Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 20Sa/12/2026 0726101153 28. 09. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101153.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 16549/32, 810 08 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Správnemu súdu v Bratislave bola dňa 20. júla 2026 doručená správna žaloba žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 2. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany pred nečinnosťou žalovaného pri výkone kontrolnej činnosti podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) 7, 8. Nečinnosť žalovaného mala podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný riadne neprešetril skutkové a právne okolnosti uvedené v podnetoch žalobcu, ktoré boli predmetom kontrolných konaní vedených pod sp. zn. HKŠ-2024/16, HKŠ-2024/19, HKŠ-2024/20 a HKŠ-2024/48. 3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe jeho podnetov ako osoby s príslušnosťou k športovej organizácii žalovaný začal kontrolnú činnosť vo vzťahu k Slovenskému zväzu ľadového hokeja (ďalej len „SZĽH“). Podnety sa týkali porušovania právnych predpisov, nečinnosti Arbitrážnej komisie SZĽH a Výkonného výboru SZĽH, porušenia členských a procesných práv žalobcu a účelového konania pri návrhu na jeho vylúčenie zo zväzu. 4. Žalobca potvrdil, že žalovaný v uvedených veciach vykonal jednotlivé úkony a vydal správy o kontrolnej činnosti (sp. zn. HKŠ-2024/16, HKŠ-2024/19 a HKŠ-2024/48) a oznámenie o zastavení kontroly (sp. zn. HKŠ-2024/20). Žalobca však namietal, že žalovaný nevykonal kontrolnú činnosť v plnom rozsahu podaných podnetov a nezaoberal sa podstatnými skutkovými a právnymi otázkami. Podľa právneho názoru žalobcu nemožno nečinnosť orgánu verejnej správy vykladať formalisticky len ako úplnú absenciu akéhokoľvek úkonu. Ak orgán neprešetrí všetky predložené otázky, ide podľa žalobcu o kvalitatívnu nečinnosť pri výkone pôsobnosti, ktorú nemožno ospravedlniť vydaním formálneho kontrolného dokumentu. 5. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby správny súd rozsudkom určil, že žalovaný je nečinný pri výkone kontrolnej činnosti podľa zákona o športe vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam uvedeným v jeho podnetoch, uložil žalovanému povinnosť vykonať kontrolnú činnosť v rozsahu všetkých námietok žalobcu a riadne sa s nimi vysporiadať v lehote určenej súdom, a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 6. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súdom. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP sa na účely tohto zákona rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov alebo normatívnych správnych aktov. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa na účely tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy v rozpore s právnymi predpismi nepokračuje v už začatom administratívnom konaní alebo nezačne administratívne konanie, ktoré je povinný začať z úradnej povinnosti; za nečinnosť orgánu verejnej správy sa nepovažuje, ak z ním vydaného rozhodnutia alebo opatrenia vyplýva, z akých dôvodov v administratívnom konaní nekoná a po vydaní tohto rozhodnutia alebo opatrenia nedošlo k podstatnej zmene okolností. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 12. Podľa § 242 ods. 2 SSP ak nečinnosť orgánu verejnej správy spočíva v tom, že nezačal administratívne konanie, ktoré je povinný začať z úradnej povinnosti, žalobu môže podať len prokurátor. 13. Podľa § 244 ods. 1 písm. a) SSP žalobu je oprávnená podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že je účastníkom administratívneho konania, a pred podaním žaloby neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 14. Podľa § 60 ods. 1 zákona o športe hlavný kontrolór športu vykonáva kontrolu v športových organizáciách. Podľa § 61 zákona o športe sa na výkon kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra športu vzťahuje § 14 tohto zákona. 15. Podľa § 14 ods. 2 zákona o športe kontrolná činnosť sa vykonáva na základe vlastnej iniciatívy, podnetu orgánu športovej organizácie, podnetu osoby s príslušnosťou k športovej organizácii, podnetu hlavného kontrolóra športu alebo podnetu ministerstva. 16. Podľa § 14 ods. 9 zákona o športe o výsledku kontrolnej činnosti sa vypracúva správa o kontrolnej činnosti, ktorá obsahuje pôvod podnetu, predmet kontroly, zistenia, vyhodnotenie kontroly a navrhnuté opatrenia. 17. Podľa § 101 ods. 1 zákona o športe sa na konania podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou taxatívne vymedzených vecí (§ 59 ods. 4 a 5, § 59a ods. 4 a 5 a § 95 až 97), medzi ktoré výkon kontrolnej činnosti nepatrí 18. Správny súd pred vecným prejednaním správnej žaloby skúmal splnenie procesných podmienok konania vrátane prípustnosti žaloby a aktívnej procesnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že správna žaloba je neprípustná. 19. Základným predpokladom na poskytnutie súdnej ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 ods. 1 SSP je existencia začatého administratívneho konania. 20. Administratívne konanie je v § 3 ods. 1 písm. a) SSP legálne definované ako postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov alebo normatívnych správnych aktov. Rozhodujúcim definičným znakom administratívneho konania je teda jeho smerovanie k autoritatívnemu rozhodnutiu (aktu aplikácie práva), ktorým sa priamo a jednostranne zakladajú, menia, rušia alebo autoritatívne deklarujú subjektívne práva alebo povinnosti konkrétnych právnych subjektov. 21. Kontrolná činnosť hlavného kontrolóra športu podľa § 60 a § 61 v spojení s § 14 zákona o športe takýmto postupom nie je. Účelom kontrolnej činnosti je zistenie a preverenie skutkového stavu, posúdenie dodržiavania právnych a vnútorných predpisov športovými organizáciami a jeho zdokumentovanie. Výsledkom kontroly je správa o kontrolnej činnosti podľa § 14 ods. 9 zákona o športe, prípadne oznámenie o zastavení kontroly. 22. Správa o kontrolnej činnosti ani oznámenie o zastavení kontroly nie sú individuálnymi správnymi aktmi v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Nejde o rozhodnutia o subjektívnych právach alebo povinnostiach kontrolovaného subjektu, a už vôbec nie podávateľa podnetu. Správa o kontrole predstavuje interný, dozorný a podkladový dokument, ktorý slúži na zaznamenanie kontrolných zistení a odporúčaní, pričom sama osebe nezakladá, nemení ani neruší žiadne právne vzťahy. Na kontrolnú činnosť sa navyše nevzťahuje Správny poriadok (§ 101 ods. 1 zákona o športe. 23. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžk/24/2019 rozlíšil kontrolnú činnosť od činnosti rozhodovacej. Konštatoval, že kontrola slúži na zistenie nedostatkov a vytvorenie podkladu pre prípadný ďalší postup; protokol o výsledku kontroly a zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami
ani opatreniami priamo zasahujúcimi do právnej sféry subjektov, ale predstavujú podkladové akty predbežnej povahy, ktoré samy osebe nepodliehajú súdnemu prieskumu. 24. Obdobne Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sfk/91/2022 a Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Sžk/26/2017 a 6Sžk/15/2018 potvrdili, že správy o kontrole majú predbežnú, podkladovú povahu, nezakladajú priamy zásah do práv a správne žaloby smerujúce proti nim sú neprípustné. Prieskum zákonnosti kontrolných zistení je možný až v rámci žaloby proti prípadnému následnému autoritatívnemu rozhodnutiu (napr. o uložení sankcie alebo povinnosti vrátiť finančné prostriedky), ak také rozhodnutie bolo vydané (porov. NS SR sp. zn. 3Asan/6/2018). 25. A nakoniec aj tunajší súd priamo k otázke povahy vybavovania podnetov a sťažností v uznesení sp. zn. 19Sa/6/2025 zo dňa 24. septembra 2025 uviedol, že postup orgánu verejnej správy pri prešetrovaní podnetu či sťažnosti nie je administratívnym konaním podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Keďže výsledkom takéhoto postupu nie je individuálny správny akt zasahujúci do práv podávateľa, absentuje základná podmienka „začatého administratívneho konania“ a žaloba proti nečinnosti je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 26. Podľa § 244 ods. 1 písm. a) SSP môže žalobu proti nečinnosti podať výlučne osoba, ktorá tvrdí, že je účastníkom administratívneho konania. Žalobca podal podnety na vykonanie kontroly podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona o športe ako osoba s príslušnosťou k športovej organizácii. Podanie takéhoto podnetu však nezakladá procesné postavenie účastníka konania v zmysle správneho práva procesného. Podnet je iba neformálnym upozornením kontrolného orgánu na možné porušenie predpisov treťou osobou (športovou organizáciou). 27. Občanovi ani inej osobe nesvedčí subjektívne verejné právo na to, aby orgán verejnej moci vykonal kontrolu voči inému subjektu, ani nárok na to, aby bola kontrola vykonaná v určitom rozsahu alebo ukončená s konkrétnym výsledkom. Podávateľ podnetu na výkon dozornej či kontrolnej právomoci nemá právny nárok na prijatie konkrétneho opatrenia, pri vybavovaní podnetu sa nerozhoduje o jeho subjektívnych právach a povinnostiach, a preto mu nesvedčí procesné postavenie účastníka konania odôvodňujúce ochranu proti nečinnosti. Žaloba o nariadenie kontrolnej činnosti nie je prípustná, keďže orgánu z právnych predpisov nevyplýva právna povinnosť vykonať požadovanú kontrolu vo vzťahu k sťažovateľovi. 28. Oznámenie o vybavení podnetu alebo zaslanie správy o kontrole sťažovateľovi má iba informatívny charakter, nezakladá nový právny vzťah a nemení právne postavenie sťažovateľa. Žalobca preto nie je nositeľom aktívnej procesnej legitimácie podľa § 244 ods. 1 písm. a) SSP. 29. Pokiaľ by žalobca vychádzal z toho, že žalovaný mal na základe jeho podnetov začať autoritatívne sankčné konanie voči SZĽH z úradnej povinnosti, správny súd poukazuje na výslovné znenie § 242 ods. 2 SSP. Podľa tohto ustanovenia, ak nečinnosť orgánu verejnej správy spočíva v tom, že nezačal administratívne konanie, ktoré je povinný začať z úradnej povinnosti, žalobu môže podať len prokurátor. Fyzická osoba teda nie je oprávnená domáhať sa začatia konania ex offo prostredníctvom správnej žaloby proti nečinnosti. 30. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP je nečinnosťou stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v konaní alebo nezačne konanie z úradnej povinnosti. V posudzovanej veci však žalovaný úkony vykonal – kontrolnú činnosť ukončil vypracovaním správ o kontrolnej činnosti a oznámenia o zastavení kontroly, s ktorými žalobcu oboznámil. 31. Žalobca v žalobe uplatňuje koncept tzv. „kvalitatívnej nečinnosti“ a namieta, že žalovaný neprešetril všetky ním označené skutkové a právne námietky. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút žaloby proti nečinnosti slúži výlučne na odstránenie nečinnosti v zmysle procesnej pasivity (keď orgán nekoná vôbec), nie na preskúmavanie vecnej správnosti, úplnosti alebo presvedčivosti výsledku vybavenia veci. 32. V konaní o žalobe proti nečinnosti sa skúma len to, či orgán vykonal zákonom predpokladané úkony, pričom samotný nesúhlas podávateľa s obsahom alebo kvalitou vybavenia podnetu či petície neznamená nečinnosť orgánu verejnej správy, pričom žalobou proti nečinnosti nemožno orgánu diktovať rozsah kontrolných zistení a spôsob vyhodnotenia skutkového stavu. V konaní o žalobe proti nečinnosti správny súd nemôže nahrádzať kontrolnú úvahu správneho orgánu ani mu nariaďovať, akým spôsobom má hodnotiť skutkový stav. 33. Správny súd pre úplnosť uvádza, že postup žalovaného nemožno podradiť ani pod iný žalobný typ, konkrétne pod žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Sžk/20/2019 síce pripustil, že výkon dozoru alebo kontroly môže predstavovať iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, avšak takýto záver sa vzťahuje výlučne na situácie, keď orgán vykoná bezprostredný faktický mocenský zásah na mieste (napríklad pozastavenie prevádzky zariadenia, jeho zapečatenie alebo odňatie veci), ktorým priamo a fakticky zasiahne do vlastníckeho práva alebo slobody podnikania kontrolovaného subjektu bez
predchádzajúceho formalizovaného konania. Postup hlavného kontrolóra športu, ktorý na podnet žalobcu vykonal kontrolu a vydal kontrolnú správu (hoci aj nezodpovedajúcu očakávaniam žalobcu), žiadnym takýmto priamym faktickým zásahom do práv žalobcu nie je. 34. Vzhľadom na to, že výkon kontrolnej činnosti podľa zákona o športe nie je administratívnym konaním smerujúcim k vydaniu individuálneho správneho aktu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, chýba základná procesná podmienka konania o žalobe proti nečinnosti, ktorou je existencia začatého administratívneho konania (§ 242 ods. 1 SSP),žalobca ako podávateľ podnetu nemá postavenie účastníka administratívneho konania a nesvedčí mu aktívna procesná legitimácia (§ 244 ods. 1 písm. a) SSP),žalobu pri nečinnosti z úradnej povinnosti môže podať výlučne prokurátor (§ 242 ods. 2 SSP), a žalovaný kontrolnú činnosť ukončil vydaním správ a oznámenia o zastavení pričom nesúhlas s vecným obsahom kontrolných zistení nezakladá nečinnosť, správny súd podanú správnu žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 35. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 36. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 37. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 39. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, a bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania, a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.