Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/16/2026 0726100350 30. 07. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100350.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. X, XXX XX E., právne zastúpeného: Peter Šumšala, advokát, so sídlom: Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom: Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: F. XXXXX/XXX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19615/71581/2025-22.1.2./IVS zo dňa 30.12.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.03.2026 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.03.2026, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 19615/71581/2025-22.1.2./IVS zo dňa 30.12.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Vrakuňa (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. ÚR/4257/9701/2024/SÚ/JF-1, 404/1950/2025 zo dňa 04.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, spolu s napadnutým rozhodnutím ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 39, § 39a ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) v spojení s § 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov, rozhodol o umiestnení stavby „Zariadenie sociálnych služieb komunitného typu“, v členení na stavebné objekty bližšie špecifikované v preskúmavaných rozhodnutiach, na Devätinovej ulici v Bratislave, na pozemkoch G. „H.“ D. B. I. XXXX/X, XXXX, XXXX, C. XXXX v k. ú. B. E., pre navrhovateľa Mestskú časť Bratislava – Podunajské Biskupice, pričom zároveň stanovil podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a vysporiadal sa s námietkami žalobcu ako účastníka konania, ktorým sčasti vyhovel. 2. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na skutočnosť, že v prípade realizácie stavby objektu SO 202 by došlo k neprimeranému a neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcu, čím by bolo priamo a jednoznačne porušené jeho osobnostné právo na súkromie, súkromný a rodinný život, ako aj jeho vlastnícke právo. Okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mal za následok pokračovanie v povoľovacom procese a v konečnom dôsledku aj realizáciu stavby, pričom výstavba SO 202 by žalobcovi spôsobila závažnú a nenapraviteľnú ujmu. Začatím realizácie 30-metrovej bariérovej
stavby s priamym výhľadom do súkromia žalobcu by podľa jeho názoru došlo k radikálnemu zhoršeniu pohody bývania a nezvratnému znehodnoteniu nehnuteľností vo jeho vlastníctve. 3. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 30.06.2026 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Poukázal na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (7Sžsk/17/2018), Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (2Sfk/9/2025) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 364/2017, I. ÚS 132/2022) a vo všeobecnosti zhrnul procesné predpoklady priznania odkladného účinku správnej žalobe. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že základným zmyslom inštitútu odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmavania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia zabrániť stavu, kedy by v dôsledku jeho okamžitého výkonu alebo jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný mal za to, že žalobca návrh na priznanie odkladného účinku riadne neodôvodnil. Dôvodil, že územné rozhodnutie neumožňuje realizáciu stavby, teda samo osebe nemôže spôsobiť bezprostrednú ujmu, a preto by námietky žalobcu mali byť uplatnené až v prípade realizácie stavby v rámci stavebného konania. Žalobca tak podľa žalovaného nepreukázal existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozil niektorý zo zákonom definovaných negatívnych následkov. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a nepreukázal skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa žalovaného je možné žalobcom uvádzané tvrdenia zhrnúť ako subjektívny nesúhlas s rozhodnutím žalovaného. 4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 02.07.2026. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až
do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané. 9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený. Po oboznámení sa s podaným návrhom a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä ním uvedené predpokladané negatívne následky realizácie SO 202 v podobe neprimeraného a neoprávneného zásahu do súkromia žalobcu, najmä v súvislosti so začatím realizácie 30-metrovej bariérovej stavby s priamym výhľadom do súkromia žalobcu, či v podobe zásahov do jeho rodinného života a vlastníckeho práva, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu v kontexte so zákonnou požiadavkou existencie kvalifikovanej hrozby, teda závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by mali priamo hroziť výkonom preskúmavaných rozhodnutí, vedú správny súd k záveru, že žalobca neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť takúto hrozbu preukázať relevantnými dôkazmi, ktoré v tomto prípade neboli predložené. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. 12. Ťažisko argumentácie obsiahnutej v návrhu žalobcu je založené na tvrdení o zásahu do jeho osobnostných práv, do jeho súkromia a pohody bývania. Takto tvrdená ujma však nie je bezprostredne spojená s účinkami napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka umiestnenia stavby, keďže jej vznik žalobca odvodzuje až od samotnej realizácie predmetnej stavby. Vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby pritom ešte nevzniká oprávnenie na jej realizáciu, a preto medzi účinkami napadnutého rozhodnutia a žalobcom tvrdenou ujmou neexistuje bezprostredná príčinná súvislosť. Samotné umiestnenie stavby nemožno bez ďalšieho stotožňovať s jej následnou realizáciou a s účinkami, ktoré by mohli vzniknúť až jej uskutočnením. Navyše správny súd podotýka, že objekt stavby SO 202 (Hlavný objekt, Zariadenie sociálnej starostlivosti B), ktorý žalobca namieta, je navrhovaný len ako objekt s dvoma nadzemnými podlažiami s maximálnou výškou 6,5 m vo vzdialenosti 5,164 m od spoločnej hranice s parcelou žalobcu. Žalobca tak nepreukázal bezprostrednú hrozbu závažnej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia, ktorá predstavuje jednu z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. 13. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na zabránenie umiestneniu stavby z dôvodu, že žalobca s preskúmavanými rozhodnutiami nesúhlasí alebo ich považuje za nezákonné, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami
účinkov napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. 14. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka využívania územia v súlade s cieľmi územného plánovania a podpory výstavby, pričom žalobca vo vzťahu k uvedenému neformuloval žiadnu relevantnú argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky podľa § 185 písm. a) SSP. 15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].