{"guid": "ef55d2da-fd35-49b3-a01d-f5932745d0ce:9f477dcf-a446-4d6a-af10-97650cd0ddee", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2", "spisova_znacka": "BA-5S/83/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/83/2020 z 15. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. mája 2026, sp. zn. BA-5S/83/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2", "identifikacne_cislo": "1020200500", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/42", "nazov": "zákon č. 42/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej ochrane obyvateľstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/42-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f477dcf-a446-4d6a-af10-97650cd0ddee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/83/2020\n1020200500\n15. 05. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200500.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n17 BA-5S/83/2020\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\na z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci\nžalobcu: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 841\n04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 36022047, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2593-9000/2020 zo dňa 27. 02. 2020, takto\nrozhodol:\n17 BA-5S/83/2020\n\nI. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.\nII. Správny súd žalobu zamieta.\nIII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n17 BA-5S/83/2020\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“), č.\n12161-6000/2019-OD/4 zo dňa 20. 12. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bolo konštatované,\nže žalobca ako kontrolovaný verejný obstarávateľ pri uzavretí Rámcovej dohody o vzájomnej spolupráci\ndňa 10. 4. 2018 a pri uzavretí Dodatku č. 1 k Rámcovej dohode o vzájomnej spolupráci č. 530/2018PK uzavretej dňa 10. 04. 2018, dňa 11. 4. 2019 (ďalej len „rámcová dohoda“), porušil § 1 ods. 2\npísm. g) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon o VO“), čím sa súčasne dostal aj do rozporu s § 10\nods. 1 a\nods. 2 zákona o VO, a to konkrétne s princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a efektívnosti\na s princípom nediskriminácie tým, že neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona\no verenom obstarávaní pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce, rozsah ktorých nie je možné\npovažovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane, v dôsledku čoho nepoužil postupy zadávania\nzákazky podľa zákona o VO, pričom uvedené konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n2. Prvostupňový orgán v odôvodnení uviedol, že žalobca v pozícii verejného obstarávateľa uzavrel dňa\n10. 4. 2018 s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba (ďalej len „poskytovateľ“)\nrámcovú dohodu, predmetom ktorej bola vzájomná spolupráca zmluvných strán pri riešení mimoriadnych\nsituácií/ mimoriadnych udalostí, vyvolaných najmä nebezpečenstvom vzniku povodne, počas existencie\npovodne, ako následok z povodne, a to v prípadoch, kde je potrebný operatívny zásah záchranných\na špecializovaných zložiek na predídenie takéhoto stavu, odstraňovanie jeho následkov, prípadne\nv iných mimoriadnych udalostiach a havarijných stavoch, pri ktorých vznikne naliehavá potreba\nvykonať operatívny zásah za účelom ochrany zdravia, života alebo majetku, za ktorých výkon\nzodpovedá žalobca. Na pokrytie nákladov predmetu rámcovej dohody bez ohľadu na ich vyúčtovanie sa\nžalobca podľa prvostupňového orgánu zaviazal poskytnúť poskytovateľovi maximálnu výšku peňažného\npríspevku 900 000,- Eur za obdobie jedného roka od účinnosti rámcovej dohody, ktorá zodpovedala\nfinančnému limitu podľa § 5 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní stanovenému pre nadlimitnú zákazku\nna poskytnutie služby.\n3. Prvostupňový orgán uviedol, že zo zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva\nv relevantnom znení (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) vyplýva, že úlohami alebo opatreniami civilnej\nochrany nie sú akékoľvek úlohy a opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku. Pri posudzovaní\ntoho, či určitá činnosť, ktorá je napr. zameraná na ochranu majetku, je alebo nie je úlohou alebo\nopatrením civilnej ochrany, je potrebné podľa prvostupňového orgánu vychádzať zo skutočnosti, či daná\nposudzovaná činnosť je alebo nie je vykonávaná v súvislosti s mimoriadnou situáciou, mimoriadnou\nudalosťou alebo ohrozením takouto udalosťou. Prvostupňový orgán uviedol argumentáciu na príklade,\nže ak by si štátny orgán objednal strážnu službu na stráženie a ochranu budovy, v ktorej sídli (ktorá\nje vo vlastníctve štátu), bezpochyby ide o opatrenie na ochranu majetku, pričom by ale nešlo o službu\ncivilnej ochrany, keďže tu absentuje prvok ohrozenia alebo mimoriadnej udalosti v zmysle definícií\npodľa zákona o civilnej ochrane. V tejto súvislosti preto prvostupňový orgán dospel k záveru, že\nčinnosti, ktoré boli predmetom rámcovej dohody (zabezpečenie stálej pohotovostnej služby), by vo\nvšeobecnosti bolo možné považovať napr. za úlohy alebo opatrenia zamerané na ochranu majetku,\navšak nie na účely zákona o civilnej ochrane. Skutočnosť, že povodne možno podľa prvostupňového\norgánu zaradiť medzi prírodné katastrofy (príp. katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou) alebo\npohotovostné (krízové) situácie, neznamená, že akákoľvek činnosť zameraná na predchádzanie,\nprípravu a reakciu na ne sa automaticky považuje za službu civilnej ochrany. Podľa prvostupňového\norgánu ani Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom\nobstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES 2014/24/EÚ (ďalej len „Smernica“) neumožňuje uvedenú\nvýnimku použiť na situácie, ktoré nemajú priamy súvis so stavom núdze, ohrozenia, mimoriadnej\nudalosti alebo mimoriadnej situácie a pod. Súčasne prvostupňový orgán uviedol, že danú službu nie je\nmožné považovať za službu civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva zodpovedajúcu kódu slovníka\nobstarávania 75222000-8 – civilná ochrana. Samotná právna forma poskytovateľa služby nebráni podľa\nprvostupňového orgánu zúčastniť sa verejného obstarávania, keďže zákon o VO široko vymedzuje\npojmy hospodársky subjekt, uchádzač a záujemca a teda nie je vylúčené, aby občianske združenie bolo\nzáujemcom alebo uchádzačom v akomkoľvek postupe zadávania zákazky.\n4. Prvostupňový orgán na základe uvádzaných skutočností konštatoval, že žalobca neoprávnene\naplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, čím súčasne konal aj v rozpore s § 10 ods. 1\na ods. 2 zákona o VO, konkrétne s princípom transparentnosti, princípom hospodárnosti a efektívnosti\nako aj s princípom nediskriminácie, keď pri obstarávaní činností vzájomnej spolupráce – zabezpečenie\nstálej pohotovostnej služby, ktorú nie je možné považovať za činnosti viažuce sa k civilnej ochrane,\nnepostupoval podľa zákona o VO, kedy nepoužil postupy zadávania zákaziek podľa zákona o VO.\n5. Na základe podaného odvolania žalobcom Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len\n„žalovaný“), rozhodnutím č. 2593-9000/2020 zo dňa 27. 02. 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“\nalebo aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdila prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu zamietla.\n\nV odôvodnení žalovaný odkázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),\nnapr. rozsudok vo veci C-71/92, Komisia proti Španielsku, bod 36, rozsudok vo veci C-340/02, Komisia\nproti Francúzsku, bod 38, kedy každá výnimka z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv\nuznaných Zmluvou ES v oblasti verejného obstarávania, musí byť vykladaná reštriktívne a je úlohou\ntoho, kto sa chce tejto výnimky dovolávať, aby preukázal, že skutočne existujú osobitné okolnosti, ktoré\ntúto výnimku odôvodňujú. Žalovaný ustálil, že v rámcovej dohode sa poskytovateľ zaviazal poskytovať\nžalobcovi stálu pohotovostnú službu, o ktorú bol žalobca oprávnený požiadať telefonicky, emailom, príp.\niným vhodným spôsobom pre požadovaný zásah, pričom poskytovateľ mal na základe takejto žiadosti\nkontrolovaného poskytnúť plnenie za podmienok, ktoré si takýmto spôsobom dohodne s kontrolovaným.\n6. Ďalej žalovaný uviedol, že právo na zaplatenie sumy 900 000 eur za rok vzniklo na základe doručenia\nzálohovej faktúry, ktorú bol poskytovateľ oprávnený vystaviť po nadobudnutí účinnosti rámcovej dohody\n(so splatnosťou 30 dní), a to bez ohľadu na to, či v danom roku došlo zo strany poskytovateľa\nk poskytnutiu činností dohodnutej vzájomnej spolupráce alebo k poskytnutiu týchto činností vôbec\nnedošlo. Žalovaný sa preto nestotožnil s námietkami žalobcu, že pokiaľ v danom roku k povodňovej\nsituácii nedošlo, tak to ešte neznamená, že peňažné plnenie bolo realizované výlučne za stálu\npohotovostnú službu, pričom žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa predmetnej rámcovej dohody\nje žalobca povinný uhradiť poskytovateľovi sumu 900 000 eur aj v prípade, ak na základe rámcovej\ndohody nedôjde k uskutočneniu žiadneho výjazdu (resp. zásahu). Žalovaný sa stotožnil so závermi\nprvostupňového orgánu v tom, že z rámcovej dohody nie je zrejmé, v akom množstve techniky a\npersonálu, prípadne za akých podmienok, je poskytovateľ povinný na žiadosť žalobcu nastúpiť na\nzásah, v akom reakčnom čase a pod. Rovnako z rámcovej dohody nevyplýva, ako budú zmluvné\nstrany postupovať, ak v prípade potreby zásahu nedôjde medzi nimi k dohode na podmienkach, za\nsplnenia ktorých poskytovateľ vykoná zásah/poskytne kontrolovanému spoluprácu. Žalovaný následne\nprijal záver, že k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti\ns mimoriadnou udalosťou, a teda nejde o poskytovanie stálej, nepretržitej pohotovostnej služby v čase,\nkedy nedochádza k žiadnemu ohrozeniu a ani sa nepredpokladá vznik alebo rozšírenie mimoriadnej\nudalosti tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal\noprávnenosť použitia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, pričom konanie žalobcu malo vplyv\nna výsledok verejného obstarávania a v dôsledku takéhoto konania došlo k obmedzeniu hospodárskej\nsúťaže, keďže ďalší potenciálni uchádzači (poskytovatelia predmetnej služby) sa o obstarávaní tejto\nslužby nemali možnosť dozvedieť, a teda ani predložiť žalobcovi svoju ponuku. Jedným z cieľov\nuplatňovania zákona o VO je podľa žalovaného podpora účinnej hospodárskej súťaže pri zadávaní\nzákaziek.\nII.\nSprávna žaloba\n7. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, ktorú doručil pôvodne\nna Krajský súd v Bratislave dňa 27. 03. 2020. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku.\n8. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že poskytnutie služby definovanej rámcovou dohodou je\nuskutočnením civilnej zákazky, čím podľa neho došlo k splneniu prvej podmienky pre uplatnenie\nvýnimky. Poskytovateľ je podľa žalobcu subjekt, ktorý združuje odborníkov z rôznych oblastí ako\nnapríklad protipovodňová ochrana, výkon potápačských prác, likvidácia havárie nebezpečnej látky, čím\nje žalobcom považovaný za spoľahlivého partnera, ktorý mu je schopný kvalifikovane vypomôcť v\nprípade potreby vykonania civilnej ochrany. Keďže žalobca uzatvoril rámcovú dohodu s poskytovateľom\ntak, ako to uvádza znenie zákona o VO, v prípade rámcovej dohody bola dodržaná aj druhá podmienka\npre uplatnenie (službu poskytuje združenie). Žalobca poukázal na skutočnosť, že jednou z jeho výnimky\nzákladných povinností je povinnosť vykonávať (zabezpečovať) ochranu pred povodňami - uskutočňovať\npreventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, opatrenia po povodni ako aj opatrenia počas\npovodňovej situácie. Činnosť žalobcu je preto podľa žalobcových tvrdení spojená s vykonávaním\nopatrení počas povodňovej situácie činnosťou pri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu\nodstraňovania mimoriadnych udalostí. Žalobca ďalej uviedol, že nemá vždy k dispozícii dostatok techniky\na personálneho vybavenia potrebných na vykonanie civilnej ochrany a vykonanie civilnej ochrany v\nprípade živelnej pohromy neznesie časový odklad, žalobca sa rozhodol v odôvodnených prípadoch\n\nzabezpečiť civilnú ochranu subdodávateľsky prostredníctvom poskytovateľa. Keďže podľa žalobcu\nžiadny všeobecne záväzný právny predpis mu nestanovuje povinnosť vykonávať civilnú ochranu osobne\na súčasne žiadny predpis mu nestanovuje zákaz spolupráce a postúpenia časti jeho povinností pri\nposkytovaní civilnej ochrany na tretiu osobu, poskytovateľ na základe požiadavky žalobcu pomôže\nžalobcovi pri civilnej ochrane a to poskytnutím personálneho a technického vybavenia. Týmto je podľa\nžalobcu splnená aj tretia podmienka pre uplatnenie výnimky zo zákona o VO, keďže predmetom\nrámcovej dohody je zabezpečenie civilnej ochrany. Táto služba sa zároveň nachádza podľa žalobcu\naj pod CPV kódmi uvedenými vo výnimke, čím došlo k splneniu aj štvrtej podmienky pre uplatnenie\nvýnimky.\n9. Podľa žalobcu žalovaný pristúpil k izolovanej aplikácii ustanovení zákona o civilnej ochrane, keď\njeho rozsah zúžil na pojem „záchranné práce“ podľa § 3 ods. 6 tohto zákona a tento svoj postup\nnijako neodôvodnil. Rozsah civilnej ochrany podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane je podľa\nžalobcu podstatne širší ako je vymedzený rozsah záchranných prác v jeho § 3 ods. 6. Žalovaný\nsa podľa žalobcu mal zaoberať tým, či činnosti uvedené v § 17 a § 36 ods. 1 zákona o ochrane\npred povodňami sú činnosťami pre účely autonómne interpretovateľného pojmu služby civilnej ochrany\nv zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 o Spoločnom slovníku\nobstarávania (CPV) v platnom znení a autonómne interpretovateľného pojmu služby civilnej obrany,\ncivilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva podľa Smernice. Podľa žalobcu žalovaný vedome porušil\npravidlá výkladu vnútroštátneho práva, keď pojem „záchranné práce“ uvedený v § 3 ods. 6 zákona o\ncivilnej ochrane obyvateľstva, ktorý obsahuje popri záchranných prácach v užšom slova zmysle ako\nsú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku a ich odsun z ohrozených alebo\npostihnutých priestorov ako aj činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej\nudalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti, interpretoval v zmysle\nPrílohy č. 2 k vyhláške č. 523/2006 Z. z. tak, že ignoroval pojem „najmä“, ktorý znamená povinnosť\ninterpretovať za ním uvedený výpočet obsahu činností pri záchranných prácach ako iba demonštratívny\nresp. exemplifikatívny výpočet obsahu činnosti pri záchranných prácach. Pojem služby civilnej obrany\na pojem záchranné práce podľa žalobcu nie je možné vykladať výlučne a záväzne v zmysle zákona o\ncivilnej ochrane ani podľa jeho vykonávacej vyhlášky, keďže § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO nie je iba\nvnútroštátny právny predpis, ale ide o transpozíciu článku 10 písm. h) Smernice.\n10. Žalobca ďalej predostrel argumentáciu, že poskytovateľovi ako občianskemu združeniu je sťažené\nsa zúčastňovať verejného obstarávania a môže bez verejného obstarávania poskytovať iba tie služby\ncivilnej ochrany, ktoré nepresahujú prísne nevyhnutné hranice vylúčenia. Poskytovateľ ako občianske\nzdruženie by podľa žalobcu nikdy nedokázalo predložiť doklad (potvrdenie súdu súvisiace s likvidáciou\nobčianskeho združenia) stanovený zákonom o VO na preukázanie splnenia osobného postavenia podľa\n§ 32 ods. 1 písm. d) zákona o VO, občianske združenie by z dôvodu zachovania svojej osobitnej\npovahy nemohlo byť úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní žiadnej nadlimitnej zákazky. Touto\nargumentáciou sa podľa žalobcu žalovaný nezaoberal a preto je nutné v tejto časti považovať napadnuté\nrozhodnutie za nepreskúmateľné.\n11. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový a právny stav veci v otázke, či činnosti súvisiace\ns ochranou pred povodňami, ktoré žalobca vykonáva a na ktorých poskytnutie uzatvoril s poskytovateľom\nrámcovú dohodu sú činnosťami civilnej ochrany. Žalobca navrhol, aby na odstránenie akýchkoľvek\npochybností podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom s otázkou posúdenia,\nči predmetom civilnej ochrany definovanej CPV kódom 75222000-8 je aj poskytovanie služieb\nsúvisiacich s ochranou pred povodňami.\n12. Žalobca vyslovil ďalej nesúhlas so závermi žalovaného, ktorý argumentoval tým, že predmetom\nrámcovej dohody bolo aj poskytovanie pohotovostných služieb, pričom zabezpečenie stálej\npohotovostnej služby nie je možné považovať za činnosť spadajúcu resp. viažucu sa k civilnej ochrane.\nPodľa žalobcu aj túto službu je v prípade zabezpečenia služieb civilnej ochrany nevyhnutné posudzovať\nako súvisiacu službu, bez ktorej by nebolo možné zo strany žalobcu zabezpečiť samotnú službu civilnej\nochrany. Žalobca ďalej uviedol, že mu nie je jasné, ako je v tomto prípade možné oddeliť samotné\nposkytovanie takýchto služieb (kedy by použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g/ zákona o VO\nbolo odôvodnené) od stálej pohotovostnej služby, ktorá mala byť podľa názoru žalovaného predmetom\nverejnej súťaže. Nakoľko samotná pohotovostná služba je službou civilnej ochrany, žalovaný podľa\nžalobcu nesprávne vyhodnotil túto otázku podstatnú pre samotné rozhodnutie o tom, či žalobca porušil\n\nzákon o VO alebo nie. Žalovaný tak nesprávne posúdil vecnú stránku a podmienky uzatvorenia rámcovej\ndohody, na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré sa nezakladá na správnom právnom\nposúdení veci.\n13. Žalobca v záverečnej časti žaloby konštatoval, že skutočnosť, že nevypracoval odôvodnenie\nk aplikácii výnimky zo zákona o VO v čase uzatvorenia rámcovej dohody, nemení nič na posúdení, či sa\nv danom prípade jednalo o správne uplatnenie výnimky alebo nie. Zákon o VO ani iný právny predpis\npodľa žalobcu mu neprikazujú, aby ako verejný obstarávateľ vôbec vytváral nejakú dokumentáciu k\nzmluvám, na ktoré sa zákon o VO nevzťahuje, a už vôbec čo by mala takáto dokumentácia obsahovať.\nNa základe uvedených skutočností preto žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím.\nIII.\nVyjadrenie k žalobe\n14. K žalobe sa podaním doručeným dňa 26.06.2020 vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že\nnespochybňuje závery žalobcu, že povodeň je živelná pohroma, ktorá je na účely zákona o civilnej\nochrane mimoriadnou udalosťou. Rovnako žalovaný nespochybnil činnosť žalobcu, ktorá je službou\nposkytovania civilnej ochrany. Uvedené ale nezakladá záver o tom, že zazmluvnená stála pohotovostná\nslužba je službou civilnej ochrany. Obsah tejto služby je podľa žalovaného vymedzený len tým, že\nžalobca je oprávnený o túto službu poskytovateľa požiadať a poskytovateľ je povinný túto požiadavku\nbez zbytočného odkladu potvrdiť, pričom nie je zrejmé za akých podmienok (materiálnych, technických,\npersonálnych) má poskytovateľ žalobcovi službu poskytnúť. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že\nk oprávnenému použitiu uvedenej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže\ndôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou\nudalosťou, teda nie nepretržitej pohotovostnej služby. V danom prípade podľa žalovaného nejde ani\no organizovanie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona o civilnej\nochrane. Každá výnimka z pravidiel verejného obstarávania musí byť v súlade s judikatúrou Súdneho\ndvora podľa žalovaného vykladaná reštriktívne. Preto podľa žalovaného nie je možné dospieť k záveru,\nže použitie výnimky v prípade pohotovostných služieb zameraných na administratívne a operatívne\nslužby súvisiace s civilnou ochranou je oprávnené, pretože by išlo o extenzívne poňatie uvedenej\nvýnimky. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n15. K vyjadreniu žalovaného sa podaním doručeným súdu dňa 14.07.2020 vyjadril žalobca (replika).\nŽalobca vyjadril nesúhlas, keď sa žalovaný obmedzuje v rámci predmetu rámcovej dohody len na stálu\npohotovostnú službu a na jej úhradu vo výške 900 000,- eur ročne, pričom predmetom dohody je v prvom\nrade spolupráca zmluvných strán pri riešení mimoriadnych situácií a stavov v súvislosti s povodňami,\npri ktorých vznikne naliehavá potreba vykonať operatívny zásah. Žalobca poukázal na skutočnosť, že\nna základe rámcovej dohody boli poskytnuté aj iné služby, a to pozorovací let, monitoring pobrežných\npozemkov, asistenčná služba pri záchranárskych prácach potopeného plavidla v Budapešti a dezinfekcia\nobjektu v Piešťanoch. Stála pohotovostná služba je preto podľa žalobcu neoddeliteľne spätá s výkonom\nspolupráce pri riešení mimoriadnych situácii a udalostí a nie je ju možné zabezpečiť ktorýmkoľvek\npostupom verejného obstarávania. Žalobca v závere zotrval na svojej žalobnej argumentácii ako aj na\npetite žaloby.\n16. K replike sa žalovaný ďalej nevyjadril.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 1 ods. 1 zákona o VO tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek\nna uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií\nna stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní.\n18. Podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku alebo koncesiu,\nktorej predmetom je služba civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktorú poskytuje nezisková\norganizácia alebo združenie, zodpovedajúca kódom slovníka obstarávania 75250000-3, 75251000-0,\n\n75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 okrem\nslužby prepravy pacientov vozidlami súžiacimi na prepravu pacientov.\n19. Podľa § 1 ods. 15 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu\nalebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 13 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel\npodľa tohto zákona.\n20. Podľa § 2 ods. 1 zákona o VO verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona,\nktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.\n21. Podľa § 10 ods. 1 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek,\nkoncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n22. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp\nrovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,\nprincíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n23. Podľa § 10 ods. 3 zákona o VO príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov vrátane\nich klasifikácie podľa § 5 ods. 1 sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z\ntohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením\nurčitých hospodárskych subjektov. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní prijať potrebné\nopatrenia na zabezpečenie primeraného a včasného plnenia svojich úloh, ktoré vyplývajú z osobitných\npredpisov a ktoré sú zároveň v súlade s pravidlami verejného obstarávania.\n24. Podľa § 178 ods. 3 zákona o VO Úrad môže prerušiť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného\ns cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení\nkonania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku úradu lehota podľa § 175 ods.\n5 neplynie, najviac však 30 dní. Túto lehotu môže úrad z objektívnych dôvodov predĺžiť najviac o 30 dní,\no čom informuje účastníkov konania.\n25. Podľa čl. 10 písm. h) Smernice táto smernica sa neuplatňuje na verejné zákazky na\nposkytnutie služieb, ktorých predmetom je/sú: služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie\nnebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú\nkódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8,\n98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami.\n26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o civilnej ochrane civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných\nna ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní\nopatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov\nmimoriadnych udalostí.\n27. Podľa § 2 ods. 2 zákona o civilnej ochrane poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach\na počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.\n28. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie\nobdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo\nmajetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života,\nzdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia\na pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.\n29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie\nživelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa,1b) smogová situácia,1ba)\nnarušenie dodávok tepla, nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie\nSlovenskej republiky alebo teroristický útok, pričom\na) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných\nenergií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť\n\nnebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na\nmajetok,\nb) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v\ndôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú\nvplyv na život, zdravie alebo na majetok,\nc) katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej\nkumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie,\nd) nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená ako stav, ktorý\npredstavuje riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo\nzávažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená\nmimoriadna situácia.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna\n2023 vykonávať svoju činnosť správny súd, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej\nagende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od\n01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého\nsenátu a registra 10S správneho súdu.\n31. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby a uplatnených žalobných bodov,\nktorými bol v tomto konaní viazaný, pričom nezistil splnenie podmienok podľa § 134 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Správny súdny poriadok v znení ku dňu 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“), kedy by rozsahom\na dôvodmi žaloby viazaný nebol.\n32. Podstata žalobnej argumentácie spočívala v tvrdeniach žalobcu o splnení všetkých zákonných\npodmienok na uplatnenie výnimky z postupov podľa zákona o VO z dôvodu poskytovania služieb\ncivilnej ochrany, v námietkach o izolovanej a neodôvodnenej interpretácii rozsahu zákona o civilnej\nochrane zameranej na pojem „záchranné práce“, v námietkach voči záverom žalovaného o nesprávnom\nposúdení služieb civilnej ochrany na základe stanoviska ministerstva vnútra, v námietkach nesprávneho\nposúdenia stálej pohotovostnej služby ako služby nespadajúcej pod civilnú ochranu a v záverečnej\nnámietke o povinnosti odôvodniť aplikáciu výnimky z verejného obstarávania a povinnosti viesť\ndokumentáciu k verejnému obstarávaniu.\n33. Základom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bol záver žalovaného o absencii dokumentácie\nz verejného obstarávania u žalobcu, ktorá by odôvodňovala existenciu osobitných okolností na aplikáciu\nvýnimky z postupov verejného obstarávania v čase uzatvorenia rámcovej dohody (bod 170), tiež\nzáver o tom, že žalobca nepreukázal, že činnosť vykonávaná podľa rámcovej dohody, je činnosťou\npri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu odstraňovania mimoriadnych udalostí (bod 175), že\nstála pohotovostná služba, ktorej obsah bol nedostatočne vymedzený, sa neposkytuje v bezprostrednej\nsúvislosti s mimoriadnou udalosťou (bod 177), pričom pri tejto službe nebolo preukázané, že spĺňa znaky\nslužby definovanej v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO (bod 168).\n34. Správny súd v úvode poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\nktorý v súvislosti s predchádzajúcim zákonom č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) uviedol, že úprava verejného obstarávania je\ntypom sui generis, ktorá zasahuje do zmluvnej slobody povinných osôb, keď upravuje proces výberu\nnajlepšieho uchádzača na dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebnej práce. Vo\nvzťahu k výnimkám z použitia postupov podľa zákona č. 25/2006 Z.z. je v prvom rade potrebné poukázať\nna ustanovenie § 1 ods. 7 (pozn. § 1 ods. 15 zákona o VO), ktoré predstavuje generálny zákaz použitia\nvýnimiek stanovených v ods. 2 až 5 (pozn. § 1 ods. 2 až ods. 13 zákona o VO) s cieľom vyhnúť sa použitiu\npostupov a pravidiel vo verejnom obstarávaní. Použitie výnimky z postupov verejného obstarávania\n\ntam, kde to zákon výslovne nepovoľuje, resp. tam, kde nie sú splnené všetky podmienky pre uplatnenie\nkonkrétnej výnimky, zakladá skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 25/2006 Z.z (pozn. § 182 ods. 1 písm. a/ zákona o VO). Povinnosť zdôvodniť použitie výnimky pritom\nleží bezvýhradne a bez rozdielu na subjekte, ktorý sa použitia výnimky dovoláva, pričom výnimky je\npotrebné vykladať reštriktívne a ich okruh nemožno rozširovať. Je teda na verejnom obstarávateľovi,\nresp. obstarávateľovi, aby preukázal, že uzavretú zmluvu, resp. zmluvy možno podradiť pod tú ktorú\nvýnimku ustanovenú zákonom č. 25/2006 Z.z. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 14. 12. 2022, sp. zn. 10Asan/17/2020).\n35. Aj z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hlavným cieľom pravidiel práva Únie v oblasti verejného\nobstarávania je otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch v oblastiach\nvykonávania prác, dodávok tovaru alebo poskytovania služieb, čo so sebou prináša pre každého\nverejného obstarávateľa povinnosť uplatňovať relevantné pravidlá práva Únie, ak sú splnené nimi\nstanovené podmienky. Preto treba každú výnimku z uplatnenia tejto povinnosti vykladať reštriktívne; to\nisté platí aj v súvislosti s výnimkami uvedenými v článku 10 písm. h) Smernice, kedy Súdny dvor uviedol,\nže výnimka nesmie ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne nutné (rozsudky z 11. januára 2005, Stadt Halle\na RPL Lochau, C-26/03, EU:C:2005:5, bod 46, ako aj z 8. mája 2014, Datenlotsen Informationssysteme,\nC-15/13, EU:C:2014:303, bod 23, tiež zo 7. júla 2022 Italy Emergenza Cooperativa Sociale C-213/21\na C-214/21).\n36. Druhým kľúčovým výkladovým princípom, ktorý ide ruka v ruke s princípom reštriktívneho výkladu\nvýnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní, je zásada, že pravidlá v oblasti verejného obstarávania\n(určené v Smernici a teda aj v zákone), sa musia vykladať zoširoka. Vo všeobecnosti by teda mala platiť\nprezumpcia potreby použitia pravidiel verejného obstarávania. Vecnú pôsobnosť zákona podľa § 1 v\nspojení s § 3 zákona o VO je teda potrebné vykladať extenzívne a všade tam, kde existuje pochybnosť,\nči je potrebné uplatniť postupy a pravidlá zákona, je vhodné prikloniť sa k tomu, že takáto povinnosť\ndaná je (viď. AZUD, Ján. § 1 [Predmet úpravy]. In: AZUD, Ján, PLAVÁKOVÁ, Lucia, BARTOŠ, Pete.\nZákon o verejnom obstarávaní. 1. vydání. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 155, marg. č. 101.). Uvedené\nzávery boli prevzaté aj z návrhov generálnej advokátky vo veci C-454/06, Nachrichtenagentur GmbH\nproti Republik Österreich (Bund) a i.\n37. Keďže v prejednávanej veci bolo konštatované aj porušenie princípu transparentnosti, správny\nsúd považoval za potrebné obdobne poukázať na súvisiacu judikatúru, ktorá uvádza, že význam\ntohto princípu (zásady) smeruje v prvom rade k samotnému cieľu práva verejného obstarávania,\nktorým je zabezpečenie hospodárneho, efektívneho a účelného nakladania s verejnými prostriedkami.\nZákon tento cieľ dosahuje predovšetkým vytváraním podmienok na to, aby zmluvy, ktorých plnenie je\nfinancované z verejných prostriedkov, uzatvárali verejní obstarávatelia pri zabezpečení hospodárskej\nsúťaže a konkurenčného prostredia medzi dodávateľmi. Práve na zabezpečenie konkurencie medzi\ndodávateľmi slúži aj zásada transparentnosti. Požiadavka transparentnosti nie je splnená vtedy, ak sa v\npostupe obstarávateľa zistia také prvky, ktoré by robili verejné obstarávanie nekontrolovateľným, ťažšie\nkontrolovateľným, nečitateľným a neprehľadným alebo ktoré by vyvolávali pochybnosti o skutočných\ndôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Podmienkou dodržania zásady transparentnosti je taký\npriebeh verejného obstarávania, ktorý sa navonok javí ako riadny a férový. K porušeniu zásady\ntransparentnosti dochádza nezávisle od toho, či sa podarí preukázať porušenie niektorej konkrétnej\nzákonnej povinnosti (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs\n45/2010, zo dňa 15.09.2010, body 42 - 44).\n38. Transparentnosť podľa smerníc zahŕňa viac ako len aspekty spojené so zverejnením konkrétnych\npostupov verejného obstarávania. Patria k nim napr. rôzne spôsoby zverejnenia, či už ide o výzvu\nna účasť vo verejnom obstarávaní, oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, t. j. výzvu na\npredkladanie ponúk. Okrem toho smernice poznajú aj iné povinnosti zverejnenia, ako napr. oznámenie\no uzavretí zmluvy. Smernice tiež predvídajú vnútorné povinnosti týkajúce sa vedenia písomnej\ndokumentácie, napr. vo forme správy alebo uschovania dôležitých dokumentov. Zásada transparentnosti\nokrem toho predstavuje skôr vedúcu zásadu pre celé verejné obstarávanie. K tomu patria takisto\nnapr. preskúmateľnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a vo všeobecnosti objektívny postup počas\nverejného obstarávania. Pretože rovnako ako pre smernice aj v oblasti pôsobnosti primárneho práva\nplatí, že transparentnosť má zabezpečiť neskreslenú súťaž a prispieť k otvoreniu vnútroštátnych trhov\n\n(Návrhy generálnej advokátky - Stix-Hackl - 12. apríla 2005, vo veci C-231/03, Consorzio Aziende\nMetano (Coname) proti Comune di Cingia de' Botti).\n39. Správny súd so zreteľom na citovanú judikatúru uvádza, že primárnymi povinnosťami žalobcu\nbolo viesť príslušnú dokumentáciu, prostredníctvom ktorej by bol schopný preukázať dôvody, resp.\npotrebu uplatnenia výnimky z postupov verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO.\nZ citovanej judikatúry je zrejmé, že splnenie si týchto povinností je výkonom primárnych zásad, na\nktorých je postavené verejné obstarávanie. V tejto súvislosti je možné dospieť k záveru, že skúmanie\nsplnenia týchto povinností je prvoradé a predchádza samotnému posúdeniu povahy predmetu zmluvy,\nteda či v danom prípade ide o službu civilnej ochrany podľa citovaného ustanovenia zákona o VO.\n40. Žalovaný preto postupoval v súlade so zákonom o VO ako aj samotnou Smernicou, keď prvotne\nskúmal, či žalobca uplatnenie výnimky zo zadávania zákaziek, kedy uzatvoril rámcovú dohodu bez\npoužitia postupov a pravidiel zákona o VO, dostatočne preukázal a odôvodnil. Existencia takéhoto\nodôvodnenia spolu s dokumentáciou by mala preukazovať také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\nnegáciu základnej podstaty zadávania zákaziek (verejného obstarávania) a to slobodnej súťaže, trhovej\nkonkurencie, ale hlavne hospodárne, účelné a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami.\n41. Žalovaný preto nepostupoval nezákonne, keď skúmal, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo\nvzťahu k splneniu podmienok na uplatnenie výnimky zo zadávania zákaziek a či dostatočne odôvodnil\nuzatvorenie rámcovej dohody bez použitia postupov a pravidiel verejného obstarávania. Keďže ide o\nvýnimku z režimu, ktorého cieľom je zabezpečiť hospodársku súťaž, trhovú konkurenciu a hospodárne,\núčelné a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami, existencia dôvodov pre jej uplatnenie musí\nbyť dostatočne preukázaná, a to na základe relevantnej dokumentácie. Absenciu takéhoto odôvodnenia\npoužitia výnimky nemožno nahrádzať dodatočnými úvahami ani extenzívnym výkladom výnimky.\n42. Správny súd preto musel odmietnuť žalobnú argumentáciu , v ktorej žalobca poukazuje na\nabsurdnosť záverov žalovaného týkajúcich sa povinnosti vedenia dokumentácie a nedostatočného\nodôvodnenia uplatnenia výnimky. Z ustanovení čl. 84 ods. 2 Smernice vyplýva pre verejných\nobstarávateľov povinnosť vedenia dokumentácie priebehu všetkých postupov obstarávania bez ohľadu\nna to, či sú tieto postupy vykonávané elektronickými prostriedkami a tiež pre nich vyplýva povinnosť\nzabezpečiť uchovávanie dostatočnej dokumentácie na odôvodnenie rozhodnutí prijatých vo všetkých\nfázach postupu obstarávania. Rovnako je možné odkázať aj na poznámku (recitál) č. 126 Smernice,\nktorá zakotvuje požiadavky tzv. vysledovateľnosti a transparentnosti rozhodovania v rámci obstarávania\nza účelom ich riadneho priebehu, ako aj účinného boja proti podvodom a korupcii. V danom kontexte\nje potrebné tiež pripomenúť, že predmetom rámcovej dohody je služba s peňažným protiplnením vo\nvýške 900 000,00 Eur, čo znamená, že v prípade uskutočnenia riadneho verejného obstarávania by\nsa zákazka s takouto hodnotou zaradila do kategórie nadlimitných, na čo poukázal aj žalovaný v bode\n7 napadnutého rozhodnutia. Hodnota takéhoto protiplnenia za objednané služby umocňuje povinnosť\ndbať na princíp transparentnosti o to viac, keďže žalobca sa rozhodol zadať inak nadlimitnú zákazku\nmimo postupov verejného obstarávania. Práve eurokonformný výklad, na ktorý sa žalobca v rámci\nsvojej žalobnej argumentácie dovolával, dáva za pravdu záverom žalovaného o povinnosti vedenia\ndokumentácie a náležitého odôvodnenia aplikácie výnimky z postupov verejného obstarávania. Navyše\naj zákon o VO ukladá v § 10 ods. 2 povinnosť pre verejných obstarávateľov postupovať v súlade so\nzákladnými princípmi, medzi ktorými je zaradený aj práve princíp transparentnosti, ktorého obsah je\nmožné nájsť v uvedených častiach Smernice, príp. v citovanej judikatúre.\n43. Ako už bolo uvádzané v iných častiach tohto rozsudku (body 30-33, najmä ale bod 32) v rámci\nverejného obstarávania platí pre obstarávateľov povinnosť postupovať podľa princípov a pravidiel\nverejného obstarávania. Platí teda tzv. prezumpcia potreby použitia zákona o VO, pred uplatňovaním\nvýnimiek, ktoré sa majú aplikovať reštriktívnym spôsobom. Žalovaný preto správne vo svojom rozhodnutí\npoukazoval na potrebu preukázania dôvodov a úvah, na základe ktorých žalobca ako verejný\nobstarávateľ dospel k záveru o oprávnenom použití výnimky z aplikácie zákona o VO v čase, keď k\naplikácii výnimky pristúpil (bod 201 napadnutého rozhodnutia).\n44. Pokiaľ teda žalobca namietal, že vypracovávanie dokumentácie s odôvodnením uplatňovania\nvýnimiek by bolo neefektívne a nehospodárne, tak práve vypracovávaním a odôvodňovaním výnimiek\nsa má dospieť zníženiu rizika nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami neefektivite\n\na neúčelnosti vynakladania týchto prostriedkov. Správny súd sa preto stotožnil so závermi žalovaného\nohľadne porušenia zásady transparentnosti v súvislosti s chýbajúcou dokumentáciou z verejného\nobstarávania ako aj so závermi týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia aplikácie výnimky žalobcom.\n45. Správny súd sa vzhľadom na predchádzajúce závery nemohol stotožniť s námietkami žalobcu,\nže žalobca splnil všetky podmienky na uzatvorenie rámcovej dohody predpokladaných ustanovením\n§ 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO, keďže zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu odôvodnenosti\naplikácie výnimky podľa tohto ustanovenia, teda odôvodnenosti potreby priameho zadania zákazky\nposkytovateľovi bez toho, aby prebehla hospodárska súťaž záujemcov v rámci verejného obstarávania\no ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že odôvodnenie aplikácie\nvýnimky preukázal svojimi vyjadreniami v rámci administratívneho konania, tak tieto nie je možné\npovažovať za odôvodnenie aplikácie výnimky postupov z verejného obstarávania v zmysle záverov\neurópskeho práva v bodoch 34. a 35. tohto rozsudku, keďže ide o vyjadrenia, ktoré boli žalobcom\nprodukované v čase konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy.\n46. Správny súd sa ďalej oboznámil s doposiaľ známou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, týkajúcou sa\nčl. 10 písm. h) Smernice upravujúcej výnimku z verejného obstarávania ako podľa § 1 ods. 2 písm. g)\nzákona o VO. Vo veci Italy Emergenza a Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza Croce Verde,\nuznesenie zo dňa 20.06.2019, C-424/18, v ktorom sa prejednávala otázka priameho zadania zákazky na\nposkytovanie služieb záchrannej zdravotnej prepravy a sekundárnej prepravy sanitnými vozidlami Súdny\ndvor uviedol, že článok 10 písm. h) Smernice z pôsobnosti klasických pravidiel verejného obstarávania\nvylučuje verejné zákazky na služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, pri\nsplnení dvoch podmienok, a to aby tieto služby zodpovedali kódom CPV uvedeným v tomto ustanovení\na aby ich poskytovali neziskové organizácie alebo združenia. Toto vylúčenie z uplatnenia pravidiel\nverejného obstarávania však obsahuje jedno vyňatie z vylúčenia v tom zmysle, že sa neuplatňuje na\nslužby prepravy pacientov sanitnými vozidlami, ktoré spadajú pod zjednodušený režim stanovený v\nčlánkoch 74 až 77 Smernice. Vylúčenie z pravidiel verejného obstarávania, ktoré je v tomto ustanovení\nstanovené v prospech služieb prevencie nebezpečenstva, sa môže uplatňovať iba na niektoré záchranné\nzdravotné služby poskytované neziskovými organizáciami alebo združeniami a nesmie ísť nad rámec\ntoho, čo je nevyhnutne nutné. Neodkladnosť alebo urgentnosť však možno preukázať prinajmenšom\npotenciálne vtedy, keď treba prepraviť pacienta, u ktorého existuje riziko, že sa jeho zdravotný stav počas\nuvedeného prevozu zhorší, pričom v zásade musí ísť o riziko, ktoré možno posúdiť objektívne. Len za\ntýchto podmienok možno na kvalifikovanú prepravu sanitným vozidlom uplatniť vylúčenie z pôsobnosti\npravidiel verejného obstarávania stanovenú v článku 10 písm. h) Smernice. V prospech z tohto vylúčenia\ntotiž okrem prítomnosti posádky odborne vyškolenej v prvej pomoci predpokladá, že službu sanitných\nvozidiel poskytujú neziskové organizácie alebo združenia v zmysle tohto ustanovenia a že ide o situáciu\nvyznačujúcu sa neodkladnosťou alebo urgentnosťou.\n47. V nadväznosti na uvedenú judikatúru je preto dôvodné súhlasiť so závermi žalovaného (body\n175-177 napadnutého rozhodnutia), keď uvádza, že k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky\nz aplikácie pravidiel a postupov verejného obstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej\nochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti s mimoriadnou udalosťou. Z tohto dôvodu bolo\npreto odôvodnené požadovať od žalobcu preukázanie, či činnosť vykonávaná poskytovateľom na\nzáklade rámcovej dohody, za ktorej vykonávanie kontrolovaný uhradil sumu 900 000 eur ročne, je\nrovnako činnosťou spojenou s vykonávaním opatrení počas povodňovej situácie, a teda činnosťou\npri poskytovaní služieb civilnej ochrany z dôvodu odstraňovania mimoriadnych udalostí (bod 176\nnapadnutého rozhodnutia). Obdobne je nutné súhlasiť aj so závermi žalovaného, kedy poukazuje na\nnepretržité poskytovanie pohotovostnej služby bez ohľadu na to, či došlo k vzniku ohrozenia, živelnej\npohromy alebo mimoriadnej udalosti alebo vzniku potreby predchádzať takémuto ohrozeniu. Súd preto\nkonštatuje, že zabezpečenie stálej pohotovostnej služby bez ohľadu na to, či sa služba poskytuje pri\nneodkladnej alebo urgentnej situácii (živelnej pohrome, príp. mimoriadnej udalosti), nie je službou, ktorú\npokrýva výnimka z citovaného ustanovenia zákona o VO a článku Smernice.\n48. Navyše ako správne uviedol žalovaný v bode 176 napadnutého rozhodnutia, pohotovostná služba,\nale aj samotná dohodnutá spolupráca žalobcu a poskytovateľa pri riešení mimoriadnych udalostí (bod\n1. čl. I. rámcovej dohody), bola v predmetnej zmluve upravená značne všeobecne, teda bez uvedenia\nmerateľných veličín týkajúcich sa počtu zasahujúcej techniky, osôb, príp. reakčného času zásahu.\nPochybnosti o všeobecnej úprave predmetu zmluvy je umocnená aj samotnou úpravou čl. III rámcovej\n\ndohody o cene a platobných podmienkach. Podľa tohto článku protiplnenie za poskytnuté služby bolo\noznačené za peňažný príspevok v sume 900 000,00 Eur ročne, na ktoré má poskytovateľ právo po\nvystavení a doručení zálohovej faktúry žalobcovi s lehotou splatnosti 30 dní. Správny súd tiež poukazuje\nna bod 5 čl. III rámcovej dohody, podľa ktorého je možné uhrádzať ďalšie náklady na pohotovostnú\nslužbu, ak ich nebolo možné zahrnúť pod príspevok. Z takejto úpravy preto vyplýva, že suma príspevku\n(900 000,00 Eur) nie je konečnou sumou za úhradu poskytovaných služieb, pretože dodatočnými\nnákladmi za pohotovostnú službu, ktorá by bola poskytnutá na základe osobitnej objednávky, je\nmožné navyšovať cenu poskytnutých služieb, a to bez toho, aby zmluva upravovala akýkoľvek strop\ntýchto výdavkov za pohotovostnú službu. V tomto kontexte je potrebné zo strany správneho súdu\ndodať, že službu, pri ktorej nedošlo k preukázaniu jej nevyhnutnosti, neposkytuje sa v súvislosti\nz mimoriadnou udalosťou, ktorá nemá definovaný svoj obsah, realizáciu jej výkonu a v neposlednom\nrade ani strop nákladov za jej poskytovanie a ani kritériá na účtovanie týchto nákladov, nie je možné\npovažovať za spĺňajúcu požiadavky nevyhnutnosti na jej zadanie a oprávnenosti jej uzatvorenia mimo\npostupov a pravidiel verejného obstarávania. Zároveň je potrebné ďalej skonštatovať, že súvisiacu\núpravu cenových a platobných podmienok za poskytovanie dohodnutých služieb (najmä pohotovostnej\nslužby), nie je možné označiť za spĺňajúcu podmienky hospodárnosti, účelnosti a efektivity vynaloženia\nfinančných prostriedkov.\n49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd sumarizuje, že nezistil nezákonnosť v záveroch\nžalovaného (uvedených v prvostupňovom aj v napadnutom rozhodnutí) o nepreukázaní odôvodneného\nuplatnenia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO z postupov verejného obstarávania žalobcom,\nt. j. v záveroch, že: (i) zo zákona o civilnej ochrane vyplýva, že úlohami alebo opatreniami civilnej ochrany\nnie sú akékoľvek úlohy a opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, (ii) pri posudzovaní toho, či\nurčitá činnosť, ktorá je napr. zameraná na ochranu majetku, je alebo nie je úlohou alebo opatrením\ncivilnej ochrany, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, či daná posudzovaná činnosť je alebo nie je\nvykonávaná v súvislosti s mimoriadnou situáciou, mimoriadnou udalosťou alebo ohrozením takouto\nudalosťou, (iii) činnosti, ktoré boli predmetom rámcovej dohody (zabezpečenie stálej pohotovostnej\nslužby), by vo všeobecnosti bolo možné považovať napr. za úlohy alebo opatrenia zamerané na\nochranu majetku, avšak nie na účely zákona o civilnej ochrane, (iv) z rámcovej dohody nie je zrejmé,\nv akom množstve techniky a personálu, prípadne za akých podmienok, je poskytovateľ povinný na\nžiadosť žalobcu nastúpiť na zásah, v akom reakčnom čase a pod., rovnako z rámcovej dohody\nnevyplýva, ako budú zmluvné strany postupovať, ak v prípade potreby zásahu nedôjde medzi nimi\nk dohode na podmienkach, za splnenia ktorých poskytovateľ vykoná zásah/poskytne kontrolovanému\nspoluprácu, (v) k oprávnenému použitiu predmetnej výnimky z aplikácie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania môže dôjsť len v prípade služieb civilnej ochrany poskytovaných v bezprostrednej súvislosti\ns mimoriadnou udalosťou, a teda nejde o poskytovanie stálej, nepretržitej pohotovostnej služby v čase,\nkedy nedochádza k žiadnemu ohrozeniu a ani sa nepredpokladá vznik alebo rozšírenie mimoriadnej\nudalosti tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade.\n50. Zo záverov citovanej judikatúry, návrhov generálnych advokátov ako aj názorov právnej doktríny\nvyplýva, že na uplatnenie výnimky z postupov a pravidiel verejného obstarávania neboli splnené kritéria\ntransparentnosti, preukázania dôvodov nevyhnutnosti na jej aplikáciu a ani podmienka mimoriadnosti\nsamotných služieb civilnej obrany a ako aj pohotovostnej služby. Už len absencia týchto dôvodov vedie\nsama osebe k záveru o nedôvodnom použití výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO.\n51. K vyžiadaniu si stanoviska žalovaného od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za účelom\nposúdenia, či služby upravené rámcovou dohodou spadajú pod pojem civilná ochrana, správny súd\nuvádza, že žalovaný má oprávnenie si takéto poradné stanoviská vyžiadať na základe § 173 ods. 8\nzákona o VO, a teda vyžiadaním stanoviska nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného ustanovenia.\nZároveň so závermi z uvedeného stanoviska sa vo svojich rozhodnutiach žalovaný podrobne vysporiadal\na formuloval vlastné závery, ktoré primerane a zrozumiteľne odôvodnil, nešlo teda len o mechanické\nprevzatie záverov z uvedeného stanoviska.\n52. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa údajnej nemožnosti poskytovateľa ako občianskeho\nzdruženia zúčastniť sa verejného obstarávania, správny súd jednak odkazuje na vyjadrenie žalovaného,\nže samotná právna forma poskytovateľa služby mu nebráni zúčastniť sa verejného obstarávania,\nkeďže zákon o VO široko vymedzuje pojmy hospodársky subjekt, uchádzač a záujemca a teda nie\nje vylúčené, aby občianske združenie bolo záujemcom alebo uchádzačom v akomkoľvek postupe\n\nzadávania zákazky. Konkrétne dôvody prípadného vylúčenia uchádzača môžu byť rôzne a súd sa\nk hypotetickým otázkam nepovažuje za potrebné vyjadrovať. Podstatné je to, že pre uzavretie zmluvy\nbez verejného obstarávania postupom podľa výnimky v § 1 ods. 2 písm. g) zákona o VO s neziskovou\norganizáciou alebo združením musí byť splnená aj druhá kumulatívna podmienka – že ide o službu\ncivilnej ochrany, čo v danom prípade splnené nebolo, preto tento spôsob nemohol žalobca zvoliť len\nz dôvodu, že ide o občianske združenie. Navyše práve cieľom verejného obstarávania je to, že sa do\nverejnej súťaže prihlásia viacerí záujemcovia, uchádzači (rôzne hospodárske subjekty) a k uzavretiu\nzmluvy dochádza s najvýhodnejšou ponukou, nie s vybranou osobou podľa preferencií zadávateľa,\nako sa toho nepriamo domáha žalobca, že inak by nemohol uzavrieť zmluvu s týmto subjektom.\nS konkrétnych občianskym združením by mohol žalobca uzavrieť zmluvu mimo postupov verejného\nobstarávania len v prípade splnenia podmienok podľa uvedenej výnimky, teda napr. v prípade naliehavej\npotreby už vzniknutej mimoriadnej situácie (povodne). Za danej situácie však neboli splnené predpoklady\nna postup podľa uvedenej výnimky a žalobca mal postupovať v zmysle zákona o VO a uskutočniť verejné\nobstarávanie.\n53. Správny súd navyše nepovažuje za logické odôvodňovať uzavretie rámcovej dohody mimo režimu\nverejného obstarávania vlastným predpokladom, že poskytovateľ by musel byť vo verejnom obstarávaní\nvylúčený. Prijatie takejto argumentácie by totiž viedlo k absurdnému záveru, že existencia dôvodov\nna vylúčenie uchádzača z verejného obstarávania zakladá dôvod na priame uzavretie zmluvy s\ntýmto uchádzačom bez verejného obstarávania, čo však zákon nepripúšťa. Správny súd považoval\nza potrebné dodať, že nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že sa žalovaný touto okolnosťou\nnezaoberal, keďže svoje dôvody k nej uviedol v bodoch 182 až 191 napadnutého rozhodnutia.\n54. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n55. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP podať návrh\nna začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom správny súd uvádza, že za danej procesnej\nsituácie správny súd nemá povinnosť sa obrátiť s návrhom na Súdny dvor, pretože nie posledným\nsúdom na podanie takéhoto návrhu, keďže voči tomuto rozsudku je prípustný prostriedok nápravy, a to\nkasačná sťažnosť. Okrem tejto skutočnosti správny súd ďalej dodáva, že z citovanej judikatúry (napr.\nItaly Emergenza Cooperativa Sociale a Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza „Croce Verde\",\nC-424/18) je možné vyvodiť, že výnimku z postupov a pravidiel verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2\npísm. g) zákona o VO, príp. podľa čl. 10 písm. h) Smernice je možné okrem iného aplikovať pri zachovaní\nreštriktívneho výkladu len na službu, ktorá má neodkladnú, príp. urgentnú povahu. Táto podmienka\nale v danej veci preukázaná žalobcom nebola, preto správny súd nepovažoval za dôvodné postupovať\npodľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP.\n56. Návrh žalobcu na prerušenie konania preto správny súd zamietol ako nedôvodný.\n57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 ods. 1 SSP, kedy právo na náhradu trov konania\nžalovanému nepriznal, pretože to nie je možné za danej situácie od účastníkov konania spravodlivo\npožadovať.\n58. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\n2 BA-5S/83/2020\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\n\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "3b09a738-fb45-4053-b72f-202d15f72f29:2b449592-363c-4729-9257-f2c257682fda", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200880.1", "spisova_znacka": "10Asan/17/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2020 z 14. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200880.1"}], "citovane_v": []}