Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/7/2026 0726100572 25. 09. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100572.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X. B. XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom Vajanského 2/A, Trnava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Dňa 27. apríla 2026 bola správnemu súdu doručená žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca domáha, aby správny súd určil, i) že žalovaný je nečinný, keď nerozhodol o odvolaní žalobcu vo veci sp. zn. 1SprI/28/2026 zákonom predpokladaným spôsobom, ii) uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o odvolaní žalobcu riadnym rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. v primeranej lehote a iii) priznal žalobcovi náhradu trov konania. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že pred jej podaním sa obrátil na prokuratúru s podnetom, ktorý bol odložený pre nedostatok právomoci, a žalovanému adresoval sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z. z.“), ktorá však nebola vybavená ako sťažnosť. 3. K žalobe bola pripojená odpoveď žalovaného zo 14. apríla 2026 č. 1SprI/28/2026, ktorou žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie proti prípisu Okresného súdu Galanta zo 16. marca 2026, ktorým sprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu v režime zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“), nie je prípustné. K žalobe bola ďalej pripojená odpoveď žalovaného zo 17. apríla 2026 č. 1SprI/28/2026, ktorou žalobcovi oznámil, že jeho podanie doručené dňa 16. apríla 2026 označené ako „Sťažnosť na postup orgánu verejnej správy v sp. zn. 1SprI/28/2026“ nie je sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 Z. z.. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 246 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z. z. sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha (ďalej len „predmet sťažnosti“). 4. Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky, ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby a dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 5. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Nesplnenie podmienky neúspešného vyčerpania zákonom ustanoveného prostriedku nápravy v rámci administratívneho konania má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Nezákonnosť, v danom prípade nečinnosť, má byť v prvom rade odstraňovaná v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP, a teda, že vyčerpal osobitné postupy na odstránenie nečinnosti ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu od iných príloh prikladaných žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. 6. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Hoci k správnej žalobe bola pripojená odpoveď Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1SprI/28/2026 zo 17. apríla 2026, túto nemožno považovať za oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti na nečinnosť, na ktoré pamätá § 246 ods. 2 SSP. Nemožno prijať záver, že akékoľvek podanie alebo korešpondencia adresované orgánu verejnej správy spĺňa automaticky kvalitatívne znaky sťažnosti na nečinnosť. 7. Správny súd nespochybňuje, že žalobca krajskému súdu skutočne zaslal podanie formálne označené ako „Sťažnosť na postup orgánu verejnej správy k sp. zn. 1SprI/28/2026“, ktorým mohol mieniť podať
sťažnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 9/2010 Z. z., avšak obsahom tejto sťažnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z. z.) nebolo namietanie nečinnosti žalovaného ale práve naopak namietanie jeho činnosti v podobe nesprávneho procesného postupu pri vybavovaní jeho podania podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v dôsledku čoho aj krajský súd vyhodnotil uvedené podanie ako podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu, a teda podľa § 4 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. ho nemožno považovať za sťažnosť. 8. Nad rámec uvedeného (a pre odstránenie pochybností, či žalobca skutočne žalovanému neadresoval sťažnosť upotrebiteľnú na účely konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) správny súd zistil, že do odpovede žalovaného zo 17. apríla 2026 je zahrnuté doslovné znenie obsahu sťažnosti žalobcu z ktorej vyplýva, že táto smeruje proti postupu, ktorým žalovaný namiesto vydania rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 1SprI/28/2026 iba prípisom zo 14. apríla 2026 žalobcovi oznámil, že odvolanie voči prípisu Okresného súdu Galanta zo 16. marca 2026 o sprístupnení požadovanej informácie, nie je prípustné, pričom podľa názoru žalobcu mal podľa správnosti vydať rozhodnutie podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku obsahujúce výrok, odôvodnenie a poučenie, čím by umožnil preskúmanie tohto postupu riadnym spôsobom. Žalobca teda namietal, že žalovaný mal pri vybavení jeho odvolania zvoliť inú formu, resp. druh individuálneho správneho aktu. 9. V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis a bez ďalšieho ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (a teda výslovne nezmieňuje, že sa musí jednať o sťažnosť proti nečinnosti resp. o takýto podnet), zo systematiky právnej úpravy žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jej účelu, ako aj z logického výkladu citovaného ustanovenia a so zreteľom na definíciu nečinnosti podľa 3 ods. 1 písm. d) SSP účinnej od 1. júla 2023, jednoznačne vyplýva, že v obsahu takejto sťažnosti alebo podnetu musí účastník administratívneho konania výslovne namietať nečinnosť, teda (ne)konanie príslušného orgánu verejnej správy v konkrétnom administratívnom konaní. Iba v takom prípade bude zachovaná subsidiárna povaha správneho súdnictva a kontinuita odstraňovania nečinnosti v prvom rade prvkami administratívneho práva v prebiehajúcom administratívnom konaní, ktoré v prípade neúspechu bude môcť byť prenesené pred správny súd. 10. Aj samotné vymedzenie sťažnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. predpokladá, že ňou môže fyzická osoba, ktorá sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov (podobne § 2 ods. 2 SSP) namietať buď činnosť alebo nečinnosť orgánu verejnej správy. Na účely preukázania neúspešného vyčerpania podania sťažnosti podľa osobitného predpisu, teda podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z., bude možné považovať iba takú sťažnosť, obsahom ktorej bude namietanie nečinnosti, pričom relevantným bude stále obsah takejto sťažnosti a nie jej formálne označenie. Ani v prípade, ak by sťažovateľ označil sťažnosť podanú podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. ako sťažnosť proti nečinnosti, pokiaľ ňou bude namietať procesný postup, alebo akékoľvek iné aktívne konanie správneho orgánu, takáto sťažnosť nemôže byť posúdená ako sťažnosť, ktorou možno iniciovať prešetrenie nečinnosti a následné vydanie oznámenia o výsledku tohto prešetrenia, ktoré by podľa § 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP preukazovalo aktívnu legitimáciu žalobcu a zároveň neúspešné vyčerpanie postupov podľa osobitného predpisu. 11. Takýto výklad nie je samoúčelný, ale ako už správny súd naznačil vyššie, odráža novú definíciu nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d) v znení novely SSP č. 239/2023 Z. z. účinnej od 1. júla 2023, ktorá ju doplnila o nový negatívny definičný znak za bodkočiarkou, podľa ktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Zachovaním rovnakej optiky je potrebné prihliadať aj na požiadavku vyčerpania osobitných postupov pred obrátením sa na správny súd. Pokiaľ správny súd zistí, že žalobca sa v administratívnom konaní síce obrátil na orgán verejnej správy so sťažnosťou, ale namietajúcou nesprávny postup (hoci žalobcovi javiaci sa ako nečinnosť, pretože správny orgán nepostupoval spôsobom akým predpokladal), nemôže akceptovať podanie takejto sťažnosti ako splnenie podmienky podľa § 244 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho nepristúpi k vecnému preskúmaniu žaloby, ale konanie hneď v jeho úvode zastaví. 12. Správny súd si je vedomý aj časti definície podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP účinnej od 1. júla 2023 upravujúcej výnimku, podľa ktorej sa môže orgán verejnej správy dopustiť následnej nečinnosti napriek vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého vyplýva, prečo nekoná, pričom v takom prípade je potrebné osvedčiť, že došlo k podstatnej zmene okolností. Aj v tomto prípade by však účastník konania musel v podanej sťažnosti namietať nečinnosť v dôsledku zmeny skutkového stavu alebo rozhodovacej
praxe, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia alebo opatrenia, z ktorého nekonanie orgánu vyplýva, a nie nesprávny procesný postup. 13. Či už by správny súd vychádzal z pripojenej odpovede žalovaného, posudzujúc ju rovnako, ako podanie ktoré nie je sťažnosťou podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. alebo by išiel nad rámec tohto posúdenia (čo by sa však priečilo ustanoveniam Správneho súdneho poriadku), a vychádzal by z obsahu podania adresovaného žalovanému, zostáva pravdou, že žalobca sa nesťažoval na nečinnosť žalovaného, ale namietal ním zvolený postup v podobe vybavenia jeho podania formou opatrenia [§ 3 ods. 1 písm. c) SSP] a teda nie formou rozhodnutia [§ 3 ods. 1 písm. b) SSP] ako predpokladal. Na uvedenom nič nemení ani snaha žalobcu o interpretáciu, že žalovaný sa svojím konaním dopustil nečinnosti. 14. Správny súd uzatvára, že konanie o žalobe proti nečinnosti na správnom súde je podmienené vyčerpaním osobitných postupov ustanovených zákonom č. 9/2010 Z. z., smerujúcich k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy, a nie iných pochybení (napríklad v podobe nesprávneho procesného postupu), pričom sťažnosť žalobcu vyčerpanie osobitných postupov na účely úspešného iniciovania žaloby proti nečinnosti neosvedčuje. Nevyhnutnosť smerovať sťažnosť priamo voči nečinnosti, vyplýva napríklad aj z komentára k Správnemu súdnemu poriadku v zmysle ktorého „K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Pôjde o to upozornenie, ktorým prokurátor namietal nečinnosť žalovaného ... (FEČÍK, Marián. § 246 [Všeobecné a osobitné náležitosti žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1213.)“. 15. S ohľadom na vyššie uvedené zistenia a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia dospel správny súd k záveru, že konanie je potrebné postupom podľa § 99 písm. f) SSP zastaviť. 16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Za súčasnej procesnej situácie, keď sa žalovaný orgán verejnej správy o podanej žalobe ani nedozvedel mu totiž reálne žiadne trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.