Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/10/2026 0726100355 30. 03. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100355.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25. júla 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Podaním označeným ako „Žádost o řádné projednání, s. zn.: 14Sas/25/2025-39“ doručeným správnemu súdu dňa 20. februára 2026, daným na poštovú prepravu dňa 17. februára 2026, ktorú správny súd podľa jeho obsahu posúdil ako správnu žalobu v sociálnych veciach (ďalej len „žaloba“), sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 25. júla 2025 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože je síce podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 31. marca 2025 naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t. j. tak ako doposiaľ. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
2. Prv, než správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pristúpil k zisťovaniu, či neexistujú procesné prekážky, ktoré od počiatku znemožňujú vecné prejednanie správnej žaloby. 3. Vychádzajúc z § 2 ods. 2 SSP sa môže každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Jednou takouto podmienkou je aj podanie žaloby v zákonom ustanovenej lehote počítanej odo dňa oznámenia rozhodnutia, za ktoré sa považuje napríklad práve doručenie takéhoto rozhodnutia poštovým podnikom. Podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 181 ods. 1 SSP je teda lehota na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach dva mesiace a počíta sa od momentu oznámenia resp. doručenia rozhodnutia (eventuálnemu) žalobcovi. 4. Správny súd má z predmetného súdneho spisu, pripojeného súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 14Sas/25/2025 a vyžiadaného administratívneho spisu žalovanej, preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 1. augusta 2025, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom na doručenke. Žalobca ešte dňa 15. augusta 2025 zaslal správnemu súdu elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu (e-mailom) podanie označené ako „Žádost o projednání zamítnutého navýšení důchodu ze dne 25.7 2025“ (ďalej len „podanie“), pričom vec bola vedená pod sp. zn. 14Sas/25/2025. Dňa 4. februára 2026 zaslal správny súd žalobcovi v konaní vedenom pod sp. zn. 14Sas/25/2025 upovedomenie o neprihliadnutí na podanie podľa § 56 ods. 2 SSP, dôvodiac, že toto ako podanie vo veci samej bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu [zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)] a nebolo dodatočne doručené správnemu súdu v listinnej podobe v lehote 10 dní. Upovedomenie žalobca prevzal dňa 16. februára 2026. Dňa 20. februára 2026 bola správnemu súdu doučená žaloba, na čo správny súd dňa 27. februára 2026 v konaní vedenom pod sp. zn. 14Sas/25/2025 opätovne upovedomil žalobcu, že na jeho podanie sa podľa § 56 ods. 2 SSP neprihliada. Konanie už v tom čase bolo skončené inak. Zároveň však bola žaloba ako nová vec zapísaná náhodným výberom do súdneho registra 16Sas a bola jej pridelená nová sp. zn. 16Sas/10/2026. 5. Správny súd teda zistil, že hoci žalobca zaslal správnemu súdu podanie (ktorému bola na ďalšie konanie pred správnym súdom pridelená sp. zn. 14Sas/25/2025), ktoré mu bolo elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu doručené už dňa 15. augusta 2025, t. j. v dvojmesačnej lehote na podanie žaloby počítanej od momentu doručenia napadnutého rozhodnutia (1. augusta 2025), ako sa ďalej ukázalo, správny súd naň nemohol prihliadať, pretože žalobca ho v listinnej podobe nedoplnil v lehote 10 dní (lehota na doplnenie žalobcovi uplynula dňa 25. augusta 2025). Inými slovami, hoci bolo správnemu súdu podanie skutočne doručené a teda dostalo sa do jeho dispozície a bolo podané v zákonom ustanovenej lehote na podanie žaloby podľa § 199 ods. 3 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, nemohlo ďalej vyvolať súdne konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, pretože ho žalobca zaslal v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a nedoplnil ho zákonom vyžadovaným postupom v listinnej podobe v zákonom ustanovenej lehote 10 dní. Žalobca bol o tejto skutočnosti opakovane upovedomený. 6. Dňa 20. februára 2026 bola správnemu súdu doučená žaloba proti napadnutému rozhodnutiu v listinnej podobe, daná na poštovú prepravu dňa 17. februára 2026. Tejto žalobe bola pridelená na konanie pred správnym súdom nová sp. zn. 16Sas/10/2026, keďže ju správny súd posudzoval samostatne bez ohľadu na skoršiu vec vedenú pod sp. zn. 14Sas/25/2025, pretože v uvedenom konaní nebolo možné na základe podania ďalej pokračovať z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 56 ods. 2 SSP. 7. Ako už správny súd naznačil vyššie, pre úspešné iniciovanie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné splniť podmienky vymedzené príslušnými ustanoveniami SSP. S konkretizáciou na predmetnú vec je jednou z nich podanie správnej žaloby v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovanej v lehote 2 mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Keďže bolo napadnuté rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 1. augusta 2025, lehota na podanie žaloby mu uplynula dňa 1. októbra 2025 (§ 69 ods. 4 SSP v spojení s § 199 ods. 3 a § 181 ods. 1 SSP). Žalobca však podal žalobu na poštovú prepravu až dňa 17. februára 2026, t. j viac ako štyri mesiace po jej uplynutí, teda zjavne oneskorene. Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach pritom nemožno odpustiť. 8. Správny súd vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že mu nezostalo nič iné, ako žalobu ako oneskorene podanú odmietnuť postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 9. Správny súd z dôvodu osobitostí prejednávanej veci záverom uvádza, že v dávkových veciach sociálneho poistenia, medzi ktoré patrí aj konanie o žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, sa neuplatňuje prekážka rei iudicata. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/4/2024 z 28. mája 2024, ktorý konštatoval, že v dávkových veciach sociálneho poistenia existencia právoplatného rozhodnutia o nároku na dôchodkovú dávku nepredstavuje prekážku, pre ktorú by bolo neprípustné opätovne skúmať tie isté alebo aj nové námietky poistenca. Práve zmienené ustanovenie § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení totiž pripúšťa, aby sa prepočítala už právoplatne priznaná dôchodková dávka, ak sa priznala v nižšej sume, ako patrí, alebo sa neprávom odoprela či priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, s obmedzením najviac tri roky spätne. V dávkových veciach sociálneho poistenia tak absentuje prekážka rei iudicata. Uvedené ustanovenie celkom jasne nevylučuje (ba dokonca predpokladá) vydanie nového rozhodnutia, ak sa zistí, že sa dávka priznala nesprávne. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané na predloženie nových dôkazov zo strany žiadateľa. Na základe tohto ustanovenia tak môže poistenec opakovane žiadať žalovanú o znovuposúdenie (prepočítanie) už priznanej dávky, a to aj bez toho, aby sa medzičasom zmenili pomery, ktoré sú pre ňu rozhodujúce. Takejto žiadosti by neprekážalo ani to, že poistenec proti skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania na súde (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 139/2022). 10. Správny súd na tomto mieste uzatvára, že hoci sa žalobca úspešne nedomohol preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, so závermi ktorého očividne nie je spokojný, nič mu nebráni do budúcna prípadne opätovne požiadať žalovanú o zvýšenie invalidného dôchodku. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 11. Správny súd zistil, že je to žalobca, ktorý v dôsledku oneskoreného podania žaloby procesne zavinil jej odmietnutie a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal po správnosti priznať trovy konania žalovanej, tá sa o konaní síce dozvedela skrz výzvu správneho súdu na predloženie administratívneho spisu, no nebola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe a žiadne trovy konania jej doposiaľ nevznikli. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania podľa § 168 SSP tak, že právo na ich náhradu žalovanej nepriznal, pretože v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu nemôže spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.