{"guid": "4963e945-53fa-401b-ad2a-5251bc8eb4cf:5c9c9ea2-73d4-4f0e-a4d8-d3e2d3a5db2e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1", "spisova_znacka": "19SaZ/9/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/9/2026 z 22. 9. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. septembra 2026, sp. zn. 19SaZ/9/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1", "identifikacne_cislo": "0726101402", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "datum_vydania": "2026-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-229", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c9c9ea2-73d4-4f0e-a4d8-d3e2d3a5db2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/9/2026\n0726101402\n22. 09. 2026\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726101402.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., číslo dokladu totožnosti: E. C. F. G., toho\nčasu umiestnený v H. I. J. I. E. B., K. D., zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie\nslobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a\ncudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného\nzboru Bratislava, Račianska 62, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie\nrozhodnutia č. I./XXXX-XX o predĺžení zaistenia, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.\nII. Správny súd v Bratislave účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025 (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“)\nžalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z územia Slovenskej republiky na územie Kazašskej republiky\na uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na\ndobu päť rokov. Lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia.\nŽalovaný neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný poriadok. Správny orgán\nzároveň vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu.\n2. Žalobca bol následne zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025\n(ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 05.10.2025“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov a umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC\nMedveďov“) dňa 05.10.2025 na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný,\nnajviac do 05.12.2025. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2025. Z administratívneho\nspisu vyplýva, že žalobca podal dňa 23.10.2025 proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa 05.10.2025 správnu\nžalobu, ktorú však podaním zo dňa 30.10.2025 vzal späť.\n3. Dňa 28.10.2025 začalo konanie o udelenie azylu na základe žiadosti žalobcu (oznámenie Ministerstva\nvnútra SR, Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov č. I./XXXX-XX zo dňa 28.10.2025).\n\n4. Žalovaný vydal dňa 30.10.2025 rozhodnutie o zaistení č. I./XXXX-XX, na základe ktorého bol žalobca\nzaistený podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s dĺžkou doby zaistenia na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac do 30.12.2025 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 30.10.2025“).\n5. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23.02.2026.\n6. Žalobou zo dňa 19.01.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia „udeleného“ žalobcovi\nrozhodnutím I./XXXX-XX zo dňa 23.12.2025. Rozsudkom, sp. zn. 19Saz/2/2026 zo dňa 03.02.2026 bola\nžaloba zamietnutá.\n7. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 21.02.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2026.\n8. Žalobou zo dňa 12.03.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia. Rozsudkom Správneho\nsúdu v Bratislave, sp. zn. 16Saz/3/2026 zo dňa 07.04.2026 bola žaloba zo dňa 12.03.2026 zamietnutá.\nKasačná sťažnosť podaná proti uvedenému rozsudku bola rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR,\nsp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 zamietnutá.\n9. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 20.03.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10.04.2026.\n10. Žalobou zo dňa 27.03.2026 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. I./XXXX-XX zo dňa\n20.03.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. 14Saz/3/2026 zo dňa 30.04.2026 bola\nžaloba zamietnutá.\n11. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 09.04.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.04.2026.\n12. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 28.04.2026 bol žalobca zaistený podľa § 88a ods.\n1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu a\nbola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.06.2026.\n13. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.07.2026.\n14. Žalobou zo dňa 06.07.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi\nrozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn.\n18Saz/6/2026 zo dňa 24.07.2026 bola žaloba zamietnutá.\n15. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 27.07.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.08.2026.\n16. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 06.08.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov predĺžené a bola stanovená dĺžka doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.09.2026.\n17. Žalobou zo dňa 14.08.2026 sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi\nrozhodnutím č. I./XXXX-XX zo dňa 26.06.2026. Rozsudkom Správneho súdu v Bratislave, sp. zn.\n13Saz/7/2026 zo dňa 26.08.2026 bola žaloba zamietnutá.\n\n18. Rozhodnutím žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026 o predlžení zaistenia bolo zaistenie\nžalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov v čase o 9:55 hod. dňa\n07.09.2026 predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do\n28.10.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k dôvodu\nzaistenia žalobcu žalovaný uviedol, že riziko ohrozenia verejného poriadku nevyhodnotil svojvoľne, ale\nkoná na základe písomností v spisovom materiáli, ktoré preukazujú, že účastník konania sústavne\nporušoval závažným spôsobom verejný poriadok a bezpečnosť štátu na území Slovenskej republiky.\nKonanie žalobcu malo za následok aj vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutkové okolnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté\no administratívnom vyhostení žalobcu, o vylúčení odkladného účinku, o zaistení žalobcu aj o vyhodnotení\nžiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom ako účelovej, ktorá má zmariť výkon administratívneho\nvyhostenia. Žalovaný uviedol, že opakovane dopytoval Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a lustroval\nžalobcu v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR vo vzťahu k ukončeniu azylového konania.\nKeďže konanie o žiadosti žalobcu o udelenie azylu nebolo k času vydania napadnutého rozhodnutia\nprávoplatne skončené, považoval žalovaný zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona\no pobyte cudzincov za účelné. Poukázal na to, že mu je známa skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi\nbolo v azylovom konaní poskytnuté stanovisko Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého žalobca\npredstavuje bezpečnostné riziko, spočívajúce v skutočnosti, že je dôvodne podozrivý z vykonávania\naktivít na úseku politického extrémizmu, náboženského extrémizmu a extrémizmu prejavujúceho\nsa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení, ktoré zakladá predpoklad ohrozenia\nbezpečnosti štátu. Dňa 07.09.2026 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania\npred vydaním napadnutého rozhodnutia, v ktorej žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré\nby mali vplyv na priebeh konania. Žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia do 28.10.2026, teda na\nnevyhnutnú dobu, ktorá je potrebná na zistenie, či bolo azylové konanie na Migračnom úrade právoplatne\nskončené. Počas uvedenej doby bude žalovaný komunikovať s Migračným úradom o stave azylového\nkonania. Po právoplatnom skončení azylového konania bude žalovaný postupovať podľa zákona\no pobyte cudzincov. Žalovaný poukázal na to, že celkový čas zaistenia žalobcu ako žiadateľa o udelenie\nmedzinárodnej ochrany podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov nesmie presiahnuť čas\nzaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2023 uviedol, že uloženie alternatívy zaistenia v prípade žalobcu neprichádza\ndo úvahy. Prepustenie žalobcu na slobody by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť (čo\nvyplýva aj z výstupu psychológa, ktorý sa nachádza v administratívnom spise). Zaistenie je podľa\nžalovaného súladné s čl. 5 ods. 1 písm. f) a s čl. 8 ods. 1 Dohovoru.\nII. Správna žaloba\n19. Dňa 11.09.2026 bola Správnemu súdu v Bratislave doručená žaloba žalobcu smerujúca proti\nnapadnutému rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné,\nneprimerané a priamom rozpore s právom Európskej únie. Podľa žalobcu došlo k prekročeniu\nmaximálnej prípustnej doby zaistenia, keďže v zaistení sa nachádza od 05.10.2025, teda už 11\nmesiacov. Hoci žalovaný preklasifikoval jeho zaistenie podľa § 88a (ako žiadateľa o azyl), dĺžka\nobmedzenia osobnej slobody je absolútne neprimeraná a porušuje garancie smernice 2013/33/EÚ.\nZaistenie žiadateľa o azyl má byť výnimočným a čo najkratším opatrením. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí automaticky predlžuje jeho zaistenie bez toho, aby preskúmal možnosť uloženia miernejších\nopatrení ( napr. hlásenie pobytu). Žalobca má jasný zámer legálneho pobytu a sociálne väzby (vrátane\npartnerky), nehrozí riziko úteku. Umiestnenie v otvorenom tábore je postačujúce. Poukázal na vec Arslan\n(C-543/11) s uvedením, že ide o účelové konštruovanie hrozby s cieľom obísť zákaz automatického\ndržania žiadateľa o azyl v režime smerujúcom k vyhosteniu, ako to definoval Súdny dvor EÚ vo\nveci Arslan. Žalovaný drží žalobcu v zaistení po zámienkou „ohrozenia bezpečnosti štátu“, pričom\ntoto tvrdenie nie je podložené žiadnymi transparentnými a preskúmateľnými dôkazmi. Argumentácia\nžalovaného o ohrození bezpečnosti štátu je abstraktná a neobsahuje konkrétne, žalobcovi sprístupnené\nskutkové okolnosti, žalobca nemá reálnu možnosť brániť sa voči obvineniam. Súdny dvor EÚ vyžaduje,\naby bola dotknutej osobe oznámená aspoň podstata dôvodov zaistenia, inak je zaistenie nezákonné.\nPoukázal aj na čl. 6 Charty základných práv EÚ, ktorý zaručuje právo na slobodu a bezpečnosť.\n20. Dňa 22.09.2026 bolo správnemu súdu doručené podanie zástupcu žalobcu – Centra právnej\npomoci, označené ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok o prepustenie zo zaistenia udeleného predĺženého žalobcovi rozhodnutím\n\nč.: I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026“, ktoré správny súd vyhodnotil ako doplnenie žaloby žalobcu zo\ndňa 11.09.2026. Uvedené doplnenie žaloby bolo žalovanému doručené 17.09.2026. Žalobca podal dňa\n07.09.2026 v Centre právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorú Centrum právnej\npomoci prevzalo dňa 14.09.2026. Dňa 16.09.2026 Centrum právnej pomoci rozhodnutím č. C., F.:\nXXXXXX žalobcovi priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci predĺženia zaistenia žalobcu\nnapadnutým rozhodnutím. Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 17.09.2026. Zástupca žalobcu v doplnení žaloby zo dňa 17.09.2026 uviedol, že\nžalobca ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený v pobytovom zariadení. Žalobca trpí psychickými\nproblémami, ktoré pobyt v útvare policajného zaistenia pre cudzincov zhoršuje. Žalobca nemá úmysel\nujsť ani nijakým spôsobom ohrozovať bezpečnosť a verejný poriadok na území Slovenskej republiky.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.09.2026 žiadal, aby súd žalobu zamietol ako\nnedôvodnú, keďže ďalšie zaistenie žalobcu považuje za dôvodné. Uviedol, že preskúmaním opravného\nprostriedku zistil, že tento bol na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava (žalovanému) doručený\nelektronicky dňa 14.09.2026. Žalovaný vo vyjadrení zhrnul doterajší priebeh konania o administratívnom\nvyhostení a zaistenia žalobcu v súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení a konaním o udelenie\nazylu. V súvislosti s azylovým konaním žalovaný uviedol, že dňa 05.08.2026 bol kontaktovaný pracovník\nMigračného úradu, ktorý uviedol, že aj keď žalobcovi uplynula lehota na podanie opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu Migračného úradu o neposkytnutí azylu a doplnkovej ochrany na území SR, žalobca\nsa považuje za žiadateľa o azyl až kým nebude konanie na Migračnom úrade právoplatne skončené.\nLustráciou v informačnom systéme Migra žalovaný zistil, že toto konanie nebolo do dňa vydania\nnapadnutého rozhodnutia (do 07.09.2026) právoplatne ukončené, a preto vydal napadnuté rozhodnutie.\n22. K námietkam žalobcu uviedol, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, že maximálna\nprípustná doba zaistenia nebola v prípade žalobcu prekročená, hoci je žalobca zaistený od 05.10.2025.\nŽalobca bol prvotne zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, čím začala plynúť lehota podľa zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov. Po podaní žiadosti o udelenie azylu žalobcom žalovaný zaistil žalobcu ako žiadateľa o azyl\npodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, čím začala plynúť nová lehota podľa § 88a ods.\n2 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 28.04.2026 bolo vydané nové rozhodnutie o zaistení žalobcu podľa\n§ 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Vydaním tohto rozhodnutia začala plynúť nová lehota\nzaistenia podľa § 88a ods. 2 v kumulácii s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Nedošlo k porušeniu\nustanovení zákona o pobyte cudzincov a žalovaný vychádzal zo skutkového stavu veci počas celého\ntrvania zaistenia žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že od 12.06.2026 už nie je platná smernica 2013/33/\nEÚ, ktorá bola nahradená smernicou Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2024/1346, pričom napadnuté\nrozhodnutie je v súlade s uvedenou smernicou.\n23. K námietke neskúmania možnosti uloženia iných miernejších opatrení žalovaný uviedol, s poukazom\nna rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR. sp. zn. 2Szak/1/2023, že uloženie alternatívy neprichádza\nv prípade žalobcu do úvahy, pretože žalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov. Pokiaľ ide o právo na súkromný a rodinný život, žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia\nzaoberal aj touto otázkou a nezistil, že by žalobca mal na území SR partnerku. Žalobca ani v priebehu\nspisovania zápisnice o vyjadrení dňa 07.09.2026 neuviedol nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na\npriebeh konania.\n24. Žalovaný si je vedomý, že žalobca vzal svoju žiadosť o azyl späť a prejavil vôľu vrátiť sa do\ndomovskej krajiny, avšak z dôvodu, že konanie nie je na Migračnom úrade ku dňu podania vyjadrenia\nk žalobe (15.09.2026) právoplatne skončené, žalobca sa naďalej považuje za žiadateľa o udelenie azylu\na doplnkovej ochrany na území SR. Na základe uvedených skutočností a dôkazov v spisovom materiáli\na po ich vyhodnotení má žalovaný preukázané ohrozovanie verejného poriadku a bezpečnosti štátu\nžalobcom, čím došlo k naplneniu účelu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov\na zaistenie žalobcu je naďalej účelné.\n25. K doplneniu žaloby zo dňa 17.09.2026 sa žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.09.2026 vyjadril\nidenticky, ako k vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.09.2026. K námietke nepriaznivého psychického stavu\nžalobcu uviedol, že uloženie alternatívy zaistenia v prípade žalobcu neprichádza do úvahy, keďže\n\nžalobca bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Na základe\nskutočností uvedených vo vyjadrení a dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise má žalovaný\npreukázané, že žalobca predstavuje ohrozenie pre verejný poriadok a bezpečnosť štátu, čím došlo\nk naplneniu dôvodu zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a zaistenie žalobcu\nje účelné.\nIV. Konanie na správnom súde\n26. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri\nsvojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n27. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia\nalebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“\n28. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie\no správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe.“\n29. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“\n30. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.“\n31. Podľa § 229 SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.“\n32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne\npríslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa\n§ 221 ods. 1 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206\nods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo dňa 07.09.2026,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a v súlade s § 229 SSP\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez\nnariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci\nnariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods.\n1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej\nstránku správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nV.\n\nVybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy\n\n33. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nokrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné\nzatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie,\nalebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“\n34. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia\nslobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“\n35. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“\n36. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n\n37. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nje to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.“\n38. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia\nžiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť\nmesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť\nčas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“\n39. Podľa ustanovenia § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov „Na konanie o zaistení žiadateľa o\nudelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.“\n40. Podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže\nbyť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený\npočas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom\npotrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej\nkrajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,\nalebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,\nmôže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba\npredĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak\nide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania\nrozhodnutia o zaistení.“\n41. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“\nVI. Skutkové a právne závery správneho súdu\n42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I./XXXX-XX zo dňa 07.09.2026\no predlžení zaistenia, ktorým bolo zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte\ncudzincov v čase o 9:55 hod. dňa 07.09.2026 predĺžené a bola stanovená dĺžka doby zaistenia na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac do 28.10.2026. Hoci sa žaloba vo veciach zaistenia podáva podľa §\n225 ods. 3 SSP žalovanému a žalobca ju v tomto prípade podal priamo na správny súd, z vyjadrenia\nžalovaného správny súd zistil, že žaloba bola v zákonnej lehote (14.09.2026) podaná aj žalovanému.\nŽalobu preto vyhodnotil ako podanú riadne a včas. Správny súd posúdil vec, zohľadňujúc námietky\nžalobcu uvedené v správnej žalobe, zároveň však neformálne, neviazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP).\n43. Základný účel zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov spočíva vo\nvytvorení takých podmienok, aby iba z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie\nazylu, nebola zmarená realizácia vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov (smernica č. 2008/115/\nES). Jeho podstatou je teda zabezpečenie efektívnej kontroly nad priebehom správneho konania o\nadministratívnom vyhostení v situácii, keď štátny príslušník tretej krajiny uplatní svoje právo požiadať\no medzinárodnú ochranu. Účelom zaistenia v takom prípade nie je iba zabezpečiť účasť žiadateľa o\nazyl v konaní o tejto žiadosti, ale aj zabezpečiť jeho dostupnosť pred príslušným správnym orgánom\nfakticky vykonávajúcim rozhodnutie o administratívnom vyhostení v dobe, kedy žiadateľ stratí postavenie\nžiadateľa o azyl (medzinárodnú ochranu) za súčasného splnenia podmienky vykonateľnosti rozhodnutia\no jeho administratívnom vyhostení (§ 77 zákona o pobyte cudzincov). Členské štáty sú povinné neohroziť\ndosiahnutie cieľa sledovaného uvedenou smernicou spočívajúcim vo vytvorení účinnej politiky odsunu\na vydávania neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie C-61/11 - El Dridi PPU, bod 59). V tejto súvislosti tak z povinnosti členských\nštátov zachovávať lojálnosť stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj\nz požiadavky efektívnosti uvedenej najmä v odôvodnení 4 smernice 2008/115/ES vyplýva, že členské\nštáty majú povinnosť uskutočniť odsunutie uvedené v článku 8 ods. 1 tejto smernice v čo najskoršom\ntermíne (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 6Szak/1/2024 zo dňa 11.03.2024).\n\n44. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, zaistenie je\nmimoriadny inštitút a fakticky ide o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka, a teda\no citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok\nprísne vymedzených nielen v zákone o pobyte cudzincov, ale predovšetkým ústavným poriadkom\n(napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Szak/6/2019).\n45. V prerokovávanej veci došlo k zaisteniu žalobcu na základe rozhodnutia žalovaného č. I./XXXX-XX\nzo dňa 28.04.2026, ktorým bol žalobca zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov\nz dôvodu ohrozovania verejného poriadku a bezpečnosti štátu (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo\ndňa 28.04.2026“). Žalovaný považoval za osvedčené, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu\nvýlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a zároveň mal na základe\npostupu orgánov činných v trestnom konaní a následne orgánov prejednávajúcich priestupky, ako aj zo\nsprávy Slovenskej informačnej služby, zabezpečenej v konaní o udelenie azylu, preukázané, že žalobca\nohrozuje verejný poriadok a bezpečnosť štátu.\n46. Z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov vyplývajú základné podmienky,\nktorých kumulatívne splnenie umožňuje žalovanému postupovať podľa tohto ustanovenia: (i) musí ísť o\nžiadateľa o udelenie azylu (resp. aktuálne žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany), (ii) zaistenie je\npotrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku a (iii) na dosiahnutie účelu\nzaistenia nie je možné využiť iné menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality).\n47. Keďže žalobca bol zaistený rozhodnutím o zaistení zo dňa 28.04.2026 - následne mu bolo\nnadväzujúcimi rozhodnutiami zaistenie predlžované (naposledy napadnutým rozhodnutím) - ako\nžiadateľ o azyl, správny súd v prvom rade skúmal, či žalobca má ku dňu rozhodnutia správneho\nsúdu postavenie žiadateľa o azyl. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ním vykonaných\nzistení nie je konanie o udelenie azylu vo veci žalobcu ku dňu podania vyjadrenia žalovaného k žalobe\n(15.09.2026) právoplatne skončené a žalobca je považovaný za žiadateľa o udelenie azylu a doplnkovej\nochrany na území SR. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn.\n18Saz/3/2026 správny súd zistil, že tunajší súd rozsudkom, č. k. 18Saz/3/2026-130 zo dňa 06.07.2026\nzamietol žalobu žalobcu (A. B.) vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Migračného úradu, č.\nF.: B./XXXX-X zo dňa 17.02.2026, ktorým Migračný úrad neudelil žalobcovi azyl ani azyl na účel\nzlúčenia rodiny a neposkytol mu doplnkovú ochranu ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny.\nPo vyhotovení prekladu uvedeného rozsudku do ruského jazyka bol rozsudok doručený žalobcovi\ndňa 01.09.2026. Podľa § 443 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od\ndoručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo\nveciach azylu zákon neustanovuje osobitnú lehotu na podanie kasačnej sťažnosti. Na konanie o azyle\nvo veci žalobcu sa uplatní ustanovenie § 88 ods. 1 prvá veta zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej\nochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého konanie o udelenie azylu začaté podľa\npredpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Keďže\npodľa § 2 tretia veta písm. h) bod 2. zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) je žiadateľom aj cudzinec počas lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti\nrozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania\no udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti, žalobca ku dňu rozhodnutia správneho\nsúdu v tejto veci má postavenie žiadateľa o azyl, keďže nedošlo k uplynutiu lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti v konaní vo veci azylu žalobcu.\n48. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu má tunajší súd preukázané splnenie druhej podmienky\nvzhľadom na osvedčené dlhodobé agresívne a impulzívne správanie žalobcu. Proti žalobcovi je vedené\npriestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 372/1190 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase. V tejto súvislosti správny súd\npoukazuje aj na Správu zo psychologického kontaktu s klientom 003/2026 zo dňa 14.05.2026, z ktorej\nvyplýva, že žalobca má oslabený kontakt s realitou, výrazne výbušné a agresívne správanie, emočnú\nlabilitu a paranoidné tendencie s podozrením na paranoidnú poruchu. Konkrétne konanie žalobcu,\nktorého sa opakovane dopustil, je podrobne popísané v napadnutom rozhodnutí, na ktoré súd v tomto\nsmere v plnom rozsahu odkazuje. Napokon žalobca bol právoplatne vyhostený z územia SR podľa §\n82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím o vyhostení práve z dôvodu, že ohrozuje\nverejný poriadok.\n\n49. Pokiaľ ide o splnenie tretej podmienky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2023 vyplýva, že uloženie alternatívy neprichádza do\núvahy v prípade účastníka konania, keďže tento bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov. Zároveň však uviedol, že z výstupu psychológa, evidovaného v spisovom materiáli\npod č. I./XXXX-XX je zrejmé, že účastník konania má oslabený kontakt s realitou a má výrazne výbušné\na agresívne správanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k záveru, že prepustenie účastníka na\nslobodu by predstavovalo bezpečnostné riziko pre spoločnosť. Tu správny súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 vo veci zaistenia, ktorý\nsa týka žalobcu a v ktorom kasačný súd konštatoval: „24. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou\nnesprávneho právneho posúdenia otázky alternatív zaistenia správnym súdom. 25. V tejto časti považuje\nkasačný súd právny názor správneho súdu za nesprávny. Správny súd nesprávne vychádzal z toho,\nže § 89 ods. 2 druhá veta zákona o pobyte cudzincov absolútne vylučuje uloženie alternatív zaistenia\npri administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 26. Takýto\nprávny názor je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n1Sak/12/2022 z 22. júla 2022, publikovaným pod č. 45/2023 v Zbierke stanovísk Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky. V uvedenom rozhodnutí kasačný súd vyslovil, že vnútroštátna právna\núprava vylučujúca alternatívy zaistenia je v rozpore s právom Európskej únie a správne orgány sú\npovinné v každom prípade individuálne posudzovať možnosť využitia miernejších opatrení v súlade\ns princípom proporcionality. 27. Zaistenie cudzinca predstavuje opatrenie ultima ratio a nemožno ho\nvyužívať automaticky alebo rutinne. 28. Napriek uvedenému však kasačný súd dospel k záveru, že\ntoto nesprávne právne posúdenie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku....30.\nNapokon z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný sa v ostatnom rozhodnutí z 20.03.2026 o\npredĺžení zaistenia do 10.04.2026 otázkou alternatív zaistenia zaoberal individuálne a neodmietol ich\nautomaticky iba s poukazom na § 89 ods. 2 ZoPC. Z dôvodu, že žalobca nedisponoval dostatočnou\nfinančnou zábezpekou (600 Eur na účte) a prehlásenie tretej osoby o poskytnutí ubytovania (najmä\npre neoverenie podpisu poskytovateľa ubytovania, neuvedenie adresy poskytovaného ubytovania a\nnepreukázanie právneho vzťahu poskytovateľa k nehnuteľnosti) vyhodnotil za doklad nepreukazujúci\nreálne a kontrolovateľné ubytovanie na území SR, o uložení menej závažného prostriedku ako zaistenie\nnerozhodol. Zohľadnil pritom opakované agresívne správanie žalobcu, absenciu stabilného pobytového\nzázemia, ako aj riziko zmarenia výkonu administratívneho vyhostenia.“ V napadnutom rozhodnutí teda\nžalovaný nesprávne poukázal na to, že uloženie alternatívy neprichádza v prípade žalobcu do úvahy,\nkeďže tento bol pôvodne zaistený podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Na druhej strane\nžalovaný skúmal a prihliadol na kritériá uvedené v ustanovení § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\na vyhodnotil, že s ohľadom na osobu žalobcu a jeho pomery uloženie alternatív zaistenia nie je vhodné. Aj\nsamotný kasačný súd vo vyššie uvedenom rozsudku, sp. zn. 2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026 poukázal\nna to, že žalobca bol v čase rozhodovania kasačného súdu hospitalizovaný v I. G. I. I. L. I., pričom\nOkresný súd v Pezinku uznesením, č. k. 9Pu/14/2026-11 zo dňa 14.05.2026 rozhodol o jeho prevzatí\ndo zdravotníckeho zariadenia I. G. I. I. L. I. a o jeho obmedzení vo voľnom pohybe v tomto zariadení.\nUvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu dodatočne potvrdzovala, že ďalšie trvanie zaistenia\nnemožno vnímať výlučne formalisticky, ale aj v širšom kontexte ochrany samotného žalobcu, jeho\nzdravotného stavu, ako aj ochrany verejného poriadku a bezpečnosti iných osôb. Dôvod ohrozovania\nbezpečnosti štátu alebo verejného poriadku je nakoniec aj dôvodom, pre ktorý sa žalobca ako žiadateľ\no azyl momentálne nachádza v zaistení. Kasačný súd v bodoch 36. a 37. odôvodnenia rozsudku, sp. zn.\n2Szak/1/2026 zo dňa 25.05.2026, konštatoval, že „Zo spisu vyplýva, že žalobca sa dlhodobo prejavoval\nimpulzívnym, agresívnym a konfliktným správaním, pričom jeho aktuálna psychiatrická hospitalizácia\nnaznačuje potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti a stabilizovaného režimového prostredia. 37. Za\ntýchto výnimočných okolností kasačný súd zastáva názor, že okamžité prepustenie žalobcu zo zaistenia\nbez stabilného sociálneho, pobytového a zdravotného zázemia by nemuselo byť v jeho vlastnom záujme.\nNaopak, mohlo by viesť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, strate kontinuity poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti alebo k opakovaniu konfliktného správania. 38. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že ďalšie\ntrvanie zaistenia žalobcu v tomto prípade neplní iba procesnú funkciu zabezpečenia účelu konania podľa\n§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ale v konkrétnych skutkových okolnostiach zároveň\npôsobí stabilizačne a ochranne aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi.“ Správny súd po preskúmaní veci\ndospel k záveru, že uvedené skutkové okolnosti trvajú. Žalobca už síce v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia nebol hospitalizovaný (zo zdravotníckeho zariadenia bol prepustený 09.06.2026), avšak\nz administratívneho spisu nevyplýva, že pominuli dôvody, pre ktoré bol žalobca zaistený podľa § 88a\nods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov.\n\n50. K námietke „ignorovania“ miernejších opatrení zo strany žalovaného, správny súd poukazuje aj na\nto, že z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalobca bol už niekoľkokrát zaistený, a to\npodľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom žalovaný sa v\njednotlivých rozhodnutiach venoval aj možnosti uloženia alternatív zaistenia. V tomto smere správny súd\npoukazuje napr. na zápisnicu o podaní vyjadrenia č. I./XXXX-XX zo dňa 05.10.2025, podľa obsahu ktorej\nsamotný žalobca uviedol, že na území Slovenskej republiky nie je zamestnaný, nemá tu zabezpečené\nubytovanie a v domovskej krajine má dlhy. Žalobca síce predložil opakovane vyhlásenie B. M., že\nmu tento vie zabezpečiť ubytovanie a pomôcť so základnými potrebami a hľadaním zamestnania,\nale ako konštatoval aj žalovaný v rozhodnutí č. I./XXXX-XX zo dňa 20.03.2026, uvedené vyhlásenia\nnespĺňali potrebné náležitosti (napr. presnú identifikáciu nehnuteľnosti, v ktorej by žalobca bol ubytovaný)\npre možnosť uloženia alternatívy zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca\nteda zjavne nedisponuje finančnými prostriedkami na pokrytie životných nákladov a nie je zrejmé ani\npresné miesto, na ktorom by sa žalobca bez zabezpečeného ubytovania na území Slovenskej republiky\nzdržiaval. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani sociálne väzby, ktoré tvrdí, že na území SR má\n(napríklad žalobcom uvádzanú partnerku, ktorú však bližšie neidentifikoval). Žalovaný sa už v uvedenom\nrozhodnutí o predĺžení zaistenia žalobcu zo dňa 20.03.2026 riadne vysporiadal s dôveryhodnosťou\ntvrdenia žalobcu ohľadom disponovania finančnými prostriedkami na bankovom účte, keď toto tvrdenie\nžalobcu spochybnil absenciou akéhokoľvek dokladu, ktorým by žalobca reálnu existenciu týchto\nfinančných prostriedkov preukázal. Napokon žalobcovi bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia o\npredĺžení zaistenia zo dňa 07.09.2026 umožnené vyjadriť sa k tomu, že mu bude predĺžené zaistenie\npodľa § 88a ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, avšak žalobcu túto možnosť nevyužil a\nneposkytol žiadne vyjadrenie, a to ani k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia a nenavrhol\nani doplnenie týchto podkladov. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, žalovaný nezaložil svoje\nrozhodnutie len na zovšeobecnenom správaní sa cudzích štátnych príslušníkov, ale svoje rozhodnutie\nriadne individualizoval, a to vzhľadom na špecifiká a zistené skutočnosti v administratívnom konaní\ntýkajúce sa žalobcovej osoby a jeho celkového správania sa počas celého administratívneho konania.\nPokiaľ zástupca žalobcu v doplnení žaloby uvádzal, že žalobca trpí psychickými problémami, ktoré\npobyt v útvare policajného zaistenia pre cudzincov len zhoršuje, uvedené tvrdenie nepodložil žiadnymi\ndôkazmi. Žalobca síce bol v hospitalizovaný v I. G. I. I. L. I., správnemu súdu však nebola predložená\nžiadna lekárska správa, ktorá by preukazovala, že žalobca trpí konkrétnou duševnou poruchou alebo\nzhoršovanie zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s pobytom v zariadení na výkon zaistenia. Čo sa\ntýka námietky žalobcu, že má byť ako žiadateľ o udelenie azylu umiestnený v azylovom zariadení,\nnebolo možné ponechať bez povšimnutia aj ďalšie okolnosti žalobcovho prípadu, najmä jeho pôvodný\nnezáujem o medzinárodnú ochranu v kontexte prezentovania jeho ekonomických motívov k opusteniu\nkrajiny pôvodu a zotrvaniu na území Slovenskej republiky, ako aj podanie žiadosti o udelenie azylu až\npo určitom čase počas zaistenia potom, ako bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení. Nie\nje možné obísť ani dôvod, pre ktorý sa žalobca nachádza v zaistení (ohrozovanie verejného poriadku\na bezpečnosti štátu), ktorý trvá. Správny súd opätovne poukazuje na kritériá uvedené v ustanovení §\n89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov so záverom, že s ohľadom na osobu žalobcu a jeho pomery\numiestnenie žalobcu v azylovom zariadení nie je vhodné.\n51. Žalobca namietal, že bola prekročená maximálne prípustná lehota zaistenia. Po preskúmaní veci\nsprávny súd konštatuje, že maximálne prípustná lehota na zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 2 zákona\no pobyte cudzincov prekročená nebola. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je v zaistení nepretržite od\n05.10.2025, správny súd uvádza, že žalobca bol postupne zaistený na základe troch rôznych dôvodov.\nAktuálne je žalobca nepretržite zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a to od\n28.04.2026, teda menej ako 6 mesiacov. K sčítavaniu lehôt zaistenia správny súd poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sza/7/2016 zo dňa 18.03.2016, podľa ktorého „...jednotlivé doby, počas\nktorých bol navrhovateľ zaistený pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou\nzákona sa sčítavajú a vo svojom úhrne nesmú prekročiť maximálnu dobu zaistenia ustanovenú v § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov . V navrhovateľovom prípade došlo k jeho zaisteniu najprv podľa § 88\nods. 1 písm. a) bod 1 zákona o pobyte cudzincov a po prepustený zo zaistenia bol opätovne zaistený\nz dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.... Preto pokiaľ odporca rozhodol o\npredĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, pričom táto doba neprekročila\npo sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona\nzákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia, odporca aj s poukazom na okolnosti daného prípadu,\nktoré spočívali v uprednostnení záujmu spoločnosti na ochrane verejného poriadku a bezpečnosti pred\n\nzáujmami a právom jednotlivca na osobnú slobodu, a tieto okolnosti uprednostnenia pri kolízii dvoch\npráv aj náležite odôvodnil, rozhodol v súlade so zákonom .“ Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka\nnavrhovateľa, že maximálna doba zaistenia už uplynula. Je však, samozrejme, povinnosťou žalovaného\ndbať na to, aby nedošlo k prekročeniu zákonom stanovených časových limitov zaistenia a žalovaný je\npovinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia (§ 90 ods.\n1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov).\n52. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že argumentácia žalovaného o hrozbe žalobcu pre\nverejný poriadok je iba abstraktná a neobsahuje skutkové okolnosti, pričom žalobca tvrdil, že mu tieto\nokolnosti neboli sprístupnené. Z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že\nžalobca si musí byť vedomý, že dňa 03.10.2025 bol obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi\nPolicajného zboru SR a následne mu bolo vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody\nv súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie za skutok, ktorého sa dopustil dňa 03.10.2025. Tento\nskutok je bližšie uvedený napríklad v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III,\nObvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava nové Mesto – západ F.: N./G. zo dňa 22.12.2025,\nktorým bola vec postúpená príslušnému Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej\nsprávy, pričom žalobca bol s uvedenými skutočnosťami oboznámený. Pokiaľ mal žalobca na mysli, že\nmu neboli bližšie sprístupnené dôvody, pre ktoré podľa správy Slovenskej informačnej služby č. K./\nXXX-XXX-X/XXXX zo dňa 10.12.2025 predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že je\ndôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku politického extrémizmu, náboženského extrémizmu\na extrémizmu prejavujúceho sa násilným spôsobom a v škodlivom sektárskom zoskupení, správny súd\npoukazuje na to, že správa bola zabezpečená v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a žalobca\nmal možnosť uvedenú skutočnosť namietať v tomto konaní. Pre osvedčenie naplnenia podmienky,\nže zaistenie je potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, sú však\npostačujúce vyššie uvedené skutočnosti zistené v konaní o zaistení žalobcu. Žalovaný poukazoval na\nsprávu Slovenskej informačnej služby zabezpečenú v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu iba\npodporne.\n53. Kľúčovým dôvodom zamietnutia žaloby zostáva záver, že účel a zákonné dôvody zaistenia žalobcu\npodľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov ku dňu rozhodovania správneho súdu naďalej\ntrvali, napadnuté rozhodnutie žalovaného je formálne aj vecne správne a žalobné námietky žalobcu\nneboli spôsobilé založiť dôvod na jeho zrušenie. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd\npodľa § 229 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n54. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 168 odsek 1 SSP\ntak, že účastníkom konania nepriznal nárok na ich náhradu, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a\nžalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia, a to\nna Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\n\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1\nSSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}