Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave1. 9. 2026plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 9S/62/2026 z 1. 9. 2026

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 1. septembra 2026, sp. zn. 9S/62/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100867.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 9S/62/2026 0726100867 01. 09. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100867.1

Uznesenie V právnej veci žalobcu: KÚPELE SLIAČ, a. s., so sídlom Kúpeľná 714/38, 962 31 Sliač, IČO: 31 642 438, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS, s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 85 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/005689/2026-15 zo dňa 27. apríla 2026, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16. júna 2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 16.06.2026, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 16.06.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/005689/2026-15 zo dňa 27.04.2026, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej len ,,prvostupňový orgán“), č. 16/11651/25/052 zo dňa 23.10.2025 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe zisteného porušenia finančnej disciplíny uložil Úrad vládneho auditu podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 390.767,07 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by pre žalobcu znamenal vznik závažnej ujmy, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k sledovanému verejnému záujmu a ktorá by mohla mať nezvratné následky na jeho ďalšie fungovanie. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na jeho ekonomické pomery je povinnosť zaplatiť 400.000,- eur mimoriadny významný zásah do majetkovej sféry žalobcu a je objektívne schopný vážne narušiť hospodársku stabilitu a fungovanie žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že v dôsledku realizácie napadnutého rozhodnutia by mohlo dôjsť k významnému zhoršeniu likvidity, obmedzeniu schopnosti riadne plniť záväzky voči zamestnancom, dodávateľom a obchodným partnerom, prípadne až k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom. V zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil žalobca stav, ku ktorému by došlo v dôsledku povinnosti zaplatiť finančné prostriedky, ako reálne riziko do zásahu samotnej prevádzkovej a ekonomickej existencie žalobcu, pričom prípadné neskoršie úspešné rozhodnutie správneho súdu vo veci samej by nemuselo byť spôsobilé úplne odstrániť medzitým vzniknuté následky vykonaného rozhodnutia. Žalobca ako hroziace následky uviedol stratu

likvidity, zhoršenie hospodárskej situácie, značnú hospodársku škodu, vážnu ujmu na právach žalobcu, obmedzenie investícií, stratu obchodnej dôvery či ohrozenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalobca ďalej tvrdil, že priznanie odkladného účinku nezasiahne do práv tretích osôb a nebude ani v rozpore s verejným záujmom. Nevyhnutnosť priznania odkladného účinku žalobe žalobca videl aj v tom, že žalovaný listom zo dňa 26.05.2026, doručeným žalobcovi dňa 12.06.2026, výslovne avizoval svoj úmysel pristúpiť k nútenému vymáhaniu predmetnej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania. Samotné exekučné konanie pritom podľa žalobcu znižuje jeho dôveryhodnosť voči obchodným partnerom a negatívne vplýva na žalobcove obchodné vzťahy. 4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zaujal stanovisko i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil existenciu reálnej, konkrétnej a bezprostredne hroziacej závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku podľa § 185 písm. a) SSP. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť bez ďalšieho nepredstavuje dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na hrozbu núteného výkonu napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že táto je v súčasnom štádiu konania len hypotetická. Žalobca totiž nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že voči žalobcovi (žalovaný zjavne omylom uvádza „žalovanému“, pozn. správneho súdu) už boli začaté konkrétne úkony smerujúce k nútenému výkonu rozhodnutia alebo k vymoženiu uloženej povinnosti. Za týchto okolností zostávajú tvrdenia žalobcu o hroziacom nútenom výkone rozhodnutia len v rovine všeobecných a ničím nepodložených tvrdení, ktoré samy osebe nie sú spôsobilé osvedčiť existenciu bezprostredne hroziacej závažnej ujmy ani odôvodniť priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V súvislosti s hrozbou výkonu rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu sp. zn. 75S/1/2020 zo dňa 03.09.2020, v ktorom súd konštatuje že „hrozba daňovej exekúcie súvisiaca s núteným výkonom rozhodnutia správneho orgánu znejúceho na plnenie, nepredstavuje dôvod na nariadenie odkladu vykonateľnosti samotného rozhodnutia správnym súdom...“. Následne žalovaný poukázal na fakt, že len samotná hrozba výkonu rozhodnutia, na ktorú poukazuje žalobca, nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nepredložil žiadne aktuálne podklady, ktoré by preukazovali finančnú situáciu žalobcu, najmä výpisy z bankových účtov, priebežné účtovné výkazy, prehľady príjmov a výdavkov, prípadne iné listiny, z ktorých by bolo možné spoľahlivo posúdiť jeho aktuálnu likviditu a schopnosť plniť svoje finančné záväzky. Za tejto situácie zostávajú tvrdenia právneho zástupcu o ekonomických a majetkových pomeroch žalobcu (žalovaný zjavne omylom uvádza „žalovaného“, pozn. súdu) výlučne v rovine všeobecných a nepodložených tvrdení, ktoré neboli dostatočne doložené relevantnými dôkazmi. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil existenciu reálnej a bezprostrednej hrozby vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody ani iného vážneho nenapraviteľného následku podľa § 185 písm. a) SSP. Žalovaný zároveň zdôraznil, že samotné tvrdenie o možnosti vzniku závažnej ujmy alebo značnej finančnej škody, bez jeho náležitého osvedčenia, nepostačuje na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Povinnosť tvrdenia a povinnosť osvedčenia pritom zaťažuje žalobcu, ktorý je povinný v návrhu uviesť konkrétne skutočnosti a zároveň ich hodnoverne preukázať, resp. osvedčiť v takej miere, aby správny súd mohol dospieť k záveru o existencii tvrdenej hrozby ujmy. 5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. 10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok ustanovených zákonom. Predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou – ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a obsahom spisového materiálu súdenej veci, správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neosvedčil. Nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme, hospodárskej či finančnej škode alebo inému vážnemu nenapraviteľnému následku na strane žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že hrozbu závažnej ujmy žalobca nepreukázal. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepriložil ani žiadne doklady osvedčujúce aktuálnu majetkovú situáciu žalobcu, ktorú by súd na účely rozhodovania o podanom návrhu mohol posúdiť. Vyjadrenia žalobcu o hrozbe vzniku závažnej ujmy a nezvratných následkov pre jeho ďalšie fungovanie tak ostali len v rovine tvrdení. Správny súd nepovažuje za preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, pretože žalobca túto skutočnosť vo svojom návrhu len stroho skonštatoval. Správnemu súdu z návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je známe ani to, z akých údajov vychádzal žalobca pri posudzovaní závažnosti ujmy, keďže túto skutočnosť bližšie v návrhu neodôvodnil ani nepreukázal dôkazmi, ale len konštatoval hrozbu jej vzniku. Na základe uvedeného má správny súd za to, že žalobcom tvrdená hrozba závažnej ujmy nie je preukázaná a nie je bezprostredná. Priznanie odkladného

účinku správnej žalobe má charakter výnimočnosti a odkladný účinok je možné žalobe priznať len v prípade riadne odôvodneného a dôkazmi podloženého návrhu, z ktorého je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi niektorý zo zákonom predpokladaných závažných následkov. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už podľa písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Navyše je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov a len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, či iných vážnych nenapraviteľných následkov nepostačuje. 13. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov. 14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. 15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve, resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho

nenapraviteľného následku. Navyše, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. 16. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, a to z dôvodu nenaplnenia podmienok pre jeho priznanie. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.