Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17SaZ/9/2026 0726101391 25. 09. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101391.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXX XXXX, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika, posledný pobyt v krajine pôvodu: Vinh Tan, Vinh, Nghe An, Vietnamská socialistická republika, prechodný pobyt na území Slovenskej republiky: D. E. XXXX/XX, F. – D. B., XXX XX D. G., právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Račianska 62, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./ XXXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 10. septembra 2026 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 10. septembra 2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2026, (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) vo veci jeho administratívneho vyhostenia, pričom žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 2. Žalobca spoločne so žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma a nenapraviteľný následok, a to v konkrétnej rovine poukázal na svoje odlúčenie ako rodiča od maloletých detí s legálnym pobytom v SR, ktoré bývajú s ním v jednej domácnosti a na území SR sa nenachádza žiadna iná osoba, ktorá by v prípade jeho vyhostenia bola oprávnená a schopná vykonávať starostlivosť o obidve maloleté deti. K tomu poukázal, že v obdobnom prípade vo veci vedenej Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 16SaZ/1/2025 bol priznaný odkladný účinok. Ďalej dal do pozornosti, že bez priznania odkladného účinku by v tejto veci jeho právo na účinný opravný prostriedok bolo iluzórne, ako aj poukazoval na ekonomickú ujmu, keďže v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí by stratil zdroj príjmu ako podnikajúca osoba na území SR. Za ďalší dôvod odôvodňujúci priznanie odkladného účinku považoval podanie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa § 34 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) cudzineckej polícii, a to s poukazom na § 34 ods. 16 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň priznanie odkladného účinku nepovažoval za rozporné s verejným záujmom. 3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v písomnom podaní zo dňa 16. septembra 2026, doručeným tunajšiemu súdu totožného dňa, v ktorom vyjadril s návrhom nesúhlas a navrhol odkladný účinok správnej žalobe nepriznať. Dal do pozornosti, že pri posudzovaní
návrhu je potrebné skúmať nielen záujem žalobcu a jeho detí na zachovaní existujúceho rodinného usporiadania, ale aj verejný záujem a všetky okolnosti, za ktorých žalobca svoje pobytové oprávnenie uplatňoval. Za významnú okolnosť žalovaný považoval skutočnosť, že žalobca v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov predložil ako doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť falošný výpis z registra trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Tento doklad bol predložený za účelom preukázania skutočnosti rozhodujúcej pre posúdenie splnenia zákonných podmienok pobytu žalobcu. Poukázal, že predmetný doklad mal preukazovať osobný status žalobcu, konkrétne jeho bezúhonnosť, ktorá je pri rozhodovaní o pobyte štátneho príslušníka tretej krajiny právne relevantnou skutočnosťou. V uvedenom doklade podľa stanoviska doručeného z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji zo dňa 7. novembra 2024 superlegalizačné doložky nekorešpondujú s údajmi evidovanými v knihe overení vedenej na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji. Vyšetrovací spis žalobcu vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon bol odstúpený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina - východ dňa 15. mája 2026. Ďalej poukázal, že verejný záujem v predmetnej veci spočíva aj v tom, aby pobytové oprávnenia štátnych príslušníkov tretích krajín boli posudzované na základe pravdivých a hodnoverných podkladov. Žalovaný preto považoval skutočnosť, že žalobca na preukázanie svojej bezúhonnosti použil falošný výpis z registra trestov, za okolnosť významnú pri posudzovaní existencie verejného záujmu. Žalovaný preto prezentoval názor, že predmetná vec predstavuje prípad, v ktorom je potrebné osobitne vyvážiť dve významné skupiny záujmov. Na jednej strane stojí rodinná situácia žalobcu a jeho maloletých detí, na druhej strane však stojí konkrétny a intenzívny verejný záujem na ochrane integrity pobytového systému, posilnený skutočnosťou, že žalobca na preukázanie svojej bezúhonnosti predložil falošný výpis z registra trestov. Podľa žalovaného by priznanie odkladného účinku znamenalo dočasné zachovanie účinkov rozhodnutia v prospech osoby, ktorej pobytové konanie bolo významným spôsobom poznačené použitím falošného dokladu. Taktiež vyjadril presvedčenie, že verejný záujem na zákonnom a dôveryhodnom výkone pobytovej kontroly v konkrétnych okolnostiach prípadu prevažuje nad záujmom žalobcu na dočasnom zachovaní účinkov napadnutého rozhodnutia. 4. Podľa § 237 ods. 1 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 5. Podľa § 237 ods. 2 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 7. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 9. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby predstavuje mimoriadny procesný nástroj dočasnej právnej ochrany, ktorého cieľom je suspendovať účinky právoplatného, avšak žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Jeho zmyslom je zabrániť tomu, aby pred meritórnym rozhodnutím súdu o zákonnosti administratívneho aktu došlo k takým nezvratným zmenám v pomeroch žalobcu, ktoré by urobili prípadné neskoršie vyhovenie žalobe bezpredmetným alebo formálnym. Ide o praktické naplnenie ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný
právny prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. 10. Podanie správnej žaloby vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia nemá v zmysle § 237 ods. 1 SSP odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže uznesením v odôvodnených prípadoch na návrh žalobcu priznať, pričom na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SSP. 11. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia – to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len „závažná ujma“). Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Závažnosť hroziacej ujmy posudzuje správny súd nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 12. Pojem „závažná ujma“ alebo „vážny nenapraviteľný následok“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale aj optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného, príp. etablovaného sociálneho a pracovného života. V oblasti migračného práva nadobúda táto hrozba špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení bezprostredne otvára cestu k nútenému vycestovaniu cudzinca z územia Slovenskej republiky. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil, že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. nie je možné vylúčiť, že by mu výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mohla vzniknúť závažná, či nenapraviteľná ujma, lebo realizácia vyhostenia by v danom prípade znamenala pre žalobcu okamžité narušenie jeho doterajšieho sociálneho, rodinného a pracovného zázemia, ktoré si vytvoril na území Slovenskej republiky a ktoré by preňho mohlo mať následky nezvratného charakteru, ako aj by znamenala obmedzenie jeho slobody pohybu v rámci EÚ. 14. Zároveň súd dospel k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, hoci to žalovaný namietal. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podmienka verejného záujmu v § 185 písm. a) SSP je koncipovaná negatívne („nie je v rozpore“), čo v konkrétnostiach značí, že žalobca nesie primárne dôkazné bremeno k hrozbe závažnej ujmy (žalobca v danom prípade uvedené splnil), od žalobcu však nemožno spravodlivo vyžadovať dokazovanie negatívnej skutočnosti v abstraktnej rovine. Žalobca osvedčil, že na území Slovenskej republiky riadne podniká a zdržiava sa na známej adrese so svojimi maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Ak žalovaný tvrdí existenciu konkrétneho verejného záujmu brániaceho odkladnému účinku, dôkazné bremeno na preukázanie jeho intenzity a bezprostrednosti zaťažuje žalovaného. 15. Žalovaný stavia rozpor s verejným záujmom výlučne na skutočnosti, že žalobca predložil falošný výpis z registra trestov so zmanipulovanou superlegalizačnou doložkou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, čo má byť v rozpore s verejným záujmom na tom, aby pobytové oprávnenia štátnych príslušníkov tretích krajín boli posudzované na základe pravdivých a hodnoverných podkladov (teda záujem na ochrane integrity pobytového systému). Správny súd však zdôrazňuje, že dôvod, pre ktorý bolo vyhostenie uložené, nemožno stotožňovať s dôvodom na vylúčenie odkladného účinku. Dôvod na vylúčenie odkladného účinku musí byť spojený s účinkami samotného preskúmavaného rozhodnutia, t.j. v danom prípade s núteným ukončením pobytu žalobcu. Ak by porušenie zákona cudzincom zakladajúce dôvod na vyhostenie automaticky predstavovalo „rozpor s verejným záujmom“ pre účely rozhodovania o odkladnom účinku správnym súdom, ustanovenie § 237 ods. 2 SSP by stratilo akýkoľvek normatívny význam (šlo by v takom prípade o obsolentné ustanovenie). Každé konanie o vyhostení je totiž z povahy
veci iniciované preto, že cudzinec podľa tvrdenia polície porušil zákon (a teda vždy bude v hre aj verejný záujem na ochranu konkrétneho spoločenského vzťahu, záujmu, hodnoty). Hľadisko verejného záujmu v rozhodovaní o priznaní odkladného účinku sa v prejednávanom prípade preto spája so skutočnosťou, či ponechanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, môže byť s verejným záujmom v rozpore. Posúdenie, či predloženie dokladu odôvodňuje uloženie administratívneho vyhostenia a trojročného zákazu vstupu pri zohľadnení správnej úvahy podľa § 82 ods. 2 písm. i) a § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je samotným jadrom sporu vo veci samej, ktoré súd v tomto štádiu nesmie posudzovať. 16. Žalovaný ani netvrdil, že by žalobca predstavoval konkrétnu bezpečnostnú hrozbu pre spoločnosť, verejný poriadok (hrozbu pre verejný poriadok žalovaný nesprávne spája so skutočnosťou pre ktorú bol žalobca administratívne vyhostený), životy alebo zdravie obyvateľov, ani že by bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin. Zároveň to, že žalobca mal podľa tvrdenia žalovaného predložiť falošný doklad (výpis z registra trestov) ešte nepreukazuje absenciu žalobcovej bezúhonnosti. Táto (bezúhonnosť) nebola žalovaným žiadnym spôsobom spochybnená, a jej absenciu nemožno prezumovať z predloženého sfalšovaného dokladu. 17. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom a nekompromisnom ukončení pobytu cudzincov. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci teda neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o správnej žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb. 18. S ohľadom na uvedené, keďže okamžitým výkonom rozhodnutia o vyhostení žalobcu by žalobcovi hrozila závažná ujma resp. iný nenapraviteľný následok a zároveň priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 237 ods. 2 SSP v spojení s § 185 písm. a) SSP vyhovel. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP].