Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/135/2019 1015200926 04. 03. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: ALSO Slovakia s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 726 630, zastúpený: BTLAW s. r. o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2010 zo dňa 31.03.2015, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2014/ KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, m e n í v časti výroku II. písm. c) tohto rozhodnutia nasledovne: „podnikateľovi ALSO Slovakia s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, ukladá pokutu vo výške 123 120 EUR (slovom stodvadsaťtritisíc stodvadsať eur), ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. XXXXXXXXXX, A. XXXX, B. XXXX, C. XXXXXXXXX vedený v A. D. Bratislava.“ II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) posúdil konanie žalobcu (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia pod obchodným menom ABC Data s.r.o. – pozn. správneho súdu) a ďalších podnikateľov - (i) spoločnosti ASBIS SK spol. s r. o., IČO: 31 382 541 (ďalej len „spoločnosť ASBIS SK“), (ii) spoločnosti eD´ system Slovakia, s. r. o., IČO: 36 413 658 (ďalej len „spoločnosť eD´ system Slovakia“), (iii) spoločnosti AT Computer, s. r. o., IČO: 31 611 559 (ďalej len „spoločnosti AT Computer“) a (iv) spoločnosti SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473 (ďalej len „spoločnosť SWS Distribution“ a spoločnosť ASBIS SK, spoločnosť eD´ system Slovakia, spoločnosť AT Computer a spoločnosť SWS Distribution ďalej spolu aj ako „ďalší podnikatelia“), spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty tak, že je dohodou obmedzujúcom súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológii a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky, a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods.
3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v relevantnom znení (ďalej len „zákon o ochrane HS“) zakázaná. Za uvedené konanie, okrem ďalších podnikateľov, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 246.240,00 eur. 2. Východiskom pri určovaní pokuty bol podľa prvostupňového orgánu obrat z predaja IT technológií a doplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013, v prípade spoločnosti AT Computer a spoločnosti eD ´ system Slovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014 uvedený vo výkaze ziskov a strát, keďže sa jednalo o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastníci konania zúčastnili na protisúťažnom konaní (ďalej len „relevantný obrat“). Relevantný obrat u žalobcu predstavoval sumu 24.624.018,00 eur. 3. Sadzba pokuty podľa § 38 ods. 1 zákona o HS bola zákonom stanovená do 10 %, teda základná suma pokuty určená žalovaným žalobcovi predstavovala 1 % relevantného obratu, t. j. sumu vo výške 246.240,00 eur. 4. Rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol podané rozklady žalobcu a ďalších podnikateľov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného zo zabezpečených dôkazov vyplývala existencia komunikácie medzi žalobcom a ďalšími podnikateľmi v oblasti zavedenia tzv. manipulačného poplatku vo výške 1,00 euro za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Pred zavedením manipulačného poplatku podľa žalovaného prebehlo medzi niektorými účastníkmi minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala minimálne e-mailová komunikácia, ktorej predmetom bolo potvrdenie účasti ďalších podnikateľov a žalobcu na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku a tiež monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Prvé stretnutie sa malo podľa žalovaného udiať na E. F. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca žalobcu. Žalovaný uviedol, že o zavedení manipulačného poplatku rokovali minimálne predstavitelia žalobcu a spoločnosti eD´ system Slovakia. Žalovaný uviedol, že dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napr. aj e-mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ žalobcu ďalším podnikateľom, ktorým ich informoval o tom, že spoločnosť AT Computer s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013. Zo získanej komunikácie vyplynulo, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedeným poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. 5. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že vzájomná komunikácia medzi žalobcom a ďalšími podnikateľmi pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa tieto subjekty vzájomne informovali o jeho reálnom zavedení, o spôsobe jeho účtovania ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok a o realizácii mali tieto subjekty informácie aj od svojich zákazníkov. Uvedenie dohody do praxe bolo podľa žalovaného podmieňované zapojením všetkých zúčastnených subjektov, čo bolo dosiahnuté dohodou o zavedení poplatku s presným časovým plánom vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam. Dohoda mala podľa žalovaného jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si jej účastníci museli byť vzhľadom na vykonané dokazovanie vedomí. Žalobca a ďalší podnikatelia sa podľa žalovaného navzájom neinformovali ako zákazníci. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu a ďalších podnikateľov, že zavedenie poplatku bolo iba odrazom fungovania súťaže na danom trhu, kedy konkurencia reaguje veľmi rýchlo na prijaté kroky v rozsahu niekoľkých hodín, pričom sa odvolal na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že strany dohody sa obávali rizika zaviesť poplatok individuálne z dôvodu straty zákazníkov. Zákazník podľa žalovaného nemohol rozhodovať, či zotrvá u dodávateľa alebo prejde k inému dodávateľovi, ktorý taký poplatok nemá, príp. v inej výške, pretože na základe zadovážených dôkazov je zrejmé, že individuálne zavedenie poplatkov nemohlo mať želaný cieľ. Spôsobilo by to podľa žalovaného odliv zákazníkov ku konkurencii. Dané subjekty preto podľa žalovaného konali v rozpore so zákazom nedovolených kontaktov medzi konkurentmi. Podnikateľ ako subjekt je podľa žalovaného zodpovedný za celkový kartel, i keď by bolo preukázané, že sa zúčastnil priamo iba jedného alebo niekoľkých elementov tvoriacich takýto kartel, čo by ho nemohlo zbaviť zodpovednosti. Túto skutočnosť je ale možné podľa žalovaného zobrať na zreteľ pri hodnotení porušenia jeho konania. Za protisúťažné správanie určením ceny považoval žalovaný nielen samotné zavedenie poplatku, ale aj koordináciu o jeho zavedení, ktorá zavedeniu predchádzala. Na protisúťažnom charaktere posudzovaného správania nič nemení podľa žalovaného ani to, že nebola dojednaná konečná cena tovaru alebo služby, ale iba manipulačný poplatok, ktorý bol súčasťou konečnej
ceny. Žalobca a ďalší podnikatelia podľa žalovaného nepreukázali, že ukončili účasť v karteli prijatím férového a nezávislého správania sa a ani nepreukázali, že urobili dostatočne jasné a zreteľné kroky, z ktorých by bolo ostatným účastníkom kartelu nepochybné, že ho už nemajú ďalej považovať za člena kartelového zoskupenia. 6. Za základ pre výpočet pokuty bol podľa žalovaného vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, pričom nebol zohľadňovaný obrat dosiahnutý za predaje do zahraničia, keďže sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov a súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. Relevantným obratom sa podľa žalovaného rozumie obrat bez daní dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka. Podnikateľ je teda podľa žalovaného potrestaný v súvislosti s podnikaním, pri ktorom sa porušenia dopustil. Skutočný dopad praktiky nemusí podľa žalovaného vždy odrážať závažnosť konkrétneho porušenia, ako je to v posudzovanom prípade. Výšku uloženej pokuty vo výške 1 % z relevantného obratu pre všetkých účastníkov konania považoval žalovaný za primeranú. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08.06.2015 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca v žalobe namietol, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý, vnútorne rozporný a nespĺňa podmienky uvedené v zásadách správneho trestania, a preto je z uvedeného dôvodu rozhodnutie nepreskúmateľné. Súčasne namietol, že výrok prvostupňového rozhodnutia nemá oporu v jeho odôvodnení. Ďalej žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, pretože správny orgán nesprávne vyhodnotil, že v prejednávanom prípade sa jedná o dohodu o cenách. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a výroková časť rozhodnutia o výške uloženej sankcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a je tiež v rozpore so zásadou individualizácie sankcie a administratívneho trestania. 9. Žalobca mal za to, že prvostupňový orgán neurčito vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza, že konanie žalobcu spočívalo v „priamom alebo nepriamom“ určení tovarov – podľa žalobcu nie je zrejmé, či určenie cien malo byť priame alebo nepriame, čo spôsobuje vadnosť výroku. Súčasne výrok prvostupňového rozhodnutia odkazuje na konanie týkajúce sa tovarov, pričom sa jedná o zmätočný výrok, kedy prvostupňový orgán raz hovorí že došlo / nedošlo k určeniu ceny tovarov a potom že došlo / nedošlo k určeniu ceny služby. Jedná sa tak o neurčitú argumentáciu. 10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že správny orgán nesprávne právne posúdil, že sa v prejednávanom prípade jedná o dohodu o cenách a následne nesprávne individualizoval sankciu, ktorá bola žalobcovi uložená. Žalobca mal za to, že sa nejednalo o dohodu o cenách, pretože (i) cieľom zavedenia nebolo určiť ceny výrobkov, (ii) administratívny poplatok nebol súčasťou cenotvorby a ani zložkou ceny konkrétnych tovarov žalobcu, (iii) diskusia o výške poplatku de facto ani neprebehla a (iv) jednotliví súťažitelia na slovenskom trhu IT technológií ponúkajú výrobky s odlišnými cenami pre konečných zákazníkov. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný nedostatočne preukázal, že by sa jednalo o dohodu z hľadiska cieľa. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne preukázal, že dohodnuté opatrenia mali taký stupeň škodlivosti, že ich negatívne účinky na hospodársku súťaž bolo možné predpokladať. Žalobca namietol, že správne orgány sa spoľahli len na e-mailovú komunikáciu, ich vyjadrenia a ojedinelú individuálnu komunikáciu, pritom žalovaný dostatočne neoveroval a neobjektivizoval (napr. prieskumom u zákazníkov), či zavedenie manipulačného poplatku v sume 1,00 euro skutočne mohlo byť dôvodom pre presun ekonomicky významnej časti zákazníkov ku konkurencii. Žalovaný tak podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že sa jednalo o dohodu z hľadiska cieľa. 11. Žalobca mal za to, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z rozhodnutí nie je zrejmé, na základe akých dôkazov ustálili, že účastníci uzatvorili dohodu o určení cien. Správne orgány sa nevenovali, či skutočne došlo k zmenám (zvýšeniu) konečnej ceny tovarov, či manipulačný poplatok bol súčasťou cenotvorby alebo mal vplyv na cenotvorbu jednotlivých účastníkov. Správne
orgány podľa žalobcu nedokazovali a neuniesli dôkazné bremeno preukázania, ako konkrétne sa mali zvýšiť ceny tovarov, resp. ako tieto ceny ovplyvnilo zavedenie manipulačného poplatku. 12. Žalobca za nezákonný považuje výrok o uložení pokuty a jej výšku, pretože je v rozpore so zásadou individualizácie a žalovaný pri jej ukladaní porušil základné zásady administratívneho trestania. Žalobca namietol, že (i) správne orgány rezignovali na preukázanie skutočného dopadu „dohody“ na trh, (ii) správne orgány nesprávne a nespravodlivo zvážili dĺžku porušovania, (iii) správne orgány nesprávne vypočítali základ pre určenie pokuty v prípade žalobcu, pretože brali do úvahy aj jeho obrat z predajov smerovaných do zahraničia napriek tomu, že za geografický relevantný trh jednoznačne určil trh územie Slovenskej republiky a (iv) uložená pokuta je neprimeraná okolnostiam prípadu. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania Priebeh súdneho konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.11.2015, pričom uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol naformulovaný tak, že je z neho zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania. Žalovaný uviedol, že účastníci konania nevzniesli počas konania námietku v tom, že by bolo možné zameniť daný manipulačný poplatok s iným poplatkom, keďže detailne zdôrazňovali práve zavedenie poplatku vo výške 1,00 eura, ktorý bol predmetom správneho konania a vo výroku bol súčasne uvedený aplikovaný právny predpis. K špecifikácii výroku „spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov“ žalovaný uviedol, že sa jedná o citáciu právnej kvalifikácie skutku v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane HS. Zároveň výrok prvostupňového rozhodnutia používa v súlade s § 4 ods. 4 písm. a) zákona o ochrane HS iba pojem tovar a používanie pojmov „tovar“ a „služba“ v odôvodnení nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, keďže posudzované konanie bolo v rozhodnutiach dostatočne špecifikované opisom, a teda nemohlo dôjsť k zámene a nejasnostiam. 14. Žalovaný konštatoval, že bolo dostatočne preukázané, že účastníci konania sa dopustili protisúťažného správania – poukázal na získanú e-mailovú komunikáciu, na pobyt na E. F. a konštatoval, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že diskusia o výške poplatku neprebiehala. Žalovaný uviedol, že podmienka nezávislého správania sa podnikateľa a fungovanie hospodárskej súťaže vylučuje akékoľvek priame alebo nepriame kontakty medzi podnikateľmi, ktorých cieľom alebo účinkom je alebo ovplyvniť správanie skutočného, alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému konkurentovi priebeh správania, ktoré sa podnikateľ rozhodol prijať, alebo zamýšľa prijať na trhu. Žalobca zavedenie poplatku koordinoval s konkurenciou, pričom uviedol, že dohodou o určení ceny je aj dohoda o určitej časti ceny, zložky a podobne. Predmetom danej dohody bolo zavedenie poplatku, ktorý sa premietol do ceny a tento musel odberateľ zaplatiť. Žalovaný uviedol, že nebol povinný vykonať žiadnu analýzu, keďže obmedzenia, ktorými si konkurenti dojednávajú ceny tovarov/služieb, ktoré predávajú alebo nakupujú, sú principiálne považované za obmedzenia podľa cieľa. 15. Žalovaný konštatoval, že v prípade cenových dohôd sa protisúťažný cieľ predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať prostredníctvom analýzy. Žalovaný zotrval na tom, že bola dostatočne preukázaná účasť žalobcu na zakázanej dohode a bola mu uložená primeraná sankcia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. 17. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/134/2015-170 zo dňa 29.11.2016 žalobu zamietol. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16.02.2017 vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok č. k. 5Sžhk/1/2017 zo dňa 30.04.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/134/2015-170 zo dňa 29.11.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v naznačenom smere (teda dostatočne vysvetliť svoje úvahy), a to aj s ohľadom na rozhodnutia kasačného súdu o kasačných sťažnostiach vo veciach ostatných účastníkov – spoločnosti ASBIS SK, spoločnosti eD´ system Slovakia, spoločnosti AT Computer a spoločnosti SWS Distribution.
IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/135/2019. 19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a s odkazom na § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmenil napadnuté rozhodnutie, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo vzťahu k výške uloženej pokuty, pričom vo zvyšku správny súd s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú. 20. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 04.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane HS, obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok. 22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane HS, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane HS, na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako aj odporúčanie orgánu združenia. 24. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok. 25. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž. 26. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur. 27. Podľa § 38 ods. 9 zákona o ochrane HS, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa
spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. 28. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. 29. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. Podľa § 250i ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. 33. Podľa § 250j ods. 5 OSP, vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. 34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správne orgány uložili žalobcovi pokutu na tom skutkovom základe, že konanie žalobcu a ďalších podnikateľov bolo dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá je zakázaná. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či správne orgány zistili dostatočne skutkový stav veci, vec správne právne posúdili a či bola uložená sankcia primeraná. K námietke žalobcu ohľadom nejasnosti výroku rozhodnutí, k námietke o nesprávnom právnom posúdení a námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov 35. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli, a to najmä vo vzťahu k výrokom týchto rozhodnutí, vo vzťahu k právnemu posúdeniu a zisteniu skutkového stavu už opakovane predmetom správneho súdneho prieskumu (na podklade žalôb ďalších podnikateľov, ktorým boli na podklade týchto totožných rozhodnutí uložené pokuty na rovnakom skutkom základe), pričom v čase rozhodovania tunajšieho súdu existujú právoplatné rozhodnutia správnych súdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré ustálili, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú vo vzťahu k právnemu posúdeniu a ustáleniu skutkového stavu v súlade so zákonom a obstáli pred správnym súdnym prieskumom. Správny súd, aj s odkazom na rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, rešpektujúc opakované závery kasačného súdu, tak nevidí dôvod odchýliť sa od týchto právoplatných záverov, a preto na ne v celosti nižšie odkazuje. 36. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžhk/1/2017 zo dňa 20.03.2019, ktorým síce došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
1S/121/2015-221 zo dňa 27.10.2016 (žalobca – spoločnosť SWS Distribution), avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 79. uviedol: „kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu čo do právneho posúdenia skutku spáchaného žalobcom, avšak odchyľuje sa od jeho posúdenia primeranosti výšky uloženej pokuty. Kasačný súd má za to, že skutok tak, ako bol zistený správnym orgánom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne právne posúdený tak správnym orgánom, ako aj súdom prvého stupňa.“ 37. Správny súd súčasne odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3Sžh/2/2016 zo dňa 23.11.2017 (ďalej len „rozsudok NSSR ASBIS“), ktorým bola o. i. zamietnutá žaloba spoločnosti ASBIS SK voči napadnutému rozhodnutiu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že skutok tak, ako bol zistený správnym orgánom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne právne posúdený tak správnym orgánom, ako aj súdom prvého stupňa. Rozsudok NSSR ASBIS bol predmetom prieskumu aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť spoločnosti ASBIS SK odmietol ako zjavne neopodstatnenú – uznesením sp. zn. IV ÚS 313/2018 zo dňa 16.05.2018 (ďalej len „uznesenie ÚSSR ASBIS“). Ústavný súd Slovenskej republiky uzavrel, že odôvodnenie rozsudku NSSR ASBIS bolo dostatočné a vyčerpávajúce. 38. Správny súd tak odkazuje na relevantné časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/121/2015-221 zo dňa 27.10.2016 (v danej veci bola žalobcom spoločnosť SWS Distribution): „56. V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo. Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 ZOHS). Dohody obmedzujúce súťaž možno členiť z dvoch základných hľadísk, a to na dohody horizontálne alebo vertikálne a dohody, ktoré obmedzujú súťaž už svojim cieľom alebo dohody, ktoré majú účinok obmedzujúci súťaž. Obmedzenie už na základe cieľa a v dôsledku účinku teda nepredstavujú kumulatívne podmienky pri posudzovaní protisúťažného správania, ale alternatívne. Ak bol preukázaný protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej efekty na trhu. Pre fungujúcu súťaž sú podľa teórie súťažného práva, ako aj ustálenej judikatúry slovenskej, ale predovšetkým európskej, škodlivejšie dohody horizontálneho charakteru a dohody, ktoré majú za cieľ obmedzovať súťaž. Pod pojmom súťaž sa má pritom na mysli nie len skutočná, ale aj potenciálna súťaž. Medzi najzávažnejšie kartelové dohody, tzv. ťažké kartely (hard core cartel), patri dohoda o cenách, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania a dohody vo verejnom obstarávaní tzv. bid rigging. 57. Pod pojmom dohoda súťažné právo vníma nielen celkový plán alebo podmienky výslovne dojednané, ale tiež implementáciu toho, čo bolo dohodnuté na báze rovnakého mechanizmu a v súlade s rovnakým spoločným cieľom. Za dohodu obmedzujúcu súťaž je v súťažnom práve teda považované správanie, ak sa účastníci pridŕžajú spoločného plánu, ktorý obmedzuje ich individuálne obchodné správanie určovaním určitých hraníc ich vzájomného správania sa ako aj nekonania určitým spôsobom na trhu. V zmysle ustálenej súdnej praxe na to, aby bolo možné konštatovať dohodu, je postačujúce aby podnikatelia vyjadrili spoločný zámer správať sa na trhu určitým spôsobom. 58. Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať dohoda „za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb. s. 337), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ tejto dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že sa dokáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku súťaž (C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body 28 a 30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 55). 59. Podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či má dohoda protisúťažnú povahu, potrebné sústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09, 13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21). 60. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca účastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa ZOHS, bol. Treba pripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia
združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom. 61. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63). 62. Pre konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž je naplnené správaním sa žalobcu prostredníctvom konania jeho zamestnanca - technického riaditeľa, ako tvrdí žalobca, a teda vyjadrením zámeru správať sa na trhu určitým spôsobom. Ani sám žalobca nepoprel, že bol pripravený návrh oznámenia zákazníkom o zavedení poplatku a tiež bola kontaktovaná aj spoločnosť Cybersoft za účelom prípravy systému na nahadzovanie poplatku. Uvedené konanie žalobcu podľa názoru súdu je možné považovať za konkludentný prejav súhlasu žalobcu s účastníkom dohody. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu o nepreukázaní spáchania správneho deliktu žalobcom by bolo udržateľné za predpokladu, že zamestnanci žalobcu by sa nezaoberali prípravou zavedenia poplatku do praxe. Súd sa v tomto smere stotožnil s tvrdením žalovaného, že zamestnanci vykonávajú svoju činnosť v súlade s pokynmi zamestnávateľa, čím bola účasť žalobcu na predmetnej dohode preukázaná. Jednoznačne v zmysle ustálenej judikatúry platí, že konanie zamestnancov sa pokladá za konanie zamestnávateľa. 63. Krajský súd prihliadol i na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že počas sporného obdobia otvorene prejavil svoj záujem nezúčastniť sa na karteli resp. v ňom nepokračovať. V tejto súvislosti upozorňuje súd, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma nie je podstatná, pokiaľ je verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa - teraz Všeobecný súd EÚ, z 26. októbra2000, Bayer /Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body 66 až 69). Preto v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia je žalovaný povinný predložiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné dôvodne pripustiť, že toto porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku je potrebné skúmať v kontexte fungovania daného kartelu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/4/2010).“ 39. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd nesporne preukázané, že spoločnosť ASBIS SK, spoločnosť eD´system Slovakia, žalobca a spoločnosť AT Computer, s výnimkou spoločnosti SWS Distribution, zaviedli manipulačný poplatok vo výške 1,00 eur za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Tiež bolo nesporne preukázané, že medzi niektorými týmito spoločnosťami pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi nimi minimálne e-mailová komunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých spoločností na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Prvostupňový orgán detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie dodržiavania manipulačného poplatku. Popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi uvedenými spoločnosťami, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému stretnutiu medzi spoločnosťami, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu na E. F. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013. Prvostupňový orgán preukázal, že pobytu na E. F. sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých spoločností, vrátane žalobcu. Prvostupňový orgán tiež preukázal, že o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,00 eur počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia žalobcu a spoločnosti eD´system Slovakia. 40. Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti, tak spisový materiál obsahuje jednoznačné dôkazy o ich zapojení do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na E. F.. Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ žalobcu predstaviteľom všetkých spoločností, ktorým ich informoval o tom, že spoločnosť AT Computer s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku, ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike.
41. Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti ASBIS SK. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti o tom, že by niektorým druhom firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem, ktoré poplatok nemajú, konateľ spoločnosti ASBIS SK uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj 1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana nasej konkurencii to uz sa stalo....“. Z administratívneho spisu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od svojich zákazníkov, a že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov. 42. Podľa názoru správneho súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonaným dokazovaním orgánu verejnej správy bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa svojim konaním, vyplývajúcim nielen z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale aj z administratívneho spisu žalovaného, dopustil konania, spočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1,00 eur, čo bolo posúdené ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS zakázaná. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia o „v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovaru“ je súčasne plne v súlade so znením aplikovanej právnej normy, presnejšie s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, a preto nemožno vo formulácii výroku prvostupňového rozhodnutia vzhliadnuť pochybenie, ktoré by malo za následok neurčitosť takéhoto výroku. 43. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca bol účastníkom dohody, ktorá je zakázaná. Treba pripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci je dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo. Vo vzťahu k žalobcovi zároveň orgány verejnej správy neidentifikovali žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie uloženej pokuty tak, ako to bolo konštatované vo vzťahu k spoločnosti SWS Distribution. K výške uloženej pokuty 44. Podstata zostávajúcej časti žalobných bodov sa týkala námietok žalobcu voči výške uloženej pokuty, ktorú žalobca považoval za neprimeranú a uloženú v rozpore so zásadou proporcionality. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum aj vo vzťahu k danej otázke. 45. Za účelom posúdenia otázky primeranosti uloženej pokuty žalobcovi napadnutým rozhodnutím správny súd na pojednávaní dňa 04.03.2026 vykonal v súlade s § 198 ods. 1 SSP dokazovanie, v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a so stavom súdnych konaní u ďalších podnikateľov (tak ako bol správny súd viazaný aj rozsudkom najvyššieho súdu v predmetnej veci) a zároveň sa v prípade tých, u ktorých bolo konanie právoplatne skončené, oboznámil sa aj s konečnou výškou uloženej sankcie na základe moderačného oprávnenia súdu. Správny súd pri tejto príležitosti považoval za potrebné uviesť, že postup podľa § 198 ods. 1 SSP uskutočnil bez ohľadu na to, či žalobca aplikáciu inštitútu sankčnej moderácie vo svojej žalobe zo dňa 08.06.2015 (t. j. pred účinnosťou SSP) navrhol alebo nie, pretože v danom prípade postupoval prostredníctvom prechodných ustanovení podľa § 491 ods. 2 SSP, kedy aplikoval aj ustanovenia § 250j ods. 5 OSP, podľa ktorých správny súd môže o uložení sankcie rozhodnúť inak, ako rozhodol správny orgán, aj bez návrhu žalobcu. Správny súd tak učinil aj s poukazom na znenie dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam § 491 SSP, ktorá uvádza: „predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba. Na administratívne trestanie sa vždy použije tá právna úprava, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia“ (dôvodová správa k SSP). Pri strete dvoch procesných predpisov, SSP a OSP, preto správny súd aplikoval pre žalobcu priaznivejšie procesné ustanovenia § 250j OSP. 46. Na základe vykonaného dokazovania bolo správnym súdom zistené, že u ďalšieho podnikateľa - spoločnosti ASBIS SK bolo súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené rozsudkom NSSR ASBIS, ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým v spojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 2.062.857,00 eur na konečnú výšku sumy uloženej pokuty 1.031.428,00 eur. Táto zmena predstavuje 50 % sumy vyrubenej správnym orgánom a podľa § 38 ods. 1 zákona o HS ide o výšku sankcie 0,5 % z relevantného obratu tohto podnikateľa. Správny súd súčasne opakovane konštatuje, že rozsudok NSSR ASBIS bol predmetom prieskumu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom ústavná sťažnosť spoločnosti ASBIS SK bola uznesením ÚSSR ASBIS odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd Slovenskej republiky sa stotožnil so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli aplikované v tam prejednávanej veci (a to najmä vo vzťahu k zníženiu výšky uloženej pokuty). 47. Dokazovaním bolo u ďalšieho podnikateľa – spoločnosti eD´system Slovakia zistené, že súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26.10.2017 (ďalej aj ako „rozsudok NSSR eD´system“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 1.246.621,00 eur (1 % z relevantného obratu) na 124.662,10 eur, čo predstavuje 0,1 % z relevantného obratu a 10 % z pôvodne uloženej pokuty žalovaným. 48. U ďalšieho podnikateľa - spoločnosti AT Computer bolo na podklade dokazovania zistené, že správne súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a vec sa nachádza v štádiu po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/45/2019-520 zo dňa 03.02.2022 - ktorým bola zmenená výška sankcie uložená napadnutým rozhodnutím z pôvodnej 582.641,00 eur na novú výšku 291.320,00 eur, a vrátení veci na ďalšie konanie - rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Shk/2/2023 zo dňa 25.09.2024. V súčasnosti je súdne konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Shs/1/2024. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že správny súd vo výroku nerozhodol o celom predmete konania, keďže rozhodol len v časti týkajúcej sa navrhovanej sankčnej moderácie a vo vzťahu k výroku o treste/sankcii, pričom nerozhodol o námietkach žalobkyne proti výroku o vine. Súčasne konštatoval absenciu akéhokoľvek odôvodnenia v rozsudku správneho súdu vo vzťahu k otázke, prečo súd považoval žalovaným uloženú sankciu (s prihliadnutím na § 38 ods. 1 a 9 zákona o ochrane HS v znení účinnom do 30.06.2014) za neprimeranú. 49. V súvislosti s posledným podnikateľom – spoločnosťou SWS Distribution z dokazovania vyplynulo, že vo veci bol Správnym súdom v Bratislave vyhlásený rozsudok dňa 16.01.2026, pričom správny súd rozhodol tak, že zmenil výšku zloženej pokuty zo sumy 142.823,00 eur na sumu vo výške 71.397,00 eur. Správny súd zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto najskôr uložil v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS v znení účinnom do 30.06.2014 vo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 20.399.395,00 eur, ktorá prestavuje sumu 101.996,97 eur. Následne správny súd takto uloženú sankciu, obdobne ako prvostupňový orgán, na základe existencie uvádzaných poľahčujúcich okolností u spoločnosti SWS Distribution znížil o 30 % na výslednú sumu 71.397,00 eur, čo vo výsledku predstavovalo sadzbu pokuty vo výške 0,35 % z relevantného obratu spoločnosti SWS Distribution. 50. Správny súd pri posudzovaní prípustnosti otázky moderácie pokuty v súvislosti s protisúťažným konaním žalobcu zobral na zreteľ najmä závery rozsudku NSSR ASBIS (uverejneného pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018), v ktorom bolo posudzované napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v súvislosti s konaním podnikateľa – spoločnosti ASBIS SK. Zároveň rozsudok NSSR ASBIS prešiel vo vzťahu k tam vykonanej moderácii pokuty testom ústavnosti. 51. Vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu považuje správny súd za potrebné, aby poukázal na nasledujúce časti rozsudku NSSR ASBIS, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal možnosťou moderácie:
„Je zrejmé, že žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadal v danom prípade na zistené poľahčujúce okolnosti, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej pokuty, ktorá predstavovala 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie žalobcu, táto teda bola uložená na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia (max. 10% ročného obratu). Samozrejme vzal do úvahy aj skutočnosť, že účastníci konania, podľa zistení žalovaného, patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom trhu a ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií. Protisúťažné konanie malo teda zasahovať väčšinu trhu danej distribúcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky prisvedčuje názoru žalovaného, že správanie účastníkov konania je potrebné hodnotiť ako veľmi závažné a nie je pritom podstatné, či účastníci konania boli úspešní v dosiahnutí schémy určenia cien alebo nie. Je nepochybné, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody) patria k základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia prísne postihované. Ak podnikatelia, napriek uvedomeniu si ilegálnosti konania obmedzujúceho súťaž, hrozbe vysokého sankčného postihu, či v niektorých prípadoch trestných sankcií, vytvoria kartel, je na mieste pristúpiť k ich prísnemu potrestaniu, v rozsahu určenom zákonom. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že boj proti kartelom je jednou z jeho dlhodobých priorít, ktorého cieľom nie je iba ich odhalenie a ukončenie takéhoto správania na trhu, ale najmä dosiahnutie takého efektu, ktorý odradí podnikateľov do kartelu vstúpiť. Z uvedeného dôvodu, v rámci Európskeho spoločenstva, pristúpili krajiny k zvyšovaniu ukladaných pokút za tieto najzávažnejšie súťažné porušenia. Zníženie pokuty Krajským súdom v Bratislave v takej výraznej výške, za dohodu konkurentov, ktorí intenzívne a otvorene medzi sebou diskutovali o zložke ceny a nevylučovali ani ďalšiu vzájomnú spoluprácu, nie je v danom prípade opodstatnené. K výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len pri aplikácii „Programu zhovievavosti“ (Leniency Programme), vo vzťahu k subjektom, ktoré prispejú k odhaleniu protisúťažného správania podnikateľov. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom ustanovení § 38 ods. 10 a 11 v znení účinnom do 30.06.2014 alebo v § 38d, účinnom od 01.07.2014, umožňuje úradu neuložiť pokutu alebo znížiť pokutu podnikateľovi za účasť v karteli, ktorá by inak bola za toto protiprávne správanie uložená. Neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý požiada úrad z vlastnej iniciatívy o neuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o existencii kartelu alebo predloží informácie a dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. V prípade, že účastník kartelu predloží významný dôkaz, teda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale v spojení s informáciami, ktoré už má úrad k dispozícii, umožní dohodu preukázať, je možná redukcia pokuty až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by mu bola inak uložená. Znižovanie pokút v rámci „Programu zhovievavosti“ zaviedla do zákona o ochrane hospodárskej súťaže novela, účinná od 01. 07. 2014 s tým, že pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení účinných do 30. júna 2014, sa použijú ustanovenia zákona účinné od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie. V danom prípade nedošlo k situácii, kedy by mohlo dôjsť k uplatneniu „Programu zhovievavosti“ vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala poľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí vymenoval a na ktoré poukázal aj krajský súd, a to v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu za jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu. Keďže nedošlo k situácii predpokladanej ustanovením § 38d zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 1. júna 2014, ktorá by predpokladala zníženie pokuty, resp. jej neuloženie, bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona. Na základe uvedených dôvodov, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neboli splnené predpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom určeného rozsahu v takom výraznom rozsahu, ako to učinil súd prvého stupňa, a to pod 50-percentnou hranicou uloženej pokuty.
Podľa ust. § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 (uloženie pokuty), môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Pre účely sankčného postihu, ako aj generálnej prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu „Leniency programme“, pristúpil odvolací súd k zmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej správnym orgánom. Suma 1.031.428 € predstavuje 50% sumy vyrubenej správnym orgánom, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík. V prípade prijatia názoru krajského súdu o primeranosti sankčného postihu v rozsahu 0,1% z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, by nebol naplnený účel a zmysel programu zhovievavosti a nebol by zohľadnený fakt, že konanie žalobcu je kvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný charakter. Neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že žalobca v podanej žalobe okrem námietky smerujúcej k neprimerane vysokej pokute, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž. Krajský súd v Bratislave vo výrokovej časti svojho rozsudku nerozhodol o námietke žalobcu smerujúcej voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, (časť I. Konanie podnikateľov, výroku rozhodnutia č. 2014/ KH/1/1/012 zo dňa 02. júna 2014), rozhodol len o výške pokuty určenej v časti II. a., výroku daného rozhodnutia. Keďže žalobou boli napadnuté obe výrokové časti rozhodnutia žalovaného spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím, bolo potrebné žalobu v časti, v ktorej krajský súd nevyhovel žalobe zamietnuť, čo odvolací súd svojim rozsudkom učinil a toto pochybenie napravil. Z obsahu rozsudku krajského súdu však zároveň vyplýva, že sa s právnym posúdením veci správnym orgánom zaoberal, vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie obmedzujúce hospodársku súťaž, v odôvodnení svojho rozsudku sa s predmetnou námietkou žalobcu vysporiadal. Na základe uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o predmetnej zvyšnej časti žaloby tak, že túto zamietol, stotožniac sa v plnom rozsahu so skutkovými zisteniami správnych orgánov a Krajského súdu v Bratislave, ktorí vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili.“ 52. V uvedenom rozsudku najvyšší súd vyhodnotil konanie žalobcu, ako aj spoločnosti ASBIS SK, ako veľmi závažné (tu správny súd uvádza, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú totožné rozhodnutia žalovaného, pričom boli vydané na rovnakom skutkovom a právnom základe), pričom uviedol, že nebolo podstatné, či účastníci konania boli úspešní pri dosiahnutí schémy určenia cien alebo nie. 53. Ako už bolo uvedené, rozsudkom NSSR ASBIS došlo aplikáciou § 250j ods. 5 OSP u podnikateľa ASBIS SK k zníženiu pokuty o 50 % na konečnú výšku 1.031.428 eur, oproti pokute vo výške 2.062.857,00 eur uloženej napadnutým rozhodnutím. Takto uložená pokuta podľa najvyššieho súdu zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká a spôsobilá odradiť spoločnosť ASBIS SK v budúcnosti od podobných praktík. V porovnaní so žalobcom je ale zrejmé, že v konečnom dôsledku bola podnikateľovi spoločnosti ASBIS SK uložená sankcia vo výške 0,50 % sumy z jeho relevantného obratu oproti sadzbe 1,00 % z relevantného obratu žalobcu, ktorá mu bola uložená napadnutým rozhodnutím. Rozsudkom NSSR ASBIS bola teda podnikateľovi spoločnosti ASBIS SK v percentuálnom pomere na relevantný obrat uložená nižšia sankcia (0,5 %) oproti sankcii uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím v konečnej výške 1,00 % z relevantného obratu. 54. V súvislosti s ustálením otázky, že konanie žalobcu je protiprávnym konaním, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca zaviedol manipulačný poplatok, a to dňa 08.03.2013 a prestal ho účtovať dňa 19.04.2013, kedy prestal získavať prospech z uzatvorenia dohody, ktorého výška podľa odhadu žalovaného dosiahla sumu 3.155,00 eur.
55. Z napadnutého rozhodnutia (str. 64) ako aj z prvostupňového rozhodnutia (str. 53) pritom vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi neboli aplikované žiadne výnimočné okolnosti – teda neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie uloženej pokuty (poľahčujúce okolnosti boli aplikované iba pri spoločnosti SWS Distribution, pričom pri spoločnosti ASBIS SK a žalobcovi neboli zohľadnené žiadne poľahčujúce okolnosti). 56. Správny súd preto nevidel dôvod na to, aby zníženie sankcie nekorešpondovalo so znížením sankcií u podnikateľov – spoločnosti ASBIS SK a spoločnosti eD´ system Slovakia, ktorým sankcie znížil najvyšší súd. Z tohto dôvodu správny súd považoval výšku percentuálnej sadzby pokuty uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím, ktorá je vyššia oproti sankciám uloženým ďalším podnikateľom – spoločnosti ASBIS a spoločnosti eD´ system Slovakia, za neprimeranú (zároveň aj voči spoločnosti SWS Distribution, aj keď tu sa jedná o rozsudok zo dňa 16.01.2026). Správny súd opakovane uvádza, že pri žalobcovi, spoločnosti ASBIS a spoločnosti eD´ system Slovakia neboli zohľadnené žiadne okolnosti, majúce vplyv na zníženie uloženej pokuty, keďže tieto spoločnosti zaviedli manipulačný poplatok a neprispeli k odhaleniu protiprávneho konania, pričom skutkový stav veci a právne posúdenie bolo totožné. 57. Na základe konštatovania o neprimeranej pokute uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím správny súd pristúpil k aplikácii moderačného práva za účelom zmeny výšky uloženej pokuty. Pri zmene výšky uloženej pokuty správny súd rešpektoval závery rozsudku NSSR ASBIS, ktorý, ako už správny súd uviedol, prešiel aj testom ústavnosti. Závery týchto rozhodnutí (teda rozsudku NSSR ASBIS, ako aj uznesenia ÚSSR ASBIS) si správny súd osvojil a uprednostnil ich pred závermi rozsudku NSSR eD ´system, ktorým došlo k zmene uloženej pokuty z výšky 1 % na konečnú výšku 0,1 % z relevantného obratu. Práve takéto zníženie pokút bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžhk/1/2017 zo dňa 20.03.2019 (vo veci žalobcu – spoločnosti SWS Distribution) a rozsudkom NSSR ASBIS označené ako neprípustné (viď bod 51 tohto rozsudku). 58. Samotnú pokutu, uloženú žalobcovi orgánmi verejnej správy považoval správny súd za uloženú v súlade s § 38 ods. 1 zákona o HS. V danom prípade bolo prihliadnuté na vysokú závažnosť konania ďalších podnikateľov a žalobcu, boli zohľadnené špecifiká relevantného trhu, pre ktorý je typická nízka marža, vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov, ako aj na skutočnosť, že cenová súťaž nebola medzi podnikateľmi úplne vylúčená. Správny súd si preto osvojil závery žalovaného a považuje ich za východisko pre následné uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 198 písm. a) SSP. 59. Na základe vykonaného dokazovania a konštatovania správneho súdu o neprimeranosti uloženej pokuty žalobcovi oproti konečným pokutám, ktoré boli uložené spoločnosti ASBIS SK a spoločnosti eD´system Slovakia (ako aj spoločnosti SWS Distribution) správny súd prijal záver, že boli naplnené podmienky pre moderáciu pokuty podľa § 198 písm. a) SSP. 60. Správny súd preto zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto uložil v rámci zákonnom stanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS v znení účinnom do 30.06.2014 vo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 24.624.018,00 Eur, ktorá prestavuje sumu 123.120,09 eur, so zaokrúhlením nadol. Výšku takto uloženej pokuty správny súd nepovažoval za likvidačnú, a to vzhľadom na relevantný obrat žalobcu v danom období a tiež vzhľadom na skutočnosť, že žalobca hrozbu likvidácie nijak bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal príslušnými dôkazmi. V danom prípade zároveň nedošlo k situácii, kedy by žalobca prispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť mu bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala všetky zistené skutočnosti, pričom uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu za jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov žalobcu. 61. Súhrnom uvedených skutočností a záverov preto správny súd rozhodol podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP o zmene výšky pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Správny súd vo výroku identifikoval žalobcu pod obchodným menom „ALSO Slovakia s.r.o.“, a to z dôvodu aktualizácie údajov účinných ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu s odkazom na § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
62. Správny súd výrokom o trovách konania rozhodol s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a prihliadal na zásady aplikovateľné pri rozhodovaní o trovách konania, medzi ktoré primárne patrí zásada úspechu vo veci, kedy sa berie do úvahy celkový (t. j. konečný) úspech dotknutých subjektov a nie čiastkové úspechy v jednotlivých ,,štádiách“ resp. druhoch konaní (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/17/2022 zo dňa 27.09.2023). S poukazom na uvedené zásady preto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, u ktorého došlo k uplatneniu moderačného práva súdu týmto rozsudkom, a čiastočne úspešnému žalovanému, kedy došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v časti konštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal. Súhrnne tak správny súd žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Aj napriek tomu, že žalobca bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný, ako to správny súd uviedol vyššie, bral ohľad na celkový úspech konaní, ktorý vo vzťahu k žalobcovi bol výlučne vo vzťahu k uplatneniu moderačného práva. 63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).