Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 20Sa/9/2026 0726100784 28. 09. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100784.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/ XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na Správny súd v Bratislave (ďalej len ako „správny súd“) dňa 31.05.2026 sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti žalovanej vo veci rozhodovania o jeho žiadosti o obnovenie vyplácania starobného dôchodku zo dňa 07.04.2019. 2. Uznesením správneho súdu č. k. 20Sa/9/2026 - 15 zo dňa 26. augusta 2026 (ďalej len „uznesenie“) bol žalobca vyzvaný na doplnenie a opravu svojho podania zo dňa 31.05.2026, a to doručenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, prípadne doručenie dôkazu o zaslaní, resp. podaní sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu prokurátorovi. Žalobcovi na odstránenie tohto nedostatku/doplnenie žaloby stanovil lehotu 15 dní od doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení žalobcu poučil o procesných následkoch nedoplnenia žaloby. 3. Podaním zo dňa 15.09.2026 označeným ako „vyjadrenie k výzve súdu na doplnenie žaloby a návrh na pokračovanie v konaní“ žalobca v reakcii na zaslané uznesenie uviedol, že v roku 2019 sťažnosť podľa osobitného predpisu nepodal, a preto objektívne nemôže súdu predložiť ani doklad o jej vybavení, pričom rovnako v roku 2019 nepodal v tejto veci ani podnet prokurátorovi. Žalobca ďalej žiadal, aby táto skutočnosť nebola posudzovaná izolovane a bez prihliadnutia na celý skutkový a právny vývoj veci, keďže predmetom súčasnej žaloby nie je odstránenie údajnej nečinnosti existujúcej iba v roku 2019, ale nečinnosť Sociálnej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že napriek opakovane podávaným žiadostiam žalobcu, žalovaná dodnes nevydala písomné rozhodnutie, ktorým by zákonným spôsobom rozhodla o žiadosti žalobcu týkajúcej sa jeho starobného dôchodku. Podľa žalobcu ide teda o otázku, či žalovaná v súčasnosti má zákonnú povinnosť vo veci konať a vydať písomné rozhodnutie, a či túto povinnosť splnila. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd pri posudzovaní predmetnej veci prihliadol na rozhodnutia Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkali kompetenčnej otázky medzi Sociálnou poisťovňou a orgánmi ZVJS, a ktoré žalobca v predchádzajúcich konaniach uplatňoval. Žalobca si uvedomuje, že procesné podmienky konania musia byť splnené. Súčasne však požiadal, aby ich aplikácia nebola formalistická a neviedla k faktickému znemožneniu súdnej ochrany pred stavom, v ktorom správny orgán po dlhé obdobie nevydá rozhodnutie, a žalobca je opakovane odkazovaný na iný orgán.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 242 ods. 1 prvej vety SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 9. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. 10. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 11. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 12. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania ustanovené pre daný druh žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 13. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných žalobách podľa SSP. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej, nejedná sa len o formálnu náležitosť. 14. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve správneho
súdu nedoložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovanej alebo vybavenie podnetu prokurátorom. V podaní zo dňa 15.09.2026 žalobca explicitne uviedol, že osobitnú sťažnosť na nečinnosť v danej veci nepodal, nakoľko podľa jeho názoru ide o stav dlhodobej a zjavnej nečinnosti. 15. Prílohy žaloby o nečinnosti majú sčasti odlišnú povahu než prílohy prikladané žalobcami v konaniach o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 246.). 16. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach, resp. podľa zákona o prokuratúre. 17. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 18. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 19. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 20. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 21. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre nesplnenie zákonom predpokladaných podmienok konania, a bol by povinný nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Žalovanej však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanej - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.