Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/155/2019 1019201015 26. 03. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: MCST, a.s., IČO: 35 779 365, so sídlom: Vajnorská 136, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 232 544, so sídlom: Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: A. XXXXX/XXX, XXX XX B. (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06 Bratislava), za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 17449/2019/SV/47386 zo dňa 05.06.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi e p r i z n á v a.
n
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 01.03.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) doručený návrh ďalšieho účastníka konania na vyvlastnenie stavby hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcu, súp. č. XXX, evidovanej na LV č. XXXX v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres Senec, nachádzajúcej sa na parcele reg. KN-C č. XXXX/X, o výmere 3254 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „predmetná stavba“), pre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava Triblavina)“ (ďalej len „návrh na vyvlastnenie“), na základe ktorého prvostupňový orgán Oznámením o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2018/36877/ GRJ-3 zo dňa 12.11.2018 oznámil začatie konania všetkým dotknutým účastníkom konania. 2. Po vykonaní potrebných procesných úkonov prvostupňový orgán vydal dňa 28.03.2019 rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2019/9884/GRJ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým návrhu ďalšieho účastníka konania na vyvlastnenie vyhovel a predmetnú stavbu v jeho prospech vyvlastnil ako trvalý záber v hodnote určenej znaleckým posudkom č. 47/2017, vyhotoveným dňa 29.03.2017 spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. vo výške 24 860,62 Eur, pre účel podľa § 2 ods. 1
zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“), pre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava - Triblavina)“, katastrálne územie C. D., s tým, že ciele a zámery územného plánovania sú preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby, vydaným Obvodným úradom Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/415-HLO zo dňa 26.03.2013, právoplatným 10.05.2013 (ďalej len „územné rozhodnutie“), a cieľom vyvlastnenia je prechod vlastníckeho práva k predmetnej stavbe v prospech ďalšieho účastníka konania (výrok I.). Prvostupňový orgán ďalej určil povinnosť úhrady náhrady za vyvlastnenie ďalšiemu účastníkovi konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia s tým, že v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. požiadavku na vyššiu náhradu je možné uplatniť na súde, a súčasne vyslovil povinnosť ďalšieho účastníka konania využívať predmetnú vyvlastnenú stavbu na účel, na ktorý bola vyvlastnená (výrok III.). Prvostupňový orgán námietkam, ktoré boli uplatnené vo vyvlastňovacom konaní žalobcom, nevyhovel (výrok IV.), a rozhodol o náhrade trov konania (výrok V.). Prvostupňový orgán po vyhodnotení skutkového a právneho stavu veci dospel k záveru, že verejný záujem prevažuje nad ochranou vlastníckych práv k predmetnej stavbe a sú splnené podmienky pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia. 3. Na základe odvolania žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „pôvodný žalovaný“) vydal dňa 05.06.2019 rozhodnutie č. 17449/2019/ SV/47386 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Pôvodný žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je vecne správne a odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené. II. Žaloba 4. Všeobecnými správnymi žalobami (ďalej len „žaloba“) podanými v zákonom stanovenej lehote dňa 17.07.2019 a dňa 13.08.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 5. Žalobu, podanú dňa 17.07.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn. 1S/155/2019, odôvodnil tým, že bol ukrátený na svojich právach, a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) označil v celom rozsahu za protizákonné a protiústavné. Uviedol, že žalobu podáva na základe § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., a prvostupňovému rozhodnutiu vytkol absentujúci samostatný výrok o určení primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá mu ako vyvlastnenému prislúcha. Upresnil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje výrok III., podľa ktorého je povinný náhradu za vyvlastnenie ďalší účastník konania uhradiť do 30 dní od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, v tomto výroku však úplne absentuje stanovenie výšky primeranej náhrady. Toto pochybenie podľa žalobcu predstavuje príkry rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba za primeranú náhradu. Uvedené je podľa žalobcu z rovnakého dôvodu aj v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len údaj o hodnote trvalého záberu, všeobecná hodnota je však v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. podkladom pre určenie výšky náhrady. Navyše podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastňovací orgán rozhoduje o vyvlastnení samostatnými výrokmi, vrátane spôsobu úhrady primeranej náhrady, pričom ide o osobitné náležitosti rozhodnutia. Absencia výroku o určení výšky náhrady predstavuje porušenie § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. 6. Žalobca ďalej zdôraznil, že výrok rozhodnutia je jeho najdôležitejšou časťou, je jadrom rozhodnutia, preto z neho musí jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci. Rozhodnutie, ktorému chýbajú elementárne náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, je nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je jeho adresátom, čo sa ním zakladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Formulovaná povinnosť musí byť jednoznačná, konkrétna a zrozumiteľná, len tak je výrok garanciou jeho vykonateľnosti. Z výrokov prvostupňového rozhodnutia však nie je podľa žalobcu zrejmé autoritatívne uloženie povinnosti zaplatiť náhradu za vyvlastnenie. Absencia takéhoto výroku je vadou, zakladajúcou rozpor s Ústavou, robí rozhodnutia o vyvlastnení nezákonnými ako celok a znemožňuje
efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím je dotknuté nielen vlastnícke právo žalobcu, ale aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie a inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného je nezákonné z dôvodu, že nereflektovalo na vytknuté vady. 7. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a priznať mu náhradu trov konania. 8. Žalobu, podanú dňa 13.08.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn. 6S/168/2019, odôvodnil žalobca tým, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a toto rozhodnutie je v celom rozsahu protizákonné a protiústavné. Trval na tom, že ponuka odkúpenia neobsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., t. j. odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením. Poukázal na to, že počas procesu pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva došlo k viacerým zmenám projektov (územné rozhodnutie malo iný obsah a podobu v porovnaní s aktuálnym projektom), čo má podľa žalobcu na jednej strane vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva malo dôjsť, ale tieto zmeny zároveň predstavovali zásadnú odlišnosť podmienok pre uplatňovanie vlastníckeho práva žalobcu oproti východiskovým podmienkam v územnom rozhodnutí, s ktorými žalobca vyslovil súhlas. Ak by boli podmienky také, ako v súčasnom stave aj pred vydaním územného rozhodnutia, tak by toto územné rozhodnutie nikdy nebolo právoplatné, a teda by ani nevznikol aktuálne uplatňovaný vyvlastňovací titul. V tejto súvislosti sa potom podľa žalobcu natíska otázka, či v tomto prípade nejde o účelové konanie. Dôsledkom uvedeného je, že sa tým zmenil cieľ/účel vyvlastnenia, t. j. identickosť verejného záujmu, čo naráža na dikciu čl. 13 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého sa obmedzenia základných práv môžu použiť len na ustanovený účel. Zmeny projektovej dokumentácie majú vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý dochádza k vyvlastneniu, a ovplyvňujú rozsah a kvalitu možného legitímneho zásahu do vlastníckeho práva vyvlastňovaného, čo je v procesoch snahy o dohodu, či v procesoch vyvlastňovania, potrebné dôsledne zohľadňovať. 9. Žalobca mal za to, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový orgán a pôvodný žalovaný (ďalej aj „správne orgány“) spravovali, ako zvažovali partikulárne záujmy, rozpory či pripomienky tak, ako to vyžaduje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo robí postup správnych orgánov nepreskúmateľným. Poukázal aj na skutočnosť, že zmeny projektu stavby diaľnice boli neočakávané a ich dopad znamenal zmenu/nemožnosť prístupu na diaľnicu pre viacero podnikateľských subjektov. Pri preukazovaní verejného záujmu podľa žalobcu nemožno postupovať paušalizovane, blanketovým odkazovaním na dokumenty územného plánovania, keďže verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca zdôraznil, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. sa územným rozhodnutím preukazuje len cieľ vyvlastnenia, nie však verejný záujem. Pri preukazovaní verejného záujmu v danej veci sa postupovalo mechanicky, bez zohľadnenia konkrétnej situácie a konkrétneho kontextu. To malo negatívny vplyv na správne vyhodnotenie nevyhnutnosti a miery zásahov do vlastníckeho práva. Podľa žalobcu bolo opomenuté, že dotknuté parcely vo vlastníctve žalobcu tvoria funkčný celok, a v tomto kontexte bolo potrebné posudzovať i mieru nevyhnutného zásahu do vlastníckeho práva. V opačnom prípade dochádza k vyprázdňovaniu obsahu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve v danej oblasti, i keď zdanlivo nie sú dotknuté rozhodnutím o vyvlastnení. 10. Žalobca namietal aj posúdenie otázky nečinnosti a jej preukázania, keď v žalobe poukázal na to, že medzi ním a ďalším účastníkom konania prebehla komunikácia, pričom jeho vlastný prístup bol aktívny. Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola žalobcovi doručená 28.08.2017, pričom na tento návrh reagoval a komunikácia s ďalším účastníkom konania prebehla 03.09.2017 a 26.09.2017, preto možno kategoricky vylúčiť, že bol v procese výkupu nečinný. Naopak, práve prístup ďalšieho účastníka konania bol formálny a nezohľadňoval objektívnu realitu, keď v kúpnej zmluve navrhol absurdné a nerealizovateľné záväzky. Žalobca kategoricky odmietol tvrdenie, že sa nechcel dohodnúť na dosiahnutí cieľa vyvlastnenia dohodou. Podľa jeho názoru nemožno legitímne tvrdiť, že bola preukázaná nečinnosť, či písomné odmietnutie návrhu dohody. Poukázal na potrebu zabezpečiť dodržanie § 19 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), ktorým bude zabezpečený prístup k pozemkom vyvlastňovaného, a teda chránené jeho záujmy. V opačnom prípade dôjde stavebnou činnosťou k protiústavnému a protizákonnému zásahu do jeho majetkových práv. Zmena stavby obsahujúca zrušenie kolektorov predstavuje zrušenie pôvodne
navrhnutého spôsobu pripojenia nehnuteľnosti na akúkoľvek nadradenú dopravnú sieť, čím vytvára zmenu vymedzenia verejného záujmu, čo má vplyv na jeho identickosť a kvalitu zásahov do vlastníctva. 11. V tejto súvislosti je podľa žalobcu potom absolútne legitímna aj námietka smerujúca k rozsahu vyvlastnenia, s poukazom na § 2 ods. 4, ods. 5 zákona č. 282/2015 Z. z. Pojem pozemok nemožno chápať mechanicky v intenciách označenia parcelných čísel, ale ako funkčný celok v objektívnej realite. Selektívnym vyvlastňovaním a nezabezpečením efektívneho prístupu k nehnuteľnostiam je devalvovaná využiteľnosť i hodnota nehnuteľnosti v predmetnej oblasti – celý funkčný areál. Nezohľadňovanie legitímnych záujmov má potom negatívny dopad aj na zákonnosť procesu snahy o dohodu a procesu vyvlastnenia. Žalobca trval na tom, že dlhodobo, už od roku 2011 sa k stavebnej činnosti ďalšieho účastníka konania stavia konštruktívne, a všetky jeho požiadavky smerovali výlučne k legitímnej ochrane jeho vlastníckeho práva. Z dôvodu, že počas procesu pokusu o nadobudnutie bránil svoje práva, mu nemôže byť spôsobovaná akákoľvek ujma. Takýmto konaním dochádza k porušovaniu čl. 12 ods. 4 Ústavy. Dodal, že územným rozhodnutím sa preukazuje len cieľ vyvlastnenia, nie však verejný záujem. Pri preukazovaní verejného záujmu v danom konaní sa postupovalo mechanicky, blanketovým odkazom na územné rozhodnutie. 12. Preskúmavaným rozhodnutiam žalobca ďalej vytkol skutočnosť, že neobsahujú údaj o zápise žalobcu ani ďalšieho účastníka konania v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čo predstavuje porušenie § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod 3. zákona č. 282/2015 Z. z. Konštatoval, že v celom procese pokusov o nadobudnutie vlastníckeho práva došlo k viacnásobnému porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Opakovane zdôraznil, že aj na ústnom prerokovaní deklaroval ochotu sa dohodnúť, pričom sa uskutočnili viaceré rokovania s ďalším účastníkom konania ako vyvlastniteľom, a teda štátne orgány by mali uprednostniť dohodu pred násilným vyvlastňovaním. 13. Žalobca opätovne zopakoval aj svoju argumentáciu ohľadom chýbajúceho samostatného výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola formulovaná v žalobe zo dňa 17.07.2019, najmä vo vzťahu k rozporu s čl. 20 ods. 4 Ústavy, i porušenia § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie podľa neho obsahuje len údaj o hodnote trvalého záberu, ktorá je však len podkladom pre určenie výšky náhrady za vyvlastnenie. Absencia výroku o určení výšky primeranej náhrady predstavuje podľa žalobcu aj porušenie § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. Zdôraznil, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, je jeho jadrom a musí z neho jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci. Rozhodnutie, ktorému chýbajú elementárne náležitosti, je nepreskúmateľné. Absencia výroku o náhrade za vyvlastnenie je vadou, zakladajúcou rozpor s Ústavou a robí nezákonným rozhodnutie o vyvlastnení ako celok. Absencia autoritatívneho určenia výšky náhrady totiž znamená, že nie je naplnená ústavná požiadavka vyvlastnenia spočívajúca v poskytnutí náhrady. Absencia výroku o náhrade je vadou, ktorá vyvlastnenému znemožňuje efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím je zasahované nielen do jeho vlastníckeho práva, ale je i negatívne dotknuté právo vyvlastneného na spravodlivý proces, súdnu a inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že nereflektovalo na vytknuté vady v odvolaní a pôvodný žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. To podľa žalobcu zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) SSP. 14. Žalobca na dôvažok zvýraznil, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 669/2007 Z. z.“) je náhrada za výkup pozemku alebo stavby 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Neaplikáciou tohto ustanovenia potom vzniká žalobcovi škoda. Postupom správnych orgánov je žalobca v konečnom dôsledku trestaný za svoj korektný prístup a legitímne a legálne uplatňovanie a ochranu svojich legitímnych záujmov. Štátne orgány by mali uprednostniť dohodu pred násilným vyvlastňovaním, s ohľadom na zásadu subsidiarity. Žalobca napriek svojej snahe o dohodu a svojmu konštruktívnemu prístupu už niekoľko rokov nemôže efektívne využívať svoj majetok v lokalite stavby diaľnice, a efektívne využívanie majetku je naďalej znemožňované a zhoršované aj zvoleným spôsobom vyvlastňovania. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Zároveň navrhol obe konania o žalobách pred krajským súdom spojiť do jedného konania.
15. Krajský súd uznesením č. k. 1S/155/2019-61 zo dňa 14.05.2020, právoplatným 13.06.2020, spojil obe veci na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/155/2019. III. Vyjadrenie pôvodného žalovaného 16. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.08.2019 a dňa 06.06.2020. 17. Po zhrnutí skutkového stavu v danej veci k námietke žalobcu o absencii výroku o primeranej náhrade uviedol, že ju považuje za účelovú. Podľa neho prvostupňové rozhodnutie obsahuje výrokové časti v súlade so zákonom, s tým, že výrok o výške náhrady je súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia. Pripustil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje formálne vady, a zároveň poukázal na to, že formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu formálnych vád rozhodnutia by pre žalobcu nepredstavovalo vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, pretože by ním nedošlo k zmene výšky náhrady za vyvlastnenie. Formálna vada nie je tak podstatnou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že výška náhrady nie je obsiahnutá vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia, nemôže mať za následok jeho nezákonnosť, pretože jeho výroková časť nevzbudzovala žiadne pochybnosti o tom, ako prvostupňový orgán rozhodol, pričom svojím konaním pôvodný žalovaný neukrátil žalobcu na jeho právach. Z prvostupňového rozhodnutia bol jasný predmet vyvlastňovacieho konania, výška náhrady za vyvlastnenie, ako aj lehota na úhradu. Nejde teda o vadu, pre ktorú by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Pôvodný žalovaný poukázal aj na to, že predmetom odvolacieho konania mohli byť len výroky o vyvlastnení, pričom výroky podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. mohli byť preskúmané len civilným súdom a na ich prieskum on sám nemal právomoc. 18. K žalobcom namietanému verejnému záujmu doplnil, že jeho zdôvodnenie obsahovala už ponuka zaslaná žalobcovi a tento bol preukázaný územným rozhodnutím s tým, že účelom stavby je zaistenie bezpečnosti, zlepšenie komfortu jazdy a zmodernizovanie technického stavu diaľnice. Podľa pôvodného žalovaného je verejný záujem nespochybniteľný a prevažuje nad súkromným záujmom. Uzavrel, že existencia verejného záujmu bola náležite zdôvodnená, teda námietka žalobcu je nedôvodná. K procesu dohody uviedol, že tento je prísne formalizovaný. Pokus o dohodu bol preukázateľne doručený žalobcovi 28.08.2017, napriek viacerým reakciám zo strany žalobcu však nedošlo k dohode a k uzatvoreniu zmluvy. Bezvýslednosť pokusu tak bola preukázaná. 19. Za opodstatnené ani materiálne naplnené nepovažoval pôvodný žalovaný ani ostatné žalobné námietky žalobcu a uzavrel, že postup správnych orgánov bol v súlade so zásadami správneho konania a so zákonom, konanie bolo transparentné, boli dodržané práva žalobcu, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. 20. V zmysle § 1 ods. 1, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešli kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd preto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný.
IV. Replika žalobcu 21. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 20.09.2019 a 08.07.2020 (replika). Zotrval na svojich žalobných vyjadreniach, ktoré čiastočne zopakoval, najmä vo vzťahu k protiústavnosti a protizákonnosti absencie výroku o primeranej náhrade
za vyvlastnenie, nedostatku preukázania verejného záujmu a nečinnosti. Dodal, že v preskúmavaných rozhodnutiach nie je dostatočne konkretizovaný ani spôsob platby náhrady, pričom poukázal na § 6 ods. 1, § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Podľa jeho názoru je vhodné, aby v rámci určeného spôsobu zaplatenia náhrady bola uložená zároveň povinnosť vyvlastnenému oznámiť číslo účtu, na ktorý sa má plniť. 22. Zhrnul, že absencia autoritatívneho určenia spôsobu úhrady – konkretizácia spôsobu platby taktiež spôsobuje nezákonný zásah do procesných a materiálnych práv vyvlastneného, a opätovne navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Vo zvyšku sa v plnom rozsahu odvolal na dôvody a argumentáciu vyjadrenú v žalobe. V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania a ďalšie podania účastníkov konania 23. Ďalší účastník konania, ktorý bol do konania pribratý uznesením Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) č. k. BA-1S/155/2019-120 zo dňa 08.08.2025, právoplatným 14.08.2025, sa vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.11.2025. S námietkami žalobcu nesúhlasil, považoval ich za neopodstatnené a mal za to, že boli splnené podmienky pre vyvlastnenie. K rozsahu náhrady uviedol, že zvyšná časť stavby alebo pozemku v tomto prípade neexistuje. Podľa jeho názoru je ďalej možné konštatovať, že výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia bolo jednoznačne preukázané, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z., t. j. prvostupňové rozhodnutie preukázateľne obsahuje výroky o výške náhrady. Taktiež je podľa neho nepochybné, že bolo rozhodnuté o povinnosti túto náhradu uhradiť. 24. Tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že k poukázaniu náhrady už došlo dňa 16.07.2019, a to na základe faktúry žalobcu, doručenej ďalšiemu účastníkovi konania dňa 11.07.2019. Náhrada za odňatie vlastníckeho práva tak bola žalobcovi v plnom rozsahu uhradená. Tým, že žalobca vystavil faktúru a prijal plnenie na základe výrokov preskúmavaných rozhodnutí, uznal preukázateľne existenciu týchto výrokov, t. j. uznal ich ako právne tituly pre poskytnutie plnenia čo do dôvodu, aj výšky. K ukráteniu práv žalobcu teda reálne nedošlo a podanie žaloby je z jeho strany účelové. Dodal, že aplikovať 1,2 násobok náhrady je možné len v prípade výkupu, t. j. v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu preukázateľne nedošlo. 25. Ďalší účastník konania vyjadril názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadou nepreskúmateľnosti, sú podľa neho dostatočne a riadne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom predpísané náležitosti. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca nepreukázal ani jeden z ním uvádzaných žalobných dôvodov, žaloba nie je dôvodná, žalobca nebol ukrátený ani dotknutý na svojich právach, prijal plnenie na základe výrokov v preskúmavaných rozhodnutiach. Navrhol, aby súd žalobu zamietol, s tým, že si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 26. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu 12.01.2026, v ktorom zopakoval podstatné žalobné argumenty, na žalobe v plnom rozsahu zotrval a navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť. 27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026, v ktorom zotrval na vyjadrení pôvodného žalovaného, a zdôraznil, že žaloba je založená na prevažne formálnych nedostatkoch preskúmavaných rozhodnutí, ktoré nemôžu mať reálny dopad na práva žalobcu. Argumentácia ohľadom zrušenia kolektorov je podľa neho právne irelevantná, keďže nemení základný účel vyvlastnenia ani verejnoprospešný charakter stavby. Ostatné námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, nezakladajúce dôvod na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. 28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj ďalší účastník konania podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.01.2026, v ktorom zotrval na svojom vyjadrení a v ňom uvedenej argumentácii. Tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé a nepreukázané. VI. Relevantná právna úprava
29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 30. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 33. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 35. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 36. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu. 37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 38. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 39. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
40. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania. 41. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. 42. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b). 43. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. návrh musí obsahovať a) údaje o vyvlastniteľovi, a to 1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba, b) údaje o vyvlastňovanom, a to 1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba, 2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ, 3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom obdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba. 44. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu (napr. § 17 ods. 1 cestného zákona – pozn. súdu). 45. Podľa § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. písomný návrh na uzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh náhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo ku stavbe, ku ktorému vyvlastniteľ priloží
c) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením, d) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť pozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom na určenie náhrady. 46. Podľa § 17 ods. 1 cestného zákona písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 47. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 48. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. VII. Posúdenie veci správnym súdom 50. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave v dvoch osobitných konaniach pod sp. zn. 1S/155/2019 a sp. zn. 6S/168/2019 a následne spojených do jedného konania vedeného pod sp. zn. 1S/155/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-1S/155/2019 a spojená so sp. zn. BA-6S/168/2019. 51. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.03.2026, v neprítomnosti žalovaného (ktorý sa riadne ospravedlnil podaním zo dňa 25.03.2026 a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti) a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a ďalšieho účastníka konania, ktorí využili možnosť vyjadriť sa na pojednávaní s tým, že ich prednesy sú zachytené na zvukovom zázname z pojednávania. 52. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 53. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými došlo k vyvlastneniu predmetnej stavby vo vlastníctve žalobcu ako trvalého záberu v prospech ďalšieho účastníka konania. Prvostupňový orgán o vyvlastnení rozhodol prvostupňovým rozhodnutím, výrokmi I. až V. (pri absencii označenia výroku II. ako zrejmej chyby v písaní), pričom vo výroku I. identifikoval predmet vyvlastnenia, cieľ vyvlastnenia i hodnotu náhrady určenú znaleckým posudkom v konkrétnej výške. Výrokom III. určil lehotu splatnosti náhrady za vyvlastnenie, výrokom IV. rozhodol o námietkach
žalobcu proti vyvlastneniu a výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania. Pôvodný žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu, pričom zamietol odvolanie žalobcu. 54. Správny súd má po posúdení veci za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím netrpí žalobou vytýkanými vadami, pokiaľ ide o absenciu výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Hoci výška náhrady nie je súčasťou výroku III. prvostupňového rozhodnutia spolu s lehotou splatnosti ako samostatný výrok v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., nejde o takú vadu, ktorá by zakladala nesprávne právne posúdenie veci či nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí ako celku tak, ako to namietal žalobca, keď v tomto smere uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), resp. g) SSP. Náhrada za vyvlastnenie je súčasťou výroku I., ktorého formulácia podľa názoru správneho súdu nepripúšťa pochybnosti o jej výške, stanovenej znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o spôsob úhrady (formou bankového prevodu, v hotovosti či inou formou), ten vo výroku prvostupňového rozhodnutia úplne absentuje. Správny súd však túto vadu považuje len za formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a jeho materiálny obsah, zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. je spôsob zaplatenia jednou z osobitných náležitostí výroku o náhrade za vyvlastnenie, avšak jej absencia nevylučuje, aby bola predmetom ďalšej dohody medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania, čo bol aj prípad prejednávanej veci, keďže došlo k vystaveniu faktúry na zaplatenie náhrady s konkrétnymi údajmi zo strany žalobcu, ktorá bola uhradená, čo nespochybňoval ani sám žalobca. 55. Označené formálne nedostatky nemali žiaden vplyv na možnosť uplatnenia práv žalobcu a jeho práva označenými nedostatkami neboli dotknuté. Žalobca mal možnosť sa proti výrokom o náhrade brániť a uplatniť všetky svoje námietky, čo realizoval nielen podaným odvolaním v rámci vyvlastňovacieho konania, ale aj podanou žalobou. Navyše správny súd poukazuje na to, že súčasťou návrhu na vyvlastnenie bolo vyčíslenie výšky náhrady spolu so znaleckým posudkom, ktorým bola táto výška určená, a žalobca mal možnosť sa s obsahom návrhu a jeho príloh vrátane znaleckého posudku oboznámiť po začatí vyvlastňovacieho konania, ktorá možnosť mu bola prvostupňovým orgánom poskytnutá na základe vydaného Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 12.11.2018, doručeného žalobcovi dňa 16.11.2018. Tieto skutočnosti má súd za preukázané z obsahu administratívneho spisu. 56. Preskúmavané rozhodnutia preto netrpia vadou nedostatku výroku v zmysle § 47 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, ani v zmysle § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 282/2015 Z. z., ich výroky sú jednoznačné, konkrétne a aj vykonateľné. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) a ich závery, podľa ktorých „...pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016). „Úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu ... Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa“ (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024, body 38. a 39.). „Formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“ (R 103/2011). 57. Vzhľadom na uvedené je možné zhrnúť, že námietku absentujúceho výroku o určení výšky primeranej náhrady za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady, formulovanú v samostatnej žalobe, správny súd vyhodnotil ako takú, ktorá nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, a teda nedôvodnú, a to s poukazom na obsah výroku I. prvostupňového rozhodnutia, z ktorého je výška náhrady zrejmá. Ani absentujúca konkretizácia spôsobu úhrady vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je takým nedostatkom, ktorý by mal vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, osobitne pokiaľ
vykonanie úhrady ani sám žalobca nespochybňoval. Ide len o pochybenie formálne, bez materiálneho dosahu na práva žalobcu. 58. Uvedené argumenty považuje správny súd za priliehavé aj vo vzťahu k žalobcom osobitne formulovanej žalobnej námietke absencie údajov o zápise žalobcu a ďalšieho účastníka konania v Obchodnom registri Slovenskej republiky, ako porušenia § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod 3. zákona č. 282/2015 Z. z. Ide o formálny nedostatok, pričom sám žalobca je najlepšie oboznámený s tým, aké údaje sa o jeho osobe nachádzajú v Obchodnom registri Slovenskej republiky, preto tento nedostatok nemá ani vplyv na jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy vo vyvlastňovacom konaní, či na identifikáciu účastníkov konania. Uvedenie tejto náležitosti rozhodnutia nie je conditio sine qua non, teda takou podmienkou, bez ktorej by preskúmavané rozhodnutia boli nezákonné či nevykonateľné. Navyše, identifikácia žalobcu i ďalšieho účastníka konania bola v priebehu administratívneho konania nesporná a o tejto skutočnosti nevznikla žiadna pochybnosť. 59. Správny súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadami nepreskúmateľnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti žalobca namietal, že pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na odvolaním vytknuté vady a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Správny súd podotýka, že táto námietka nebola zo strany žalobcu bližšie špecifikovaná, teda žalobca neuviedol, konkrétne s ktorými odvolacími námietkami sa pôvodný žalovaný nevysporiadal, preto k nej správny súd nemohol zaujať relevantné stanovisko. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia sú dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené, správne orgány sa v nich vysporiadali so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami, a napadnuté rozhodnutie reflektovalo aj na odvolacie námietky žalobcu, na ktoré dostal odpoveď na stranách 5 až 9 napadnutého rozhodnutia, čo správny súd považuje za dostatočné. 60. Nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí žalobca videl aj v tom, že podľa neho z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri posudzovaní existencie verejného záujmu, ako zvažoval partikulárne záujmy, rozpory a pripomienky v danom konaní. Opätovne správny súd poukazuje na to, že táto námietka nebola žalobcom bližšie konkretizovaná, teda nie je zrejmé, akými konkrétnymi partikulárnymi záujmami, rozpormi či pripomienkami sa správne orgány nezaoberali a nedali na ne odpoveď, pričom správny súd pri hodnotení preskúmavaných rozhodnutí ako jedného argumentačného celku nezistil, že by niektorá podstatná otázka či námietka zostala nezodpovedaná, resp. že by chýbala k niektorej z nich úvaha správneho orgánu. Ďalej správny súd podotýka, že ani žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP nebola žalobcom špecifikovaná. Podľa správneho súdu bol však skutkový stav tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, správnymi orgánmi zistený dostatočne, v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutí. Pokiaľ ide o prípadné zmeny, ktoré nastali po vydaní preskúmavaných rozhodnutí, v zmysle § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí. 61. Žalobca svojimi žalobnými námietkami spochybnil aj proces dohodovacieho konania, ktorý vydaniu preskúmavaných rozhodnutí predchádzal, a ktorého potreba vyplýva zo zásady subsidiarity vyvlastňovacieho konania [§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.]. V tejto súvislosti namietal najmä absenciu podstatných náležitostí ponuky v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., nepreukázanie nečinnosti a existenciu zmeny projektov, ktorá má podľa neho vplyv na identickosť verejného záujmu. Správny súd ani tieto námietky nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj návrh na vyvlastnenie, podaný ďalším účastníkom konania orgánu prvého stupňa dňa 01.03.2018, správny súd zistil, že ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola žalobcovi doručovaná do vlastných rúk, bola prevzatá dňa 28.08.2017 a obsahovala okrem iného aj vymedzenie účelu vyvlastnenia a verejného záujmu, ako aj údaj o tom, kedy a kde môže žalobca nahliadnuť do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre určenie výšky náhrady. Odôvodnenie verejného záujmu a rozsahu vyvlastnenia v ponuke zodpovedalo charakteru dohodovacieho konania a samotnej ponuky. Správny súd podotýka, že touto námietkou žalobcu sa zaoberal aj pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí a riadne sa s ňou vysporiadal (str. 6), keď mal za to, že ponuka obsahovala zákonom predpísané náležitosti v zmysle zákona č. 282/2015 Z. z., s čím sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.
62. Pokiaľ ide o otázku preukázania bezvýslednosti pokusu o dohodu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17 ods. 1 cestného zákona, správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nečinnosť v rámci dohodovacieho konania nebola preukázaná. Nečinnosťou podľa správneho súdu totiž nemožno rozumieť výlučne úplnú pasivitu dotknutého subjektu, ale aj absenciu konania smerujúceho k reálnemu cieľu, teda v tomto prípade k dohode. Ak žalobca v súvislosti s touto námietkou argumentoval písomnosťami z rôznych dátumov, ktoré mali potvrdzovať jeho snahu dohodnúť sa s ďalším účastníkom konania o predmete vyvlastnenia, správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ponuka bola doručená žalobcovi dňa 28.08.2017 a návrh na vyvlastnenie bol z jeho strany podaný až dňa 01.03.2018. Medzi týmito dátumami teda prešlo relatívne dlhé časové obdobie, v ktorom lehota 15-dní jednoznačne uplynula a k žiadnej dohode preukázateľne nedošlo. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom prísnej formalizácie postupu vyvlastňovacieho konania, ktorej súčasťou je aj podmienka nečinnosti vyvlastňovanej osoby, nie je dať účastníkom priestor na obštrukčné správanie a zbytočné prieťahy, ale dať vyvlastňovanému reálnu možnosť a priestor pre dohodu, bez zásahu do vlastníckeho práva orgánmi verejnej správy titulom ich verejnomocenského oprávnenia. Táto možnosť bola žalobcovi poskytnutá, dokonca v časovom rozpätí, ktoré niekoľkonásobne presahuje 15dňovú lehotu nečinnosti určenú zákonom. 63. Pokiaľ ide o žalobcom označené písomnosti adresované z jeho strany ďalšiemu účastníkovi konania, ktorými sa snažil v žalobe spochybniť splnenie podmienky nečinnosti vo vyvlastňovacom konaní, konkrétne listy z dátumu 04.03.2016, 29.03.2017, 17.05.2017 a zápisnicu o rokovaní z 01.06.2017, tieto boli uskutočnené pred doručením ponuky žalobcovi; list zo dňa 27.12.2018 je datovaný až po začatí vyvlastňovacieho konania, preto tieto písomnosti nie sú pre posúdenie predmetnej otázky relevantné. Rovnako nie je na účely tohto konania podstatné, že žalobca podľa jeho tvrdení konštruktívne komunikoval s ďalším účastníkom konania od roku 2011. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu z 03.09.2017 a 26.09.2017, táto rovnako nepriniesla žiadnu dohodu či posun smerom k nej, práve naopak, zo strany žalobcu boli formulované námietky proti návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. 64. Správny súd rezultuje, že v priebehu celého administratívneho konania nebolo preukázané, že by na základe aktivity žalobcu bola medzi účastníkmi dosiahnutá dohoda, ktorá jediná by mohla byť dôvodom na nepokračovanie vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca preukázal jedine to, že intenzívna komunikácia medzi účastníkmi pred doručením ponuky žalobcovi a aj následne po ňom neviedla k žiadnemu výsledku, teda k dohode a ani k inej forme dosiahnutia cieľa sledovaného vyvlastnením [§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.]. Zásadu subsidiarity vyvlastňovacieho konania pritom možno vo vzťahu k dohode uplatniť len vtedy, ak dôjde k súhlasnému prejavu vôle na strane oboch účastníkov vyvlastňovacieho konania. Podmienka § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17 ods. 1 cestného zákona tak bola splnená. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie bola aj ponuka s prílohami vrátane doručenky, ktoré sú spôsobilé preukázať zákonom požadované náležitosti bezvýslednosti pokusu o dohodu. 65. Čo sa týka namietanej existencie zmeny projektov, ktorá mala podľa žalobcu vplyv na identickosť verejného záujmu, správny súd opätovne upriamuje pozornosť na vágnosť tejto námietky, keď žalobca nevymedzil, v čom konkrétne vidí túto zmenu a jej vplyv na preskúmavané rozhodnutia. Verejný záujem na vyvlastnení v danej veci bol preskúmavanými rozhodnutiami vymedzený s poukazom na potrebu vybudovania verejnoprospešnej stavby s tým, že ciele a zámery územného plánovania boli preukázané územným rozhodnutím. Verejný záujem bol podľa prvostupňového orgánu preukázaný okrem iného aj Projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou Slovenskej republiky, v spojitosti s § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a § 17a cestného zákona, ale aj tým, že účelom výstavby malo byť zaistenie bezpečnosti užívateľov diaľnice, zlepšenie komfortu jazdy a zmodernizovanie technického stavu diaľnice, a teda podľa neho verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho práva žalobcu. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne malo dôjsť k zmene identickosti verejného záujmu a aké mali tieto zmeny vplyv na závery prijaté preskúmavanými rozhodnutiami a ich zákonnosť a neuviedol ani to, aký mala táto zmena vplyv na jeho práva v danom konaní. Správny súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zrušeniu územného rozhodnutia, či k jeho zmene, a žalobcom formulované teoretické tvrdenia o tom, že za iných okolností by nebolo územné rozhodnutie v platnosti, sú na účely posudzovania tejto otázky irelevantné. Správny súd zastáva názor, že zmena projektovej dokumentácie v časti kolektorov nemá vplyv na existenciu verejného záujmu ako takého, teda potrebu vybudovania verejnoprospešnej stavby – diaľnice. Správny súd má taktiež za to, že verejný záujem tak, ako bol
vymedzený, spĺňa zákonom stanovený obsah a je vymedzený dostatočne jasne a určito. Preto nie je opodstatnená ani námietka žalobcu, že vo vyvlastňovacom konaní nebol verejný záujem preukázaný. 66. Správny súd zdôrazňuje, že v danom konaní došlo k vyvlastneniu predmetnej stavby ako celku, čo malo vplyv aj na posúdenie rozsahu vyvlastnenia a nemožnosť aplikácie § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z. na danú vec. Označené ustanovenie totiž rieši rozšírenie vyvlastnenia v prípade vyvlastnenia časti stavby, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Žalobca neuviedol, aký rozsah vyvlastnenia by bol podľa neho správny a v tomto smere je jeho argumentácia rovnako neurčitá. S touto námietkou sa navyše už vysporiadal aj pôvodný žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia, a správny súd sa s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotožňuje. Dodáva, že inštitút vyvlastnenia je ovládaný zásadou minimalizácie zásahov do práv vyvlastňovaného, na čo nadväzuje aj zásada subsidiarity, ktorej podstata spočíva v povinnosti aplikovať prednostne taký dôvod a rozsah zásahov, ktoré majú menší dopad na dotknuté práva, t. j. uprednostniť menší rozsah vyvlastnenia pred rozsahom väčším tak, aby bol zabezpečený jeho účel (por. § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.). V predmetnom vyvlastňovacom konaní boli podľa názoru správneho súdu aplikované obe zásady. Námietka žalobcu ohľadom rozsahu vyvlastnenia je tak rovnako neopodstatnená. 67. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorá sa týka opomenutia aplikácie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z. (spôsob určenia výšky náhrady) na danú vec, správny súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie sa týka výkupu pozemkov a ide o osobitnú právnu úpravu vymedzenú ustanovením § 1 zákona č. 669/2007 Z. z. V danej veci nedošlo k výkupu nehnuteľnosti, ktorý bol možný len v priebehu dohodovacieho konania, ale došlo k vyvlastneniu podľa zákona č. 282/2015 Z. z. Pri vyvlastnení je podkladom pre určenie náhrady v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. všeobecná hodnota stavby, určovaná na základe znaleckého posudku, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom, čo však žalobca nespochybňoval. 68. Pokiaľ žalobca na pojednávaní v danej veci dňa 26.03.2026 žiadal vec postúpiť na prejednanie civilnému súdu, správny súd dodáva, že nezistil dôvod na takéto postúpenie, a to ani sčasti. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca napadol zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, ktorej prieskum spadá do právomoci správneho súdu, navyše v žalobe neformuloval žiadne námietky, ktoré by obsahovo spadali do otázok rozhodovaných civilným súdom. 69. Správny súd uzatvára, že žiadna zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP nie je opodstatnená, keďže preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú zrozumiteľné a adekvátne odôvodnené, nedošlo k podstatným pochybeniam zo strany správnych orgánov, pričom je dôvodný aj záver pôvodného žalovaného, že boli splnené podmienky na vyvlastnenie podľa zákona č. 282/2015 Z. z. Preskúmavané rozhodnutia boli v tomto smere vydané a odôvodnené v súlade so zákonom. 70. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako neopodstatnené a žalobu ako nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 71. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a náhradu trov konania mu nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by mu v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti trovy vznikli. 72. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.