Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1Svo/1/2026 0726100083 19. 05. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100083.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD. v právnej veci žalobcu: obec Bernolákovo, Hlavná 111, 900 27 Bernolákovo, IČO: 00 304 662, v zastúpení JUDr. Martinom Antalom, advokátom so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15334-9000/2024 zo dňa 17.11.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 19.01.2026 domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia predsedu úradu žalovaného č. 15334-9000/2024 zo dňa 17.11.2025, ktorým žalovaný podľa § 177 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), zmenil rozhodnutie úradu č. 15586-6000/2022-OD/4 zo dňa 20.04.2023 a podľa § 175 ods. 1 písm. d) v spojení s § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval porušenie § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní žalovaným tým, že dňa 19.05.2022 uzavrel Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 94/2021 so zhotoviteľom SwietelskySlovakia spol. s r. o., IČO: 00 896 225, bez preukázania splnenia podmienok na zmenu zmluvy podľa § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedeným dodatkom kontrolovaný vykonal zmeny v absolútnej hodnote 220 697,42 Eur, čo predstavuje 36,37 % pôvodnej hodnoty zákazky, v dôsledku čoho sa zvýšila zmluvná cena o 79 985,17 Eur bez DPH a predĺžila sa lehota realizácie diela o 47 kalendárnych dní, čím porušil princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň predseda úradu podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v časti týkajúcej sa preskúmania právoplatného rozhodnutia úradu č.12252-6000/2023-OD/2 zo dňa 14.11.2023 konanie zastavil. 2. Žalobca tvrdí, že žalovaný pri posudzovaní uzavretia dodatku k zmluve podľa § 18 zákona o verejnom obstarávaní nesprávne vyhodnotil skutkové a právne okolnosti veci, pričom svoje závery oprel o vlastné subjektívne hodnotenia namiesto odborných podkladov. Žalobca v žalobe opakovane uvádza, že žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na vlastných záveroch, ktoré podľa jeho názoru neboli relevantne podložené, hoci sa týkali odborných otázok, ktorých posudzovanie ani nie je v kompetencii žalovaného. Má za to, že ide o arbitrárne rozhodnutie, pričom zdôrazňuje, že v napadnutom rozhodnutí absentuje skutočné odborné vyhodnotenie aspektov, ktoré žalovaný vyhodnotil ako nezákonné. Žalobca zároveň uvádza, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia odborným spôsobom a jeho závery predstavujú iba subjektívne - arbitrárne tvrdenia žalovaného.
3. Vo vzťahu k samotnému dodatku k zmluve žalobca uvádza, že situácia v predmetnom projekte presne zodpovedala tomu, na čo je v zákone o verejnom obstarávaní stanovená výnimka podľa § 18. Poukazuje pritom na praktické a ekonomické dôsledky alternatívneho postupu, keď uvádza, že by bolo podstatne efektívnejšie upraviť postup prebiehajúcich stavebných prác, než následne vykonané stavebné práce odstraňovať, odkrývať a prerábať. Opačný postup by podľa žalobcu predstavovalo neúmerné zvýšenie celkových výdavkov a duplicitu nákladov. Taktiež namieta, že žalovaný od neho fakticky požadoval úplnú a ideálnu znalosť všetkých skutkových a technických podmienok ešte pred realizáciou verejného obstarávania, čo považuje za nereálne a nehospodárne. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný nesprávne vyhodnotil otázku efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami. V tejto súvislosti uvádza, že podľa logiky napadnutého rozhodnutia by žalobca mal neefektívne vynaložiť zdroje pri realizácii zákazky, čo nemal robiť, ale mal tieto zdroje vynaložiť ešte pred uzavretím zmluvy. Takýto výklad žalovaného podľa žalobcu vedie k absurdnej situácii, keď by v konečnom dôsledku vôbec nedošlo k zefektívneniu nakladania s verejnými financiami, čím by sa, podľa jeho názoru, fakticky spreneveril zmyslu zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca zároveň namieta aj procesné nedostatky rozhodnutia žalovaného. Konkrétne uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či bola žalovaným ustanovená komisia tak, ako to predpokladá ustanovenie § 177 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom má za to, že žalovaný postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením zákona, čo samo osebe spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 4. Vo vzťahu k preskúmateľnosti rozhodnutia má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu, hoci mu ním nebola formálne uložená povinnosť alebo sankcia. Tvrdí, že je potrebné vychádzať zo skutočných účinkov rozhodnutia, keďže žalovaný si bol podľa žalobcu vedomý toho, že jeho rozhodnutie je fakticky spojené so vznikom povinnosti pre žalobcu v podobe vrátenia časti finančného príspevku na realizáciu projektu. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný konal na podnet Ministerstvá investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej ako „MIRRI“) a vychádzal aj zo záverov kontroly projektu, pričom celkom zrejme mal vedomosť o finančnom dopade svojho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný vo výroku formálne neuložil žalobcovi povinnosť, považuje žalobca iba za účelový prostriedok smerujúci k znemožneniu súdneho prieskumu rozhodnutia. Žalobca zároveň tvrdí, že úkony orgánu verejnej správy je potrebné posudzovať podľa ich obsahu čo do dôsledkov, a nielen podľa ich formálneho označenia. Za neprípustný považuje stav, keď rozhodnutie síce formálne neukladá povinnosť, avšak fakticky vytvára podklad pre vznik povinnosti v následnom konaní, pričom by zároveň nepodliehalo súdnemu prieskumu. Podľa žalobcu by odmietnutie žaloby predstavovalo odopretie spravodlivosti (denegatio iustitiae), a preto v prípade odmietnutia žaloby navrhuje predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky otázku súladu § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní s Ústavou Slovenskej republiky. 5. Súčasne žalobca navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Tvrdí, že mu bezprostredne hrozí povinnosť zaplatiť vysokú sumu peňazí, konkrétne sumu 137 537,52 Eur, čo preň predstavuje hrozbu značnej hospodárskej škody a iného právneho následku bezprostredne súvisiaceho s napadnutým rozhodnutím. II. 6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe predovšetkým namieta jej neprípustnosť. Poukazuje na § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého rozhodnutie predsedu úradu o preskúmanie rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť. Má za to, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia je preto vylúčený priamo v znení § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalobcovi neukladá sankciu a nezasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom ide iba o rozhodnutie, ktorým sa nezakladajú, nemenia, ale ani nedeklarujú práva a povinnosti žalobcu. Podľa žalovaného z napadnutého rozhodnutia žalobcovi bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti a žalobcovi ním nebola uložená žiadna povinnosť (napr. povinnosť niečo konať, strpieť, zaplatiť). Žalovaný zároveň odmieta tvrdenia žalobcu o faktickom prepojení viacerých konaní orgánu verejnej správy. Tvrdí, že žalobcom tvrdená povinnosť vrátiť finančný príspevok mu nebola uložená napadnutým rozhodnutím a tvrdené dopady rozhodnutia nekonsolidujú nedostatok predloženej správnej žaloby spočívajúcej v jej smerovaní voči rozhodnutiu, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené priamo znením zákona. Žalovaný poukazuje aj na § 178 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a tvrdí že základným znakom aktívnej legitimácie žalobcu je existencia ukrátenia na subjektívnych právach spôsobeného napadnutým rozhodnutím. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti rozhodnutia podľa žalovaného nepostačuje, keďže napadnuté rozhodnutie priamo nezasahuje do právnej sféry žalobcu. Žalovaný na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/36/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/135/2022. 7. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú, keďže smeruje voči rozhodnutiu, ktorého súdny prieskum je vylúčený osobitným právnym predpisom. III. 8. Podľa § 177 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať predseda úradu. Ak predmetom rozhodnutia podľa prvej vety je preskúmanie postupu zadávania zákazky, koncesie alebo rámcovej dohody úplne alebo sčasti financovanej z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov 74aa) v programovom období 2014 - 2020 predseda úradu toto rozhodnutie preskúma na základe podnetu riadiaceho orgánu, 74a) orgánu auditu, 74b) alebo certifikačného orgánu. 74c) 9. Podľa § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, na preskúmanie rozhodnutia podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 167 a § 170 až 176. Proti rozhodnutiu predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom okrem rozhodnutia, ktorým sa ukladá povinnosť. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 7 písm. h) SSP správne súdny nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 14. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. IV. 16. Správny súd sa v prvom rade zaoberal posúdením prípustnosti podanej žaloby ako procesnej podmienky konania. 17. Žalovaný napadnutým rozhodnutím na základe podnetu oprávneného orgánu MIRRI ako riadiaceho orgánu pre integrovaný regionálny operačný program v programovom období 2014 - 2020 na preskúmanie právoplatných rozhodnutí úradu č.15586 - 6000/2022 - OD/4 zo dňa 20.04.2023 a č.12252 - 6000/2023 - OD/2 zo dňa 14.11.2023, vydaných v konaní o preskúmaní úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „Revitalizácia PDT v Bernolákove“, vyhlásenej verejným obstarávateľom obec Bernolákovo uverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku verejného obstarávania č. 200/2020 zo dňa 24.09.2020 pod značkou 33 045 – WYP podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zmenil rozhodnutie úradu č. 15586 - 6000/2020 - OD/4 zo dňa 20.04.2023 a podľa § 175 ods. 1 písm. d) v spojení s § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval porušenie § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní žalovaným tým, že dňa 19.05.2022 uzavrel Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 94/2021 so zhotoviteľom Swietelsky-Slovakia spol. s r. o., IČO: 00 896 225, bez preukázania splnenia podmienok na zmenu zmluvy podľa § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedeným dodatkom kontrolovaný vykonal zmeny v absolútnej hodnote 220 697,42 Eur, čo predstavuje 36,37 % pôvodnej hodnoty zákazky, v dôsledku čoho sa zvýšila zmluvná cena o 79 985,17 Eur bez DPH a predĺžila sa lehota realizácie diela o 47 kalendárnych dní, čím porušil princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň predseda úradu podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní v časti týkajúcej sa preskúmania právoplatného rozhodnutia úradu č.12252-6000/2023-OD/2 zo dňa 14.11.2023 konanie zastavil. 18. Napadnuté rozhodnutie predsedu úradu obsahuje poučenie, že podľa § 177 ods. 6 druhá veta zákona o verejnom obstarávaní proti tomuto rozhodnutiu predsedu úradu o preskúmaní rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 177 ods. 6 tretia veta zákona o verejnom obstarávaní toto rozhodnutie predsedu úradu o preskúmanie rozhodnutia nie je preskúmateľné súdom. 19. Vychádzajúc z výroku napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalobcovi nebola priamo uložená žiadna povinnosť, teda povinnosť niečo konať, strpieť alebo zaplatiť. Napadnutým rozhodnutím bolo iba konštatované, že žalobca porušil § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, čím zároveň porušil princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Samotné konštatovanie porušenia § 18 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ešte nepredstavuje uloženie konkrétnej vynútiteľnej povinnosti. 20. Žalobca si je vedomý explicitnej zákonnej výluky zo súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia predsedu úradu vydaného podľa § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň však namieta, že hoci mu rozhodnutím žalovaného nebola formálne uložená povinnosť, ide o rozhodnutie, ktoré má reálne právne dôsledky v jeho právnej sfére, keďže predstavuje podklad pre následné konanie o uložení finančnej korekcie a vrátení časti finančného príspevku. Zastáva názor, že odmietnutie súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia by predstavovalo odopretie spravodlivosti. 21. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry správnych súdov rozhodnutie orgánu verejnej správy nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu zákonnosti, ak osobitný zákon jeho prieskum výslovne vylučuje a zároveň ním nebola účastníkovi priamo uložená povinnosť ani ním nebolo zasiahnuté do subjektívnych práv konečným spôsobom. (bližšie pozri rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/77/2023 z 30.09.2024 v spojení s rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/14/2025 z 01.08.2025, rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3Svo/1/2025 z 25.09.2025) 22. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie môže predstavovať podklad pre ďalšie nadväzujúce konanie, ešte bez ďalšieho nezakladá jeho samostatnú preskúmateľnosť v správnom súdnictve. Je potrebné rozlišovať medzi rozhodnutím, ktoré má iba povahu podkladového aktu pre ďalšie konanie, a rozhodnutím, ktorým dochádza k priamemu založeniu, zmene alebo zániku práv a povinností účastníka konania. Ak však takéto rozhodnutie predstavuje záväzný podklad pre následné konanie, v ktorom už môže dôjsť k uloženiu konkrétnej povinnosti alebo zásahu do právnej sféry žalobcu, jeho zákonnosť nie je vylúčená zo súdneho prieskumu absolútne. Preskúmanie jeho zákonnosti sa môže uskutočniť v rámci súdneho prieskumu zákonnosti konečného rozhodnutia vydaného v nadväzujúcom konaní, pokiaľ toto následné rozhodnutie z jeho záverov vychádza a právne naň nadväzuje. 23. Z obsahu spisu vyplýva že Bratislavský samosprávny kraj na podklade zistení predsedu úradu, obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí o porušení pravidiel verejného obstarávania, vykonal opätovne štandardnú ex post kontrolu Dodatku č. 1 k zmluve o dielo a zohľadnil porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré identifikoval predseda úradu ako porušenia, ktoré mohli
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pričom tieto závery následne predstavujú východisko pre rozhodovanie o uložení finančných korekcií žalobcovi. 24. V posudzovanom prípade niet pochýb o tom, že napadnuté rozhodnutie predsedu úradu slúži ako základ pre následné konanie o uložení finančnej korekcie, vykonávané orgánmi implementácie EŠIF. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 183/2026 z 26.03.2026, z ktorého vyplýva, že formálne vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu automaticky nevylučuje súdnu ochranu v prípadoch, ak sa rozhodnutie svojimi reálnymi účinkami dotýka základných práv a slobôd, pričom je potrebné skúmať aj reálne účinky rozhodnutia a jeho väzbu na ďalšie (sankčné) a iné konania. 25. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal prerušenia konania a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR. Správny súd však nezistil dôvod na takýto postup. Naopak, dospel k záveru, že ustanovenie § 177 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní je možné vykladať ústavne konformným spôsobom, a to tak, že aj v prípade rozhodnutia, ktoré je vylúčené zo samostatného súdneho prieskumu a môže sa svojimi účinkami dotýkať základných práv a slobôd, zostáva účastníkovi administratívneho konania zachovaná možnosť jeho súdneho prieskumu zákonnosti v rámci meritórneho prieskumu nadväzujúceho rozhodnutia, pre ktoré samostatne nepreskúmateľné rozhodnutie predstavuje podkladové rozhodnutie (§ 27 ods. 1 SSP). 26. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. h) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. 27. Z vyššie uvádzaných dôvodov odmietnutia správnej žaloby, ktorej predmetom je rozhodnutie zákonom vylúčené zo súdneho prieskumu, súd vyhodnotil procesný návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP ako bezpredmetný a o tomto už nepovažoval za potrebné rozhodnúť samostatným výrokom. 28. Vzhľadom na procesný charakter rozhodnutia o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ktorým sa konanie končí bez meritórneho rozhodnutia vo veci, správny súd už o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nerozhodoval. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.