{"guid": "066e4c5e-e0ae-48a4-9e2e-292791be87ab:e9cf1386-aaa6-475c-a624-7541a670a450", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4", "spisova_znacka": "BA-5S/19/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/19/2019 z 16. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2026, sp. zn. BA-5S/19/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4", "identifikacne_cislo": "1019200232", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2026-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/569", "nazov": "zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/569", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/359", "nazov": "zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/359-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/409", "nazov": "zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/409", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/409-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9cf1386-aaa6-475c-a624-7541a670a450", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/19/2019\n1019200232\n16. 01. 2026\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1019200232.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX. XXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: Peter Šumšala, advokát so\nsídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 42 175 984, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,\nodbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Ministerstvo\nživotného prostredia Slovenskej republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov, so sídlom Námestie\nĽudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, 2/ Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, so sídlom Šíravská 7, 821 07\nBratislava, 3/ Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, ďalší účastníci\nkonania v 2. a 3. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania v 1. rade, 4/ A. A.\nD., bytom E. X, XXX XX C., 5/ F. G. H., bytom C. X, XXX XX C., 6/ I. J. K., bytom L. XX, XXX XX C.,\n7/ Rieka - združenie na ochranu vodných tokov, so sídlom Čadca Rieka 2307, 022 01 Čadca, 8/ A. M.,\nbytom N. XX, XXX XX C., 9/ F. G. L., bytom B. XX, XXX XX C., 10/ A. D., bytom O. XX, XXX XX C., 11/ O.\nB., bytom C. X, XXX XX C., 12/ F. P. B., bytom O. X, XXX XX C., 13/ Pán Občan, občianske združenie,\nso sídlom Prievidzská 36, 972 01 Bojnice, 14/ Občianske združenie TATRY, so sídlom Kemi 5, 031\n04 Liptovský Mikuláš, 15/ Združenie Slatinka, P.O.BOX 67, so sídlom A. Sládkoviča 2, 960 01 Zvolen,\n16/ Občianske združenie Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom Švabinského 20, 851 01 Bratislava,\nďalší účastníci konania v 4. až 16. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom v 17. rade,\n17/ Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, 18/ Občianske združenie Za zeleň\nPetržalky, so sídlom Starhradská 10, 851 05 Bratislava, 19/ A. Q. M., bytom R. X, XXX XX C., 20/ F.\nS. A., E., bytom E. X, XXX XX C., 21/ A. E. D., bytom B. X, XXX XX C., 22/ F. L. B., bytom M. T. X,\nXXX XX C., 23/ Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, 850 00 Bratislava, 24/\nA. U., bytom I. XX, XXX XX C., 25/ Občianske združenie Vrakunská Beseda, so sídlom Hradská 78,\n821 07 Bratislava, 26/ Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, ďalší\núčastníci konania v 18. až 26. rade zastúpení spoločným zástupcom ďalším účastníkom konania v 17.\nrade, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2018/111907-HAN\nzo dňa 11. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných\nprostriedkov, č. OU-BA-OOP3-2018/111907-HAN zo dňa 11. decembra 2018 a rozhodnutie Okresného\núradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OÚ-BA-OSZP3- 2018/034971/DUM/EIAr zo dňa 20. augusta 2018 z.r.u.š.u.j.e a vec v.r.a.c.i.a orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nIII. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru\nopravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „žalovaný“) č. OU-BAOOP3-2018/111907-HAN zo dňa 11.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolania žalobcu\na ďalších účastníkov konania v 2., 3., 13., 17., 20., 21., 23., 24., 25. a 26. rade, a potvrdil rozhodnutie\nOkresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody\na vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „OÚ“) č. OÚ-BAOSZP3-2018/034971/DUM/EIA-r zo dňa 20.08.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím rozhodol podľa § 46 a § 47 správneho poriadku\na § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) po vykonanom\nzisťovacom konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na základe zámeru navrhovanej\nčinnosti navrhovateľa - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, tak, že navrhovaná\nčinnosť „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej\nvrstvy - Bratislava - Vrakuňa - skládka CHZJD“, uvažujúca s výstavbou podzemnej tesniacej steny\na povrchovej tesniacej vrstvy na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II., v katastrálnom\núzemí S., na parcelách I. V. R.: XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX\nX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X,\nXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX X/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/\nXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,\nXXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/\nX, XXXX/X a v katastrálnom území I. na parcelách I. V. R.: XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,\nXXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,\nXXXX/XX, XXXX/XX - parcely, na ktorých sa nachádza za O. C. V. K. P. M. a na ktorých sa bude\nvykonávať sanácia a na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Bratislava II, v katastrálnom území S.\nna parcelách I. V. R.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/X, XX XX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/\nX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X; v katastrálnom území I. na parcelách I.\nV. R.: XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/\nXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXXX/X\na v katastrálnom území G. na parcelách I. V. R.: XXXXX/XX – E., L. O. A. C. O. V. K. P. M. (CHZJD),\nale v mraku znečistenia podzemnej vody, na ktorých sa budú vykonávať práce súvisiace so sanáciou\nenvironmentálnej záťaže alebo s monitorovaním environmentálnej záťaže, sa nebude posudzovať podľa\nzákona EIA. V súlade s § 29 ods. 13 zákona EIA prvostupňový správny orgán určil v prvostupňovom\nrozhodnutí podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné\nprostredie, bližšie špecifikované na stranách 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia.\n3. Predložený zámer navrhovanej činnosti bol okrem nulového variantu (súčasný stav, t. j. variant\nstavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila) vypracovaný v jednom variantnom\nriešení, pretože prvostupňový orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustil od požiadavky variantného\nriešenia navrhovanej činnosti. K variantnosti predloženého zámeru OÚ s poukazom na § 22 ods. 6 a\n§ 23 ods. 4 zákona EIA (s. 40 a 41 prvostupňového rozhodnutia) uviedol, že navrhovateľ požiadal OÚ\nlistom č. 6962/2018 zo dňa 06.02.2018 o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej\nčinnosti s uvedením konkrétnych dôvodov na takýto postup. Ďalej uviedol, že po zvážení argumentov\nuvedených v žiadosti listom č. OU-BA-OSZP3-2018/033250/DUM/EIA zo dňa 20.02.2018 žiadosti\nvyhovel a upustil od požiadavky variantného riešenia. OÚ mal za to, že navrhovateľ postupoval v\nsúlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 zákona\nEIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by vyplývala potreba posudzovania\n\nďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. Všetky skutočnosti týkajúce sa jednovariantného\nriešenia uvedené v doručených pripomienkach boli navrhovateľom vyhodnotené už v doručenej žiadosti\no upustení od variantného riešenia. Navrhovateľ na základe vypracovaných riešení vybral variant\nenkapsulácie ako jediný reálne uskutočniteľný s poukázaním na environmentálnu záťaž, a to tak, aby\nsanácia environmentálnej záťaže bola vykonaná s čo najmenšími rušivými vplyvmi a dôsledkami. V\nsúvislosti s v pripomienkach uvádzaným variantom úplného odstránenia chemického odpadu sa OÚ\nstotožnil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého by tento variant znamenal potrebu zriadenia skládky\nchemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, neúnosné zaťaženie obyvateľov\nBratislavy prepravou nebezpečného odpadu (120 tis. m3, pri objemovej hmotnosti výkopovej zeminy\n1,8 t/m3 je to 216 tis. ton, čo predstavuje 2 x 100 000 jázd nákladných aut s nosnosťou 20 t) a\nneúmernými ekonomickými nákladmi. Znova by pritom išlo len o dočasné riešenie problému, ktorý by\nsa premiestnil na iné miesto. Po vyhodnotení tvrdení navrhovateľa, doručených pripomienok a ďalších\nsúvisiacich skutočností mal OÚ za to, že navrhovateľ dostatočne preukázal dôvod predloženého riešenia\nnavrhovanej činnosti a trval na tom, že jednovariantné riešenie navrhovanej činnosti je dostačujúce a\npredložený zámer je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona EIA.\n4. Prvostupňový orgán mal za to, že navrhovaná činnosť svojimi parametrami podľa Prílohy č. 8 zákona\nEIA, Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s\nnebezpečnými odpadmi“) podlieha zisťovaciemu konaniu o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti\nna životné prostredie podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona EIA a postupoval podľa § 29 tohto zákona.\n5. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA k zámeru doručili prvostupňovému orgánu písomné stanoviská viaceré\nsubjekty a dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona EIA, ktoré obsahovali aj pripomienky týkajúce sa\nnajmä nutnosti posudzovať zámer podľa zákona EIA titulom vysokých rizík pre životné prostredie,\nnedostatočnosti zámeru ako celku, potreby postupu podľa § 18 ods. 3 zákona EIA ako i potreby\nvypracovať nový zámer riešenia sanácie minimálne v dvoch variantoch (bližšie špecifikované na\nstranách 4 až 39 prvostupňového rozhodnutia). Po preskúmaní a vyhodnotení predloženého zámeru\nspolu s doručenými stanoviskami dospel OÚ k záveru, že navrhovaná činnosť nie je samostatne\nzaraditeľnou navrhovanou činnosťou podľa Prílohy č. 8 k zákonu EIA. Avšak vzhľadom na skutočnosť,\nže v rámci tejto navrhovanej činnosti dôjde k nakladaniu s nebezpečnými odpadmi, podľa názoru\nprvostupňového orgánu možno navrhovanú činnosť výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej\ntesniacej vrstvy podľa Prílohy č. 8 k zákonu EIA, Kapitoly č. 9 zaradiť do Položky 9 „Stavby, zariadenia,\nobjekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi“, ktoré v objeme od 10t/rok podliehajú\nzisťovaciemu konaniu. V tomto bode OÚ súčasne podotkol, že v Prílohe č. 8 k zákonu EIA nie je\nuvedená činnosť „sanácia environmentálnej záťaže“, a preto navrhovateľ nemal povinnosť túto činnosť\nposudzovať.\n6. V súvislosti s pripomienkami smerujúcimi k § 18 ods. 3 zákona EIA zastával OÚ názor, že v tomto\nkonaní nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia, pretože v prípade navrhovanej činnosti výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy nejde o ukončovanie navrhovanej\nčinnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže. Argumentoval tým, že činnosť podmieňujúca\nvznik environmentálnej záťaže sa v súčasnosti už nevykonáva, pričom samotná činnosť bola ukončená\nuž v minulosti. § 18 ods. 3 zákona EIA sa týka zmeny povolenej navrhovanej činnosti. Ak by sa\naj pripustilo, že v prípade bývalej skládky CHZJD ide o „povolenú navrhovanú činnosť“, relevantnou\ndokumentáciou k zmene činnosti by bolo oznámenie o zmene.\n7. V súvislosti s pripomienkami smerujúcimi k čistiarni odpadových vôd OÚ uviedol, že predmetom\nzámeru nie je posudzovanie vplyvu čistiarne odpadových vôd, ktorá sa má v súvislosti so sanáciou\nenvironmentálnej záťaže vybudovať. Čistiareň odpadových vôd bude podliehať samostatnému konaniu\npodľa zákona EIA, pričom povinnosť vykonať konanie podľa zákona EIA vo vzťahu k vybudovaniu a\nprevádzkovaniu čistiarne odpadových vôd je zahrnutá medzi podmienkami prvostupňového rozhodnutia.\n8. OÚ zastával názor, že väčšinu pripomienok doručených v rámci zisťovacieho konania je možné\nvyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných\npredpisov, čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov, s tým, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy\nposudzovanej činnosti sú väčšie, ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný\nzabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s\npodmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.\n\n9. OÚ v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že konanie podľa zákona EIA nemôže\npredchádzať rozpracovaniu projektu sanácie, pretože práve tento projekt je predmetom posudzovania.\n10. Pokiaľ ide o rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti, OÚ v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia uviedol, že navrhovaná činnosť je umiestnená v zastavanom území obce, v území s\nprvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, nezasahuje do\nžiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. Nepredpokladá\nsa významný negatívny vplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v dotknutom území. Navrhovaná činnosť\nnebude významným zdrojom hluku, vibrácií, zápachu ovplyvňujúcom zdravotný stav človeka. Pri\ndodržaní právnych predpisov, príslušných technických noriem a všetkých technických a bezpečnostných\nopatrení a pri dodržaní podmienok tohto rozhodnutia sa nepredpokladajú trvalé negatívne vplyvy na\nhydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a na stabilitu horninového prostredia.\nÚčelom navrhovanej činnosti je realizácia sanácie environmentálnej záťaže metódou enkapsulácie\nskládky s dočistením podzemnej vody v jej okolí na úroveň cieľových hodnôt. Stavebnými objektmi,\nktorými možno dosiahnuť definovaný cieľ environmentálnej záťaže sú podzemná tesniaca stena\na povrchová tesniaca vrstva. Predkladaný zámer činnosti rieši environmentálne aspekty budovania\ntýchto stavebných objektov a vo všeobecnosti aj sanácie environmentálnej záťaže ako celku.\n11. Pokiaľ ide o predmet navrhovanej činnosti, OÚ uviedol, že jej predmetom je vybudovanie podzemnej\ntesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na účely zabránenia ďalšieho znečisťovania podzemnej\nvody. Táto navrhovaná činnosť je preto len 1. fázou v rámci sanácie celej predmetnej environmentálnej\nzáťaže. Zvyškové znečistenie, ktoré uniklo do okolitých podzemných vôd v smere prúdenia od tohto\nzdroja znečistenia, sa bude podrobne monitorovať a bude predmetom 2. etapy sanácie. Predmetom\nposudzovaného zámeru preto nie je posúdenie celého procesu sanácie (prvej a druhej etapy), ale\nlen vybudovanie podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy ako stavby, resp. objektu a\npriestorov na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a s tým súvisiacich činností a ich vplyv na životné\nprostredie.\n12. Pokiaľ ide o spôsob sanácie, OÚ uviedol, že navrhnutý spôsob sanácie sa javí ako bezpečný\na využíva tradičné a overené sanačné a stavebné postupy, bežne používané na Slovensku aj vo\nsvete. V rámci navrhovanej činnosti bude eliminovaný konkrétny zdroj znečistenia podzemnej vody\nprostredníctvom pasívnej ochrany podzemnej vody izolovaním zdroja znečistenia - skládky CHZJD, jej\nenkapsuláciou (t. j. obohnaním podzemnej tesniacej steny a prekrytím povrchovou tesniacou vrstvou s\ncieľom zabrániť dotácii podzemnej vody zrážkami) a aktívnou ochranou udržiavaním tzv. hydraulickej\ndepresie kontinuálnym čerpaním podzemnej vody z vnútra podzemnej tesniacej steny. Ďalej uviedol,\nže sanáciou zdroja kontaminácie sa zamedzí šíreniu znečisťujúcich látok v podzemnej vode. Podľa OÚ\nvypracovaný zámer obsahuje primárne koncepciu, rozsah a postupnosť posudzovaných prác s tým, že\nnavrhovateľ sa snaží čo najskôr eliminovať skládku CHZJD ako zdroj znečistenia. Podzemné vody sa\nbudú čistiť v blízkosti zdroja, čím sa bude znižovať koncentrácia znečisťujúcich látok v podzemnej vode.\n13. Tvrdenie, že sanačné práce môžu mať opačný účinok a môžu spôsobiť zhoršenie súčasného stavu\nznečistenia podzemných vôd, označil OÚ za neopodstatnené. Podľa OÚ má byť výsledným efektom\nsanačných prác to, že dôjde k zabráneniu ďalšieho znečisťovania podzemnej vody, čo je dostatočným\ndôvodom na realizáciu týchto prác. OÚ považoval samotnú realizáciu sanácie environmentálnej záťaže\nbývalej skládky CHZJD za významné environmentálne opatrenie s pozitívnym dosahom na kvalitu\npodzemnej vody v okolí skládky a CHVO Žitný ostrov, s funkciou Malého Dunaja ako biokoridoru však\npriamo nesúvisí vzhľadom na kolmatáciu dna Malého Dunaja. Vyhodnotenie zdravotných rizík uvedené\nv zámere považoval OÚ za dostatočné.\n14. Záverom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia OÚ uviedol, že predložený projekt sanácie je\ndostatočne podložený prieskumnými prácami (podrobný geologický prieskum environmentálnej záťaže,\nanalýza rizika znečisteného územia, štúdia uskutočniteľnosti sanácie) a pripravený na realizáciu. Ďalej\nuviedol, že zámer ani projekt nie sú v rozpore s právnymi predpismi, ale naopak, jeho realizácia je\nv súlade so strategickými dokumentmi a cieľmi štátnej environmentálnej politiky v gescii Ministerstva\nživotného prostredia Slovenskej republiky. OÚ považoval predložené výsledky geologického prieskumu\nživotného prostredia zosumarizované v záverečnej správe s analýzou rizika znečisteného územia za\npreukazujúce, že je potrebná sanácia environmentálnej záťaže a jej eliminácia ako zdroja znečistenia\n\npodzemnej vody. Zdôraznil celkový významný a dlhodobý pozitívny vplyv tejto navrhovanej činnosti\nna životné prostredie, predovšetkým v záujme ochrany podzemnej vody. Ambíciou predloženého\nzámeru nie je celková sanácia predmetnej environmentálne záťaže, ale len jej prvá fáza spočívajúca\nv zamedzení ďalšieho zhoršovania stavu podzemných vôd vybudovaním podzemnej tesniacej steny\na povrchovej tesniacej vrstvy, spolu so súvisiacimi opatreniami na zamedzenie úniku nebezpečných\nlátok zo zdroja znečistenia. Realizácia tejto navrhovanej činnosti je nevyhnutným predpokladom\nna vykonanie druhej etapy sanácie predmetnej environmentálnej záťaže a tým aj na odstránenie\nznečistenia podzemnej vody v blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody nielen na Slovensku. OÚ\npovažoval predložený zámer navrhovanej činnosti za významný pozitívny krok smerom k zlepšovaniu\nkvality životného prostredia na Slovensku, ktorého odkladanie do budúcnosti by bolo v rozpore so\nzáujmami obyvateľov Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ich ústavným právom na priaznivé\nživotné prostredie. Na záver skonštatoval, že pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov,\npríslušných technických noriem a navrhnutých opatrení bude mať navrhovaná činnosť krátkodobý\nnegatívny vplyv, ale významný trvalý pozitívny vplyv na životné prostredie.\n15. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, v značnom rozsahu\nzopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu a skonštatoval, že v priebehu zisťovacieho konania\nprvostupňový orgán postupoval podľa ustanovení zákona EIA a v súlade s ustanoveniami správneho\nporiadku a zaoberal sa všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania. V prípade,\nže námietky neakceptoval, v odôvodnení sa s nimi vysporiadal. Vzhľadom na účel zákona EIA a predmet\nzisťovacieho konania boli niektoré pripomienky vyhodnotené ako pripomienky, ktoré sa majú vyhodnotiť\nv rámci nadväzujúcich konaní podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že\nvyhodnotenie pripomienok prvostupňovým orgánom bolo správne. Súčasne sa žalovaný stotožnil so\nspôsobom, akým sa prvostupňový orgán vysporiadal so vznesenými pripomienkami v rámci zisťovacieho\nkonania s tým, že mnohé z pripomienok boli značne nad rámec predmetu zámeru navrhovanej činnosti\na riešeného projektu sanácie. Následne podotkol, že v priebehu odvolacieho konania neboli vznesené\nžiadne nové skutočnosti, návrhy ani nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred\nvydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. Podľa názoru žalovaného OÚ v prvostupňovom rozhodnutí\nprimerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 k zákonu EIA, pričom prihliadal\nna povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto jej vykonávania, význam očakávaných vplyvov na\nživotné prostredie a zdravie obyvateľstva a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom\núzemí. Prihliadal pritom aj na stanoviská k zámeru doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, čo je v\nsúlade s § 29 ods. 3 zákona EIA. Prvostupňové rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v\nodôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá a vyhodnotenie stanovísk doručených podľa § 23 ods. 4\nzákona EIA, čo je v súlade s § 29 ods. 13 zákona EIA.\n16. K odvolacím námietkam ohľadom nesprávnej definície pojmu „environmentálna záťaž“ a znemožnení\nzaradiť činnosť „sanácia environmentálnej záťaže“ podľa Prílohy č. 8 zákona EIA, žalovaný uviedol, že\nsa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu. Zaradenie navrhovanej činnosti do Kapitoly\nč. 9 Infraštruktúra, Položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými\nodpadmi“) považoval za správne. Názor odvolateľov o zaradení navrhovanej činnosti, ktorú považujú za\nuzavretie, rekultiváciu a sanáciu skládky nebezpečného odpadu, do Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky\nč. 2 („Skládky odpadov na nebezpečný odpad“) – povinné hodnotenie bez limitu, považoval za nesprávny\nargumentujúc tým, že nejde o skládku nebezpečného odpadu, ale o environmentálnu záťaž a jej sanáciu,\nčo znamená, že sanáciu environmentálnej záťaže nie je možné povoľovať v zmysle príslušných právnych\npredpisov odpadového hospodárstva. Taktiež ďalší názor odvolateľov o zaradení navrhovanej činnosti\ndo Kapitoly č. 9 Infraštruktúra, Položky č. 7 („Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných\nodpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a\nzhodnocovanie nebezpečných odpadov“) – povinné hodnotenie bez limitu, vychádza z konštatovaní\nuvedených v zámere, pričom však je potrebné zdôrazniť, že podmienka uvedená v prvostupňovom\nrozhodnutí: „V nadväzujúcich konaniach ako aj pri samotnej realizácii zámeru zabezpečiť, aby všetky\nčinnosti a zariadenia súvisiace s touto sanáciou predmetnej environmentálnej záťaže, ktoré neboli\nposúdené v rámci tohto konania, a ktoré podliehajú postupu podľa zákona EIA (predovšetkým zariadenia\nsúvisiace s čistením kontaminovaných vôd) boli vyhodnotené v rámci príslušného konania podľa zákona\nEIA“, zabezpečí, aby súvisiace činnosti zaraditeľné do Položky č. 7 boli náležite posúdené.\n17. Žalovaný zdôrazňoval, že predmetom tejto etapy sanácie je výstavba podzemnej tesniacej steny\na povrchovej tesniacej vrstvy na základe príslušných povolení. Predmetom zisťovacieho konania bola\n\nnavrhovaná činnosť špecifikovaná v projekte (jeho časti) „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba\npodzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy - Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD“, ktorý\nbude následne predložený na územné konanie a stavebné povolenie. Z uvedeného dôvodu je vyššie\nuvedená podmienka relevantná, t. j. k posúdeniu ďalších súvisiacich činností bude musieť dôjsť pred\npríslušným povolením (napr. vodoprávnym), čo je v súlade so zákonom EIA a nie je nezákonná, tak ako\nuvádzajú odvolatelia.\n18. K námietkam odvolateľov, ktorí považujú za nemožné oddeliť posúdenie sanácie podzemných\nvôd od posúdenia vplyvu stavebných objektov a konštatujú rozpor s prílohou III. bod 1a) Smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých\nverejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica EIA“), v ktorom je\nustanovená požiadavka uviesť „veľkosť a projektové riešenia celého projektu“, žalovaný uviedol, že\ntakéto konštatovania sú nepresné, pričom sú založené na subjektívnom názore odvolateľov, že pod\npojmom „celý projekt“ je potrebné rozumieť projekt v rozsahu ako ho interpretuje odvolateľ. V dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia opakovane uviedol, že zisťovacie konanie prebehlo v rozsahu predloženého\nzámeru navrhovanej činnosti a sanácia podzemných vôd bude predmetom samostatného zisťovacieho\nkonania. V inej časti napadnutého rozhodnutia tiež zdôraznil (s. 9 napadnutého rozhodnutia), že sanácia\n(kontaminovanej) vody nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Prílohy č.\n8 zákona EIA.\n19. Spochybňovanie projektu sanácie a nesúhlas s jeho rozdelením na logické etapy považoval\nza nedostatočné porozumenie predkladaného zámeru. Tvrdenia odvolateľov označil za nelogické\nargumentujúc (aj) tým, že navrhnutá výstavba podzemnej tesniacej vrstvy a povrchovej tesniacej vrstvy\nje v súlade s definíciou sanácie environmentálnej záťaže, ktorá je uvedená v zákone č. 569/2007\nZ. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický\nzákon“), pretože cieľom navrhovanej činnosti je práve „obmedzenie kontaminácie“. Vyjadrenie\nnespokojnosti s prvostupňovým rozhodnutím zo strany odvolateľov žalovaný označil ako nepodložené\nžiadnym kvalifikovaným tvrdením, podporným stanoviskom alebo posudkom. Zdôraznil, že sanáciou\nenvironmentálnej záťaže sa stav životného prostredia jednoznačne a významne zlepší.\n20. K odvolacím námietkam týkajúcim sa variantnosti zámeru navrhovanej činnosti žalovaný zopakoval\nargumentáciu prvostupňového orgánu. Navyše uviedol (strany 9 a 15 napadnutého rozhodnutia), že\nprvostupňový orgán v upustení od variantného riešenia postupoval nezávisle, na základe podkladov\na argumentov, ktoré mu boli v žiadosti o upustenie od variantného riešenia predložené a s ohľadom\nna charakter navrhnutého projektu, reálne dostupné spaľovacie technológie a ich kapacity, a zároveň\ns ohľadom na súčasné kapacity skládok nebezpečného odpadu v dostupnej vzdialenosti od riešenej\nlokality. Zohľadňujúc možnosti iných alternatív a z nich vyplývajúcu bezpodmienečnú nevyhnutnosť\nbudovať podzemnú tesniacu stenu pri zvolení akejkoľvek inej alternatívy (napr. pri odťažení a\nzneškodnení) na účely ochrany podzemných vôd počas sanácie, upustil od variantného riešenia zámeru\nv súlade so zákonom EIA. Súhlas prvostupňového orgánu s jednovariantným riešením považoval\nžalovaný za legitímny.\n21. K námietkam odvolateľov týkajúcich sa nesprávnosti vyňatia čistiarne odpadových vôd z\nprebiehajúceho posudzovania žalovaný uviedol, že nie sú podložené žiadnymi argumentami a ide len o\nnepodložené predpoklady s tým, že takéto požiadavky sú nad rámec predloženého zámeru navrhovanej\nčinnosti. Predmetom predloženého zámeru navrhovanej činnosti nie je posudzovanie vplyvu čistiarne\nkontaminovaných vôd, ktorá sa má v súvislosti so sanáciou environmentálnej záťaže budovať. Čistiareň\nkontaminovaných vôd bude podliehať samostatnému konaniu podľa zákona EIA a táto povinnosť je\nzahrnutá do podmienok prvostupňového rozhodnutia.\n22. K odvolacím námietkam týkajúcim sa uloženia povinnosti navrhovateľovi zámeru finálne riešiť\naktívnu úplnú sanáciu žalovaný uviedol, že sú nad rámec posudzovaného zámeru navrhovanej činnosti.\nNa doplnenie zdôraznil, že akýkoľvek variant riešenia (napr. odvoz alebo likvidácia nebezpečných\nodpadov na mieste a pod.) je podmienený vybudovaním tesniacej steny, keďže odpady sa nachádzajú\naj pod hladinou podzemnej vody a nakladanie s nimi v stavebnej jame bez izolácie (podzemnej tesniacej\nsteny) nie je možné.\n\n23. V súvislosti s odvolacími námietkami smerujúcimi k § 18 ods. 3 zákona EIA sa žalovaný plne stotožnil\ns argumentáciou prvostupňového orgánu. Dodal, že v čase povoľovania, resp. zriaďovania skládky\nCHZJD na Vrakunskej ceste sa činnosti neposudzovali podľa zákona EIA.\n24. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (po zopakovaní argumentácie prvostupňového\norgánu) žalovaný zdôraznil, že celkový významný a dlhodobý pozitívny vplyv zámeru navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie je predovšetkým v záujme ochrany podzemnej vody. V zhode s názorom\nprvostupňového orgánu zároveň uviedol, že ambíciou predloženého zámeru navrhovanej činnosti nie\nje celková sanácia predmetnej environmentálne záťaže, ale len jej prvá fáza spočívajúca v zamedzení\nďalšieho zhoršovania stavu podzemných vôd vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej\ntesniacej vrstvy, spolu so súvisiacimi opatreniami na zamedzenie úniku nebezpečných látok zo zdroja\nznečistenia. Realizácia tejto navrhovanej činnosti je nevyhnutným predpokladom na vykonanie druhej\nfázy sanácie predmetnej environmentálnej záťaže a tým aj na odstránenie znečistenia podzemnej vody\nv blízkosti najväčšej zásobárne pitnej vody nielen na Slovensku.\nIII. Správna žaloba\n25. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OÚ, ich zrušenia a vrátenia veci\nprvostupňovému orgánu na nové konanie. Súčasne sa domáhal priznania práva na náhradu trov\nkonania. Žalobca v žalobe označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné, a to z\ndôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Tvrdil, že žalobou napadnutými rozhodnutiami bol porušený\nverejný záujem na ochrane životného prostredia s tým, že rozhodnutie neposudzovať navrhovanú\nčinnosť podľa zákona EIA je nezákonné.\n26. Poukazujúc na § 32 ods. 1 správneho poriadku, prílohu č. III bod 1a) smernice EIA a prílohu č. 10\nzákona EIA („Kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA“) žalobca namietal, že (i) nie je\nsprávne, zákonné ani možné sa zaoberať iba časťou navrhovanej činnosti, pretože správny orgán musí\npri rozhodovaní o posudzovaní zistiť a zobrať do úvahy úplný stav veci, (ii) projekty sa musia posudzovať\nso zreteľom na veľkosť projektu, teda nie čiastočne, ani rozdelené na časti alebo rozdelené na etapy,\n(iii) je potrebné primerane použiť aj kritérium súvislosti s inými činnosťami.\n27. Žalobca namietal, že tvrdenia uvedené v rozhodnutí žalovaného o tom, že predmetom zisťovacieho\nkonania je len výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy, nie je v\nsúlade právnymi normami vzťahujúcimi sa na danú problematiku. Pritom poukazoval na vyjadrenie\nnavrhovateľa - Ministerstva životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“) k pripomienke, že zámer\nnerešpektuje odporučený vybraný variant, ktorým je aktívna sanácia, ako i na viaceré časti samotného\nzámeru (strany 13, 20 a 21). Ako priamo rozporné s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na danú\nproblematiku označil tvrdenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že činnosti a zariadenia\nsúvisiace s touto sanáciou budú v prípade potreby posudzované neskôr v rámci príslušného konania.\nŽalobca mal za to, že ide o úplné ignorovanie súvisiacich činností, čo je v rozpore s tým, že správny\norgán má pri rozhodnutí o tom, či sa bude navrhovaná činnosť posudzovať podľa zákona EIA, primerane\npoužiť kritéria podľa vyššie uvedených právnych noriem, teda aj kritérium súvislosti s inými činnosťami.\nPodľa žalobcu tak sanačné čerpanie a čistenie, ktoré je súčasťou navrhovanej činnosti, spadá do časti\nA položky číslo 7, kapitoly 9 – Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA, a teda navrhovaná činnosť by sa\nmala posudzovať podľa zákona EIA.\n28. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že navrhovaná činnosť je definovaná ako sanácia\nenvironmentálnej záťaže, neexistuje žiadna právna ani odborná prekážka pre zaradenie navrhovanej\nčinnosť do položky číslo 2, kapitoly 9 Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA - „Skládky odpadov\nna nebezpečný odpad“, ktorá týmto podľa názoru žalobcu jednoznačne je. V tomto bode namietal\nnesprávne právne posúdenie veci, ako aj to, že správny orgán sa s jeho argumentáciou žiadnym\nspôsobom nevysporiadal a vo svojom rozhodnutí neuviedol, akým úvahami sa riadil pri konštatovaní,\nže nejde o skládku nebezpečného odpadu. Žalobca argumentoval tým, že sanácia environmentálnej\nzáťaže vo všeobecnosti svojím charakterom, tým, že môže mať významný vplyv na životné prostredie,\nveľmi pravdepodobne môže byť a mala by byť predmetom posudzovania podľa zákona EIA, čo\n\nvyplýva aj z § 2 písm. b) zákona EIA. Napriek tomu sanácia environmentálnej záťaže nie je vo\nvymenovaných činnostiach pre posudzovanie v prílohe č. 8 zákona EIA zaradená. Žalobca sa domnieval,\nže zákonodarca zrejme počítal s tým, že o sanácii environmentálnej záťaže sa bude rozhodovať podľa\nkonkrétneho druhu environmentálnej záťaže. Keďže však v tomto konkrétnom prípade environmentálna\nzáťaž, ktorá sa plánuje sanovať, predstavuje skládku chemických (nebezpečných) odpadov, žalobca\nmal za to, že je preto potrebné ju zaradiť do položky č. 2, kapitoly 9 Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona\nEIA. K tvrdeniu žalovaného proti zaradeniu navrhovanej činnosti do predmetnej položky č. 2, že by\nprejudikovalo povoľovať sanáciu environmentálnej záťaže v zmysle príslušných právnych predpisov\nodpadového hospodárstva, žalobca uviedol, že nemá žiadnu oporu v zákone ani iných právnych\npredpisoch s tým, že správny orgán ani neuviedol, akým právnym predpisom sa pri svojej úvahe riadil.\n29. Zastávajúc názor, že navrhovaná činnosť mala byť jednoznačne posudzovaná podľa zákona EIA,\nžalobca poukázal na § 18 ods. 3 zákona EIA, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v prípade\nsanácie environmentálnej záťaže ide o ukončenie navrhovanej činnosti spojené so sanáciou. Hlavným\nargumentom žalovaného, prečo nie je možné pre sanáciu skládky CHZJD použiť § 18 ods. 3 zákona\nEIA, je, že skládka CHZJD už bola v minulosti ukončená. Toto tvrdenie však nepodložil žiadnymi právne\nrelevantnými dôkazmi.\n30. Vo vzťahu k potrebe posudzovania ďalšej reálnej alternatívy a variantu úplného odstránenia odpadov\nz priestoru environmentálnej záťaže žalobca s odkazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku, § 22 ods.\n6 a § 29 ods. 2 zákona EIA namietal, že prvostupňový orgán mal vyhodnotiť, či potreba posudzovania\nďalšieho variantu je reálna. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí len odvoláva na argumenty\nnavrhovateľa, ktoré boli uvedené v žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia. Táto\nžiadosť dokonca nie je súčasťou zisťovacieho správneho konania, a teda účastníci konania nemohli\nbyť s uvedenými argumentmi oboznámení, nemohli ich pripomienkovať a ani sa nemohli k nim odvolať.\nObidva správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuviedli argumenty, ani úvahy a právne predpisy, ktoré\npoužili pri rozhodnutí, že ďalší variant - úplné odstránenie odpadov z priestoru environmentálnej záťaže,\nnie je potrebný a je nereálny. Preto odvolávanie sa obidvoch správnych orgánoch na to, že vyhodnotenie\npotreby posudzovať ďalší reálny variant bolo vykonané v žiadosti o upustenie od variantného riešenia,\nje v rozpore so zákonom EIA, ako aj so správnym poriadkom, pričom toto dokonca ani nie je súčasťou\nadministratívneho spisu. Oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach len veľmi stručne vymenúvajú\nargumenty v prospech tvrdenia, že navrhovaná činnosť nemá žiadny ďalší reálny variant. Vo svojich\nrozhodnutiach vymenúvajú dôvody v neprospech variantu úplného odstránenia nebezpečných odpadov,\nktoré by sa mohli chápať dôvody, prečo tento variant je nereálny (1. potreba zriadenia skládky\nchemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, 2. neúnosné zaťaženie prepravou\nnebezpečného odpadu, 3. neúmerné ekonomické náklady, 4. išlo by len o dočasné riešenie problému,\nktorý by sa premiestnil na iné miesto). Správne orgány však v týchto svojich argumentoch nedokázali\n(nepreukázali ani nepotvrdili), že variant úplného odstránenia chemického odpadu je nereálny, pretože\nnie je k dispozícii iná lokalita. Technicky vzaté môže iná lokalita v prípade sanácie environmentálnej\nzáťaže znamenať, že sa jedovatý odpad vykope a presunie na iné miesto. Správny orgán len konštatuje,\nže uvádzaný variant úplného odstránenia chemického odpadu by znamenal potrebu zriadenia skládky\nchemického odpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku. To však neznamená, že nie je žiadna\niná lokalita pre uvedený variant navrhovanej činnosti.\n31. Poukazujúc na účel zákona EIA a činností definovaných v tomto zákone žalobca záverom žaloby\nnamietal potrebu posudzovania kladných vplyvov na životné prostredie, a to s poukazom na § 2 písm.\nb), § 3 písm. a), § 18 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 2 a 3 zákona EIA. Mal za to, že navrhovaná činnosť\nbude mať významné kladné vplyvy na životné prostredie, ktoré sú vymenované v prílohe č. 10 zákona\nEIA. Z toho odvodzoval, že navrhovaná činnosť patrí medzi činnosti, ktoré je potrebné posudzovať podľa\nzákona EIA.\nIV. Vyjadrenie žalovaného\n32. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové\nprávne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany\nsprávnych orgánov. K žalobným námietkam uviedol, že sa nimi zaoberal už prvostupňový orgán v\nrámci pripomienok v zisťovacom konaní a taktiež žalovaný v rámci odvolacieho konania. Zotrval pritom\nna argumentácii prezentovanej (už) v napadnutom rozhodnutí, ktorú v značnom rozsahu zopakoval.\n\nS tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne\npredložil administratívny spis v súdenej veci, žiadosť navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia\nspolu s administratívnym spisom v danej veci a uznesenia vlády č. 250 a č. 214.\n33. Žalovaný (v prvej časti vyjadrenia) zotrval na názore, že zámer navrhovanej činnosti nie je ako druh\nčinnosti samostatne uvedený v prílohe č. 8 zákona EIA. Keďže v rámci výstavby podzemnej tesniacej\nsteny a povrchovej tesniacej vrstvy dôjde k nakladaniu s nebezpečnými odpadmi, zámer navrhovanej\nčinnosti spadá do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 9 („Stavby, zariadenia, objekty a priestory na\nnakladanie s nebezpečnými odpadmi“) prílohy č. 8 zákona EIA s tým, že podľa § 18 ods. 2 písm. b)\nzákona EIA je predmetom zisťovacieho konania. Názor žalobcu o zaradení navrhovanej činnosti do\nkapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 2 („Skládky odpadov na nebezpečný odpad“) - povinné hodnotenie\nbez limitu, nepovažoval žalovaný za správny argumentujúc tým, že nejde o skládku nebezpečného\nodpadu, ale o environmentálnu záťaž a jej sanáciu. Ďalší názor žalobcu o zaradení navrhovanej činnosti\ndo kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 7 („...úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných\nodpadov“) - povinné hodnotenie bez limitu, žalovaný označil za zavádzajúci argumentujúc tým,\nže predmetom tohto zisťovacieho konania bola výstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej\ntesniacej vrstvy a nie systém čerpania a čistenia podzemných vôd. Dodal, že systém čerpania a\nčistenia podzemných vôd bude skompletizovaný až na základe realizovania doplnkového geologického\nprieskumu a v nadväznosti na to OÚ preto stanovil v prvostupňovom rozhodnutí podmienku, čím sa\nzabezpečí, aby súvisiace činnosti boli posúdené podľa zákona EIA. K posúdeniu ďalších súvisiacich\nčinností dôjde pred príslušným povolením, čo je podľa názoru žalovaného v súlade so zákonom EIA a\nnie je nezákonné tak, ako uvádza žalobca.\n34. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti oddeliť posúdenie sanácie podzemných vôd od posúdenia vplyvu\nstavebných objektov a o rozpore navrhovanej činnosti s prílohou III. bod la) smernice EIA žalovaný\noznačil za nepresné a založené na subjektívnom názore žalobcu. Zisťovacie konanie prebehlo v\nrozsahu predloženého zámeru navrhovanej činnosti a sanácia podzemných vôd bude predmetom\nsamostatného konania podľa zákona EIA. Predložený zámer obsahuje koncepciu, rozsah a postup\njednotlivých činností, pričom technologické a technické postupy budú riešené následne v projektových\ndokumentáciách. V tomto bode žalovaný konštatoval, že každý projekt nemusí a nemôže byť\nposudzovaný ako celok v jednom konaní podľa zákona EIA, pretože realizácia sa vykonáva postupne\na výsledky napr. prvej etapy realizácie sú často podkladom pre podrobnú prípravu realizácie druhej a\nďalších etáp projektu.\n35. K názoru žalobcu, že navrhovaná činnosť patrí do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 2 („Skládka\nnebezpečných odpadov“) žalovaný uviedol, že otázka ukončenia činnosti skládky odpadov CHZJD\nbola riešená v konaní podľa § 4 a § 5 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku\nenvironmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nUkončenie prevádzky skládky CHZJD bolo realizované na základe uznesenia vlády Slovenskej\nsocialistickej republiky č. 214/1976 zo dňa 14.07.1976 a č. 250/1978 zo dňa 23.08.1978. Z predmetných\nuznesení vyplýva, že činnosť skládky odpadov CHZJD bola ukončená rekultiváciou, takže v súčasnosti\npredmetom zámeru navrhovanej činnosti nie je a ani nemôže byť ukončenie činnosti skládky, ale\nvýstavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Návrh sanácie environmentálnej\nzáťaže Bratislava - Vrakunská cesta - skládka CHZJD, ktorá vznikla v dôsledku činnosti bývalej skládky\nCHZJD vo Vrakuni, vychádza z celkovej koncepcie riešenia problematiky environmentálnych záťaží v\nSlovenskej republike v gescii MŽP, ktorá sa systematicky začala riešiť v roku 2008, kedy sa vytvoril\nregister environmentálnych záťaží. Na základe údajov z Registra environmentálnych záťaží vznikli prvé\nkoncepčné dokumenty MŽP, a to Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2010 - 2015), kde\nbola zaradená aj sanácia environmentálnej záťaže Bratislava - Vrakunská cesta - skládka CHZJD.\n36. Žalovaný (v druhej časti vyjadrenia) vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa potreby\nposudzovania ďalšej reálnej alternatívy zdôraznil, že žiadosť o upustenie od variantného riešenia zámeru\nnavrhovanej činnosti podľa § 22 ods. 6 zákona EIA prebieha samostatne od zisťovacieho konania, a\nto ešte pred predložením zámeru navrhovanej činnosti na konanie podľa zákona EIA, teda nie je a\nani nemôže byť súčasťou žiadosti o posudzovanie zámeru navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní\npodľa zákona EIA. Následne žalovaný uviedol, že dôvodmi pre upustenie od variantného riešenia boli\nnasledovné skutočnosti vyplývajúce zo žiadosti navrhovateľa o upustenie od variantného riešenia:\n\n1/ Navrhovateľ vo svojej žiadosti o upustenie od variantného riešenia zdôraznil, že navrhovanú činnosť\n(výstavbu podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy) nie je možné umiestniť na inú\nlokalitu, pretože umiestnenie nebezpečného odpadu je dané a nemenné. Akékoľvek variantné riešenie\ntýkajúce sa inej lokalizácie navrhovanej činnosti je irelevantné. Neexistuje žiadna iná lokalita pre\numiestnenie stavby - podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva s ohľadom na charakter\nriešenej environmentálnej záťaže.\n2/ Navrhovateľ ďalej vo svojej žiadosti o upustenie od variantného riešenia uviedol, že vo vzťahu\nk výberu sanačnej metódy (metódy izolácie znečistenia - enkapsulácia), ktorú nemožno zamieňať s\nvariantným riešením, neexistuje kvalitatívne porovnateľná a rovnako efektívna technológia (aj vzhľadom\nna požadovanú hĺbku a nepriepustnosť podzemnej tesniacej steny a potrebnú ochranu podzemných vôd\nŽitného ostrova), ako je výstavba podzemných tesniacich stien a povrchových tesniacich vrstiev, a preto\nsú variantné riešenia iného technologického charakteru (menej efektívne) pre túto lokalitu neprijateľné.\n37. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že variantnosť riešenia sa vzťahuje na konkrétnu navrhovanú\nčinnosť, v tomto prípade na stavbu podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy\na požiadavka variantnosti sa musí týkať tejto navrhovanej činnosti. Variantnosť riešenia zámeru\nnavrhovanej činnosti nie je návrh úplne iného projektu, čo v tomto prípade „návrh úplného odstránenia\nenvironmentálnej záťaže“ je nový projekt. V rámci zisťovacieho konania posudzovaného zámeru\nnavrhovanej činnosti - stavba podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy nebol zo strany\núčastníkov konania navrhnutý žiadny iný variant vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorý by mohol byť v\nrámci zisťovacieho konania doplnený podľa § 22 ods. 6 zákona EIA. Účastníci konania požadovali ako\nvariantné riešenie úplne iný projekt - odvoz odpadu, čo nie je v súlade so zákonom. Žalovaný mal za to,\nže postupoval v súlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k zámeru navrhovanej\nčinnosti podľa § 23 ods. 4 zákona EIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by\nvyplývala potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, ktorou je výstavba\npodzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy.\n38. K námietke žalobcu, že účastníci konania neboli oboznámení s argumentami navrhovateľa a\nnemali možnosť sa voči nim odvolať, žalovaný uviedol, že podľa § 64 písm. c) zákona EIA: „Na\nkonanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem upustenia od\nvariantného riešenia podľa § 22 ods. 6“, tzn., že upustenie od variantného riešenia je vylúčené spod\nrežimu správneho poriadku, uskutočňuje sa na základe žiadosti navrhovateľa pred samotným začatím\nzisťovacieho konania a nie je možné sa voči nemu odvolať. Navyše žalovaný uviedol, že účastníci\nkonania mali možnosť oboznámiť sa s dôvodmi pre upustenie od variantného riešenia navrhovanej\nčinnosti v rámci vedeného zisťovacieho konania. Žiadny účastník konania však túto možnosť nevyužil.\n39. Žalovaný (v tretej časti vyjadrenia) vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcim sa potreby\nposudzovať kladné vplyvy na životné prostredie uviedol, že kladné vplyvy na životné prostredie\nzabezpečujú ochranu a zlepšenie životného prostredia a tieto sa v rámci konaní podľa zákona EIA\nzisťujú a vyhodnocujú. Ich zistenie však nie je dôvodom rozhodnúť o tom, že navrhovaná činnosť\nbude predmetom povinného hodnotenia. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že obe\nrozhodnutia sú riadne odôvodnené, pričom prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa náležíte vysporiadali\nso všetkými pripomienkami účastníkov konania vrátane žalobcu, a teda sú vydané v súlade so zákonom\no posudzovaní ako aj správnym poriadkom.\nV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\na ďalší priebeh konania pred správnym súdom\n40. Vo vyjadrení zo dňa 26.08.2019 žalobca zotrval na podanej žalobe, pričom odkázal na v nej uvedené\nskutočnosti a právne argumenty.\n41. V priebehu správneho súdneho konania boli správnemu súdu predložené aj vyjadrenia ďalších\núčastníkov konania v 2., 3., 7., 12., 17., 19., 20. a 23. rade, ktorí sa plne stotožnili so žalobou žalobcu\na navrhovali žalobnému petitu vyhovieť v plnom rozsahu. Zdôrazňovali, že navrhovaná činnosť (resp.\nzámer) mala (resp. má) podliehať posudzovaniu podľa zákona EIA.\n42. Ďalší účastník konania v 1. rade v podrobnom vyjadrení zo dňa 15.07.2019, ako aj vo\nvyjadrení zo dňa 01.10.2019, navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zastával\n\nnázor, že napadnuté rozhodnutia sú náležite a presvedčivo odôvodnené, pričom prvostupňový,\nako aj druhostupňový správny orgán sa náležite vysporiadali so všetkými pripomienkami a námietkami\núčastníkov konania vrátane žalobcu, a teda sú vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\nEIA, ako aj správneho poriadku.\n43. Uznesením č. k. 5S/19/2019-285 zo dňa 11.06.2020 Krajský súd v Bratislave (ako vecne a miestne\npríslušný správny súd v rozhodnom čase) rozhodol o pribratí do správneho súdneho konania (ďalších)\núčastníkov administratívneho konania (t. j. ďalší účastníci konania v 24., 25. a 26. rade).\n44. Uznesením č. k. 5S/19/2019-302 zo dňa 20.04.2021 Krajský súd v Bratislave určil: (i) ďalšieho\núčastníka konania v 1. rade - MŽP za spoločného zástupcu ďalším účastníkom správneho súdneho\nkonania v 2. a 3. rade, (ii) ďalšieho účastníka konania v 17. rade - Inštitút vodnej politiky za spoločného\nzástupcu ďalším účastníkom správneho súdneho konania v 4. až 16. rade a v 18. až 26. rade.\n45. Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania v záhlaví tohto rozsudku došlo k prečíslovaniu ich pôvodného\nporadia, a to v dôsledku v tomto odseku uvedených skutočností, ktoré nastali v priebehu súdneho\nkonania. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2019 sa A. H. (účastník administratívneho konania a\npôvodne ďalší účastník správneho súdneho konania, pozn. správneho súdu) vzdal svojho účastníctva\nv konaní, a preto ho správny súd v záhlaví tohto rozsudku neuvádza. V záhlaví tohto rozsudku správny\nsúd neuvádza ani spoločnosť TBG Slovensko, a. s. (účastník administratívneho konania a pôvodne ďalší\núčastník správneho súdneho konania, pozn. správneho súdu), ktorá bola v správnom súdnom konaní\nprávne zastúpená advokátskym spoločenstvom Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s. r. o.,\npretože dňa 15.11.2024 táto spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra po ukončení likvidácie,\nčím došlo k zániku jej účastníctva v správnom súdnom konaní ako i plnej moci vystavenej na právneho\nzástupcu.\nVI. Relevantná právna úprava\n46. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej\nlen „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní\nvo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).\n47. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia\n48. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n49. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti\n50. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n51. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany\nživotného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania\nstrategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a\nvyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti\nna životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a\nnavrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia,\nktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo\nzabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického\ndokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.\n\n52. Podľa § 3 písm. a) zákona EIA vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv\nna životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie,\nvodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito\nfaktormi.\n53. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti\nalebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť\nrealizovanú na účely uvedené v písmene b).\n54. Podľa § 18 ods. 3 zákona EIA ukončenie navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s likvidáciou,\nsanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností, je ako zmena povolenej navrhovanej\nčinnosti samostatným predmetom posudzovania alebo zisťovacieho konania len vtedy, ak také\nukončenie navrhovanej činnosti nebolo súčasťou posúdenia navrhovanej činnosti.\n55. Podľa § 20a zákona EIA (v znení účinnom v rozhodnom čase) rozhodnutie vydané v zisťovacom\nkonaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia (podľa pozn. 22b/ správny\nporiadok, pozn. správneho súdu) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní\npodľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný\norgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s\nodborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej\nčinnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.\n56. Podľa § 22 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom\nprípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej\nčinnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná\ntechnológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania\nďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie\nďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.\n57. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene\nnavrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo\nk oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude\nposudzovať podľa tohto zákona.\n58. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena\nbude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v\nprílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.\n59. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,\nokrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa\nnavrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.\n60. Podľa § 3 písm. t) geologického zákona na účely tohto zákona environmentálna záťaž je znečistenie\núzemia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo\nhorninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody (podľa pozn. 5a/\nzákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu).\n61. Podľa § 3 písm. s) geologického zákona na účely tohto zákona sanácia environmentálnej záťaže\nsú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť,\nznížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce\nvyužitie územia.\n\n62. Podľa § 20a ods. 1 geologického zákona (v znení účinnom v rozhodnom čase) informačný systém\nenvironmentálnych záťaží (ďalej len „informačný systém“) zabezpečuje zhromažďovanie údajov a\nposkytovanie informácií o environmentálnych záťažiach. Informačný systém je súčasťou informačného\nsystému verejnej správy.\n63. Podľa § 20a ods. 4 geologického zákona štátny program sanácie environmentálnych záťaží\nje základným dokumentom pre problematiku environmentálnych záťaží. Vypracúva a aktualizuje ho\nministerstvo najmä na základe údajov a informácií z informačného systému.\nVII. Nariadenie pojednávania\n64. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna\nvec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/19/2019, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/19/2019.\n65. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu\nžalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)\na dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr.\nIny Šingliarovej na pojednávaní dňa 16.01.2026 ju podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2026 zastupovala predsedníčka senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinová.\n66. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na\nnariadenom pojednávaní dňa 16.01.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.\na) SSP, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Nedostavil sa žalovaný a ani ďalší\núčastníci konania, resp. ich spoloční zástupcovia. Žalovaný ani splnomocnení zástupcovia ďalších\núčastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili\na ani nežiadali o odročenie pojednávania. Z toho dôvodu správny súd podľa § 114 SSP pojednával v ich\nneprítomnosti. V ústnom prednese právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu\npridržiavajúc sa aj predložených písomných vyjadrení, s tým, že k jednotlivým nosným žalobným bodom\nsa vyjadrí priamo žalobca. Žalobca na pojednávaní uviedol, že správne orgány nerozhodli zákonným\nspôsobom, keď vylúčili proces EIA. Vytkol správnym orgánom, že konanie neprebehlo riadne podľa\nzákona EIA a správneho poriadku. Mal za to, že došlo k zúženiu predmetu v rámci zisťovacieho konania,\nkeď sa stanovilo, že ide len o stavbu tesniacej steny. Išlo o formálne zúženie, pretože samotný názov\nje sanácia environmentálnej záťaže skládky a účel tesniacej steny je v podstate len sanácia skládky.\nDruhý spôsob, ktorým sa zúžil predmet, je, že sa posudzovala len prvá etapa zisťovacieho konania, ale\nv samotnom zámere je spomenuté, že ďalšie dve etapy sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia. V ďalších\netapách sa má vyťahovať jedovatá voda z telesa skládky i mimo telesa skládky. Žalobca zastával názor,\nže nie je v súlade so zákonom tieto dve obmedzenia. Ak nie je známy celý rozsah činnosti a jej vplyvov,\nnie je možné zákonne rozhodnúť, že EIA nie je potrebná. Druhý bod sa týka variantnosti – verejnosti\nbola odopretá možnosť zúčastniť sa posudzovania druhého variantu, pretože správny orgán tvrdil, že\no upustení od druhého variantu rozhodol ešte pred zisťovacím konaním na žiadosť, ktorá je zo zákona,\nna žiadosť žiadateľa, že sa projekt nebude posudzovať variantne. Žalobca mal za to, že pokiaľ verejnosť\nnavrhne druhý variant, správny orgán sa s tým musí vysporiadať. Toto neurobil a odvolal sa, že už\npredtým rozhodol, že nebude posudzovať druhý variant. Po vylúčení druhého variantu správny orgán\nnerozhodol riadne v rámci zisťovacieho konania. Tretí nosný žalobný bod – týka sa tiež variantnosti –\nnapriek tomu, že správny orgán tvrdí, že sa v zisťovacom konaní nebude zaoberať druhým variantom\na nebude ho posudzovať, napriek tomu sa k tomu vyjadril a tvrdí, že druhý variant nie je reálny. Nijakým\nspôsobom pritom nedokázal, že nie je reálny, len uviedol, že má významné riziká. Tieto riziká však už\npatria do posudzovania v rámci vplyvov na životné prostredie a nemá sa to posudzovať v zisťovacom\nkonaní. V zisťovacom konaní musí správny orgán len povedať, že či je iný variant reálny alebo nie, ale\n\nk tomu nedošlo. Pokiaľ je variant reálny a prináša podstatné vplyvy na životné prostredie tak v rámci\nzisťovacieho konania sa s ním správny orgán musí zaoberať a na základe toho o tom rozhodnúť, či\nopustí od EIA alebo nie. Ak takýto variant existuje a nemožno ho zákonne určiť ako nereálny, nie je\nmožné EIA vylúčiť bez jeho posúdenia (toho druhého variantu). Záverom prednesu zhrnul, že (i) správny\norgán nehodnotil navrhovanú činnosť ako celok, (ii) v otázke variantov obmedzil účasť verejnosti a (iii)\nnerozhodol riadne o nereálnosti druhého variantu. Žalobca mal za to, že každá z týchto okolností je\ndostatočným dôvodom na spochybnenie zákonnosti rozhodnutia o vylúčení EIA. V súhrne vedú k záveru,\nže správne orgány nemohli zákonne rozhodnúť, že posudzovanie podľa zákona EIA nie je potrebné.\nPreto žalobca zotrval na žalobnom návrhu, aby správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že mu nejde len o formálne vady,\nale aby bol dodržaný proces. Ak by zisťovacie konanie prebehlo v súlade so zákonom, vytvoril by sa\npriestor na odborné posúdenie rôznych riešení a na účasť verejnosti na riešení závažného problému.\nZáverom v rámci odpovedí na otázky členky senátu tiež uviedol, že z napadnutých rozhodnutí nie sú\nzrejmé dôvody, prečo sa upustilo od variantného riešenia a že minister životného prostredia zrušil vydané\nstavebné povolenie na tesniacu stenu a priklonil sa k druhému variantu, že je potrebné „všetko vybrať“.\nTaktiež podotkol, že technické veci nenamieta.\nVIII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n67. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov (administratívneho) konania (jedným\nz nich bol aj žalobca) a prvostupňové rozhodnutie OÚ potvrdil. Týmto prvostupňovým rozhodnutím\nOÚ rozhodol, že navrhovaná činnosť „Sanácia environmentálnej záťaže - výstavba podzemnej\ntesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy - Bratislava - Vrakuňa - skládka CHZJD“ uvažujúca\ns výstavbou podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy na pozemkoch, ktoré sú\nvymenované v prvostupňovom rozhodnutí, na ktorých sa nachádza skládka bývalých Chemických\nzávodov Juraja Dimitrova a na ktorých sa bude vykonávať sanácia a na pozemkoch, ktoré sú\nvymenované v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sú mimo bývalej skládky Chemických závodov Juraja\nDimitrova, ale v mraku znečistenia podzemnej vody, na ktorých sa budú vykonávať práce súvisiace\nso sanáciou environmentálnej záťaže alebo s monitorovaním environmentálnej záťaže, sa nebude\nposudzovať podľa zákona EIA. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA boli určené vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia aj podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie (bližšie špecifikované na s. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia).\n68. Proti týmto rozhodnutiam správnych orgánov podal žalobca správnu žalobu, a to z pozície\n(zainteresovanej) dotknutej verejnosti podľa § 24 zákona EIA. Z obsahu pripojeného administratívneho\nspisu mal správny súd za preukázané, že sa aktívne zúčastnil celého procesu EIA (prejavil záujem\nna navrhovanej činnosti), a to vrátane podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny\nsúd konštatuje, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania a ako subjekt spĺňajúci definíciu\n(zainteresovanej) dotknutej verejnosti bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby podľa §\n42 ods. 1 písm. a) SSP. Záver správnych orgánov neposudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona\nEIA považoval žalobca za nezákonný tvrdiac, že takýmto rozhodnutím bol porušený verejný záujem\nna ochrane životného prostredia.\n69. Správny súd preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové\nrozhodnutie OÚ, vrátane postupu v administratívnom konaní predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu\nžalobných bodov a to tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu\nje dôvodná.\n70. Primárne správny súd uvádza, že v súdenej veci je v prvom rade potrebné si ozrejmiť, o akú\nnavrhovanú činnosť v predmetnej veci ide. Konkrétne ide o sanáciu environmentálnej záťaže v Bratislave\n- Vrakuni - skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova, a to výstavbou podzemnej tesniacej steny\na povrchovej tesniacej vrstvy tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tohto\nrozsahu sa pridržiaval aj žalovaný druhostupňový orgán verejnej správy. Sanácia environmentálnej\nzáťaže je definovaná v geologickom zákone v § 3 písm. s) ako práce vykonávané v horninovom prostredí,\npodzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň\nakceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Samotná environmentálna\nzáťaž je potom definovaná v § 3 písm. t) geologického zákona ako znečistenie územia spôsobené\n\nčinnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie,\npodzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. V predmetnej veci o túto výnimku\n(environmentálnu škodu) nejde, tak ako to vyplýva z oboch napadnutých rozhodnutí (prvostupňové\nrozhodnutie OÚ a napadnuté rozhodnutie žalovaného). Samotný geologický zákon potom vytvára\naj informačný systém environmentálnych záťaží, ktorý je upravený v § 20a geologického zákona.\nGeologický zákon ráta aj s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, pokiaľ ide o environmentálnu\nzáťaž, napr. aj v § 32c ods. 16, na ktoré nevyžaduje len zisťovacie konanie, ale priamo posudzovanie\nvplyvov na životné prostredie. V zákone EIA „sanácia environmentálnej záťaže“ výslovne definovaná\nnie je, a preto je potrebné podľa definície z geologického zákona skúmať, na čo konkrétne sa\ntáto sanácia environmentálnej záťaže, v rozsahu zákona EIA, vzťahuje. Z Prílohy číslo 8, Kapitoly\n9 - Infraštruktúra a Položiek číslo 2 a 7 zákona EIA vyplýva, jednak aj v spojení s rozhodnutím\nprvostupňovým a druhostupňovým, že ide o skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova. V Položke\nčíslo 2, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA sa potom uvádza „Skládky odpadov na nebezpečný\nodpad“, keď je povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Podľa názoru správneho súdu\nrovnako tak môže ísť o Položku číslo 7, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA, v časti „...úprava,\nspracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov“, kedy je znova povinné posudzovanie vplyvov\nna životné prostredie. Správny súd nesúhlasí s tvrdením správnych orgánov, že skutočnosť, že\nnavrhovaná činnosť (sanácia environmentálnej záťaže) nie je ako druh činnosti uvedená v Prílohe č. 8\n(„Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu vplyvov na životné prostredie“) zákona\nEIA, spôsobuje, že navrhovateľ nebol povinný predkladať zámer na posúdenie. Je úlohou správneho\norgánu v zisťovacom konaní posúdiť a rozhodnúť, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa\nzákona EIA, pričom predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť\nkaždá navrhovaná činnosť uvedená v Prílohe č. 8 časti B. V rámci postupu posudzovania a rozhodovania\no potrebe posudzovať zámer (projekt, resp. navrhovanú činnosť) podľa zákona EIA sa primerane\npoužívajú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 zákona EIA.\n71. Sanáciu environmentálnej záťaže je potrebné vnímať ako proces zameraný na odstránenie,\nzníženie alebo zneškodnenie znečisťujúcich látok v pôde, vode a ovzduší s cieľom minimalizovať alebo\neliminovať riziká pre životné prostredie, ľudské zdravie a ekosystémy. Ide pritom o komplexnú sústavu\ntechnických, biologických a administratívnych opatrení. Zákon EIA presne nedefinuje, čo myslí úpravou,\nspracovaním a zhodnocovaním nebezpečných odpadov. V tomto prípade je potrebné vychádzať z\ngramatického výkladu týchto jednotlivých slov. „Úpravou“ sa podľa Krátkeho slovníka slovenského\njazyka a Synonymického slovníka slovenského jazyka rozumie upravovanie, upravenie, vonkajší vzhľad\na ráz, usporiadanie niečoho. Ďalej „spracovaním“ sa rozumie použiť surovinu pri výrobe niečoho,\nprácou upraviť/opracovať/dať niečo do poriadku/dať niečo do žiadaného stavu (teda do žiadaného stavu\nživotného prostredia). „Zhodnotením“ sa rozumie urobiť niečo hodnotnejším, zvýšiť hodnotu niečoho\n(teda napríklad aj environmentálnej záťaže tak, aby bola akceptovateľná pre životné prostredie). Čiže\naj Položka číslo 7, Kapitoly 9, Prílohy číslo 8 zákona EIA je možná ako aplikovateľná na súdenú právnu\nvec s tým, že aj pri Položke číslo 7 ide o povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.\n72. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že z hľadiska právnej stránky veci\nžalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne vec posúdili, keď uviedli, že na\npredmetnú vec sa nemá povinne aplikovať zákon EIA, keď aplikovali Položku číslo 9, Kapitoly 9, Prílohy\nčíslo 8 zákona EIA, a teda „Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými\nodpadmi“, čo je podľa názoru správneho súdu nesprávne.\n73. Ďalej správny súd postupoval v intenciách rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, pričom ide\no pomerne stabilizovanú judikatúru, napr. vo veciach C-392/1996, C-201/2002, C-411/2017, C-2/2007,\nC-110/20, z ktorých vyplýva, že je potrebné jednotlivé fázy sanácie environmentálnej záťaže (resp.\nprojektu/zámeru) posudzovať ako jeden celok. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie správny súd uvádza, že „Ak vnútroštátne právo stanovuje, že povoľovacie konanie\nsa uskutočňuje vo viacerých etapách, posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie sa musí\nuskutočniť hneď, ako je možné identifikovať a posúdiť všetky vplyvy, ktoré tento projekt môže mať na\nživotné prostredie a tieto vplyvy musia byť identifikované a posúdené ako jeden celok a potrebné je\nzohľadniť kumulatívny účinok všetkých týchto projektov, ktoré sa posudzujú ako celok - objektívny a\nchronologický vzťah medzi nimi.“ Cieľ smernice EIA nemožno obísť rozdelením projektu. Judikatúra\nSúdneho dvora Európskej únie zakazuje postup, ktorý vedie k obchádzaniu procesu posudzovania\nvplyvov na životné prostredie tým, že zámerne rozdeľuje projekt na menšie jednotky vylúčené rozsahu\n\npôsobnosti nariadení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – tzv. salámovú metódu. Zákaz\n„salámovej metódy“ je v súlade s kľúčovou požiadavkou komplexného posúdenia, ktorá je zakotvená\nv smernici EIA. Pokiaľ ide o súvisiace práce alebo pomocné práce, mala by sa vykonať skúška ťažiska\ns cieľom určiť, či tieto práce predstavujú neoddeliteľnú súčasť projektu. V záujme predchádzania\nzneužitiu pravidiel Európskej únie rozdelením projektov, ktoré by mohli mať spolu významný vplyv na\nživotné prostredie, je potrebné zohľadniť kumulatívny účinok takýchto projektov, ak majú objektívny a\nchronologický vzťah medzi nimi (vec C-244/12, Salzburger Flughafen, bod 21). Zámerom príslušnej\nprávnej úpravy je tak možnosť pre príslušný orgán prihliadať na kumulatívne a synergické vplyvy projektu\nalebo jeho zmeny, medzi ktorými existuje priestorová alebo prevádzková súvislosť so zjavným časovým\nprepojením. Týmto ustanovením sa umožňuje príslušnému orgánu efektívne zabraňovať účelovému\nobchádzaniu predmetu a účelu konania podľa zákona EIA (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 4Sžk/29/2018 zo dňa 02.07.2020).\n74. Nezohľadnenie kumulatívneho účinku niekoľkých projektov, resp. etáp jednej navrhovanej činnosti,\nnesmie v praxi znamenať, že všetky projekty, resp. jednotlivé etapy uniknú povinnosti posudzovania,\npokiaľ ako celok môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie. Keďže tak žalovaný ani prvostupňový\nsprávny orgán neurobili a projekt, o ktorom vedeli, že je fázovaný na viaceré etapy, posudzovali každý\nsamostatne, s tým, že v predmetnej veci ide o prvú etapu, ktorú si vyhodnotili ako takú, ktorú nie je\npotrebné posudzovať podľa zákona EIA, nedostatočne zistili skutkový stav veci, keďže sa nezaoberali\nďalšími fázami projektu, kde podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bolo potrebné\nvplyvy všetkých týchto fáz a jednotlivých etáp projektu vyhodnocovať naraz ako jeden celok. Keďže\ntak orgány verejnej správy nepostupovali, nedostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý následne viedol\ni k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie\ntýkajúcou sa smernice EIA sa môže ukázať ako potrebné zohľadniť kumulatívne vplyvy takých projektov,\no aké ide vo veci samej, aby sa zabránilo obchádzaniu právnej úpravy Európskej únie rozdelením\nprojektov, ktoré môžu mať spoločne významný vplyv na životné prostredie. Správny súd zastáva názor,\nže orgány verejnej správy sa v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a požiadavkám\nkladeným smernicou EIA nezákonne „vyhli“ povinnosti podrobiť zámer navrhovanej činnosti ako celok.\nAko dôvodnú preto vyhodnocuje správny súd námietku žalobcu, ktorý v žalobe poukazujúc na § 32\nods. 1 správneho poriadku, prílohu č. III bod 1a) smernice EIA a prílohu č. 10 zákona EIA („Kritériá\npre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA“) namietal, že (i) nie je správne, zákonné ani možné sa\nzaoberať iba časťou navrhovanej činnosti, pretože správny orgán musí pri rozhodovaní o posudzovaní\nzistiť a zobrať do úvahy úplný stav veci, (ii) projekty sa musia posudzovať so zreteľom na veľkosť\nprojektu, teda nie čiastočne, ani rozdelené na časti alebo rozdelené na etapy, (iii) je potrebné primerane\npoužiť aj kritérium súvislosti s inými činnosťami.\n75. Správny súd sa nestotožňuje s argumentáciu správnych orgánov týkajúcou sa § 18 ods. 3\nzákona EIA, podľa ktorej v tomto konaní nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia, pretože\nv prípade navrhovanej činnosti - výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy\nnejde o ukončovanie navrhovanej činnosti podmieňujúcej vznik environmentálnej záťaže, keďže činnosť\npodmieňujúca vznik environmentálnej záťaže sa v súčasnosti už nevykonáva a samotná činnosť bola\nukončená už v minulosti. Podľa názoru správneho súdu je nerozporné, že predmetný zámer smeruje\nk eliminácii a odstráneniu environmentálnej záťaže, ktorá vznikla práve v dôsledku činnosti bývalej\nskládky CHZJD. Sanáciu environmentálnej záťaže v predmetnej veci preto môžeme charakterizovať\nako ukončenie činnosti, ktorá viedla k vzniku environmentálnej záťaže, odstránením následkov činnosti\nv miere dostatočnej pre ďalšie využívanie posudzovaného územia (odstránenie rizík). Keďže v rámci\nnavrhovanej činnosti sanácie environmentálnej záťaže sa budú realizovať aj stavby a iné zariadenia,\nsprávny súd má za to, že navrhovanú činnosť je možné špecifikovať aj ako zásah do prírodného\nprostredia meniaci fyzické aspekty lokality podľa § 3 písm. f) zákona EIA. „Užívateľom“ environmentálnej\nzáťaže je v súlade s ustanoveniami zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku\nenvironmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 409/2011\nZ. z.“) pôvodca alebo povinná osoba zodpovedajúca za vypracovanie a realizáciu plánu prác na\nodstránenie environmentálnej záťaže. Konanie o určení povinnej osoby vo vzťahu k riešeniu predmetnej\nenvironmentálnej záťaže sa začalo na podnet MŽP po ukončení prieskumu environmentálnej záťaže.\nV záverečnej kapitole správy z prieskumu environmentálnej záťaže (O. Urban, J. Čopan a kol., 2015)\nsa konštatuje: „Dosiahnuté výsledky potvrdili rozsiahle znečistenie pôdneho vzduchu, horninového\nprostredia a podzemných vôd širokou škálou kontaminantov. Priestor skládky je vysoko znečistený\na je zdrojom znečistenia podzemných vôd, ktorí šíria znečistenie na veľké vzdialenosti. Skúmané\n\núzemie skládky CHZJD predstavuje významné environmentálne a zdravotné riziko, ktoré si vyžaduje\nrealizáciu sanačných opatrení.“ Konanie o určení povinnej osoby vo vzťahu k riešeniu predmetnej\nenvironmentálnej záťaže bolo zastavené z dôvodu, že pôvodca environmentálnej záťaže zanikol a\npovinnú osobu nie je možné určiť. Je bezrozporné, že zodpovednosť za environmentálnu záťaž prešla\nna štát. Štát poveril MŽP vykonaním povinností povinnej osoby na úseku environmentálnej záťaže podľa\n§ 5 ods. 7 zákona č. 409/2011 Z. z. medzi inými aj na lokalite Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta\n- skládka CHJZD, a to uznesením Vlády SR č. 515 zo dňa 16.11.2016 k návrhu Ministerstva životného\nprostredia SR o určení príslušného ministerstva podľa zákona č. 409/2011 Z. z.\n76. Správny súd konštatuje, vychádzajúc zo samotného zámeru navrhovanej činnosti, že účelom,\nnázvom a charakterom navrhovanej činnosti je realizácia sanácie environmentálnej záťaže. Pokiaľ\nide o metódu sanácie environmentálnej záťaže v zámere je definovaná ako enkapsulácia skládky\ns dočistením podzemnej vody v jej okolí na úroveň cieľových hodnôt sanácie, čím sa eliminujú\nprítomné environmentálne a zdravotné riziká identifikované analýzou rizika znečisteného územia. Zámer\nčinnosti v jeho prvej etape síce rieši environmentálne aspekty budovania stavebných objektov, ale vo\nvšeobecnosti (zámer ako taký) rieši environmentálne aspekty sanácie environmentálnej záťaže ako\ncelku. Na viacerých miestach zámeru je pritom zdôrazňované, že predmetná sanácia environmentálnej\nzáťaže predstavuje vysoké riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ako primárny cieľ projektu\nsanácie je v zámere uvedená eliminácia zistených environmentálnych a zdravotných rizík, a tým\nochrana života a zdravia obyvateľstva ako aj ochrana životného prostredia v dlhodobom časovom\nhorizonte. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že zámer navrhovanej činnosti sa týka\nsanácie environmentálnej záťaže bývalej skládky CHZJD. Zároveň konštatuje, že je bezrozporné, že\nsúčasná situácia je „nevyhovujúca“ a riziková, predstavujúca ohrozenie zdravia obyvateľstva a životného\nprostredia.\n77. Ako dôvodnú vyhodnocuje správny súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov v častiach týkajúcich sa variantnosti zámeru (upustenie od variantného\nriešenia a posúdenie variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže). K\nvariantnosti predloženého zámeru OÚ v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s poukazom na §\n22 ods. 6 a § 23 ods. 4 zákona EIA (s. 40 a 41 prvostupňového rozhodnutia) len stroho uviedol,\nže navrhovateľ listom požiadal OÚ o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej\nčinnosti s uvedením konkrétnych dôvodov na takýto postup a že po zvážení argumentov uvedených\nv žiadosti listom žiadosti vyhovel a upustil od požiadavky variantného riešenia. OÚ mal za to,\nže navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom EIA a že v rámci pripomienok predložených k\nzámeru podľa § 23 ods. 4 zákona EIA neboli uvedené také nové skutočnosti, na základe ktorých by\nvyplývala potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti. O aké skutočnosti\nuplatnené v rámci pripomienok išlo, už prvostupňový orgán neuvádza. Bez toho, aby sa zaoberal\npripomienkami k variantnosti zámeru, bez bližšieho zdôvodnenia a akejkoľvek vlastnej úvahy, uzavrel,\nže „Všetky skutočnosti týkajúce sa jednovariantného riešenia uvedené v doručených pripomienkach\nboli navrhovateľom vyhodnotené už v doručenej žiadosti o upustenie od variantného riešenia.“ Takýto\npostup správneho orgánu vyhodnocuje správny súd ako neprípustný, zakladajúci nepreskúmateľnosť\nzáveru správneho orgánu o otázke variantnosti, a to pre nedostatok dôvodov. Uvedené platí obdobne aj\npokiaľ ide o argumentáciu prvostupňového orgánu vo vzťahu k variantu úplného odstránenia chemického\nodpadu z priestoru environmentálnej záťaže, keďže prvostupňový orgán len preberajúc argumentáciu\nnavrhovateľa uviedol, že „Navrhovateľ na základe vypracovaných riešení vybral variant enkapsulácie\nako jediný reálne uskutočniteľný s poukázaním na environmentálnu záťaž a to tak, aby sanácia\nenvironmentálnej záťaže bola vykonaná s čo najmenšími rušivými vplyvmi a dôsledkami. V súvislosti\ns v pripomienkach uvádzaným variantom úplného odstránenia chemického odpadu sa OÚ stotožnil s\nnázorom navrhovateľa, podľa ktorého by tento variant znamenal potrebu zriadenia skládky chemického\nodpadu na inom mieste a v inej obci na Slovensku, neúnosné zaťaženie obyvateľov Bratislavy prepravou\nnebezpečného odpadu (120 tis. m3, pri objemovej hmotnosti výkopovej zeminy 1,8 t/m3 je to 216 tis.\nton, čo predstavuje 2 x 100 000 jázd nákladných aut s nosnosťou 20 t) a neúmernými ekonomickými\nnákladmi. Znova by pritom išlo len o dočasné riešenie problému, ktorý by sa premiestnil na iné\nmiesto.“ Pokiaľ ide o žalovaného, v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia k variantnosti zámeru\n(upusteniu od variantného riešenia a posúdeniu variantu úplného odstránenia odpadov z priestoru\nenvironmentálnej záťaže) len zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu. Navyše uviedol, že\n„prvostupňový orgán v upustení od variantného riešenia postupoval nezávisle, na základe podkladov\na argumentov, ktoré mu boli v žiadosti o upustenie od variantného riešenia predložené a s ohľadom\n\nna charakter zámeru navrhovanej činnosti, reálne dostupné spaľovacie technológie a ich kapacity, a\nzároveň s ohľadom na súčasné kapacity skládok nebezpečného odpadu v dostupnej vzdialenosti od\nriešenej lokality.“ Stotožňujúc sa s prvostupňovým orgánom ešte dodal, že prvostupňový orgán upustil\nod variantného riešenia zámeru v súlade so zákonom EIA a že „zohľadnil možnosti iných alternatív a\nz nich vyplývajúcu bezpodmienečnú nevyhnutnosť vybudovať podzemnú tesniacu stenu bez zvolenia\nakejkoľvek alternatívy za účelom ochrany vôd počas sanácie.“ Tento záver však žalovaný nepodporil\nžiadnym dôkazom (resp. akýmkoľvek odborným podkladom), ktorý by mal oporu v administratívnom\nspise, resp. ktorému by predchádzalo vo veci vykonané dokazovanie. Takto formulované tvrdenia\npreto považuje správny súd za nepodložené. Ide len o strohé konštatovania žalovaného, bez opory v\nadministratívnom spise resp. náležite zistenom skutkovom stave veci, ale najmä bez náležitej správnej\núvahy. Správny súd v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na citovanú konštatáciu z prvostupňového\nrozhodnutia podľa ktorej sa: „OÚ stotožnil s názorom navrhovateľa“. Správny súd pripomína, že úlohou\nsprávneho orgánu je riadne zistiť skutkový stav veci vykonaním dokazovania a zistením iných podkladov\npre rozhodnutie a na jeho základe objektivizovať tvrdenia uvádzané účastníkmi konania. Uvedené\nz konštatácie OÚ nevyplýva. V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na znenie § 2 písm. c) zákona EIA\na konštatuje, že v takto prezentovaných záveroch žalovaného absentuje (aj) objasnenie a porovnanie\nvýhod a nevýhod navrhovanej činnosti vrátane jej variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom,\nčo je v rozpore s účelom zákona EIA. Súčasne správny súd zdôrazňuje, že správny orgán môže na\nzáklade žiadosti navrhovateľa upustiť od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti len vo\nvýnimočnom prípade. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba\nposudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní („musí“, pozn.\nsprávneho súdu) požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa zákona EIA (§ 22 ods.\n6 zákona EIA). Ak podľa názoru správneho orgánu potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu\nnavrhovanej činnosti z pripomienok k predloženému zámeru nevyplynula, je povinný svoj záver náležite\na riadne odôvodniť (v rozhodnutí vydanom zo zisťovacieho konania).\n78. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný doplnil svoju argumentáciu o otázke variantnosti\nriešenia navrhovanej činnosti. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány\nsplnili povinnosti stanovené zákonom. Nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu\nbyť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho\norgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení k správnej žalobe). Správnemu súdu\nani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty\nsprávneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť\nsprávny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože\ntakáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry\nkompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.\n79. Správny súd tak konštatuje, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú v tejto časti (v\nčasti týkajúcej sa variantnosti riešenia navrhovanej činnosti) nedostatočne odôvodnené, pričom z\nnich nie je možné jednoznačne zistiť úvahy, ktorými sa správne orgány riadili pri formulovaní svojich\nzáverov k variantnosti zámeru (t. j. k upustení od variantného riešenia a k posúdeniu variantu úplného\nodstránenia odpadov z priestoru environmentálnej záťaže). V odôvodnení napadnutých rozhodnutí v\ntejto časti absentuje i to, aké úvahy boli správnymi orgánmi použité pri hodnotení dôkazov a použití\nprávnych predpisov, na ktorých dospeli k prezentovaným záverom o týchto otázkach. Na dosiahnutie\npresvedčivosti dôvodov napadnutých rozhodnutí v tejto časti bolo potrebné, aby správne orgány poskytli\nv odôvodnení zrozumiteľné, jasné a riadne zdôvodnené jednoznačné závery. Z rozhodnutí správnych\norgánov v tejto časti nie je zrejmé, ako sa vysporiadali s pripomienkami účastníkov administratívneho\nkonania k týmto sporným otázkam, či aplikáciou príslušných zákonných ustanovení, ale ani to, na\nzáklade akých podkladov a z akého skutkového stavu vychádzali. V tomto bode správny súd zdôrazňuje,\nže za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie (resp. jeho časť), ktoré je nezrozumiteľné, teda\nnejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je\nmožné jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri\nformovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS\nSR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už opakovane vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné,\nzrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov,\nna ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia\n\nboli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie\nprávnych záverov samotného správneho orgánu“ (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa\n28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom\nnemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal“ (R\n3/2014).\n80. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel\nk záveru, že v súdenej veci došlo k naplneniu dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1\npísm. c) a e) SSP, a v časti týkajúcej sa variantnosti zámeru i dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d/\nSSP, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutia správnych orgánov ako nezákonné zrušiť a vec\nvrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže správne orgány nevyhodnocovali\njednotlivé etapy projektu naraz ako jeden celok, ale skutkový stav zisťovali len k „čiastočnej“, t. j. prvej\nfáze projektu/zámeru, nedostatočne zistili skutkový stav veci, ktorý následne viedol i k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci. Ide o vadu, ktorou trpia obe napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy –\nprvostupňové i druhostupňové rozhodnutie, a preto správny súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorý je viazaný právnym\nnázorom správneho súdu prezentovanom v tomto rozsudku.\n81. V ďalšom konaní, vzhľadom na nezákonnosť a nedostatky napadnutého rozhodnutia, bude\norgán verejnej správy prvého stupňa povinný sa vecou opätovne zaoberať a prijať jednoznačný a\ndostatočne odôvodnený záver posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s právnym názorom\nprezentovaným v tomto rozsudku, a to tak, aby jeho rozhodnutie napĺňalo požiadavky kladené § 46\na § 47 Správneho poriadku. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny súd dodáva, že ak v súvislosti s\nvytknutými nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej pravdy bude v danej veci potrebné doplniť\ndokazovanie (ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia), správny orgán tak učiní a následne všetky\ndôkazy vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo a i vo vzájomnej súvislosti.\n82. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n83. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP a v konaní úspešnému žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanému\nprávo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n84. O trovách konania vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v 1. až 26. rade rozhodol správny súd\npodľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu\nspisu nevyplýva, že by im trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mi správny\nsúd uložil. Zároveň správny súd neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol\nprávo na náhradu trov konania priznať.\n85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}