{"guid": "1dc4d67a-5b46-45ed-bdda-6a3e3ff5e155:7367dd4e-0a99-4998-92c7-d7cee90342ee", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1", "spisova_znacka": "BA-1S/224/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/224/2019 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2026, sp. zn. BA-1S/224/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1", "identifikacne_cislo": "1019201409", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1994/199/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 199/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/199/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-1994/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-237.odsek-2", "nazov": "§ 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-237.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "nazov": "§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-s", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. s) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-s", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/199/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/199/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-1994/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1994/199#paragraf-3", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-237", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-194", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-14", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/2001/575#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7367dd4e-0a99-4998-92c7-d7cee90342ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n8S/76/2025\n1019201409\n30. 04. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019201409.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, F., právne zastúpeného Mgr. Alešom Zollerom, advokátom so sídlom\nPovažská 4, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOUPO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14. augusta 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na základe písomnej žiadosti priameho nadriadeného žalobcu - veliteľa mobilnej jednotky Policajného\nzboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície v Prešove (ďalej len „RHCP Prešov“) bolo dňa 29.\napríla 2014 vykonané psychologické vyšetrenie žalobcu služobným psychológom vnútorného odboru\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove E. E. G. z dôvodu vykazovania patologických javov\nv jeho správaní počas služby v Policajnom zbore (ďalej len „PZ“). Patologické javy v správaní žalobcu\npočas služby podrobne rozpísal priamy nadriadený v podanej žiadosti (č. PPZ-HCP-PO5-152/2014\nzo dňa 16. apríla 2014) na základe vykonaných pohovorov s podriadenými policajtmi a informácií\nod civilných zamestnancov a policajtov iných služieb PZ, ktorí u žalobcu spozorovali nevhodné a\npodozrivé správanie. Žalobca sa uvedeného psychologického vyšetrenia zúčastnil dňa 29. apríla 2014,\npričom menovaná služobná psychologička vo svojom stanovisku zo dňa 06. mája 2014 uviedla,\nže vykonaním štruktúrovaného rozhovoru a použitím štandardných metód určených na posúdenie\npsychickej spôsobilosti uchádzačov na výkon štátnej služby v PZ odporúča kontrolné psychologické\nvyšetrenie žalobcu u klinického psychológa Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a.\ns. v Bratislave.\n2. Následne riaditeľ RHCP Prešov v zmysle čl. 9 nariadenia ministra vnútra SR\nč. 103/2005\no psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení (ďalej len „nariadenie ministra č. 103/2005“)\npožiadal dňa 14. mája 2014 služobného klinického psychológa G. H. I., G. - primárku psychologického\noddelenia Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave o stanovenie\ntermínu vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu. Žalobca sa v dňoch 30. júla 2014\n\na 05. septembra 2014 zúčastnil predmetného psychologického vyšetrenia. Dňa 16. septembra 2014\nboli nadriadenému doručené predbežné výsledky kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu z\nUniverzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave, v ktorom určili opakovaný termín\nkontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu na deň 08. decembra 2014 o 09.00 hod. Zopakovanie\nkontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu na uvedený deň odporučili z dôvodu, že u žalobcu zistili\nvysokú intrapsychickú tenziu a zvýraznenú úzkosť, ktoré zasahujú do celkovej mentálnej výkonnosti.\nPo vykonaní opakovaného kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu bol dňa 16. decembra\n2014 nadriadenému doručený odborný posudok č. 544/14 z kontrolného psychologického vyšetrenia\nz Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave - primárky psychologického\noddelenia G. H. I., G.. Záverom odborného posudku je, že podľa vtedy účinného čl. 11 ods. 2 písm. b/\nnariadenia ministra č. 103/2005 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Skutočnosti,\nktoré zakladajú tento záver, sú uvedené v náleze č. 544/14 a v posudku sa neuvádzajú, pretože podľa §\n3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona\nč. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 199/1994 Z. z.“) podliehajú povinnosti mlčanlivosti.\n3. Na základe záveru horeuvedeného odborného posudku veliteľ mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov\ndňa 18. decembra 2014 vypracoval pod č. PPZ-HCP-PO5-309-001/2014 návrh na prepustenie žalobcu\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998\nZ.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z.z.“). Žalobca bol s návrhom a súvisiacim spisovým materiálom riadne oboznámený dňa\n18. decembra 2014 o 11.50 hod. a zároveň mu bola určená primeraná lehota na vyjadrenie. Vo svojom\nstanovisku zo dňa 18. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s návrhom na prepustenie, nakoľko ho považoval\nza predčasný a nepodložený. Následne žalobca dňa 16. januára 2015 predložil ako dôkaz potvrdenie\nz psychiatrického vyšetrenia vykonaného dňa 16. januára 2015 E. J. K. - G., E. D., C. G. A., G. J., v\nKošiciach, ktorá uviedla, že na základe jednorazového psychiatrického vyšetrenia nezistila u žalobcu\nprejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Žalobca bol opätovne dňa 21. januára 2015 nadriadeným\noboznámený s kompletným spisovým materiálom a zároveň bol poučený podľa § 237 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z.z. s poukazom na § 238 ods. 3 cit. zákona o práve nazerať do predloženého spisového\nmateriálu a robiť si z neho výpisy. Zároveň bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné vyjadrenie\nv lehote do dňa 22. januára 2015 do 13.15 hod. veliteľovi mobilnej jednotky PZ RHCP Prešov. Žalobca\nna základe uvedeného požiadal nadriadeného o vyhotovenie fotokópií na jeho náklady a uviedol, že po\nich doručení sa následne vyjadrí. Zároveň žiadal o vypočutie klinickej psychologičky G. L. E. vo M. C. M.\nJ., u ktorej bol vyšetrený, a ktorá mala uviesť, že je spôsobilý výkonu služby. Taktiež žiadal o vypočutie\npsychiatričky E. J. K..\n4. Dňa 09. februára 2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie – Personálny rozkaz viceprezidenta\nPolicajného zboru SR č. 4, ktorým rozhodol, že žalobca je podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998\nZ.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Dôvodom prepustenia žalobcu\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na\nvýkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z\nkontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č.p. 544/14 zo dňa 11. decembra\n2014 vydaného klinickým psychológom Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v\nBratislave G. H. I., G..\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\nKM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra\n2016 rozhodol tak, že rozhodnutie č. KM-OLVS-22/2015/OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom dôvodom na takýto postup bola podľa Krajského súdu v\nBratislave skutočnosť, že v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli porušené jeho\npráva ustanovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, keďže tento nebol prítomný pri vykonaní niektorých\nvýsluchov osôb. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015-52 zo\ndňa 08. novembra tak, že žaloba sa zamieta. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojho rozsudku sp.\nzn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018 o predmetnej kasačnej sťažnosti rozhodol tak, že rozsudok\n\nč.k. 5S/231/2015-52 zo dňa 08. novembra 2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na\nďalšie konanie. Podľa Najvyššieho súdu SR boli obsahom rozsudku Krajského súdu v Bratislave zjavne\nprotirečivé závery, pričom chýbala aj právna úvaha vo vzťahu k tomu, či išlo o podstatné pochybenie,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Najvyšší súd SR tiež doplnil, že sa\nnestotožňuje s názorom, že ustanovenia zákona neumožňujú závery psychológa vyslovené v posudku\npreskúmavať, ani prípadne nariadiť vykonanie nového kontrolného psychologického vyšetrenia, pretože\ntakýto odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho\norgánu. Ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/231/2015- 52 zo dňa 08.\nnovembra 2016 videl Najvyšší súd SR v tom, že v administratívnom spise absentovali lekárske správy\na znalecký posudok, teda tento spis bol súdu predložený ako neúplný, a preto Krajský súd v Bratislave\ndospel k nesprávnemu záveru bez toho, aby úplnosť či neúplnosť administratívneho spisu skúmal.\nNásledne Krajský súd v Bratislave dňa 13. novembra 2018 vydal rozsudok č.k. 5S/154/2018-122,\nktorým rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-22/2015-OPK zo dňa 28. apríla 2015 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Napadnutý personálny rozkaz pritom rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave zrušený nebol. Dôvodom zrušenia druhostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové\nkonanie bola skutočnosť, že administratívny spis predložený na súdny prieskum nebol kompletný,\nnakoľko v ňom chýbali odvolanie, doplnenie odvolania a znalecký posudok G. H. D.. Krajský súd v\nBratislave odkázal pri dôvodoch zrušenia správneho rozhodnutia aj na závery Najvyššieho súdu SR\nohľadom povinnosti presne a úplne zistiť skutočný stav veci a s tým súvisiacu potrebu doplnenia\ndokazovania za účelom dosiahnutia objektívneho zistenia a odstránenia rozporov.\n6. Následne žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-33/2019 zo dňa 14.\naugusta 2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení\nrozhodnutia žalovaný uviedol, že súvisiaci administratívny spisový materiál bol doplnený o originál\nodvolania a doplnenia odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, originál žalobcom predloženého\nznaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015, písomnú odpoveď G. H. I., G. zo dňa 09. februára 2015,\nusmernenie sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (ďalej len „SPSČaOÚ“)\nMinisterstva vnútra SR č. SPC-CVP3-2011/001289-001 zo dňa 18. októbra 2011, stanovisko Centra\nvzdelávania a psychológie SPSČaOÚ Ministerstva vnútra SR č. SPC-CVP2-2015/000303-002 zo dňa\n26. januára 2015, originál potvrdenia G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, originál písomnosti č. PPZHCP-VO-2015/003883-006 zo dňa 13. marca 2015 a písomnosti č. PPZ-HCP-PO1-161- 001/2015 zo\ndňa 10. marca 2015.\n7. Po doplnení spisového materiálu o vyššie uvedené podklady bol žalobca prostredníctvom záznamu\nč. SPOV-PO6-2019/002919-003 zo dňa 07. júna 2019 o tejto skutočnosti upovedomený s tým, že mu\nbola poskytnutá možnosť v súlade s § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa s doplneným materiálom\noboznámiť v sídle Ministerstva vnútra SR. V odpovedi na predmetné upovedomenie žalobca okrem iného\nzdôraznil svoj záujem o oboznámenie sa so spisovým materiálom, avšak požiadal o zaslanie spisového\nmateriálu na Obvodné oddelenie PZ Lipany alebo zaslanie fotokópie doplneného spisového materiálu\nna jeho adresu. V súvislosti so žiadosťou žalobcu bol zo strany žalovaného akceptovaný žalobcom\nnavrhnutý spôsob oboznámenia sa s doplnenými podkladmi a dňa 29. júna 2019 bol žalobca hliadkou\nPZ vyrozumený, že kompletný spisový materiál mu bude k dispozícii k nahliadnutiu dňa 01. júla 2019\nna Obvodnom oddelení PZ Lipany, s čím žalobca súhlasil. Dňa 01. júla 2019 sa člen poradnej komisie\nministra vnútra SR osobne dostavil na Obvodné oddelenie PZ Lipany a umožnil žalobcovi oboznámiť sa\ns celým spisovým materiálom súvisiacim s odvolacím konaním vo veci jeho prepustenia zo služobného\npomeru. Žalobcovi boli zároveň na jeho žiadosť nad rámec zákonom ustanovených výpisov vyhotovené\nfotokópie ním zvolených záznamov a opätovne mu bola poskytnutá možnosť v stanovenej lehote doplniť\npôvodne podané odvolanie. V stanovenej lehote dňa 11. júla 2019 žalobca doručil svoje vyjadrenie.\n8. Ďalej žalovaný konštatoval, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz\nmôžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade\nsprávnymi predpismi (§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.). Súčasne je však potrebné zdôrazniť,\nže na prepustenie policajta v zmysle § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. zákonodarca\npodstatne zúžil rozsah dôkazov, ktoré majú vo vzťahu k inštitútu prepustenia policajta podľa uvedeného\nustanovenia právnu relevanciu, a to tak, že podklady pre takéto personálne opatrenie musia vykazovať\nurčité kvalitatívne znaky čo do formy týchto podkladov, ako aj do okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené\ntakýto dôkaz poskytnúť. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dôkazom sú najmä výpovede,\nvyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a\n\npotvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Je však nesporné, že ustanovenie § 192 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. je vo vzťahu k všeobecnej úprave dokazovania v konaní vo veciach\nslužobného pomeru špeciálnou právnou úpravou, pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepustenia\npolicajta oproti § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu\ndôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o prepustení policajta, a o ktorý je ako jediný zákonný\npodklad možné oprieť záver o prepustení policajta zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad\njednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh\ndôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok\nslužobného psychológa. Taktiež je potrebné doplniť, že rozhodnutie o prepustení policajta podľa § 192\nods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. má osobitnú povahu, keďže sa zo zákona v náležitostiach odlišuje\nod iných rozhodnutí vo veciach služobného pomeru. Výnimka z ustanovenia § 241 zákona č. 73/1998\nZ.z. je v prípade takéhoto rozhodnutia totiž vyjadrená v špeciálnom ustanovení § 194 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z.z., ktoré obmedzuje odôvodnenie takéhoto rozhodnutia iba na závery posudku služobného\npsychológa, čo je nepochybne vyjadrením povinnosti mlčanlivosti v zmysle § 3 zákona č. 199/1994 Z. z.\n9. Rovnako tak v súvislosti s vysloveným právnym názorom súdov SR v predmetnej veci ohľadom\npovinnosti odstrániť pochybnosti v dokazovaní vyvolané žalobcom predloženými potvrdeniami a\nznaleckým posudkom bolo v rámci nového odvolacieho konania zabezpečené taktiež doplnenie\nodborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej službe č. 544/14\nzo dňa 11. decembra 2014. Uvedené doplnenie posudku vypracovala komisia zriadená v zmysle čl.\n11 ods. 4 nariadenia ministra č. 103/2005 v spojení s opatrením generálneho riaditeľa SPSČaOU MV\nSR č. 9 zo dňa 20. septembra 2018 o zriadení komisie posudzujúcej posudok a záver kontrolného\npsychologického vyšetrenia, pričom jej členmi boli klinicky psychológ - primár psychologického oddelenia\nUniverzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s., ďalší klinický psychológ Univerzitnej\nnemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. a klinický psychológ Hasičského a záchranného zboru\nBratislava. Komisia konštatovala, že uvedený posudok je opodstatnený. Zároveň predmetná komisia\ntaxatívne uviedla všetky kontraindikácie psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby vyplývajúce\nz posudku, ktoré sa vzťahujú k žalobcovi, a ktoré ustanovuje II. časť prílohy k nariadeniu ministra č.\n103/2005, pričom z 18 taxatívne ustanovených kontraindikácií bolo u žalobcu identifikovaných celkovo\n9 z nich. Zároveň vo vzťahu k lekárskej správe klinickej psychologičky G. L. E. a k znaleckému\nposudku G. H. D. komisia zložená zo služobných klinických psychológov uviedla, že v oboch týchto\ndôkazoch sú prítomné konštatovania, ktoré kontraindikujú psychickú spôsobilosť žalobcu na výkon\nštátnej služby príslušníka PZ tak, ako sú tieto kontraindikácie vyjadrené v prílohe č. 3 k nariadeniu\nministra č. 103/2005. Navyše komisia zdôraznila skutočnosť, ktorú deklaruje aj samotná znalkyňa, že pri\nvypracovávaní uvedených výstupov sa vychádzalo výlučne zo subjektívnych informácií, ktoré poskytol\nžalobca. Rovnako ako už bolo uvedené vyššie, aj odborná komisia služobných klinických psychológov\npoukázala na skutočnosť, že pri psychologickom hodnotení duševného stavu policajta sa v žiadnom\nprípade neposudzujú iba duševné poruchy v zmysle psychózy, a preto nie je potvrdenie psychiatričky\nE. K. spôsobilé spochybniť odborný posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014.\n10. Žalovaný súčasne zdôraznil, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu\njednotlivca sú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo\nvýkone štátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom\nna osobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie\nministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného stavu\nzverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú skúsenosti\nso špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného pomeru\npolicajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými predpismi\nv danej oblasti.\n11. Vo vzťahu k potvrdeniu psychiatričky E. J. K. zo dňa 16. januára 2015, pokladal za potrebné\nzdôrazniť, že jediným záverom tohto vyšetrenia bolo konštatovanie, že žalobca k danému dňu netrpel\nprejavmi duševnej poruchy v zmysle psychózy. Avšak týmto potvrdením nemožno v žiadnom prípade\nspochybniť závery odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G., pretože\ndôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré mu bráni v riadnom výkone\nštátnej služby, ale záver oprávneného subjektu o duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby.\nPosudzovanie duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby podľa nariadenia ministra č.\n103/2005 je zásadne odlišným druhom odbornej činnosti klinického psychológa Ministerstva vnútra SR,\n\nako by to bolo v prípade posudzovania spôsobilosti vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov\npre duševnú poruchu. Nepochybne totiž môže byť ako duševne nespôsobilý na výkon štátnej služby\nvyhodnotený a následne podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného\npomeru aj policajt, ktorý netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle psychózy. Predložený dôkaz vo\nforme potvrdenia psychiatricky E. J. K. preto nemá vo vzťahu k prerokúvanej veci žiadnu relevanciu.\n12. Ako neopodstatnený tiež vyhodnotil návrh žalobcu na vykonanie konfrontácií s jednotlivými\nsvedkami. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon č. 73/1998 Z. z. vo svojich procesných ustanoveniach\ntakýto inštitút nepozná, a preto by bolo vykonanie konfrontácie svedkov a účastníka konania zo strany\nnadriadeného nezákonné a nevynútiteľné, opätovne zdôraznil dôvod prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru príslušníka PZ, ktorým je existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o\njeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Preto by vypočutí svedkovia nijakým spôsobom\nnemohli z odborného pohľadu potvrdiť alebo vyvrátiť závery služobného klinického psychológa o\nduševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby.\n13. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj odvolaciu námietku, ktorou žalobca vyčítal, že podklady\nk odbornému posudku č. 544/14 nie sú vôbec súčasťou spisového materiálu, týkajúceho sa jeho\nprepustenia zo služobného pomeru, že nie je možné preskúmať posudok č. 544/14 a zistiť, čo viedlo\nklinického psychológa k vydaniu podľa žalobcu nesprávneho záveru, zároveň navrhujúc znalecké\ndokazovanie k jeho osobe. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že podľa § 3 zákona č. 199/1994\nZ. z. podklady k odbornému posudku podliehajú povinnosti mlčanlivosti. Z cit. ustanovenia vyplýva,\nže všetky metódy a formy použité pri psychologickom vyšetrení žalobcu, ktoré viedli klinického\npsychológa k záveru odborného posudku, sú uvedené v náleze a podliehajú mlčanlivosti. Odborný\nposudok služobného klinického psychológa je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha\nz dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom, teda ani nadriadeným. Pre\npriameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku klinického psychológa\nMinisterstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto posudku nadriadený\nobligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa\n§ 192 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 73/1998 Z.z.\n14. Žalovaný relevanciu nepriznal ani odvolacej námietke, ktorou žalobca namietal, že nebol prítomný\npri výsluchoch jednotlivých príslušníkov PZ a služobnej klinickej psychologičky G. H. I., G., títo neboli\npoučení o trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď, a že zákon vôbec neupravuje vykonávanie\nvýpovedí účastníkov konania, svedkov a znalcov, navrhujúc tiež konfrontáciu s vypočutými príslušníkmi\nPZ. Uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri výsluchoch svedkov. Navyše\nG. H. I., G., nebola vypočutá ako osoba, ktorá vnímala určitú udalosť vonkajšieho sveta svojimi zmyslami,\nale po odbornej stránke podávala k otázkam nadriadeného vysvetlenia k jednotlivým námietkam žalobcu.\nUvedený procesný úkon bol naviac vykonaný už v čase, keď nadriadený disponoval výstupom uvedenej\nslužobnej klinickej psychologičky, ktorý bol pre neho záväzný, a na ktorom sa uvedeným vypočutím G.\nH. I. PhD. už nemohlo nič zmeniť. Preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade\ns § 241 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a výsluch uvedených osôb bez prítomnosti žalobcu, ktorý\nvýslovne svoju účasť na výsluchoch nepožadoval, nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv\nna zákonnosť postupu v konaní, ako ani na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n15. Záverom zhrnul, že v odvolaní uplatnené námietky žalobcu nie je možné akceptovať a k týmto\nnámietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ,\nje potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol v\nsúlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a spoľahlivo zistil\nskutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon\nštátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho\nduševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu, čo\nnepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v\nzadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého\nrozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i\nvo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu\na dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia\npodľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Dodal, že tak v prvostupňovom,\nako aj v odvolacom konaní boli rovnako dôsledne hodnotené aj dôkazy predložené žalobcom, ktorých\n\nvyhodnotenie viedlo k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci\ntak, ako je tento vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.\nII.\nŽaloba\n16. Správnou žalobou zo dňa 15. októbra 2019 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019, ako aj rozhodnutia právneho orgánu\nprvého stupňa č. 4 zo dňa 09. februára 2015, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n17. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj\npreskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a porušenie jeho práv, a to z dôvodov,\nže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ako aj, že došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\n18. Žalovanému v prvom rade vyčítal, že v prejednávanej veci postupoval v rozpore s\n§\n191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „SSP“), keď sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 5S/154/2018-122 zo dňa 13. novembra 2018, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 10Sžk/16/2017 zo dňa 19. júna 2018. Tvrdil, že namiesto postupu naznačeného vo vyslovenom\nzáväznom právnom názore žalovaný vyfabrikoval nový dôkaz, a to stanovisko Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s. zo dňa 31. mája 2019, ktorý žalobca spochybňuje, nakoľko je ďalším\nprejavom arbitrárneho konania žalovaného. Ďalej namietal, že zriadením tejto dodatočnej komisie\nžalovaný obišiel zákon č. 73/1998 Z. z., keďže táto komisia žalobcu vôbec nevyšetrovala, čo podľa\nnázoru žalobcu je nevyhnutné na to, aby sa mohol niekto objektívne vyjadriť k tomu, či žalobca je alebo\nnie je duševne spôsobilý na výkon činnosti príslušníka PZ.\n19. Namietal, že v danom prípade bolo potrebné nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania znalcom\nna osobu žalobcu z odboru psychológia, klinická psychológia a psychiatria. Zdôraznil, že ustanovenie\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nijako neobmedzuje ustanovenie § 238 ods. 2 cit.\nzákona, v zmysle ktorého ako dôkaz môžu slúžiť okrem iného aj správy a znalecký posudok, ktorými sú\nlekárska správa z psychologického vyšetrenia žalobcu v Leteckej vojenskej nemocnici, a. s., u klinickej\npsychologičky G. L. E. zo dňa 11. februára 2015, lekárska správa psychiatričky E. J. K. zo dňa 16.\njanuára 2015, ako aj znalecký posudok č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia,\nklinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, v zmysle ktorého\nznalkyňa vyslovila okrem iného jednoznačný záver, že po osobnostnej, výkonovej a emočnej stránke je\nžalobca spôsobilý na výkon práce v jeho zaradení.\n20. Taktiež uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu nebola skutočnosť, že trpí ochorením, ktoré\nbráni riadnemu výkonu štátnej služby, pričom aj sama G. H. I., G. skonštatovala u žalobcu absenciu\nevidentných známok duševného ochorenia. Dodal, že z lekárskeho nálezu psychiatričky E. J. K. zo\ndňa 16. januára 2015, ktorá prevzala záver z psychologického vyšetrenia od G. L. E., vyplýva, že u\nžalobcu nezistila prejavy duševnej poruchy v zmysle psychózy. Súčasne akcentoval, že zo znaleckého\nposudku č. 21/2015 G. H. D., súdnej znalkyne v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická\npsychológia dospelých a poradenská psychológia, vyplynul záver na otázku, či žalobca je duševne\nspôsobilý na výkon štátnej služby príslušníka PZ, s ktorým sa žalovaný už nijako nevysporiadal.\nNesúhlasil tiež s argumentáciou, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých\nokolností správny a objektívny.\n21. Na to poukázal na skutočnosť, že v konaní pred správnym orgánom nemohol byť prítomný pri\nvýsluchoch jednak jednotlivých príslušníkov PZ a jednak samotnej klinickej psychologičky G. H. I., G..\nZa zvláštny označil záver žalovaného, že žalobca v prvostupňovom konaní nežiadal byť prítomný pri\nvýsluchoch svedkov, pričom zdôraznil, že ani nebol upovedomený o tom, že nejaký ich výsluch bude\n\nvykonaný. Dal do pozornosti, že navrhoval v odvolaní konfrontáciu s jednotlivými príslušníkmi PZ, s\nktorými boli vykonané výsluchy, avšak ani tomuto jeho návrhu nebolo vyhovené.\n22. Súčasne namietal, že G. H. I., G. nie je služobným klinickým psychológom ako požaduje ustanovenie\n§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže je zamestnancom Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave.\n23. Žalovanému tiež vyčítal, že nariadenie ministra č. 103/2005, na základe ktorého mala postupovať\nvo vzťahu k žalobcovi G. H. I., G. a komisia, nemá vôbec oporu v zákone č. 73/1998 Z. z.\n24. V závere žaloby uviedol, že dôvodnosť vykonania vyššie uvedených navrhnutých dôkazov (znalecké\ndokazovanie a vypočutie vyššie uvedených osôb) potvrdzuje aj skutočnosť, že sám prvostupňový orgán\npri rozhodovaní o žalobcovom prepustení zo služobného pomeru a odvolací orgán pri rozhodovaní o\nodvolaní, nemali prístup k psychologickému vyšetreniu vykonanému G. H. I., G. na osobu žalobcu, a ani\nk celému jej odbornému posudku, tak ako ho nemá ani žalobca.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30. decembra 2019 navrhol žalobu zamietnuť.\nZotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zároveň dal do pozornosti, že správny orgán nie je\noprávnený preskúmavať pravdivosť odborného posudku č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014 G. H. I., G.\na po vyhotovení takéhoto posudku nemá inú možnosť ako postupovať podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona\nč. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia,\nnež oboznámiť sa s podkladmi pre takéto rozhodnutie. V zmysle konštantnej judikatúry posudok ako\nvýsledok posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je\nrozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť\nako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. Odbornú stránku posudkov však súd nemôže\npreskúmavať.\n26. Ďalej uviedol, že ustanovená komisia poznajúc obsah posudku G. H. I., G. č. 544/14 zo dňa 11.\ndecembra 2014 po odbornej stránke opätovne posúdila východiská a závery predmetného posudku,\nvyhodnotila ho ako opodstatnený a vo vzťahu k znaleckému posudku G. H. D. potvrdila samou\nznalkyňou konštatované zohľadnenie výlučne subjektívneho hľadiska, zdôraznila skutočnosť, že táto\nznalkyňa nedisponovala zoznamom kritérií a kontraindikácii pre psychickú spôsobilosť príslušníkov PZ\na upozornila, že žalobcom predložený posudok nie je v zjavnom rozpore so zisteniami G. H. I., G. v\nposudku č. 544/14, nakoľko sa aj v znaleckom posudku G. H. D. vyskytujú hodnotenia psychického\nstavu žalobcu, ktoré sú v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 kontraindikované k požiadavkám na\npsychickú spôsobilosť každého príslušníka PZ.\n27. Zároveň uviedol, že na rozdiel od všeobecného odborného posúdenia duševného stavu jednotlivca\nsú tak duševnú spôsobilosť občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone\nštátnej služby oprávnení posudzovať výlučne služobní klinickí psychológovia, a to s ohľadom na\nosobitosti požiadaviek na duševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ. Nariadenie\nministra č. 103/2005 následne takéto kompetencie v oblasti kontrolného posudzovania duševného\nstavu zverilo výlučne istému okruhu služobných psychológov, ktorí v danej oblasti pôsobia, majú\nskúsenosti so špecifikami posudzovania jednotlivcov v nadväznosti na jednotlivé aspekty služobného\npomeru policajtov a v neposlednom rade sú podrobne oboznámení so všetkými právnymi a internými\npredpismi v danej oblasti. Preto posúdenie odborného posudku služobného klinického psychológa\nsubjektom, ktorý by nebol psychológom, nemal by špecializáciu v odbore klinická psychológia alebo by\nnespĺňal podmienku, že ide o služobného psychológa, by predstavovalo nezákonný dôkaz. V súlade\ns uvedeným bol vypracovaný aj posudok č. 544/14 zo dňa 11. decembra 2014, keď G. H. I., G. mala\nv čase jeho spracovania síce postavenie súdneho znalca v odbore klinická psychológia dospelých,\navšak na účely spracovania odborného posudku v zmysle nariadenia ministra č. 103/2005 v tomto\npostavení nevystupovala, ale konala ako služobný klinický psychológ Nemocnice svätého Michala,\na.s. Napokon pre priameho nadriadeného s personálnou právomocou je záver odborného posudku\nklinického psychológa Ministerstva vnútra SR o jeho duševnej nespôsobilosti záväzný. Doručením tohto\n\nposudku nadriadený obligatórne predloží návrh na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.\nIV.\nReplika žalobcu\n28. Žalobca v podanej replike zo dňa 28. januára 2020 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe.\nOpätovne zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí nebol rešpektovaný právny názor správneho súdu a\nkasačného súdu, pričom žalovaný navyše nepripustil možnosť objektívne preveriť správnosť postupu\nslužobného klinického psychológa pri preverovaní duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby\nsvojich podriadených, v tomto prípade žalobcu, keďže nadraďuje jeho posúdenie nad akýkoľvek iný\ndôkaz, resp. nad zákonný dôkaz, akým je znalecké dokazovanie na preverenie správnosti postupu\nslužobného klinického psychológa. Zároveň dodal, že ustanovená komisia nie je oprávnená na\nposúdenie znaleckého posudku G. H. D. č. 21/2015 a ani záverov klinickej psychologičky G. L. E. a\npsychiatricky E. J. K., a nie je ním ani žalovaný, ktorý si svojvoľne bez vykonania zákonného dôkazu\n(znaleckého dokazovania) dovolil posudzovať a spochybňovať odborné závery tejto znalkyne, klinickej\npsychologičky a psychiatričky. Napokon doplnil, že voči nemu nikdy nebola podaná žiadna sťažnosť na\njeho správanie a nepodal ju ani jeden z príslušníkov PZ, ktorí vypovedali a odpovedali na kapciózne a\nsugestívne otázky nadriadeného G. G. E. N. a to bez náležitého ich trestnoprávneho poučenia.\n29. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n30. O žalobe žalobcu rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom\nč.k.\nBA-1S/224/2019-127 zo dňa 23. januára 2025 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému právo na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť\na Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 7Ssk/43/2025 zo dňa 30. júla 2025 zrušil rozsudok\nSprávneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/224/2019-127 zo dňa 23. januára 2025 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, keď dospel k záveru o dôvodnosti kasačných námietok sťažovateľa a potrebe opätovného\nprejednania veci v medziach podanej správnej žaloby a následného vydania rozhodnutia, s dôrazom na\npovinnosť správneho súdu svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Konštatoval, že správny\nsúd bude povinný dať odpoveď na otázku, či rozhodnutie vydal oprávnený orgán, ako aj zaoberať sa\núčinnosťou a záväznosťou nariadenia č. 103/2005, teda či týmto nariadením bola pri svojej činnosti\nviazaná G. I., a či túto je možné považovať za služobného klinického psychológa. Taktiež zdôraznil, že\núlohou správneho súdu bude vysporiadať sa s argumentom žalobcu, že PhDr. Heftyová postupovala v\nrozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z. z., keď aj samému žalobcovi odoprela sprístupniť podklady v podobe\ncelého odborného posudku z 11. decembra 2014, a to vrátane nálezovej časti, v dôsledku čoho ich\npotom nemal možnosť posúdiť ani žalovaný, ale ani ním zvolení psychológovia.\nVI.\nPojednávanie\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa\n30. apríla 2026\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného. Právny zástupca\nžalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal\no odročenie pojednávania. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n32. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej\nrepubliky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne\nspôsobilý na výkon služby.\n\n33. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej\nprehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej\nspôsobilosti na výkon štátnej služby.\n34. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak\npodľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.\n35. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva\nspravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne\nslužobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru.\n36. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n37. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192\nods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n39. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSprávneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n40. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n41. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť PZ kladené vyššie\nnároky a príslušníci PZ majú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998\nZ.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej službe príslušníka PZ, pričom jednou z týchto\npodmienok je, že policajtom môže byť len osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon\nslužby.\n\n42. Pre potreby overenia duševnej spôsobilosti sú policajti pravidelne alebo podľa potreby povinní\npodrobiť sa psychologickému vyšetreniu. Pokyn na vykonanie psychologického vyšetrenia a vydanie\npsychologického posudku policajta môže dať v prípadoch upravených interným predpisom žalovaného\naj nadriadený s touto právomocou. Vyšetrenie psychického stavu policajta a vypracovanie právne\nrelevantného psychologického posudku, ako to vyplýva z dikcie zákona č. 73/1998 Z.z., môže\nvykonať jedine služobný klinický psychológ. Postup pri psychologickom vyšetrení je upravený interným\npredpisom, v čase rozhodovania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru bol upravený nariadením\nministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom\nvyšetrení. Nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie\npríslušníka PZ, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho\nspoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia\npríslušníka Policajného zboru je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných\npredpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, respektíve identifikácia kontraindikácií psychickej\nspôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka PZ.\n43. Správny súd v prvom rade upriamil pozornosť na nastolenú otázku účinnosti a záväznosti nariadenia\nč. 103/2005, a to v spojitosti s otázkou, či týmto nariadením bola pri svojej činnosti viazaná G. I.. Preto\npoukazuje na § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého minister riadi ministerstvo. V nadväznosti\nna uvedené tiež dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.\no Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vyplýva, že Policajný zbor je podriadený ministrovi\nvnútra. Zároveň tiež z ustanovenia § 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je zrejmé, že minister vnútra koná v\nslužobnom úrade v mene štátu a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona a\nv rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány, teda nadriadený v služobnom pomere, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Napokon nadriadený v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v ustanovenom\nrozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Na základe\nuvedeného je možné ustáliť, že minister vnútra je oprávnený vydávať rôzne interné riadiace akty, čo\nje odvodené práve od jeho právomoci riadiť Policajný zbor, ako aj riadiť a organizovať štátnu službu\n(porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/11/2022 zo dňa 29. marca 2023).\n44. V samotnom nariadení ministra č. 103/2005 sa v jeho úvodnej časti uvádza, že je ustanovené na\nzabezpečenie jednotného postupu pri psychodiagnostickom vyšetrení občanov, ktorí podali písomnú\nžiadosť o prijatie do služobného pomeru, pri psychologickom vyšetrení vodičov služobných cestných\nvozidiel v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a príslušníkov Policajného zboru. Z uvedeného je\nzrejmé, že týmto spôsobom minister vnútra realizoval svoje oprávnenie vydať interný riadiaci\nakt, a to práve za účelom ustanovenia právneho rámca na vykonávanie psychodiagnotického\na psychologického vyšetrenia v stanovených prípadoch. Uvedeným tak bolo zabezpečené naplnenie\nzákonného predpokladu na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 73/1998 Z.z., akou je okrem\niného aj vypracovanie posudku klinického služobného psychológa o duševnej spôsobilosti policajta na\nvýkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). V opačnom prípade, ak by takto\nminister vnútra SR nebol postupoval, nedošlo by k zabezpečeniu možnosti naplniť povinnosti zakotvené\nv zákone č. 73/1998 Z.z.\n45. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že príloha č. 4 k nariadeniu ministra\nč.\n103/2005 obsahuje Zoznam psychologických pracovísk oprávnených vykonávať psychodiagnostické\na psychologické vyšetrenia, pričom jej bod III. zahŕňa úpravu, že kontrolné psychologické vyšetrenia\npolicajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva\nvnútra SR. K uvedenému správny súd dodáva, že túto úlohu plní práve Univerzitná nemocnica Nemocnica svätého Michala, a. s., ktorá má v predmete činnosti v obchodnom registri na prvom\nmieste zapísané poskytovanie špecifickej zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 73/1998 Z.z o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákona č. 315/2001 Z. z o\nHasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a jej jediným akcionárom je Slovenská\nrepublika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR. Konkrétnymi slovami, v prípade Univerzitnej\nnemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. ide o rezortnú nemocnicu, ktorej jedinej je zverené\noprávnenie na posudzovanie duševnej spôsobilosti občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj\npolicajtov vo výkone štátnej služby, pričom toto oprávnenie je v praktickej rovine vykonávané výlučne\n\nprostredníctvom služobných klinických psychológov, a to s ohľadom na osobitosti požiadaviek na\nduševnú spôsobilosť pri výkone štátnej služby príslušníkov PZ.\n46. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že v prípade nariadenia ministra č. 103/2005\nide o nariadenie účinné, ako aj záväzné pre činnosť Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého\nMichala, a. s., ktorá skutočnosť zároveň umožňuje realizáciu plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona č.\n73/1998 Z.z. Z uvedeného tiež vyplýva jeho záväznosť ako interného riadiaceho aktu pre služobných\nklinických psychológov, ktorí ako zamestnanci rezortnej nemocnice vykonávajú posudzovanie duševnej\nspôsobilosti občanov pri prijatí do služobného pomeru, ako aj policajtov vo výkone štátnej služby.\n47. Napokon uvedené tiež dáva odpoveď na otázku, či pri svojej činnosti bola týmto nariadením viazaná\naj G. H. I., G.. Z priloženého administratívneho spisového materiálu správny súd zistil, že v čase\nvypracovania Odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, teda ku dňu\n11. decembra 2014 G. H. I., G. pôsobila ako klinický psychológ - primár psychologického oddelenia\nUniverzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. Ako už správny súd konštatoval (bod 45\nodôvodnenia tohto rozsudku), v tomto prípade ide o rezortnú nemocnicu, ktorej klinickí psychológovia\nako jediní sú oprávnení na vykonanie posudzovania duševnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej\nslužby, nesporne aj G. H. I., G. pri svojej činnosti pôsobila ako služobný klinický psychológ, viazaný\nnariadením ministra č. 103/2005.\n48. Ďalej sa správny súd zaoberal vyhodnotením opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej\nv tvrdení, že G. I. postupovala v rozpore s § 3 zákona č. 199/1994 Z. z., keď aj samému žalobcovi\nodoprela sprístupniť podklady v podobe celého odborného posudku z 11. decembra 2014, a to vrátane\nnálezovej časti, v dôsledku ktorého postupu ich potom nemal možnosť posúdiť ani žalovaný.\n49. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 09. februára 2015 G. H.\nI., G. odpovedala žalobcovi na jeho žiadosť zo dňa 28. januára 2015 s tým, že jej nie možné\nvyhovieť (predmetná žiadosť žalobcu nie je súčasťou administratívneho spisu). Uviedla, že žalobca\nbol síce objektom kontrolného psychologického vyšetrenia, ale nie žiadateľom. Výsledok kontrolného\npsychologického vyšetrenia sa posiela zadávateľovi, pričom o tomto výsledku mal byť žalobca podľa\nnariadenia ministra č. 103/2005 informovaný prostredníctvom svojho nadriadeného. Celé kontrolné\npsychologické vyšetrenie je uložené v registri psychologickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Nemocnice svätého Michala, a. s., pod číslom 544/2014 a podlieha mlčanlivosti podľa § 3 ods. 1 zákona\nč. 199/1994 Z.z. Skutočnosti, ktoré sú obsahom kontrolného psychologického vyšetrenia nie je možné\nzverejniť ani v prípade súhlasu klienta, pretože by boli v rozpore s § 3 ods. 2 predmetného zákona.\n50. Ďalej správny súd uvádza, že Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 7Ssk/43/2020\nzo dňa 30. júla 2025 konštatoval, že v prerokúvanej veci sa G. I. už vo svojom vyjadrení pred vydaním\npersonálneho rozkazu zo dňa 09. februára 2015 odvolala na svoju povinnosť mlčanlivosti v zmysle\n§ 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z. z., podľa ktorého psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o\nskutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom. Hoci ju žalobca\npodľa § 3 ods. 2 cit. zákona zbavil tejto povinnosti, rozhodla sa využiť oprávnenie dané jej v druhej vete\ntohto odseku a napriek zbaveniu mlčanlivosti ho dodržať, a to dokonca aj voči žalobcovi. Vo väzbe na\nuvedené potom poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/14/2022 zo dňa\n26. apríla 2023.\n51. Zo záverov predmetného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/14/2022 zo dňa 26.\napríla 2023 vyplýva, že ustanovenie § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. je potrebné vykladať tak, že povinnosť\nmlčanlivosti má psychológ len vo vzťahu k tretím osobám, nie vo vzťahu ku klientovi. Naopak, povinnosti\nmlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient. Preto správny súd prisvedčil správnosti tejto žalobnej\nnámietky, nakoľko so skutočnosťami, ktoré zakladajú záver odborného posudku, a ktoré sú uvedené v\nnáleze č.p. 544/2014, mal žalobca právo sa oboznámiť, keďže svojím postupom G. I. zbavil mlčanlivosti.\n52. V spojitosti s uvedeným taktiež správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s obsahom\nadministratívneho spisu korešponduje tvrdenie žalovaného, že žalobca bol s odborným posudkom\noboznámený dňa 18. decembra 2014 a využil aj právo sa k nemu vyjadriť, avšak uvedené sa vzťahuje\nvýlučne k záveru odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia, ktorého obsahom je\nkonštatovanie, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. V kontraste s uvedeným je\n\npotom žalobná námietka, že žalobca v priebehu celého správneho konania nemal možnosť oboznámiť\nsa s obsahom celého posudku, vrátane jeho nálezovej časti, pričom k tomuto pri rozhodovaní o\nžalobcovom prepustení zo služobného pomeru nemal prístup ani sám prvostupňový orgán, ako ani\nodvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaní.\n53. Vychádzajúc z uvedeného správny súd ďalej zdôrazňuje, že konanie vo veciach prepustenia\npríslušníka PZ zo služobného pomeru je správnym konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o verejných\nsubjektívnych právach a povinnostiach prepusteného príslušníka PZ. Za takého stavu musia byť splnené\nzákladné procesné požiadavky kladené na správne konanie čo do naplnenia požiadavky, aby bol\ntento oboznámený so všetkými podkladmi, majúcimi pre rozhodnutie príslušného orgánu zásadný\nvýznam. Len takýto postup príslušníkovi PZ zabezpečí procesný priestor adekvátne reagovať na\nzásadné okolnosti tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia. Je teda žiadúce, aby mal príslušník PZ\nmožnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, z ktorých následne vydané rozhodnutie vychádza a zároveň,\naby mal možnosť sa k týmto podkladom relevantne vyjadriť. V tu prejednávanej veci bol žalobca\nprepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa\nnebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Na\nuvedené zároveň čo do obsahovej stránky nadväzuje ustanovenie § 194 ods. 1 veta za bodkočiarkou\nmenovaného zákona, v zmysle ktorého pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c/ sa\nv odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie len záver posudku služobného klinického psychológa.\nUvedené ustanovenia však nemôžu predstavovať prekážku pre žalobcu, aby sa nemohol oboznámiť\ns kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, teda s posudkom vyhotoveným príslušným služobným klinickým\npsychológom, respektíve s jeho podstatnou časťou. Posudok je potrebné chápať ako kľúčový podklad\npre rozhodnutie o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru, čo napokon explicitne vyplýva\naj zo samotného zákonného znenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré výslovne\nhovorí o posudku služobného klinického psychológa. Nič na tom nemení ani fakt, že žalobca bol\noboznámený so záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, keďže fakticky, tento záver obsahuje\nvýlučne výrok o tom, že spĺňa, alebo nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby\nv PZ bez uvedenia akýchkoľvek bližších dôvodov, ako k takému záveru príslušný služobný klinický\npsychológ dospel. Za takého stavu je potom žiadúce, aby príslušník PZ bol s týmto podkladom (prípadne\naspoň s jeho podstatnou časťou) oboznámený, pretože, v opačnom prípade nepozná dôvody, pre\nktoré príslušný služobný klinický psychológ dospel k záveru o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon\nštátnej služby, z ktorého dôvodu je potom jeho schopnosť namietať nezákonnosť, prípadne spochybniť\ntakto služobným klinickým psychológom prijaté závery v podstatnej miere oslabená (mutatis mutandis\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025).\n54. Správny súd taktiež dáva do pozornosti, že Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/90/2025\nzo dňa 20. novembra 2025 konštatoval, že „tak žalovaný ako aj samotný prvostupňový správny orgán\nnie sú (a ani nemôžu byť) len akýmisi pasívnymi vykonávateľmi rozhodnutia prijatého príslušnou\nkomisiou, ktorý len formálne prevezmú komisiou prijaté závery. Je totiž potrebné si uvedomiť, že je to\nvýlučne nadriadený vybavený personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení\npríslušníka zo služobného pomeru. Rovnako bezprostredne nadriadený príslušníka spracúva návrh\nna prepustenie zo služobného pomeru a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie\nopatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť\nohľadom prepustenia príslušníka „leží na pleciach“ nadriadeného a nie komisie, ktorá v zmysle\npríslušného rozkazu posudzuje výlučne duševnú (ne)spôsobilosť príslušníka.“.\n55. Nemožno sa preto v plnej miere stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca bol s posudkom\noboznámený dňa 18. decembra 2014. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa tohto\ndňa oboznámil s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a tiež so záverom\nz kontrolného psychologického vyšetrenia. Je potrebné rozlišovať (psychologický) posudok a záver\nzo psychologického vyšetrenia príslušníka zboru. Samotný zákon č. 73/1998 Z.z. rozlišuje medzi\nposudkom (§ 192 ods. 1 písm. c/) a záverom posudku (§ 194 ods. 1), a teda nemožno im priznať rovnaký\núčel a význam, keďže v opačnom prípade by bol použitý iba jeden z nich.\n56. Na margo veci správny súd uvádza, že Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn.\n7Ssk/43/2020 zo dňa 30. júla 2025 za spornú označil aj skutočnosť, či napadnuté rozhodnutie\nžalovaného bolo vydané oprávneným orgánom. Správny súd má za to, že táto zákonná podmienka,\naby rozhodnutie bolo vydané orgánom na to oprávneným bola naplnená, keď rozhodnutie bolo v zmysle\n\n§ 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojitosti s čl. 12 ods. 2 písm. a/ nariadenia Prezídia Policajného zboru\nč. 53/2015 o organizačnom poriadku Prezídia Policajného zboru v znení neskorších predpisov vydané\nprezidentom Policajného zboru ako orgánom oprávneným rozhodnúť o odvolaní proti personálnemu\nrozkazu vydanému viceprezidentom Policajného zboru, avšak s ohľadom na skutočnosť, že týmto\nrozsudkom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušené, uvedenou otázkou sa obsiahlejšie\nnezaoberal, keďže takýto postup stratil opodstatnenie.\n57. S odkazom na vyššie uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s\nodkazom na § 191 ods. 1 písm. g/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n58. V rámci ďalšieho konania je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu, v súlade s\nktorým bude v ďalšom konať a rozhodne vo veci samej. Úlohou žalovaného bude žalobcu oboznámiť\ns posudkom služobného klinického psychológa (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou), ktorý slúžil\nako podklad preskúmavaného rozhodnutia, za účelom zabezpečenia práva účastníka konania namietať\nnezákonnosť resp. spochybniť služobným klinickým psychológom prijaté závery, a následne opätovne\nvyhodnotiť skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, a vo veci znovu rozhodnúť.\n59. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v\nzmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých\nistých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade\ns citovaným zákonným ustanovením.\n60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP. Vo\nvzťahu k trovám kasačného konania správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14. júla 2023, podľa ktorého sa trovy kasačného konania považujú\nza súčasť trov konania pred správnym súdom, o ktorých má správny súd rozhodnúť rovnako, ako o\nvšetkých ostatných trovách - teda v závislosti na tom, ako rozhodne o správnej žalobe. Z dôvodu, že\nsprávnej žalobe bolo vyhovené, správny súd rozhodol o práve na náhradu trov kasačného konania podľa\n§ 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania\nvoči žalovanému priznal.\n61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d3be54b6-aab2-48b6-aa9a-977d731c2d71:00e64577-e049-492c-bf6e-0b5f884e577c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200585.1", "spisova_znacka": "6Ssk/90/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/90/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200585.1"}, {"guid": "e0e4e78c-0642-45c3-b904-807c4b31f087:97dea723-b4dd-4be8-8935-4c1caeb1c432", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200472.1", "spisova_znacka": "7Ssk/11/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/11/2022 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200472.1"}], "citovane_v": []}