Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13SaZ/4/2026 0726100805 31. 08. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100805.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, t. č. Pobytový tábor Rohovce, Rohovce, Slovenská republika, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného C.: D./ XXXX-X zo dňa 29.04.2026, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného C.: D./XXXX-X zo dňa 29.04.2026 o zamietnutí žiadosti žalobcu A. B. o azyl ako neprípustnej. II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Správny súd v Bratislave
nepriznáva štátu právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
I. Administratívne konanie 1. Rozhodnutím C.: D./XXXX-X zo dňa 29.04.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný žalobcovi zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 21.02.2026 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu zlúčenia rodiny, nakoľko tu má syna, ktorý je momentálne v detskom domove. Prvýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR 14.12.2023 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné, kedy vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území SR pre seba a pre svojho maloletého syna E. A. z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. Žalovaný ďalej zhrnul dôvody, pre ktoré prvýkrát žalobca požiadal o udelenie azylu. 2. Ďalej žalovaný uviedol, že za účelom posúdenia aktuálnej opakovanej žiadosti žalobcu s ním bol dňa 10.03.2026 vykonaný vstupný pohovor. Z výpovede žiadateľa je zrejmé, že skutkový stav sa v jeho prípade v súčasnom konaní nezmenil. Zo štyroch dôvodov, ktoré uvádzal v konaní C.: D./XXXX-X, v ktorom sa právoplatne rozhodlo o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR, sa odvoláva už iba na dôvod č. 4, a to, že chce žiť na území SR so svojim synom, ktorý mu bol neodkladným opatrením Okresného súdu Lučenec odňatý a v súčasnosti sa nachádza v detskom domove. To, že menovaný chce žiť so synom na území SR, už bolo predmetom posudzovania, pričom správnosť rozhodnutia bola potvrdená ako rozsudkom Správneho súdu v Bratislave pod sp. zn. 13Saz/8/2024-110,
tak i rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/6/2025. Čo sa týka faktu, že žalobcovi bol syn odobratý a je umiestnený v detskom domove nie je dôvodom, relevantným na poskytnutie akejkoľvek formy medzinárodnej ochrany. Ako azyl, tak aj doplnková ochrana, sú totiž naviazané na problémy osôb v krajinách pôvodu a žalobca sa odvoláva na problémy, ktoré má v rámci jeho pobytu na území SR. Azyl a ani doplnková ochrana neslúžia na to, aby chránili osoby pred rôznymi problémami na území SR, na toto existujú iné právne inštitúty, ktoré môže žalobca využiť. Žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/62/2011 a 1Sžak/14/2020, rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sak/12/2023 NSS SR a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9Saz 5/2009 a rozsudok Krajského súdu Košice č. 5Saz/4/2020. V kontexte opakovanej žiadosti o azyl žalovaný uviedol, že aj keď má syn žalobcu na Slovensku udelený tolerovaný pobyt, v predchádzajúcom azylovom konaní nebola žalobcovi a ani jeho synovi udelená žiadna forma medzinárodnej ochrany na území SR. V zmysle § 10 a § 13b zákona o azyle možno udeliť azyl, resp. poskytnúť doplnkovú ochranu, na účel zlúčenia rodiny výlučne príbuzným osoby, ktorá má v SR nejakú formu medzinárodnej ochrany. Vzhľadom na to, že syn žalobcu nemá žiadnu z foriem medzinárodnej ochrany, žalobca nespĺňa zákonné podmienky ani pre poskytnutie tejto formy ochrany na území SR. Účelom inštitútu azylu alebo doplnkovej ochrany nie je legalizácia pobytu osôb, ktoré sa z akýchkoľvek osobných, rodinných, či ekonomických dôvodov nechcú alebo nemôžu vrátiť do krajiny pôvodu, ako je tomu v prípade žalobcu. 3. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade súčasnej žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR bola analyzovaná aj situácia v krajine jeho pôvodu. Aktuálne informácie boli porovnané aj so skutkovým stavom informácií v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia v mesiaci jún 2024. Z informácií, ktoré sú obsahom spisového materiálu je zrejmé, že situácia v krajine pôvodu sa oproti predchádzajúcemu konaniu žalobcu nijako nezmenila. V Ruskej federácii (ďalej aj len „RF“) síce v súčasnosti pretrvávajú rôzne problémy, toto sa však netýka osoby žalobcu, čo bolo posúdené v predchádzajúcom konaní. 4. Napokon žalovaný uviedol, že podľa príručky Agentúry Európskej únie pre azyl k opakovaným žiadostiam o azyl je konanie následnej žiadosti obmedzené na preskúmanie, či existujú nové prvky alebo skutočnosti. Žalovaný sa aktuálnou žiadosťou o azyl žalobcu dôkladne zaoberal a jednoznačne dospel k záveru, že sa jedná o dôvody, ktoré už boli v minulosti predmetom skúmania a právoplatne sa už o nich rozhodlo, resp. ide o problémy so slovenskými štátnymi orgánmi (odobratie syna), ktoré nepredstavujú nové skutočnosti v zmysle zákona o azyle. V rámci konania o aktuálnej žiadosti o azyl žalobca neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu. Ani z aktuálnych informácií o situácii v RF nevyplynula taká zmena pomerov v krajine pôvodu žalobcu, ktorá by vo vzťahu k jeho osobe odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci. Preto v danom prípade predmetom posúdenia nebola skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany, ale iba to, či je splnená jedna z podmienok neprípustnosti žiadosti, ktoré sú uvedené v § 11 zákona o azyle. Keďže žalovaný v priebehu aktuálneho konania o azyle zistil, že je prítomný dôvod neprípustnosti, nemal možnosť rozhodnúť sa v konaní pokračovať, ale bolo jeho povinnosťou takúto žiadosť o azyl zamietnuť. Z uvedených dôvodov žalovaný opakovanú žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR zamietol podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle ako neprípustnú. II. Správna žaloba 5. Proti rozhodnutiu žalovaného C.: D./XXXX-X zo dňa 29.04.2026 podal žalobca na tunajší súd dňa 03.06.2026 správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, z dôvodu, že je nezákonné, nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu. V žalobe žalobca spochybnil právoplatnosť predchádzajúceho azylového konania z dôvodu nedoručenia rozsudku v predmetnej veci. Podľa žalobcu samotné orgány Slovenskej republiky sa po dátume 28.11.2025 nesprávali tak, ako keby bolo azylové konanie žalobcu právoplatne skončené. Naopak, ich úradné úkony u žalobcu oprávnene vyvolávali presvedčenie, že jeho právne postavenie žiadateľa o azyl naďalej trvá. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 26.01.2026 vydala Mobilná jednotka rozhodnutie č. F./XXXX-XX o zastavení konania o administratívnom vyhostení z dôvodu uplynutia dvojročnej lehoty podľa § 77 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, ktoré obsahuje viaceré zjavné nezrovnalosti. Následne polícia vydala ďalšie rozhodnutie č. F./XXXX-XX, ktorým začala nové konanie o administratívnom vyhostení. Nie je zrejmé, ako mohlo byť konanie o administratívnom vyhostení najprv zastavené a vzápätí vedené nanovo voči tej istej osobe bez riadneho procesného
vysvetlenia. Tieto rozpory medzi rozhodnutiami štátnych orgánov podľa žalobcu zakladajú závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení, z ktorých vychádza aj napadnuté rozhodnutie žalovaného. Napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobcu nezákonné aj preto, že Migračný úrad vôbec neprihliadol - alebo prihliadol len nedostatočne - na existenciu maloletého syna žalobcu E. A. a na povinnosť rešpektovať najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko každého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu o tom, aký dopad bude mať odmietnutie ochrany na vzťah otca a syna, aké dôsledky bude mať prípadné vyhostenie na prebiehajúce rodinnoprávne konania, ani či je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby jeho otec bol nútený opustiť Slovensko v čase prebiehajúcich konaní o úprave rodičovských práv. Takýto postup je v rozpore s čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa a s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí štát pri rozhodovaní o pobyte alebo vyhostení rodiča konkrétne skúmať rodinné väzby, záujem dieťaťa a proporcionalitu zásahu. 6. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní opakovanej žiadosti obmedzil na formalistický záver o absencii nových skutočností, pričom dostatočne nezisťoval, či sa podstatným spôsobom nezmenila situácia žalobcu alebo situácia v krajine pôvodu. Skúmanie aktuálnej situácie v krajine pôvodu žalobcu patrí medzi základné povinnosti azylových orgánov. Závažným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je aj absencia posúdenia podmienok doplnkovej ochrany. Aj keby správny orgán uzavrel, že podmienky azylu nie sú splnené, bol povinný preskúmať, či žalobcovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle zákona o azyle. Rozhodnutie neobsahuje individuálne posúdenie rizika neľudského zaobchádzania, svojvoľného trestného stíhania ani iného závažného zásahu do telesnej integrity žalobcu. Podľa žalobcu po vydaní rozhodnutí v prvom azylovom konaní nastali viaceré významné udalosti, ktoré majú priamy vzťah k dôveryhodnosti skutkových zistení, z ktorých správne orgány vychádzali. Migračný úrad sa s týmito novými okolnosťami vôbec nevysporiadal, hoci majú priamy dosah na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu a na skutkové závery, z ktorých správne orgány dlhodobo vychádzali. Tým porušil povinnosť zistiť skutkový stav spoľahlivo a v úplnosti. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 7. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.06.2026, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že otázku riadneho doručenia rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR nie je oprávnený vyhodnocovať, nakoľko doručovanie nerealizoval a vychádzal z informácie o právoplatnosti rozsudku, ktorú mu poskytol súd. Rozhodnutia, resp. postupy správneho orgánu v konaní o administratívnom vyhostení nie sú predmetom tohto konania a neboli podkladom pre preskúmavané rozhodnutie. Argumentácia v tomto ohľade nie je v správnej žalobe podložená a ani nie je zrejmá jej súvislosť s konaním o udelenie azylu, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobca vo svojom druhom konaní o udelenie azylu deklaroval, že v krajine pôvodu nie je prenasledovaný (zápisnica o podaní vysvetlenia zo dňa 21.02.2026) a svoje dôvody, pre ktoré žiada o azyl formuloval ako zlúčenie rodiny so synom, ktorý je v detskom domove. Takto uvedený dôvod bližšie vysvetlil na pohovore, ktorý sa konal pred migračným úradom MV SR dňa 10.03.2026. V napadnutom rozhodnutí žalovaný označil dôkazy, o ktoré oprel svoju argumentáciu, a to najmä pohovor so žalobcom, informácie o krajine pôvodu, ako aj rozhodnutia, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Žalovaný porovnal súčasnú bezpečnostnú situáciu v Ruskej federácii so skutkovým stavom zisteným v predchádzajúcom konaní o udelenie medzinárodnej ochrany. Zisťoval aj prítomnosť iných závažných okolností, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie v merite veci, a ktoré žalobca nemohol predložiť pri jeho prvej žiadosti o azyl. Existencia takýchto skutočností sa však nepotvrdila. Fakt, že žalobcovi bol jeho maloletý syn odobratý dňa 18.08.2025 na základe rozhodnutia súdu a dôvody jeho odobratia stále pretrvávajú, nepredstavuje skutočnosť, ktorá by determinovala udelenie azylu žalobcovi. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 8. Vo vyjadrení zo dňa 10.06.2026 žalobca uviedol, že opakovaná žiadosť bola založená na nových okolnostiach, ktoré vznikli po skončení prvého konania, a ktoré objektívne neexistovali alebo neboli známe v čase jeho vedenia. Ďalej žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 11 zákona o azyle je príslušný orgán pri posudzovaní opakovanej žiadosti povinný zistiť, či po skončení predchádzajúceho konania
vznikli nové okolnosti alebo dôkazy, ktoré žiadateľ bez vlastného zavinenia nemohol predložiť skôr a ktoré môžu ovplyvniť posúdenie potreby poskytnutia medzinárodnej ochrany. Namiesto preskúmania týchto podmienok žalovaný nové okolnosti fakticky posúdil vo veci samej a dospel k záveru, že samy osebe nepredstavujú dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Žalovaný tak zamenil zákonom predpokladané posúdenie prípustnosti opakovanej žiadosti za posúdenie otázky existencie dôvodov na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Takýto postup je podľa názoru žalobcu v rozpore so zmyslom § 11 zákona o azyle a zbavuje žiadateľa zákonom garantovaného práva na riadne správne posúdenie nových okolností. Žalovaný v potrebnom rozsahu nepreskúmal okolnosti, ktoré vznikli po skončení prvého konania, napriek ich zjavnej súvislosti s touto vecou. Žalovaný sa obmedzil na všeobecné tvrdenie, že uvedené okolnosti nepredstavujú dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany, avšak nepreskúmal ich obsah, neurčil ich právny význam a nevysvetlil, z akých dôvodov ich nemožno považovať za nové okolnosti v zmysle § 11 zákona o azyle. Takýto postup svedčí o neúplnom zistení skutkového stavu a znemožňuje preskúmanie zákonnosti prijatého rozhodnutia. Odňatie dieťaťa, dlhodobé faktické odlúčenie rodiny, následné udelenie samostatného právneho statusu tolerovaného pobytu dieťaťu, vykonanie nových administratívnych postupov vo vzťahu k nemu a pokračujúce obmedzovanie rodinných vzťahov predstavujú nové okolnosti, ktoré vznikli po skončení prvého konania a priamo spadajú do predmetu preskúmania podľa § 11 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Žalovaný nevysvetlil, prečo uvedené okolnosti neboli považované za nové okolnosti v zmysle § 11 zákona o azyle, a nepredložil odôvodnenú analýzu tejto otázky. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný pri posudzovaní jeho žiadosti použil alebo prinajmenšom zohľadnil informácie získané od SIS. Napadnuté však rozhodnutie neumožňuje zistiť aké konkrétne informácie boli od SIS získané, aké okolnosti boli týmito materiálmi potvrdené alebo vyvrátené, akým spôsobom žalovaný získané informácie vyhodnotil a aký vplyv mali tieto informácie na konečné závery správneho orgánu. Za týchto okolností nemožno preskúmať, do akej miery sú závery žalovaného založené na materiáloch SIS a či zodpovedajú požiadavkám zákonnosti, objektívnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Napokon žalobca zhrnul, že žalovaný nesprávne uplatnil § 11 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, úplne nezistil skutkový stav, nepreskúmal nové okolnosti, ktoré vznikli po skončení prvého konania, riadne neposúdil predložené argumenty a dôkazy, nezabezpečil rešpektovanie práva na rodinný život a zásady najlepšieho záujmu dieťaťa a neposkytol odôvodnenú odpoveď na kľúčové argumenty správnej žaloby. Uvedené porušenia sú podstatné, pretože mohli mať priamy vplyv na zákonnosť prijatého rozhodnutia a zbavili žalobcu možnosti uplatniť zákonom zaručené právo na účinné posúdenie opakovanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Za týchto okolností nemožno napadnuté rozhodnutie považovať za zákonné. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.07.2026 zopakoval časť argumentácie z vyjadrenia k žalobe. Uviedol, že obmedzenie žalobcových rodičovských práv k synovi sa uskutočňuje v odlišnom konaní a prebieha v režime sociálnoprávnej ochrany o maloletého, ktorý nie je žiadateľom o udelenie azylu, a teda sa na neho napadnuté rozhodnutie ani nevzťahuje. Najlepší záujem dieťaťa teda logicky nebol súčasťou správnej úvahy a predmetom posudzovania v tomto konaní. Z administratívneho spisu si je možné urobiť základný obraz o tom, čo aktivovalo príslušné orgány sociálnoprávnej ochrany k tomu, aby sa iniciovalo odobratie maloletého chlapca žalobcovi. Rozhodnutia, ktoré vyvolali tieto právne účinky majú vlastné prostriedky nápravy, a preto, podľa názoru žalovaného, právo na účinný opravný prostriedok voči nim a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života sú predmetom odlišných konaní. V. Konanie na správnom súde 10. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 11. Na prejednanie veci súd nariadil ústne pojednávanie na deň 31.08.2026, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti žalobcu, zástupkyne žalovaného a ustanovenej tlmočníčky. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch v nej uvedených. 12. Žalovaný na pojednávaní uviedol že trvá na svojich písomných vyjadreniach. K námietkam, týkajúcim sa doručovania rozhodnutia NSS SR uviedol, že nie je oprávnený vyhodnocovať otázku, či rozsudok
bol alebo nebol riadne doručený. Zo žiadneho ustanovenia zák. č. 480/2002 Z. z., ani iného právneho predpisu nevyplýva, že žalovaný má automatickú povinnosť oznámiť súdu každé premiestnenie žalobcu do iného azylového zariadenia. Nemôže teda ísť o procesné pochybenie žalovaného. Žalovaný vychádzal z informácie o právoplatnosti rozsudku, ktorú mu poskytol súd. VI. Právne posúdenie správneho súdu 13. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec 1/ počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe, 2/ počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti. 14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle, konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. 16. Podľa § 88 od. 1 zák. č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane, konanie o udelenie azylu začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Ak súd zruší rozhodnutie vydané v konaní podľa prvej vety súčasne v časti azylu aj v časti doplnkovej ochrany a vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, konanie o udelenie azylu sa dokončí ako konanie o udelenie medzinárodnej ochrany podľa tohto zákona. 17. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 19. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného C.: D./XXXX-X zo dňa 29.04.2026, ktorým žalovaný žalobcovi zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Jedným z dôvodov, pre ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie bola tá skutočnosť, že predchádzajúce azylové konanie nebolo právoplatne skončené. 20. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13SaZ/8/2024 (týkajúceho sa predchádzajúceho azylového konania žalobcu) súd zistil, že rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/6/2025 zo dňa 26.09.2025 bol žalobcovi doručovaný na adresu Pobytového tábora Opatovská Nová Ves, na ktorú mu boli doručované aj predchádzajúce písomnosti súdu. Zásielka sa vrátila súdu dňa 28.11.2025 ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe toho bola na rozsudku NSS SR vyznačená právoplatnosť dňom 28.11.2025. Podaním zo dňa 30.03.2026 žalobca žiadal o poskytnutie informácií o doručovaní rozhodnutia NSS SR a dňa 24.06.2026 požiadal o doručenie rozsudku NSS SR. Súd dopytom na žalovaného zistil, že žalobca sa v čase doručovania rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sak/6/2025 zo dňa 26.09.2025 nezdržiaval v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, ale bol v tom čase (konkrétne od 03.09.2025) umiestnený v Pobytovom tábore Rohovce. Preto súd žalobcovi doručil rozsudok NSS SR
na adresu Pobytového tábora Rohovce, kde si ho žalobca prevzal dňa 14.07.2026. Na základe toho došlo k zmene právoplatnosti rozsudku NSS SR dňom 14.07.2026. 21. V zmysle § 2 písm. h) zákona o azyle bol teda žalobca žiadateľom až do skončenia konania o kasačnej sťažnosti, teda do 14.07.2026. Podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle posledná veta konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom. V predmetnej veci nastala práve táto situácia. Žalobca urobil vyhlásenie na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky dňa 21.02.2026, teda v čase, keď ešte konanie o kasačnej sťažnosti, týkajúce sa predchádzajúceho azylového konania žalobcu nebolo právoplatne skončené, preto sa v zmysle § 2 písm. h) zákona o azyle stále považoval za žiadateľa. V zmysle § 3 ods. 1 zákona o azyle sa teda nové konanie o udelenie azylu ani nemalo začať. Pokiaľ napriek tomu začalo a vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia, je podľa názoru súdu toto rozhodnutie postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v predmetnej veci bolo takého charakteru a takej miery závažnosti, že malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 220 SSP. Súd sa vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutie už nezaoberal vecnou stránkou rozhodnutia, teda či bol daný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu o azyl ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, ako ani ostatnými žalobnými námietkami. 22. Z hľadiska posúdenia veci je irelevantné, že žalovaný vychádzal z informácie súdu o právoplatnosti rozsudku NSS SR dňom 28.11.2025. Podstatná je objektívna skutočnosť, že dňom 28.11.2025 nebol rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sak/6/2025 zo dňa 26.09.2025 žalobcovi účinne doručený, a preto nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že zo žiadneho ustanovenia zák. č. 480/2002 Z. z., ani iného právneho predpisu nevyplýva, že má automatickú povinnosť oznámiť súdu každé premiestnenie žalobcu do iného azylového zariadenia, toto súd nijako nespochybňuje. Pri doručovaní rozsudku NSS SR sp. zn. 2Sak/6/2025 zo dňa 26.09.2025 však došlo ku chybe buď na strane Pobytového tábora Opatovská Nová Ves (čo je zariadenie žalovaného) alebo pošty (pričom pre posúdenie veci nie je podstatné, na strane koho ku chybe došlo a nebolo potrebné ani aby to súd na účely rozhodnutia v tejto veci skúmal), na základe ktorej bola súdu poskytnutá informácia, že žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote (a nie, že je neznámy). Na základe tejto informácie súd nemal dôvod pochybovať, že sa žalobca stále nachádza v Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves, keď už aj predtým sa stalo, že pri doručovaní súdnej písomnosti do tohto pobytového tábora si ju žalobca neprevzal v odbernej lehote, hoci sa tam zdržiaval. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úradne premiestený do iného pobytového tábora, nemožno konštatovať, že by si dostupnosť pri doručovaní zmaril sám, ale k zmene došlo úkonom štátu. Ak by súd doručoval do pôvodného tábora a uplatnil fikciu doručenia napriek tomu, že žalobca bol premiestnený samotným žalovaným rezortom, resp. by takúto závadu neodstránil, uplatnenie fikcie doručenia by bolo vadné a mohlo by zakladať odňatie možnosti konať pred súdom a zásah do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 23. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Účelom vyslovenia výroku o vrátení veci žalovanému, prípadne správnemu orgánu prvého stupňa podľa tohto ustanovenia je procesnoprávne a vecne obnoviť administratívne konanie a odovzdať vec späť do rozhodovacej právomoci príslušného orgánu verejnej správy, aby v nej odstránil zistené pochybenia a vydal nové, zákonné rozhodnutie. Správny súd pritom nie je viazaný prípadným žalobným návrhom v časti, v ktorej žalobca navrhuje po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vrátiť vec žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V predmetnej veci súd vec nevrátil žalovanému na ďalšie konanie, keďže dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bola tá skutočnosť, že konanie o udelenie azylu na základe vyhlásenia (žiadosti) žalobcu zo dňa 21.02.2026 v súlade s § 3 ods. 1 zákona o azyle posledná veta ani nemalo začať. Z rovnakého dôvodu súd ani neuviedol konkrétne inštrukcie, ako má žalovaný vo veci ďalej postupovať. 24. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
25. V konaní vznikli štátu trovy konania spočívajúce v odmene za tlmočenie vo výške 19,92 eur. Súd však štátu náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa § 54 ods. 2 SSP trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.