Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/24/2026 0726100481 30. 07. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOSZP3-2026/415850-002 zo dňa 12.02.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.04.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), označenou ako „Správna žaloba na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP“, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 10.04.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2026/415850-002 zo dňa 12.02.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 34085/2843/2025/RŽP/DARM zo dňa 27.10.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, spolu s napadnutým rozhodnutím ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal súhlas žiadateľovi spoločnosti G4 REAL ESTATE s.r.o. (ďalej len „žiadateľ“) na výrub 17 ks stromov, bližšie určených vo výroku prvostupňového rozhodnutia, rastúcich na pozemku registra „A.“ B. parc. č. XXXX/XX v k. ú. C., v celkovej spoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur, vypočítanej podľa § 42 a príloh č. 36 a 38 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, súčasne prvostupňový orgán určil platnosť rozhodnutia na dobu určitú do 30.06.2028 a podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil bližšie podmienky vykonania výrubu, podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi povinnosť na vlastné náklady uskutočniť náhradnú výsadbu drevín v počte 241 ks stromov a 159 m2 krovitých porastov, bližšie špecifikovanú vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. tiež uložil žiadateľovi uhradiť finančnú náhradu v spoločenskej hodnote drevín vo výške X XXX,XX Eur. 2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä prvostupňového rozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom, s poukazom na ochranu životného prostredia, § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“), a s tým súvisiaci princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré je podľa žalobcu potrebné prepojiť s inštitútom odkladného účinku. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi podľa žalobcu stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto bolo už medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že § 13 zákona č. 17/1992 Zb. neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, no napriek tomu zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu, ktorá spočíva v potrebe prezumovať možné poškodenie životného prostredia v prípade, ak nie je isté, či sa dostavia negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota ohľadom škodlivosti posudzovanej činnosti. Podľa žalobcu sa má princíp predbežnej opatrnosti uplatniť v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia alebo ľudského zdravia. 3. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie upriamil pozornosť správneho súdu na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy podľa neho dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení, pričom v tejto súvislosti dodal, že dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie postačujúci dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa ktorého: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal“. Podľa žalobcu je takáto súdna ochrana iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti, pričom v prípade práva na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku, nakoľko včasnosť súdneho zásahu je rozhodujúcim faktorom pre reálnu ochranu životného prostredia a požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. 4. Žalobca ďalej poukázal na § 19 zákona č. 17/1992 Zb., na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb., záväzný výklad Zmluvy o fungovaní Európskej únie (najmä čl. 4 ods. 2 písm. k/, čl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1), na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, a preto žiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko jeho nepriznaním hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Zásada predbežnej opatrnosti podľa žalobcu prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná, pričom v dôsledku tejto zásady je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu sa v prípade žaloby na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP logika rozhodovania o odkladom účinku „obracia naruby“, keďže ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem na prelomení zásady predbežnej opatrnosti, správny súd má ipso facto právnu povinnosť správnej žalobe priznať odkladný účinok, a to s cieľom zabrániť tomu, aby adresát žalovaného rozhodnutia v dôsledku nepriznania odkladného účinku svoje oprávnenie realizoval, čím by mohlo dôjsť k situácii, že hoci žalobca dosiahne právny úspech v konaní a žalované rozhodnutie bude zrušené, takýto rozsudok bude v konečnom dôsledku nevykonateľný, pretože oprávnenie vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia bude už skonzumované, a to napriek tomu, že sa toto oprávnenie následne ukáže ako ex iniuria. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia; predmet rozhodnutia o odkladnom účinku je však totožný
s predmetom samotného žalobného prieskumu, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že pôvodný predpoklad (individuálne posudzovanie či opodstatnenosť žaloby) je nesprávny a že uvedené všeobecné úvahy sú pri rozhodovaní o odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia nepoužiteľné. Žalobca dôvodí, že osvedčenie existencie hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Poukázal na závery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sa týkajú žaloby fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére, respektíve žalobcu so žalobnou legitimáciou podľa §177 ods. 1 SSP, preto sú nepoužiteľné v kontexte žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, ktorého žalobná legitimácia vyplýva z § 177 ods. 2 SSP. V závere svojho návrhu žalobca zdôraznil, že celková náhrada spôsobenej ujmy predstavuje sumu XX XXX,XX Eur spoločenskej hodnoty, pričom finančná náhrada je X XXX,XX Eur spoločenskej hodnoty, a teda spôsobenú ekologickú ujmu sa podarilo nahradiť len v rozsahu približne 71,6 %. Preto nie je podľa žalobcu udržateľný názor o plnohodnotnej náhrade vyrúbaných drevín náhradnou výsadbou. 5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.07.2026 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že okamžitým výkonom preskúmavaných rozhodnutí nedôjde k spôsobeniu závažnej ujmy na životnom prostredí, a navrhol, aby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal. 6. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 08.07.2026. 7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba však musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. 11. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 13. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený. Po oboznámení sa s podaným návrhom a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom do životného prostredia a jeho nenávratným poškodením, s poukazom na zákonnú úpravu a všeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu sú nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz založených na nešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s ňou súvisiacich zásadách prevencie a predbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci. Pri posudzovaní návrhu pritom nemožno opomenúť, že žiadateľovi bola uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 241 ks stromov a 159 m2 krovitých porastov, v spoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur, ako aj povinnosť uhradiť finančnú náhradu v spoločenskej hodnote drevín vo výške X XXX,XX Eur, teda spolu v spoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nedôjde k plnohodnotnej náhrade pôvodných drevín. 15. Žalobca vo svojom návrhu poukazoval na nezvratnosť následkov výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorou sa výrub akýchkoľvek drevín nepochybne vyznačuje, avšak dôvodnosť svojho návrhu neprepojil s konkrétnymi okolnosťami danej veci. Žalobca, okrem všeobecného tvrdenia o funkcii drevín v rámci krajiny, sa nezaoberal reálnym dopadom výrubu drevín v predmetnej veci na celkový stav životného prostredia, nevyjadril sa k druhu ani stavu drevín a ich konkrétnej funkcii v existujúcom prostredí a nezohľadnil ani skutočnosť, že jednou z podmienok výrubu je, okrem iného, povinnosť žiadateľa uskutočniť náhradnú výsadbu v rozsahu výrazne prevyšujúcom počet odstránených drevín. Navyše žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, ktorý by závažný zásah či ujmu na životnom prostredí akokoľvek preukazoval. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že výrub drevín nie je bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Návrh žalobcu v časti prvej podmienky ustanovenia § 185 písm. a) SSP, ktorou je preukázanie, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, je preto treba považovať za nedostatočne odôvodnený a nepodložený, keďže žalobca v tomto smere neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani svoju dôkaznú povinnosť. Správny súd dodáva, že skutočnosť, že ide o žalobu týkajúcu sa ochrany životného prostredia, neznamená, že žalobca v súvislosti s podaním svojho návrhu nemá žiadnu povinnosť, a postačuje, ak len všeobecne poukáže na princíp prevencie. Žalobca si svoju zákonom uloženú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku, preto musí znášať následok z toho plynúci, ktorým je zamietnutie návrhu. 16. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne osvedčil, a to aj vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorá nesmie byť len hypotetická či preventívna. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám
žalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto v tomto štádiu konania nie je možné vyjadrovať sa k náležitostiam rozhodnutia vrátane jeho (ne)dostatočného odôvodnenia tak, ako to požaduje žalobca, ktorý v rámci podaného návrhu argumentoval aj nezákonnosťou preskúmavaných rozhodnutí. 17. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa § 185 písm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým je v danej veci záujem na odstránení drevín z dôvodu možnosti realizácie stavby „Charitatívny dom Kramáre“ slúžiaci ako ubytovacie zariadenie pre rodiny detí hospitalizovaných v nemocnici. Žalobca sa vo svojom návrhu argumentačne nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a vplyvom odkladného účinku žaloby naň. Zameral sa výlučne na ním bližšie nešpecifikovaný záujem na ochrane životného prostredia ako na jediný verejný záujem, ktorý v danej veci prichádza do úvahy, čo však správny súd hodnotí ako nedostatočné. 18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].