Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/76/2025 1019201409 30. 04. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpeného Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom Považská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOUPO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe písomnej žiadosti priameho nadriadeného žalobcu - veliteľa mobilnej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove (ďalej len „RHCP Prešov“) bolo dňa 29. apríla 2014 vykonané psychologické vyšetrenie žalobcu služobným psychológom vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove E. E. G. z dôvodu vykazovania patologických javov v jeho správaní počas služby v Policajnom zbore (ďalej len „PZ“). Patologické javy v správaní žalobcu počas služby podrobne rozpísal priamy nadriadený v podanej žiadosti (č. PPZ-HCP-PO5-152/2014 zo dňa 16. apríla 2014) na základe vykonaných pohovorov s podriadenými policajtmi a informácií od civilných zamestnancov a policajtov iných služieb PZ, ktorí u žalobcu spozorovali nevhodné a podozrivé správanie. Žalobca sa uvedeného psychologického vyšetrenia zúčastnil dňa 29. apríla 2014, pričom menovaná služobná psychologička vo svojom stanovisku zo dňa 06. mája 2014 uviedla, že vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie psychickej spôsobilosti uchádzačov na výkon štátnej služby v PZ odporúča kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu u klinického psychológa Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave. 2. Následne riaditeľ RHCP Prešov v zmysle čl. 9 nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení (ďalej len „nariadenie ministra č. 103/2005“) požiadal dňa 14. mája 2014 služobného klinického psychológa G. H. I., G. - primárku psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave o stanovenie termínu vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu. Žalobca sa v dňoch 30. júla 2014
a 05. septembra 2014 zúčastnil predmetného psychologického vyšetrenia. Dňa 16. septembra 2014 boli nadriadenému doručené predbežné výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu z Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave, v ktorom určili opakovaný termín kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu na deň 08. decembra 2014 o 09.00 hod. Zopakovanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu na uvedený deň odporučili z dôvodu, že u žalobcu zistili vysokú intrapsychickú tenziu a zvýraznenú úzkosť, ktoré zasahujú do celkovej mentálnej výkonnosti. Po vykonaní opakovaného kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu bol dňa 16. decembra 2014 nadriadenému doručený odborný posudok č. 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia z Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave - primárky psychologického oddelenia G. H. I., G.. Záverom odborného posudku je, že podľa vtedy účinného čl. 11 ods. 2 písm. b/ nariadenia ministra č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti, ktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/1994 Z. z.“) podliehajú povinnosti mlčanlivosti. 3. Na základe záveru horeuvedeného odborného posudku veliteľ mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov dňa 18. decembra 2014 vypracoval pod č. PPZ-HCP-PO5-309-001/2014 návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Žalobca bol s návrhom a súvisiacim spisovým materiálom riadne oboznámený dňa 18. decembra 2014 o 11.50 hod. a zároveň mu bola určená primeraná lehota na vyjadrenie. Vo svojom stanovisku zo dňa 18. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s návrhom na prepustenie, nakoľko ho považoval za predčasný a nepodložený. Následne žalobca dňa 16. januára 2015 predložil ako dôkaz potvrdenie z psychiatrického vyšetrenia vykonaného dňa 16. januára 2015 E. J. K. - G., E. D., C. G. A., G. J., v Košiciach, ktorá uviedla, že na základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia nezistila u žalobcu prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Žalobca bol opätovne dňa 21. januára 2015 nadriadeným oboznámený s kompletným spisovým materiálom a zároveň bol poučený podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s poukazom na § 238 ods. 3 cit. zákona o práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisy. Zároveň bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie v lehote do dňa 22. januára 2015 do 13.15 hod. veliteľovi mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Žalobca na základe uvedeného požiadal nadriadeného o vyhotovenie fotokópií na jeho náklady a uviedol, že po ich doručení sa následne vyjadrí. Zároveň žiadal o vypočutie klinickej psychologičky G. L. E. vo M. C. M. J., u ktorej bol vyšetrený, a ktorá mala uviesť, že je spôsobilý výkonu služby. Taktiež žiadal o vypočutie psychiatričky E. J. K.. 4. Dňa 09. februára 2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie – Personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru SR č. 4, ktorým rozhodol, že žalobca je podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 vydaného klinickým psychológom Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave G. H. I., G.. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra 2016 rozhodol tak, že rozhodnutie č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodom na takýto postup bola podľa Krajského súdu v Bratislave skutočnosť, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli porušené jeho práva ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže tento nebol prítomný pri vykonaní niektorých výsluchov osôb. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra tak, že žaloba sa zamieta. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojho rozsudku sp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018 o predmetnej kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok
č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR boli obsahom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zjavne protirečivé závery, pričom chýbala aj právna úvaha vo vzťahu k tomu, či išlo o podstatné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd SR tiež doplnil, že sa nestotožňuje s názorom, že ustanovenia zákona neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku preskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia, pretože takýto odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu. Ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015- 52 zo dňa 08. novembra 2016 videl Najvyšší súd SR v tom, že v administratívnom spise absentovali lekárske správy a znalecký posudok, teda tento spis bol súdu predložený ako neúplný, a preto Krajský súd v Bratislave dospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal. Následne Krajský súd v Bratislave dňa 13. novembra 2018 vydal rozsudok č.k. 5S/154/2018-122, ktorým rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutý personálny rozkaz pritom rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušený nebol. Dôvodom zrušenia druhostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie bola skutočnosť, že administratívny spis predložený na súdny prieskum nebol kompletný, nakoľko v ňom chýbali odvolanie, doplnenie odvolania a znalecký posudok G. H. D.. Krajský súd v Bratislave odkázal pri dôvodoch zrušenia správneho rozhodnutia aj na závery Najvyššieho súdu SR ohľadom povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci a s tým súvisiacu potrebu doplnenia dokazovania za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia a odstránenia rozporov. 6. Následne žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že súvisiaci administratívny spisový materiál bol doplnený o originál odvolania a doplnenia odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, originál žalobcom predloženého znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015, písomnú odpoveď G. H. I., G. zo dňa 09. februára 2015, usmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „SPSČaOÚ“) Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP3-2011/001289-001 zo dňa 18. októbra 2011, stanovisko Centra vzdelávania a psychológie SPSČaOÚ Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP2-2015/000303-002 zo dňa 26. januára 2015, originál potvrdenia G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, originál písomnosti č. PPZHCP-VO-2015/003883-006 zo dňa 13. marca 2015 a písomnosti č. PPZ-HCP-PO1-161- 001/2015 zo dňa 10. marca 2015. 7. Po doplnení spisového materiálu o vyššie uvedené podklady bol žalobca prostredníctvom záznamu č. SPOV-PO6-2019/002919-003 zo dňa 07. júna 2019 o tejto skutočnosti upovedomený s tým, že mu bola poskytnutá možnosť v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa s doplneným materiálom oboznámiť v sídle Ministerstva vnútra SR. V odpovedi na predmetné upovedomenie žalobca okrem iného zdôraznil svoj záujem o oboznámenie sa so spisovým materiálom, avšak požiadal o zaslanie spisového materiálu na Obvodné oddelenie PZ Lipany alebo zaslanie fotokópie doplneného spisového materiálu na jeho adresu. V súvislosti so žiadosťou žalobcu bol zo strany žalovaného akceptovaný žalobcom navrhnutý spôsob oboznámenia sa s doplnenými podkladmi a dňa 29. júna 2019 bol žalobca hliadkou PZ vyrozumený, že kompletný spisový materiál mu bude k dispozícii k nahliadnutiu dňa 01. júla 2019 na Obvodnom oddelení PZ Lipany, s čím žalobca súhlasil. Dňa 01. júla 2019 sa člen poradnej komisie ministra vnútra SR osobne dostavil na Obvodné oddelenie PZ Lipany a umožnil žalobcovi oboznámiť sa s celým spisovým materiálom súvisiacim s odvolacím konaním vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. Žalobcovi boli zároveň na jeho žiadosť nad rámec zákonom ustanovených výpisov vyhotovené fotokópie ním zvolených záznamov a opätovne mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote doplniť pôvodne podané odvolanie. V stanovenej lehote dňa 11. júla 2019 žalobca doručil svoje vyjadrenie. 8. Ďalej žalovaný konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade správnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že na prepustenie policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. zákonodarca podstatne zúžil rozsah dôkazov, ktoré majú vo vzťahu k inštitútu prepustenia policajta podľa uvedeného ustanovenia právnu relevanciu, a to tak, že podklady pre takéto personálne opatrenie musia vykazovať určité kvalitatívne znaky čo do formy týchto podkladov, ako aj do okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené takýto dôkaz poskytnúť. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a
potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Je však nesporné, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnej úprave dokazovania v konaní vo veciach služobného pomeru špeciálnou právnou úpravou, pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepustenia policajta oproti § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu dôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o prepustení policajta, a o ktorý je ako jediný zákonný podklad možné oprieť záver o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad jednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh dôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok služobného psychológa. Taktiež je potrebné doplniť, že rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. má osobitnú povahu, keďže sa zo zákona v náležitostiach odlišuje od iných rozhodnutí vo veciach služobného pomeru. Výnimka z ustanovenia § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. je v prípade takéhoto rozhodnutia totiž vyjadrená v špeciálnom ustanovení § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré obmedzuje odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného psychológa, čo je nepochybne vyjadrením povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. 9. Rovnako tak v súvislosti s vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci ohľadom povinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní vyvolané žalobcom predloženými potvrdeniami a znaleckým posudkom bolo v rámci nového odvolacieho konania zabezpečené taktiež doplnenie odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014. Uvedené doplnenie posudku vypracovala komisia zriadená v zmysle čl. 11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s opatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV SR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie posudzujúcej posudok a záver kontrolného psychologického vyšetrenia, pričom jej členmi boli klinicky psychológ - primár psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s., ďalší klinický psychológ Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. a klinický psychológ Hasičského a záchranného zboru Bratislava. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je opodstatnený. Zároveň predmetná komisia taxatívne uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby vyplývajúce z posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy k nariadeniu ministra č. 103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu identifikovaných celkovo 9 z nich. Zároveň vo vzťahu k lekárskej správe klinickej psychologičky G. L. E. a k znaleckému posudku G. H. D. komisia zložená zo služobných klinických psychológov uviedla, že v oboch týchto dôkazoch sú prítomné konštatovania, ktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú tieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č. 3 k nariadeniu ministra č. 103/2005. Navyše komisia zdôraznila skutočnosť, ktorú deklaruje aj samotná znalkyňa, že pri vypracovávaní uvedených výstupov sa vychádzalo výlučne zo subjektívnych informácií, ktoré poskytol žalobca. Rovnako ako už bolo uvedené vyššie, aj odborná komisia služobných klinických psychológov poukázala na skutočnosť, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta sa v žiadnom prípade neposudzujú iba duševné poruchy v zmysle psychózy, a preto nie je potvrdenie psychiatričky E. K. spôsobilé spochybniť odborný posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014. 10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie ministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného stavu zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú skúsenosti so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného pomeru policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými predpismi v danej oblasti. 11. Vo vzťahu k potvrdeniu psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, pokladal za potrebné zdôrazniť, že jediným záverom tohto vyšetrenia bolo konštatovanie, že žalobca k danému dňu netrpel prejavmi duševnej poruchy v zmysle psychózy. Avšak týmto potvrdením nemožno v žiadnom prípade spochybniť závery odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G., pretože dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré mu bráni v riadnom výkone štátnej služby, ale záver oprávneného subjektu o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Posudzovanie duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby podľa nariadenia ministra č. 103/2005 je zásadne odlišným druhom odbornej činnosti klinického psychológa Ministerstva vnútra SR,
ako by to bolo v prípade posudzovania spôsobilosti vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov pre duševnú poruchu. Nepochybne totiž môže byť ako duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby vyhodnotený a následne podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru aj policajt, ktorý netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. Predložený dôkaz vo forme potvrdenia psychiatricky E. J. K. preto nemá vo vzťahu k prerokúvanej veci žiadnu relevanciu. 12. Ako neopodstatnený tiež vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie konfrontácií s jednotlivými svedkami. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 73/1998 Z. z. vo svojich procesných ustanoveniach takýto inštitút nepozná, a preto by bolo vykonanie konfrontácie svedkov a účastníka konania zo strany nadriadeného nezákonné a nevynútiteľné, opätovne zdôraznil dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorým je existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Preto by vypočutí svedkovia nijakým spôsobom nemohli z odborného pohľadu potvrdiť alebo vyvrátiť závery služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby. 13. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku, ktorou žalobca vyčítal, že podklady k odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu, týkajúceho sa jeho prepustenia zo služobného pomeru, že nie je možné preskúmať posudok č. 544/14 a zistiť, čo viedlo klinického psychológa k vydaniu podľa žalobcu nesprávneho záveru, zároveň navrhujúc znalecké dokazovanie k jeho osobe. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že podľa § 3 zákona č. 199/1994 Z. z. podklady k odbornému posudku podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z cit. ustanovenia vyplýva, že všetky metódy a formy použité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického psychológa k záveru odborného posudku, sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti. Odborný posudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom, teda ani nadriadeným. Pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. 14. Žalovaný relevanciu nepriznal ani odvolacej námietke, ktorou žalobca namietal, že nebol prítomný pri výsluchoch jednotlivých príslušníkov PZ a služobnej klinickej psychologičky G. H. I., G., títo neboli poučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď, a že zákon vôbec neupravuje vykonávanie výpovedí účastníkov konania, svedkov a znalcov, navrhujúc tiež konfrontáciu s vypočutými príslušníkmi PZ. Uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri výsluchoch svedkov. Navyše G. H. I., G., nebola vypočutá ako osoba, ktorá vnímala určitú udalosť vonkajšieho sveta svojimi zmyslami, ale po odbornej stránke podávala k otázkam nadriadeného vysvetlenia k jednotlivým námietkam žalobcu. Uvedený procesný úkon bol naviac vykonaný už v čase, keď nadriadený disponoval výstupom uvedenej služobnej klinickej psychologičky, ktorý bol pre neho záväzný, a na ktorom sa uvedeným vypočutím G. H. I. PhD. už nemohlo nič zmeniť. Preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a výsluch uvedených osôb bez prítomnosti žalobcu, ktorý výslovne svoju účasť na výsluchoch nepožadoval, nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť postupu v konaní, ako ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 15. Záverom zhrnul, že v odvolaní uplatnené námietky žalobcu nie je možné akceptovať a k týmto námietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, je potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu, čo nepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dodal, že tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní boli rovnako dôsledne hodnotené aj dôkazy predložené žalobcom, ktorých
vyhodnotenie viedlo k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci tak, ako je tento vyjadrený v napadnutom rozhodnutí. II. Žaloba 16. Správnou žalobou zo dňa 15. októbra 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019, ako aj rozhodnutia právneho orgánu prvého stupňa č. 4 zo dňa 09. februára 2015, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 17. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a porušenie jeho práv, a to z dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. 18. Žalovanému v prvom rade vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Tvrdil, že namiesto postupu naznačeného vo vyslovenom záväznom právnom názore žalovaný vyfabrikoval nový dôkaz, a to stanovisko Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s. zo dňa 31. mája 2019, ktorý žalobca spochybňuje, nakoľko je ďalším prejavom arbitrárneho konania žalovaného. Ďalej namietal, že zriadením tejto dodatočnej komisie žalovaný obišiel zákon č. 73/1998 Z. z., keďže táto komisia žalobcu vôbec nevyšetrovala, čo podľa názoru žalobcu je nevyhnutné na to, aby sa mohol niekto objektívne vyjadriť k tomu, či žalobca je alebo nie je duševne spôsobilý na výkon činnosti príslušníka PZ. 19. Namietal, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania znalcom na osobu žalobcu z odboru psychológia, klinická psychológia a psychiatria. Zdôraznil, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nijako neobmedzuje ustanovenie § 238 ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého ako dôkaz môžu slúžiť okrem iného aj správy a znalecký posudok, ktorými sú lekárska správa z psychologického vyšetrenia žalobcu v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., u klinickej psychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, lekárska správa psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, ako aj znalecký posudok č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, v zmysle ktorého znalkyňa vyslovila okrem iného jednoznačný záver, že po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je žalobca spôsobilý na výkon práce v jeho zaradení. 20. Taktiež uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré bráni riadnemu výkonu štátnej služby, pričom aj sama G. H. I., G. skonštatovala u žalobcu absenciu evidentných známok duševného ochorenia. Dodal, že z lekárskeho nálezu psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od G. L. E., vyplýva, že u žalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Súčasne akcentoval, že zo znaleckého posudku č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, vyplynul záver na otázku, či žalobca je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ, s ktorým sa žalovaný už nijako nevysporiadal. Nesúhlasil tiež s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých okolností správny a objektívny. 21. Na to poukázal na skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nemohol byť prítomný pri výsluchoch jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G.. Za zvláštny označil záver žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri výsluchoch svedkov, pričom zdôraznil, že ani nebol upovedomený o tom, že nejaký ich výsluch bude
vykonaný. Dal do pozornosti, že navrhoval v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ, s ktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené. 22. Súčasne namietal, že G. H. I., G. nie je služobným klinickým psychológom ako požaduje ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže je zamestnancom Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave. 23. Žalovanému tiež vyčítal, že nariadenie ministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať vo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia, nemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z. 24. V závere žaloby uviedol, že dôvodnosť vykonania vyššie uvedených navrhnutých dôkazov (znalecké dokazovanie a vypočutie vyššie uvedených osôb) potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru a odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní, nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani k celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani žalobca. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. decembra 2019 navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň dal do pozornosti, že správny orgán nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G. a po vyhotovení takéhoto posudku nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, než oboznámiť sa s podkladmi pre takéto rozhodnutie. V zmysle konštantnej judikatúry posudok ako výsledok posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Odbornú stránku posudkov však súd nemôže preskúmavať. 26. Ďalej uviedol, že ustanovená komisia poznajúc obsah posudku G. H. I., G. č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 po odbornej stránke opätovne posúdila východiská a závery predmetného posudku, vyhodnotila ho ako opodstatnený a vo vzťahu k znaleckému posudku G. H. D. potvrdila samou znalkyňou konštatované zohľadnenie výlučne subjektívneho hľadiska, zdôraznila skutočnosť, že táto znalkyňa nedisponovala zoznamom kritérií a kontraindikácii pre psychickú spôsobilosť príslušníkov PZ a upozornila, že žalobcom predložený posudok nie je v zjavnom rozpore so zisteniami G. H. I., G. v posudku č. 544/14, nakoľko sa aj v znaleckom posudku G. H. D. vyskytujú hodnotenia psychického stavu žalobcu, ktoré sú v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 kontraindikované k požiadavkám na psychickú spôsobilosť každého príslušníka PZ. 27. Zároveň uviedol, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie ministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného stavu zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú skúsenosti so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného pomeru policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými predpismi v danej oblasti. Preto posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa subjektom, ktorý by nebol psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by nespĺňal podmienku, že ide o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade s uvedeným bol vypracovaný aj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala v čase jeho spracovania síce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých, avšak na účely spracovania odborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto postavení nevystupovala, ale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala, a.s. Napokon pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto
posudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. IV. Replika žalobcu 28. Žalobca v podanej replike zo dňa 28. januára 2020 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Opätovne zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí nebol rešpektovaný právny názor správneho súdu a kasačného súdu, pričom žalovaný navyše nepripustil možnosť objektívne preveriť správnosť postupu služobného klinického psychológa pri preverovaní duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby svojich podriadených, v tomto prípade žalobcu, keďže nadraďuje jeho posúdenie nad akýkoľvek iný dôkaz, resp. nad zákonný dôkaz, akým je znalecké dokazovanie na preverenie správnosti postupu služobného klinického psychológa. Zároveň dodal, že ustanovená komisia nie je oprávnená na posúdenie znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015 a ani záverov klinickej psychologičky G. L. E. a psychiatricky E. J. K., a nie je ním ani žalovaný, ktorý si svojvoľne bez vykonania zákonného dôkazu (znaleckého dokazovania) dovolil posudzovať a spochybňovať odborné závery tejto znalkyne, klinickej psychologičky a psychiatričky. Napokon doplnil, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na jeho správanie a nepodal ju ani jeden z príslušníkov PZ, ktorí vypovedali a odpovedali na kapciózne a sugestívne otázky nadriadeného G. G. E. N. a to bez náležitého ich trestnoprávneho poučenia. 29. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Konanie na správnom súde 30. O žalobe žalobcu rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-1S/224/2019-127 zo dňa 23. januára 2025 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/43/2025 zo dňa 30. júla 2025 zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/224/2019-127 zo dňa 23. januára 2025 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok sťažovateľa a potrebe opätovného prejednania veci v medziach podanej správnej žaloby a následného vydania rozhodnutia, s dôrazom na povinnosť správneho súdu svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Konštatoval, že správny súd bude povinný dať odpoveď na otázku, či rozhodnutie vydal oprávnený orgán, ako aj zaoberať sa účinnosťou a záväznosťou nariadenia č. 103/2005, teda či týmto nariadením bola pri svojej činnosti viazaná G. I., a či túto je možné považovať za služobného klinického psychológa. Taktiež zdôraznil, že úlohou správneho súdu bude vysporiadať sa s argumentom žalobcu, že PhDr. Heftyová postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z. z., keď aj samému žalobcovi odoprela sprístupniť podklady v podobe celého odborného posudku z 11. decembra 2014, a to vrátane nálezovej časti, v dôsledku čoho ich potom nemal možnosť posúdiť ani žalovaný, ale ani ním zvolení psychológovia. VI. Pojednávanie 31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 30. apríla 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. VII. Relevantné právne predpisy 32. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.
33. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. 34. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 35. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. 36. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 37. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 41. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie nároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998 Z.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto podmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon služby.
42. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní podrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie psychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného aj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne relevantného psychologického posudku, ako to vyplýva z dikcie zákona č. 73/1998 Z.z., môže vykonať jedine služobný klinický psychológ. Postup pri psychologickom vyšetrení je upravený interným predpisom, v čase rozhodovania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bol upravený nariadením ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka PZ, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Policajného zboru je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, respektíve identifikácia kontraindikácií psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka PZ. 43. Správny súd v prvom rade upriamil pozornosť na nastolenú otázku účinnosti a záväznosti nariadenia č. 103/2005, a to v spojitosti s otázkou, či týmto nariadením bola pri svojej činnosti viazaná G. I.. Preto poukazuje na § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého minister riadi ministerstvo. V nadväznosti na uvedené tiež dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vyplýva, že Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra. Zároveň tiež z ustanovenia § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je zrejmé, že minister vnútra koná v služobnom úrade v mene štátu a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány, teda nadriadený v služobnom pomere, ak tento zákon neustanovuje inak. Napokon nadriadený v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Na základe uvedeného je možné ustáliť, že minister vnútra je oprávnený vydávať rôzne interné riadiace akty, čo je odvodené práve od jeho právomoci riadiť Policajný zbor, ako aj riadiť a organizovať štátnu službu (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/11/2022 zo dňa 29. marca 2023). 44. V samotnom nariadení ministra č. 103/2005 sa v jeho úvodnej časti uvádza, že je ustanovené na zabezpečenie jednotného postupu pri psychodiagnostickom vyšetrení občanov, ktorí podali písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru, pri psychologickom vyšetrení vodičov služobných cestných vozidiel v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a príslušníkov Policajného zboru. Z uvedeného je zrejmé, že týmto spôsobom minister vnútra realizoval svoje oprávnenie vydať interný riadiaci akt, a to práve za účelom ustanovenia právneho rámca na vykonávanie psychodiagnotického a psychologického vyšetrenia v stanovených prípadoch. Uvedeným tak bolo zabezpečené naplnenie zákonného predpokladu na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z.z., akou je okrem iného aj vypracovanie posudku klinického služobného psychológa o duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). V opačnom prípade, ak by takto minister vnútra SR nebol postupoval, nedošlo by k zabezpečeniu možnosti naplniť povinnosti zakotvené v zákone č. 73/1998 Z.z. 45. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že príloha č. 4 k nariadeniu ministra č. 103/2005 obsahuje Zoznam psychologických pracovísk oprávnených vykonávať psychodiagnostické a psychologické vyšetrenia, pričom jej bod III. zahŕňa úpravu, že kontrolné psychologické vyšetrenia policajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva vnútra SR. K uvedenému správny súd dodáva, že túto úlohu plní práve Univerzitná nemocnica Nemocnica svätého Michala, a. s., ktorá má v predmete činnosti v obchodnom registri na prvom mieste zapísané poskytovanie špecifickej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 73/1998 Z.z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 315/2001 Z. z o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a jej jediným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR. Konkrétnymi slovami, v prípade Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. ide o rezortnú nemocnicu, ktorej jedinej je zverené oprávnenie na posudzovanie duševnej spôsobilosti občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby, pričom toto oprávnenie je v praktickej rovine vykonávané výlučne
prostredníctvom služobných klinických psychológov, a to s ohľadom na osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že v prípade nariadenia ministra č. 103/2005 ide o nariadenie účinné, ako aj záväzné pre činnosť Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s., ktorá skutočnosť zároveň umožňuje realizáciu plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z.z. Z uvedeného tiež vyplýva jeho záväznosť ako interného riadiaceho aktu pre služobných klinických psychológov, ktorí ako zamestnanci rezortnej nemocnice vykonávajú posudzovanie duševnej spôsobilosti občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby. 47. Napokon uvedené tiež dáva odpoveď na otázku, či pri svojej činnosti bola týmto nariadením viazaná aj G. H. I., G.. Z priloženého administratívneho spisového materiálu správny súd zistil, že v čase vypracovania Odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, teda ku dňu 11. decembra 2014 G. H. I., G. pôsobila ako klinický psychológ - primár psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. Ako už správny súd konštatoval (bod 45 odôvodnenia tohto rozsudku), v tomto prípade ide o rezortnú nemocnicu, ktorej klinickí psychológovia ako jediní sú oprávnení na vykonanie posudzovania duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby, nesporne aj G. H. I., G. pri svojej činnosti pôsobila ako služobný klinický psychológ, viazaný nariadením ministra č. 103/2005. 48. Ďalej sa správny súd zaoberal vyhodnotením opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že G. I. postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z. z., keď aj samému žalobcovi odoprela sprístupniť podklady v podobe celého odborného posudku z 11. decembra 2014, a to vrátane nálezovej časti, v dôsledku ktorého postupu ich potom nemal možnosť posúdiť ani žalovaný. 49. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 09. februára 2015 G. H. I., G. odpovedala žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 28. januára 2015 s tým, že jej nie možné vyhovieť (predmetná žiadosť žalobcu nie je súčasťou administratívneho spisu). Uviedla, že žalobca bol síce objektom kontrolného psychologického vyšetrenia, ale nie žiadateľom. Výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia sa posiela zadávateľovi, pričom o tomto výsledku mal byť žalobca podľa nariadenia ministra č. 103/2005 informovaný prostredníctvom svojho nadriadeného. Celé kontrolné psychologické vyšetrenie je uložené v registri psychologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s., pod číslom 544/2014 a podlieha mlčanlivosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z.z. Skutočnosti, ktoré sú obsahom kontrolného psychologického vyšetrenia nie je možné zverejniť ani v prípade súhlasu klienta, pretože by boli v rozpore s § 3 ods. 2 predmetného zákona. 50. Ďalej správny súd uvádza, že Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 7Ssk/43/2020 zo dňa 30. júla 2025 konštatoval, že v prerokúvanej veci sa G. I. už vo svojom vyjadrení pred vydaním personálneho rozkazu zo dňa 09. februára 2015 odvolala na svoju povinnosť mlčanlivosti v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z. z., podľa ktorého psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom. Hoci ju žalobca podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zbavil tejto povinnosti, rozhodla sa využiť oprávnenie dané jej v druhej vete tohto odseku a napriek zbaveniu mlčanlivosti ho dodržať, a to dokonca aj voči žalobcovi. Vo väzbe na uvedené potom poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/14/2022 zo dňa 26. apríla 2023. 51. Zo záverov predmetného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/14/2022 zo dňa 26. apríla 2023 vyplýva, že ustanovenie § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. je potrebné vykladať tak, že povinnosť mlčanlivosti má psychológ len vo vzťahu k tretím osobám, nie vo vzťahu ku klientovi. Naopak, povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient. Preto správny súd prisvedčil správnosti tejto žalobnej námietky, nakoľko so skutočnosťami, ktoré zakladajú záver odborného posudku, a ktoré sú uvedené v náleze č.p. 544/2014, mal žalobca právo sa oboznámiť, keďže svojím postupom G. I. zbavil mlčanlivosti. 52. V spojitosti s uvedeným taktiež správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s obsahom administratívneho spisu korešponduje tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s odborným posudkom oboznámený dňa 18. decembra 2014 a využil aj právo sa k nemu vyjadriť, avšak uvedené sa vzťahuje výlučne k záveru odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia, ktorého obsahom je konštatovanie, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. V kontraste s uvedeným je
potom žalobná námietka, že žalobca v priebehu celého správneho konania nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom celého posudku, vrátane jeho nálezovej časti, pričom k tomuto pri rozhodovaní o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru nemal prístup ani sám prvostupňový orgán, ako ani odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní. 53. Vychádzajúc z uvedeného správny súd ďalej zdôrazňuje, že konanie vo veciach prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru je správnym konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o verejných subjektívnych právach a povinnostiach prepusteného príslušníka PZ. Za takého stavu musia byť splnené základné procesné požiadavky kladené na správne konanie čo do naplnenia požiadavky, aby bol tento oboznámený so všetkými podkladmi, majúcimi pre rozhodnutie príslušného orgánu zásadný význam. Len takýto postup príslušníkovi PZ zabezpečí procesný priestor adekvátne reagovať na zásadné okolnosti tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia. Je teda žiadúce, aby mal príslušník PZ možnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, z ktorých následne vydané rozhodnutie vychádza a zároveň, aby mal možnosť sa k týmto podkladom relevantne vyjadriť. V tu prejednávanej veci bol žalobca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Na uvedené zároveň čo do obsahovej stránky nadväzuje ustanovenie § 194 ods. 1 veta za bodkočiarkou menovaného zákona, v zmysle ktorého pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie len záver posudku služobného klinického psychológa. Uvedené ustanovenia však nemôžu predstavovať prekážku pre žalobcu, aby sa nemohol oboznámiť s kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, teda s posudkom vyhotoveným príslušným služobným klinickým psychológom, respektíve s jeho podstatnou časťou. Posudok je potrebné chápať ako kľúčový podklad pre rozhodnutie o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru, čo napokon explicitne vyplýva aj zo samotného zákonného znenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré výslovne hovorí o posudku služobného klinického psychológa. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobca bol oboznámený so záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, keďže fakticky, tento záver obsahuje výlučne výrok o tom, že spĺňa, alebo nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v PZ bez uvedenia akýchkoľvek bližších dôvodov, ako k takému záveru príslušný služobný klinický psychológ dospel. Za takého stavu je potom žiadúce, aby príslušník PZ bol s týmto podkladom (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou) oboznámený, pretože, v opačnom prípade nepozná dôvody, pre ktoré príslušný služobný klinický psychológ dospel k záveru o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, z ktorého dôvodu je potom jeho schopnosť namietať nezákonnosť, prípadne spochybniť takto služobným klinickým psychológom prijaté závery v podstatnej miere oslabená (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025). 54. Správny súd taktiež dáva do pozornosti, že Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025 konštatoval, že „tak žalovaný ako aj samotný prvostupňový správny orgán nie sú (a ani nemôžu byť) len akýmisi pasívnymi vykonávateľmi rozhodnutia prijatého príslušnou komisiou, ktorý len formálne prevezmú komisiou prijaté závery. Je totiž potrebné si uvedomiť, že je to výlučne nadriadený vybavený personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka zo služobného pomeru. Rovnako bezprostredne nadriadený príslušníka spracúva návrh na prepustenie zo služobného pomeru a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť ohľadom prepustenia príslušníka „leží na pleciach“ nadriadeného a nie komisie, ktorá v zmysle príslušného rozkazu posudzuje výlučne duševnú (ne)spôsobilosť príslušníka.“. 55. Nemožno sa preto v plnej miere stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca bol s posudkom oboznámený dňa 18. decembra 2014. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa tohto dňa oboznámil s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a tiež so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia. Je potrebné rozlišovať (psychologický) posudok a záver zo psychologického vyšetrenia príslušníka zboru. Samotný zákon č. 73/1998 Z.z. rozlišuje medzi posudkom (§ 192 ods. 1 písm. c/) a záverom posudku (§ 194 ods. 1), a teda nemožno im priznať rovnaký účel a význam, keďže v opačnom prípade by bol použitý iba jeden z nich. 56. Na margo veci správny súd uvádza, že Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 7Ssk/43/2020 zo dňa 30. júla 2025 za spornú označil aj skutočnosť, či napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané oprávneným orgánom. Správny súd má za to, že táto zákonná podmienka, aby rozhodnutie bolo vydané orgánom na to oprávneným bola naplnená, keď rozhodnutie bolo v zmysle
§ 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojitosti s čl. 12 ods. 2 písm. a/ nariadenia Prezídia Policajného zboru č. 53/2015 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru v znení neskorších predpisov vydané prezidentom Policajného zboru ako orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní proti personálnemu rozkazu vydanému viceprezidentom Policajného zboru, avšak s ohľadom na skutočnosť, že týmto rozsudkom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené, uvedenou otázkou sa obsiahlejšie nezaoberal, keďže takýto postup stratil opodstatnenie. 57. S odkazom na vyššie uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. g/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 58. V rámci ďalšieho konania je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu, v súlade s ktorým bude v ďalšom konať a rozhodne vo veci samej. Úlohou žalovaného bude žalobcu oboznámiť s posudkom služobného klinického psychológa (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou), ktorý slúžil ako podklad preskúmavaného rozhodnutia, za účelom zabezpečenia práva účastníka konania namietať nezákonnosť resp. spochybniť služobným klinickým psychológom prijaté závery, a následne opätovne vyhodnotiť skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, a vo veci znovu rozhodnúť. 59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením. 60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. Vo vzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14. júla 2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania považujú za súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o všetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že správnej žalobe bolo vyhovené, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému priznal. 61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).