Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/83/2020 1020200500 15. 05. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17 BA-5S/83/2020 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36022047, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2593-9000/2020 zo dňa 27. 02. 2020, takto rozhodol: 17 BA-5S/83/2020
I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. II. Správny súd žalobu zamieta. III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 17 BA-5S/83/2020 Odôvodnenie I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), č. 12161-6000/2019-OD/4 zo dňa 20. 12. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bolo konštatované, že žalobca ako kontrolovaný verejný obstarávateľ pri uzavretí Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci dňa 10. 4. 2018 a pri uzavretí Dodatku č. 1 k Rámcovej dohode o vzájomnej spolupráci č. 530/2018PK uzavretej dňa 10. 04. 2018, dňa 11. 4. 2019 (ďalej len „rámcová dohoda“), porušil § 1 ods. 2 písm. g) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v relevantnom znení (ďalej len „zákon o VO“), čím sa súčasne dostal aj do rozporu s § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o VO, a to konkrétne s princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a efektívnosti a s princípom nediskriminácie tým, že neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o verenom obstarávaní pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce, rozsah ktorých nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, v dôsledku čoho nepoužil postupy zadávania zákazky podľa zákona o VO, pričom uvedené konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že žalobca v pozícii verejného obstarávateľa uzavrel dňa 10. 4. 2018 s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba (ďalej len „poskytovateľ“) rámcovú dohodu, predmetom ktorej bola vzájomná spolupráca zmluvných strán pri riešení mimoriadnych situácií/ mimoriadnych udalostí, vyvolaných najmä nebezpečenstvom vzniku povodne, počas existencie povodne, ako následok z povodne, a to v prípadoch, kde je potrebný operatívny zásah záchranných a špecializovaných zložiek na predídenie takéhoto stavu, odstraňovanie jeho následkov, prípadne v iných mimoriadnych udalostiach a havarijných stavoch, pri ktorých vznikne naliehavá potreba vykonať operatívny zásah za účelom ochrany zdravia, života alebo majetku, za ktorých výkon zodpovedá žalobca. Na pokrytie nákladov predmetu rámcovej dohody bez ohľadu na ich vyúčtovanie sa žalobca podľa prvostupňového orgánu zaviazal poskytnúť poskytovateľovi maximálnu výšku peňažného príspevku 900 000,- Eur za obdobie jedného roka od účinnosti rámcovej dohody, ktorá zodpovedala finančnému limitu podľa § 5 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní stanovenému pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby. 3. Prvostupňový orgán uviedol, že zo zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v relevantnom znení (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) vyplýva, že úlohami alebo opatreniami civilnej ochrany nie sú akékoľvek úlohy a opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku. Pri posudzovaní toho, či určitá činnosť, ktorá je napr. zameraná na ochranu majetku, je alebo nie je úlohou alebo opatrením civilnej ochrany, je potrebné podľa prvostupňového orgánu vychádzať zo skutočnosti, či daná posudzovaná činnosť je alebo nie je vykonávaná v súvislosti s mimoriadnou situáciou, mimoriadnou udalosťou alebo ohrozením takouto udalosťou. Prvostupňový orgán uviedol argumentáciu na príklade, že ak by si štátny orgán objednal strážnu službu na stráženie a ochranu budovy, v ktorej sídli (ktorá je vo vlastníctve štátu), bezpochyby ide o opatrenie na ochranu majetku, pričom by ale nešlo o službu civilnej ochrany, keďže tu absentuje prvok ohrozenia alebo mimoriadnej udalosti v zmysle definícií podľa zákona o civilnej ochrane. V tejto súvislosti preto prvostupňový orgán dospel k záveru, že činnosti, ktoré boli predmetom rámcovej dohody (zabezpečenie stálej pohotovostnej služby), by vo všeobecnosti bolo možné považovať napr. za úlohy alebo opatrenia zamerané na ochranu majetku, avšak nie na účely zákona o civilnej ochrane. Skutočnosť, že povodne možno podľa prvostupňového orgánu zaradiť medzi prírodné katastrofy (príp. katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou) alebo pohotovostné (krízové) situácie, neznamená, že akákoľvek činnosť zameraná na predchádzanie, prípravu a reakciu na ne sa automaticky považuje za službu civilnej ochrany. Podľa prvostupňového orgánu ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES 2014/24/EÚ (ďalej len „Smernica“) neumožňuje uvedenú výnimku použiť na situácie, ktoré nemajú priamy súvis so stavom núdze, ohrozenia, mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a pod. Súčasne prvostupňový orgán uviedol, že danú službu nie je možné považovať za službu civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva zodpovedajúcu kódu slovníka obstarávania 75222000-8 – civilná ochrana. Samotná právna forma poskytovateľa služby nebráni podľa prvostupňového orgánu zúčastniť sa verejného obstarávania, keďže zákon o VO široko vymedzuje pojmy hospodársky subjekt, uchádzač a záujemca a teda nie je vylúčené, aby občianske združenie bolo záujemcom alebo uchádzačom v akomkoľvek postupe zadávania zákazky. 4. Prvostupňový orgán na základe uvádzaných skutočností konštatoval, že žalobca neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, čím súčasne konal aj v rozpore s § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o VO, konkrétne s princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a efektívnosti ako aj s princípom nediskriminácie, keď pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce – zabezpečenie stálej pohotovostnej služby, ktorú nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, nepostupoval podľa zákona o VO, kedy nepoužil postupy zadávania zákaziek podľa zákona o VO. 5. Na základe podaného odvolania žalobcom Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „žalovaný“), rozhodnutím č. 2593-9000/2020 zo dňa 27. 02. 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdila prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietla.
V odôvodnení žalovaný odkázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), napr. rozsudok vo veci C-71/92, Komisia proti Španielsku, bod 36, rozsudok vo veci C-340/02, Komisia proti Francúzsku, bod 38, kedy každá výnimka z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou ES v oblasti verejného obstarávania, musí byť vykladaná reštriktívne a je úlohou toho, kto sa chce tejto výnimky dovolávať, aby preukázal, že skutočne existujú osobitné okolnosti, ktoré túto výnimku odôvodňujú. Žalovaný ustálil, že v rámcovej dohode sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalobcovi stálu pohotovostnú službu, o ktorú bol žalobca oprávnený požiadať telefonicky, emailom, príp. iným vhodným spôsobom pre požadovaný zásah, pričom poskytovateľ mal na základe takejto žiadosti kontrolovaného poskytnúť plnenie za podmienok, ktoré si takýmto spôsobom dohodne s kontrolovaným. 6. Ďalej žalovaný uviedol, že právo na zaplatenie sumy 900 000 eur za rok vzniklo na základe doručenia zálohovej faktúry, ktorú bol poskytovateľ oprávnený vystaviť po nadobudnutí účinnosti rámcovej dohody (so splatnosťou 30 dní), a to bez ohľadu na to, či v danom roku došlo zo strany poskytovateľa k poskytnutiu činností dohodnutej vzájomnej spolupráce alebo k poskytnutiu týchto činností vôbec nedošlo. Žalovaný sa preto nestotožnil s námietkami žalobcu, že pokiaľ v danom roku k povodňovej situácii nedošlo, tak to ešte neznamená, že peňažné plnenie bolo realizované výlučne za stálu pohotovostnú službu, pričom žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa predmetnej rámcovej dohody je žalobca povinný uhradiť poskytovateľovi sumu 900 000 eur aj v prípade, ak na základe rámcovej dohody nedôjde k uskutočneniu žiadneho výjazdu (resp. zásahu). Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu v tom, že z rámcovej dohody nie je zrejmé, v akom množstve techniky a personálu, prípadne za akých podmienok, je poskytovateľ povinný na žiadosť žalobcu nastúpiť na zásah, v akom reakčnom čase a pod. Rovnako z rámcovej dohody nevyplýva, ako budú zmluvné strany postupovať, ak v prípade potreby zásahu nedôjde medzi nimi k dohode na podmienkach, za splnenia ktorých poskytovateľ vykoná zásah/poskytne kontrolovanému spoluprácu. Žalovaný následne prijal záver, že k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, a teda nejde o poskytovanie stálej, nepretržitej pohotovostnej služby v čase, kedy nedochádza k žiadnemu ohrozeniu a ani sa nepredpokladá vznik alebo rozšírenie mimoriadnej udalosti tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal oprávnenosť použitia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, pričom konanie žalobcu malo vplyv na výsledok verejného obstarávania a v dôsledku takéhoto konania došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže, keďže ďalší potenciálni uchádzači (poskytovatelia predmetnej služby) sa o obstarávaní tejto služby nemali možnosť dozvedieť, a teda ani predložiť žalobcovi svoju ponuku. Jedným z cieľov uplatňovania zákona o VO je podľa žalovaného podpora účinnej hospodárskej súťaže pri zadávaní zákaziek. II. Správna žaloba 7. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne na Krajský súd v Bratislave dňa 27. 03. 2020. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku. 8. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že poskytnutie služby definovanej rámcovou dohodou je uskutočnením civilnej zákazky, čím podľa neho došlo k splneniu prvej podmienky pre uplatnenie výnimky. Poskytovateľ je podľa žalobcu subjekt, ktorý združuje odborníkov z rôznych oblastí ako napríklad protipovodňová ochrana, výkon potápačských prác, likvidácia havárie nebezpečnej látky, čím je žalobcom považovaný za spoľahlivého partnera, ktorý mu je schopný kvalifikovane vypomôcť v prípade potreby vykonania civilnej ochrany. Keďže žalobca uzatvoril rámcovú dohodu s poskytovateľom tak, ako to uvádza znenie zákona o VO, v prípade rámcovej dohody bola dodržaná aj druhá podmienka pre uplatnenie (službu poskytuje združenie). Žalobca poukázal na skutočnosť, že jednou z jeho výnimky základných povinností je povinnosť vykonávať (zabezpečovať) ochranu pred povodňami - uskutočňovať preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, opatrenia po povodni ako aj opatrenia počas povodňovej situácie. Činnosť žalobcu je preto podľa žalobcových tvrdení spojená s vykonávaním opatrení počas povodňovej situácie činnosťou pri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu odstraňovania mimoriadnych udalostí. Žalobca ďalej uviedol, že nemá vždy k dispozícii dostatok techniky a personálneho vybavenia potrebných na vykonanie civilnej ochrany a vykonanie civilnej ochrany v prípade živelnej pohromy neznesie časový odklad, žalobca sa rozhodol v odôvodnených prípadoch
zabezpečiť civilnú ochranu subdodávateľsky prostredníctvom poskytovateľa. Keďže podľa žalobcu žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu nestanovuje povinnosť vykonávať civilnú ochranu osobne a súčasne žiadny predpis mu nestanovuje zákaz spolupráce a postúpenia časti jeho povinností pri poskytovaní civilnej ochrany na tretiu osobu, poskytovateľ na základe požiadavky žalobcu pomôže žalobcovi pri civilnej ochrane a to poskytnutím personálneho a technického vybavenia. Týmto je podľa žalobcu splnená aj tretia podmienka pre uplatnenie výnimky zo zákona o VO, keďže predmetom rámcovej dohody je zabezpečenie civilnej ochrany. Táto služba sa zároveň nachádza podľa žalobcu aj pod CPV kódmi uvedenými vo výnimke, čím došlo k splneniu aj štvrtej podmienky pre uplatnenie výnimky. 9. Podľa žalobcu žalovaný pristúpil k izolovanej aplikácii ustanovení zákona o civilnej ochrane, keď jeho rozsah zúžil na pojem „záchranné práce“ podľa § 3 ods. 6 tohto zákona a tento svoj postup nijako neodôvodnil. Rozsah civilnej ochrany podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane je podľa žalobcu podstatne širší ako je vymedzený rozsah záchranných prác v jeho § 3 ods. 6. Žalovaný sa podľa žalobcu mal zaoberať tým, či činnosti uvedené v § 17 a § 36 ods. 1 zákona o ochrane pred povodňami sú činnosťami pre účely autonómne interpretovateľného pojmu služby civilnej ochrany v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 o Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) v platnom znení a autonómne interpretovateľného pojmu služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva podľa Smernice. Podľa žalobcu žalovaný vedome porušil pravidlá výkladu vnútroštátneho práva, keď pojem „záchranné práce“ uvedený v § 3 ods. 6 zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý obsahuje popri záchranných prácach v užšom slova zmysle ako sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku a ich odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov ako aj činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti, interpretoval v zmysle Prílohy č. 2 k vyhláške č. 523/2006 Z. z. tak, že ignoroval pojem „najmä“, ktorý znamená povinnosť interpretovať za ním uvedený výpočet obsahu činností pri záchranných prácach ako iba demonštratívny resp. exemplifikatívny výpočet obsahu činnosti pri záchranných prácach. Pojem služby civilnej obrany a pojem záchranné práce podľa žalobcu nie je možné vykladať výlučne a záväzne v zmysle zákona o civilnej ochrane ani podľa jeho vykonávacej vyhlášky, keďže § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO nie je iba vnútroštátny právny predpis, ale ide o transpozíciu článku 10 písm. h) Smernice. 10. Žalobca ďalej predostrel argumentáciu, že poskytovateľovi ako občianskemu združeniu je sťažené sa zúčastňovať verejného obstarávania a môže bez verejného obstarávania poskytovať iba tie služby civilnej ochrany, ktoré nepresahujú prísne nevyhnutné hranice vylúčenia. Poskytovateľ ako občianske združenie by podľa žalobcu nikdy nedokázalo predložiť doklad (potvrdenie súdu súvisiace s likvidáciou občianskeho združenia) stanovený zákonom o VO na preukázanie splnenia osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. d) zákona o VO, občianske združenie by z dôvodu zachovania svojej osobitnej povahy nemohlo byť úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní žiadnej nadlimitnej zákazky. Touto argumentáciou sa podľa žalobcu žalovaný nezaoberal a preto je nutné v tejto časti považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. 11. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci v otázke, či činnosti súvisiace s ochranou pred povodňami, ktoré žalobca vykonáva a na ktorých poskytnutie uzatvoril s poskytovateľom rámcovú dohodu sú činnosťami civilnej ochrany. Žalobca navrhol, aby na odstránenie akýchkoľvek pochybností podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom s otázkou posúdenia, či predmetom civilnej ochrany definovanej CPV kódom 75222000-8 je aj poskytovanie služieb súvisiacich s ochranou pred povodňami. 12. Žalobca vyslovil ďalej nesúhlas so závermi žalovaného, ktorý argumentoval tým, že predmetom rámcovej dohody bolo aj poskytovanie pohotovostných služieb, pričom zabezpečenie stálej pohotovostnej služby nie je možné považovať za činnosť spadajúcu resp. viažucu sa k civilnej ochrane. Podľa žalobcu aj túto službu je v prípade zabezpečenia služieb civilnej ochrany nevyhnutné posudzovať ako súvisiacu službu, bez ktorej by nebolo možné zo strany žalobcu zabezpečiť samotnú službu civilnej ochrany. Žalobca ďalej uviedol, že mu nie je jasné, ako je v tomto prípade možné oddeliť samotné poskytovanie takýchto služieb (kedy by použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g/ zákona o VO bolo odôvodnené) od stálej pohotovostnej služby, ktorá mala byť podľa názoru žalovaného predmetom verejnej súťaže. Nakoľko samotná pohotovostná služba je službou civilnej ochrany, žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil túto otázku podstatnú pre samotné rozhodnutie o tom, či žalobca porušil
zákon o VO alebo nie. Žalovaný tak nesprávne posúdil vecnú stránku a podmienky uzatvorenia rámcovej dohody, na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré sa nezakladá na správnom právnom posúdení veci. 13. Žalobca v záverečnej časti žaloby konštatoval, že skutočnosť, že nevypracoval odôvodnenie k aplikácii výnimky zo zákona o VO v čase uzatvorenia rámcovej dohody, nemení nič na posúdení, či sa v danom prípade jednalo o správne uplatnenie výnimky alebo nie. Zákon o VO ani iný právny predpis podľa žalobcu mu neprikazujú, aby ako verejný obstarávateľ vôbec vytváral nejakú dokumentáciu k zmluvám, na ktoré sa zákon o VO nevzťahuje, a už vôbec čo by mala takáto dokumentácia obsahovať. Na základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím. III. Vyjadrenie k žalobe 14. K žalobe sa podaním doručeným dňa 26.06.2020 vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje závery žalobcu, že povodeň je živelná pohroma, ktorá je na účely zákona o civilnej ochrane mimoriadnou udalosťou. Rovnako žalovaný nespochybnil činnosť žalobcu, ktorá je službou poskytovania civilnej ochrany. Uvedené ale nezakladá záver o tom, že zazmluvnená stála pohotovostná služba je službou civilnej ochrany. Obsah tejto služby je podľa žalovaného vymedzený len tým, že žalobca je oprávnený o túto službu poskytovateľa požiadať a poskytovateľ je povinný túto požiadavku bez zbytočného odkladu potvrdiť, pričom nie je zrejmé za akých podmienok (materiálnych, technických, personálnych) má poskytovateľ žalobcovi službu poskytnúť. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že k oprávnenému použitiu uvedenej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, teda nie nepretržitej pohotovostnej služby. V danom prípade podľa žalovaného nejde ani o organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona o civilnej ochrane. Každá výnimka z pravidiel verejného obstarávania musí byť v súlade s judikatúrou Súdneho dvora podľa žalovaného vykladaná reštriktívne. Preto podľa žalovaného nie je možné dospieť k záveru, že použitie výnimky v prípade pohotovostných služieb zameraných na administratívne a operatívne služby súvisiace s civilnou ochranou je oprávnené, pretože by išlo o extenzívne poňatie uvedenej výnimky. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. 15. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 14.07.2020 vyjadril žalobca (replika). Žalobca vyjadril nesúhlas, keď sa žalovaný obmedzuje v rámci predmetu rámcovej dohody len na stálu pohotovostnú službu a na jej úhradu vo výške 900 000,- eur ročne, pričom predmetom dohody je v prvom rade spolupráca zmluvných strán pri riešení mimoriadnych situácií a stavov v súvislosti s povodňami, pri ktorých vznikne naliehavá potreba vykonať operatívny zásah. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe rámcovej dohody boli poskytnuté aj iné služby, a to pozorovací let, monitoring pobrežných pozemkov, asistenčná služba pri záchranárskych prácach potopeného plavidla v Budapešti a dezinfekcia objektu v Piešťanoch. Stála pohotovostná služba je preto podľa žalobcu neoddeliteľne spätá s výkonom spolupráce pri riešení mimoriadnych situácii a udalostí a nie je ju možné zabezpečiť ktorýmkoľvek postupom verejného obstarávania. Žalobca v závere zotrval na svojej žalobnej argumentácii ako aj na petite žaloby. 16. K replike sa žalovaný ďalej nevyjadril. IV. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona o VO tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní. 18. Podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu, ktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktorú poskytuje nezisková organizácia alebo združenie, zodpovedajúca kódom slovníka obstarávania 75250000-3, 75251000-0,
75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 okrem služby prepravy pacientov vozidlami súžiacimi na prepravu pacientov. 19. Podľa § 1 ods. 15 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 13 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o VO verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. 21. Podľa § 10 ods. 1 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 22. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 23. Podľa § 10 ods. 3 zákona o VO príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov vrátane ich klasifikácie podľa § 5 ods. 1 sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie primeraného a včasného plnenia svojich úloh, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov a ktoré sú zároveň v súlade s pravidlami verejného obstarávania. 24. Podľa § 178 ods. 3 zákona o VO Úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie, najviac však 30 dní. Túto lehotu môže úrad z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní, o čom informuje účastníkov konania. 25. Podľa čl. 10 písm. h) Smernice táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú: služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami. 26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o civilnej ochrane civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. 27. Podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. 28. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa,1b) smogová situácia,1ba) narušenie dodávok tepla, nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok, pričom a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť
nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok, c) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie, d) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená ako stav, ktorý predstavuje riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. V. Posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 31. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov, ktorými bol v tomto konaní viazaný, pričom nezistil splnenie podmienok podľa § 134 ods. 2 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení ku dňu 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“), kedy by rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný nebol. 32. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdeniach žalobcu o splnení všetkých zákonných podmienok na uplatnenie výnimky z postupov podľa zákona o VO z dôvodu poskytovania služieb civilnej ochrany, v námietkach o izolovanej a neodôvodnenej interpretácii rozsahu zákona o civilnej ochrane zameranej na pojem „záchranné práce“, v námietkach voči záverom žalovaného o nesprávnom posúdení služieb civilnej ochrany na základe stanoviska ministerstva vnútra, v námietkach nesprávneho posúdenia stálej pohotovostnej služby ako služby nespadajúcej pod civilnú ochranu a v záverečnej námietke o povinnosti odôvodniť aplikáciu výnimky z verejného obstarávania a povinnosti viesť dokumentáciu k verejnému obstarávaniu. 33. Základom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bol záver žalovaného o absencii dokumentácie z verejného obstarávania u žalobcu, ktorá by odôvodňovala existenciu osobitných okolností na aplikáciu výnimky z postupov verejného obstarávania v čase uzatvorenia rámcovej dohody (bod 170), tiež záver o tom, že žalobca nepreukázal, že činnosť vykonávaná podľa rámcovej dohody, je činnosťou pri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu odstraňovania mimoriadnych udalostí (bod 175), že stála pohotovostná služba, ktorej obsah bol nedostatočne vymedzený, sa neposkytuje v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou (bod 177), pričom pri tejto službe nebolo preukázané, že spĺňa znaky služby definovanej v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO (bod 168). 34. Správny súd v úvode poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v súvislosti s predchádzajúcim zákonom č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) uviedol, že úprava verejného obstarávania je typom sui generis, ktorá zasahuje do zmluvnej slobody povinných osôb, keď upravuje proces výberu najlepšieho uchádzača na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebnej práce. Vo vzťahu k výnimkám z použitia postupov podľa zákona č. 25/2006 Z.z. je v prvom rade potrebné poukázať na ustanovenie § 1 ods. 7 (pozn. § 1 ods. 15 zákona o VO), ktoré predstavuje generálny zákaz použitia výnimiek stanovených v ods. 2 až 5 (pozn. § 1 ods. 2 až ods. 13 zákona o VO) s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel vo verejnom obstarávaní. Použitie výnimky z postupov verejného obstarávania
tam, kde to zákon výslovne nepovoľuje, resp. tam, kde nie sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie konkrétnej výnimky, zakladá skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z (pozn. § 182 ods. 1 písm. a/ zákona o VO). Povinnosť zdôvodniť použitie výnimky pritom leží bezvýhradne a bez rozdielu na subjekte, ktorý sa použitia výnimky dovoláva, pričom výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a ich okruh nemožno rozširovať. Je teda na verejnom obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi, aby preukázal, že uzavretú zmluvu, resp. zmluvy možno podradiť pod tú ktorú výnimku ustanovenú zákonom č. 25/2006 Z.z. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 12. 2022, sp. zn. 10Asan/17/2020). 35. Aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hlavným cieľom pravidiel práva Únie v oblasti verejného obstarávania je otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch v oblastiach vykonávania prác, dodávok tovaru alebo poskytovania služieb, čo so sebou prináša pre každého verejného obstarávateľa povinnosť uplatňovať relevantné pravidlá práva Únie, ak sú splnené nimi stanovené podmienky. Preto treba každú výnimku z uplatnenia tejto povinnosti vykladať reštriktívne; to isté platí aj v súvislosti s výnimkami uvedenými v článku 10 písm. h) Smernice, kedy Súdny dvor uviedol, že výnimka nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne nutné (rozsudky z 11. januára 2005, Stadt Halle a RPL Lochau, C-26/03, EU:C:2005:5, bod 46, ako aj z 8. mája 2014, Datenlotsen Informationssysteme, C-15/13, EU:C:2014:303, bod 23, tiež zo 7. júla 2022 Italy Emergenza Cooperativa Sociale C-213/21 a C-214/21). 36. Druhým kľúčovým výkladovým princípom, ktorý ide ruka v ruke s princípom reštriktívneho výkladu výnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní, je zásada, že pravidlá v oblasti verejného obstarávania (určené v Smernici a teda aj v zákone), sa musia vykladať zoširoka. Vo všeobecnosti by teda mala platiť prezumpcia potreby použitia pravidiel verejného obstarávania. Vecnú pôsobnosť zákona podľa § 1 v spojení s § 3 zákona o VO je teda potrebné vykladať extenzívne a všade tam, kde existuje pochybnosť, či je potrebné uplatniť postupy a pravidlá zákona, je vhodné prikloniť sa k tomu, že takáto povinnosť daná je (viď. AZUD, Ján. § 1 [Predmet úpravy]. In: AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ, Lucia, BARTOŠ, Pete. Zákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 155, marg. č. 101.). Uvedené závery boli prevzaté aj z návrhov generálnej advokátky vo veci C-454/06, Nachrichtenagentur GmbH proti Republik Österreich (Bund) a i. 37. Keďže v prejednávanej veci bolo konštatované aj porušenie princípu transparentnosti, správny súd považoval za potrebné obdobne poukázať na súvisiacu judikatúru, ktorá uvádza, že význam tohto princípu (zásady) smeruje v prvom rade k samotnému cieľu práva verejného obstarávania, ktorým je zabezpečenie hospodárneho, efektívneho a účelného nakladania s verejnými prostriedkami. Zákon tento cieľ dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok na to, aby zmluvy, ktorých plnenie je financované z verejných prostriedkov, uzatvárali verejní obstarávatelia pri zabezpečení hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve na zabezpečenie konkurencie medzi dodávateľmi slúži aj zásada transparentnosti. Požiadavka transparentnosti nie je splnená vtedy, ak sa v postupe obstarávateľa zistia také prvky, ktoré by robili verejné obstarávanie nekontrolovateľným, ťažšie kontrolovateľným, nečitateľným a neprehľadným alebo ktoré by vyvolávali pochybnosti o skutočných dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Podmienkou dodržania zásady transparentnosti je taký priebeh verejného obstarávania, ktorý sa navonok javí ako riadny a férový. K porušeniu zásady transparentnosti dochádza nezávisle od toho, či sa podarí preukázať porušenie niektorej konkrétnej zákonnej povinnosti (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs 45/2010, zo dňa 15.09.2010, body 42 - 44). 38. Transparentnosť podľa smerníc zahŕňa viac ako len aspekty spojené so zverejnením konkrétnych postupov verejného obstarávania. Patria k nim napr. rôzne spôsoby zverejnenia, či už ide o výzvu na účasť vo verejnom obstarávaní, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, t. j. výzvu na predkladanie ponúk. Okrem toho smernice poznajú aj iné povinnosti zverejnenia, ako napr. oznámenie o uzavretí zmluvy. Smernice tiež predvídajú vnútorné povinnosti týkajúce sa vedenia písomnej dokumentácie, napr. vo forme správy alebo uschovania dôležitých dokumentov. Zásada transparentnosti okrem toho predstavuje skôr vedúcu zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patria takisto napr. preskúmateľnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a vo všeobecnosti objektívny postup počas verejného obstarávania. Pretože rovnako ako pre smernice aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva platí, že transparentnosť má zabezpečiť neskreslenú súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov
(Návrhy generálnej advokátky - Stix-Hackl - 12. apríla 2005, vo veci C-231/03, Consorzio Aziende Metano (Coname) proti Comune di Cingia de' Botti). 39. Správny súd so zreteľom na citovanú judikatúru uvádza, že primárnymi povinnosťami žalobcu bolo viesť príslušnú dokumentáciu, prostredníctvom ktorej by bol schopný preukázať dôvody, resp. potrebu uplatnenia výnimky z postupov verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO. Z citovanej judikatúry je zrejmé, že splnenie si týchto povinností je výkonom primárnych zásad, na ktorých je postavené verejné obstarávanie. V tejto súvislosti je možné dospieť k záveru, že skúmanie splnenia týchto povinností je prvoradé a predchádza samotnému posúdeniu povahy predmetu zmluvy, teda či v danom prípade ide o službu civilnej ochrany podľa citovaného ustanovenia zákona o VO. 40. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom o VO ako aj samotnou Smernicou, keď prvotne skúmal, či žalobca uplatnenie výnimky zo zadávania zákaziek, kedy uzatvoril rámcovú dohodu bez použitia postupov a pravidiel zákona o VO, dostatočne preukázal a odôvodnil. Existencia takéhoto odôvodnenia spolu s dokumentáciou by mala preukazovať také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali negáciu základnej podstaty zadávania zákaziek (verejného obstarávania) a to slobodnej súťaže, trhovej konkurencie, ale hlavne hospodárne, účelné a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. 41. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď skúmal, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu podmienok na uplatnenie výnimky zo zadávania zákaziek a či dostatočne odôvodnil uzatvorenie rámcovej dohody bez použitia postupov a pravidiel verejného obstarávania. Keďže ide o výnimku z režimu, ktorého cieľom je zabezpečiť hospodársku súťaž, trhovú konkurenciu a hospodárne, účelné a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami, existencia dôvodov pre jej uplatnenie musí byť dostatočne preukázaná, a to na základe relevantnej dokumentácie. Absenciu takéhoto odôvodnenia použitia výnimky nemožno nahrádzať dodatočnými úvahami ani extenzívnym výkladom výnimky. 42. Správny súd preto musel odmietnuť žalobnú argumentáciu , v ktorej žalobca poukazuje na absurdnosť záverov žalovaného týkajúcich sa povinnosti vedenia dokumentácie a nedostatočného odôvodnenia uplatnenia výnimky. Z ustanovení čl. 84 ods. 2 Smernice vyplýva pre verejných obstarávateľov povinnosť vedenia dokumentácie priebehu všetkých postupov obstarávania bez ohľadu na to, či sú tieto postupy vykonávané elektronickými prostriedkami a tiež pre nich vyplýva povinnosť zabezpečiť uchovávanie dostatočnej dokumentácie na odôvodnenie rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach postupu obstarávania. Rovnako je možné odkázať aj na poznámku (recitál) č. 126 Smernice, ktorá zakotvuje požiadavky tzv. vysledovateľnosti a transparentnosti rozhodovania v rámci obstarávania za účelom ich riadneho priebehu, ako aj účinného boja proti podvodom a korupcii. V danom kontexte je potrebné tiež pripomenúť, že predmetom rámcovej dohody je služba s peňažným protiplnením vo výške 900 000,00 Eur, čo znamená, že v prípade uskutočnenia riadneho verejného obstarávania by sa zákazka s takouto hodnotou zaradila do kategórie nadlimitných, na čo poukázal aj žalovaný v bode 7 napadnutého rozhodnutia. Hodnota takéhoto protiplnenia za objednané služby umocňuje povinnosť dbať na princíp transparentnosti o to viac, keďže žalobca sa rozhodol zadať inak nadlimitnú zákazku mimo postupov verejného obstarávania. Práve eurokonformný výklad, na ktorý sa žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie dovolával, dáva za pravdu záverom žalovaného o povinnosti vedenia dokumentácie a náležitého odôvodnenia aplikácie výnimky z postupov verejného obstarávania. Navyše aj zákon o VO ukladá v § 10 ods. 2 povinnosť pre verejných obstarávateľov postupovať v súlade so základnými princípmi, medzi ktorými je zaradený aj práve princíp transparentnosti, ktorého obsah je možné nájsť v uvedených častiach Smernice, príp. v citovanej judikatúre. 43. Ako už bolo uvádzané v iných častiach tohto rozsudku (body 30-33, najmä ale bod 32) v rámci verejného obstarávania platí pre obstarávateľov povinnosť postupovať podľa princípov a pravidiel verejného obstarávania. Platí teda tzv. prezumpcia potreby použitia zákona o VO, pred uplatňovaním výnimiek, ktoré sa majú aplikovať reštriktívnym spôsobom. Žalovaný preto správne vo svojom rozhodnutí poukazoval na potrebu preukázania dôvodov a úvah, na základe ktorých žalobca ako verejný obstarávateľ dospel k záveru o oprávnenom použití výnimky z aplikácie zákona o VO v čase, keď k aplikácii výnimky pristúpil (bod 201 napadnutého rozhodnutia). 44. Pokiaľ teda žalobca namietal, že vypracovávanie dokumentácie s odôvodnením uplatňovania výnimiek by bolo neefektívne a nehospodárne, tak práve vypracovávaním a odôvodňovaním výnimiek sa má dospieť zníženiu rizika nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami neefektivite
a neúčelnosti vynakladania týchto prostriedkov. Správny súd sa preto stotožnil so závermi žalovaného ohľadne porušenia zásady transparentnosti v súvislosti s chýbajúcou dokumentáciou z verejného obstarávania ako aj so závermi týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia aplikácie výnimky žalobcom. 45. Správny súd sa vzhľadom na predchádzajúce závery nemohol stotožniť s námietkami žalobcu, že žalobca splnil všetky podmienky na uzatvorenie rámcovej dohody predpokladaných ustanovením § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, keďže zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu odôvodnenosti aplikácie výnimky podľa tohto ustanovenia, teda odôvodnenosti potreby priameho zadania zákazky poskytovateľovi bez toho, aby prebehla hospodárska súťaž záujemcov v rámci verejného obstarávania o ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že odôvodnenie aplikácie výnimky preukázal svojimi vyjadreniami v rámci administratívneho konania, tak tieto nie je možné považovať za odôvodnenie aplikácie výnimky postupov z verejného obstarávania v zmysle záverov európskeho práva v bodoch 34. a 35. tohto rozsudku, keďže ide o vyjadrenia, ktoré boli žalobcom produkované v čase konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy. 46. Správny súd sa ďalej oboznámil s doposiaľ známou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, týkajúcou sa čl. 10 písm. h) Smernice upravujúcej výnimku z verejného obstarávania ako podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO. Vo veci Italy Emergenza a Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza Croce Verde, uznesenie zo dňa 20.06.2019, C-424/18, v ktorom sa prejednávala otázka priameho zadania zákazky na poskytovanie služieb záchrannej zdravotnej prepravy a sekundárnej prepravy sanitnými vozidlami Súdny dvor uviedol, že článok 10 písm. h) Smernice z pôsobnosti klasických pravidiel verejného obstarávania vylučuje verejné zákazky na služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, pri splnení dvoch podmienok, a to aby tieto služby zodpovedali kódom CPV uvedeným v tomto ustanovení a aby ich poskytovali neziskové organizácie alebo združenia. Toto vylúčenie z uplatnenia pravidiel verejného obstarávania však obsahuje jedno vyňatie z vylúčenia v tom zmysle, že sa neuplatňuje na služby prepravy pacientov sanitnými vozidlami, ktoré spadajú pod zjednodušený režim stanovený v článkoch 74 až 77 Smernice. Vylúčenie z pravidiel verejného obstarávania, ktoré je v tomto ustanovení stanovené v prospech služieb prevencie nebezpečenstva, sa môže uplatňovať iba na niektoré záchranné zdravotné služby poskytované neziskovými organizáciami alebo združeniami a nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne nutné. Neodkladnosť alebo urgentnosť však možno preukázať prinajmenšom potenciálne vtedy, keď treba prepraviť pacienta, u ktorého existuje riziko, že sa jeho zdravotný stav počas uvedeného prevozu zhorší, pričom v zásade musí ísť o riziko, ktoré možno posúdiť objektívne. Len za týchto podmienok možno na kvalifikovanú prepravu sanitným vozidlom uplatniť vylúčenie z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania stanovenú v článku 10 písm. h) Smernice. V prospech z tohto vylúčenia totiž okrem prítomnosti posádky odborne vyškolenej v prvej pomoci predpokladá, že službu sanitných vozidiel poskytujú neziskové organizácie alebo združenia v zmysle tohto ustanovenia a že ide o situáciu vyznačujúcu sa neodkladnosťou alebo urgentnosťou. 47. V nadväznosti na uvedenú judikatúru je preto dôvodné súhlasiť so závermi žalovaného (body 175-177 napadnutého rozhodnutia), keď uvádza, že k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou. Z tohto dôvodu bolo preto odôvodnené požadovať od žalobcu preukázanie, či činnosť vykonávaná poskytovateľom na základe rámcovej dohody, za ktorej vykonávanie kontrolovaný uhradil sumu 900 000 eur ročne, je rovnako činnosťou spojenou s vykonávaním opatrení počas povodňovej situácie, a teda činnosťou pri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu odstraňovania mimoriadnych udalostí (bod 176 napadnutého rozhodnutia). Obdobne je nutné súhlasiť aj so závermi žalovaného, kedy poukazuje na nepretržité poskytovanie pohotovostnej služby bez ohľadu na to, či došlo k vzniku ohrozenia, živelnej pohromy alebo mimoriadnej udalosti alebo vzniku potreby predchádzať takémuto ohrozeniu. Súd preto konštatuje, že zabezpečenie stálej pohotovostnej služby bez ohľadu na to, či sa služba poskytuje pri neodkladnej alebo urgentnej situácii (živelnej pohrome, príp. mimoriadnej udalosti), nie je službou, ktorú pokrýva výnimka z citovaného ustanovenia zákona o VO a článku Smernice. 48. Navyše ako správne uviedol žalovaný v bode 176 napadnutého rozhodnutia, pohotovostná služba, ale aj samotná dohodnutá spolupráca žalobcu a poskytovateľa pri riešení mimoriadnych udalostí (bod 1. čl. I. rámcovej dohody), bola v predmetnej zmluve upravená značne všeobecne, teda bez uvedenia merateľných veličín týkajúcich sa počtu zasahujúcej techniky, osôb, príp. reakčného času zásahu. Pochybnosti o všeobecnej úprave predmetu zmluvy je umocnená aj samotnou úpravou čl. III rámcovej
dohody o cene a platobných podmienkach. Podľa tohto článku protiplnenie za poskytnuté služby bolo označené za peňažný príspevok v sume 900 000,00 Eur ročne, na ktoré má poskytovateľ právo po vystavení a doručení zálohovej faktúry žalobcovi s lehotou splatnosti 30 dní. Správny súd tiež poukazuje na bod 5 čl. III rámcovej dohody, podľa ktorého je možné uhrádzať ďalšie náklady na pohotovostnú službu, ak ich nebolo možné zahrnúť pod príspevok. Z takejto úpravy preto vyplýva, že suma príspevku (900 000,00 Eur) nie je konečnou sumou za úhradu poskytovaných služieb, pretože dodatočnými nákladmi za pohotovostnú službu, ktorá by bola poskytnutá na základe osobitnej objednávky, je možné navyšovať cenu poskytnutých služieb, a to bez toho, aby zmluva upravovala akýkoľvek strop týchto výdavkov za pohotovostnú službu. V tomto kontexte je potrebné zo strany správneho súdu dodať, že službu, pri ktorej nedošlo k preukázaniu jej nevyhnutnosti, neposkytuje sa v súvislosti z mimoriadnou udalosťou, ktorá nemá definovaný svoj obsah, realizáciu jej výkonu a v neposlednom rade ani strop nákladov za jej poskytovanie a ani kritériá na účtovanie týchto nákladov, nie je možné považovať za spĺňajúcu požiadavky nevyhnutnosti na jej zadanie a oprávnenosti jej uzatvorenia mimo postupov a pravidiel verejného obstarávania. Zároveň je potrebné ďalej skonštatovať, že súvisiacu úpravu cenových a platobných podmienok za poskytovanie dohodnutých služieb (najmä pohotovostnej služby), nie je možné označiť za spĺňajúcu podmienky hospodárnosti, účelnosti a efektivity vynaloženia finančných prostriedkov. 49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd sumarizuje, že nezistil nezákonnosť v záveroch žalovaného (uvedených v prvostupňovom aj v napadnutom rozhodnutí) o nepreukázaní odôvodneného uplatnenia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO z postupov verejného obstarávania žalobcom, t. j. v záveroch, že: (i) zo zákona o civilnej ochrane vyplýva, že úlohami alebo opatreniami civilnej ochrany nie sú akékoľvek úlohy a opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, (ii) pri posudzovaní toho, či určitá činnosť, ktorá je napr. zameraná na ochranu majetku, je alebo nie je úlohou alebo opatrením civilnej ochrany, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či daná posudzovaná činnosť je alebo nie je vykonávaná v súvislosti s mimoriadnou situáciou, mimoriadnou udalosťou alebo ohrozením takouto udalosťou, (iii) činnosti, ktoré boli predmetom rámcovej dohody (zabezpečenie stálej pohotovostnej služby), by vo všeobecnosti bolo možné považovať napr. za úlohy alebo opatrenia zamerané na ochranu majetku, avšak nie na účely zákona o civilnej ochrane, (iv) z rámcovej dohody nie je zrejmé, v akom množstve techniky a personálu, prípadne za akých podmienok, je poskytovateľ povinný na žiadosť žalobcu nastúpiť na zásah, v akom reakčnom čase a pod., rovnako z rámcovej dohody nevyplýva, ako budú zmluvné strany postupovať, ak v prípade potreby zásahu nedôjde medzi nimi k dohode na podmienkach, za splnenia ktorých poskytovateľ vykoná zásah/poskytne kontrolovanému spoluprácu, (v) k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, a teda nejde o poskytovanie stálej, nepretržitej pohotovostnej služby v čase, kedy nedochádza k žiadnemu ohrozeniu a ani sa nepredpokladá vznik alebo rozšírenie mimoriadnej udalosti tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. 50. Zo záverov citovanej judikatúry, návrhov generálnych advokátov ako aj názorov právnej doktríny vyplýva, že na uplatnenie výnimky z postupov a pravidiel verejného obstarávania neboli splnené kritéria transparentnosti, preukázania dôvodov nevyhnutnosti na jej aplikáciu a ani podmienka mimoriadnosti samotných služieb civilnej obrany a ako aj pohotovostnej služby. Už len absencia týchto dôvodov vedie sama osebe k záveru o nedôvodnom použití výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO. 51. K vyžiadaniu si stanoviska žalovaného od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za účelom posúdenia, či služby upravené rámcovou dohodou spadajú pod pojem civilná ochrana, správny súd uvádza, že žalovaný má oprávnenie si takéto poradné stanoviská vyžiadať na základe § 173 ods. 8 zákona o VO, a teda vyžiadaním stanoviska nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného ustanovenia. Zároveň so závermi z uvedeného stanoviska sa vo svojich rozhodnutiach žalovaný podrobne vysporiadal a formuloval vlastné závery, ktoré primerane a zrozumiteľne odôvodnil, nešlo teda len o mechanické prevzatie záverov z uvedeného stanoviska. 52. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa údajnej nemožnosti poskytovateľa ako občianskeho združenia zúčastniť sa verejného obstarávania, správny súd jednak odkazuje na vyjadrenie žalovaného, že samotná právna forma poskytovateľa služby mu nebráni zúčastniť sa verejného obstarávania, keďže zákon o VO široko vymedzuje pojmy hospodársky subjekt, uchádzač a záujemca a teda nie je vylúčené, aby občianske združenie bolo záujemcom alebo uchádzačom v akomkoľvek postupe
zadávania zákazky. Konkrétne dôvody prípadného vylúčenia uchádzača môžu byť rôzne a súd sa k hypotetickým otázkam nepovažuje za potrebné vyjadrovať. Podstatné je to, že pre uzavretie zmluvy bez verejného obstarávania postupom podľa výnimky v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO s neziskovou organizáciou alebo združením musí byť splnená aj druhá kumulatívna podmienka – že ide o službu civilnej ochrany, čo v danom prípade splnené nebolo, preto tento spôsob nemohol žalobca zvoliť len z dôvodu, že ide o občianske združenie. Navyše práve cieľom verejného obstarávania je to, že sa do verejnej súťaže prihlásia viacerí záujemcovia, uchádzači (rôzne hospodárske subjekty) a k uzavretiu zmluvy dochádza s najvýhodnejšou ponukou, nie s vybranou osobou podľa preferencií zadávateľa, ako sa toho nepriamo domáha žalobca, že inak by nemohol uzavrieť zmluvu s týmto subjektom. S konkrétnych občianskym združením by mohol žalobca uzavrieť zmluvu mimo postupov verejného obstarávania len v prípade splnenia podmienok podľa uvedenej výnimky, teda napr. v prípade naliehavej potreby už vzniknutej mimoriadnej situácie (povodne). Za danej situácie však neboli splnené predpoklady na postup podľa uvedenej výnimky a žalobca mal postupovať v zmysle zákona o VO a uskutočniť verejné obstarávanie. 53. Správny súd navyše nepovažuje za logické odôvodňovať uzavretie rámcovej dohody mimo režimu verejného obstarávania vlastným predpokladom, že poskytovateľ by musel byť vo verejnom obstarávaní vylúčený. Prijatie takejto argumentácie by totiž viedlo k absurdnému záveru, že existencia dôvodov na vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania zakladá dôvod na priame uzavretie zmluvy s týmto uchádzačom bez verejného obstarávania, čo však zákon nepripúšťa. Správny súd považoval za potrebné dodať, že nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že sa žalovaný touto okolnosťou nezaoberal, keďže svoje dôvody k nej uviedol v bodoch 182 až 191 napadnutého rozhodnutia. 54. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 55. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP podať návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom správny súd uvádza, že za danej procesnej situácie správny súd nemá povinnosť sa obrátiť s návrhom na Súdny dvor, pretože nie posledným súdom na podanie takéhoto návrhu, keďže voči tomuto rozsudku je prípustný prostriedok nápravy, a to kasačná sťažnosť. Okrem tejto skutočnosti správny súd ďalej dodáva, že z citovanej judikatúry (napr. Italy Emergenza Cooperativa Sociale a Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza „Croce Verde", C-424/18) je možné vyvodiť, že výnimku z postupov a pravidiel verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, príp. podľa čl. 10 písm. h) Smernice je možné okrem iného aplikovať pri zachovaní reštriktívneho výkladu len na službu, ktorá má neodkladnú, príp. urgentnú povahu. Táto podmienka ale v danej veci preukázaná žalobcom nebola, preto správny súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP. 56. Návrh žalobcu na prerušenie konania preto správny súd zamietol ako nedôvodný. 57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 ods. 1 SSP, kedy právo na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, pretože to nie je možné za danej situácie od účastníkov konania spravodlivo požadovať. 58. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: 2 BA-5S/83/2020 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.