Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave15. 4. 2026plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 17Sa/2/2026 z 15. 4. 2026

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 7Ssk/64/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100236.1 (27. 05. 2026). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 15. apríla 2026, sp. zn. 17Sa/2/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100236.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 17Sa/2/2026 0726100236 15. 04. 2026 JUDr. Katarína Šmahovská ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100236.2

Uznesenie 17Sa/2/2026 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/ XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: 17Sa/2/2026 I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania

n e p r i z n á v a.

odôvodnenie: 17Sa/2/2026 1. Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 9. februára 2026 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal okrem iného odstránenia nečinnosti žalovanej v konaní o obnovení vyplácania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou. 2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17Sa/2/2026 - 13 zo dňa 7. apríla 2026 bol žalobca vyzvaný na doplnenie a opravu svojho podania z 9. februára 2026, okrem iného na označenie žalovaného a doručenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobcovi na odstránenie tohto nedostatku/doplnenie žaloby stanovil lehotu 15 dní od doručenia uznesenia. Správny súd v uznesení žalobcu poučil o procesných následkoch nedoplnenia žaloby. 3. Podaním zo dňa 14. apríla 2026 označeným ako „doplnenie žaloby pre nečinnosť“, žalobca v reakcii na zaslané uznesenie označil Sociálnu poisťovňu, ústredie za žalovanú, ako aj oznámil, že v predmetnej veci nepodal sťažnosť orgánu verejnej správy, a preto neexistuje ani oznámenie o jej vybavení. Prezentoval názor, že podanie takejto sťažnosti nie je podmienkou podania žaloby pre nečinnosť. Opätovne poukázal na to, že predmetom konania je nečinnosť žalovanej spočívajúca v tom, že nerozhodla písomným rozhodnutím o jeho žiadosti zo dňa 11. novembra 2020 v zákonom stanovenej dobe. Bol tiež toho názoru, že absencia upovedomenia nemôže byť dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po

vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 242 ods. 1 prvej vety SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 9. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. 10. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 11. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 12. Správny súd prv než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania ustanovené pre daný druh žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť. 13. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v 244 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných žalobách podľa SSP. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej, nejedná sa len o formálnu náležitosť. 14. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, pretože napriek výzve správneho súdu nedoložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti žalovanej alebo vybavenie podnetu prokurátorom. V podaní zo dňa 14. apríla 2026 žalobca explicitne uviedol, že žiaden z týchto prostriedkov ochrany práva pred nečinnosťou v správnom konaní doposiaľ nevyčerpal.

15. Prílohy žaloby o nečinnosti majú sčasti odlišnú povahu než prílohy prikladané žalobcami v konaniach o všeobecnej správnej žalobe, či ostatných správnych žalobách. Prílohy vymedzené v § 246 ods. 2 SSP totiž preukazujú vyčerpanie osobitných postupov ustanovených zákonom, ktoré tvoria conditio sine qua non pre obrátenie sa na správny súd. Nedodržanie týchto postupov, resp. nepreukázanie tejto skutočnosti bude mať za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, § 246.). 16. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v podobe úplného vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach, resp. podľa zákona o prokuratúre. 17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcu, ich náhradu jej však nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanej v tomto štádiu konania nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Poučenie: 17Sa/2/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam