Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19Sas/11/2026 0726100385 22. 05. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100385.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2026, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu žalobcu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou v sociálnych veciach, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) dňa 19.03.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2025 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) odvolaniu žalobcu vyhovel a zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“). V správnej žalobe žalobca uviedol, že žalovaná síce zrušila rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepočet starobného dôchodku, no nevyhovela jeho námietke o započítaní zvýhodnenej doby služby výkonného letca do celkovej doby poistenia pre účely posúdenia nároku na starobný dôchodok. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd ako napadnuté rozhodnutie, tak aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušil a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 3. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
5. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 6. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 9. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správneho poriadok“), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 10. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 11. Podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. 12. Vo všeobecnosti súdnemu prieskumu v správnom súdnom konaní podliehajú také rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ktorými bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ak boli vyčerpané riadne opravné prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy, a zároveň, ak nejde o rozhodnutia alebo opatrenia, ktorých preskúmanie je zo súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní vylúčené podľa § 7 SSP. Správne súdy teda preskúmavajú v zásade až také rozhodnutia alebo opatrenia verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ochrana poskytovaná prostredníctvom správnych súdov má mať až následnú, subsidiárnu povahu, ktorá nemá nahrádzať procesy v rámci verejnej správy. Inými slovami, procesy v rámci verejnej správy (najmä odvolacie konanie prostredníctvom využitia riadnych opravných prostriedkov) má mať prednosť pred súdnou ochranou realizovanou v správnom súdnom konaní, ktorá je až následná (pozri bod 17. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). 13. Právna otázka spôsobilosti zrušujúceho druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu (ktorým bolo zrušené prvostupňové administratívne rozhodnutie) byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnom konaní, už bola riešená pred Najvyšším súdom SR (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. decembra 2016, sp. zn. 2Sžf/76/2015), ako aj pred Najvyšším správnym súdom SR (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júla 2023, sp. zn. 5Sfk/9/2022). Aj keď v tam prejednávaných prípadoch išlo o rozhodnutia žalovaného druhostupňového orgánu v daňovom konaní, procesná situácia pred správnym súdom bola obdobná ako v prípade žalobcu (žalobca tiež žiada preskúmať v správnom súdnom konaní druhostupňové zrušujúce rozhodnutie žalovanej), a preto správny súd poukazuje na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. 14. Z uvedenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že rozhodnutie, akým je aj napadnuté rozhodnutie žalovanej (t. j. zrušujúce druhostupňové správne rozhodnutie), má predbežnú povahu a súdnemu prieskumu bude podliehať až prípadné rozhodnutie žalovanej o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vydané na základe daného zrušujúceho rozhodnutia. Najvyšší súd SR zároveň uviedol, že zrušujúce rozhodnutia odvolacieho orgánu sa nedotýkajú základných práv a slobôd, keďže nejde o konečné rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
15. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania správnej žaloby právoplatnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov), ktorým bolo ukončené administratívne konanie, alebo aj rozhodnutia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tomto prípade je žaloba žalobcu podaná proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2026, ktorým žalovaná vyhovela odvolaniu žalobcu a rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 3 o sociálnom poistení zrušila prvostupňové rozhodnutie a vrátila vec Sociálnej poisťovni, ústredie na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán je právnym názorom žalovanej pri opätovnom prejednaní a rozhodnutí viazaný, čo však neznamená, že sa nebude musieť vysporiadať s relevantnými námietkami žalobcu. Správna žaloba teda smeruje proti rozhodnutiu, ktorým nebolo ukončené administratívne konanie, a preto je možné hovoriť o rozhodnutí predbežnej povahy. 16. Správny súd po oboznámení sa s obsahom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zároveň konštatuje, že ide o rozhodnutie, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalobca v správnej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie žalovanej, spočívajúce v nezapočítaní doby zvýhodnene započítanej služby žalobcu do celkovej doby poistenia v rozpore so zákonmi č. 121/1975 Zb. a č. 100/1988 Zb. a v ignorovaní ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, týkajúceho sa povinnosti započítať túto dobu služby do celkovej doby dôchodkového poistenia. Avšak vzhľadom na to, že ide o rozhodnutie, na základe ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a sa vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, svoje námietky môže žalobca plne uplatniť v pokračujúcom správnom konaní pred prvostupňovým, ako aj následne pred druhostupňovým správnym orgánom (v rámci prípadného odvolacieho konania) a namietané skutočnosti, ak budú vyhodnotené ako dôvodné, môžu byť v rámci nového konania a rozhodnutia správnych orgánov zohľadnené. Samotná skutočnosť, že žalobca sa zrušenia prvostupňového rozhodnutia domáhal z iných dôvodov, než z akých k jeho zrušeniu žalovanou došlo, za predpokladu, že žalobca svoje námietky bude môcť uplatniť v následnom novom prvostupňovom konaní, ako i v odvolacom konaní, nie je s ohľadom na subsidiárnu povahu súdnej ochrany dôvodom na prieskum napadnutého rozhodnutia žalovanej v správnom súdnom konaní. Za súčasného stavu, pri neskončenom administratívnom konaní, by navyše pri meritórnom prieskume napadnutého rozhodnutia správny súd nedôvodne zasiahol do samotnej právomoci správnych orgánov rozhodnúť o žalobcovej žiadosti podľa zákona o sociálnom poistení. 17. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobu posúdil podľa jej obsahu a obsahu jej príloh a dospel k záveru, že žalobca žiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je uvedené v úvode žaloby a jeho kópia bola priložená k správnej žalobe a nie preskúmanie rozhodnutí uvedených v žalobnom návrhu, ktoré sa podľa označenia netýkajú veci žalobcu. 18. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že správna žaloba bola podaná voči rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie neskončilo, pretože bola na jeho základe vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, a preto ju správny súd odmietol ako neprípustnú s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP. 19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a/ SSP a contrario) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).