{"guid": "d75fdb8f-1326-407e-9c69-7bb8c8d852bc:5d5d323d-14f0-4dc0-a180-f8a65651bdcc", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1", "spisova_znacka": "BA-5S/135/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/135/2019 z 4. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. marca 2026, sp. zn. BA-5S/135/2019, ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1", "identifikacne_cislo": "1015200926", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "nazov": "§ 250i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-4", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d5d323d-14f0-4dc0-a180-f8a65651bdcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/135/2019\n1015200926\n04. 03. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1015200926.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: ALSO Slovakia s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 726\n630, zastúpený: BTLAW s. r. o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti\nžalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2010 zo dňa 31.03.2015, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2015/KH/R/2/010 zo dňa\n31.03.2015, v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2014/\nKH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, m e n í v časti výroku II. písm. c) tohto rozhodnutia nasledovne:\n„podnikateľovi ALSO Slovakia s.r.o., IČO: 36726630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, ukladá\npokutu vo výške 123 120 EUR (slovom stodvadsaťtritisíc stodvadsať eur), ktorú je povinný uhradiť do\n60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu Slovenskej\nrepubliky č. XXXXXXXXXX, A. XXXX, B. XXXX, C. XXXXXXXXX vedený v A. D. Bratislava.“\nII. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .\nIII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nrozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) posúdil\nkonanie žalobcu (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia pod obchodným menom ABC Data s.r.o.\n– pozn. správneho súdu) a ďalších podnikateľov - (i) spoločnosti ASBIS SK spol. s r. o., IČO: 31 382 541\n(ďalej len „spoločnosť ASBIS SK“), (ii) spoločnosti eD´ system Slovakia, s. r. o., IČO: 36 413 658 (ďalej\nlen „spoločnosť eD´ system Slovakia“), (iii) spoločnosti AT Computer, s. r. o., IČO: 31 611 559 (ďalej\nlen „spoločnosti AT Computer“) a (iv) spoločnosti SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473 (ďalej len\n„spoločnosť SWS Distribution“ a spoločnosť ASBIS SK, spoločnosť eD´ system Slovakia, spoločnosť AT\nComputer a spoločnosť SWS Distribution ďalej spolu aj ako „ďalší podnikatelia“), spočívajúce v dohode\no priamom alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku\nvo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty tak, že je dohodou obmedzujúcom súťaž, ktorá má za cieľ\nobmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológii a doplnkového sortimentu\nna území Slovenskej republiky, a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods.\n\n3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v relevantnom znení (ďalej len „zákon o ochrane HS“) zakázaná. Za\nuvedené konanie, okrem ďalších podnikateľov, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 246.240,00 eur.\n2. Východiskom pri určovaní pokuty bol podľa prvostupňového orgánu obrat z predaja IT technológií a\ndoplnkového sortimentu dosiahnutý v roku 2013, v prípade spoločnosti AT Computer a spoločnosti eD\n´ system Slovakia za účtovné obdobie 2012/2013, resp. 2013/2014 uvedený vo výkaze ziskov a strát,\nkeďže sa jednalo o posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastníci konania zúčastnili na\nprotisúťažnom konaní (ďalej len „relevantný obrat“). Relevantný obrat u žalobcu predstavoval sumu\n24.624.018,00 eur.\n3. Sadzba pokuty podľa § 38 ods. 1 zákona o HS bola zákonom stanovená do 10 %, teda základná\nsuma pokuty určená žalovaným žalobcovi predstavovala 1 % relevantného obratu, t. j. sumu vo výške\n246.240,00 eur.\n4. Rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa\n31.05.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol podané rozklady žalobcu a ďalších\npodnikateľov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podľa názoru žalovaného zo zabezpečených dôkazov\nvyplývala existencia komunikácie medzi žalobcom a ďalšími podnikateľmi v oblasti zavedenia tzv.\nmanipulačného poplatku vo výške 1,00 euro za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Pred zavedením\nmanipulačného poplatku podľa žalovaného prebehlo medzi niektorými účastníkmi minimálne jedno\nstretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala minimálne e-mailová komunikácia, ktorej\npredmetom bolo potvrdenie účasti ďalších podnikateľov a žalobcu na dohode, rokovanie o konkrétnych\npodmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku a tiež monitorovanie dodržiavania\nuplatňovanej dohody. Prvé stretnutie sa malo podľa žalovaného udiať na E. F. v období od 31.01.2013 do\n07.02.2013, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca žalobcu. Žalovaný uviedol, že o zavedení manipulačného\npoplatku rokovali minimálne predstavitelia žalobcu a spoločnosti eD´ system Slovakia. Žalovaný uviedol,\nže dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napr. aj e-mail\nzo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ žalobcu ďalším podnikateľom, ktorým ich informoval o tom,\nže spoločnosť AT Computer s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do\npolovice marca 2013. Zo získanej komunikácie vyplynulo, že zavedenie poplatku bolo podmieňované\nzavedeným poplatku u všetkých zúčastnených na dohode.\n5. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný uviedol, že vzájomná komunikácia medzi žalobcom a ďalšími\npodnikateľmi pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa tieto subjekty vzájomne\ninformovali o jeho reálnom zavedení, o spôsobe jeho účtovania ako aj o dodržiavaní, či porušovaní\ndohodnutých podmienok a o realizácii mali tieto subjekty informácie aj od svojich zákazníkov. Uvedenie\ndohody do praxe bolo podľa žalovaného podmieňované zapojením všetkých zúčastnených subjektov,\nčo bolo dosiahnuté dohodou o zavedení poplatku s presným časovým plánom vo vzťahu k jednotlivým\nspoločnostiam. Dohoda mala podľa žalovaného jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si jej účastníci\nmuseli byť vzhľadom na vykonané dokazovanie vedomí. Žalobca a ďalší podnikatelia sa podľa\nžalovaného navzájom neinformovali ako zákazníci. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu a ďalších\npodnikateľov, že zavedenie poplatku bolo iba odrazom fungovania súťaže na danom trhu, kedy\nkonkurencia reaguje veľmi rýchlo na prijaté kroky v rozsahu niekoľkých hodín, pričom sa odvolal\nna vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že strany dohody sa obávali rizika zaviesť poplatok\nindividuálne z dôvodu straty zákazníkov. Zákazník podľa žalovaného nemohol rozhodovať, či zotrvá\nu dodávateľa alebo prejde k inému dodávateľovi, ktorý taký poplatok nemá, príp. v inej výške,\npretože na základe zadovážených dôkazov je zrejmé, že individuálne zavedenie poplatkov nemohlo\nmať želaný cieľ. Spôsobilo by to podľa žalovaného odliv zákazníkov ku konkurencii. Dané subjekty\npreto podľa žalovaného konali v rozpore so zákazom nedovolených kontaktov medzi konkurentmi.\nPodnikateľ ako subjekt je podľa žalovaného zodpovedný za celkový kartel, i keď by bolo preukázané,\nže sa zúčastnil priamo iba jedného alebo niekoľkých elementov tvoriacich takýto kartel, čo by ho\nnemohlo zbaviť zodpovednosti. Túto skutočnosť je ale možné podľa žalovaného zobrať na zreteľ pri\nhodnotení porušenia jeho konania. Za protisúťažné správanie určením ceny považoval žalovaný nielen\nsamotné zavedenie poplatku, ale aj koordináciu o jeho zavedení, ktorá zavedeniu predchádzala. Na\nprotisúťažnom charaktere posudzovaného správania nič nemení podľa žalovaného ani to, že nebola\ndojednaná konečná cena tovaru alebo služby, ale iba manipulačný poplatok, ktorý bol súčasťou konečnej\n\nceny. Žalobca a ďalší podnikatelia podľa žalovaného nepreukázali, že ukončili účasť v karteli prijatím\nférového a nezávislého správania sa a ani nepreukázali, že urobili dostatočne jasné a zreteľné kroky, z\nktorých by bolo ostatným účastníkom kartelu nepochybné, že ho už nemajú ďalej považovať za člena\nkartelového zoskupenia.\n6. Za základ pre výpočet pokuty bol podľa žalovaného vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej\nrepubliky, pričom nebol zohľadňovaný obrat dosiahnutý za predaje do zahraničia, keďže sa účtovanie\npoplatku malo týkať všetkých skupín predajov a súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na\nSlovensku. Relevantným obratom sa podľa žalovaného rozumie obrat bez daní dosiahnutý podnikateľom\nz predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie priamo alebo nepriamo dotýka.\nPodnikateľ je teda podľa žalovaného potrestaný v súvislosti s podnikaním, pri ktorom sa porušenia\ndopustil. Skutočný dopad praktiky nemusí podľa žalovaného vždy odrážať závažnosť konkrétneho\nporušenia, ako je to v posudzovanom prípade. Výšku uloženej pokuty vo výške 1 % z relevantného\nobratu pre všetkých účastníkov konania považoval žalovaný za primeranú.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n7. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08.06.2015 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n8. Žalobca v žalobe namietol, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý, vnútorne rozporný\na nespĺňa podmienky uvedené v zásadách správneho trestania, a preto je z uvedeného dôvodu\nrozhodnutie nepreskúmateľné. Súčasne namietol, že výrok prvostupňového rozhodnutia nemá oporu v\njeho odôvodnení. Ďalej žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho\nposúdenia, pretože správny orgán nesprávne vyhodnotil, že v prejednávanom prípade sa jedná o\ndohodu o cenách. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov a výroková časť rozhodnutia o výške uloženej sankcie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a je tiež v rozpore so zásadou individualizácie sankcie a administratívneho trestania.\n9. Žalobca mal za to, že prvostupňový orgán neurčito vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvádza,\nže konanie žalobcu spočívalo v „priamom alebo nepriamom“ určení tovarov – podľa žalobcu nie je\nzrejmé, či určenie cien malo byť priame alebo nepriame, čo spôsobuje vadnosť výroku. Súčasne výrok\nprvostupňového rozhodnutia odkazuje na konanie týkajúce sa tovarov, pričom sa jedná o zmätočný\nvýrok, kedy prvostupňový orgán raz hovorí že došlo / nedošlo k určeniu ceny tovarov a potom že došlo /\nnedošlo k určeniu ceny služby. Jedná sa tak o neurčitú argumentáciu.\n10. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že správny orgán nesprávne právne\nposúdil, že sa v prejednávanom prípade jedná o dohodu o cenách a následne nesprávne individualizoval\nsankciu, ktorá bola žalobcovi uložená. Žalobca mal za to, že sa nejednalo o dohodu o cenách,\npretože (i) cieľom zavedenia nebolo určiť ceny výrobkov, (ii) administratívny poplatok nebol súčasťou\ncenotvorby a ani zložkou ceny konkrétnych tovarov žalobcu, (iii) diskusia o výške poplatku de facto ani\nneprebehla a (iv) jednotliví súťažitelia na slovenskom trhu IT technológií ponúkajú výrobky s odlišnými\ncenami pre konečných zákazníkov. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný nedostatočne preukázal, že\nby sa jednalo o dohodu z hľadiska cieľa. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne preukázal, že\ndohodnuté opatrenia mali taký stupeň škodlivosti, že ich negatívne účinky na hospodársku súťaž bolo\nmožné predpokladať. Žalobca namietol, že správne orgány sa spoľahli len na e-mailovú komunikáciu,\nich vyjadrenia a ojedinelú individuálnu komunikáciu, pritom žalovaný dostatočne neoveroval a\nneobjektivizoval (napr. prieskumom u zákazníkov), či zavedenie manipulačného poplatku v sume 1,00\neuro skutočne mohlo byť dôvodom pre presun ekonomicky významnej časti zákazníkov ku konkurencii.\nŽalovaný tak podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že sa jednalo o dohodu z hľadiska\ncieľa.\n11. Žalobca mal za to, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z rozhodnutí\nnie je zrejmé, na základe akých dôkazov ustálili, že účastníci uzatvorili dohodu o určení cien. Správne\norgány sa nevenovali, či skutočne došlo k zmenám (zvýšeniu) konečnej ceny tovarov, či manipulačný\npoplatok bol súčasťou cenotvorby alebo mal vplyv na cenotvorbu jednotlivých účastníkov. Správne\n\norgány podľa žalobcu nedokazovali a neuniesli dôkazné bremeno preukázania, ako konkrétne sa mali\nzvýšiť ceny tovarov, resp. ako tieto ceny ovplyvnilo zavedenie manipulačného poplatku.\n12. Žalobca za nezákonný považuje výrok o uložení pokuty a jej výšku, pretože je v rozpore so zásadou\nindividualizácie a žalovaný pri jej ukladaní porušil základné zásady administratívneho trestania. Žalobca\nnamietol, že (i) správne orgány rezignovali na preukázanie skutočného dopadu „dohody“ na trh, (ii)\nsprávne orgány nesprávne a nespravodlivo zvážili dĺžku porušovania, (iii) správne orgány nesprávne\nvypočítali základ pre určenie pokuty v prípade žalobcu, pretože brali do úvahy aj jeho obrat z predajov\nsmerovaných do zahraničia napriek tomu, že za geografický relevantný trh jednoznačne určil trh územie\nSlovenskej republiky a (iv) uložená pokuta je neprimeraná okolnostiam prípadu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\nPriebeh súdneho konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.11.2015, pričom uviedol, že výrok prvostupňového\nrozhodnutia bol naformulovaný tak, že je z neho zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania. Žalovaný\nuviedol, že účastníci konania nevzniesli počas konania námietku v tom, že by bolo možné zameniť\ndaný manipulačný poplatok s iným poplatkom, keďže detailne zdôrazňovali práve zavedenie poplatku vo\nvýške 1,00 eura, ktorý bol predmetom správneho konania a vo výroku bol súčasne uvedený aplikovaný\nprávny predpis. K špecifikácii výroku „spočívajúce v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny\ntovarov“ žalovaný uviedol, že sa jedná o citáciu právnej kvalifikácie skutku v zmysle § 4 ods. 4 písm. a)\nzákona o ochrane HS. Zároveň výrok prvostupňového rozhodnutia používa v súlade s § 4 ods. 4 písm.\na) zákona o ochrane HS iba pojem tovar a používanie pojmov „tovar“ a „služba“ v odôvodnení nemôže\nspôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, keďže posudzované konanie bolo v rozhodnutiach dostatočne\nšpecifikované opisom, a teda nemohlo dôjsť k zámene a nejasnostiam.\n14. Žalovaný konštatoval, že bolo dostatočne preukázané, že účastníci konania sa dopustili\nprotisúťažného správania – poukázal na získanú e-mailovú komunikáciu, na pobyt na E. F. a konštatoval,\nže nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že diskusia o výške poplatku neprebiehala. Žalovaný uviedol, že\npodmienka nezávislého správania sa podnikateľa a fungovanie hospodárskej súťaže vylučuje akékoľvek\npriame alebo nepriame kontakty medzi podnikateľmi, ktorých cieľom alebo účinkom je alebo ovplyvniť\nsprávanie skutočného, alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému konkurentovi\npriebeh správania, ktoré sa podnikateľ rozhodol prijať, alebo zamýšľa prijať na trhu. Žalobca zavedenie\npoplatku koordinoval s konkurenciou, pričom uviedol, že dohodou o určení ceny je aj dohoda o určitej\nčasti ceny, zložky a podobne. Predmetom danej dohody bolo zavedenie poplatku, ktorý sa premietol do\nceny a tento musel odberateľ zaplatiť. Žalovaný uviedol, že nebol povinný vykonať žiadnu analýzu, keďže\nobmedzenia, ktorými si konkurenti dojednávajú ceny tovarov/služieb, ktoré predávajú alebo nakupujú,\nsú principiálne považované za obmedzenia podľa cieľa.\n15. Žalovaný konštatoval, že v prípade cenových dohôd sa protisúťažný cieľ predpokladá a nie\nje potrebné ho preukazovať prostredníctvom analýzy. Žalovaný zotrval na tom, že bola dostatočne\npreukázaná účasť žalobcu na zakázanej dohode a bola mu uložená primeraná sankcia. Žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť.\n16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\n17. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/134/2015-170 zo dňa 29.11.2016 žalobu zamietol. Na\npodklade kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 16.02.2017 vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „najvyšší súd“) rozsudok č. k. 5Sžhk/1/2017 zo dňa 30.04.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5S/134/2015-170 zo dňa 29.11.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že v ďalšom konaní bude\núlohou správneho súdu postupovať v naznačenom smere (teda dostatočne vysvetliť svoje úvahy), a to aj\ns ohľadom na rozhodnutia kasačného súdu o kasačných sťažnostiach vo veciach ostatných účastníkov\n– spoločnosti ASBIS SK, spoločnosti eD´ system Slovakia, spoločnosti AT Computer a spoločnosti SWS\nDistribution.\n\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/135/2019.\n19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou\nvo veciach správneho trestania, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\ndospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a s odkazom na § 198 ods. 1 písm. a) SSP zmenil\nnapadnuté rozhodnutie, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo vzťahu k výške uloženej pokuty,\npričom vo zvyšku správny súd s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n20. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 04.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane HS, obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti\nkonania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných\naktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných\npodmienok.\n22. Podľa § 4 ods. 1 zákona o ochrane HS, dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie\nzdruženia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej\nlen „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.\n23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane HS, na účely tohto zákona a) dohoda podnikateľov je každý\nústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z\nich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa\nznaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie\nsprávania iného podnikateľa, c) rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ako\naj odporúčanie orgánu združenia.\n24. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž,\nktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.\n25. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej\nsúťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž.\n26. Podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, §\n10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za\npredchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné\nobdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat\nnemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.\n27. Podľa § 38 ods. 9 zákona o ochrane HS, úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a\ndĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu\nalebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri\nposudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde\nje to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy\naj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa\n\nspolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie\nmajetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.\n28. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného\ndokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy\npri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe\nskutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.\n29. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa\nosobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.\n30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n31. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli\nv neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.\n32. Podľa § 250i ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu\n30.06.2016 (ďalej len „OSP“), ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\n33. Podľa § 250j ods. 5 OSP, vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o\nnáhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako\nrozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v\nakom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo\nvýroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré\nvznikli v konaní pred správnym orgánom.\n34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správne orgány\nuložili žalobcovi pokutu na tom skutkovom základe, že konanie žalobcu a ďalších podnikateľov bolo\ndohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá je zakázaná. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či správne\norgány zistili dostatočne skutkový stav veci, vec správne právne posúdili a či bola uložená sankcia\nprimeraná.\nK námietke žalobcu ohľadom nejasnosti výroku rozhodnutí, k námietke o nesprávnom právnom posúdení\na námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov\n35. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli,\na to najmä vo vzťahu k výrokom týchto rozhodnutí, vo vzťahu k právnemu posúdeniu a zisteniu\nskutkového stavu už opakovane predmetom správneho súdneho prieskumu (na podklade žalôb ďalších\npodnikateľov, ktorým boli na podklade týchto totožných rozhodnutí uložené pokuty na rovnakom skutkom\nzáklade), pričom v čase rozhodovania tunajšieho súdu existujú právoplatné rozhodnutia správnych\nsúdov, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré ustálili, že napadnuté rozhodnutie a\nprvostupňové rozhodnutie sú vo vzťahu k právnemu posúdeniu a ustáleniu skutkového stavu v súlade\nso zákonom a obstáli pred správnym súdnym prieskumom. Správny súd, aj s odkazom na rešpektovanie\nprávoplatných rozhodnutí, rešpektujúc opakované závery kasačného súdu, tak nevidí dôvod odchýliť sa\nod týchto právoplatných záverov, a preto na ne v celosti nižšie odkazuje.\n36. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžhk/1/2017\nzo dňa 20.03.2019, ktorým síce došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n\n1S/121/2015-221 zo dňa 27.10.2016 (žalobca – spoločnosť SWS Distribution), avšak Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v bode 79. uviedol: „kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym\nnázorom krajského súdu čo do právneho posúdenia skutku spáchaného žalobcom, avšak odchyľuje sa\nod jeho posúdenia primeranosti výšky uloženej pokuty. Kasačný súd má za to, že skutok tak, ako bol\nzistený správnym orgánom, bol dostatočným spôsobom preukázaný a správne právne posúdený tak\nsprávnym orgánom, ako aj súdom prvého stupňa.“\n37. Správny súd súčasne odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn\n3Sžh/2/2016 zo dňa 23.11.2017 (ďalej len „rozsudok NSSR ASBIS“), ktorým bola o. i. zamietnutá\nžaloba spoločnosti ASBIS SK voči napadnutému rozhodnutiu, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuviedol, že skutok tak, ako bol zistený správnym orgánom, bol dostatočným spôsobom preukázaný\na správne právne posúdený tak správnym orgánom, ako aj súdom prvého stupňa. Rozsudok NSSR\nASBIS bol predmetom prieskumu aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd\nSlovenskej republiky ústavnú sťažnosť spoločnosti ASBIS SK odmietol ako zjavne neopodstatnenú –\nuznesením sp. zn. IV ÚS 313/2018 zo dňa 16.05.2018 (ďalej len „uznesenie ÚSSR ASBIS“). Ústavný súd\nSlovenskej republiky uzavrel, že odôvodnenie rozsudku NSSR ASBIS bolo dostatočné a vyčerpávajúce.\n38. Správny súd tak odkazuje na relevantné časti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/121/2015-221 zo dňa 27.10.2016 (v danej veci bola žalobcom spoločnosť SWS Distribution):\n„56. V preskúmavanej veci je podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázané, že k\nprotiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne došlo. Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj\nrozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie\nsúťaže, sú zakázané, ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 ZOHS). Dohody obmedzujúce súťaž\nmožno členiť z dvoch základných hľadísk, a to na dohody horizontálne alebo vertikálne a dohody, ktoré\nobmedzujú súťaž už svojim cieľom alebo dohody, ktoré majú účinok obmedzujúci súťaž. Obmedzenie\nuž na základe cieľa a v dôsledku účinku teda nepredstavujú kumulatívne podmienky pri posudzovaní\nprotisúťažného správania, ale alternatívne. Ak bol preukázaný protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné\nskúmať jej efekty na trhu. Pre fungujúcu súťaž sú podľa teórie súťažného práva, ako aj ustálenej\njudikatúry slovenskej, ale predovšetkým európskej, škodlivejšie dohody horizontálneho charakteru a\ndohody, ktoré majú za cieľ obmedzovať súťaž. Pod pojmom súťaž sa má pritom na mysli nie len skutočná,\nale aj potenciálna súťaž. Medzi najzávažnejšie kartelové dohody, tzv. ťažké kartely (hard core cartel),\npatri dohoda o cenách, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo\ninvestícií, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania a dohody vo verejnom obstarávaní tzv. bid rigging.\n57. Pod pojmom dohoda súťažné právo vníma nielen celkový plán alebo podmienky výslovne dojednané,\nale tiež implementáciu toho, čo bolo dohodnuté na báze rovnakého mechanizmu a v súlade s rovnakým\nspoločným cieľom. Za dohodu obmedzujúcu súťaž je v súťažnom práve teda považované správanie,\nak sa účastníci pridŕžajú spoločného plánu, ktorý obmedzuje ich individuálne obchodné správanie\nurčovaním určitých hraníc ich vzájomného správania sa ako aj nekonania určitým spôsobom na trhu.\nV zmysle ustálenej súdnej praxe na to, aby bolo možné konštatovať dohodu, je postačujúce aby\npodnikatelia vyjadrili spoločný zámer správať sa na trhu určitým spôsobom.\n58. Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať dohoda\n„za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci\nvnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM (56/65, Zb.\ns. 337), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti\npreskúmať samotný cieľ tejto dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V\nprípade, že sa dokáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku\nsúťaž (C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body 28 a\n30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C513/06 P, C-515/06 P a\nC-519/06 P, 06.10.2009, bod 55).\n59. Podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či má dohoda protisúťažnú povahu, potrebné\nsústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky\na právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P\na C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09, 13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82\naž 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a\nBarry Brothers, C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21).\n60. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní\nnepochybne preukázané, že žalobca účastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa ZOHS, bol. Treba\npripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia\n\nzdružení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a\nktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže\nv rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.\n61. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo\nspotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (rozsudok zo 6. októbra\n2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb.\ns. I-9291, bod 63).\n62. Pre konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž je naplnené správaním sa žalobcu prostredníctvom\nkonania jeho zamestnanca - technického riaditeľa, ako tvrdí žalobca, a teda vyjadrením zámeru\nsprávať sa na trhu určitým spôsobom. Ani sám žalobca nepoprel, že bol pripravený návrh oznámenia\nzákazníkom o zavedení poplatku a tiež bola kontaktovaná aj spoločnosť Cybersoft za účelom prípravy\nsystému na nahadzovanie poplatku. Uvedené konanie žalobcu podľa názoru súdu je možné považovať\nza konkludentný prejav súhlasu žalobcu s účastníkom dohody. Podľa názoru súdu tvrdenie žalobcu\no nepreukázaní spáchania správneho deliktu žalobcom by bolo udržateľné za predpokladu, že\nzamestnanci žalobcu by sa nezaoberali prípravou zavedenia poplatku do praxe. Súd sa v tomto\nsmere stotožnil s tvrdením žalovaného, že zamestnanci vykonávajú svoju činnosť v súlade s pokynmi\nzamestnávateľa, čím bola účasť žalobcu na predmetnej dohode preukázaná. Jednoznačne v zmysle\nustálenej judikatúry platí, že konanie zamestnancov sa pokladá za konanie zamestnávateľa.\n63. Krajský súd prihliadol i na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že počas sporného obdobia otvorene\nprejavil svoj záujem nezúčastniť sa na karteli resp. v ňom nepokračovať. V tejto súvislosti upozorňuje\nsúd, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán,\nktorej forma nie je podstatná, pokiaľ je verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého\nstupňa - teraz Všeobecný súd EÚ, z 26. októbra2000, Bayer /Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body\n66 až 69). Preto v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia\nje žalovaný povinný predložiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z\nhľadiska času tak, aby bolo možné dôvodne pripustiť, že toto porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma\nstanovenými dátumami. Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania\npredstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom,\nže otázku je potrebné skúmať v kontexte fungovania daného kartelu (viď rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/4/2010).“\n39. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovaného mal\nsprávny súd nesporne preukázané, že spoločnosť ASBIS SK, spoločnosť eD´system Slovakia, žalobca\na spoločnosť AT Computer, s výnimkou spoločnosti SWS Distribution, zaviedli manipulačný poplatok\nvo výške 1,00 eur za každú vystavenú faktúru pre zákazníka. Tiež bolo nesporne preukázané, že\nmedzi niektorými týmito spoločnosťami pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne\njedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi nimi minimálne e-mailová\nkomunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých spoločností\nna dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania\npoplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej\ndohody. Prvostupňový orgán detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a\nmonitorovanie dodržiavania manipulačného poplatku. Popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi\nuvedenými spoločnosťami, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného\npoplatku komunikovali zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie\nvyplýva, že k prvému stretnutiu medzi spoločnosťami, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení\nmanipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu na E. F. v období od 31.01.2013 do 07.02.2013.\nPrvostupňový orgán preukázal, že pobytu na E. F. sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých\nspoločností, vrátane žalobcu. Prvostupňový orgán tiež preukázal, že o zavedení manipulačného\npoplatku vo výške 1,00 eur počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia žalobcu\na spoločnosti eD´system Slovakia.\n40. Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti, tak spisový materiál obsahuje jednoznačné dôkazy o ich\nzapojení do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na E. F..\nDojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail\nzo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ žalobcu predstaviteľom všetkých spoločností, ktorým ich\ninformoval o tom, že spoločnosť AT Computer s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní\nimplementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku,\nktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike.\n\n41. Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované\nzavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania\npoplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany\nzákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti\nASBIS SK. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti o tom, že by niektorým druhom firiem bol\nmanipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem, ktoré poplatok\nnemajú, konateľ spoločnosti ASBIS SK uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné: „nech Ti poslu\nfaktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema to zmysel....Ked\nfakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj 1 eur menej v cene\ntovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana nasej konkurencii to uz sa stalo....“. Z administratívneho spisu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii\ndohody aj od svojich zákazníkov, a že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení\npoplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov.\n42. Podľa názoru správneho súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonaným dokazovaním orgánu\nverejnej správy bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa svojim konaním, vyplývajúcim nielen z\nodôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale aj z administratívneho spisu žalovaného, dopustil konania,\nspočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia\nmanipulačného poplatku vo výške 1,00 eur, čo bolo posúdené ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá\nmá za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového\nsortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a)\na s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS zakázaná. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia\no „v dohode o priamom alebo nepriamom určení ceny tovaru“ je súčasne plne v súlade so znením\naplikovanej právnej normy, presnejšie s § 4 ods. 3 písm. a) zákona o ochrane HS, a preto nemožno\nvo formulácii výroku prvostupňového rozhodnutia vzhliadnuť pochybenie, ktoré by malo za následok\nneurčitosť takéhoto výroku.\n43. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní\nnepochybne preukázané, že žalobca bol účastníkom dohody, ktorá je zakázaná. Treba pripomenúť, že\npodľa článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa všetky dohody medzi podnikateľmi,\nrozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými\nštátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej\nsúťaže v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom. Podľa názoru súdu\nv preskúmavanej veci je dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu nepochybne\ndošlo. Vo vzťahu k žalobcovi zároveň orgány verejnej správy neidentifikovali žiadne okolnosti, ktoré by\nmali vplyv na zníženie uloženej pokuty tak, ako to bolo konštatované vo vzťahu k spoločnosti SWS\nDistribution.\nK výške uloženej pokuty\n44. Podstata zostávajúcej časti žalobných bodov sa týkala námietok žalobcu voči výške uloženej pokuty,\nktorú žalobca považoval za neprimeranú a uloženú v rozpore so zásadou proporcionality. Správny súd\ntak zameral správny súdny prieskum aj vo vzťahu k danej otázke.\n45. Za účelom posúdenia otázky primeranosti uloženej pokuty žalobcovi napadnutým rozhodnutím\nsprávny súd na pojednávaní dňa 04.03.2026 vykonal v súlade s § 198 ods. 1 SSP dokazovanie, v\nrámci ktorého sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a so stavom súdnych konaní u ďalších\npodnikateľov (tak ako bol správny súd viazaný aj rozsudkom najvyššieho súdu v predmetnej veci) a\nzároveň sa v prípade tých, u ktorých bolo konanie právoplatne skončené, oboznámil sa aj s konečnou\nvýškou uloženej sankcie na základe moderačného oprávnenia súdu. Správny súd pri tejto príležitosti\npovažoval za potrebné uviesť, že postup podľa § 198 ods. 1 SSP uskutočnil bez ohľadu na to, či žalobca\naplikáciu inštitútu sankčnej moderácie vo svojej žalobe zo dňa 08.06.2015 (t. j. pred účinnosťou SSP)\nnavrhol alebo nie, pretože v danom prípade postupoval prostredníctvom prechodných ustanovení podľa\n§ 491 ods. 2 SSP, kedy aplikoval aj ustanovenia § 250j ods. 5 OSP, podľa ktorých správny súd môže o\nuložení sankcie rozhodnúť inak, ako rozhodol správny orgán, aj bez návrhu žalobcu. Správny súd tak\nučinil aj s poukazom na znenie dôvodovej správy k prechodným ustanoveniam § 491 SSP, ktorá uvádza:\n„predkladateľ pamätá i na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie žalobcu, ak je ním\n\nfyzická osoba alebo právnická osoba. Na administratívne trestanie sa vždy použije tá právna úprava,\nktorá je pre páchateľa priaznivejšia“ (dôvodová správa k SSP). Pri strete dvoch procesných predpisov,\nSSP a OSP, preto správny súd aplikoval pre žalobcu priaznivejšie procesné ustanovenia § 250j OSP.\n46. Na základe vykonaného dokazovania bolo správnym súdom zistené, že u ďalšieho podnikateľa\n- spoločnosti ASBIS SK bolo súdne konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia právoplatne\nskončené rozsudkom NSSR ASBIS, ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej\nprvostupňovým v spojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 2.062.857,00 eur na konečnú\nvýšku sumy uloženej pokuty 1.031.428,00 eur. Táto zmena predstavuje 50 % sumy vyrubenej správnym\norgánom a podľa § 38 ods. 1 zákona o HS ide o výšku sankcie 0,5 % z relevantného obratu tohto\npodnikateľa. Správny súd súčasne opakovane konštatuje, že rozsudok NSSR ASBIS bol predmetom\nprieskumu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom ústavná sťažnosť spoločnosti ASBIS\nSK bola uznesením ÚSSR ASBIS odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky sa stotožnil so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli aplikované v tam\nprejednávanej veci (a to najmä vo vzťahu k zníženiu výšky uloženej pokuty).\n47. Dokazovaním bolo u ďalšieho podnikateľa – spoločnosti eD´system Slovakia zistené, že súdne\nkonanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26.10.2017 (ďalej aj ako „rozsudok NSSR\neD´system“), ktorým došlo k zmene výšky sankcie (pokuty) uloženej prvostupňovým rozhodnutím v\nspojení s napadnutým rozhodnutím z pôvodnej výšky 1.246.621,00 eur (1 % z relevantného obratu)\nna 124.662,10 eur, čo predstavuje 0,1 % z relevantného obratu a 10 % z pôvodne uloženej pokuty\nžalovaným.\n48. U ďalšieho podnikateľa - spoločnosti AT Computer bolo na podklade dokazovania zistené, že správne\nsúdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené a vec sa nachádza v štádiu po zrušení rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/45/2019-520 zo dňa 03.02.2022 - ktorým bola zmenená výška\nsankcie uložená napadnutým rozhodnutím z pôvodnej 582.641,00 eur na novú výšku 291.320,00 eur,\na vrátení veci na ďalšie konanie - rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Shk/2/2023 zo dňa 25.09.2024. V súčasnosti je súdne konanie vedené na Správnom súde v Bratislave\npod sp. zn. 2Shs/1/2024. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatoval, že správny súd vo\nvýroku nerozhodol o celom predmete konania, keďže rozhodol len v časti týkajúcej sa navrhovanej\nsankčnej moderácie a vo vzťahu k výroku o treste/sankcii, pričom nerozhodol o námietkach žalobkyne\nproti výroku o vine. Súčasne konštatoval absenciu akéhokoľvek odôvodnenia v rozsudku správneho\nsúdu vo vzťahu k otázke, prečo súd považoval žalovaným uloženú sankciu (s prihliadnutím na § 38 ods.\n1 a 9 zákona o ochrane HS v znení účinnom do 30.06.2014) za neprimeranú.\n49. V súvislosti s posledným podnikateľom – spoločnosťou SWS Distribution z dokazovania vyplynulo,\nže vo veci bol Správnym súdom v Bratislave vyhlásený rozsudok dňa 16.01.2026, pričom správny súd\nrozhodol tak, že zmenil výšku zloženej pokuty zo sumy 142.823,00 eur na sumu vo výške 71.397,00\neur. Správny súd zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto najskôr uložil v rámci zákonom\nstanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS v znení účinnom do 30.06.2014\nvo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 20.399.395,00 eur, ktorá prestavuje sumu\n101.996,97 eur. Následne správny súd takto uloženú sankciu, obdobne ako prvostupňový orgán, na\nzáklade existencie uvádzaných poľahčujúcich okolností u spoločnosti SWS Distribution znížil o 30 %\nna výslednú sumu 71.397,00 eur, čo vo výsledku predstavovalo sadzbu pokuty vo výške 0,35 % z\nrelevantného obratu spoločnosti SWS Distribution.\n50. Správny súd pri posudzovaní prípustnosti otázky moderácie pokuty v súvislosti s protisúťažným\nkonaním žalobcu zobral na zreteľ najmä závery rozsudku NSSR ASBIS (uverejneného pod č. 49 Zbierky\nstanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018), v ktorom bolo posudzované\nnapadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím v súvislosti s konaním podnikateľa –\nspoločnosti ASBIS SK. Zároveň rozsudok NSSR ASBIS prešiel vo vzťahu k tam vykonanej moderácii\npokuty testom ústavnosti.\n51. Vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu považuje správny súd za potrebné, aby poukázal\nna nasledujúce časti rozsudku NSSR ASBIS, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal\nmožnosťou moderácie:\n\n„Je zrejmé, že žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadal v danom prípade na zistené poľahčujúce\nokolnosti, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej\npokuty, ktorá predstavovala 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie žalobcu, táto teda bola\nuložená na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia (max. 10% ročného obratu). Samozrejme vzal\ndo úvahy aj skutočnosť, že účastníci konania, podľa zistení žalovaného, patria medzi významných\nhráčov na vymedzenom relevantnom trhu a ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu\ntrhu distribúcie informačných technológií. Protisúťažné konanie malo teda zasahovať väčšinu trhu danej\ndistribúcie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prisvedčuje názoru žalovaného, že správanie účastníkov konania\nje potrebné hodnotiť ako veľmi závažné a nie je pritom podstatné, či účastníci konania boli úspešní v\ndosiahnutí schémy určenia cien alebo nie.\nJe nepochybné, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody) patria k základným a\nnajnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia prísne postihované.\nAk podnikatelia, napriek uvedomeniu si ilegálnosti konania obmedzujúceho súťaž, hrozbe vysokého\nsankčného postihu, či v niektorých prípadoch trestných sankcií, vytvoria kartel, je na mieste pristúpiť k\nich prísnemu potrestaniu, v rozsahu určenom zákonom.\nOdvolací súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že boj proti kartelom je jednou z jeho dlhodobých\npriorít, ktorého cieľom nie je iba ich odhalenie a ukončenie takéhoto správania na trhu, ale najmä\ndosiahnutie takého efektu, ktorý odradí podnikateľov do kartelu vstúpiť. Z uvedeného dôvodu, v rámci\nEurópskeho spoločenstva, pristúpili krajiny k zvyšovaniu ukladaných pokút za tieto najzávažnejšie\nsúťažné porušenia. Zníženie pokuty Krajským súdom v Bratislave v takej výraznej výške, za dohodu\nkonkurentov, ktorí intenzívne a otvorene medzi sebou diskutovali o zložke ceny a nevylučovali ani\nďalšiu vzájomnú spoluprácu, nie je v danom prípade opodstatnené. K výraznému znižovaniu ukladaných\npokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len pri aplikácii „Programu zhovievavosti“ (Leniency\nProgramme), vo vzťahu k subjektom, ktoré prispejú k odhaleniu protisúťažného správania podnikateľov.\nZákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom ustanovení § 38 ods. 10 a 11 v znení účinnom do\n30.06.2014 alebo v § 38d, účinnom od 01.07.2014, umožňuje úradu neuložiť pokutu alebo znížiť pokutu\npodnikateľovi za účasť v karteli, ktorá by inak bola za toto protiprávne správanie uložená. Neuložiť\npokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý požiada úrad z vlastnej iniciatívy o\nneuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o existencii kartelu alebo predloží informácie a\ndôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. V prípade, že účastník kartelu predloží významný dôkaz,\nteda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale\nv spojení s informáciami, ktoré už má úrad k dispozícii, umožní dohodu preukázať, je možná redukcia\npokuty až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by mu bola inak uložená. Znižovanie pokút v rámci „Programu\nzhovievavosti“ zaviedla do zákona o ochrane hospodárskej súťaže novela, účinná od 01. 07. 2014 s\ntým, že pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení účinných do 30. júna 2014, sa použijú ustanovenia\nzákona účinné od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie.\nV danom prípade nedošlo k situácii, kedy by mohlo dôjsť k uplatneniu „Programu zhovievavosti“\nvo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu\ndohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu bola uložená pokuta, ktorá zohľadňovala\npoľahčujúce okolnosti, ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí vymenoval a na ktoré poukázal aj krajský\nsúd, a to v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu\nza jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní\nnebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu.\nKeďže nedošlo k situácii predpokladanej ustanovením § 38d zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom\nod 1. júna 2014, ktorá by predpokladala zníženie pokuty, resp. jej neuloženie, bola žalobcovi uložená\npokuta podľa § 38 ods. 1 zákona.\nNa základe uvedených dôvodov, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neboli splnené\npredpoklady na zníženie pokuty uloženej na dolnej hranici zákonom určeného rozsahu v takom\nvýraznom rozsahu, ako to učinil súd prvého stupňa, a to pod 50-percentnou hranicou uloženej pokuty.\n\nPodľa ust. § 250j ods. 5 O.s.p., vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 (uloženie pokuty), môže súd\nrozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť\nrozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu\nv takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí\nbyť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania\nvrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.\nPre účely sankčného postihu, ako aj generálnej prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok\npre aplikáciu „Leniency programme“, pristúpil odvolací súd k zmene určenia výšky pokuty tak, že túto\nnemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej správnym orgánom. Suma 1.031.428 €\npredstavuje 50% sumy vyrubenej správnym orgánom, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu\na javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík. V\nprípade prijatia názoru krajského súdu o primeranosti sankčného postihu v rozsahu 0,1% z obratu za\npredchádzajúce uzavreté účtovné obdobie, by nebol naplnený účel a zmysel programu zhovievavosti\na nebol by zohľadnený fakt, že konanie žalobcu je kvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších\nforiem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by\nuloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný charakter.\nNeušlo pozornosti najvyššieho súdu, že žalobca v podanej žalobe okrem námietky smerujúcej k\nneprimerane vysokej pokute, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, ktorý konanie\nžalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž. Krajský\nsúd v Bratislave vo výrokovej časti svojho rozsudku nerozhodol o námietke žalobcu smerujúcej voči\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci, (časť I. Konanie podnikateľov, výroku rozhodnutia č. 2014/\nKH/1/1/012 zo dňa 02. júna 2014), rozhodol len o výške pokuty určenej v časti II. a., výroku daného\nrozhodnutia. Keďže žalobou boli napadnuté obe výrokové časti rozhodnutia žalovaného spojitosti s\nprvostupňovým rozhodnutím, bolo potrebné žalobu v časti, v ktorej krajský súd nevyhovel žalobe\nzamietnuť, čo odvolací súd svojim rozsudkom učinil a toto pochybenie napravil.\nZ obsahu rozsudku krajského súdu však zároveň vyplýva, že sa s právnym posúdením veci správnym\norgánom zaoberal, vyhodnotil konanie žalobcu ako konanie obmedzujúce hospodársku súťaž, v\nodôvodnení svojho rozsudku sa s predmetnou námietkou žalobcu vysporiadal. Na základe uvedeného\ndôvodu odvolací súd rozhodol o predmetnej zvyšnej časti žaloby tak, že túto zamietol, stotožniac sa v\nplnom rozsahu so skutkovými zisteniami správnych orgánov a Krajského súdu v Bratislave, ktorí vec\nsprávne právne posúdili a svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili.“\n52. V uvedenom rozsudku najvyšší súd vyhodnotil konanie žalobcu, ako aj spoločnosti ASBIS SK,\nako veľmi závažné (tu správny súd uvádza, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú totožné\nrozhodnutia žalovaného, pričom boli vydané na rovnakom skutkovom a právnom základe), pričom\nuviedol, že nebolo podstatné, či účastníci konania boli úspešní pri dosiahnutí schémy určenia cien alebo\nnie.\n53. Ako už bolo uvedené, rozsudkom NSSR ASBIS došlo aplikáciou § 250j ods. 5 OSP u podnikateľa\nASBIS SK k zníženiu pokuty o 50 % na konečnú výšku 1.031.428 eur, oproti pokute vo výške\n2.062.857,00 eur uloženej napadnutým rozhodnutím. Takto uložená pokuta podľa najvyššieho súdu\nzohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká a spôsobilá odradiť\nspoločnosť ASBIS SK v budúcnosti od podobných praktík. V porovnaní so žalobcom je ale zrejmé, že v\nkonečnom dôsledku bola podnikateľovi spoločnosti ASBIS SK uložená sankcia vo výške 0,50 % sumy\nz jeho relevantného obratu oproti sadzbe 1,00 % z relevantného obratu žalobcu, ktorá mu bola uložená\nnapadnutým rozhodnutím. Rozsudkom NSSR ASBIS bola teda podnikateľovi spoločnosti ASBIS SK\nv percentuálnom pomere na relevantný obrat uložená nižšia sankcia (0,5 %) oproti sankcii uloženej\nžalobcovi napadnutým rozhodnutím v konečnej výške 1,00 % z relevantného obratu.\n54. V súvislosti s ustálením otázky, že konanie žalobcu je protiprávnym konaním, správny súd uvádza,\nže z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca zaviedol manipulačný poplatok, a to dňa 08.03.2013\na prestal ho účtovať dňa 19.04.2013, kedy prestal získavať prospech z uzatvorenia dohody, ktorého\nvýška podľa odhadu žalovaného dosiahla sumu 3.155,00 eur.\n\n55. Z napadnutého rozhodnutia (str. 64) ako aj z prvostupňového rozhodnutia (str. 53) pritom vyplýva, že\nvo vzťahu k žalobcovi neboli aplikované žiadne výnimočné okolnosti – teda neboli zistené skutočnosti,\nktoré by mali vplyv na zníženie uloženej pokuty (poľahčujúce okolnosti boli aplikované iba pri spoločnosti\nSWS Distribution, pričom pri spoločnosti ASBIS SK a žalobcovi neboli zohľadnené žiadne poľahčujúce\nokolnosti).\n56. Správny súd preto nevidel dôvod na to, aby zníženie sankcie nekorešpondovalo so znížením\nsankcií u podnikateľov – spoločnosti ASBIS SK a spoločnosti eD´ system Slovakia, ktorým sankcie\nznížil najvyšší súd. Z tohto dôvodu správny súd považoval výšku percentuálnej sadzby pokuty uloženej\nžalobcovi napadnutým rozhodnutím, ktorá je vyššia oproti sankciám uloženým ďalším podnikateľom –\nspoločnosti ASBIS a spoločnosti eD´ system Slovakia, za neprimeranú (zároveň aj voči spoločnosti SWS\nDistribution, aj keď tu sa jedná o rozsudok zo dňa 16.01.2026). Správny súd opakovane uvádza, že pri\nžalobcovi, spoločnosti ASBIS a spoločnosti eD´ system Slovakia neboli zohľadnené žiadne okolnosti,\nmajúce vplyv na zníženie uloženej pokuty, keďže tieto spoločnosti zaviedli manipulačný poplatok a\nneprispeli k odhaleniu protiprávneho konania, pričom skutkový stav veci a právne posúdenie bolo\ntotožné.\n57. Na základe konštatovania o neprimeranej pokute uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím\nsprávny súd pristúpil k aplikácii moderačného práva za účelom zmeny výšky uloženej pokuty. Pri zmene\nvýšky uloženej pokuty správny súd rešpektoval závery rozsudku NSSR ASBIS, ktorý, ako už správny\nsúd uviedol, prešiel aj testom ústavnosti. Závery týchto rozhodnutí (teda rozsudku NSSR ASBIS, ako\naj uznesenia ÚSSR ASBIS) si správny súd osvojil a uprednostnil ich pred závermi rozsudku NSSR eD\n´system, ktorým došlo k zmene uloženej pokuty z výšky 1 % na konečnú výšku 0,1 % z relevantného\nobratu. Práve takéto zníženie pokút bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžhk/1/2017 zo dňa 20.03.2019 (vo veci žalobcu – spoločnosti SWS Distribution) a rozsudkom NSSR\nASBIS označené ako neprípustné (viď bod 51 tohto rozsudku).\n58. Samotnú pokutu, uloženú žalobcovi orgánmi verejnej správy považoval správny súd za uloženú v\nsúlade s § 38 ods. 1 zákona o HS. V danom prípade bolo prihliadnuté na vysokú závažnosť konania\nďalších podnikateľov a žalobcu, boli zohľadnené špecifiká relevantného trhu, pre ktorý je typická nízka\nmarža, vzhľadom na obraty dosiahnuté predajom tovarov, ako aj na skutočnosť, že cenová súťaž nebola\nmedzi podnikateľmi úplne vylúčená. Správny súd si preto osvojil závery žalovaného a považuje ich za\nvýchodisko pre následné uplatnenie moderačného práva súdu podľa § 198 písm. a) SSP.\n59. Na základe vykonaného dokazovania a konštatovania správneho súdu o neprimeranosti uloženej\npokuty žalobcovi oproti konečným pokutám, ktoré boli uložené spoločnosti ASBIS SK a spoločnosti\neD´system Slovakia (ako aj spoločnosti SWS Distribution) správny súd prijal záver, že boli naplnené\npodmienky pre moderáciu pokuty podľa § 198 písm. a) SSP.\n60. Správny súd preto zmenil výšku uloženej sankcie žalovaným tak, že túto uložil v rámci zákonnom\nstanoveného sankčného rozpätia podľa § 38 ods. 1 zákona o ochrane HS v znení účinnom do\n30.06.2014 vo výške 0,50 % z celkovej sumy relevantného obratu 24.624.018,00 Eur, ktorá prestavuje\nsumu 123.120,09 eur, so zaokrúhlením nadol. Výšku takto uloženej pokuty správny súd nepovažoval\nza likvidačnú, a to vzhľadom na relevantný obrat žalobcu v danom období a tiež vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobca hrozbu likvidácie nijak bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal príslušnými\ndôkazmi. V danom prípade zároveň nedošlo k situácii, kedy by žalobca prispel svojou vlastnou iniciatívou\nk odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť mu bola uložená pokuta, ktorá\nzohľadňovala všetky zistené skutočnosti, pričom uvedené dôvody pre uloženie prísnejšieho postihu\nza jedno z najzávažnejších porušení hospodárskej súťaže nemohla ovplyvniť skutočnosť, že v konaní\nnebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov žalobcu.\n61. Súhrnom uvedených skutočností a záverov preto správny súd rozhodol podľa § 198 ods. 1 písm. a)\nSSP o zmene výšky pokuty uloženej napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Správny súd vo výroku identifikoval žalobcu pod obchodným\nmenom „ALSO Slovakia s.r.o.“, a to z dôvodu aktualizácie údajov účinných ku dňu vyhlásenia tohto\nrozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu s odkazom na § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n\n62. Správny súd výrokom o trovách konania rozhodol s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a prihliadal na\nzásady aplikovateľné pri rozhodovaní o trovách konania, medzi ktoré primárne patrí zásada úspechu\nvo veci, kedy sa berie do úvahy celkový (t. j. konečný) úspech dotknutých subjektov a nie čiastkové\núspechy v jednotlivých ,,štádiách“ resp. druhoch konaní (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Stk/17/2022 zo dňa 27.09.2023). S poukazom na uvedené zásady\npreto správny súd o trovách konania rozhodol tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, u ktorého došlo\nk uplatneniu moderačného práva súdu týmto rozsudkom, a čiastočne úspešnému žalovanému, kedy\ndošlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v časti konštatovania účasti žalobcu na protisúťažnom konaní, právo\nna náhradu trov konania nepriznal. Súhrnne tak správny súd žiadnemu z účastníkov konania právo na\nnáhradu trov konania nepriznal. Aj napriek tomu, že žalobca bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný,\nako to správny súd uviedol vyššie, bral ohľad na celkový úspech konaní, ktorý vo vzťahu k žalobcovi bol\nvýlučne vo vzťahu k uplatneniu moderačného práva.\n63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}