{"guid": "a90939c2-75ee-489e-a4f4-e0a7ca31412e:ace1f0f2-c92c-4c61-b38c-22cfc1e12907", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1", "spisova_znacka": "5S/24/2026", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/24/2026 z 30. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2026, sp. zn. 5S/24/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1", "identifikacne_cislo": "0726100481", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 17/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/17/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/17-1992/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/1992/17#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ace1f0f2-c92c-4c61-b38c-22cfc1e12907", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/24/2026\n0726100481\n30. 07. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100481.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820\n174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, právne\nzastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom:\nTomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOSZP3-2026/415850-002 zo dňa 12.02.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku\nsprávnej žalobe, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa\n10.04.2026 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), označenou ako „Správna žaloba na ochranu\nživotného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP“, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej\nlen „správny súd“) dňa 10.04.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2026/415850-002 zo dňa 12.02.2026 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „prvostupňový\norgán“) č. 34085/2843/2025/RŽP/DARM zo dňa 27.10.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“,\nspolu s napadnutým rozhodnutím ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“). Napadnutým rozhodnutím\nžalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) vydal súhlas žiadateľovi spoločnosti G4 REAL ESTATE s.r.o. (ďalej len „žiadateľ“) na výrub 17 ks stromov, bližšie určených vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, rastúcich na pozemku registra „A.“ B. parc. č. XXXX/XX v k. ú. C.,\nv celkovej spoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur, vypočítanej podľa § 42 a príloh č. 36 a 38 vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.\n543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, súčasne prvostupňový orgán\nurčil platnosť rozhodnutia na dobu určitú do 30.06.2028 a podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.\nurčil bližšie podmienky vykonania výrubu, podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi\npovinnosť na vlastné náklady uskutočniť náhradnú výsadbu drevín v počte 241 ks stromov a 159 m2\nkrovitých porastov, bližšie špecifikovanú vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a podľa § 48 ods. 1\nzákona č. 543/2002 Z. z. tiež uložil žiadateľovi uhradiť finančnú náhradu v spoločenskej hodnote drevín\nvo výške X XXX,XX Eur.\n2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.\na) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nSvoj návrh odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že okamžitý výkon alebo právne následky - najmä\nprvostupňového rozhodnutia - hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného\n\núčinku nie je v rozpore s verejným poriadkom, s poukazom na ochranu životného prostredia, § 13\nzákona č. 17/1992 Zb.\no životnom prostredí v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 17/1992 Zb.“), a s tým súvisiaci princíp prevencie a predbežnej opatrnosti,\nktoré je podľa žalobcu potrebné prepojiť\ns inštitútom odkladného účinku. Vzhľadom na\npriemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi podľa žalobcu stáva,\nže súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom\nje napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto bolo už medzičasom realizované spolu s\nnezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že § 13 zákona č.\n17/1992 Zb. neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, no napriek tomu zreteľne vyjadruje jeho\npriamu podstatu, ktorá spočíva v potrebe prezumovať možné poškodenie životného prostredia v prípade,\nak nie je isté, či sa dostavia negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti, a to aj napriek dôkaznej\nneistote vo vzťahu k účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto nie je\npotrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota ohľadom škodlivosti posudzovanej činnosti.\nPodľa žalobcu sa má princíp predbežnej opatrnosti uplatniť v prípadoch, kde existuje určité riziko vo\nforme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia alebo ľudského zdravia.\n3. Žalobca v ďalšej časti svojej argumentácie upriamil pozornosť správneho súdu na osobitný charakter\nsprávnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy podľa neho dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe\na uznesenia o predbežnom opatrení, pričom v tejto súvislosti dodal, že dôvodnosť žaloby je nutný,\navšak nie postačujúci dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal na závery\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, podľa\nktorého: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť\nlen o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o\nhrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho\núčastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej\nujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre\nsťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo\nhrozil, alebo už nastal“. Podľa žalobcu je takáto súdna ochrana iluzórna a nesúladná s princípom\nprevencie a predbežnej opatrnosti, pričom v prípade práva\nna zabezpečenie\nmateriálnej ochrany životného prostredia je potrebná aplikácia odkladného účinku, nakoľko včasnosť\nsúdneho zásahu je rozhodujúcim faktorom pre reálnu ochranu životného prostredia a požiadavka na\núčinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom\nvo veciach životného prostredia\nvyplýva aj z Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania odkladného účinku nie je po\npreskúmaní zákonnosti „čo chrániť“.\n4. Žalobca ďalej poukázal na § 19 zákona č. 17/1992 Zb., na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13\nzákona č. 17/1992 Zb., záväzný výklad Zmluvy o fungovaní Európskej únie (najmä čl. 4 ods. 2 písm. k/,\nčl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1), na základe ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje\nenvironmentálnemu záujmu verejnosti, a preto žiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný\núčinok, nakoľko jeho nepriznaním hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného\nprostredia, konkrétne drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné\nefekty. Zásada predbežnej opatrnosti podľa žalobcu prikazuje prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia\nhrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť tejto hrozby sporná, pričom v dôsledku tejto zásady je nutné\nvždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe\nujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu sa v prípade žaloby\nna ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP logika rozhodovania o odkladom účinku\n„obracia naruby“, keďže ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem\nna prelomení zásady predbežnej opatrnosti, správny súd má ipso facto právnu povinnosť správnej\nžalobe priznať odkladný účinok, a to\ns cieľom zabrániť tomu, aby adresát žalovaného\nrozhodnutia v dôsledku nepriznania odkladného účinku svoje oprávnenie realizoval, čím by mohlo dôjsť k\nsituácii, že hoci žalobca dosiahne právny úspech v konaní a žalované rozhodnutie bude zrušené, takýto\nrozsudok bude v konečnom dôsledku nevykonateľný, pretože oprávnenie vyplývajúce zo žalovaného\nrozhodnutia bude už skonzumované, a to napriek tomu, že sa toto oprávnenie následne ukáže ako\nex iniuria. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v\nzásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie\nhrozby niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade\nokamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia; predmet rozhodnutia o odkladnom účinku je však totožný\n\ns predmetom samotného žalobného prieskumu, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že pôvodný predpoklad\n(individuálne posudzovanie či opodstatnenosť žaloby) je nesprávny a že uvedené všeobecné úvahy\nsú pri rozhodovaní o odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia nepoužiteľné. Žalobca\ndôvodí, že osvedčenie existencie hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Poukázal na\nzávery rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sa týkajú\nžaloby fyzickej alebo právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej sfére, respektíve\nžalobcu so žalobnou legitimáciou podľa §177 ods. 1 SSP, preto sú nepoužiteľné v kontexte žalobcu ako\nzainteresovanej verejnosti, ktorého žalobná legitimácia vyplýva z § 177 ods. 2 SSP. V závere svojho\nnávrhu žalobca zdôraznil, že celková náhrada spôsobenej ujmy predstavuje sumu\nXX\nXXX,XX Eur spoločenskej hodnoty, pričom finančná náhrada je X XXX,XX Eur spoločenskej hodnoty, a\nteda spôsobenú ekologickú ujmu sa podarilo nahradiť len v rozsahu približne\n71,6 %. Preto nie\nje podľa žalobcu udržateľný názor o plnohodnotnej náhrade vyrúbaných drevín náhradnou výsadbou.\n5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.07.2026 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vo vzťahu\nk návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že okamžitým výkonom preskúmavaných\nrozhodnutí nedôjde k spôsobeniu závažnej ujmy\nna životnom prostredí, a navrhol,\naby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.\n6. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 08.07.2026.\n7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením\npriznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila\nzávažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,\nprípadne iný vážny nenapraviteľný následok\na priznanie odkladného účinku nie je\nv rozpore s verejným záujmom.\n8. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy\na takéto rozhodnutie alebo\nopatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy\nalebo opatrení orgánov verejnej správy.\n9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n10. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku\nsprávnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,\nznačná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny\nnenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto\nprocesnom inštitúte uplatňuje len\nvo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i\ndôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je pritom potrebné preukazovať, že k ujme\nuž reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu. Hrozba\nvšak musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale\nmusí mať závažný dopad.\n11. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku\nnebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k\ntomu, že priznaním odkladného účinku sa až\ndo právoplatnosti rozhodnutia správneho\nsúdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu\nprávnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať,\nže ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody\nhodnoverne a dostatočne preukázané.\n\n12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a\nrozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého\nz možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje\nna závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa\nktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú\nidentifikáciu dôvodu\nna priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP.\nPri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť\naj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej\nmiere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“\n13. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil,\nže návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený. Po oboznámení sa\ns podaným\nnávrhom a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby,\nodôvodňoval predovšetkým hrozbou závažnej ujmy na životnom prostredí, nezvratným zásahom\ndo životného prostredia a jeho nenávratným poškodením, s poukazom na zákonnú úpravu a\nvšeobecné princípy ochrany životného prostredia. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu\nuvedené v návrhu sú nekonkrétne a pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz založených na\nnešpecifikovanej požiadavke ochrany životného prostredia a s ňou súvisiacich zásadách prevencie a\npredbežnej opatrnosti, bez ich konkretizácie, resp. vymedzenia ich vzťahu ku konkrétnym okolnostiam\nprejednávanej veci. Pri posudzovaní návrhu pritom nemožno opomenúť, že žiadateľovi bola uložená\npovinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 241 ks stromov a 159 m2 krovitých porastov, v\nspoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur, ako aj povinnosť uhradiť finančnú náhradu v spoločenskej\nhodnote drevín vo výške X XXX,XX Eur, teda spolu\nv spoločenskej hodnote XX XXX,XX Eur. Za\ntýchto okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že nedôjde k plnohodnotnej náhrade pôvodných\ndrevín.\n15. Žalobca vo svojom návrhu poukazoval na nezvratnosť následkov výkonu napadnutého rozhodnutia,\nktorou sa výrub akýchkoľvek drevín nepochybne vyznačuje, avšak dôvodnosť svojho návrhu neprepojil\ns konkrétnymi okolnosťami danej veci. Žalobca, okrem všeobecného tvrdenia o funkcii drevín v rámci\nkrajiny, sa nezaoberal reálnym dopadom výrubu drevín v predmetnej veci na celkový stav životného\nprostredia, nevyjadril sa k druhu ani stavu drevín a ich konkrétnej funkcii v existujúcom prostredí\na nezohľadnil ani skutočnosť, že jednou z podmienok výrubu je, okrem iného, povinnosť žiadateľa\nuskutočniť náhradnú výsadbu\nv rozsahu výrazne prevyšujúcom počet odstránených\ndrevín. Navyše žalobca svoje tvrdenia ani nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, ktorý by\nzávažný zásah či ujmu na životnom prostredí akokoľvek preukazoval. V tejto súvislosti je potrebné\nkonštatovať, že výrub drevín nie je bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá by sama osebe zakladala\ndôvodnosť návrhu\nna priznanie odkladného účinku. Návrh žalobcu v časti prvej podmienky\nustanovenia § 185 písm. a) SSP, ktorou je preukázanie, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nhrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma\nna životnom\nprostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, je preto treba považovať za nedostatočne\nodôvodnený a nepodložený, keďže žalobca v tomto smere neuniesol tak povinnosť tvrdenia, ako ani\nsvoju dôkaznú povinnosť. Správny súd dodáva, že skutočnosť, že ide o žalobu týkajúcu sa ochrany\nživotného prostredia, neznamená, že žalobca v súvislosti\ns podaním svojho\nnávrhu nemá žiadnu povinnosť, a postačuje, ak len všeobecne poukáže na princíp prevencie. Žalobca si\nsvoju zákonom uloženú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie odkladného\núčinku, preto musí znášať následok z toho plynúci, ktorým je zamietnutie návrhu.\n16. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno vo vzťahu k návrhu podľa § 185 písm. a) SSP\nnesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť, či už vyhľadávaním\núdajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného\nžalobcu, ak situácia v predmetnom konaní podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a)\nSSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia,\nriadne osvedčil, a to aj vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ktorá nesmie byť len hypotetická\nči preventívna. V opačnom prípade nesie procesné následky v podobe zamietnutia návrhu sám\n\nžalobca. Inštitút odkladného účinku predstavuje inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi\nnásledkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej\nveci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného\núčinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne\nsplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP, preto v tomto štádiu konania nie je možné\nvyjadrovať sa k náležitostiam rozhodnutia vrátane jeho (ne)dostatočného odôvodnenia tak, ako to\npožaduje žalobca, ktorý v rámci podaného návrhu argumentoval aj nezákonnosťou preskúmavaných\nrozhodnutí.\n17. Súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani druhú zákonnú podmienku pre postup podľa § 185\npísm. a) SSP, a to absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, ktorým je v\ndanej veci záujem na odstránení drevín z dôvodu možnosti realizácie stavby „Charitatívny dom Kramáre“\nslúžiaci ako ubytovacie zariadenie pre rodiny detí hospitalizovaných v nemocnici. Žalobca sa vo svojom\nnávrhu argumentačne nevysporiadal s existenciou takto vymedzeného verejného záujmu a vplyvom\nodkladného účinku žaloby naň. Zameral sa výlučne na ním bližšie nešpecifikovaný záujem na ochrane\nživotného prostredia ako na jediný verejný záujem, ktorý v danej veci prichádza do úvahy, čo však\nsprávny súd hodnotí ako nedostatočné.\n18. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil\nzákladné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani\nabsenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom\nvyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu\nzamietol.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm.\ne) SSP].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}