna základe konštitutívneho zápisu tohto práva do katastra nehnuteľností.\n133. V kontexte týchto okolností prípadu, kedy bez pričinenia žalobkyne sa vkladové konanie, začaté na\njej návrh (07.03.2017) pred vyše rokom od rozhodného dátumu (k 31.05.2018), nekonaním príslušného\nokresného úradu, odboru katastra v zákonných lehotách, toto predĺžilo na vyše rok a pol (do 26.09.2018),\npričom zo strany žalovaného neboli zisťované dôvody prípadného prerušenia takéhoto konania (ak\nvôbec k nemu došlo), bolo potrebné za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bez pochybností\npreveriť doplnením dokazovania aj prípadnú existenciu iných právnych dôvodov (§ 28 ods. 1 in fine\nzákona č. 280/2017 Z. z.), na základe ktorých mohla mať žalobkyňa predmetné pozemky k dispozícii\nk 31.05.2018 (§ 2 ods. 2 písm. b/ nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z.), teda či jej nesvedčal aj iný\nprávny titul na obhospodarovanie týchto poľnohospodárskych pozemkov.\n134. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by konajúce správne orgány s využitím úzkej\nsúčinnosti so žalobkyňou a poučení adresovaných žalobkyni v rámci aplikácie zásady správneho\nkonania podľa § 3 ods. 2 in fine správneho poriadku, posudzovali obsah predmetnej kúpnej zmluvy\nz 02.03.2017, a to so zameraním na preverenie existencie osobitných dojednaní zmluvných strán\nk užívaniu predmetných pozemkov žalobkyňou pred povolením vkladu jej vlastníckeho práva ako\nkupujúcej do katastra nehnuteľností. Rovnako tak neskúmali, či žalobkyňa nemala pred uzavretím\npredmetnej kúpnej zmluvy od predávajúceho prevádzané pozemky v dlhodobom nájme. Až na základe\ntakto doplneného dokazovania by bolo možné prijať bez akýchkoľvek pochybností jednoznačný záver\nv tom smere, či žalobkyňa pri preukazovaní oprávnenej dispozície s predmetnými poľnohospodárskymi\npozemkami k relevantnému dátumu pre účely poskytnutia priamej podpory uniesla dôkazné bremeno.\nK ponukám vlastníkov pozemkov na uzavretie nájomných zmlúv\n\n135. Pokiaľ ide o osemnásť odpovedí právneho predchodcu žalobkyne (L. F. B. zo septembra 2008)\nna ponuky vlastníkov parciel pozemkov evidovaných v k. ú. G. na uzavretie nájomných zmlúv (v tom\nzmysle, že bude s nimi uzavretá nájomná zmluva), konajúce orgány správne konštatovali nedostatok\nspôsobilosti týchto listinných dôkazov preukázať vznik užívacieho práva k spornej ploche vo výmere\nprekryvu, keďže neboli priložené konkrétne návrhy nájomných zmlúv a predložené listinné dôkazy neboli\ndostatočne určité v identifikácii konkrétnych pozemkov vymedzením konkrétnych parciel v predmetnom\nkatastrálnom území.\n136. Z dôvodu nedostatočnej identifikácie dotknutých pozemkov a ich vlastníkov správny súd vyhodnotil\nžalobné body, viažúce sa k preukazovaniu vzniku užívacieho práva k poľnohospodárskym pozemkom\nna základe ponuky na uzavretie nájomnej zmluvy, ako nedôvodné.\nZáver\n137. Nedostatky preskúmavaných rozhodnutí, vyplývajúce z nedostatočne zisteného skutkového\nstavu potrebného na posúdenie splnenia zákonných podmienok na priznanie priamej podpory,\na taktiež spôsobené porušením zásad správneho konania v priebehu administratívneho konania\npredchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, najmä vo vzťahu k právu žalobkyne na dodržanie zásad\nmateriálnej pravdy pri riadnom zistení skutkového stavu veci, nedodržanie úzkej súčinnosti správneho\norgánu s účastníčkou konania, odôvodňujú ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP a vrátenie\nveci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n138. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu postupovať v intenciách tohto rozsudku a\nza využitia dostupných právnych prostriedkov a procesných inštitútov a v súčinnosti s účastníčkou\nkonania zabezpečiť podklady na riadne zistenie skutkového stavu v naznačenom smere a rozsahu\npotrebnom pre posúdenie splnenia podmienok na poskytnutie priamej podpory účelovo určenej na\nobhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov žalobkyňou vo vzťahu k sporným dielom pôdnych\nblokov. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení relevantných skutkovo-právnych skutočností bude\npotrebné nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby z jeho obsahu boli zrejmé úvahy konajúceho\nsprávneho orgánu podporujúce jeho závery k otázke splnenia, príp. nesplnenia hmotnoprávnych\npodmienok § 28 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) nariadenia vlády SR\nč. 342/2014 Z. z. pre účely preukázania existencie právnych vzťahov k poľnohospodárskym plochám\nobhospodarovaným žalobkyňou v rozhodnom čase.\n139. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že podľa\n§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n140. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "6839edf3-5b91-47a5-ae78-d317bae0bd39:fffb176e-e460-49e5-8816-4a1c173fc6c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/12/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2116218568.1"}, {"guid": "d2568bc9-4fe1-416e-a700-a6470ee68e64:80c1bedb-fc4f-4a86-8198-76d880e13bba", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/104/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/104/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/d2568bc9-4fe1-416e-a700-a6470ee68e64:80c1bedb-fc4f-4a86-8198-76d880e13bba"}], "citovane_v": []}