Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/19/2019 z 16. 1. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-5S/19/2019 1019200232 16. 01. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: Peter Šumšala, advokát so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 42 175 984, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, so sídlom Šíravská 7, 821 07 Bratislava, 3/ Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, ďalší účastníci konania v 2. a 3. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania v 1. rade, 4/ A. A. D., bytom E. X, XXX XX C., 5/ F. G. H., bytom C. X, XXX XX C., 6/ I. J. K., bytom L. XX, XXX XX C., 7/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, 8/ A. M., bytom N. XX, XXX XX C., 9/ F. G. L., bytom B. XX, XXX XX C., 10/ A. D., bytom O. XX, XXX XX C., 11/ O. B., bytom C. X, XXX XX C., 12/ F. P. B., bytom O. X, XXX XX C., 13/ Pán Občan, občianske združenie, so sídlom Prievidzská 36, 972 01 Bojnice, 14/ Občianske združenie TATRY, so sídlom Kemi 5, 031 04 Liptovský Mikuláš, 15/ Združenie Slatinka, P.O.BOX 67, so sídlom A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen, 16/ Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom Švabinského 20, 851 01 Bratislava, ďalší účastníci konania v 4. až 16. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom v 17. rade, 17/ Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, 18/ Občianske združenie Za zeleň Petržalky, so sídlom Starhradská 10, 851 05 Bratislava, 19/ A. Q. M., bytom R. X, XXX XX C., 20/ F. S. A., E., bytom E. X, XXX XX C., 21/ A. E. D., bytom B. X, XXX XX C., 22/ F. L. B., bytom M. T. X, XXX XX C., 23/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, 850 00 Bratislava, 24/ A. U., bytom I. XX, XXX XX C., 25/ Občianske združenie Vrakunská Beseda, so sídlom Hradská 78, 821 07 Bratislava, 26/ Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, ďalší účastníci konania v 18. až 26. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania v 17. rade, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2018/111907-HAN zo dňa 11. decembra 2018, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, č. OU-BA-OOP3-2018/111907-HAN zo dňa 11. decembra 2018 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OÚ-BA-OSZP3- 2018/034971/DUM/EIAr zo dňa 20. augusta 2018 z.r.u.š.u.j.e a vec v.r.a.c.i.a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“) č. OU-BAOOP3-2018/111907-HAN zo dňa 11.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolania žalobcu a ďalších účastníkov konania v 2., 3., 13., 17., 20., 21., 23., 24., 25. a 26. rade, a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „OÚ“) č. OÚ-BAOSZP3-2018/034971/DUM/EIA-r zo dňa 20.08.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). II. Priebeh administratívneho konania 2. Prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím rozhodol podľa § 46 a § 47 správneho poriadku a § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) po vykonanom zisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na základe zámeru navrhovanej činnosti navrhovateľa - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, tak, že navrhovaná činnosť „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy - Bratislava - Vrakuňa - skládka CHZJD“, uvažujúca s výstavbou podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II., v katastrálnom území S., na parcelách I. V. R.: XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX X/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX X/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ X, XXXX/X a v katastrálnom území I. na parcelách I. V. R.: XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - parcely, na ktorých sa nachádza za O. C. V. K. P. M. a na ktorých sa bude vykonávať sanácia a na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, v katastrálnom území S. na parcelách I. V. R.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XX XX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X; v katastrálnom území I. na parcelách I. V. R.: XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXXX/X a v katastrálnom území G. na parcelách I. V. R.: XXXXX/XX – E., L. O. A. C. O. V. K. P. M. (CHZJD), ale v mraku znečistenia podzemnej vody, na ktorých sa budú vykonávať práce súvisiace so sanáciou environmentálnej záťaže alebo s monitorovaním environmentálnej záťaže, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. V súlade s § 29 ods. 13 zákona EIA prvostupňový správny orgán určil v prvostupňovom rozhodnutí podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, bližšie špecifikované na stranách 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia. 3. Predložený zámer navrhovanej činnosti bol okrem nulového variantu (súčasný stav, t. j. variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila) vypracovaný v jednom variantnom riešení, pretože prvostupňový orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustil od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. K variantnosti predloženého zámeru OÚ s poukazom na § 22 ods. 6 a § 23 ods. 4 zákona EIA (s. 40 a 41 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že navrhovateľ požiadal OÚ listom č. 6962/2018 zo dňa 06.02.2018 o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti s uvedením konkrétnych dôvodov na takýto postup. Ďalej uviedol, že po zvážení argumentov uvedených v žiadosti listom č. OU-BA-OSZP3-2018/033250/DUM/EIA zo dňa 20.02.2018 žiadosti vyhovel a upustil od požiadavky variantného riešenia. OÚ mal za to, že navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona EIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by vyplývala potreba posudzovania

ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. Všetky skutočnosti týkajúce sa jednovariantného riešenia uvedené v doručených pripomienkach boli navrhovateľom vyhodnotené už v doručenej žiadosti o upustení od variantného riešenia. Navrhovateľ na základe vypracovaných riešení vybral variant enkapsulácie ako jediný reálne uskutočniteľný s poukázaním na environmentálnu záťaž, a to tak, aby sanácia environmentálnej záťaže bola vykonaná s čo najmenšími rušivými vplyvmi a dôsledkami. V súvislosti s v pripomienkach uvádzaným variantom úplného odstránenia chemického odpadu sa OÚ stotožnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého by tento variant znamenal potrebu zriadenia skládky chemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, neúnosné zaťaženie obyvateľov Bratislavy prepravou nebezpečného odpadu (120 tis. m3, pri objemovej hmotnosti výkopovej zeminy 1,8 t/m3 je to 216 tis. ton, čo predstavuje 2 x 100 000 jázd nákladných aut s nosnosťou 20 t) a neúmernými ekonomickými nákladmi. Znova by pritom išlo len o dočasné riešenie problému, ktorý by sa premiestnil na iné miesto. Po vyhodnotení tvrdení navrhovateľa, doručených pripomienok a ďalších súvisiacich skutočností mal OÚ za to, že navrhovateľ dostatočne preukázal dôvod predloženého riešenia navrhovanej činnosti a trval na tom, že jednovariantné riešenie navrhovanej činnosti je dostačujúce a predložený zámer je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona EIA. 4. Prvostupňový orgán mal za to, že navrhovaná činnosť svojimi parametrami podľa Prílohy č. 8 zákona EIA, Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“) podlieha zisťovaciemu konaniu o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA a postupoval podľa § 29 tohto zákona. 5. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA k zámeru doručili prvostupňovému orgánu písomné stanoviská viaceré subjekty a dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona EIA, ktoré obsahovali aj pripomienky týkajúce sa najmä nutnosti posudzovať zámer podľa zákona EIA titulom vysokých rizík pre životné prostredie, nedostatočnosti zámeru ako celku, potreby postupu podľa § 18 ods. 3 zákona EIA ako i potreby vypracovať nový zámer riešenia sanácie minimálne v dvoch variantoch (bližšie špecifikované na stranách 4 až 39 prvostupňového rozhodnutia). Po preskúmaní a vyhodnotení predloženého zámeru spolu s doručenými stanoviskami dospel OÚ k záveru, že navrhovaná činnosť nie je samostatne zaraditeľnou navrhovanou činnosťou podľa Prílohy č. 8 k zákonu EIA. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v rámci tejto navrhovanej činnosti dôjde k nakladaniu s nebezpečnými odpadmi, podľa názoru prvostupňového orgánu možno navrhovanú činnosť výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy podľa Prílohy č. 8 k zákonu EIA, Kapitoly č. 9 zaradiť do Položky 9 „Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“, ktoré v objeme od 10t/rok podliehajú zisťovaciemu konaniu. V tomto bode OÚ súčasne podotkol, že v Prílohe č. 8 k zákonu EIA nie je uvedená činnosť „sanácia environmentálnej záťaže“, a preto navrhovateľ nemal povinnosť túto činnosť posudzovať. 6. V súvislosti s pripomienkami smerujúcimi k § 18 ods. 3 zákona EIA zastával OÚ názor, že v tomto konaní nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia, pretože v prípade navrhovanej činnosti výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy nejde o ukončovanie navrhovanej činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže. Argumentoval tým, že činnosť podmieňujúca vznik environmentálnej záťaže sa v súčasnosti už nevykonáva, pričom samotná činnosť bola ukončená už v minulosti. § 18 ods. 3 zákona EIA sa týka zmeny povolenej navrhovanej činnosti. Ak by sa aj pripustilo, že v prípade bývalej skládky CHZJD ide o „povolenú navrhovanú činnosť“, relevantnou dokumentáciou k zmene činnosti by bolo oznámenie o zmene. 7. V súvislosti s pripomienkami smerujúcimi k čistiarni odpadových vôd OÚ uviedol, že predmetom zámeru nie je posudzovanie vplyvu čistiarne odpadových vôd, ktorá sa má v súvislosti so sanáciou environmentálnej záťaže vybudovať. Čistiareň odpadových vôd bude podliehať samostatnému konaniu podľa zákona EIA, pričom povinnosť vykonať konanie podľa zákona EIA vo vzťahu k vybudovaniu a prevádzkovaniu čistiarne odpadových vôd je zahrnutá medzi podmienkami prvostupňového rozhodnutia. 8. OÚ zastával názor, že väčšinu pripomienok doručených v rámci zisťovacieho konania je možné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov, čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov, s tým, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

9. OÚ v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že konanie podľa zákona EIA nemôže predchádzať rozpracovaniu projektu sanácie, pretože práve tento projekt je predmetom posudzovania. 10. Pokiaľ ide o rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti, OÚ v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť je umiestnená v zastavanom území obce, v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, nezasahuje do žiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. Nepredpokladá sa významný negatívny vplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v dotknutom území. Navrhovaná činnosť nebude významným zdrojom hluku, vibrácií, zápachu ovplyvňujúcom zdravotný stav človeka. Pri dodržaní právnych predpisov, príslušných technických noriem a všetkých technických a bezpečnostných opatrení a pri dodržaní podmienok tohto rozhodnutia sa nepredpokladajú trvalé negatívne vplyvy na hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a na stabilitu horninového prostredia. Účelom navrhovanej činnosti je realizácia sanácie environmentálnej záťaže metódou enkapsulácie skládky s dočistením podzemnej vody v jej okolí na úroveň cieľových hodnôt. Stavebnými objektmi, ktorými možno dosiahnuť definovaný cieľ environmentálnej záťaže sú podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva. Predkladaný zámer činnosti rieši environmentálne aspekty budovania týchto stavebných objektov a vo všeobecnosti aj sanácie environmentálnej záťaže ako celku. 11. Pokiaľ ide o predmet navrhovanej činnosti, OÚ uviedol, že jej predmetom je vybudovanie podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na účely zabránenia ďalšieho znečisťovania podzemnej vody. Táto navrhovaná činnosť je preto len 1. fázou v rámci sanácie celej predmetnej environmentálnej záťaže. Zvyškové znečistenie, ktoré uniklo do okolitých podzemných vôd v smere prúdenia od tohto zdroja znečistenia, sa bude podrobne monitorovať a bude predmetom 2. etapy sanácie. Predmetom posudzovaného zámeru preto nie je posúdenie celého procesu sanácie (prvej a druhej etapy), ale len vybudovanie podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy ako stavby, resp. objektu a priestorov na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a s tým súvisiacich činností a ich vplyv na životné prostredie. 12. Pokiaľ ide o spôsob sanácie, OÚ uviedol, že navrhnutý spôsob sanácie sa javí ako bezpečný a využíva tradičné a overené sanačné a stavebné postupy, bežne používané na Slovensku aj vo svete. V rámci navrhovanej činnosti bude eliminovaný konkrétny zdroj znečistenia podzemnej vody prostredníctvom pasívnej ochrany podzemnej vody izolovaním zdroja znečistenia - skládky CHZJD, jej enkapsuláciou (t. j. obohnaním podzemnej tesniacej steny a prekrytím povrchovou tesniacou vrstvou s cieľom zabrániť dotácii podzemnej vody zrážkami) a aktívnou ochranou udržiavaním tzv. hydraulickej depresie kontinuálnym čerpaním podzemnej vody z vnútra podzemnej tesniacej steny. Ďalej uviedol, že sanáciou zdroja kontaminácie sa zamedzí šíreniu znečisťujúcich látok v podzemnej vode. Podľa OÚ vypracovaný zámer obsahuje primárne koncepciu, rozsah a postupnosť posudzovaných prác s tým, že navrhovateľ sa snaží čo najskôr eliminovať skládku CHZJD ako zdroj znečistenia. Podzemné vody sa budú čistiť v blízkosti zdroja, čím sa bude znižovať koncentrácia znečisťujúcich látok v podzemnej vode. 13. Tvrdenie, že sanačné práce môžu mať opačný účinok a môžu spôsobiť zhoršenie súčasného stavu znečistenia podzemných vôd, označil OÚ za neopodstatnené. Podľa OÚ má byť výsledným efektom sanačných prác to, že dôjde k zabráneniu ďalšieho znečisťovania podzemnej vody, čo je dostatočným dôvodom na realizáciu týchto prác. OÚ považoval samotnú realizáciu sanácie environmentálnej záťaže bývalej skládky CHZJD za významné environmentálne opatrenie s pozitívnym dosahom na kvalitu podzemnej vody v okolí skládky a CHVO Žitný ostrov, s funkciou Malého Dunaja ako biokoridoru však priamo nesúvisí vzhľadom na kolmatáciu dna Malého Dunaja. Vyhodnotenie zdravotných rizík uvedené v zámere považoval OÚ za dostatočné. 14. Záverom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia OÚ uviedol, že predložený projekt sanácie je dostatočne podložený prieskumnými prácami (podrobný geologický prieskum environmentálnej záťaže, analýza rizika znečisteného územia, štúdia uskutočniteľnosti sanácie) a pripravený na realizáciu. Ďalej uviedol, že zámer ani projekt nie sú v rozpore s právnymi predpismi, ale naopak, jeho realizácia je v súlade so strategickými dokumentmi a cieľmi štátnej environmentálnej politiky v gescii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. OÚ považoval predložené výsledky geologického prieskumu životného prostredia zosumarizované v záverečnej správe s analýzou rizika znečisteného územia za preukazujúce, že je potrebná sanácia environmentálnej záťaže a jej eliminácia ako zdroja znečistenia

podzemnej vody. Zdôraznil celkový významný a dlhodobý pozitívny vplyv tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie, predovšetkým v záujme ochrany podzemnej vody. Ambíciou predloženého zámeru nie je celková sanácia predmetnej environmentálne záťaže, ale len jej prvá fáza spočívajúca v zamedzení ďalšieho zhoršovania stavu podzemných vôd vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy, spolu so súvisiacimi opatreniami na zamedzenie úniku nebezpečných látok zo zdroja znečistenia. Realizácia tejto navrhovanej činnosti je nevyhnutným predpokladom na vykonanie druhej etapy sanácie predmetnej environmentálnej záťaže a tým aj na odstránenie znečistenia podzemnej vody v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody nielen na Slovensku. OÚ považoval predložený zámer navrhovanej činnosti za významný pozitívny krok smerom k zlepšovaniu kvality životného prostredia na Slovensku, ktorého odkladanie do budúcnosti by bolo v rozpore so záujmami obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ich ústavným právom na priaznivé životné prostredie. Na záver skonštatoval, že pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov, príslušných technických noriem a navrhnutých opatrení bude mať navrhovaná činnosť krátkodobý negatívny vplyv, ale významný trvalý pozitívny vplyv na životné prostredie. 15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, v značnom rozsahu zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu a skonštatoval, že v priebehu zisťovacieho konania prvostupňový orgán postupoval podľa ustanovení zákona EIA a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a zaoberal sa všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania. V prípade, že námietky neakceptoval, v odôvodnení sa s nimi vysporiadal. Vzhľadom na účel zákona EIA a predmet zisťovacieho konania boli niektoré pripomienky vyhodnotené ako pripomienky, ktoré sa majú vyhodnotiť v rámci nadväzujúcich konaní podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že vyhodnotenie pripomienok prvostupňovým orgánom bolo správne. Súčasne sa žalovaný stotožnil so spôsobom, akým sa prvostupňový orgán vysporiadal so vznesenými pripomienkami v rámci zisťovacieho konania s tým, že mnohé z pripomienok boli značne nad rámec predmetu zámeru navrhovanej činnosti a riešeného projektu sanácie. Následne podotkol, že v priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. Podľa názoru žalovaného OÚ v prvostupňovom rozhodnutí primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 k zákonu EIA, pričom prihliadal na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto jej vykonávania, význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Prihliadal pritom aj na stanoviská k zámeru doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, čo je v súlade s § 29 ods. 3 zákona EIA. Prvostupňové rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v odôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá a vyhodnotenie stanovísk doručených podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, čo je v súlade s § 29 ods. 13 zákona EIA. 16. K odvolacím námietkam ohľadom nesprávnej definície pojmu „environmentálna záťaž“ a znemožnení zaradiť činnosť „sanácia environmentálnej záťaže“ podľa Prílohy č. 8 zákona EIA, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu. Zaradenie navrhovanej činnosti do Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“) považoval za správne. Názor odvolateľov o zaradení navrhovanej činnosti, ktorú považujú za uzavretie, rekultiváciu a sanáciu skládky nebezpečného odpadu, do Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 2 („Skládky odpadov na nebezpečný odpad“) – povinné hodnotenie bez limitu, považoval za nesprávny argumentujúc tým, že nejde o skládku nebezpečného odpadu, ale o environmentálnu záťaž a jej sanáciu, čo znamená, že sanáciu environmentálnej záťaže nie je možné povoľovať v zmysle príslušných právnych predpisov odpadového hospodárstva. Taktiež ďalší názor odvolateľov o zaradení navrhovanej činnosti do Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 7 („Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov“) – povinné hodnotenie bez limitu, vychádza z konštatovaní uvedených v zámere, pričom však je potrebné zdôrazniť, že podmienka uvedená v prvostupňovom rozhodnutí: „V nadväzujúcich konaniach ako aj pri samotnej realizácii zámeru zabezpečiť, aby všetky činnosti a zariadenia súvisiace s touto sanáciou predmetnej environmentálnej záťaže, ktoré neboli posúdené v rámci tohto konania, a ktoré podliehajú postupu podľa zákona EIA (predovšetkým zariadenia súvisiace s čistením kontaminovaných vôd) boli vyhodnotené v rámci príslušného konania podľa zákona EIA“, zabezpečí, aby súvisiace činnosti zaraditeľné do Položky č. 7 boli náležite posúdené. 17. Žalovaný zdôrazňoval, že predmetom tejto etapy sanácie je výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na základe príslušných povolení. Predmetom zisťovacieho konania bola

navrhovaná činnosť špecifikovaná v projekte (jeho časti) „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy - Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD“, ktorý bude následne predložený na územné konanie a stavebné povolenie. Z uvedeného dôvodu je vyššie uvedená podmienka relevantná, t. j. k posúdeniu ďalších súvisiacich činností bude musieť dôjsť pred príslušným povolením (napr. vodoprávnym), čo je v súlade so zákonom EIA a nie je nezákonná, tak ako uvádzajú odvolatelia. 18. K námietkam odvolateľov, ktorí považujú za nemožné oddeliť posúdenie sanácie podzemných vôd od posúdenia vplyvu stavebných objektov a konštatujú rozpor s prílohou III. bod 1a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica EIA“), v ktorom je ustanovená požiadavka uviesť „veľkosť a projektové riešenia celého projektu“, žalovaný uviedol, že takéto konštatovania sú nepresné, pričom sú založené na subjektívnom názore odvolateľov, že pod pojmom „celý projekt“ je potrebné rozumieť projekt v rozsahu ako ho interpretuje odvolateľ. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia opakovane uviedol, že zisťovacie konanie prebehlo v rozsahu predloženého zámeru navrhovanej činnosti a sanácia podzemných vôd bude predmetom samostatného zisťovacieho konania. V inej časti napadnutého rozhodnutia tiež zdôraznil (s. 9 napadnutého rozhodnutia), že sanácia (kontaminovanej) vody nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Prílohy č. 8 zákona EIA. 19. Spochybňovanie projektu sanácie a nesúhlas s jeho rozdelením na logické etapy považoval za nedostatočné porozumenie predkladaného zámeru. Tvrdenia odvolateľov označil za nelogické argumentujúc (aj) tým, že navrhnutá výstavba podzemnej tesniacej vrstvy a povrchovej tesniacej vrstvy je v súlade s definíciou sanácie environmentálnej záťaže, ktorá je uvedená v zákone č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“), pretože cieľom navrhovanej činnosti je práve „obmedzenie kontaminácie“. Vyjadrenie nespokojnosti s prvostupňovým rozhodnutím zo strany odvolateľov žalovaný označil ako nepodložené žiadnym kvalifikovaným tvrdením, podporným stanoviskom alebo posudkom. Zdôraznil, že sanáciou environmentálnej záťaže sa stav životného prostredia jednoznačne a významne zlepší. 20. K odvolacím námietkam týkajúcim sa variantnosti zámeru navrhovanej činnosti žalovaný zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu. Navyše uviedol (strany 9 a 15 napadnutého rozhodnutia), že prvostupňový orgán v upustení od variantného riešenia postupoval nezávisle, na základe podkladov a argumentov, ktoré mu boli v žiadosti o upustenie od variantného riešenia predložené a s ohľadom na charakter navrhnutého projektu, reálne dostupné spaľovacie technológie a ich kapacity, a zároveň s ohľadom na súčasné kapacity skládok nebezpečného odpadu v dostupnej vzdialenosti od riešenej lokality. Zohľadňujúc možnosti iných alternatív a z nich vyplývajúcu bezpodmienečnú nevyhnutnosť budovať podzemnú tesniacu stenu pri zvolení akejkoľvek inej alternatívy (napr. pri odťažení a zneškodnení) na účely ochrany podzemných vôd počas sanácie, upustil od variantného riešenia zámeru v súlade so zákonom EIA. Súhlas prvostupňového orgánu s jednovariantným riešením považoval žalovaný za legitímny. 21. K námietkam odvolateľov týkajúcich sa nesprávnosti vyňatia čistiarne odpadových vôd z prebiehajúceho posudzovania žalovaný uviedol, že nie sú podložené žiadnymi argumentami a ide len o nepodložené predpoklady s tým, že takéto požiadavky sú nad rámec predloženého zámeru navrhovanej činnosti. Predmetom predloženého zámeru navrhovanej činnosti nie je posudzovanie vplyvu čistiarne kontaminovaných vôd, ktorá sa má v súvislosti so sanáciou environmentálnej záťaže budovať. Čistiareň kontaminovaných vôd bude podliehať samostatnému konaniu podľa zákona EIA a táto povinnosť je zahrnutá do podmienok prvostupňového rozhodnutia. 22. K odvolacím námietkam týkajúcim sa uloženia povinnosti navrhovateľovi zámeru finálne riešiť aktívnu úplnú sanáciu žalovaný uviedol, že sú nad rámec posudzovaného zámeru navrhovanej činnosti. Na doplnenie zdôraznil, že akýkoľvek variant riešenia (napr. odvoz alebo likvidácia nebezpečných odpadov na mieste a pod.) je podmienený vybudovaním tesniacej steny, keďže odpady sa nachádzajú aj pod hladinou podzemnej vody a nakladanie s nimi v stavebnej jame bez izolácie (podzemnej tesniacej steny) nie je možné.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami smerujúcimi k § 18 ods. 3 zákona EIA sa žalovaný plne stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu. Dodal, že v čase povoľovania, resp. zriaďovania skládky CHZJD na Vrakunskej ceste sa činnosti neposudzovali podľa zákona EIA. 24. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (po zopakovaní argumentácie prvostupňového orgánu) žalovaný zdôraznil, že celkový významný a dlhodobý pozitívny vplyv zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie je predovšetkým v záujme ochrany podzemnej vody. V zhode s názorom prvostupňového orgánu zároveň uviedol, že ambíciou predloženého zámeru navrhovanej činnosti nie je celková sanácia predmetnej environmentálne záťaže, ale len jej prvá fáza spočívajúca v zamedzení ďalšieho zhoršovania stavu podzemných vôd vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy, spolu so súvisiacimi opatreniami na zamedzenie úniku nebezpečných látok zo zdroja znečistenia. Realizácia tejto navrhovanej činnosti je nevyhnutným predpokladom na vykonanie druhej fázy sanácie predmetnej environmentálnej záťaže a tým aj na odstránenie znečistenia podzemnej vody v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody nielen na Slovensku. III. Správna žaloba 25. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OÚ, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na nové konanie. Súčasne sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Tvrdil, že žalobou napadnutými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia s tým, že rozhodnutie neposudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona EIA je nezákonné. 26. Poukazujúc na § 32 ods. 1 správneho poriadku, prílohu č. III bod 1a) smernice EIA a prílohu č. 10 zákona EIA („Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA“) žalobca namietal, že (i) nie je správne, zákonné ani možné sa zaoberať iba časťou navrhovanej činnosti, pretože správny orgán musí pri rozhodovaní o posudzovaní zistiť a zobrať do úvahy úplný stav veci, (ii) projekty sa musia posudzovať so zreteľom na veľkosť projektu, teda nie čiastočne, ani rozdelené na časti alebo rozdelené na etapy, (iii) je potrebné primerane použiť aj kritérium súvislosti s inými činnosťami. 27. Žalobca namietal, že tvrdenia uvedené v rozhodnutí žalovaného o tom, že predmetom zisťovacieho konania je len výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy, nie je v súlade právnymi normami vzťahujúcimi sa na danú problematiku. Pritom poukazoval na vyjadrenie navrhovateľa - Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“) k pripomienke, že zámer nerešpektuje odporučený vybraný variant, ktorým je aktívna sanácia, ako i na viaceré časti samotného zámeru (strany 13, 20 a 21). Ako priamo rozporné s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú problematiku označil tvrdenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že činnosti a zariadenia súvisiace s touto sanáciou budú v prípade potreby posudzované neskôr v rámci príslušného konania. Žalobca mal za to, že ide o úplné ignorovanie súvisiacich činností, čo je v rozpore s tým, že správny orgán má pri rozhodnutí o tom, či sa bude navrhovaná činnosť posudzovať podľa zákona EIA, primerane použiť kritéria podľa vyššie uvedených právnych noriem, teda aj kritérium súvislosti s inými činnosťami. Podľa žalobcu tak sanačné čerpanie a čistenie, ktoré je súčasťou navrhovanej činnosti, spadá do časti A položky číslo 7, kapitoly 9 – Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA, a teda navrhovaná činnosť by sa mala posudzovať podľa zákona EIA. 28. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že navrhovaná činnosť je definovaná ako sanácia environmentálnej záťaže, neexistuje žiadna právna ani odborná prekážka pre zaradenie navrhovanej činnosť do položky číslo 2, kapitoly 9 Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA - „Skládky odpadov na nebezpečný odpad“, ktorá týmto podľa názoru žalobcu jednoznačne je. V tomto bode namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj to, že správny orgán sa s jeho argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal a vo svojom rozhodnutí neuviedol, akým úvahami sa riadil pri konštatovaní, že nejde o skládku nebezpečného odpadu. Žalobca argumentoval tým, že sanácia environmentálnej záťaže vo všeobecnosti svojím charakterom, tým, že môže mať významný vplyv na životné prostredie, veľmi pravdepodobne môže byť a mala by byť predmetom posudzovania podľa zákona EIA, čo

vyplýva aj z § 2 písm. b) zákona EIA. Napriek tomu sanácia environmentálnej záťaže nie je vo vymenovaných činnostiach pre posudzovanie v prílohe č. 8 zákona EIA zaradená. Žalobca sa domnieval, že zákonodarca zrejme počítal s tým, že o sanácii environmentálnej záťaže sa bude rozhodovať podľa konkrétneho druhu environmentálnej záťaže. Keďže však v tomto konkrétnom prípade environmentálna záťaž, ktorá sa plánuje sanovať, predstavuje skládku chemických (nebezpečných) odpadov, žalobca mal za to, že je preto potrebné ju zaradiť do položky č. 2, kapitoly 9 Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA. K tvrdeniu žalovaného proti zaradeniu navrhovanej činnosti do predmetnej položky č. 2, že by prejudikovalo povoľovať sanáciu environmentálnej záťaže v zmysle príslušných právnych predpisov odpadového hospodárstva, žalobca uviedol, že nemá žiadnu oporu v zákone ani iných právnych predpisoch s tým, že správny orgán ani neuviedol, akým právnym predpisom sa pri svojej úvahe riadil. 29. Zastávajúc názor, že navrhovaná činnosť mala byť jednoznačne posudzovaná podľa zákona EIA, žalobca poukázal na § 18 ods. 3 zákona EIA, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v prípade sanácie environmentálnej záťaže ide o ukončenie navrhovanej činnosti spojené so sanáciou. Hlavným argumentom žalovaného, prečo nie je možné pre sanáciu skládky CHZJD použiť § 18 ods. 3 zákona EIA, je, že skládka CHZJD už bola v minulosti ukončená. Toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi právne relevantnými dôkazmi. 30. Vo vzťahu k potrebe posudzovania ďalšej reálnej alternatívy a variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže žalobca s odkazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku, § 22 ods. 6 a § 29 ods. 2 zákona EIA namietal, že prvostupňový orgán mal vyhodnotiť, či potreba posudzovania ďalšieho variantu je reálna. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí len odvoláva na argumenty navrhovateľa, ktoré boli uvedené v žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia. Táto žiadosť dokonca nie je súčasťou zisťovacieho správneho konania, a teda účastníci konania nemohli byť s uvedenými argumentmi oboznámení, nemohli ich pripomienkovať a ani sa nemohli k nim odvolať. Obidva správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli argumenty, ani úvahy a právne predpisy, ktoré použili pri rozhodnutí, že ďalší variant - úplné odstránenie odpadov z priestoru environmentálnej záťaže, nie je potrebný a je nereálny. Preto odvolávanie sa obidvoch správnych orgánoch na to, že vyhodnotenie potreby posudzovať ďalší reálny variant bolo vykonané v žiadosti o upustenie od variantného riešenia, je v rozpore so zákonom EIA, ako aj so správnym poriadkom, pričom toto dokonca ani nie je súčasťou administratívneho spisu. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach len veľmi stručne vymenúvajú argumenty v prospech tvrdenia, že navrhovaná činnosť nemá žiadny ďalší reálny variant. Vo svojich rozhodnutiach vymenúvajú dôvody v neprospech variantu úplného odstránenia nebezpečných odpadov, ktoré by sa mohli chápať dôvody, prečo tento variant je nereálny (1. potreba zriadenia skládky chemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, 2. neúnosné zaťaženie prepravou nebezpečného odpadu, 3. neúmerné ekonomické náklady, 4. išlo by len o dočasné riešenie problému, ktorý by sa premiestnil na iné miesto). Správne orgány však v týchto svojich argumentoch nedokázali (nepreukázali ani nepotvrdili), že variant úplného odstránenia chemického odpadu je nereálny, pretože nie je k dispozícii iná lokalita. Technicky vzaté môže iná lokalita v prípade sanácie environmentálnej záťaže znamenať, že sa jedovatý odpad vykope a presunie na iné miesto. Správny orgán len konštatuje, že uvádzaný variant úplného odstránenia chemického odpadu by znamenal potrebu zriadenia skládky chemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku. To však neznamená, že nie je žiadna iná lokalita pre uvedený variant navrhovanej činnosti. 31. Poukazujúc na účel zákona EIA a činností definovaných v tomto zákone žalobca záverom žaloby namietal potrebu posudzovania kladných vplyvov na životné prostredie, a to s poukazom na § 2 písm. b), § 3 písm. a), § 18 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 2 a 3 zákona EIA. Mal za to, že navrhovaná činnosť bude mať významné kladné vplyvy na životné prostredie, ktoré sú vymenované v prílohe č. 10 zákona EIA. Z toho odvodzoval, že navrhovaná činnosť patrí medzi činnosti, ktoré je potrebné posudzovať podľa zákona EIA. IV. Vyjadrenie žalovaného 32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany správnych orgánov. K žalobným námietkam uviedol, že sa nimi zaoberal už prvostupňový orgán v rámci pripomienok v zisťovacom konaní a taktiež žalovaný v rámci odvolacieho konania. Zotrval pritom na argumentácii prezentovanej (už) v napadnutom rozhodnutí, ktorú v značnom rozsahu zopakoval.

S tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne predložil administratívny spis v súdenej veci, žiadosť navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia spolu s administratívnym spisom v danej veci a uznesenia vlády č. 250 a č. 214. 33. Žalovaný (v prvej časti vyjadrenia) zotrval na názore, že zámer navrhovanej činnosti nie je ako druh činnosti samostatne uvedený v prílohe č. 8 zákona EIA. Keďže v rámci výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy dôjde k nakladaniu s nebezpečnými odpadmi, zámer navrhovanej činnosti spadá do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“) prílohy č. 8 zákona EIA s tým, že podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA je predmetom zisťovacieho konania. Názor žalobcu o zaradení navrhovanej činnosti do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 2 („Skládky odpadov na nebezpečný odpad“) - povinné hodnotenie bez limitu, nepovažoval žalovaný za správny argumentujúc tým, že nejde o skládku nebezpečného odpadu, ale o environmentálnu záťaž a jej sanáciu. Ďalší názor žalobcu o zaradení navrhovanej činnosti do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 7 („...úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov“) - povinné hodnotenie bez limitu, žalovaný označil za zavádzajúci argumentujúc tým, že predmetom tohto zisťovacieho konania bola výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy a nie systém čerpania a čistenia podzemných vôd. Dodal, že systém čerpania a čistenia podzemných vôd bude skompletizovaný až na základe realizovania doplnkového geologického prieskumu a v nadväznosti na to OÚ preto stanovil v prvostupňovom rozhodnutí podmienku, čím sa zabezpečí, aby súvisiace činnosti boli posúdené podľa zákona EIA. K posúdeniu ďalších súvisiacich činností dôjde pred príslušným povolením, čo je podľa názoru žalovaného v súlade so zákonom EIA a nie je nezákonné tak, ako uvádza žalobca. 34. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti oddeliť posúdenie sanácie podzemných vôd od posúdenia vplyvu stavebných objektov a o rozpore navrhovanej činnosti s prílohou III. bod la) smernice EIA žalovaný označil za nepresné a založené na subjektívnom názore žalobcu. Zisťovacie konanie prebehlo v rozsahu predloženého zámeru navrhovanej činnosti a sanácia podzemných vôd bude predmetom samostatného konania podľa zákona EIA. Predložený zámer obsahuje koncepciu, rozsah a postup jednotlivých činností, pričom technologické a technické postupy budú riešené následne v projektových dokumentáciách. V tomto bode žalovaný konštatoval, že každý projekt nemusí a nemôže byť posudzovaný ako celok v jednom konaní podľa zákona EIA, pretože realizácia sa vykonáva postupne a výsledky napr. prvej etapy realizácie sú často podkladom pre podrobnú prípravu realizácie druhej a ďalších etáp projektu. 35. K názoru žalobcu, že navrhovaná činnosť patrí do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 2 („Skládka nebezpečných odpadov“) žalovaný uviedol, že otázka ukončenia činnosti skládky odpadov CHZJD bola riešená v konaní podľa § 4 a § 5 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ukončenie prevádzky skládky CHZJD bolo realizované na základe uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 214/1976 zo dňa 14.07.1976 a č. 250/1978 zo dňa 23.08.1978. Z predmetných uznesení vyplýva, že činnosť skládky odpadov CHZJD bola ukončená rekultiváciou, takže v súčasnosti predmetom zámeru navrhovanej činnosti nie je a ani nemôže byť ukončenie činnosti skládky, ale výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Návrh sanácie environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakunská cesta - skládka CHZJD, ktorá vznikla v dôsledku činnosti bývalej skládky CHZJD vo Vrakuni, vychádza z celkovej koncepcie riešenia problematiky environmentálnych záťaží v Slovenskej republike v gescii MŽP, ktorá sa systematicky začala riešiť v roku 2008, kedy sa vytvoril register environmentálnych záťaží. Na základe údajov z Registra environmentálnych záťaží vznikli prvé koncepčné dokumenty MŽP, a to Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2010 - 2015), kde bola zaradená aj sanácia environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakunská cesta - skládka CHZJD. 36. Žalovaný (v druhej časti vyjadrenia) vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa potreby posudzovania ďalšej reálnej alternatívy zdôraznil, že žiadosť o upustenie od variantného riešenia zámeru navrhovanej činnosti podľa § 22 ods. 6 zákona EIA prebieha samostatne od zisťovacieho konania, a to ešte pred predložením zámeru navrhovanej činnosti na konanie podľa zákona EIA, teda nie je a ani nemôže byť súčasťou žiadosti o posudzovanie zámeru navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní podľa zákona EIA. Následne žalovaný uviedol, že dôvodmi pre upustenie od variantného riešenia boli nasledovné skutočnosti vyplývajúce zo žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia:

1/ Navrhovateľ vo svojej žiadosti o upustenie od variantného riešenia zdôraznil, že navrhovanú činnosť (výstavbu podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy) nie je možné umiestniť na inú lokalitu, pretože umiestnenie nebezpečného odpadu je dané a nemenné. Akékoľvek variantné riešenie týkajúce sa inej lokalizácie navrhovanej činnosti je irelevantné. Neexistuje žiadna iná lokalita pre umiestnenie stavby - podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva s ohľadom na charakter riešenej environmentálnej záťaže. 2/ Navrhovateľ ďalej vo svojej žiadosti o upustenie od variantného riešenia uviedol, že vo vzťahu k výberu sanačnej metódy (metódy izolácie znečistenia - enkapsulácia), ktorú nemožno zamieňať s variantným riešením, neexistuje kvalitatívne porovnateľná a rovnako efektívna technológia (aj vzhľadom na požadovanú hĺbku a nepriepustnosť podzemnej tesniacej steny a potrebnú ochranu podzemných vôd Žitného ostrova), ako je výstavba podzemných tesniacich stien a povrchových tesniacich vrstiev, a preto sú variantné riešenia iného technologického charakteru (menej efektívne) pre túto lokalitu neprijateľné. 37. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že variantnosť riešenia sa vzťahuje na konkrétnu navrhovanú činnosť, v tomto prípade na stavbu podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy a požiadavka variantnosti sa musí týkať tejto navrhovanej činnosti. Variantnosť riešenia zámeru navrhovanej činnosti nie je návrh úplne iného projektu, čo v tomto prípade „návrh úplného odstránenia environmentálnej záťaže“ je nový projekt. V rámci zisťovacieho konania posudzovaného zámeru navrhovanej činnosti - stavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy nebol zo strany účastníkov konania navrhnutý žiadny iný variant vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorý by mohol byť v rámci zisťovacieho konania doplnený podľa § 22 ods. 6 zákona EIA. Účastníci konania požadovali ako variantné riešenie úplne iný projekt - odvoz odpadu, čo nie je v súlade so zákonom. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 4 zákona EIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by vyplývala potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, ktorou je výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. 38. K námietke žalobcu, že účastníci konania neboli oboznámení s argumentami navrhovateľa a nemali možnosť sa voči nim odvolať, žalovaný uviedol, že podľa § 64 písm. c) zákona EIA: „Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6“, tzn., že upustenie od variantného riešenia je vylúčené spod režimu správneho poriadku, uskutočňuje sa na základe žiadosti navrhovateľa pred samotným začatím zisťovacieho konania a nie je možné sa voči nemu odvolať. Navyše žalovaný uviedol, že účastníci konania mali možnosť oboznámiť sa s dôvodmi pre upustenie od variantného riešenia navrhovanej činnosti v rámci vedeného zisťovacieho konania. Žiadny účastník konania však túto možnosť nevyužil. 39. Žalovaný (v tretej časti vyjadrenia) vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa potreby posudzovať kladné vplyvy na životné prostredie uviedol, že kladné vplyvy na životné prostredie zabezpečujú ochranu a zlepšenie životného prostredia a tieto sa v rámci konaní podľa zákona EIA zisťujú a vyhodnocujú. Ich zistenie však nie je dôvodom rozhodnúť o tom, že navrhovaná činnosť bude predmetom povinného hodnotenia. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené, pričom prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa náležíte vysporiadali so všetkými pripomienkami účastníkov konania vrátane žalobcu, a teda sú vydané v súlade so zákonom o posudzovaní ako aj správnym poriadkom. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 40. Vo vyjadrení zo dňa 26.08.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe, pričom odkázal na v nej uvedené skutočnosti a právne argumenty. 41. V priebehu správneho súdneho konania boli správnemu súdu predložené aj vyjadrenia ďalších účastníkov konania v 2., 3., 7., 12., 17., 19., 20. a 23. rade, ktorí sa plne stotožnili so žalobou žalobcu a navrhovali žalobnému petitu vyhovieť v plnom rozsahu. Zdôrazňovali, že navrhovaná činnosť (resp. zámer) mala (resp. má) podliehať posudzovaniu podľa zákona EIA. 42. Ďalší účastník konania v 1. rade v podrobnom vyjadrení zo dňa 15.07.2019, ako aj vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019, navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zastával

názor, že napadnuté rozhodnutia sú náležite a presvedčivo odôvodnené, pričom prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán sa náležite vysporiadali so všetkými pripomienkami a námietkami účastníkov konania vrátane žalobcu, a teda sú vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona EIA, ako aj správneho poriadku. 43. Uznesením č. k. 5S/19/2019-285 zo dňa 11.06.2020 Krajský súd v Bratislave (ako vecne a miestne príslušný správny súd v rozhodnom čase) rozhodol o pribratí do správneho súdneho konania (ďalších) účastníkov administratívneho konania (t. j. ďalší účastníci konania v 24., 25. a 26. rade). 44. Uznesením č. k. 5S/19/2019-302 zo dňa 20.04.2021 Krajský súd v Bratislave určil: (i) ďalšieho účastníka konania v 1. rade - MŽP za spoločného zástupcu ďalším účastníkom správneho súdneho konania v 2. a 3. rade, (ii) ďalšieho účastníka konania v 17. rade - Inštitút vodnej politiky za spoločného zástupcu ďalším účastníkom správneho súdneho konania v 4. až 16. rade a v 18. až 26. rade. 45. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania v záhlaví tohto rozsudku došlo k prečíslovaniu ich pôvodného poradia, a to v dôsledku v tomto odseku uvedených skutočností, ktoré nastali v priebehu súdneho konania. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2019 sa A. H. (účastník administratívneho konania a pôvodne ďalší účastník správneho súdneho konania, pozn. správneho súdu) vzdal svojho účastníctva v konaní, a preto ho správny súd v záhlaví tohto rozsudku neuvádza. V záhlaví tohto rozsudku správny súd neuvádza ani spoločnosť TBG Slovensko, a. s. (účastník administratívneho konania a pôvodne ďalší účastník správneho súdneho konania, pozn. správneho súdu), ktorá bola v správnom súdnom konaní právne zastúpená advokátskym spoločenstvom Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o., pretože dňa 15.11.2024 táto spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra po ukončení likvidácie, čím došlo k zániku jej účastníctva v správnom súdnom konaní ako i plnej moci vystavenej na právneho zástupcu. VI. Relevantná právna úprava 46. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a). 47. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia 48. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 49. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti 50. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 51. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

52. Podľa § 3 písm. a) zákona EIA vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. 53. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b). 54. Podľa § 18 ods. 3 zákona EIA ukončenie navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností, je ako zmena povolenej navrhovanej činnosti samostatným predmetom posudzovania alebo zisťovacieho konania len vtedy, ak také ukončenie navrhovanej činnosti nebolo súčasťou posúdenia navrhovanej činnosti. 55. Podľa § 20a zákona EIA (v znení účinnom v rozhodnom čase) rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia (podľa pozn. 22b/ správny poriadok, pozn. správneho súdu) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 56. Podľa § 22 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona. 57. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 58. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. 59. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 60. Podľa § 3 písm. t) geologického zákona na účely tohto zákona environmentálna záťaž je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody (podľa pozn. 5a/ zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu). 61. Podľa § 3 písm. s) geologického zákona na účely tohto zákona sanácia environmentálnej záťaže sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia.

62. Podľa § 20a ods. 1 geologického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) informačný systém environmentálnych záťaží (ďalej len „informačný systém“) zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach. Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy. 63. Podľa § 20a ods. 4 geologického zákona štátny program sanácie environmentálnych záťaží je základným dokumentom pre problematiku environmentálnych záťaží. Vypracúva a aktualizuje ho ministerstvo najmä na základe údajov a informácií z informačného systému. VII. Nariadenie pojednávania 64. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/19/2019, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/19/2019. 65. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.01.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová. 66. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 16.01.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nedostavil sa žalovaný a ani ďalší účastníci konania, resp. ich spoloční zástupcovia. Žalovaný ani splnomocnení zástupcovia ďalších účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu správny súd podľa § 114 SSP pojednával v ich neprítomnosti. V ústnom prednese právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu pridržiavajúc sa aj predložených písomných vyjadrení, s tým, že k jednotlivým nosným žalobným bodom sa vyjadrí priamo žalobca. Žalobca na pojednávaní uviedol, že správne orgány nerozhodli zákonným spôsobom, keď vylúčili proces EIA. Vytkol správnym orgánom, že konanie neprebehlo riadne podľa zákona EIA a správneho poriadku. Mal za to, že došlo k zúženiu predmetu v rámci zisťovacieho konania, keď sa stanovilo, že ide len o stavbu tesniacej steny. Išlo o formálne zúženie, pretože samotný názov je sanácia environmentálnej záťaže skládky a účel tesniacej steny je v podstate len sanácia skládky. Druhý spôsob, ktorým sa zúžil predmet, je, že sa posudzovala len prvá etapa zisťovacieho konania, ale v samotnom zámere je spomenuté, že ďalšie dve etapy sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia. V ďalších etapách sa má vyťahovať jedovatá voda z telesa skládky i mimo telesa skládky. Žalobca zastával názor, že nie je v súlade so zákonom tieto dve obmedzenia. Ak nie je známy celý rozsah činnosti a jej vplyvov, nie je možné zákonne rozhodnúť, že EIA nie je potrebná. Druhý bod sa týka variantnosti – verejnosti bola odopretá možnosť zúčastniť sa posudzovania druhého variantu, pretože správny orgán tvrdil, že o upustení od druhého variantu rozhodol ešte pred zisťovacím konaním na žiadosť, ktorá je zo zákona, na žiadosť žiadateľa, že sa projekt nebude posudzovať variantne. Žalobca mal za to, že pokiaľ verejnosť navrhne druhý variant, správny orgán sa s tým musí vysporiadať. Toto neurobil a odvolal sa, že už predtým rozhodol, že nebude posudzovať druhý variant. Po vylúčení druhého variantu správny orgán nerozhodol riadne v rámci zisťovacieho konania. Tretí nosný žalobný bod – týka sa tiež variantnosti – napriek tomu, že správny orgán tvrdí, že sa v zisťovacom konaní nebude zaoberať druhým variantom a nebude ho posudzovať, napriek tomu sa k tomu vyjadril a tvrdí, že druhý variant nie je reálny. Nijakým spôsobom pritom nedokázal, že nie je reálny, len uviedol, že má významné riziká. Tieto riziká však už patria do posudzovania v rámci vplyvov na životné prostredie a nemá sa to posudzovať v zisťovacom konaní. V zisťovacom konaní musí správny orgán len povedať, že či je iný variant reálny alebo nie, ale

k tomu nedošlo. Pokiaľ je variant reálny a prináša podstatné vplyvy na životné prostredie tak v rámci zisťovacieho konania sa s ním správny orgán musí zaoberať a na základe toho o tom rozhodnúť, či opustí od EIA alebo nie. Ak takýto variant existuje a nemožno ho zákonne určiť ako nereálny, nie je možné EIA vylúčiť bez jeho posúdenia (toho druhého variantu). Záverom prednesu zhrnul, že (i) správny orgán nehodnotil navrhovanú činnosť ako celok, (ii) v otázke variantov obmedzil účasť verejnosti a (iii) nerozhodol riadne o nereálnosti druhého variantu. Žalobca mal za to, že každá z týchto okolností je dostatočným dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia o vylúčení EIA. V súhrne vedú k záveru, že správne orgány nemohli zákonne rozhodnúť, že posudzovanie podľa zákona EIA nie je potrebné. Preto žalobca zotrval na žalobnom návrhu, aby správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že mu nejde len o formálne vady, ale aby bol dodržaný proces. Ak by zisťovacie konanie prebehlo v súlade so zákonom, vytvoril by sa priestor na odborné posúdenie rôznych riešení a na účasť verejnosti na riešení závažného problému. Záverom v rámci odpovedí na otázky členky senátu tiež uviedol, že z napadnutých rozhodnutí nie sú zrejmé dôvody, prečo sa upustilo od variantného riešenia a že minister životného prostredia zrušil vydané stavebné povolenie na tesniacu stenu a priklonil sa k druhému variantu, že je potrebné „všetko vybrať“. Taktiež podotkol, že technické veci nenamieta. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 67. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov (administratívneho) konania (jedným z nich bol aj žalobca) a prvostupňové rozhodnutie OÚ potvrdil. Týmto prvostupňovým rozhodnutím OÚ rozhodol, že navrhovaná činnosť „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy - Bratislava - Vrakuňa - skládka CHZJD“ uvažujúca s výstavbou podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na pozemkoch, ktoré sú vymenované v prvostupňovom rozhodnutí, na ktorých sa nachádza skládka bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova a na ktorých sa bude vykonávať sanácia a na pozemkoch, ktoré sú vymenované v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sú mimo bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova, ale v mraku znečistenia podzemnej vody, na ktorých sa budú vykonávať práce súvisiace so sanáciou environmentálnej záťaže alebo s monitorovaním environmentálnej záťaže, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA boli určené vo výroku prvostupňového rozhodnutia aj podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (bližšie špecifikované na s. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia). 68. Proti týmto rozhodnutiam správnych orgánov podal žalobca správnu žalobu, a to z pozície (zainteresovanej) dotknutej verejnosti podľa § 24 zákona EIA. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že sa aktívne zúčastnil celého procesu EIA (prejavil záujem na navrhovanej činnosti), a to vrátane podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd konštatuje, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania a ako subjekt spĺňajúci definíciu (zainteresovanej) dotknutej verejnosti bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP. Záver správnych orgánov neposudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona EIA považoval žalobca za nezákonný tvrdiac, že takýmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. 69. Správny súd preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie OÚ, vrátane postupu v administratívnom konaní predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov a to tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. 70. Primárne správny súd uvádza, že v súdenej veci je v prvom rade potrebné si ozrejmiť, o akú navrhovanú činnosť v predmetnej veci ide. Konkrétne ide o sanáciu environmentálnej záťaže v Bratislave - Vrakuni - skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova, a to výstavbou podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tohto rozsahu sa pridržiaval aj žalovaný druhostupňový orgán verejnej správy. Sanácia environmentálnej záťaže je definovaná v geologickom zákone v § 3 písm. s) ako práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Samotná environmentálna záťaž je potom definovaná v § 3 písm. t) geologického zákona ako znečistenie územia spôsobené

činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. V predmetnej veci o túto výnimku (environmentálnu škodu) nejde, tak ako to vyplýva z oboch napadnutých rozhodnutí (prvostupňové rozhodnutie OÚ a napadnuté rozhodnutie žalovaného). Samotný geologický zákon potom vytvára aj informačný systém environmentálnych záťaží, ktorý je upravený v § 20a geologického zákona. Geologický zákon ráta aj s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o environmentálnu záťaž, napr. aj v § 32c ods. 16, na ktoré nevyžaduje len zisťovacie konanie, ale priamo posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V zákone EIA „sanácia environmentálnej záťaže“ výslovne definovaná nie je, a preto je potrebné podľa definície z geologického zákona skúmať, na čo konkrétne sa táto sanácia environmentálnej záťaže, v rozsahu zákona EIA, vzťahuje. Z Prílohy číslo 8, Kapitoly 9 - Infraštruktúra a Položiek číslo 2 a 7 zákona EIA vyplýva, jednak aj v spojení s rozhodnutím prvostupňovým a druhostupňovým, že ide o skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova. V Položke číslo 2, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA sa potom uvádza „Skládky odpadov na nebezpečný odpad“, keď je povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Podľa názoru správneho súdu rovnako tak môže ísť o Položku číslo 7, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA, v časti „...úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov“, kedy je znova povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Správny súd nesúhlasí s tvrdením správnych orgánov, že skutočnosť, že navrhovaná činnosť (sanácia environmentálnej záťaže) nie je ako druh činnosti uvedená v Prílohe č. 8 („Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie“) zákona EIA, spôsobuje, že navrhovateľ nebol povinný predkladať zámer na posúdenie. Je úlohou správneho orgánu v zisťovacom konaní posúdiť a rozhodnúť, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, pričom predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v Prílohe č. 8 časti B. V rámci postupu posudzovania a rozhodovania o potrebe posudzovať zámer (projekt, resp. navrhovanú činnosť) podľa zákona EIA sa primerane používajú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 zákona EIA. 71. Sanáciu environmentálnej záťaže je potrebné vnímať ako proces zameraný na odstránenie, zníženie alebo zneškodnenie znečisťujúcich látok v pôde, vode a ovzduší s cieľom minimalizovať alebo eliminovať riziká pre životné prostredie, ľudské zdravie a ekosystémy. Ide pritom o komplexnú sústavu technických, biologických a administratívnych opatrení. Zákon EIA presne nedefinuje, čo myslí úpravou, spracovaním a zhodnocovaním nebezpečných odpadov. V tomto prípade je potrebné vychádzať z gramatického výkladu týchto jednotlivých slov. „Úpravou“ sa podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka a Synonymického slovníka slovenského jazyka rozumie upravovanie, upravenie, vonkajší vzhľad a ráz, usporiadanie niečoho. Ďalej „spracovaním“ sa rozumie použiť surovinu pri výrobe niečoho, prácou upraviť/opracovať/dať niečo do poriadku/dať niečo do žiadaného stavu (teda do žiadaného stavu životného prostredia). „Zhodnotením“ sa rozumie urobiť niečo hodnotnejším, zvýšiť hodnotu niečoho (teda napríklad aj environmentálnej záťaže tak, aby bola akceptovateľná pre životné prostredie). Čiže aj Položka číslo 7, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA je možná ako aplikovateľná na súdenú právnu vec s tým, že aj pri Položke číslo 7 ide o povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. 72. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že z hľadiska právnej stránky veci žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne vec posúdili, keď uviedli, že na predmetnú vec sa nemá povinne aplikovať zákon EIA, keď aplikovali Položku číslo 9, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA, a teda „Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“, čo je podľa názoru správneho súdu nesprávne. 73. Ďalej správny súd postupoval v intenciách rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, pričom ide o pomerne stabilizovanú judikatúru, napr. vo veciach C-392/1996, C-201/2002, C-411/2017, C-2/2007, C-110/20, z ktorých vyplýva, že je potrebné jednotlivé fázy sanácie environmentálnej záťaže (resp. projektu/zámeru) posudzovať ako jeden celok. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že „Ak vnútroštátne právo stanovuje, že povoľovacie konanie sa uskutočňuje vo viacerých etapách, posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie sa musí uskutočniť hneď, ako je možné identifikovať a posúdiť všetky vplyvy, ktoré tento projekt môže mať na životné prostredie a tieto vplyvy musia byť identifikované a posúdené ako jeden celok a potrebné je zohľadniť kumulatívny účinok všetkých týchto projektov, ktoré sa posudzujú ako celok - objektívny a chronologický vzťah medzi nimi.“ Cieľ smernice EIA nemožno obísť rozdelením projektu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie zakazuje postup, ktorý vedie k obchádzaniu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie tým, že zámerne rozdeľuje projekt na menšie jednotky vylúčené rozsahu

pôsobnosti nariadení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – tzv. salámovú metódu. Zákaz „salámovej metódy“ je v súlade s kľúčovou požiadavkou komplexného posúdenia, ktorá je zakotvená v smernici EIA. Pokiaľ ide o súvisiace práce alebo pomocné práce, mala by sa vykonať skúška ťažiska s cieľom určiť, či tieto práce predstavujú neoddeliteľnú súčasť projektu. V záujme predchádzania zneužitiu pravidiel Európskej únie rozdelením projektov, ktoré by mohli mať spolu významný vplyv na životné prostredie, je potrebné zohľadniť kumulatívny účinok takýchto projektov, ak majú objektívny a chronologický vzťah medzi nimi (vec C-244/12, Salzburger Flughafen, bod 21). Zámerom príslušnej právnej úpravy je tak možnosť pre príslušný orgán prihliadať na kumulatívne a synergické vplyvy projektu alebo jeho zmeny, medzi ktorými existuje priestorová alebo prevádzková súvislosť so zjavným časovým prepojením. Týmto ustanovením sa umožňuje príslušnému orgánu efektívne zabraňovať účelovému obchádzaniu predmetu a účelu konania podľa zákona EIA (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/29/2018 zo dňa 02.07.2020). 74. Nezohľadnenie kumulatívneho účinku niekoľkých projektov, resp. etáp jednej navrhovanej činnosti, nesmie v praxi znamenať, že všetky projekty, resp. jednotlivé etapy uniknú povinnosti posudzovania, pokiaľ ako celok môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie. Keďže tak žalovaný ani prvostupňový správny orgán neurobili a projekt, o ktorom vedeli, že je fázovaný na viaceré etapy, posudzovali každý samostatne, s tým, že v predmetnej veci ide o prvú etapu, ktorú si vyhodnotili ako takú, ktorú nie je potrebné posudzovať podľa zákona EIA, nedostatočne zistili skutkový stav veci, keďže sa nezaoberali ďalšími fázami projektu, kde podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bolo potrebné vplyvy všetkých týchto fáz a jednotlivých etáp projektu vyhodnocovať naraz ako jeden celok. Keďže tak orgány verejnej správy nepostupovali, nedostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý následne viedol i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa smernice EIA sa môže ukázať ako potrebné zohľadniť kumulatívne vplyvy takých projektov, o aké ide vo veci samej, aby sa zabránilo obchádzaniu právnej úpravy Európskej únie rozdelením projektov, ktoré môžu mať spoločne významný vplyv na životné prostredie. Správny súd zastáva názor, že orgány verejnej správy sa v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a požiadavkám kladeným smernicou EIA nezákonne „vyhli“ povinnosti podrobiť zámer navrhovanej činnosti ako celok. Ako dôvodnú preto vyhodnocuje správny súd námietku žalobcu, ktorý v žalobe poukazujúc na § 32 ods. 1 správneho poriadku, prílohu č. III bod 1a) smernice EIA a prílohu č. 10 zákona EIA („Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA“) namietal, že (i) nie je správne, zákonné ani možné sa zaoberať iba časťou navrhovanej činnosti, pretože správny orgán musí pri rozhodovaní o posudzovaní zistiť a zobrať do úvahy úplný stav veci, (ii) projekty sa musia posudzovať so zreteľom na veľkosť projektu, teda nie čiastočne, ani rozdelené na časti alebo rozdelené na etapy, (iii) je potrebné primerane použiť aj kritérium súvislosti s inými činnosťami. 75. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciu správnych orgánov týkajúcou sa § 18 ods. 3 zákona EIA, podľa ktorej v tomto konaní nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia, pretože v prípade navrhovanej činnosti - výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy nejde o ukončovanie navrhovanej činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže, keďže činnosť podmieňujúca vznik environmentálnej záťaže sa v súčasnosti už nevykonáva a samotná činnosť bola ukončená už v minulosti. Podľa názoru správneho súdu je nerozporné, že predmetný zámer smeruje k eliminácii a odstráneniu environmentálnej záťaže, ktorá vznikla práve v dôsledku činnosti bývalej skládky CHZJD. Sanáciu environmentálnej záťaže v predmetnej veci preto môžeme charakterizovať ako ukončenie činnosti, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže, odstránením následkov činnosti v miere dostatočnej pre ďalšie využívanie posudzovaného územia (odstránenie rizík). Keďže v rámci navrhovanej činnosti sanácie environmentálnej záťaže sa budú realizovať aj stavby a iné zariadenia, správny súd má za to, že navrhovanú činnosť je možné špecifikovať aj ako zásah do prírodného prostredia meniaci fyzické aspekty lokality podľa § 3 písm. f) zákona EIA. „Užívateľom“ environmentálnej záťaže je v súlade s ustanoveniami zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 409/2011 Z. z.“) pôvodca alebo povinná osoba zodpovedajúca za vypracovanie a realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže. Konanie o určení povinnej osoby vo vzťahu k riešeniu predmetnej environmentálnej záťaže sa začalo na podnet MŽP po ukončení prieskumu environmentálnej záťaže. V záverečnej kapitole správy z prieskumu environmentálnej záťaže (O. Urban, J. Čopan a kol., 2015) sa konštatuje: „Dosiahnuté výsledky potvrdili rozsiahle znečistenie pôdneho vzduchu, horninového prostredia a podzemných vôd širokou škálou kontaminantov. Priestor skládky je vysoko znečistený a je zdrojom znečistenia podzemných vôd, ktorí šíria znečistenie na veľké vzdialenosti. Skúmané

územie skládky CHZJD predstavuje významné environmentálne a zdravotné riziko, ktoré si vyžaduje realizáciu sanačných opatrení.“ Konanie o určení povinnej osoby vo vzťahu k riešeniu predmetnej environmentálnej záťaže bolo zastavené z dôvodu, že pôvodca environmentálnej záťaže zanikol a povinnú osobu nie je možné určiť. Je bezrozporné, že zodpovednosť za environmentálnu záťaž prešla na štát. Štát poveril MŽP vykonaním povinností povinnej osoby na úseku environmentálnej záťaže podľa § 5 ods. 7 zákona č. 409/2011 Z. z. medzi inými aj na lokalite Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHJZD, a to uznesením Vlády SR č. 515 zo dňa 16.11.2016 k návrhu Ministerstva životného prostredia SR o určení príslušného ministerstva podľa zákona č. 409/2011 Z. z. 76. Správny súd konštatuje, vychádzajúc zo samotného zámeru navrhovanej činnosti, že účelom, názvom a charakterom navrhovanej činnosti je realizácia sanácie environmentálnej záťaže. Pokiaľ ide o metódu sanácie environmentálnej záťaže v zámere je definovaná ako enkapsulácia skládky s dočistením podzemnej vody v jej okolí na úroveň cieľových hodnôt sanácie, čím sa eliminujú prítomné environmentálne a zdravotné riziká identifikované analýzou rizika znečisteného územia. Zámer činnosti v jeho prvej etape síce rieši environmentálne aspekty budovania stavebných objektov, ale vo všeobecnosti (zámer ako taký) rieši environmentálne aspekty sanácie environmentálnej záťaže ako celku. Na viacerých miestach zámeru je pritom zdôrazňované, že predmetná sanácia environmentálnej záťaže predstavuje vysoké riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ako primárny cieľ projektu sanácie je v zámere uvedená eliminácia zistených environmentálnych a zdravotných rizík, a tým ochrana života a zdravia obyvateľstva ako aj ochrana životného prostredia v dlhodobom časovom horizonte. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že zámer navrhovanej činnosti sa týka sanácie environmentálnej záťaže bývalej skládky CHZJD. Zároveň konštatuje, že je bezrozporné, že súčasná situácia je „nevyhovujúca“ a riziková, predstavujúca ohrozenie zdravia obyvateľstva a životného prostredia. 77. Ako dôvodnú vyhodnocuje správny súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v častiach týkajúcich sa variantnosti zámeru (upustenie od variantného riešenia a posúdenie variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže). K variantnosti predloženého zámeru OÚ v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s poukazom na § 22 ods. 6 a § 23 ods. 4 zákona EIA (s. 40 a 41 prvostupňového rozhodnutia) len stroho uviedol, že navrhovateľ listom požiadal OÚ o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti s uvedením konkrétnych dôvodov na takýto postup a že po zvážení argumentov uvedených v žiadosti listom žiadosti vyhovel a upustil od požiadavky variantného riešenia. OÚ mal za to, že navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona EIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by vyplývala potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. O aké skutočnosti uplatnené v rámci pripomienok išlo, už prvostupňový orgán neuvádza. Bez toho, aby sa zaoberal pripomienkami k variantnosti zámeru, bez bližšieho zdôvodnenia a akejkoľvek vlastnej úvahy, uzavrel, že „Všetky skutočnosti týkajúce sa jednovariantného riešenia uvedené v doručených pripomienkach boli navrhovateľom vyhodnotené už v doručenej žiadosti o upustenie od variantného riešenia.“ Takýto postup správneho orgánu vyhodnocuje správny súd ako neprípustný, zakladajúci nepreskúmateľnosť záveru správneho orgánu o otázke variantnosti, a to pre nedostatok dôvodov. Uvedené platí obdobne aj pokiaľ ide o argumentáciu prvostupňového orgánu vo vzťahu k variantu úplného odstránenia chemického odpadu z priestoru environmentálnej záťaže, keďže prvostupňový orgán len preberajúc argumentáciu navrhovateľa uviedol, že „Navrhovateľ na základe vypracovaných riešení vybral variant enkapsulácie ako jediný reálne uskutočniteľný s poukázaním na environmentálnu záťaž a to tak, aby sanácia environmentálnej záťaže bola vykonaná s čo najmenšími rušivými vplyvmi a dôsledkami. V súvislosti s v pripomienkach uvádzaným variantom úplného odstránenia chemického odpadu sa OÚ stotožnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého by tento variant znamenal potrebu zriadenia skládky chemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, neúnosné zaťaženie obyvateľov Bratislavy prepravou nebezpečného odpadu (120 tis. m3, pri objemovej hmotnosti výkopovej zeminy 1,8 t/m3 je to 216 tis. ton, čo predstavuje 2 x 100 000 jázd nákladných aut s nosnosťou 20 t) a neúmernými ekonomickými nákladmi. Znova by pritom išlo len o dočasné riešenie problému, ktorý by sa premiestnil na iné miesto.“ Pokiaľ ide o žalovaného, v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia k variantnosti zámeru (upusteniu od variantného riešenia a posúdeniu variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže) len zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu. Navyše uviedol, že „prvostupňový orgán v upustení od variantného riešenia postupoval nezávisle, na základe podkladov a argumentov, ktoré mu boli v žiadosti o upustenie od variantného riešenia predložené a s ohľadom

na charakter zámeru navrhovanej činnosti, reálne dostupné spaľovacie technológie a ich kapacity, a zároveň s ohľadom na súčasné kapacity skládok nebezpečného odpadu v dostupnej vzdialenosti od riešenej lokality.“ Stotožňujúc sa s prvostupňovým orgánom ešte dodal, že prvostupňový orgán upustil od variantného riešenia zámeru v súlade so zákonom EIA a že „zohľadnil možnosti iných alternatív a z nich vyplývajúcu bezpodmienečnú nevyhnutnosť vybudovať podzemnú tesniacu stenu bez zvolenia akejkoľvek alternatívy za účelom ochrany vôd počas sanácie.“ Tento záver však žalovaný nepodporil žiadnym dôkazom (resp. akýmkoľvek odborným podkladom), ktorý by mal oporu v administratívnom spise, resp. ktorému by predchádzalo vo veci vykonané dokazovanie. Takto formulované tvrdenia preto považuje správny súd za nepodložené. Ide len o strohé konštatovania žalovaného, bez opory v administratívnom spise resp. náležite zistenom skutkovom stave veci, ale najmä bez náležitej správnej úvahy. Správny súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na citovanú konštatáciu z prvostupňového rozhodnutia podľa ktorej sa: „OÚ stotožnil s názorom navrhovateľa“. Správny súd pripomína, že úlohou správneho orgánu je riadne zistiť skutkový stav veci vykonaním dokazovania a zistením iných podkladov pre rozhodnutie a na jeho základe objektivizovať tvrdenia uvádzané účastníkmi konania. Uvedené z konštatácie OÚ nevyplýva. V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na znenie § 2 písm. c) zákona EIA a konštatuje, že v takto prezentovaných záveroch žalovaného absentuje (aj) objasnenie a porovnanie výhod a nevýhod navrhovanej činnosti vrátane jej variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, čo je v rozpore s účelom zákona EIA. Súčasne správny súd zdôrazňuje, že správny orgán môže na základe žiadosti navrhovateľa upustiť od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti len vo výnimočnom prípade. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní („musí“, pozn. správneho súdu) požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa zákona EIA (§ 22 ods. 6 zákona EIA). Ak podľa názoru správneho orgánu potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti z pripomienok k predloženému zámeru nevyplynula, je povinný svoj záver náležite a riadne odôvodniť (v rozhodnutí vydanom zo zisťovacieho konania). 78. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný doplnil svoju argumentáciu o otázke variantnosti riešenia navrhovanej činnosti. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení k správnej žalobe). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. 79. Správny súd tak konštatuje, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú v tejto časti (v časti týkajúcej sa variantnosti riešenia navrhovanej činnosti) nedostatočne odôvodnené, pričom z nich nie je možné jednoznačne zistiť úvahy, ktorými sa správne orgány riadili pri formulovaní svojich záverov k variantnosti zámeru (t. j. k upustení od variantného riešenia a k posúdeniu variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže). V odôvodnení napadnutých rozhodnutí v tejto časti absentuje i to, aké úvahy boli správnymi orgánmi použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých dospeli k prezentovaným záverom o týchto otázkach. Na dosiahnutie presvedčivosti dôvodov napadnutých rozhodnutí v tejto časti bolo potrebné, aby správne orgány poskytli v odôvodnení zrozumiteľné, jasné a riadne zdôvodnené jednoznačné závery. Z rozhodnutí správnych orgánov v tejto časti nie je zrejmé, ako sa vysporiadali s pripomienkami účastníkov administratívneho konania k týmto sporným otázkam, či aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, ale ani to, na základe akých podkladov a z akého skutkového stavu vychádzali. V tomto bode správny súd zdôrazňuje, že za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie (resp. jeho časť), ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už opakovane vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia

boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu“ (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal“ (R 3/2014). 80. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že v súdenej veci došlo k naplneniu dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, a v časti týkajúcej sa variantnosti zámeru i dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže správne orgány nevyhodnocovali jednotlivé etapy projektu naraz ako jeden celok, ale skutkový stav zisťovali len k „čiastočnej“, t. j. prvej fáze projektu/zámeru, nedostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý následne viedol i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ide o vadu, ktorou trpia obe napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy – prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie, a preto správny súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu prezentovanom v tomto rozsudku. 81. V ďalšom konaní, vzhľadom na nezákonnosť a nedostatky napadnutého rozhodnutia, bude orgán verejnej správy prvého stupňa povinný sa vecou opätovne zaoberať a prijať jednoznačný a dostatočne odôvodnený záver posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s právnym názorom prezentovaným v tomto rozsudku, a to tak, aby jeho rozhodnutie napĺňalo požiadavky kladené § 46 a § 47 Správneho poriadku. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť dokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky dôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo a i vo vzájomnej súvislosti. 82. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 84. O trovách konania vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v 1. až 26. rade rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mi správny súd uložil. Zároveň správny súd neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol právo na náhradu trov konania priznať. 85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).