Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sa/12/2026 0826100666 06. 08. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0826100666.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 25.06.2026, postúpenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 16.07.2026, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať rozhodnutie o jeho žiadosti zo dňa 07.06.2019 v lehote určenej súdom a povinnosť doručiť žalobcovi a súdu písomné rozhodnutie o žiadosti zo dňa 07.06.2019. Po oboznámení sa s obsahom žaloby a jej príloh správny súd zistil, že k žalobe nebolo priložené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom v zmysle § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“). 2. Uznesením č. k. 13Sa/12/2026-23 zo dňa 22.07.2026 správny súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby zo dňa 25.06.2026 a to tak, že doručí súdu oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Zároveň súd poučil žalobcu, že v prípade, ak v určenej lehote žalobu požadovaným spôsobom nedoplní, súd konanie v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaví. 3. Podaním doručeným súdu dňa 28.07.2026 žalobca oznámil súdu, že žalobu pre nečinnosť orgánu verejnej správy podal 25.06.2026, teda 8 mesiacov po tom, čo dňa 30.10.2025 boli Sociálnej poisťovni doručené právoplatné rozhodnutia Kompetenčného senátu NS SR a NSS SR, ako aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2025 a tiež právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.10.2025, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Podľa žalobcu najvyššia súdna autorita určila, že Sociálna poisťovňa konať má, a tá napriek tomu nekoná. Výlučnú zákonnú kompetenciu Sociálnej poisťovne konať a rozhodovať v tejto veci po vydaní kompetenčného uznesenia explicitne a právoplatne potvrdil aj Okresný súd Banská Bystrica a následne Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto civilné súdy s konečnou platnosťou judikovali, že GR ZVJS nemá právomoc v danej veci konať. Sociálna poisťovňa bola povinná v zmysle týchto právoplatných rozhodnutí začať konať a rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 07.06.2019, v zákonnej lehote 60 dní od doručenia právoplatných rozhodnutí uvedených súdov. Žalovaná túto lehotu ignorovala a ostala nečinná. GR ZVJS bolo po vynesení kompetenčného uznesenia povinné podľa § 20 Správneho poriadku bezodkladne postúpiť jeho žiadosť zo dňa 07.06.2019 Sociálnej poisťovni. V právnom štáte nie je povinnosťou občana domáhať sa nápravy sťažnosťou tam, kde už existujú záväzné a vykonateľné rozhodnutia Kompetenčného senátu, Okresného súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Banskej Bystrici. 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 242 ods. 1 veta prvá SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 9. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. 10. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 11. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 12. Správny súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky, ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 13. Procesné podmienky predstavujú zákonné, objektívnym právom stanovené predpoklady, bez ktorých nemožno dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo od začatia konania až do jeho skončenia kedykoľvek počas konania. 14. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania, a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 15. Žalobca v žalobe síce uviedol, že podal v predmetnej veci dňa 07.05.2026 sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, avšak toto ničím nepreukázal, no predovšetkým súdu nepredložil, a to ani na základe výzvy, oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, ani vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobca teda nepreukázal, že by vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Pokiaľ aj žalobca sťažnosť
podal tak, ako uvádza v žalobe, avšak upovedomenie o jej vybavení neobdržal, správny súd je toho názoru, že zákon o sťažnostiach dáva žalobcovi ďalšie prostriedky, ako sa domôcť odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní a až za predpokladu ich úplného a neúspešného vyčerpania bude dôvodné podať žalobu proti nečinnosti na správny súd. Ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach totiž upravuje postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom), pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané. Napokon, takýto výklad je odrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, podobne ako je tomu pri prieskume rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravného prostriedku. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť až tou krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet. Nemožno opomenúť, že účelom adresovania sťažnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť. 16. Pokaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Kompetenčného senátu NS SR a NSS SR, ako aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2025 a tiež právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.10.2025, k tomu súd uvádza, že tieto sa netýkajú prejednávanej veci a v žiadnom prípade nezbavujú žalobcu povinnosti podľa § 246 ods. 2 SSP. 17. Ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade možnej nečinnosti orgánov verejnej správy je ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. Žalobca však napriek výzve súdu nepredložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone. Preto konanie v súlade s § 99 písm. f) SSP zastavil. 18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu jej nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 a § 444 ods. 1 SSP ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.