Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/9/2026 0726101402 22. 09. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., číslo dokladu totožnosti: E. C. F. G., toho času umiestnený v H. I. J. I. E. B., K. D., zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Račianska 62, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia č. I./XXXX-XX o predĺžení zaistenia, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“) žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z územia Slovenskej republiky na územie Kazašskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu päť rokov. Lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Žalovaný neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok. Správny orgán zároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu. 2. Žalobca bol následne zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 05.10.2025“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“) dňa 05.10.2025 na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 05.12.2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2025. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 23.10.2025 proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa 05.10.2025 správnu žalobu, ktorú však podaním zo dňa 30.10.2025 vzal späť. 3. Dňa 28.10.2025 začalo konanie o udelenie azylu na základe žiadosti žalobcu (oznámenie Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov č. I./XXXX-XX zo dňa 28.10.2025).
4. Žalovaný vydal dňa 30.10.2025 rozhodnutie o zaistení č. I./XXXX-XX, na základe ktorého bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s dĺžkou doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 30.10.2025“). 5. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2026. 6. Žalobou zo dňa 19.01.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia „udeleného“ žalobcovi rozhodnutím I./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025. Rozsudkom, sp. zn. 19Saz/2/2026 zo dňa 03.02.2026 bola žaloba zamietnutá. 7. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 21.02.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2026. 8. Žalobou zo dňa 12.03.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 16Saz/3/2026 zo dňa 07.04.2026 bola žaloba zo dňa 12.03.2026 zamietnutá. Kasačná sťažnosť podaná proti uvedenému rozsudku bola rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 zamietnutá. 9. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 20.03.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.04.2026. 10. Žalobou zo dňa 27.03.2026 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. I./XXXX-XX zo dňa 20.03.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 14Saz/3/2026 zo dňa 30.04.2026 bola žaloba zamietnutá. 11. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 09.04.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.04.2026. 12. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 28.04.2026 bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.06.2026. 13. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.07.2026. 14. Žalobou zo dňa 06.07.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 18Saz/6/2026 zo dňa 24.07.2026 bola žaloba zamietnutá. 15. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 27.07.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.08.2026. 16. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 06.08.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.09.2026. 17. Žalobou zo dňa 14.08.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 13Saz/7/2026 zo dňa 26.08.2026 bola žaloba zamietnutá.
18. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov v čase o 9:55 hod. dňa 07.09.2026 predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.10.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k dôvodu zaistenia žalobcu žalovaný uviedol, že riziko ohrozenia verejného poriadku nevyhodnotil svojvoľne, ale koná na základe písomností v spisovom materiáli, ktoré preukazujú, že účastník konania sústavne porušoval závažným spôsobom verejný poriadok a bezpečnosť štátu na území Slovenskej republiky. Konanie žalobcu malo za následok aj vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu, o vylúčení odkladného účinku, o zaistení žalobcu aj o vyhodnotení žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom ako účelovej, ktorá má zmariť výkon administratívneho vyhostenia. Žalovaný uviedol, že opakovane dopytoval Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a lustroval žalobcu v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR vo vzťahu k ukončeniu azylového konania. Keďže konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu nebolo k času vydania napadnutého rozhodnutia právoplatne skončené, považoval žalovaný zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov za účelné. Poukázal na to, že mu je známa skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi bolo v azylovom konaní poskytnuté stanovisko Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého žalobca predstavuje bezpečnostné riziko, spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického extrémizmu, náboženského extrémizmu a extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení, ktoré zakladá predpoklad ohrozenia bezpečnosti štátu. Dňa 07.09.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na priebeh konania. Žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia do 28.10.2026, teda na nevyhnutnú dobu, ktorá je potrebná na zistenie, či bolo azylové konanie na Migračnom úrade právoplatne skončené. Počas uvedenej doby bude žalovaný komunikovať s Migračným úradom o stave azylového konania. Po právoplatnom skončení azylového konania bude žalovaný postupovať podľa zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný poukázal na to, že celkový čas zaistenia žalobcu ako žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2023 uviedol, že uloženie alternatívy zaistenia v prípade žalobcu neprichádza do úvahy. Prepustenie žalobcu na slobody by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť (čo vyplýva aj z výstupu psychológa, ktorý sa nachádza v administratívnom spise). Zaistenie je podľa žalovaného súladné s čl. 5 ods. 1 písm. f) a s čl. 8 ods. 1 Dohovoru. II. Správna žaloba 19. Dňa 11.09.2026 bola Správnemu súdu v Bratislave doručená žaloba žalobcu smerujúca proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, neprimerané a priamom rozpore s právom Európskej únie. Podľa žalobcu došlo k prekročeniu maximálnej prípustnej doby zaistenia, keďže v zaistení sa nachádza od 05.10.2025, teda už 11 mesiacov. Hoci žalovaný preklasifikoval jeho zaistenie podľa § 88a (ako žiadateľa o azyl), dĺžka obmedzenia osobnej slobody je absolútne neprimeraná a porušuje garancie smernice 2013/33/EÚ. Zaistenie žiadateľa o azyl má byť výnimočným a čo najkratším opatrením. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí automaticky predlžuje jeho zaistenie bez toho, aby preskúmal možnosť uloženia miernejších opatrení ( napr. hlásenie pobytu). Žalobca má jasný zámer legálneho pobytu a sociálne väzby (vrátane partnerky), nehrozí riziko úteku. Umiestnenie v otvorenom tábore je postačujúce. Poukázal na vec Arslan (C-543/11) s uvedením, že ide o účelové konštruovanie hrozby s cieľom obísť zákaz automatického držania žiadateľa o azyl v režime smerujúcom k vyhosteniu, ako to definoval Súdny dvor EÚ vo veci Arslan. Žalovaný drží žalobcu v zaistení po zámienkou „ohrozenia bezpečnosti štátu“, pričom toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi transparentnými a preskúmateľnými dôkazmi. Argumentácia žalovaného o ohrození bezpečnosti štátu je abstraktná a neobsahuje konkrétne, žalobcovi sprístupnené skutkové okolnosti, žalobca nemá reálnu možnosť brániť sa voči obvineniam. Súdny dvor EÚ vyžaduje, aby bola dotknutej osobe oznámená aspoň podstata dôvodov zaistenia, inak je zaistenie nezákonné. Poukázal aj na čl. 6 Charty základných práv EÚ, ktorý zaručuje právo na slobodu a bezpečnosť. 20. Dňa 22.09.2026 bolo správnemu súdu doručené podanie zástupcu žalobcu – Centra právnej pomoci, označené ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia udeleného predĺženého žalobcovi rozhodnutím
č.: I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026“, ktoré správny súd vyhodnotil ako doplnenie žaloby žalobcu zo dňa 11.09.2026. Uvedené doplnenie žaloby bolo žalovanému doručené 17.09.2026. Žalobca podal dňa 07.09.2026 v Centre právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorú Centrum právnej pomoci prevzalo dňa 14.09.2026. Dňa 16.09.2026 Centrum právnej pomoci rozhodnutím č. C., F.: XXXXXX žalobcovi priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci predĺženia zaistenia žalobcu napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2026. Zástupca žalobcu v doplnení žaloby zo dňa 17.09.2026 uviedol, že žalobca ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený v pobytovom zariadení. Žalobca trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v útvare policajného zaistenia pre cudzincov zhoršuje. Žalobca nemá úmysel ujsť ani nijakým spôsobom ohrozovať bezpečnosť a verejný poriadok na území Slovenskej republiky. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.09.2026 žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže ďalšie zaistenie žalobcu považuje za dôvodné. Uviedol, že preskúmaním opravného prostriedku zistil, že tento bol na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava (žalovanému) doručený elektronicky dňa 14.09.2026. Žalovaný vo vyjadrení zhrnul doterajší priebeh konania o administratívnom vyhostení a zaistenia žalobcu v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a konaním o udelenie azylu. V súvislosti s azylovým konaním žalovaný uviedol, že dňa 05.08.2026 bol kontaktovaný pracovník Migračného úradu, ktorý uviedol, že aj keď žalobcovi uplynula lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu Migračného úradu o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území SR, žalobca sa považuje za žiadateľa o azyl až kým nebude konanie na Migračnom úrade právoplatne skončené. Lustráciou v informačnom systéme Migra žalovaný zistil, že toto konanie nebolo do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (do 07.09.2026) právoplatne ukončené, a preto vydal napadnuté rozhodnutie. 22. K námietkam žalobcu uviedol, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, že maximálna prípustná doba zaistenia nebola v prípade žalobcu prekročená, hoci je žalobca zaistený od 05.10.2025. Žalobca bol prvotne zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čím začala plynúť lehota podľa zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Po podaní žiadosti o udelenie azylu žalobcom žalovaný zaistil žalobcu ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čím začala plynúť nová lehota podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 28.04.2026 bolo vydané nové rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Vydaním tohto rozhodnutia začala plynúť nová lehota zaistenia podľa § 88a ods. 2 v kumulácii s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o pobyte cudzincov a žalovaný vychádzal zo skutkového stavu veci počas celého trvania zaistenia žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že od 12.06.2026 už nie je platná smernica 2013/33/ EÚ, ktorá bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2024/1346, pričom napadnuté rozhodnutie je v súlade s uvedenou smernicou. 23. K námietke neskúmania možnosti uloženia iných miernejších opatrení žalovaný uviedol, s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR. sp. zn. 2Szak/1/2023, že uloženie alternatívy neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, pretože žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Pokiaľ ide o právo na súkromný a rodinný život, žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia zaoberal aj touto otázkou a nezistil, že by žalobca mal na území SR partnerku. Žalobca ani v priebehu spisovania zápisnice o vyjadrení dňa 07.09.2026 neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na priebeh konania. 24. Žalovaný si je vedomý, že žalobca vzal svoju žiadosť o azyl späť a prejavil vôľu vrátiť sa do domovskej krajiny, avšak z dôvodu, že konanie nie je na Migračnom úrade ku dňu podania vyjadrenia k žalobe (15.09.2026) právoplatne skončené, žalobca sa naďalej považuje za žiadateľa o udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území SR. Na základe uvedených skutočností a dôkazov v spisovom materiáli a po ich vyhodnotení má žalovaný preukázané ohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu žalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a zaistenie žalobcu je naďalej účelné. 25. K doplneniu žaloby zo dňa 17.09.2026 sa žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.09.2026 vyjadril identicky, ako k vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.09.2026. K námietke nepriaznivého psychického stavu žalobcu uviedol, že uloženie alternatívy zaistenia v prípade žalobcu neprichádza do úvahy, keďže
žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise má žalovaný preukázané, že žalobca predstavuje ohrozenie pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu, čím došlo k naplneniu dôvodu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a zaistenie žalobcu je účelné. IV. Konanie na správnom súde 26. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 27. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 28. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 29. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“ 30. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“ 31. Podľa § 229 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo dňa 07.09.2026, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a v súlade s § 229 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). V.
Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
33. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“ 34. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“ 35. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“ 36. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
37. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.“ 38. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“ 39. Podľa ustanovenia § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov „Na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.“ 40. Podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“ 41. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“ VI. Skutkové a právne závery správneho súdu 42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026 o predlžení zaistenia, ktorým bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov v čase o 9:55 hod. dňa 07.09.2026 predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.10.2026. Hoci sa žaloba vo veciach zaistenia podáva podľa § 225 ods. 3 SSP žalovanému a žalobca ju v tomto prípade podal priamo na správny súd, z vyjadrenia žalovaného správny súd zistil, že žaloba bola v zákonnej lehote (14.09.2026) podaná aj žalovanému. Žalobu preto vyhodnotil ako podanú riadne a včas. Správny súd posúdil vec, zohľadňujúc námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe, zároveň však neformálne, neviazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP). 43. Základný účel zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov spočíva vo vytvorení takých podmienok, aby iba z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie azylu, nebola zmarená realizácia vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov (smernica č. 2008/115/ ES). Jeho podstatou je teda zabezpečenie efektívnej kontroly nad priebehom správneho konania o administratívnom vyhostení v situácii, keď štátny príslušník tretej krajiny uplatní svoje právo požiadať o medzinárodnú ochranu. Účelom zaistenia v takom prípade nie je iba zabezpečiť účasť žiadateľa o azyl v konaní o tejto žiadosti, ale aj zabezpečiť jeho dostupnosť pred príslušným správnym orgánom fakticky vykonávajúcim rozhodnutie o administratívnom vyhostení v dobe, kedy žiadateľ stratí postavenie žiadateľa o azyl (medzinárodnú ochranu) za súčasného splnenia podmienky vykonateľnosti rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení (§ 77 zákona o pobyte cudzincov). Členské štáty sú povinné neohroziť dosiahnutie cieľa sledovaného uvedenou smernicou spočívajúcim vo vytvorení účinnej politiky odsunu a vydávania neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-61/11 - El Dridi PPU, bod 59). V tejto súvislosti tak z povinnosti členských štátov zachovávať lojálnosť stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z požiadavky efektívnosti uvedenej najmä v odôvodnení 4 smernice 2008/115/ES vyplýva, že členské štáty majú povinnosť uskutočniť odsunutie uvedené v článku 8 ods. 1 tejto smernice v čo najskoršom termíne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Szak/1/2024 zo dňa 11.03.2024).
44. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je mimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Szak/6/2019). 45. V prerokovávanej veci došlo k zaisteniu žalobcu na základe rozhodnutia žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 28.04.2026, ktorým bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 28.04.2026“). Žalovaný považoval za osvedčené, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a zároveň mal na základe postupu orgánov činných v trestnom konaní a následne orgánov prejednávajúcich priestupky, ako aj zo správy Slovenskej informačnej služby, zabezpečenej v konaní o udelenie azylu, preukázané, že žalobca ohrozuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu. 46. Z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov vyplývajú základné podmienky, ktorých kumulatívne splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa tohto ustanovenia: (i) musí ísť o žiadateľa o udelenie azylu (resp. aktuálne žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany), (ii) zaistenie je potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a (iii) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality). 47. Keďže žalobca bol zaistený rozhodnutím o zaistení zo dňa 28.04.2026 - následne mu bolo nadväzujúcimi rozhodnutiami zaistenie predlžované (naposledy napadnutým rozhodnutím) - ako žiadateľ o azyl, správny súd v prvom rade skúmal, či žalobca má ku dňu rozhodnutia správneho súdu postavenie žiadateľa o azyl. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ním vykonaných zistení nie je konanie o udelenie azylu vo veci žalobcu ku dňu podania vyjadrenia žalovaného k žalobe (15.09.2026) právoplatne skončené a žalobca je považovaný za žiadateľa o udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území SR. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 18Saz/3/2026 správny súd zistil, že tunajší súd rozsudkom, č. k. 18Saz/3/2026-130 zo dňa 06.07.2026 zamietol žalobu žalobcu (A. B.) vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Migračného úradu, č. F.: B./XXXX-X zo dňa 17.02.2026, ktorým Migračný úrad neudelil žalobcovi azyl ani azyl na účel zlúčenia rodiny a neposkytol mu doplnkovú ochranu ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. Po vyhotovení prekladu uvedeného rozsudku do ruského jazyka bol rozsudok doručený žalobcovi dňa 01.09.2026. Podľa § 443 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo veciach azylu zákon neustanovuje osobitnú lehotu na podanie kasačnej sťažnosti. Na konanie o azyle vo veci žalobcu sa uplatní ustanovenie § 88 ods. 1 prvá veta zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého konanie o udelenie azylu začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Keďže podľa § 2 tretia veta písm. h) bod 2. zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) je žiadateľom aj cudzinec počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti, žalobca ku dňu rozhodnutia správneho súdu v tejto veci má postavenie žiadateľa o azyl, keďže nedošlo k uplynutiu lehoty na podanie kasačnej sťažnosti v konaní vo veci azylu žalobcu. 48. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu má tunajší súd preukázané splnenie druhej podmienky vzhľadom na osvedčené dlhodobé agresívne a impulzívne správanie žalobcu. Proti žalobcovi je vedené priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na Správu zo psychologického kontaktu s klientom 003/2026 zo dňa 14.05.2026, z ktorej vyplýva, že žalobca má oslabený kontakt s realitou, výrazne výbušné a agresívne správanie, emočnú labilitu a paranoidné tendencie s podozrením na paranoidnú poruchu. Konkrétne konanie žalobcu, ktorého sa opakovane dopustil, je podrobne popísané v napadnutom rozhodnutí, na ktoré súd v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje. Napokon žalobca bol právoplatne vyhostený z územia SR podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím o vyhostení práve z dôvodu, že ohrozuje verejný poriadok.
49. Pokiaľ ide o splnenie tretej podmienky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2023 vyplýva, že uloženie alternatívy neprichádza do úvahy v prípade účastníka konania, keďže tento bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Zároveň však uviedol, že z výstupu psychológa, evidovaného v spisovom materiáli pod č. I./XXXX-XX je zrejmé, že účastník konania má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné a agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že prepustenie účastníka na slobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Tu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 vo veci zaistenia, ktorý sa týka žalobcu a v ktorom kasačný súd konštatoval: „24. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia otázky alternatív zaistenia správnym súdom. 25. V tejto časti považuje kasačný súd právny názor správneho súdu za nesprávny. Správny súd nesprávne vychádzal z toho, že § 89 ods. 2 druhá veta zákona o pobyte cudzincov absolútne vylučuje uloženie alternatív zaistenia pri administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 26. Takýto právny názor je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sak/12/2022 z 22. júla 2022, publikovaným pod č. 45/2023 v Zbierke stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. V uvedenom rozhodnutí kasačný súd vyslovil, že vnútroštátna právna úprava vylučujúca alternatívy zaistenia je v rozpore s právom Európskej únie a správne orgány sú povinné v každom prípade individuálne posudzovať možnosť využitia miernejších opatrení v súlade s princípom proporcionality. 27. Zaistenie cudzinca predstavuje opatrenie ultima ratio a nemožno ho využívať automaticky alebo rutinne. 28. Napriek uvedenému však kasačný súd dospel k záveru, že toto nesprávne právne posúdenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku....30. Napokon z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa v ostatnom rozhodnutí z 20.03.2026 o predĺžení zaistenia do 10.04.2026 otázkou alternatív zaistenia zaoberal individuálne a neodmietol ich automaticky iba s poukazom na § 89 ods. 2 ZoPC. Z dôvodu, že žalobca nedisponoval dostatočnou finančnou zábezpekou (600 Eur na účte) a prehlásenie tretej osoby o poskytnutí ubytovania (najmä pre neoverenie podpisu poskytovateľa ubytovania, neuvedenie adresy poskytovaného ubytovania a nepreukázanie právneho vzťahu poskytovateľa k nehnuteľnosti) vyhodnotil za doklad nepreukazujúci reálne a kontrolovateľné ubytovanie na území SR, o uložení menej závažného prostriedku ako zaistenie nerozhodol. Zohľadnil pritom opakované agresívne správanie žalobcu, absenciu stabilného pobytového zázemia, ako aj riziko zmarenia výkonu administratívneho vyhostenia.“ V napadnutom rozhodnutí teda žalovaný nesprávne poukázal na to, že uloženie alternatívy neprichádza v prípade žalobcu do úvahy, keďže tento bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Na druhej strane žalovaný skúmal a prihliadol na kritériá uvedené v ustanovení § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a vyhodnotil, že s ohľadom na osobu žalobcu a jeho pomery uloženie alternatív zaistenia nie je vhodné. Aj samotný kasačný súd vo vyššie uvedenom rozsudku, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 poukázal na to, že žalobca bol v čase rozhodovania kasačného súdu hospitalizovaný v I. G. I. I. L. I., pričom Okresný súd v Pezinku uznesením, č. k. 9Pu/14/2026-11 zo dňa 14.05.2026 rozhodol o jeho prevzatí do zdravotníckeho zariadenia I. G. I. I. L. I. a o jeho obmedzení vo voľnom pohybe v tomto zariadení. Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu dodatočne potvrdzovala, že ďalšie trvanie zaistenia nemožno vnímať výlučne formalisticky, ale aj v širšom kontexte ochrany samotného žalobcu, jeho zdravotného stavu, ako aj ochrany verejného poriadku a bezpečnosti iných osôb. Dôvod ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku je nakoniec aj dôvodom, pre ktorý sa žalobca ako žiadateľ o azyl momentálne nachádza v zaistení. Kasačný súd v bodoch 36. a 37. odôvodnenia rozsudku, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026, konštatoval, že „Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval impulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia naznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia. 37. Za týchto výnimočných okolností kasačný súd zastáva názor, že okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia bez stabilného sociálneho, pobytového a zdravotného zázemia by nemuselo byť v jeho vlastnom záujme. Naopak, mohlo by viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, strate kontinuity poskytovanej zdravotnej starostlivosti alebo k opakovaniu konfliktného správania. 38. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že ďalšie trvanie zaistenia žalobcu v tomto prípade neplní iba procesnú funkciu zabezpečenia účelu konania podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ale v konkrétnych skutkových okolnostiach zároveň pôsobí stabilizačne a ochranne aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi.“ Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uvedené skutkové okolnosti trvajú. Žalobca už síce v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebol hospitalizovaný (zo zdravotníckeho zariadenia bol prepustený 09.06.2026), avšak z administratívneho spisu nevyplýva, že pominuli dôvody, pre ktoré bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.
50. K námietke „ignorovania“ miernejších opatrení zo strany žalovaného, správny súd poukazuje aj na to, že z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca bol už niekoľkokrát zaistený, a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom žalovaný sa v jednotlivých rozhodnutiach venoval aj možnosti uloženia alternatív zaistenia. V tomto smere správny súd poukazuje napr. na zápisnicu o podaní vyjadrenia č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025, podľa obsahu ktorej samotný žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nie je zamestnaný, nemá tu zabezpečené ubytovanie a v domovskej krajine má dlhy. Žalobca síce predložil opakovane vyhlásenie B. M., že mu tento vie zabezpečiť ubytovanie a pomôcť so základnými potrebami a hľadaním zamestnania, ale ako konštatoval aj žalovaný v rozhodnutí č. I./XXXX-XX zo dňa 20.03.2026, uvedené vyhlásenia nespĺňali potrebné náležitosti (napr. presnú identifikáciu nehnuteľnosti, v ktorej by žalobca bol ubytovaný) pre možnosť uloženia alternatívy zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca teda zjavne nedisponuje finančnými prostriedkami na pokrytie životných nákladov a nie je zrejmé ani presné miesto, na ktorom by sa žalobca bez zabezpečeného ubytovania na území Slovenskej republiky zdržiaval. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani sociálne väzby, ktoré tvrdí, že na území SR má (napríklad žalobcom uvádzanú partnerku, ktorú však bližšie neidentifikoval). Žalovaný sa už v uvedenom rozhodnutí o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 20.03.2026 riadne vysporiadal s dôveryhodnosťou tvrdenia žalobcu ohľadom disponovania finančnými prostriedkami na bankovom účte, keď toto tvrdenie žalobcu spochybnil absenciou akéhokoľvek dokladu, ktorým by žalobca reálnu existenciu týchto finančných prostriedkov preukázal. Napokon žalobcovi bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo dňa 07.09.2026 umožnené vyjadriť sa k tomu, že mu bude predĺžené zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, avšak žalobcu túto možnosť nevyužil a neposkytol žiadne vyjadrenie, a to ani k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia a nenavrhol ani doplnenie týchto podkladov. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie len na zovšeobecnenom správaní sa cudzích štátnych príslušníkov, ale svoje rozhodnutie riadne individualizoval, a to vzhľadom na špecifiká a zistené skutočnosti v administratívnom konaní týkajúce sa žalobcovej osoby a jeho celkového správania sa počas celého administratívneho konania. Pokiaľ zástupca žalobcu v doplnení žaloby uvádzal, že žalobca trpí psychickými problémami, ktoré pobyt v útvare policajného zaistenia pre cudzincov len zhoršuje, uvedené tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca síce bol v hospitalizovaný v I. G. I. I. L. I., správnemu súdu však nebola predložená žiadna lekárska správa, ktorá by preukazovala, že žalobca trpí konkrétnou duševnou poruchou alebo zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s pobytom v zariadení na výkon zaistenia. Čo sa týka námietky žalobcu, že má byť ako žiadateľ o udelenie azylu umiestnený v azylovom zariadení, nebolo možné ponechať bez povšimnutia aj ďalšie okolnosti žalobcovho prípadu, najmä jeho pôvodný nezáujem o medzinárodnú ochranu v kontexte prezentovania jeho ekonomických motívov k opusteniu krajiny pôvodu a zotrvaniu na území Slovenskej republiky, ako aj podanie žiadosti o udelenie azylu až po určitom čase počas zaistenia potom, ako bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení. Nie je možné obísť ani dôvod, pre ktorý sa žalobca nachádza v zaistení (ohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu), ktorý trvá. Správny súd opätovne poukazuje na kritériá uvedené v ustanovení § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov so záverom, že s ohľadom na osobu žalobcu a jeho pomery umiestnenie žalobcu v azylovom zariadení nie je vhodné. 51. Žalobca namietal, že bola prekročená maximálne prípustná lehota zaistenia. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že maximálne prípustná lehota na zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov prekročená nebola. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je v zaistení nepretržite od 05.10.2025, správny súd uvádza, že žalobca bol postupne zaistený na základe troch rôznych dôvodov. Aktuálne je žalobca nepretržite zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a to od 28.04.2026, teda menej ako 6 mesiacov. K sčítavaniu lehôt zaistenia správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sza/7/2016 zo dňa 18.03.2016, podľa ktorého „...jednotlivé doby, počas ktorých bol navrhovateľ zaistený pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona sa sčítavajú a vo svojom úhrne nesmú prekročiť maximálnu dobu zaistenia ustanovenú v § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov . V navrhovateľovom prípade došlo k jeho zaisteniu najprv podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov a po prepustený zo zaistenia bol opätovne zaistený z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.... Preto pokiaľ odporca rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca aj s poukazom na okolnosti daného prípadu, ktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred
záujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch práv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom .“ Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka navrhovateľa, že maximálna doba zaistenia už uplynula. Je však, samozrejme, povinnosťou žalovaného dbať na to, aby nedošlo k prekročeniu zákonom stanovených časových limitov zaistenia a žalovaný je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov). 52. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že argumentácia žalovaného o hrozbe žalobcu pre verejný poriadok je iba abstraktná a neobsahuje skutkové okolnosti, pričom žalobca tvrdil, že mu tieto okolnosti neboli sprístupnené. Z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že žalobca si musí byť vedomý, že dňa 03.10.2025 bol obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Policajného zboru SR a následne mu bolo vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie za skutok, ktorého sa dopustil dňa 03.10.2025. Tento skutok je bližšie uvedený napríklad v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava nové Mesto – západ F.: N./G. zo dňa 22.12.2025, ktorým bola vec postúpená príslušnému Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy, pričom žalobca bol s uvedenými skutočnosťami oboznámený. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že mu neboli bližšie sprístupnené dôvody, pre ktoré podľa správy Slovenskej informačnej služby č. K./ XXX-XXX-X/XXXX zo dňa 10.12.2025 predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického extrémizmu, náboženského extrémizmu a extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení, správny súd poukazuje na to, že správa bola zabezpečená v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a žalobca mal možnosť uvedenú skutočnosť namietať v tomto konaní. Pre osvedčenie naplnenia podmienky, že zaistenie je potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, sú však postačujúce vyššie uvedené skutočnosti zistené v konaní o zaistení žalobcu. Žalovaný poukazoval na správu Slovenskej informačnej služby zabezpečenú v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu iba podporne. 53. Kľúčovým dôvodom zamietnutia žaloby zostáva záver, že účel a zákonné dôvody zaistenia žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov ku dňu rozhodovania správneho súdu naďalej trvali, napadnuté rozhodnutie žalovaného je formálne aj vecne správne a žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé založiť dôvod na jeho zrušenie. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 54. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na ich náhradu, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).