Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 17Sas/20/2026 0726100804 19. 08. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100804.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXXXX/ XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Pintérom, advokátom so sídlom Dulovo námestie 4, 821 08 Bratislava, IČO: 36 069 850, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F.-XXXXXX zo dňa 5. mája 2026, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 2. júna 2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobou zo dňa 2. júna 2026 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. E./F.-XXXXXX zo dňa 5. mája 2026, ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. G._H./XXXX-XXX zo dňa 26. februára 2026, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobkyňa ako poberateľka náhradného výživného je povinná podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o náhradnom výživnom“) vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 1. decembra 2022 do 28. februára 2025 v sume 2 700,00 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ktoré bolo vyplatené pre oprávnenú osobu – syna žalobkyne, nar. XX. XXXXXXXX XXXX. 2. Súčasne so správnou žalobu žalobkyňa požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). Svoj návrh odôvodnila tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia (t .j. povinnosť jednorazovo alebo v exekučnom konaní uhradiť sumu 2 700,- eur) by pre ňu znamenal likvidačný zásah do jej rodinného rozpočtu. Poukázala, že je matkou samoživiteľkou, ktorej mesačné príjmy vo výške 2 340,- eur pokrývajú len základné životné potreby (bývanie: 650,- eur , poisťovne: 425,eur, škola syn: 240,- eur, Orange: 80,- eur, strava: 500,- eur a bežné výdavky 300,- eur) jej a jej dieťaťa. Nútený výkon tohto rozhodnutia by bezprostredne ohrozil základnú ľudskú dôstojnosť a prežitie rodiny, čo predstavuje závažnú a nenapraviteľnú finančnú a sociálnu ujmu. Zároveň poukázala, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže ide o odklad vymáhania pohľadávky štátu voči sociálne slabšej osobe do času, kým nezávislý súd preskúma zákonnosť postupu správnych orgánov. 3. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení z 20. júla 2026 vo vzťahu k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku s týmto návrhom vyjadril nesúhlas a považoval ho za bezdôvodný.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 10. Vzhľadom na to, že predmetom konania je správna žaloba v sociálnej veci a ustanovenia SSP o správnej žalobe v sociálnych veciach neobsahujú osobitnú úpravu inštitútu odkladného účinku, súd pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobkyne postupoval podľa § 199 ods. 3 SSP, podľa ustanovení o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. K návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 12. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je primárne naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: (i) hrozba následku závažnej ujmy, (ii) hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, (iii) hrozba následku ujmy na životnom prostredí, prípadne (iv) hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba niektorého z týchto následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami, a zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. 13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku teda musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 14. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobkyne. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobkyni, má táto povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ňou predložených, ktoré
by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 15. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že jednorazové vrátenie sumy 2 700,00 eur by pre ňu malo likvidačné následky, pričom poukázala na to, že je matkou samoživiteľkou s mesačným príjmom 2 340,00 eur a podrobne rozpísala svoje mesačné výdavky v celkovej výške 2 195,00 eur. Správny súd však konštatuje, že žalobkyňa k týmto svojim tvrdeniam nepredložila žiadne listinné dôkazy (napr. potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, výpisy z bankových účtov, doklady preukazujúce výšku nákladov na bývanie, poistné či školu syna), ktoré by súdu umožnili overiť pravdivosť jej tvrdení a vyhodnotiť reálnosť hroziacej ujmy. Samotné tvrdenia žalobcu o jeho nepriaznivej finančnej situácii, hoci aj detailne rozpísané, bez ich doloženia hodnovernými dôkazmi, nemôžu viesť k úspechu návrhu na priznanie odkladného účinku. 16. Nad rámec absencie dôkazov správny súd vyhodnotil aj samotnú materiálnu stránku tvrdení žalobkyne. Mesačný príjem žalobkyne vo výške 2 340,00 eur predstavuje nadpriemernú príjmovú hodnotu v podmienkach Slovenskej republiky. Aj pri zohľadnení jej tvrdených výdavkov (2 195,00 eur) vykazuje jej rodinný rozpočet pravidelný mesačný prebytok vo výške 145,00 eur. Viaceré z uvádzaných výdavkov (komerčné poistenia vo výške 425,00 eur, telekomunikačné služby vo výške 80,00 eur či bežné výdavky vo výške 300,00 eur) navyše nepredstavujú náklady na zabezpečenie základných existenčných potrieb (stravy, prístrešia, základného ošatenia), ale sú prejavom určitého životného štandardu. Povinnosť vrátiť sumu 2 700,00 eur preto z povahy veci nemôže mať pre žalobkyňu likvidačný charakter a nemôže bezprostredne ohroziť základnú ľudskú dôstojnosť a prežitie jej rodiny tak, ako to tvrdí v návrhu. 17. Pokiaľ ide o povahu napadnutého rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že ide o rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie (povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatené náhradné výživné). Hrozba núteného výkonu (exekúcie) po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie je všeobecným a zákonným dôsledkom každého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Túto hrozbu nemožno bez ďalšieho stotožniť so závažnou ujmou v zmysle § 185 písm. a) SSP, pokiaľ nie je spojená s preukázaným nedostatkom finančných prostriedkov na dobrovoľné splnenie povinnosti. Žalobkyňa ako osoba s pravidelným a stabilným príjmom má možnosť riešiť prípadný nedostatok jednorazovej hotovosti podaním žiadosti o splátkový kalendár priamo správnemu orgánu, a nie domáhať sa výnimočného prelamovania vykonateľnosti rozhodnutia prostredníctvom súdu. 18. Ako už bolo spomenuté vyššie, bola to práve žalobkyňa, ktorá bola povinná vymedziť konkrétny dôvod pre priznanie odkladného účinku a uviesť skutkové okolnosti s ním spojené a tieto zodpovedajúcim spôsobom preukázať. Správny súd v predmetnej veci nemal za preukázané (ani osvedčené), že žalobkyni reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. 19. Skúmanie ďalšieho predpokladu na priznanie odkladného účinku žalobe (rozpor s verejným záujmom) bolo pre nesplnenie prvého predpokladu (hroziaca závažná ujma, značná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok) nadbytočné. 20. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa § 188 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).