{"guid": "049ff2a8-a610-41e4-af20-79483070d8e2:9ae42efe-931d-46d3-86cf-7e00ead966a7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5", "spisova_znacka": "BA-1S/155/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/155/2019 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. marca 2026, sp. zn. BA-1S/155/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5", "identifikacne_cislo": "1019201015", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/280/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 280/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/280/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/280-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/280/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 zákona č. 280/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/280/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/280-2006/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/282", "nazov": "zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/608", "nazov": "zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/608", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/608-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/280#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/280#paragraf-13", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/282#paragraf-14", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-19", "/SK/ZZ/2007/669#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ae42efe-931d-46d3-86cf-7e00ead966a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/155/2019\n1019201015\n26. 03. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019201015.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: MCST, a.s., IČO: 35 779 365, so sídlom: Vajnorská 136, 831 04\nBratislava, právne zastúpeného: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 232 544, so\nsídlom: Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: A. XXXXX/XXX, XXX XX B. (pôvodne: Ministerstvo\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky, IČO: 30 416 094, so sídlom: Námestie slobody 6, 811 06\nBratislava), za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001,\nso sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva\ndopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 17449/2019/SV/47386 zo dňa 05.06.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\ne p r i z n á v a.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 01.03.2018 bol Okresnému úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len\n„prvostupňový orgán“) doručený návrh ďalšieho účastníka konania\nna\nvyvlastnenie stavby hospodárskej budovy vo vlastníctve žalobcu, súp. č. XXX, evidovanej na LV č.\nXXXX v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres Senec, nachádzajúcej sa na parcele reg. KN-C č.\nXXXX/X, o výmere 3254 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „predmetná stavba“),\npre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I. etapa (Bratislava Triblavina)“ (ďalej len „návrh na vyvlastnenie“), na základe ktorého prvostupňový orgán Oznámením\no začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-BA-OVBP2-2018/36877/\nGRJ-3 zo dňa 12.11.2018 oznámil začatie konania všetkým dotknutým účastníkom konania.\n2. Po vykonaní potrebných procesných úkonov prvostupňový orgán vydal dňa 28.03.2019 rozhodnutie\nč. OU-BA-OVBP2-2019/9884/GRJ (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým návrhu ďalšieho\núčastníka konania na vyvlastnenie vyhovel a predmetnú stavbu v jeho prospech vyvlastnil ako trvalý\nzáber v hodnote určenej znaleckým posudkom\nč. 47/2017, vyhotoveným dňa\n29.03.2017 spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a.s. vo výške 24 860,62 Eur, pre účel podľa § 2 ods. 1\n\nzákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho\npráva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 282/2015 Z. z.“), pre verejnoprospešnú stavbu „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, skapacitnenie, I.\netapa (Bratislava - Triblavina)“, katastrálne územie C. D., s tým, že ciele a zámery územného plánovania\nsú preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby, vydaným Obvodným úradom Bratislava,\nOdbor výstavby a bytovej politiky č. A/2013/415-HLO zo dňa 26.03.2013, právoplatným 10.05.2013\n(ďalej len „územné rozhodnutie“), a cieľom vyvlastnenia je prechod vlastníckeho práva k predmetnej\nstavbe v prospech ďalšieho účastníka konania (výrok I.). Prvostupňový orgán ďalej určil povinnosť\núhrady náhrady za vyvlastnenie ďalšiemu účastníkovi konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti\nprvostupňového rozhodnutia s tým, že v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. požiadavku na\nvyššiu náhradu je možné uplatniť na súde, a súčasne vyslovil povinnosť ďalšieho účastníka konania\nvyužívať predmetnú vyvlastnenú stavbu na účel, na ktorý bola vyvlastnená (výrok III.). Prvostupňový\norgán námietkam, ktoré boli uplatnené vo vyvlastňovacom konaní žalobcom, nevyhovel (výrok IV.), a\nrozhodol o náhrade trov konania (výrok V.). Prvostupňový orgán po vyhodnotení skutkového a právneho\nstavu veci dospel k záveru, že verejný záujem prevažuje nad ochranou vlastníckych práv k predmetnej\nstavbe a sú splnené podmienky pre vydanie vyvlastňovacieho rozhodnutia.\n3. Na základe odvolania žalobcu Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len\n„pôvodný žalovaný“) vydal dňa 05.06.2019 rozhodnutie\nč. 17449/2019/\nSV/47386 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nzamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nPôvodný žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, je vecne správne a odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.\nII.\nŽaloba\n4. Všeobecnými správnymi žalobami (ďalej len „žaloba“) podanými v zákonom stanovenej lehote dňa\n17.07.2019 a dňa 13.08.2019 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.\n5. Žalobu, podanú dňa 17.07.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn. 1S/155/2019,\nodôvodnil tým, že bol ukrátený na svojich právach, a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) označil v celom rozsahu za protizákonné\na protiústavné. Uviedol, že žalobu podáva na základe § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.,\na prvostupňovému rozhodnutiu vytkol absentujúci samostatný výrok o určení primeranej náhrady za\nvyvlastnenie, ktorá mu ako vyvlastnenému prislúcha. Upresnil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje\nvýrok III., podľa ktorého je povinný náhradu za vyvlastnenie ďalší účastník konania uhradiť do 30 dní\nod právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, v tomto výroku však úplne absentuje stanovenie výšky\nprimeranej náhrady. Toto pochybenie podľa žalobcu predstavuje príkry rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva možné iba za primeranú náhradu. Uvedené je podľa žalobcu z rovnakého dôvodu aj\nv rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje len údaj o hodnote\ntrvalého záberu, všeobecná hodnota je však v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. podkladom\npre určenie výšky náhrady. Navyše podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. vyvlastňovací orgán\nrozhoduje o vyvlastnení samostatnými výrokmi, vrátane spôsobu úhrady primeranej náhrady, pričom ide\no osobitné náležitosti rozhodnutia. Absencia výroku o určení výšky náhrady predstavuje porušenie § 13\nods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.\n6. Žalobca ďalej zdôraznil, že výrok rozhodnutia je jeho najdôležitejšou časťou, je jadrom rozhodnutia,\npreto z neho musí jasne a zrozumiteľne vyplývať, ako sa rozhodlo vo veci. Rozhodnutie, ktorému chýbajú\nelementárne náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, je nepreskúmateľné. Je nevyhnutné,\naby z výroku bolo jasné, kto je jeho adresátom, čo sa ním zakladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne\npotvrdzuje. Formulovaná povinnosť musí byť jednoznačná, konkrétna a zrozumiteľná, len tak je výrok\ngaranciou jeho vykonateľnosti. Z výrokov prvostupňového rozhodnutia však nie je podľa žalobcu zrejmé\nautoritatívne uloženie povinnosti zaplatiť náhradu za vyvlastnenie. Absencia takéhoto výroku je vadou,\nzakladajúcou rozpor s Ústavou, robí rozhodnutia o vyvlastnení nezákonnými ako celok a znemožňuje\n\nefektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím je dotknuté nielen vlastnícke právo žalobcu, ale aj\njeho právo na spravodlivé súdne konanie a inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie pôvodného\nžalovaného je nezákonné z dôvodu, že nereflektovalo na vytknuté vady.\n7. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods.\n1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) a priznať mu náhradu trov konania.\n8. Žalobu, podanú dňa 13.08.2019 na krajský súd, vedenú pôvodne pod sp. zn. 6S/168/2019, odôvodnil\nžalobca tým, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a toto rozhodnutie je v celom\nrozsahu protizákonné a protiústavné. Trval na tom, že ponuka odkúpenia neobsahovala podstatné\nnáležitosti v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z., t. j. odôvodnenie\nverejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia s odôvodnením. Poukázal\nna to, že počas procesu pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva došlo k viacerým zmenám projektov\n(územné rozhodnutie malo iný obsah a podobu v porovnaní s aktuálnym projektom), čo má podľa\nžalobcu na jednej strane vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý k nútenému obmedzeniu\nvlastníckeho práva malo dôjsť, ale tieto zmeny zároveň predstavovali zásadnú odlišnosť podmienok pre\nuplatňovanie vlastníckeho práva žalobcu oproti východiskovým podmienkam v územnom rozhodnutí,\ns ktorými žalobca vyslovil súhlas. Ak by boli podmienky také, ako v súčasnom stave aj pred vydaním\núzemného rozhodnutia, tak by toto územné rozhodnutie nikdy nebolo právoplatné, a teda by ani\nnevznikol aktuálne uplatňovaný vyvlastňovací titul. V tejto súvislosti sa potom podľa žalobcu natíska\notázka, či v tomto prípade nejde o účelové konanie. Dôsledkom uvedeného je, že sa tým zmenil cieľ/účel\nvyvlastnenia, t. j. identickosť verejného záujmu, čo naráža na dikciu čl. 13 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého\nsa obmedzenia základných práv môžu použiť len na ustanovený účel. Zmeny projektovej dokumentácie\nmajú vplyv na identickosť verejného záujmu, pre ktorý dochádza k vyvlastneniu, a ovplyvňujú rozsah\na kvalitu možného legitímneho zásahu do vlastníckeho práva vyvlastňovaného, čo je v procesoch snahy\no dohodu, či v procesoch vyvlastňovania, potrebné dôsledne zohľadňovať.\n9. Žalobca mal za to, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový\norgán a pôvodný žalovaný (ďalej aj „správne orgány“) spravovali, ako zvažovali partikulárne záujmy,\nrozpory či pripomienky tak, ako to vyžaduje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo robí\npostup správnych orgánov nepreskúmateľným. Poukázal aj\nna skutočnosť, že\nzmeny projektu stavby diaľnice boli neočakávané a ich dopad znamenal zmenu/nemožnosť prístupu\nna diaľnicu pre viacero podnikateľských subjektov. Pri preukazovaní verejného záujmu podľa žalobcu\nnemožno postupovať paušalizovane, blanketovým odkazovaním na dokumenty územného plánovania,\nkeďže verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať\nvo vyvlastňovacom konaní. Žalobca\nzdôraznil, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. sa územným rozhodnutím preukazuje len cieľ\nvyvlastnenia, nie však verejný záujem.\nPri preukazovaní verejného záujmu v danej\nveci sa postupovalo mechanicky, bez zohľadnenia konkrétnej situácie a konkrétneho kontextu. To malo\nnegatívny vplyv na správne vyhodnotenie nevyhnutnosti a miery zásahov do vlastníckeho práva. Podľa\nžalobcu bolo opomenuté, že dotknuté parcely vo vlastníctve žalobcu tvoria funkčný celok, a v tomto\nkontexte bolo potrebné posudzovať i mieru nevyhnutného zásahu do vlastníckeho práva. V opačnom\nprípade dochádza k vyprázdňovaniu obsahu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve\nv danej oblasti, i keď zdanlivo nie sú dotknuté rozhodnutím o vyvlastnení.\n10. Žalobca namietal aj posúdenie otázky nečinnosti a jej preukázania, keď v žalobe poukázal na\nto, že medzi ním a ďalším účastníkom konania prebehla komunikácia, pričom jeho vlastný prístup\nbol aktívny. Ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola žalobcovi doručená 28.08.2017, pričom na\ntento návrh reagoval a komunikácia s ďalším účastníkom konania prebehla 03.09.2017 a 26.09.2017,\npreto možno kategoricky vylúčiť, že bol v procese výkupu nečinný. Naopak, práve prístup ďalšieho\núčastníka konania bol formálny a nezohľadňoval objektívnu realitu, keď v kúpnej zmluve navrhol\nabsurdné a nerealizovateľné záväzky. Žalobca kategoricky odmietol tvrdenie, že sa nechcel dohodnúť na\ndosiahnutí cieľa vyvlastnenia dohodou. Podľa jeho názoru nemožno legitímne tvrdiť, že bola preukázaná\nnečinnosť, či písomné odmietnutie návrhu dohody. Poukázal na potrebu zabezpečiť dodržanie § 19\nzákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „cestný zákon“), ktorým bude zabezpečený prístup k pozemkom vyvlastňovaného, a teda chránené\njeho záujmy. V opačnom prípade dôjde stavebnou činnosťou k protiústavnému a protizákonnému zásahu\ndo jeho majetkových práv. Zmena stavby obsahujúca zrušenie kolektorov predstavuje zrušenie pôvodne\n\nnavrhnutého spôsobu pripojenia nehnuteľnosti na akúkoľvek nadradenú dopravnú sieť, čím vytvára\nzmenu vymedzenia verejného záujmu, čo má vplyv na jeho identickosť a kvalitu zásahov do vlastníctva.\n11. V tejto súvislosti je podľa žalobcu potom absolútne legitímna aj námietka smerujúca k rozsahu\nvyvlastnenia, s poukazom na § 2 ods. 4, ods. 5 zákona č. 282/2015 Z. z. Pojem pozemok nemožno\nchápať mechanicky v intenciách označenia parcelných čísel, ale ako funkčný celok v objektívnej realite.\nSelektívnym vyvlastňovaním a nezabezpečením efektívneho prístupu k nehnuteľnostiam je devalvovaná\nvyužiteľnosť i hodnota nehnuteľnosti v predmetnej oblasti – celý funkčný areál. Nezohľadňovanie\nlegitímnych záujmov má potom negatívny dopad aj na zákonnosť procesu snahy o dohodu a procesu\nvyvlastnenia. Žalobca trval na tom, že dlhodobo, už od roku 2011 sa k stavebnej činnosti ďalšieho\núčastníka konania stavia konštruktívne, a všetky jeho požiadavky smerovali výlučne k legitímnej ochrane\njeho vlastníckeho práva. Z dôvodu, že počas procesu pokusu o nadobudnutie bránil svoje práva, mu\nnemôže byť spôsobovaná akákoľvek ujma. Takýmto konaním dochádza k porušovaniu čl. 12 ods. 4\nÚstavy. Dodal, že územným rozhodnutím sa preukazuje len cieľ vyvlastnenia, nie však verejný záujem.\nPri preukazovaní verejného záujmu v danom konaní sa postupovalo mechanicky, blanketovým odkazom\nna územné rozhodnutie.\n12. Preskúmavaným rozhodnutiam žalobca ďalej vytkol skutočnosť, že neobsahujú údaj o zápise\nžalobcu ani ďalšieho účastníka konania v Obchodnom registri Slovenskej republiky, čo predstavuje\nporušenie § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod 3. zákona č. 282/2015 Z. z. Konštatoval, že v celom\nprocese pokusov o nadobudnutie vlastníckeho práva došlo k viacnásobnému porušeniu všeobecne\nzáväzných právnych predpisov. Opakovane zdôraznil, že aj na ústnom prerokovaní deklaroval ochotu\nsa dohodnúť, pričom sa uskutočnili viaceré rokovania s ďalším účastníkom konania ako vyvlastniteľom,\na teda štátne orgány by mali uprednostniť dohodu pred násilným vyvlastňovaním.\n13. Žalobca opätovne zopakoval aj svoju argumentáciu ohľadom chýbajúceho samostatného výroku\no výške náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola formulovaná v žalobe zo dňa 17.07.2019, najmä vo vzťahu k\nrozporu s čl. 20 ods. 4 Ústavy, i porušenia § 4 ods. 1 zákona\nč. 282/2015 Z. z. Prvostupňové\nrozhodnutie podľa neho obsahuje len údaj o hodnote trvalého záberu, ktorá je však len podkladom pre\nurčenie výšky náhrady za vyvlastnenie. Absencia výroku o určení výšky primeranej náhrady predstavuje\npodľa žalobcu aj porušenie § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. Zdôraznil, že výrok je\nnajdôležitejšou časťou rozhodnutia, je jeho jadrom a musí z neho jasne a zrozumiteľne vyplývať,\nako sa rozhodlo vo veci. Rozhodnutie, ktorému chýbajú elementárne náležitosti, je nepreskúmateľné.\nAbsencia výroku o náhrade za vyvlastnenie je vadou, zakladajúcou rozpor s Ústavou a robí nezákonným\nrozhodnutie o vyvlastnení ako celok. Absencia autoritatívneho určenia výšky náhrady totiž znamená, že\nnie je naplnená ústavná požiadavka vyvlastnenia spočívajúca v poskytnutí náhrady. Absencia výroku\no náhrade je vadou, ktorá vyvlastnenému znemožňuje efektívne napadnúť výšku náhrady na súde, čím\nje zasahované nielen do jeho vlastníckeho práva, ale je i negatívne dotknuté právo vyvlastneného na\nspravodlivý proces, súdnu a inú právnu ochranu. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že\nnereflektovalo na vytknuté vady v odvolaní a pôvodný žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. To\npodľa žalobcu zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm.\nd) SSP.\n14. Žalobca na dôvažok zvýraznil, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z. z.\no\njednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest\npre\nmotorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.\no\nkatastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n669/2007 Z. z.“) je náhrada za výkup pozemku alebo stavby 1,2 násobok náhrady v peniazoch\nza ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Neaplikáciou tohto ustanovenia potom vzniká\nžalobcovi škoda. Postupom správnych orgánov je žalobca v konečnom dôsledku trestaný za svoj\nkorektný prístup a legitímne a legálne uplatňovanie a ochranu svojich legitímnych záujmov. Štátne\norgány by mali uprednostniť dohodu pred násilným vyvlastňovaním, s ohľadom na zásadu subsidiarity.\nŽalobca napriek svojej snahe o dohodu a svojmu konštruktívnemu prístupu už niekoľko rokov nemôže\nefektívne využívať svoj majetok v lokalite stavby diaľnice, a efektívne využívanie majetku je naďalej\nznemožňované a zhoršované aj zvoleným spôsobom vyvlastňovania. Vzhľadom na uvedené žalobca\nnavrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e),\npísm. g) SSP a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Zároveň navrhol obe konania o žalobách\npred krajským súdom spojiť do jedného konania.\n\n15. Krajský súd uznesením č. k. 1S/155/2019-61 zo dňa 14.05.2020, právoplatným 13.06.2020, spojil\nobe veci na spoločné konanie s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 1S/155/2019.\nIII.\nVyjadrenie pôvodného žalovaného\n16. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 21.08.2019 a dňa 06.06.2020.\n17. Po zhrnutí skutkového stavu v danej veci k námietke žalobcu o absencii výroku o primeranej\nnáhrade uviedol, že ju považuje za účelovú. Podľa neho prvostupňové rozhodnutie obsahuje výrokové\nčasti v súlade so zákonom, s tým, že výrok o výške náhrady je súčasťou výroku prvostupňového\nrozhodnutia. Pripustil, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje formálne vady, a zároveň poukázal na to,\nže formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu formálnych vád rozhodnutia by pre\nžalobcu nepredstavovalo vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie\npostavenie, pretože by ním nedošlo k zmene výšky náhrady za vyvlastnenie. Formálna vada nie je tak\npodstatnou vadou, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že výška náhrady nie\nje obsiahnutá vo výroku III. prvostupňového rozhodnutia, nemôže mať za následok jeho nezákonnosť,\npretože jeho výroková časť nevzbudzovala žiadne pochybnosti o tom, ako prvostupňový orgán rozhodol,\npričom svojím konaním pôvodný žalovaný neukrátil žalobcu na jeho právach. Z prvostupňového\nrozhodnutia bol jasný predmet vyvlastňovacieho konania, výška náhrady za vyvlastnenie, ako aj lehota\nna úhradu. Nejde teda o vadu, pre ktorú by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť. Pôvodný\nžalovaný poukázal aj na to, že predmetom odvolacieho konania mohli byť len výroky o vyvlastnení,\npričom výroky podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. mohli byť preskúmané len civilným súdom\na na ich prieskum on sám nemal právomoc.\n18. K žalobcom namietanému verejnému záujmu doplnil, že jeho zdôvodnenie obsahovala už ponuka\nzaslaná žalobcovi a tento bol preukázaný územným rozhodnutím s tým, že účelom stavby je zaistenie\nbezpečnosti, zlepšenie komfortu jazdy a zmodernizovanie technického stavu diaľnice. Podľa pôvodného\nžalovaného je verejný záujem nespochybniteľný a prevažuje nad súkromným záujmom. Uzavrel, že\nexistencia verejného záujmu bola náležite zdôvodnená, teda námietka žalobcu je nedôvodná. K procesu\ndohody uviedol, že tento je prísne formalizovaný. Pokus o dohodu bol preukázateľne doručený žalobcovi\n28.08.2017, napriek viacerým reakciám zo strany žalobcu však nedošlo k dohode a k uzatvoreniu\nzmluvy. Bezvýslednosť pokusu tak bola preukázaná.\n19. Za opodstatnené ani materiálne naplnené nepovažoval pôvodný žalovaný ani ostatné žalobné\nnámietky žalobcu a uzavrel, že postup správnych orgánov bol v súlade so zásadami správneho konania\na so zákonom, konanie bolo transparentné, boli dodržané práva žalobcu, preto navrhol žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.\n20. V zmysle § 1 ods. 1, § 7 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 a v súlade s\n§ 6 ods. 2, § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní\nv znení neskorších\npredpisov prešli kompetencie orgánov na úsekoch územného plánovania\na stavebného\nporiadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. Súd\npreto ďalej konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý v ďalšom\nkonaní vystupoval ako žalovaný.\n\nIV.\nReplika žalobcu\n21. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 20.09.2019 a 08.07.2020 (replika). Zotrval na svojich žalobných vyjadreniach, ktoré čiastočne\nzopakoval, najmä vo vzťahu k protiústavnosti a protizákonnosti absencie výroku o primeranej náhrade\n\nza vyvlastnenie, nedostatku preukázania verejného záujmu a nečinnosti. Dodal, že v preskúmavaných\nrozhodnutiach nie je dostatočne konkretizovaný ani spôsob platby náhrady, pričom poukázal na § 6 ods.\n1, § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Podľa jeho názoru je vhodné, aby v rámci určeného spôsobu\nzaplatenia náhrady bola uložená zároveň povinnosť vyvlastnenému oznámiť číslo účtu, na ktorý sa má\nplniť.\n22. Zhrnul, že absencia autoritatívneho určenia spôsobu úhrady – konkretizácia spôsobu platby taktiež\nspôsobuje nezákonný zásah do procesných a materiálnych práv vyvlastneného, a opätovne navrhol\npreskúmavané rozhodnutia zrušiť. Vo zvyšku sa v plnom rozsahu odvolal na dôvody a argumentáciu\nvyjadrenú v žalobe.\nV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka konania a ďalšie podania účastníkov konania\n23. Ďalší účastník konania, ktorý bol do konania pribratý uznesením Správneho súdu v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“) č. k. BA-1S/155/2019-120 zo dňa 08.08.2025, právoplatným 14.08.2025, sa vyjadril\npodaním doručeným správnemu súdu dňa 20.11.2025. S námietkami žalobcu nesúhlasil, považoval\nich za neopodstatnené a mal za to, že boli splnené podmienky\npre vyvlastnenie.\nK rozsahu náhrady uviedol, že zvyšná časť stavby alebo pozemku v tomto prípade neexistuje. Podľa jeho\nnázoru je ďalej možné konštatovať, že výrokovou časťou prvostupňového rozhodnutia bolo jednoznačne\npreukázané, že prvostupňový orgán rozhodol v súlade s § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z.,\nt. j. prvostupňové rozhodnutie preukázateľne obsahuje výroky o výške náhrady. Taktiež je podľa neho\nnepochybné, že bolo rozhodnuté o povinnosti túto náhradu uhradiť.\n24. Tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že k poukázaniu náhrady už došlo dňa 16.07.2019, a to na\nzáklade faktúry žalobcu, doručenej ďalšiemu účastníkovi konania dňa 11.07.2019. Náhrada za odňatie\nvlastníckeho práva tak bola žalobcovi v plnom rozsahu uhradená. Tým, že žalobca vystavil faktúru a prijal\nplnenie na základe výrokov preskúmavaných rozhodnutí, uznal preukázateľne existenciu týchto výrokov,\nt. j. uznal ich ako právne tituly pre poskytnutie plnenia čo do dôvodu, aj výšky. K ukráteniu práv žalobcu\nteda reálne nedošlo a podanie žaloby je z jeho strany účelové. Dodal, že aplikovať 1,2 násobok náhrady\nje možné len v prípade výkupu,\nt. j. v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu preukázateľne\nnedošlo.\n25. Ďalší účastník konania vyjadril názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadou\nnepreskúmateľnosti, sú podľa neho dostatočne a riadne odôvodnené, jasné a zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom predpísané náležitosti. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca nepreukázal ani\njeden z ním uvádzaných žalobných dôvodov, žaloba nie je dôvodná, žalobca nebol ukrátený ani dotknutý\nna svojich právach, prijal plnenie na základe výrokov v preskúmavaných rozhodnutiach. Navrhol, aby\nsúd žalobu zamietol, s tým, že si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n26. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadril žalobca podaním doručeným správnemu súdu\n12.01.2026, v ktorom zopakoval podstatné žalobné argumenty, na žalobe v plnom rozsahu zotrval\na navrhol preskúmavané rozhodnutia zrušiť.\n27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026,\nv ktorom zotrval na vyjadrení pôvodného žalovaného, a zdôraznil, že žaloba je založená na prevažne\nformálnych nedostatkoch preskúmavaných rozhodnutí, ktoré nemôžu mať reálny dopad na práva\nžalobcu. Argumentácia ohľadom zrušenia kolektorov je podľa neho právne irelevantná, keďže nemení\nzákladný účel vyvlastnenia ani verejnoprospešný charakter stavby. Ostatné námietky žalobcu považoval\nza neopodstatnené, nezakladajúce dôvod na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Navrhol žalobu\nzamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.\n28. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril aj ďalší účastník konania podaním doručeným správnemu súdu dňa\n29.01.2026, v ktorom zotrval na svojom vyjadrení a v ňom uvedenej argumentácii. Tvrdenia žalobcu\noznačil za nepravdivé a nepreukázané.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n\n29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n30. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n32. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n33. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n34. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n35. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n36. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva,\nobmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích\nosôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v\nnevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.\n37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 vyvlastnenie možno uskutočniť len\na) v nevyhnutnej miere,\nb) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí\npreukázať vo vyvlastňovacom konaní,\nc) za primeranú náhradu, a\nd) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\n38. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý\nsa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.\nAk by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,\nrozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri\nprerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie\núčelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo\nspoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto\nstavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n39. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto\nzákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku\nstavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.\n\n40. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe\nvyvlastňovací orgán\na) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,\nb) rozhodne o\n1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,\n2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo\n3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku\nstavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom\nzáujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,\nnerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho\ndedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.\nc) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo\npodstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,\nd) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,\ne) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby\nna účel, na ktorý sa vyvlastnila,\nf) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli\nuplatnené,\ng) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.\n41. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. výrokmi o náhrade\nza\nvyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým\nvyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi\nvyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu\nza vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej\nhodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm.\nf)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania\nna súd.\n42. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. rozhodnutie o vyvlastnení musí obsahovať aj\núdaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v rozsahu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a) a b).\n43. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. návrh musí obsahovať\na) údaje o vyvlastniteľovi, a to\n1. meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu (ďalej len „osobné údaje“) vyvlastniteľa,\nak je vyvlastniteľom fyzická osoba,\n2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné\ns miestom trvalého pobytu, ak je vyvlastniteľom fyzická osoba – podnikateľ,\n3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom\nobdobnom registri, ak je vyvlastniteľom právnická osoba,\nb) údaje o vyvlastňovanom, a to\n1. dostupné osobné údaje, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba,\n2. obchodné meno, adresu trvalého pobytu a adresu sídla, ak miesto podnikania nie je totožné s miestom\ntrvalého pobytu, ak je vyvlastňovaným fyzická osoba – podnikateľ,\n3. názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a údaje o zápise v obchodnom registri alebo inom\nobdobnom registri, ak je vyvlastňovaným právnická osoba.\n44. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. bezvýslednosť pokusu\no\nnadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb\nk pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie\ndohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa,\nkeď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu (napr. §\n17 ods. 1 cestného zákona – pozn. súdu).\n45. Podľa § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. písomný návrh\nna\nuzavretie dohody, ktorou chce vyvlastniteľ dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, musí obsahovať návrh\nnáhrady za nadobudnutie, obmedzenie alebo zrušenie práva k pozemku alebo\nku stavbe,\nku ktorému vyvlastniteľ priloží\n\nc) odôvodnenie verejného záujmu na uskutočnenie účelu vyvlastnenia a rozsah vyvlastnenia\ns\nodôvodnením,\nd) oznámenie miesta, času a spôsobu nahliadnutia do geometrického plánu vymedzujúceho časť\npozemku, ak je predmetom dohody len časť pozemku, a do znaleckého posudku, ktorý bol podkladom\nna určenie náhrady.\n46. Podľa § 17 ods. 1 cestného zákona písomná výzva na uzavretie dohody, ktorá obsahuje náležitosti\npodľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní,6c sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti\nalebo jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok (ďalej len „adresát“), a to prostredníctvom\npoštového podniku ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou\npísomnej výzvy je aj upozornenie, že ak na výzvu vlastník nehnuteľnosti neodpovie do 15 dní odo dňa\ndoručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.\n47. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n48. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n49. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\ns uvedením\nustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie\no povinnosti\nnahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny\norgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n50. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 151/2022\nZ. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v\nBratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade\ns platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom\nv Bratislave v dvoch osobitných konaniach pod sp. zn. 1S/155/2019 a sp. zn. 6S/168/2019 a následne\nspojených do jedného konania vedeného pod sp. zn. 1S/155/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je\nvedená pod sp. zn. BA-1S/155/2019 a spojená so sp. zn. BA-6S/168/2019.\n51. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.03.2026, v neprítomnosti žalovaného (ktorý\nsa riadne ospravedlnil podaním zo dňa 25.03.2026 a súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho\nneprítomnosti) a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a ďalšieho účastníka konania, ktorí využili\nmožnosť vyjadriť sa na pojednávaní s tým, že ich prednesy sú zachytené na zvukovom zázname z\npojednávania.\n52. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu\ndôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n53. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými došlo\nk vyvlastneniu predmetnej stavby vo vlastníctve žalobcu ako trvalého záberu v prospech ďalšieho\núčastníka konania. Prvostupňový orgán o vyvlastnení rozhodol prvostupňovým rozhodnutím, výrokmi\nI. až V. (pri absencii označenia výroku II. ako zrejmej chyby v písaní), pričom vo výroku I. identifikoval\npredmet vyvlastnenia, cieľ vyvlastnenia i hodnotu náhrady určenú znaleckým posudkom v konkrétnej\nvýške. Výrokom III. určil lehotu splatnosti náhrady za vyvlastnenie, výrokom IV. rozhodol o námietkach\n\nžalobcu proti vyvlastneniu a výrokom V. rozhodol o náhrade trov konania. Pôvodný žalovaný\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu, pričom zamietol odvolanie žalobcu.\n54. Správny súd má po posúdení veci za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení\ns\nprvostupňovým rozhodnutím netrpí žalobou vytýkanými vadami, pokiaľ ide o absenciu výroku\no\nnáhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Hoci výška náhrady nie je súčasťou výroku III.\nprvostupňového rozhodnutia spolu s lehotou splatnosti ako samostatný výrok v zmysle § 13 ods.\n1 zákona č. 282/2015 Z. z., nejde o takú vadu, ktorá by zakladala nesprávne právne posúdenie\nveci či nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí ako celku tak, ako to namietal žalobca, keď\nv tomto smere uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), resp. g) SSP. Náhrada\nza vyvlastnenie je súčasťou výroku I., ktorého formulácia podľa názoru správneho súdu nepripúšťa\npochybnosti o jej výške, stanovenej znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o spôsob úhrady (formou\nbankového prevodu, v hotovosti či inou formou), ten vo výroku prvostupňového rozhodnutia úplne\nabsentuje. Správny súd však túto vadu považuje len za formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na\nzákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a jeho materiálny obsah, zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti\nrozhodnutia o vyvlastnení. V zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. je spôsob zaplatenia\njednou z osobitných náležitostí výroku o náhrade za vyvlastnenie, avšak jej absencia nevylučuje,\naby bola predmetom ďalšej dohody medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania, čo bol aj prípad\nprejednávanej veci, keďže došlo k vystaveniu faktúry na zaplatenie náhrady s konkrétnymi údajmi zo\nstrany žalobcu, ktorá bola uhradená, čo nespochybňoval ani sám žalobca.\n55. Označené formálne nedostatky nemali žiaden vplyv na možnosť uplatnenia práv žalobcu a\njeho práva označenými nedostatkami neboli dotknuté. Žalobca mal možnosť sa proti výrokom\no náhrade brániť a uplatniť všetky svoje námietky, čo realizoval nielen podaným odvolaním v rámci\nvyvlastňovacieho konania, ale aj podanou žalobou. Navyše správny súd poukazuje na to, že súčasťou\nnávrhu na vyvlastnenie bolo vyčíslenie výšky náhrady spolu\nso znaleckým\nposudkom, ktorým bola táto výška určená, a žalobca mal možnosť sa s obsahom návrhu a jeho\npríloh vrátane znaleckého posudku oboznámiť po začatí vyvlastňovacieho konania, ktorá možnosť mu\nbola prvostupňovým orgánom poskytnutá na základe vydaného Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho\nkonania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 12.11.2018, doručeného žalobcovi dňa 16.11.2018.\nTieto skutočnosti má súd za preukázané z obsahu administratívneho spisu.\n56. Preskúmavané rozhodnutia preto netrpia vadou nedostatku výroku v zmysle § 47 ods. 1, ods. 2\nSprávneho poriadku, ani v zmysle § 13 ods. 1 až 3 zákona č. 282/2015 Z. z., ich výroky sú jednoznačné,\nkonkrétne a aj vykonateľné. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj\nna rozhodovaciu\nčinnosť a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) a ich závery, podľa ktorých „...pri súdnom prieskume\nplatí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú preto, aby sa formálne zopakoval\nprocesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší výsledok“ (rozhodnutie NS SR sp. zn.\n2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016). „Úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné\npochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred\norgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu ... Správne súdnictvo v\nsystéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto\nnemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie\nsíce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom\nnebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa“ (rozhodnutie NSS SR sp. zn.\n1Stk/16/2022 zo dňa 28.03.2024, body 38. a 39.). „Formálne zopakovanie administratívneho konania\nnepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie\nv jeho prospech“ (R 103/2011).\n57. Vzhľadom na uvedené je možné zhrnúť, že námietku absentujúceho výroku\no určení výšky\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady, formulovanú\nv samostatnej\nžalobe, správny súd vyhodnotil ako takú, ktorá nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí,\na teda nedôvodnú, a to s poukazom na obsah výroku I. prvostupňového rozhodnutia, z ktorého je výška\nnáhrady zrejmá. Ani absentujúca konkretizácia spôsobu úhrady vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nnie je takým nedostatkom, ktorý by mal vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, osobitne pokiaľ\n\nvykonanie úhrady ani sám žalobca nespochybňoval. Ide len o pochybenie formálne, bez materiálneho\ndosahu na práva žalobcu.\n58. Uvedené argumenty považuje správny súd za priliehavé aj vo vzťahu k žalobcom osobitne\nformulovanej žalobnej námietke absencie údajov o zápise žalobcu a ďalšieho účastníka konania\nv Obchodnom registri Slovenskej republiky, ako porušenia § 13 ods. 4 písm. a), § 9 ods. 2 písm. b) bod\n3. zákona č. 282/2015 Z. z. Ide o formálny nedostatok, pričom sám žalobca je najlepšie oboznámený\ns tým, aké údaje sa o jeho osobe nachádzajú v Obchodnom registri Slovenskej republiky, preto tento\nnedostatok nemá ani vplyv na jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy vo vyvlastňovacom\nkonaní, či na identifikáciu účastníkov konania. Uvedenie tejto náležitosti rozhodnutia nie je conditio\nsine qua non, teda takou podmienkou, bez ktorej by preskúmavané rozhodnutia boli nezákonné či\nnevykonateľné. Navyše, identifikácia žalobcu\ni ďalšieho účastníka konania bola v priebehu\nadministratívneho konania nesporná a o tejto skutočnosti nevznikla žiadna pochybnosť.\n59. Správny súd zastáva názor, že preskúmavané rozhodnutia netrpia ani vadami nepreskúmateľnosti\nv zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V tejto súvislosti žalobca namietal, že pôvodný žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí nereflektoval na odvolaním vytknuté vady a prvostupňové rozhodnutie ako\nvecne správne potvrdil. Správny súd podotýka, že táto námietka nebola zo strany žalobcu bližšie\nšpecifikovaná, teda žalobca neuviedol, konkrétne s ktorými odvolacími námietkami sa pôvodný žalovaný\nnevysporiadal, preto k nej správny súd nemohol zaujať relevantné stanovisko. Vo všeobecnosti však\nmožno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia sú dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo\nodôvodnené, správne orgány sa v nich vysporiadali so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi\notázkami, a napadnuté rozhodnutie reflektovalo aj na odvolacie námietky žalobcu, na ktoré dostal\nodpoveď na stranách 5 až 9 napadnutého rozhodnutia, čo správny súd považuje za dostatočné.\n60. Nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí žalobca videl aj v tom, že podľa neho z prvostupňového\nrozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán spravoval\npri posudzovaní\nexistencie verejného záujmu, ako zvažoval partikulárne záujmy, rozpory\na pripomienky\nv danom konaní. Opätovne správny súd poukazuje na to, že táto námietka nebola žalobcom\nbližšie konkretizovaná, teda nie je zrejmé, akými konkrétnymi partikulárnymi záujmami, rozpormi či\npripomienkami sa správne orgány nezaoberali a nedali na ne odpoveď, pričom správny súd pri hodnotení\npreskúmavaných rozhodnutí ako jedného argumentačného celku nezistil, že by niektorá podstatná\notázka či námietka zostala nezodpovedaná, resp. že by chýbala k niektorej z nich úvaha správneho\norgánu. Ďalej správny súd podotýka, že ani žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP nebola žalobcom špecifikovaná. Podľa správneho súdu bol však\nskutkový stav tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, správnymi orgánmi zistený dostatočne,\nv rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutí. Pokiaľ ide o prípadné zmeny, ktoré nastali po vydaní\npreskúmavaných rozhodnutí, v zmysle § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci\nstav v čase právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí.\n61. Žalobca svojimi žalobnými námietkami spochybnil aj proces dohodovacieho konania, ktorý vydaniu\npreskúmavaných rozhodnutí predchádzal, a ktorého potreba vyplýva\nzo zásady\nsubsidiarity vyvlastňovacieho konania [§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.]. V tejto súvislosti\nnamietal najmä absenciu podstatných náležitostí ponuky v zmysle § 3 ods. 3 písm. c), písm. d) zákona\nč. 282/2015 Z. z., nepreukázanie nečinnosti a existenciu zmeny projektov, ktorá má podľa neho vplyv na\nidentickosť verejného záujmu. Správny súd ani tieto námietky nepovažoval za opodstatnené. Z obsahu\nadministratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj návrh na vyvlastnenie, podaný ďalším účastníkom\nkonania orgánu prvého stupňa dňa 01.03.2018, správny súd zistil, že ponuka na uzatvorenie kúpnej\nzmluvy bola žalobcovi doručovaná\ndo vlastných rúk, bola prevzatá dňa 28.08.2017 a\nobsahovala okrem iného aj vymedzenie účelu vyvlastnenia a verejného záujmu, ako aj údaj o tom, kedy\na kde môže žalobca nahliadnuť\ndo znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre\nurčenie výšky náhrady. Odôvodnenie verejného záujmu a rozsahu vyvlastnenia v ponuke zodpovedalo\ncharakteru dohodovacieho konania a samotnej ponuky. Správny súd podotýka, že touto námietkou\nžalobcu sa zaoberal aj pôvodný žalovaný v napadnutom rozhodnutí a riadne sa s ňou vysporiadal (str.\n6), keď mal za to, že ponuka obsahovala zákonom predpísané náležitosti v zmysle zákona č. 282/2015\nZ. z., s čím sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje.\n\n62. Pokiaľ ide o otázku preukázania bezvýslednosti pokusu o dohodu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17 ods. 1 cestného zákona, správny súd sa nestotožňuje\ns tvrdením žalobcu, že nečinnosť v rámci dohodovacieho konania nebola preukázaná. Nečinnosťou\npodľa správneho súdu totiž nemožno rozumieť výlučne úplnú pasivitu dotknutého subjektu, ale aj\nabsenciu konania smerujúceho k reálnemu cieľu, teda v tomto prípade k dohode. Ak žalobca v súvislosti\ns touto námietkou argumentoval písomnosťami z rôznych dátumov, ktoré mali potvrdzovať jeho snahu\ndohodnúť sa s ďalším účastníkom konania o predmete vyvlastnenia, správny súd upriamuje pozornosť\nna skutočnosť, že ponuka bola doručená žalobcovi dňa 28.08.2017 a návrh na vyvlastnenie bol z jeho\nstrany podaný až dňa 01.03.2018. Medzi týmito dátumami teda prešlo relatívne dlhé časové obdobie,\nv ktorom lehota 15-dní jednoznačne uplynula a k žiadnej dohode preukázateľne nedošlo. Správny súd\nv tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom prísnej formalizácie postupu vyvlastňovacieho konania, ktorej\nsúčasťou je aj podmienka nečinnosti vyvlastňovanej osoby, nie je dať účastníkom priestor na obštrukčné\nsprávanie a zbytočné prieťahy, ale dať vyvlastňovanému reálnu možnosť a priestor pre dohodu, bez\nzásahu do vlastníckeho práva orgánmi verejnej správy titulom ich verejnomocenského oprávnenia. Táto\nmožnosť bola žalobcovi poskytnutá, dokonca v časovom rozpätí, ktoré niekoľkonásobne presahuje 15dňovú lehotu nečinnosti určenú zákonom.\n63. Pokiaľ ide o žalobcom označené písomnosti adresované z jeho strany ďalšiemu účastníkovi konania,\nktorými sa snažil v žalobe spochybniť splnenie podmienky nečinnosti\nvo\nvyvlastňovacom konaní, konkrétne listy z dátumu 04.03.2016, 29.03.2017, 17.05.2017 a zápisnicu\no rokovaní z 01.06.2017, tieto boli uskutočnené pred doručením ponuky žalobcovi; list zo dňa 27.12.2018\nje datovaný až po začatí vyvlastňovacieho konania, preto tieto písomnosti nie sú pre posúdenie\npredmetnej otázky relevantné. Rovnako nie je na účely tohto konania podstatné, že žalobca podľa jeho\ntvrdení konštruktívne komunikoval s ďalším účastníkom konania od roku 2011. Pokiaľ ide o e-mailovú\nkomunikáciu z 03.09.2017 a 26.09.2017, táto rovnako nepriniesla žiadnu dohodu či posun smerom k nej,\npráve naopak, zo strany žalobcu boli formulované námietky proti návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy.\n64. Správny súd rezultuje, že v priebehu celého administratívneho konania nebolo preukázané, že\nby na základe aktivity žalobcu bola medzi účastníkmi dosiahnutá dohoda, ktorá jediná by mohla byť\ndôvodom na nepokračovanie vo vyvlastňovacom konaní. Žalobca preukázal jedine to, že intenzívna\nkomunikácia medzi účastníkmi pred doručením ponuky žalobcovi a aj následne po ňom neviedla\nk žiadnemu výsledku, teda k dohode a ani k inej forme dosiahnutia cieľa sledovaného vyvlastnením [§ 2\nods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z.]. Zásadu subsidiarity vyvlastňovacieho konania pritom možno\nvo vzťahu k dohode uplatniť len vtedy, ak dôjde k súhlasnému prejavu vôle na strane oboch účastníkov\nvyvlastňovacieho konania. Podmienka § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17 ods. 1\ncestného zákona tak bola splnená. Súčasťou návrhu na vyvlastnenie bola aj ponuka s prílohami vrátane\ndoručenky, ktoré sú spôsobilé preukázať zákonom požadované náležitosti bezvýslednosti pokusu o\ndohodu.\n65. Čo sa týka namietanej existencie zmeny projektov, ktorá mala podľa žalobcu vplyv na identickosť\nverejného záujmu, správny súd opätovne upriamuje pozornosť na vágnosť tejto námietky, keď žalobca\nnevymedzil, v čom konkrétne vidí túto zmenu a jej vplyv na preskúmavané rozhodnutia. Verejný záujem\nna vyvlastnení v danej veci bol preskúmavanými rozhodnutiami vymedzený s poukazom na potrebu\nvybudovania verejnoprospešnej stavby s tým, že ciele a zámery územného plánovania boli preukázané\núzemným rozhodnutím. Verejný záujem bol podľa prvostupňového orgánu preukázaný okrem iného aj\nProjektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schválených vládou Slovenskej republiky, v spojitosti\ns § 8 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic\na ciest pre motorové vozidlá a § 17a cestného zákona, ale aj tým, že účelom výstavby malo byť\nzaistenie bezpečnosti užívateľov diaľnice, zlepšenie komfortu jazdy a zmodernizovanie technického\nstavu diaľnice, a teda podľa neho verejný záujem prevažuje nad ochranou subjektívneho práva žalobcu.\nŽalobca neuviedol, v čom konkrétne malo dôjsť k zmene identickosti verejného záujmu a aké mali tieto\nzmeny vplyv na závery prijaté preskúmavanými rozhodnutiami a ich zákonnosť a neuviedol ani to, aký\nmala táto zmena vplyv na jeho práva v danom konaní. Správny súd podotýka, že v konaní nebolo\npreukázané, že by došlo k zrušeniu územného rozhodnutia, či k jeho zmene, a žalobcom formulované\nteoretické tvrdenia o tom, že za iných okolností by nebolo územné rozhodnutie v platnosti, sú na účely\nposudzovania tejto otázky irelevantné. Správny súd zastáva názor, že zmena projektovej dokumentácie\nv časti kolektorov nemá vplyv na existenciu verejného záujmu ako takého, teda potrebu vybudovania\nverejnoprospešnej stavby – diaľnice. Správny súd má taktiež za to, že verejný záujem tak, ako bol\n\nvymedzený, spĺňa zákonom stanovený obsah a je vymedzený dostatočne jasne a určito. Preto nie je\nopodstatnená ani námietka žalobcu, že vo vyvlastňovacom konaní nebol verejný záujem preukázaný.\n66. Správny súd zdôrazňuje, že v danom konaní došlo k vyvlastneniu predmetnej stavby ako celku, čo\nmalo vplyv aj na posúdenie rozsahu vyvlastnenia a nemožnosť aplikácie § 2 ods. 4 zákona č. 282/2015\nZ. z. na danú vec. Označené ustanovenie totiž rieši rozšírenie vyvlastnenia v prípade vyvlastnenia\nčasti stavby, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Žalobca neuviedol, aký rozsah vyvlastnenia by\nbol podľa neho správny a v tomto smere je jeho argumentácia rovnako neurčitá. S touto námietkou\nsa navyše už vysporiadal aj pôvodný žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia, a správny súd sa\ns touto argumentáciou v plnom rozsahu stotožňuje. Dodáva, že inštitút vyvlastnenia je ovládaný zásadou\nminimalizácie zásahov do práv vyvlastňovaného, na čo nadväzuje aj zásada subsidiarity, ktorej podstata\nspočíva v povinnosti aplikovať prednostne taký dôvod a rozsah zásahov, ktoré majú menší dopad\nna dotknuté práva, t. j. uprednostniť menší rozsah vyvlastnenia pred rozsahom väčším tak, aby bol\nzabezpečený jeho účel (por. § 2 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z.). V predmetnom vyvlastňovacom\nkonaní boli podľa názoru správneho súdu aplikované obe zásady. Námietka žalobcu ohľadom rozsahu\nvyvlastnenia je tak rovnako neopodstatnená.\n67. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorá sa týka opomenutia aplikácie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona\nč. 669/2007 Z. z. (spôsob určenia výšky náhrady) na danú vec, správny súd zdôrazňuje, že toto\nustanovenie sa týka výkupu pozemkov a ide o osobitnú právnu úpravu vymedzenú ustanovením § 1\nzákona č. 669/2007 Z. z. V danej veci nedošlo k výkupu nehnuteľnosti, ktorý bol možný len v priebehu\ndohodovacieho konania, ale došlo k vyvlastneniu podľa zákona č. 282/2015 Z. z. Pri vyvlastnení je\npodkladom pre určenie náhrady v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. všeobecná hodnota\nstavby, určovaná na základe znaleckého posudku, pričom náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia\nako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom, čo však žalobca nespochybňoval.\n68. Pokiaľ žalobca na pojednávaní v danej veci dňa 26.03.2026 žiadal vec postúpiť\nna\nprejednanie civilnému súdu, správny súd dodáva, že nezistil dôvod na takéto postúpenie, a to ani sčasti.\nZ obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca napadol zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí,\nktorej prieskum spadá do právomoci správneho súdu, navyše v žalobe neformuloval žiadne námietky,\nktoré by obsahovo spadali do otázok rozhodovaných civilným súdom.\n69. Správny súd uzatvára, že žiadna zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c),\npísm. d), písm. e), písm. g) SSP nie je opodstatnená, keďže preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z\nnáležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú zrozumiteľné a adekvátne\nodôvodnené, nedošlo k podstatným pochybeniam\nzo strany správnych orgánov,\npričom je dôvodný aj záver pôvodného žalovaného, že boli splnené podmienky na vyvlastnenie podľa\nzákona č. 282/2015 Z. z. Preskúmavané rozhodnutia boli v tomto smere vydané a odôvodnené v súlade\nso zákonom.\n70. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil žalobné námietky ako neopodstatnené a žalobu ako\nnedôvodnú, preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n71. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné\nod žalobcu takúto\nnáhradu spravodlivo požadovať. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania správny súd rozhodol podľa\n§ 169 SSP a náhradu trov konania mu nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by mu v\nsúvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti trovy vznikli.\n72. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty\nnemožno odpustiť.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach\n(§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "654a8a89-e025-4380-b6a8-7c52d2401273:4e31d457-98e5-468c-9c99-70bac1ff80ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1", "spisova_znacka": "1Stk/16/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/16/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200409.1"}], "citovane_v": []}