{"guid": "a44334bc-428a-4013-a208-1ca44a94694f:45c7f231-80fb-4c57-bfb1-55e0fd4fc667", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1", "spisova_znacka": "19SaZ/3/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19SaZ/3/2026 z 3. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. júla 2026, sp. zn. 19SaZ/3/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1", "identifikacne_cislo": "0726100468", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2026-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "nazov": "§ 206 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13c ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 134 ods. 2 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45c7f231-80fb-4c57-bfb1-55e0fd4fc667", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19SaZ/3/2026\n0726100468\n03. 07. 2026\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100468.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., posledné miesto trvalého pobytu v krajine\npôvodu: obec B., okres E., región C., C., miesto pobytu v čase podania žaloby: F. G. D. XXX, Slovenská\nrepublika, doklad totožnosti č. H., zastúpeného: Slovenská humanitárna rada, so sídlom Budyšínska\n1, Bratislava, IČO: 173 160 14, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný\núrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného číslo I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nMigračného úradu, číslo I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026 vo výroku 1), ktorým žalovaný neudelil azyl\na vo výroku 2), ktorým žalovaný neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., cestovný pas č. H., a\nvec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalobca bol dňa 26.09.2025 vrátený z územia Fínska cez Oddelenie hraničnej kontroly policajného\nzboru Košice – letisko v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 o dňa\n26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za\nposúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou\nbez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie č. 604/2013“). Keďže bol\npodľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považovaný za žiadateľa, bolo začaté konanie o udelenie azylu alebo\nposkytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“).\n2. Rozhodnutím I.: J./XXXX-X zo dňa 17.02.2026 žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1\npísm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „zákon o azyle“), neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm.\na) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“).\n3. V rozhodnutí uviedol, že v priebehu konania bol preukázaný zásadný rozpor medzi výpoveďou žalobcu\na dôkazmi predloženými do konania. Podľa názoru žalovaného získané slovenské vízum žalobca zneužil\nna to, aby požiadal o medzinárodnú ochranu v ekonomicky silnejšej krajine (Fínsko), hoci pri pohovore\n\nna ambasáde SR uviedol, že agentúra dočasného zamestnávania mu ponúkla možnosť stretnutia\ns budúcim zamestnávateľom na Slovensku, keďže žalobca mal záujem pracovať v automobilovom\npriemysle. O nedôveryhodnosti žalobcu svedčí aj jeho nesúhlas s vyžiadaním si materiálov o jeho osobe\nz Fínska podľa nariadenia č. 604/2013. Ako nedôveryhodné vyhodnotil žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že\nmal obavy o svoju bezpečnosť kvôli dvom výhražným telefonátom zo strany polície v máji 2025. V tom\nčase sa už žalobca plne venoval prípravám na odchod z krajiny pôvodu, vybavil si cestovný doklad\na zúčastnil sa osobného pohovoru na ambasáde SR v K., kde 21.05.2025 predložil všetky dokumenty\npotrebné pre udelenie turistických schengenských víz. Žalobcom opísané udalosti týkajúce sa krajiny\npôvodu (nedodržiavanie zákonov vládnymi úradníkmi, zneužívanie moci, korupcia, telefonické vyhrážky\nžalobcovi zo strany polície pre podávanie sťažností a kontaktovanie rôznych štátnych a medzinárodných\norganizácií) nemožno považovať za prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle.\n4. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že z pohovoru so žiadateľom\nnevyplynulo, že by v krajine pôvodu vykonával takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu hrozilo\nvážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Žalobca síce uviedol, že v roku\n2022 bol trestne stíhaný za spreneveru firemných peňažných prostriedkov, ale v roku 2023 bol okresnou\nprokuratúrou v meste L. zbavený tohto obvinenia. V súčasnosti voči nemu nie je vedené žiadne trestné\nkonanie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v roku 1998 C. uvalil na trest smrti moratórium, tento trest\nnevykonával a v roku 1998 bol trest smrti vypustený z Trestného zákona a nahradený trestom odňatia\nslobody na doživotie. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu\nmohol byť vystavený mučeniu či neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Žalobca\nnie je cieľovou osobou, na ktorú by sa mohla sústrediť pozornosť štátnych orgánov a z informácií o krajine\npôvodu vyplýva, že obyčajní ľudia, vracajúci sa z krajín EÚ, sa pri svojom návrate ani počas ďalšieho\npobytu nestretávajú so žiadnymi obmedzeniami štátnych orgánov. U žalobcu preto nie je daný dôvod\nna poskytnutie doplnkovej ochrany.\n5. Keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov, neboli splnené zákonné\npodmienky pre udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel\nzlúčenia rodiny.\nII. Správna žaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 07.04.2026, podanou na poštovú prepravu dňa 08.04.2026 a doručenou\nsprávnemu súdu dňa 09.04.2026, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti\ntýkajúcej sa neudelenia azylu žalobcovi a neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi (vo výroku 1) a 2)\nnapadnutého rozhodnutia). Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n7. Žalobca ku skutkovému stavu uviedol, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v meste K. v C.. Svoju totožnosť\nosvedčil C. cestovným dokladom č. H. a C. vodičským preukazom č. K.. Je C. národnosti a jeho\nmaterinským jazykom je C. jazyk. Ovláda však aj turecký a čiastočne ruský a anglický jazyk. Žalobca\nv rámci pohovoru ďalej uviedol, že je bez vierovyznania. Žalobca po skončení strednej a základnej\nškoly začal v roku 2008 v meste K. študovať na J. C. A., jeho štúdium bolo zamerané na dopravu.\nTúto univerzitu však v roku 2010 z dôvodu korupcie zatvorili, a preto od roku 2010 pokračoval v štúdiu\nna univerzite G., ktoré ukončil v roku 2012. Žalobca ešte počas štúdia na vysokej škole pracoval ako\npomocný účtovník vo firme B. J., následne na rovnakej pozícii vo firme M. J., E. D. a iné. Žalobca sa\nv roku 2017 alebo 2018 zamestnal ako administrátor sietí najskôr vo firme N. M. a následne v J. J. J.,\nkde pracoval od 26.12.2020 do 10.08.2021. Žalobca dňa 10.08.2021 ukončil svoj pracovný pomer v\nspoločnosti J. J. J. z dôvodu, že táto firma podvádzala na daniach a odvodoch. Žalobca bol začiatkom\nroka 2022 nespravodlivo obvinený zo sprenevery firemných peňazí vo firme J. J. J., pričom bol dňa\n29.07.2022 aj zadržaný a umiestnený v predbežnej väzbe. Žalobca do konania predložil aj dokumenty,\nktoré sa týkali jeho obvinenia. Dňa 31.05.2022 bolo trestné stíhanie v tejto veci zastavené a žalobca sa\nnásledne domáhal spravodlivosti a bojoval proti korupcii štátnych orgánov. Žalobca podával sťažnosti,\nkontaktoval rôzne štátne a medzinárodné organizácie. Žalobca do konania predložil aj dokumenty, ktoré\nsa týkali jeho obvinenia. V máji 2025 sa mu dvakrát telefonicky vyhrážali príslušníci polície, aby s tým\nprestal, inak dopadne zle. Nakoľko sa žalobca začal obávať o svoj život, rozhodol sa vycestovať z\n\nC., čo bolo pre neho jedinou možnosťou. Žalobca ako dôkaz do administratívneho konania predložil\njeho sťažnosti a komunikáciu so štátnymi a medzinárodnými organizáciami. O udelenie medzinárodnej\nochrany požiadal z dôvodu, že v C. nie je demokracia a nedodržiavajú sa ľudské práva. Žalobca upresnil,\nže vládni úradníci v C. nedodržiavajú zákony a zneužívajú svoju moc. Ak sa občan domáha svojich práv,\nje nepriateľom štátu. Žalobca by chcel žiť v demokratickej krajine a viesť slušný život.\n8. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný nepovažoval výpoveď žalobcu\nza dôveryhodnú a dospel k záveru, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z\nprenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca poukázal na to, že žalovaný dospel k záveru,\nže v prípade žalobcu nejde len o malé rozpory v jeho výpovedi, ale podľa napadnutého rozhodnutia\nbol v konaní preukázaný zásadný rozpor výpovede žalobcu s dôkazmi predloženými do konania\n(napríklad rozpor medzi tvrdením žalobcu ohľadom skončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti\nJ. J. J. a následnou žalobou zo strany tejto spoločnosti voči žalobcovi z dôvodu sprenevery finančných\nprostriedkov). Nakoľko trestné stíhanie bolo zastavené a súd v občianskoprávnom konaní rozhodol o\nnezákonnom skončení pracovného pomeru a povinnosti vyplatiť žalobcovi ušlú mzdu, žalovaný videl\nmožnosť domôcť sa ochrany práv v C. súdnou cestou. V tejto súvislosti k otázke dôveryhodnosti\nvýpovede žiadateľa o azyl žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/14/2016\nzo dňa 27.07.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/15/2008 zo dňa 19.08.2008 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 10Sžak/16/2017 zo dňa 25.10.2017. Žalobca zdôraznil, že odišiel z krajiny pôvodu z dôvodu, že v\nC. nie je demokracia a nedodržiavajú sa tam ľudské práva.\n9. K tvrdeniu žalovaného, že snahou žalobcu bolo vycestovať z krajiny pôvodu za účelom zamestnania\nsa na území SR, žalobca uviedol, že už v zápisnici o podaní vysvetlenia pred Oddelením hraničnej\nkontroly PZ Košice - letisko je zachytené, že sa do domovskej krajiny nemôže vrátiť z politických dôvodov.\nŽalobca je presvedčený, že jeho tvrdenia boli počas celého administratívneho konania konzistentné a\nbez rozporov. Taktiež z komunikácie s medzinárodnými organizáciami vyplýva, že sa zaujímal o podporu\norganizácií, zaoberajúcich sa ochranou ľudských práv, ako aj možnosťou žiadať o azyl. Súčasťou\nadministratívneho spisu sú tak sťažnosti žalobcu, adresované štátnym orgánom v C., ako aj komunikácia\ns medzinárodnými organizáciami. Z týchto dokumentov vyplýva, že sa žalobca opakovane sťažoval\nštátnym orgánom na nezákonnú činnosť, ako aj na skutočnosť, že v prípade žalobcu dochádza v jeho\ndomovskej krajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv. Meno žalobcu je\nuvedené na čiernej listine, čím mu je už niekoľko rokov odopretý vstup na pracovný trh a porušované\njeho právo na prácu. Napriek skutočnosti, že sa uvedené snažil vyriešiť so štátnymi inštitúciami, tie mu\npomoc neposkytli. Nakoľko žalobca nevidel iné východisko zo svojej situácie, svoju domovskú krajinu\nopustil. Nevymenil by život so svojimi blízkymi za život v pobytovom tábore, pokiaľ by mal iné východisko\n(s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Saz/1/2017 zo dňa 16.06.2017).\n10. Podľa správ o krajine pôvodu, ktoré si zaobstaral do konania žalovaný, je zrejmé, že v C.\ndochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, pričom obhajcovia ľudských práv, ktorí odhaľujú\nkorupciu alebo požadujú zodpovednosť, sú obzvlášť terčom útokov a kriminalizácie. C. sa radí medzi\nnajskorumpovanejšie krajiny sveta a je zrejmé, že štátne inštitúcie nefungujú, ako majú. Skorumpované\nje aj súdnictvo a je podriadené výkonnej moci.\n11. Pokiaľ žalovaný v napádanom rozhodnutí uviedol, že žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu\nnehrozí ani vážne bezprávie vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania\nalebo trestu, žalobca zastáva názor, že žalovaný dospel k nesprávnemu záveru aj v tomto prípade,\nnakoľko žalobca v priebehu konania uvádzal, že pozornosť C. orgánov vzbudil a má odôvodnené obavy,\nže by sa v prípade návratu do jeho domovskej krajiny tak stalo opäť. Žalobca totiž žiadal o pomoc tak\nnárodné, ako aj medzinárodné organizácie, podával sťažnosti, a nie je vylúčené, že by mohlo dôjsť k\njeho zadržaniu. Z informácií o krajine pôvodu vyplýva, že vo väzbe dochádza k zlému zaobchádzaniu.\nŽalobca zastáva názor, že nie je vylúčené, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nedôjde k\nporušovaniu jeho základných ľudských práv a slobôd, ktoré môže dosahovať intenzitu prenasledovania,\nako aj, že by mohol byť po návrate do domovskej krajiny zadržaný a vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n\n12. Vo vyjadrení zo dňa 30.04.2026 (resp. 08.05.2026) žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za vecne správne a zákonné a navrhol, aby súd žalobu zamietol.\n13. Žalovaný považoval za správny záver, že výpovede žalobcu vykazovali viaceré zásadné rozpory\ntýkajúce sa jadra jeho tvrdení, najmä v otázkach ukončenia a následného trvania pracovného pomeru,\núčelu vstupu na územie Európskej únie a deklarovaných aktivít po príchode, čo objektívne oslabovalo\nich vierohodnosť, pričom tieto rozpory boli v priamom nesúlade s predloženými listinnými dôkazmi.\nZároveň bolo preukázané, že žalobcovi nebola v krajine pôvodu odopretá súdna ochrana, keďže v\npracovnoprávnom spore bol úspešný a v trestnom konaní bol zbavený obvinenia, čo vylučuje záver\no systematickom alebo diskriminačnom postupe štátnych orgánov voči jeho osobe. Žalovaný rovnako\nprihliadol na skutočnosť, že žalobca nikdy nebol politicky činný ani verejne angažovaný, neuviedol\nkonkrétne a individualizované formy údajného boja proti korupcii a jeho tvrdenia sa pohybovali prevažne\nv rovine všeobecných hodnotiacich úsudkov o situácii v krajine pôvodu, ktoré nemožno bez existencie\nindividuálneho rizika subsumovať pod pojmy prenasledovania alebo vážnej ujmy.\n14. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, voči tomu, že nesprávne právne posúdil žalobcovu\nvýpoveď ako nedôveryhodnú a to, že žalobcu nepovažuje za osobu, ktorej sú preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za zákonné a vecne správne, keďže bolo vydané po riadne vykonanom administratívnom\nkonaní, v ktorom bol skutkový stav zistený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a správny orgán\nvykonal hodnotenie dôkazov komplexne, jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, v súlade so\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa správneho poriadku s poukazom na rozsudok Najvyššieho\nsúdu, sp. zn. 1Sak/2/2025 zo dňa 14.04.2025.\n15. Rozpory vychádzajúce z listinnými dôkazov v administratívnom spise nie je možné podľa žalovaného\npovažovať za marginálne alebo bezvýznamné, nakoľko sa dotýkajú samotného jadra tvrdení, na ktorých\nžalobca zakladal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu. Žalobca rozpory, napr. informácie o jeho\nzamestnaní v O. H., navyše nevysvetlil ani v samotnej žalobe, napriek tomu, že na nich žalovaný\npoukázal vo vydanom rozhodnutí. Osobitne poukázal na to, že žalobca s platnými turistickými vízami\nna územie SR nevstúpil a zámer pobytu pracovať v automobilovom priemysle tak, ako mu ponúkla\nagentúra dočasného zamestnávania, ktorý deklaroval počas pohovoru na ambasáde do SR v žiadosti\no turistické schengenské víza, vôbec nevyužil. Po získaní schengenských víz sa letecky presunu po\ntrase K. – P. – M., a vo Fínsku požiadal o medzinárodnú ochranu. Z uvedeného sa javí, že v prípade\nžalobcu ním oficiálne deklarované záujmy a vyjadrenia pred štátnou inštitúciou nemusia zodpovedať ani\númyslom, ani reálnym krokom, či realite, čo podľa žalovaného zasahuje do obrazu jeho dôveryhodnosti\na posudzovania jeho tvrdení vo všeobecnosti. V prípade žalobcu ním oficiálne deklarované záujmy a\nvyjadrenia pred štátnou inštitúciou nemusia zodpovedať ani úmyslom, ani reálnym krokom, čo podľa\nžalovaného zasahuje do obrazu jeho dôveryhodnosti a posudzovania jeho tvrdení vo všeobecnosti.\nVierohodnosť žalobcu posudzoval žalovaný v súlade s metodickými zásadami UNHCR, podľa ktorých\nnemožno od žiadateľa vždy požadovať úplné preukázanie všetkých skutkových tvrdení, avšak výpoveď\nžiadateľa musí byť konzistentná, ucelená a v súlade s objektívne dostupnými informáciami o krajine\npôvodu (Príručka UNHCR, body 203- 205).\n16. Vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu o prenasledovaní zo strany štátnych orgánov neboli\npodporené žiadnymi konkrétnymi a individualizovanými okolnosťami, nebolo možné ich subsumovať\npod zákonné dôvody pre udelenie azylu. Z vyjadrení žalobcu v administratívnom spise vyplýva, že\nnebol nikdy politicky angažovaný, nepôsobil v opozičných štruktúrach ani nevykonával verejnú činnosť,\nktorá by mohla byť vnímaná ako prejav politického názoru alebo inej chráneného dôvodu. Žalobcova\nkomunikácia s mimovládnymi organizáciami je snahou o získanie medzinárodnej ochrany, avšak nie je\nmožné z nej preukázať azylovo relevantné dôvody. Naopak, komunikácia prispieva k pochybnostiam\no dôveryhodnosti žalobcových vyjadrení, nakoľko v nej žalobca uviedol odlišné skutočnosti o jeho\nzamestnaní, než aké uviedol v jeho žiadosti o víza. V súvislosti s rozpormi vedúcimi k záverom\nžalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSR, sp. zn. 1Saz/4/2009 zo dňa 24.03.2009.\n17. Žalovaný je presvedčený, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu hrozilo reálne riziko vážnej ujmy a boli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej\nochrany. Žalobca nečelí trestu smrti, voči jeho osobe neprebieha žiadne trestné stíhanie a bez\n\nakýchkoľvek prekážok získal vízum a legálne vycestoval z krajiny pôvodu. Nebolo preukázané, že\nby mohol byť po návrate vystavený mučeniu alebo neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu,\npričom jeho obavy vychádzajú predovšetkým zo všeobecných hodnotení situácie v krajine pôvodu,\nnie z individuálne identifikovateľného rizika. Samotná existencia všeobecných problémov v oblasti\ndodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu nemôže sama osebe viesť k priznaniu medzinárodnej\nochrany bez preukázania konkrétneho a individuálneho ohrozenia osoby žiadateľa. V rozsudku Súdneho\ndvora Európskej únie zo dňa 17.02.2009 vo veci C-465/07, Elgafaji, je uvedené, že „samotná existencia\nvšeobecnej situácie násilia v krajine pôvodu nie je postačujúca na poskytnutie subsidiárnej ochrany,\npokiaľ toto násilie nedosahuje takú výnimočnú intenzitu a mieru, že by už samotná prítomnosť civilnej\nosoby na dotknutom území zakladala reálne riziko vážnej ujmy“.\n18. Podľa názoru žalovaného žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu, nakoľko nebolo\nobjektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu by mohol byť, prenasledovaný z rasových,\nnárodnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov, príslušnosti\nk sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 zákona o azyle. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky opakovane zdôraznil, že azyl je výnimočný inštitút určený len pre prípady\nprenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle a nemožno ho chápať ako všeobecný\nprostriedok ochrany pred porušovaním ľudských práv. V prípade žalobcu nebolo preukázané, že miera\nbezpečnostného rizika pri návrate do krajiny pôvodu je taká, aby predstavovala prenasledovanie podľa §\n8 zákona o azyle. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 26.11.2009.\n19. Žalovaný posúdil situáciu žalobcu a dostupné informácie o krajine pôvodu týkajúce sa politickobezpečnostnej situácie, pričom dospel k záveru, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu mu\nnehrozí, že by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského či\nponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, ako je definované v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle, a preto\nrozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR podľa §13c zákona o azyle.\nIV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n20. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.05.2026 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.04.2026 (resp.\n08.05.2026) uviedol, že žalobca nevidí vo svojich výpovediach žiadne zásadné nezrovnalosti. Záver\nžalovaného o nedôveryhodnosti žalobcu pokladá za predčasný a nezakladajúci sa na pravde. Žalobca\nod začiatku azylovej procedúry uvádzal, že sa do domovskej krajiny nemôže vrátiť z politických dôvodov\na jeho tvrdenia boli počas celého administratívneho konania konzistentné. Na podporu svojich tvrdení\npredložil do konania tak komunikáciu s medzinárodnými organizáciami, ako aj do štátnymi inštitúciami.\nZ administratívneho spisu sú zrejmé sťažnosti žalobcu, adresované štátnym orgánom v C., z ktorých\nvyplýva, že žalobca opakovane upozorňoval na nezákonnú činnosť, ako aj na to, že v prípade žalobcu\ndochádza v jeho domovskej krajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv.\nŽalobca uviedol, že jeho meno je na čiernej listine, čím mu je už niekoľko rokov odopretý vstup na\npracovný trh a porušované jeho právo na prácu. Štátne inštitúcie žalobcovi napriek jeho sťažnostiam\npomoc neposkytli. Žalobca nevidel iné východisko zo svojej situácie a bol nútený svoju domovskú krajinu\nopustiť. Žalobca má v domovskej krajine rodinu, ktorú by, pokiaľ by to nebolo nevyhnutné, neopustil.\nŽalobca odmietol akýkoľvek iný dôvod svojej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako je jeho obava\nz prenasledovania a vážneho bezprávia v domovskej krajine.\n21. Žalovaný na výzvu súd na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 25.05.2026 nereagoval.\n22. Žalobca dňa 05.06.2026 formou elektronickej správy zaslal správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom\nuviedol, že už určitý čas pracuje v Bratislave ako kuriér a je spokojný so svojim súčasným životom, aj\nkeď v C. pracoval ako účtovník a zarábal približne rovnakú mzdu. Žiadny z problémov, o ktorých hovoril\na ktoré predložil žalovanému, nebol posúdený správne a objektívne. Ak by nemal žiadny problém, nebol\nby rok odlúčený od svojej rodiny, blízkych a priateľov.\nV. Konanie na správnom súde\n23. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 69/2026 Z. z. o medzinárodnej ochrane a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 69/2026 Z. z.“) „Konanie o udelenie azylu začaté podľa\npredpisov účinných do 11. júna 2026 sa dokončí podľa predpisov účinných do 11. júna 2026. Ak súd\n\nzruší rozhodnutie vydané v konaní podľa prvej vety súčasne v časti azylu aj v časti doplnkovej ochrany\na vráti vec ministerstvu vnútra na ďalšie konanie, konanie o udelenie azylu sa dokončí ako konanie o\nudelenie medzinárodnej ochrany podľa tohto zákona.“\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“\n25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP „Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).“\n26. Podľa § 206 ods. 1 „Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.“\n27. Podľa § 206 ods. 3 SSP „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“\n28. Podľa § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.“\n29. Podľa § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.“\n30. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný\n(§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie je potrebné v napadnutej\nčasti zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia\npojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže žalobca uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez\nnariadenia pojednávania, žalovaný sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril a súd neidentifikoval ani iný\ndôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli správneho súdu a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred\njeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy\n32. Podľa § 2 písm. g) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie konaním o azyle konanie o\nudelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie\ndoplnkovej ochrany.“\n33. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) a f) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie\na) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,\nb) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve\n[Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej\nrepubliky č. 319/1996 Z. z.)] alebo v osobitnom predpise (článok 53 Ústavy Slovenskej republiky)\nc) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,\nd) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných\nľudských práv [napríklad článok 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(oznámenie č. 209/1992 Zb.)] alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným\nspôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.\nf) vážnym bezprávím\n\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.“\n34. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu.“\n35. Podľa § 19a ods. 9 zákona o azyle „Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné\nna posúdenie žiadosti o udelenie azylu.“\nVII. Právne posúdenie veci správnym súdom\n36. Správny súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 a §\n17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posúdil\nneformálne správnu žalobu, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3\nSSP, vychádzajúc zo stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP\na dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, v časti, v ktorej žalovaný neudelil\nžalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a v ktorej neposkytol žalobcovi doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, keďže žalobca správnou žalobou\nnapadol rozhodnutie žalovaného v tomto rozsahu.\n38. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore\ns administratívnymi spismi.\n39. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je vo veciach azylu viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby. V konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho zaistenia môže\nprihliadnuť správny súd aj na iné skutkové a právne dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe.\n40. Žalobca v administratívnom konaní predložil žalovanému listiny v anglickom jazyku a v inom\ncudzom jazyku, pravdepodobne v úradnom jazyku krajiny pôvodu žalobcu (žalobca v rámci pohovoru\nuviedol, že ide o listiny v C. jazyku). Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom je zachytený\nvstupný pohovor so žalobcom, č. I.: J.- /XXXX-X zo dňa 06.10.2025 vyplýva, že žalobca predložil\nuvedené listiny do konania tvrdiac, že môžu podporiť dôvody jeho žiadosti o udelenie azylu alebo\nposkytnutie medzinárodnej ochrany (označil ich ako sťažnosti a komunikáciu so štátnymi orgánmi\na komunikáciu s medzinárodnými organizáciami). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,\nže žalovaný uvedené listinné dôkazy považoval za potrebné pre posúdenie žiadosti žalobcu o azyl\na že z nich pri rozhodovaní, najmä pri posúdení dôveryhodnosti žalobcu, vychádzal. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza „Jediným argumentom na objasnenie tohto svojho tvrdenia\nsú udalosti, ktoré mali nastať potom, čo 10.08.2021 ukončil pracovný pomer v súkromnej spoločnosti\nJ. J. J. z dôvodu, že táto firma mala podvádzať na daniach a odvodoch. Následne bol obvinený zo\nsprenevery finančných prostriedkov firmy. Dňa 24.01.20022 bol predvolaný na políciu podať v tejto veci\nvysvetlenie. V máji 2023 bol vyšetrovateľom Okresnej prokuratúry v meste L. zbavený obvinenia zo\nsprenevery. Na tomto mieste je potrebné uviesť prvý zásadný rozpor medzi tvrdením menovaného a\npredloženými dôkazmi. Uviedol, že 10.08.2021 ukončil pomer vo firme J. J. J. a následne ho firma\nzažalovala za spreneveru jej finančných prostriedkov. Z predložených dôkazov však vyplýva, že z\nuvedenej firmy dostal výpoveď a následne bol zažalovaný. Dokumentuje to aj ďalší dôkaz v konaní a\nto rozsudok Obvodného súdu mesta L. z 03.10.2024, ktorý v občianskoprávnom konaní rozhodol, že\nukončenie pracovnej zmluvy žalovanou spoločnosťou J. J. bolo nezákonné a uložil jej povinnosť vyplatiť\nmenovanému ušlú mzdu. Tento rozsudok dokumentuje aj možnosť súdnou cestou domôcť sa svojich\npráv.“ Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2026 žalovaný uviedol, že „Rozpory vychádzajúce z listinných\ndôkazov v administratívnom spise nie je možné považovať za marginálne alebo bezvýznamné, nakoľko\n\nsa dotýkajú samotného jadra tvrdení, na ktorých žalobca zakladal svoju žiadosť o medzinárodnú\nochranu...Žalobcova komunikácia s mimovládnymi organizáciami je snahou o získanie medzinárodnej\nochrany, avšak nie je možné z je preukázať azylovo relevantné dôvody... Žalovaný zdôrazňuje, že\nžalobcovi v krajine pôvodu nebola odopretá súdna ochrana. Z administratívneho spisu sa javí, že v\npracovnoprávnom spore sa žalobca úspešne domohol ochrany svojich práv pred súdom a v trestnej\nveci, v ktorej bol obvinený, bol napokon zbavený obvinenia.“ Z ustanovenia § 19a ods. 8 zákona o azyle\nvyplýva, že žalovaný zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie\nazylu. V administratívnom spise sa nenachádza preklad dokumentov – listinných dôkazov, ktoré v konaní\npredložil žalobca, hoci je zrejmé, že žalovaný z obsahu týchto listín vychádzal pri posudzovaní žiadosti\nžalobcu ako žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Žalobca v žalobe tvrdil, že práve obsah týchto listín je\ndôkazom o tom, že sa opakovane sťažoval štátnym orgánom v krajine pôvodu na nezákonnú činnosť\njeho bývalého zamestnávateľa, ako aj o skutočnosti, že v jeho prípade dochádza v jeho domovskej\nkrajine k systematickému porušovaniu jeho základných ľudských práv. Naopak pre žalovaného bol\nobsah týchto listín jedným z dôkazov, ktoré osvedčovali, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre\nposkytnutie medzinárodnej ochrany. Keďže v administratívnom konaní nebol zo strany žalovaného\nzabezpečený preklad dokumentov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia (teda\nmožno predpokladať, že žalovaný ich vyhodnotil ako potrebné na posúdenie žiadosti o azyl), správny súd\nbez znalosti obsahu žalobcom predložených dôkazov nevie posúdiť, či uvedené listinné dôkazy obsahujú\ninformácie, ktoré podporujú závery žalovaného premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nalebo či obsahujú informácie spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie o medzinárodnej\nochrane. Žalovaný preto pochybil, ak nezabezpečil preklad žalobcom predložených dokumentov, na\nobsahu ktorých založil svoje rozhodnutie o žalobcovej žiadosti o azyl. V administratívnom spise sa\nnenachádza ani preklad dokumentov, ktoré si žalovaný vyžiadal od konzulárneho odboru Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a z obsahu ktorých žalovaný vychádzal\npri posúdení žalobcovej žiadosti o azyl. Nie je úlohou súdu nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy\na zabezpečovať výkon povinností, ktoré zákon ukladá orgánu verejnej správy. Možno preto konštatovať,\nže v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu\nsa správny súd nezaoberal ostatnými žalobnými námietkami žalobcu.\n41. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil v rozsahu výroku 1. a 2. a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný zabezpečí preklad tých dokumentov, ktoré sú potrebné\nna posúdenie žiadosti o udelenie azylu v súlade s právnou úpravou, podľa ktorej je žalovaný povinný\npo vrátení veci ďalej konať a dokončiť administratívne konanie (vrátane príslušných ustanovení práva\nEurópskej únie v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany), a opätovne vyhodnotí žiadosť žalobcu\no udelenie azylu. Na základe presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, vychádzajúc zo\nzaobstaraných potrebných podkladov pre rozhodnutie, vo veci opätovne rozhodne, pričom z rozhodnutia\nmusí byť zrejmý súlad skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia s obsahom administratívnych spisov. Nové rozhodnutie vo veci musí byť zároveň v súlade\ns požiadavkami podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov.\n42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s\npoukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal\nprávo na ich úplnú náhradu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§\n443 ods. 1 SSP).\nLehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na\nkasačnom súde (§ 444 SSP).\n\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}