Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/3/2026 0726100468 03. 07. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., posledné miesto trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec B., okres E., región C., C., miesto pobytu v čase podania žaloby: F. G. D. XXX, Slovenská republika, doklad totožnosti č. H., zastúpeného: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, číslo I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026 vo výroku 1), ktorým žalovaný neudelil azyl a vo výroku 2), ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., cestovný pas č. H., a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobca bol dňa 26.09.2025 vrátený z územia Fínska cez Oddelenie hraničnej kontroly policajného zboru Košice – letisko v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 o dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie č. 604/2013“). Keďže bol podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považovaný za žiadateľa, bolo začaté konanie o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“). 2. Rozhodnutím I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026 žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). 3. V rozhodnutí uviedol, že v priebehu konania bol preukázaný zásadný rozpor medzi výpoveďou žalobcu a dôkazmi predloženými do konania. Podľa názoru žalovaného získané slovenské vízum žalobca zneužil na to, aby požiadal o medzinárodnú ochranu v ekonomicky silnejšej krajine (Fínsko), hoci pri pohovore
na ambasáde SR uviedol, že agentúra dočasného zamestnávania mu ponúkla možnosť stretnutia s budúcim zamestnávateľom na Slovensku, keďže žalobca mal záujem pracovať v automobilovom priemysle. O nedôveryhodnosti žalobcu svedčí aj jeho nesúhlas s vyžiadaním si materiálov o jeho osobe z Fínska podľa nariadenia č. 604/2013. Ako nedôveryhodné vyhodnotil žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že mal obavy o svoju bezpečnosť kvôli dvom výhražným telefonátom zo strany polície v máji 2025. V tom čase sa už žalobca plne venoval prípravám na odchod z krajiny pôvodu, vybavil si cestovný doklad a zúčastnil sa osobného pohovoru na ambasáde SR v K., kde 21.05.2025 predložil všetky dokumenty potrebné pre udelenie turistických schengenských víz. Žalobcom opísané udalosti týkajúce sa krajiny pôvodu (nedodržiavanie zákonov vládnymi úradníkmi, zneužívanie moci, korupcia, telefonické vyhrážky žalobcovi zo strany polície pre podávanie sťažností a kontaktovanie rôznych štátnych a medzinárodných organizácií) nemožno považovať za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. 4. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z pohovoru so žiadateľom nevyplynulo, že by v krajine pôvodu vykonával takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Žalobca síce uviedol, že v roku 2022 bol trestne stíhaný za spreneveru firemných peňažných prostriedkov, ale v roku 2023 bol okresnou prokuratúrou v meste L. zbavený tohto obvinenia. V súčasnosti voči nemu nie je vedené žiadne trestné konanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v roku 1998 C. uvalil na trest smrti moratórium, tento trest nevykonával a v roku 1998 bol trest smrti vypustený z Trestného zákona a nahradený trestom odňatia slobody na doživotie. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu mohol byť vystavený mučeniu či neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca nie je cieľovou osobou, na ktorú by sa mohla sústrediť pozornosť štátnych orgánov a z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že obyčajní ľudia, vracajúci sa z krajín EÚ, sa pri svojom návrate ani počas ďalšieho pobytu nestretávajú so žiadnymi obmedzeniami štátnych orgánov. U žalobcu preto nie je daný dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany. 5. Keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov, neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. II. Správna žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 07.04.2026, podanou na poštovú prepravu dňa 08.04.2026 a doručenou správnemu súdu dňa 09.04.2026, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi a neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi (vo výroku 1) a 2) napadnutého rozhodnutia). Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 7. Žalobca ku skutkovému stavu uviedol, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v meste K. v C.. Svoju totožnosť osvedčil C. cestovným dokladom č. H. a C. vodičským preukazom č. K.. Je C. národnosti a jeho materinským jazykom je C. jazyk. Ovláda však aj turecký a čiastočne ruský a anglický jazyk. Žalobca v rámci pohovoru ďalej uviedol, že je bez vierovyznania. Žalobca po skončení strednej a základnej školy začal v roku 2008 v meste K. študovať na J. C. A., jeho štúdium bolo zamerané na dopravu. Túto univerzitu však v roku 2010 z dôvodu korupcie zatvorili, a preto od roku 2010 pokračoval v štúdiu na univerzite G., ktoré ukončil v roku 2012. Žalobca ešte počas štúdia na vysokej škole pracoval ako pomocný účtovník vo firme B. J., následne na rovnakej pozícii vo firme M. J., E. D. a iné. Žalobca sa v roku 2017 alebo 2018 zamestnal ako administrátor sietí najskôr vo firme N. M. a následne v J. J. J., kde pracoval od 26.12.2020 do 10.08.2021. Žalobca dňa 10.08.2021 ukončil svoj pracovný pomer v spoločnosti J. J. J. z dôvodu, že táto firma podvádzala na daniach a odvodoch. Žalobca bol začiatkom roka 2022 nespravodlivo obvinený zo sprenevery firemných peňazí vo firme J. J. J., pričom bol dňa 29.07.2022 aj zadržaný a umiestnený v predbežnej väzbe. Žalobca do konania predložil aj dokumenty, ktoré sa týkali jeho obvinenia. Dňa 31.05.2022 bolo trestné stíhanie v tejto veci zastavené a žalobca sa následne domáhal spravodlivosti a bojoval proti korupcii štátnych orgánov. Žalobca podával sťažnosti, kontaktoval rôzne štátne a medzinárodné organizácie. Žalobca do konania predložil aj dokumenty, ktoré sa týkali jeho obvinenia. V máji 2025 sa mu dvakrát telefonicky vyhrážali príslušníci polície, aby s tým prestal, inak dopadne zle. Nakoľko sa žalobca začal obávať o svoj život, rozhodol sa vycestovať z
C., čo bolo pre neho jedinou možnosťou. Žalobca ako dôkaz do administratívneho konania predložil jeho sťažnosti a komunikáciu so štátnymi a medzinárodnými organizáciami. O udelenie medzinárodnej ochrany požiadal z dôvodu, že v C. nie je demokracia a nedodržiavajú sa ľudské práva. Žalobca upresnil, že vládni úradníci v C. nedodržiavajú zákony a zneužívajú svoju moc. Ak sa občan domáha svojich práv, je nepriateľom štátu. Žalobca by chcel žiť v demokratickej krajine a viesť slušný život. 8. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný nepovažoval výpoveď žalobcu za dôveryhodnú a dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde len o malé rozpory v jeho výpovedi, ale podľa napadnutého rozhodnutia bol v konaní preukázaný zásadný rozpor výpovede žalobcu s dôkazmi predloženými do konania (napríklad rozpor medzi tvrdením žalobcu ohľadom skončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti J. J. J. a následnou žalobou zo strany tejto spoločnosti voči žalobcovi z dôvodu sprenevery finančných prostriedkov). Nakoľko trestné stíhanie bolo zastavené a súd v občianskoprávnom konaní rozhodol o nezákonnom skončení pracovného pomeru a povinnosti vyplatiť žalobcovi ušlú mzdu, žalovaný videl možnosť domôcť sa ochrany práv v C. súdnou cestou. V tejto súvislosti k otázke dôveryhodnosti výpovede žiadateľa o azyl žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/15/2008 zo dňa 19.08.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžak/16/2017 zo dňa 25.10.2017. Žalobca zdôraznil, že odišiel z krajiny pôvodu z dôvodu, že v C. nie je demokracia a nedodržiavajú sa tam ľudské práva. 9. K tvrdeniu žalovaného, že snahou žalobcu bolo vycestovať z krajiny pôvodu za účelom zamestnania sa na území SR, žalobca uviedol, že už v zápisnici o podaní vysvetlenia pred Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko je zachytené, že sa do domovskej krajiny nemôže vrátiť z politických dôvodov. Žalobca je presvedčený, že jeho tvrdenia boli počas celého administratívneho konania konzistentné a bez rozporov. Taktiež z komunikácie s medzinárodnými organizáciami vyplýva, že sa zaujímal o podporu organizácií, zaoberajúcich sa ochranou ľudských práv, ako aj možnosťou žiadať o azyl. Súčasťou administratívneho spisu sú tak sťažnosti žalobcu, adresované štátnym orgánom v C., ako aj komunikácia s medzinárodnými organizáciami. Z týchto dokumentov vyplýva, že sa žalobca opakovane sťažoval štátnym orgánom na nezákonnú činnosť, ako aj na skutočnosť, že v prípade žalobcu dochádza v jeho domovskej krajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv. Meno žalobcu je uvedené na čiernej listine, čím mu je už niekoľko rokov odopretý vstup na pracovný trh a porušované jeho právo na prácu. Napriek skutočnosti, že sa uvedené snažil vyriešiť so štátnymi inštitúciami, tie mu pomoc neposkytli. Nakoľko žalobca nevidel iné východisko zo svojej situácie, svoju domovskú krajinu opustil. Nevymenil by život so svojimi blízkymi za život v pobytovom tábore, pokiaľ by mal iné východisko (s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Saz/1/2017 zo dňa 16.06.2017). 10. Podľa správ o krajine pôvodu, ktoré si zaobstaral do konania žalovaný, je zrejmé, že v C. dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, pričom obhajcovia ľudských práv, ktorí odhaľujú korupciu alebo požadujú zodpovednosť, sú obzvlášť terčom útokov a kriminalizácie. C. sa radí medzi najskorumpovanejšie krajiny sveta a je zrejmé, že štátne inštitúcie nefungujú, ako majú. Skorumpované je aj súdnictvo a je podriadené výkonnej moci. 11. Pokiaľ žalovaný v napádanom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, žalobca zastáva názor, že žalovaný dospel k nesprávnemu záveru aj v tomto prípade, nakoľko žalobca v priebehu konania uvádzal, že pozornosť C. orgánov vzbudil a má odôvodnené obavy, že by sa v prípade návratu do jeho domovskej krajiny tak stalo opäť. Žalobca totiž žiadal o pomoc tak národné, ako aj medzinárodné organizácie, podával sťažnosti, a nie je vylúčené, že by mohlo dôjsť k jeho zadržaniu. Z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že vo väzbe dochádza k zlému zaobchádzaniu. Žalobca zastáva názor, že nie je vylúčené, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nedôjde k porušovaniu jeho základných ľudských práv a slobôd, ktoré môže dosahovať intenzitu prenasledovania, ako aj, že by mohol byť po návrate do domovskej krajiny zadržaný a vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. III. Vyjadrenie žalovaného
12. Vo vyjadrení zo dňa 30.04.2026 (resp. 08.05.2026) žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 13. Žalovaný považoval za správny záver, že výpovede žalobcu vykazovali viaceré zásadné rozpory týkajúce sa jadra jeho tvrdení, najmä v otázkach ukončenia a následného trvania pracovného pomeru, účelu vstupu na územie Európskej únie a deklarovaných aktivít po príchode, čo objektívne oslabovalo ich vierohodnosť, pričom tieto rozpory boli v priamom nesúlade s predloženými listinnými dôkazmi. Zároveň bolo preukázané, že žalobcovi nebola v krajine pôvodu odopretá súdna ochrana, keďže v pracovnoprávnom spore bol úspešný a v trestnom konaní bol zbavený obvinenia, čo vylučuje záver o systematickom alebo diskriminačnom postupe štátnych orgánov voči jeho osobe. Žalovaný rovnako prihliadol na skutočnosť, že žalobca nikdy nebol politicky činný ani verejne angažovaný, neuviedol konkrétne a individualizované formy údajného boja proti korupcii a jeho tvrdenia sa pohybovali prevažne v rovine všeobecných hodnotiacich úsudkov o situácii v krajine pôvodu, ktoré nemožno bez existencie individuálneho rizika subsumovať pod pojmy prenasledovania alebo vážnej ujmy. 14. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, voči tomu, že nesprávne právne posúdil žalobcovu výpoveď ako nedôveryhodnú a to, že žalobcu nepovažuje za osobu, ktorej sú preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne, keďže bolo vydané po riadne vykonanom administratívnom konaní, v ktorom bol skutkový stav zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a správny orgán vykonal hodnotenie dôkazov komplexne, jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa správneho poriadku s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Sak/2/2025 zo dňa 14.04.2025. 15. Rozpory vychádzajúce z listinnými dôkazov v administratívnom spise nie je možné podľa žalovaného považovať za marginálne alebo bezvýznamné, nakoľko sa dotýkajú samotného jadra tvrdení, na ktorých žalobca zakladal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu. Žalobca rozpory, napr. informácie o jeho zamestnaní v O. H., navyše nevysvetlil ani v samotnej žalobe, napriek tomu, že na nich žalovaný poukázal vo vydanom rozhodnutí. Osobitne poukázal na to, že žalobca s platnými turistickými vízami na územie SR nevstúpil a zámer pobytu pracovať v automobilovom priemysle tak, ako mu ponúkla agentúra dočasného zamestnávania, ktorý deklaroval počas pohovoru na ambasáde do SR v žiadosti o turistické schengenské víza, vôbec nevyužil. Po získaní schengenských víz sa letecky presunu po trase K. – P. – M., a vo Fínsku požiadal o medzinárodnú ochranu. Z uvedeného sa javí, že v prípade žalobcu ním oficiálne deklarované záujmy a vyjadrenia pred štátnou inštitúciou nemusia zodpovedať ani úmyslom, ani reálnym krokom, či realite, čo podľa žalovaného zasahuje do obrazu jeho dôveryhodnosti a posudzovania jeho tvrdení vo všeobecnosti. V prípade žalobcu ním oficiálne deklarované záujmy a vyjadrenia pred štátnou inštitúciou nemusia zodpovedať ani úmyslom, ani reálnym krokom, čo podľa žalovaného zasahuje do obrazu jeho dôveryhodnosti a posudzovania jeho tvrdení vo všeobecnosti. Vierohodnosť žalobcu posudzoval žalovaný v súlade s metodickými zásadami UNHCR, podľa ktorých nemožno od žiadateľa vždy požadovať úplné preukázanie všetkých skutkových tvrdení, avšak výpoveď žiadateľa musí byť konzistentná, ucelená a v súlade s objektívne dostupnými informáciami o krajine pôvodu (Príručka UNHCR, body 203- 205). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o prenasledovaní zo strany štátnych orgánov neboli podporené žiadnymi konkrétnymi a individualizovanými okolnosťami, nebolo možné ich subsumovať pod zákonné dôvody pre udelenie azylu. Z vyjadrení žalobcu v administratívnom spise vyplýva, že nebol nikdy politicky angažovaný, nepôsobil v opozičných štruktúrach ani nevykonával verejnú činnosť, ktorá by mohla byť vnímaná ako prejav politického názoru alebo inej chráneného dôvodu. Žalobcova komunikácia s mimovládnymi organizáciami je snahou o získanie medzinárodnej ochrany, avšak nie je možné z nej preukázať azylovo relevantné dôvody. Naopak, komunikácia prispieva k pochybnostiam o dôveryhodnosti žalobcových vyjadrení, nakoľko v nej žalobca uviedol odlišné skutočnosti o jeho zamestnaní, než aké uviedol v jeho žiadosti o víza. V súvislosti s rozpormi vedúcimi k záverom žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Saz/4/2009 zo dňa 24.03.2009. 17. Žalovaný je presvedčený, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo reálne riziko vážnej ujmy a boli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Žalobca nečelí trestu smrti, voči jeho osobe neprebieha žiadne trestné stíhanie a bez
akýchkoľvek prekážok získal vízum a legálne vycestoval z krajiny pôvodu. Nebolo preukázané, že by mohol byť po návrate vystavený mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, pričom jeho obavy vychádzajú predovšetkým zo všeobecných hodnotení situácie v krajine pôvodu, nie z individuálne identifikovateľného rizika. Samotná existencia všeobecných problémov v oblasti dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu nemôže sama osebe viesť k priznaniu medzinárodnej ochrany bez preukázania konkrétneho a individuálneho ohrozenia osoby žiadateľa. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 17.02.2009 vo veci C-465/07, Elgafaji, je uvedené, že „samotná existencia všeobecnej situácie násilia v krajine pôvodu nie je postačujúca na poskytnutie subsidiárnej ochrany, pokiaľ toto násilie nedosahuje takú výnimočnú intenzitu a mieru, že by už samotná prítomnosť civilnej osoby na dotknutom území zakladala reálne riziko vážnej ujmy“. 18. Podľa názoru žalovaného žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu by mohol byť, prenasledovaný z rasových, národnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zdôraznil, že azyl je výnimočný inštitút určený len pre prípady prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle a nemožno ho chápať ako všeobecný prostriedok ochrany pred porušovaním ľudských práv. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že miera bezpečnostného rizika pri návrate do krajiny pôvodu je taká, aby predstavovala prenasledovanie podľa § 8 zákona o azyle. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 26.11.2009. 19. Žalovaný posúdil situáciu žalobcu a dostupné informácie o krajine pôvodu týkajúce sa politickobezpečnostnej situácie, pričom dospel k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mu nehrozí, že by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako je definované v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle, a preto rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR podľa §13c zákona o azyle. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.05.2026 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.04.2026 (resp. 08.05.2026) uviedol, že žalobca nevidí vo svojich výpovediach žiadne zásadné nezrovnalosti. Záver žalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu pokladá za predčasný a nezakladajúci sa na pravde. Žalobca od začiatku azylovej procedúry uvádzal, že sa do domovskej krajiny nemôže vrátiť z politických dôvodov a jeho tvrdenia boli počas celého administratívneho konania konzistentné. Na podporu svojich tvrdení predložil do konania tak komunikáciu s medzinárodnými organizáciami, ako aj do štátnymi inštitúciami. Z administratívneho spisu sú zrejmé sťažnosti žalobcu, adresované štátnym orgánom v C., z ktorých vyplýva, že žalobca opakovane upozorňoval na nezákonnú činnosť, ako aj na to, že v prípade žalobcu dochádza v jeho domovskej krajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv. Žalobca uviedol, že jeho meno je na čiernej listine, čím mu je už niekoľko rokov odopretý vstup na pracovný trh a porušované jeho právo na prácu. Štátne inštitúcie žalobcovi napriek jeho sťažnostiam pomoc neposkytli. Žalobca nevidel iné východisko zo svojej situácie a bol nútený svoju domovskú krajinu opustiť. Žalobca má v domovskej krajine rodinu, ktorú by, pokiaľ by to nebolo nevyhnutné, neopustil. Žalobca odmietol akýkoľvek iný dôvod svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako je jeho obava z prenasledovania a vážneho bezprávia v domovskej krajine. 21. Žalovaný na výzvu súd na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.05.2026 nereagoval. 22. Žalobca dňa 05.06.2026 formou elektronickej správy zaslal správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že už určitý čas pracuje v Bratislave ako kuriér a je spokojný so svojim súčasným životom, aj keď v C. pracoval ako účtovník a zarábal približne rovnakú mzdu. Žiadny z problémov, o ktorých hovoril a ktoré predložil žalovanému, nebol posúdený správne a objektívne. Ak by nemal žiadny problém, nebol by rok odlúčený od svojej rodiny, blízkych a priateľov. V. Konanie na správnom súde 23. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 69/2026 Z. z.“) „Konanie o udelenie azylu začaté podľa predpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Ak súd
zruší rozhodnutie vydané v konaní podľa prvej vety súčasne v časti azylu aj v časti doplnkovej ochrany a vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, konanie o udelenie azylu sa dokončí ako konanie o udelenie medzinárodnej ochrany podľa tohto zákona.“ 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“ 26. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“ 27. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 28. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“ 29. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 30. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 32. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany.“ 33. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve [Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky) c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste. f) vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“ 34. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.“ 35. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle „Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 a § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil neformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, v časti, v ktorej žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v ktorej neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, keďže žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v tomto rozsahu. 38. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi. 39. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je vo veciach azylu viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. V konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho zaistenia môže prihliadnuť správny súd aj na iné skutkové a právne dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. 40. Žalobca v administratívnom konaní predložil žalovanému listiny v anglickom jazyku a v inom cudzom jazyku, pravdepodobne v úradnom jazyku krajiny pôvodu žalobcu (žalobca v rámci pohovoru uviedol, že ide o listiny v C. jazyku). Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom je zachytený vstupný pohovor so žalobcom, č. I.: J.- /XXXX-X zo dňa 06.10.2025 vyplýva, že žalobca predložil uvedené listiny do konania tvrdiac, že môžu podporiť dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie medzinárodnej ochrany (označil ich ako sťažnosti a komunikáciu so štátnymi orgánmi a komunikáciu s medzinárodnými organizáciami). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uvedené listinné dôkazy považoval za potrebné pre posúdenie žiadosti žalobcu o azyl a že z nich pri rozhodovaní, najmä pri posúdení dôveryhodnosti žalobcu, vychádzal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza „Jediným argumentom na objasnenie tohto svojho tvrdenia sú udalosti, ktoré mali nastať potom, čo 10.08.2021 ukončil pracovný pomer v súkromnej spoločnosti J. J. J. z dôvodu, že táto firma mala podvádzať na daniach a odvodoch. Následne bol obvinený zo sprenevery finančných prostriedkov firmy. Dňa 24.01.20022 bol predvolaný na políciu podať v tejto veci vysvetlenie. V máji 2023 bol vyšetrovateľom Okresnej prokuratúry v meste L. zbavený obvinenia zo sprenevery. Na tomto mieste je potrebné uviesť prvý zásadný rozpor medzi tvrdením menovaného a predloženými dôkazmi. Uviedol, že 10.08.2021 ukončil pomer vo firme J. J. J. a následne ho firma zažalovala za spreneveru jej finančných prostriedkov. Z predložených dôkazov však vyplýva, že z uvedenej firmy dostal výpoveď a následne bol zažalovaný. Dokumentuje to aj ďalší dôkaz v konaní a to rozsudok Obvodného súdu mesta L. z 03.10.2024, ktorý v občianskoprávnom konaní rozhodol, že ukončenie pracovnej zmluvy žalovanou spoločnosťou J. J. bolo nezákonné a uložil jej povinnosť vyplatiť menovanému ušlú mzdu. Tento rozsudok dokumentuje aj možnosť súdnou cestou domôcť sa svojich práv.“ Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2026 žalovaný uviedol, že „Rozpory vychádzajúce z listinných dôkazov v administratívnom spise nie je možné považovať za marginálne alebo bezvýznamné, nakoľko
sa dotýkajú samotného jadra tvrdení, na ktorých žalobca zakladal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu...Žalobcova komunikácia s mimovládnymi organizáciami je snahou o získanie medzinárodnej ochrany, avšak nie je možné z je preukázať azylovo relevantné dôvody... Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovi v krajine pôvodu nebola odopretá súdna ochrana. Z administratívneho spisu sa javí, že v pracovnoprávnom spore sa žalobca úspešne domohol ochrany svojich práv pred súdom a v trestnej veci, v ktorej bol obvinený, bol napokon zbavený obvinenia.“ Z ustanovenia § 19a ods. 8 zákona o azyle vyplýva, že žalovaný zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu. V administratívnom spise sa nenachádza preklad dokumentov – listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca, hoci je zrejmé, že žalovaný z obsahu týchto listín vychádzal pri posudzovaní žiadosti žalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Žalobca v žalobe tvrdil, že práve obsah týchto listín je dôkazom o tom, že sa opakovane sťažoval štátnym orgánom v krajine pôvodu na nezákonnú činnosť jeho bývalého zamestnávateľa, ako aj o skutočnosti, že v jeho prípade dochádza v jeho domovskej krajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv. Naopak pre žalovaného bol obsah týchto listín jedným z dôkazov, ktoré osvedčovali, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Keďže v administratívnom konaní nebol zo strany žalovaného zabezpečený preklad dokumentov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia (teda možno predpokladať, že žalovaný ich vyhodnotil ako potrebné na posúdenie žiadosti o azyl), správny súd bez znalosti obsahu žalobcom predložených dôkazov nevie posúdiť, či uvedené listinné dôkazy obsahujú informácie, ktoré podporujú závery žalovaného premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia alebo či obsahujú informácie spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie o medzinárodnej ochrane. Žalovaný preto pochybil, ak nezabezpečil preklad žalobcom predložených dokumentov, na obsahu ktorých založil svoje rozhodnutie o žalobcovej žiadosti o azyl. V administratívnom spise sa nenachádza ani preklad dokumentov, ktoré si žalovaný vyžiadal od konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a z obsahu ktorých žalovaný vychádzal pri posúdení žalobcovej žiadosti o azyl. Nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy a zabezpečovať výkon povinností, ktoré zákon ukladá orgánu verejnej správy. Možno preto konštatovať, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa správny súd nezaoberal ostatnými žalobnými námietkami žalobcu. 41. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil v rozsahu výroku 1. a 2. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný zabezpečí preklad tých dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu v súlade s právnou úpravou, podľa ktorej je žalovaný povinný po vrátení veci ďalej konať a dokončiť administratívne konanie (vrátane príslušných ustanovení práva Európskej únie v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany), a opätovne vyhodnotí žiadosť žalobcu o udelenie azylu. Na základe presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, vychádzajúc zo zaobstaraných potrebných podkladov pre rozhodnutie, vo veci opätovne rozhodne, pričom z rozhodnutia musí byť zrejmý súlad skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívnych spisov. Nové rozhodnutie vo veci musí byť zároveň v súlade s požiadavkami podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal právo na ich úplnú náhradu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).