Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/1/2026 z 14. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 20SaZ/1/2026 0726100055 14. 04. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX Ruská federácia, RF č. XXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: C. D., E. X/X/XX, D., toho času: B. XXXX/XX F., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G.: D./XXXX-X zo dňa 10.12.2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu č. G.: D./XXXX-X zo dňa 10.12.2025, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B. nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas RF č. XXXXXXXXX s platnosťou do 30.08.2033, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave žalobu proti výrokom 3/ a 4/, ktorými žalovaný neudelil žalobcovi azyl na účel zlúčenia rodiny a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny z a m i e t a . III. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím G.: D./XXXX-X zo dňa 10.12.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol, že žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“); neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 15.07.2025 žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov. Legálne pricestoval na územie SR dňa 27.07.2024. Za účelom zdôvodnenia žiadosti 01.08.2025 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi a nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený. O udelenie azylu požiadal z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa v krajine pôvodu zúčastňoval protestov na podporu H.'H.. Od roku 2014 až do roku 2022 chodil pravidelne na jeho mítingy, pretože si myslel, že môže niečo v RF zlepšiť. Okrem účasti na mítingoch, osobne diskutoval na verejnosti s ľuďmi o politických záležitostiach a vyzýval ich na účasť na týchto protestných akciách. Okrem toho svoje názory prezentoval aj na sociálnych sieťach Telegram a Facebook, ako aj

prostredníctvom komunikačnej aplikácii Whatsapp, pričom nemal zábrany a nebál sa otvorene hovoriť o H.'H., Ukrajine, politických väzňoch, F. H. a o tom, že Putin nemôže tak dlho byt' vo vedení krajiny. Aj napriek tomu, že počas protestov, ani po nich, nebol nikdy zatknutý, automaticky podľa žalobcu neznamená, že mu nič v Rusku nehrozí. Keďže v krajine existuje systém, ktorý uchováva všetky telefonické hovory, príspevky a komentáre na internete, obáva sa, že aj po odstránení všetkého obsahu zo svojich sociálnych sietí môže byť obvinený z extrémizmu. Tento systém zabezpečuje dlhodobé uchovávanie dát, bez ohľadu na to, či autor informáciu odstránil alebo nie. Ako ďalší dôvod žiadosti o azyl uviedol politickú činnosť svojho manžela, za čo sa dňa 20.10.2023 príslušníci tajných služieb pokúšali vlámať do ich bytu, čím chcel poukázať na bežnú prax v Rusku, ako sa na príbuzných nepohodlných ľudí vyvíja nátlak. Posledný dôvod uviedol, že ako súkromný učiteľ pripravoval žiakov na maturity a prijímacie skúšky na univerzity. Na sociálnych sieťach zároveň zdieľal príspevky významného učiteľa s menom E. I., na ktorého je v súčasnej dobe vydaný zatykač, pričom tieto príspevky videli aj ľudia z jeho okolia. Začiatkom roka 2023 sa ho ľudia z okolia, s ktorými zvyčajne venčil psov, slovne vyhrážali udaním, ak neprestane s podporou Ukrajiny, pretože pracuje s deťmi a môže tak na ne neúmyselne preniesť svoj nesprávny postoj. Vtedy si uvedomil, že je pre neho nebezpečné ďalej v Rusku zotrvať a pracovať. Preto dňa 26.07.2024 z Moskvy legálne letecky vycestoval do Turecka a odtiaľ' sa letecky dopravil na územie SR. Na letisku ho už čakali manžel a syn a spolu odišli do synovho bytu v Bratislave, na Stavbárskej ulici, kde dva mesiace ostal bývať. Potom odišiel do Žiliny, kde od októbra 2024 do júna 2025 bol ubytovaný v jednom ubytovacom zariadení. Keďže 02.09.2024 skončila platnosť' schengenských víz, na území SR sa odvtedy zdržiaval nelegálne. Napokon začiatkom júla 2025 vycestoval do Humenného, kde z vyššie uvedených dôvodov požiadala o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. 3. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, žalovaný uviedol, že udelenie azylu je podľa § 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej v § 2 písm. d) zákona o azyle. Tento definuje prenasledovanie ako závažné alebo opakované konanie, spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, lebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: . použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, . zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné lebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, . odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, . neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, . trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak y výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona azyle, . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 4. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle je pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát. 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, , 3. iní pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím žiadateľa. 5. Žalovaný vyhodnotil či dôvody, ktoré žalobca v konaní uviedol, mohli spĺňať kritéria prenasledovania v zmysle vyššie uvedenej definície. Aby mohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 6. Z pohovoru so žiadateľom mal žalovaný za zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na aktuálnej politickej situácii v RF, nakoľko tam nie sú podľa neho dodržiavané základné ľudské práva ani zákony. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že bol podporovateľom J. H.'H. a jeho boja s korupciou, pričom podpora spočívala v účasti na protestoch, nakoľko bol presvedčený, že tým môže zlepšiť situáciu v Rusku alebo dosiahnuť zmenu vlády. V konaní bolo teda potrebné predovšetkým posúdiť, či strach, ktorý menovaná subjektívne cítila, mal oporu aj v objektívnej situácii. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžak/15-2019 z 25.09.2019, v zmysle ktorého, objektívny prvok strachu je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zastávania určitých náboženských alebo politických názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať' oporu v istej objektívnej situácii v jeho domovskom štáte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa obklopujú, ako aj o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte." V prípade žalobcu teda bolo potrebné skúmať individuálne okolnosti v kontexte so situáciou v krajine pôvodu. V súvislosti so všeobecnou situáciou v RF migračný úrad nevylučuje, že niektoré práva občanov Ruska sú skutočne obmedzované, avšak nie každé obmedzenie ľudských práv zakladá relevantný dôvod na udelenie azylu. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, kedy viackrát vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že,, azyl je výnimočný

inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím, postihujúcim jednotlivca alebo celej skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom a slobody s ňou spojené". (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019). 7. Z pohovoru so žalobcom pre žalovaného vyplynulo, že počas približne 8 rokov sa opakovane zúčastňoval verejných zhromaždení, na ktorých vystupoval s transparentmi, diskutoval s účastníkmi o politických otázkach a vyzýval ich k účasti na protestoch. Nebál sa otvorene hovoriť o J. H.'H., situácii na Ukrajine, politických väzňoch ani o prezidentovi K.. Svoje názory taktiež zverejňoval na sociálnych sieťach. Na podporu svojich tvrdení o týchto aktivitách predložil viacero dôkazov, a to fotodokumentáciu, niekoľko videozáznamov potvrdzujúcich účasť na protestoch, ako aj rôzne články. Uvedené materiály sú súčasťou spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov žalovaný nespochybnil že sa žalobca zúčastnil protestných zhromaždení a vykonávala ďalšie aktivity, ktorými vyjadroval svoj nesúhlas s tamojším režimom. 8. V jeho prípade preto žalovaný pripustil že mohol pociťovať' subjektívne obavy z dôvodov uvedených vyššie. Ak však kvôli tomu opustil územie RF, bolo potrebné posúdiť mieru opodstatnenosť takéhoto strachu. K prvku strach, ktorý predstavuje stav mysle a subjektívne kladenú podmienku pristupuje formulácia opodstatnený. To znamená, že to nie je iba stav mysle dotyčnej osoby, ktorý je rozhodujúci pre štatút utečenca, ale musí byť aj podložený objektívnou situáciou. Keďže formulácia opodstatnený strach obsahuje subjektívny i objektívny prvok, pri rozhodovaní o existencii opodstatneného strachu je nutné uvažovať o oboch jeho zložkách. V prípade žalobcu žalovaný zdôraznil, že, že počas účastí na mítingoch, ani po nich, sa nikdy nedostal do konfliktu s políciou, nebol zadržaný ani vypočúvaný a nebolo proti nemu vedené žiadne trestné konanie v súvislosti s účasťou na protestných akciách, ani kvôli vyjadreniam na sociálnych sieťach. Keďže žalobca neprišiel do kontaktu so štátnymi orgánmi a nečelil žiadnym represívnym opatreniam, možno konštatovať, že napriek dlhoročným protestným aktivitám o neho ruské štátne orgány neprejavovali záujem. 9. Podľa vyjadrenia žalobcu skutočnosť, že počas uplynulých rokov v krajine pôvodu nečelil žiadnym problémom so štátnymi orgánmi, samo o sebe neznamená, že mu v RF nehrozí nebezpečenstvo. Uviedol, že v krajine existuje systém umožňujúci dlhodobé uchovávanie údajov z telefonickej komunikácie, internetu a sociálnych sietí. Z informácii založených v spisovom materiáli sa stretávajú s rôznymi zákonnými, správnymi, policajnými alebo súdnymi opatreniami, ktoré súm diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom a ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako prenasledovanie. Z verejne dostupných zdrojov sa potvrdila aj existencia ruského sledovacieho systému, pričom ruská legislatíva nariaďuje telekomunikačným a internetovým spoločnostiam uchovávať obsah a metadáta užívateľskej komunikácie po dobu troch rokov. Nie je však možné s istotou vylúčiť, že v databázach štátnych bezpečnostných agentúr RF môžu byť' údaje archivované aj viac rokov. Systém operatívnych vyšetrovacích činností (SORM) je technická špecifikácia pre zákonné odpočúvacie rozhrania telekomunikačných a telefónnych sietí prevádzkovaných v Rusku. Súčasná podoba špecifikácie umožňuje cielené sledovanie telefónnej aj internetovej komunikácie. Pôvodne bol zavedený v roku 1995, aby umožnil Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) prístup k sledovaným údajom a v nasledujúcich rokoch bol prístup rozšírený aj na iné orgány činné v trestnom konaní. Napriek týmto informáciám nebolo voči žalobcovi nikdy vyvíjané také konanie, ktoré by spadalo pod pojem prenasledovanie. Sám žalobca a počas pohovoru uviedol, že nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie. Počas, ani po mítingoch nebol nikdy zadržaný, ani hľadaný, pritom na protesty chodil pravidelne a niekoľko rokov (2014 až 2022). Okrem toho svoj názor vyjadroval na sociálnych sieťach aj na verejnom priestranstve. Ak by bol pre štátne orgány RF záujmovou osobou z titulu svojich politických aktivít, ako aj existencie systému na uchovávanie údajov z telekomunikačných a internetových sietí, je vysoko pravdepodobné sa javí že by bol do svojho odchodu z krajiny pôvodu (26.07.2024) minimálne kontaktovaný príslušnými ruskými štátnymi orgánmi, prípadne zadržaný, obvinený, či bolo by voči nemu začaté trestné stíhanie. V priebehu konania však neboli zistené žiadne akty perzekvačného charakteru, ktoré by boli voči nemu za jeho politický názor uplatnené, ktoré by mu bránili naďalej v krajine zotrvať, a ktoré by ho prinútili z RF odísť' preč. Túto skutočnosť podporuje aj výpis z registra trestov vydaný Ministerstvom vnútra RF dňa 06.07.2024, ktorý neobsahuje žiadny záznam, ako aj vydanie dvoch cestovných pasov RF (dňa 23. 03.2022 a 30.08.2023). O

neopodstatnenosti obáv teda svedčí aj to, že v uvedenom období sám kontaktoval ruské štátne orgány, keď žiadal o vydanie uvedených cestovných pasov, ako aj o výpis z registra trestov, a to v troch po sebe nasledujúcich rokoch (2022, 2023, 2024), bez toho, aby čelil akýmkoľvek represívnym opatreniam 10. Ako ďalší dôvod uviedol žalobca skutočnosť, že kvôli politickej činnosti manžela, sa chceli vlámať' do ich bytu príslušníci FSB. V Rusku je podľa jeho slov bežnou praxou vplývať na nepohodlnú osobu prostredníctvom jeho blízkych, v jeho prípade kvôli politicky aktívnemu manželovi, ktorý je tiež žiadateľom o azyl na Slovensku. Podľa slov žalobcu prišli raz ku nim domov príslušníci tajnej služby, aby zistili, kde sa aktuálne manžel nachádza. Žalovaný uviedol, že postup štátnych orgánov, ako to žalobca počas pohovoru opísal, nemožno považovať za prenasledovanie, nakoľko v jeho prípade, nešlo o žiadne také opakujúce sa konanie, ako je, definované v § 2 písm. d) zákona o azyle. Pokiaľ štátne orgány mali zákonný dôvod zisťovať informácie o manželovi, potom návštevy blízkych rodinných príslušníkov záujmovej osoby, resp. vykonanie domovej prehliadky, prípadne zadržanie predmetov, ktoré môžu byť dôkaznými prostriedkami, sú bežnou a štandardnou súčasťou vyšetrovania v mnohých právnych systémoch vrátane slovenského. Všetky tieto kroky by mali prebiehať v súlade s platnými zákonmi a procesnými pravidlami, vrátane dodržiavania práv dotknutých osôb. Pokiaľ žalobca , ktorý o sebe uviedol, že nikdy nečelil trestnému stíhaniu, nebol spokojný s postupom príslušníkov bezpečnostnej služby, mohol sa obrátiť na nadriadený orgán, prípadne sa domáhať ochrany svojich práv u iných dostupných orgánov činných v trestnom konaní. K takémuto kroku vôbec nepristúpil ani o tom neuvažoval. Z dostupných zdrojov síce je možné nájsť zmienky o prípadoch, v ktorých štátne orgány RF vyvíjali nátlak, obmedzovali alebo sa vyhrážali rodinným príslušníkom osôb, ktoré verejne vyjadrili protest proti vojne na Ukrajine alebo inak kritizovali vládny režim, avšak väčšinou tomu tak bolo v prípadoch významných opozičný osobností alebo vysoko aktívnych kritikov. 11. Žalovaný konštatoval, že žalobca sa na štátne orgány so žiadosťou o pomoc mohol obrátiť aj v prípade slovných vyhrážok. Žiadnu uvedenú možnosť nevyužil, ani o tom neuvažoval a jediné riešenie videl v tom, že z RF vycestuje za svojim manželom a synom na Slovensko. V súvislosti s dostupnosťou vnútroštátnej ochrany v RF je pritom potrebné uviesť, že v Ústave RF sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť všetkým občanom spravodlivosť', slobodu, rovnosť, a tiež dôstojnosť jednotlivcov ako dôležité hodnoty. Polícia je zo zákona zodpovedná za ochranu života, zdravia a práv občanov, ďalej má zabrániť' trestným činom, odhaľovať ich a potláčať porušovanie zákona. Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva vo svojej správe z decembra 2024 uvádza:...zákon stanovuje nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivý a verejný súdny proces, ale zasahovanie výkonnej moci do súdnictva a korupcia v justícii toto právo do určitej miery oslabovali." Z vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že vnútroštátna ochrana v RF pred nezákonnými postupmi štátnych orgánov je dostupná. Napriek tomu, že existujú informácie o možných zásahoch štátnej moci, ako aj tvrdenia o korupcii v súdnictve, prokuratúre alebo iných kontrolných orgánoch, samotná existencia týchto všeobecných tvrdení nepostačuje na záver, že žalobcovi bola zo strany štátnych orgánov odmietnutá pomoc alebo ochrana. Keďže sa teda neobrátil na príslušné vnútroštátne orgány so sťažnosťou alebo podnetom proti postupu polície či bezpečnostných služieb, nebolo preukázané, že mu boli prostriedky nápravy zo strany štátnych orgánov odopreté. Mal v prvom rade využiť' možnosť vnútroštátnej ochrany, ktorá má vždy prednosť' pred medzinárodnou. Keďže možnosť vnútroštátnej ochrany nevyužil, ani sa o to nepokúsil, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu. 12. V súvislosti s ďalším dôvodom žiadosti o azyl, že ako učiteľ čelil zo strany známych z jeho okolia slovným vyhrážkam, že pokiaľ' neprestane prezentovať svoj politický postoj, tak ho udajú, žalovaný uviedol, , že uvedené vyhrážky zostali výlučne na verbálnej úrovni a neboli nikdy realizované v podobe konkrétnych krokov, smerujúcich k zásahu štátnych orgánov RF voči žalobcovi. Okrem toho žalobca dlhodobo (cca osem rokov) verejne prezentoval svoje politické názory prostredníctvom sociálnych sietí, aktívne sa zúčastňoval protestných zhromaždení a otvorene o svojich názoroch komunikoval na verejnosti. Napriek uvedeným aktivitám neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že voči nemu boli v minulosti prijaté represívne alebo iné sankčné opatrenia zo strany štátnych orgánov. Neexistuje ani dôkaz o tom, že by bol predmetom sledovania, vypočúvania, zadržania alebo iných foriem zásahu. Skutočnosť, že žiadateľ' mohol počas takto dlhého obdobia vykonávať pedagogickú činnosť a verejne vyjadrovať svoje politické presvedčenie bez toho, aby akékoľvek orgány verejnej moci voči nemu prejavili záujem alebo iniciovali opatrenia represívneho charakteru, nasvedčuje tomu, že nebo a ani nie je pre tieto orgány záujmovou osobou. 13. Ak by štátne orgány mali skutočne vážny záujem o osobu žalobcu , či už kvôli politickému presvedčeniu, manželovi alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, s najväčšou pravdepodobnosťou by mu príslušné orgány odopreli vydanie cestovných dokladov, aby tým zabránili vycestovaniu z krajiny. V kontexte s predmetnou žiadosťou o azyl žalovaný zdôraznil že žalobca nielenže získal cestovné

doklady, ale z Ruska dňa 26.07.2024 legálne letecky bez akýchkoľvek problémov aj vycestoval. Nielen v roku 2024, ale aj v lete roku 2023 z RF bez problémov vycestoval za svojou sestrou na španielsky ostrov Malorka, kde sestra žije, a po niekoľko týždňovom pobyte sa do Ruska bez problémov vrátil. Žalobca nepožiadal o azyl bezodkladne po vstupe na územie SR, ale až po jednoročnom nelegálnom pobyte na tomto území. Podľa jeho vyjadrenia, vedel o tejto možnosti, ale potreboval čas. Podľa jeho slov prišiel na Slovensko: .....bez znalosti slovenčiny, bez pochopenia vašich zákonov. Potrebovala som si dat' čas, aby som rozumela o čom sa so mnou ľudia rozprávajú. Čas, aby som mohla byť s manželom a synom. Teraz už chápem, že som tu v bezpečí, ale spočiatku mi strach, že ma opäť' oddelia od manžela a pošlú do Maďarska, alebo ešte horšie do Ruska, nedovoľoval prísť' na políciu." Žalobca svojimi vyjadreniami potvrdzuje účelovosť' svojej žiadosti o azyl na Slovensku. Bol si vedomý toho, že v prípade podania žiadosti o azyl bezprostredne po svojom príchode na Slovensko by bol v súlade s ustanoveniami Dublinského nariadenia vrátený do Maďarska, prípadne do Španielska, keďže v tom čase disponoval platnými schengenskými vízami, vydanými 20.07.2024 Maďarskom. Jeho tvrdenia, podľa ktorých so žiadosťou o azyl vyčkal takmer jeden rok z dôvodu potreby, času pre seba" a získania dôvery v ľudí a príslušníkov polície nemožno považovať za presvedčivé. Z predložených dokumentov vyplýva, že dôveru v slovenské štátne orgány nadobudol pomerne rýchlo, keďže krátko po príchode na Slovensko sa prihlásil na kurz slovenského jazyka. Obdobie, ktoré označuje ako čas potrebný na adaptáciu, v skutočnosti venoval najmä systematickému štúdiu slovenského jazyka s cieľom získať potvrdenie o jazykovej spôsobilosti, potrebné pre prijímacie konanie na vysokú školu. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že tzv. adaptačné obdobie využil primárne na účely jazykovej prípravy, a nie na riešenie svojich problémov, kvôli ktorým z RF odišiel a neskôr, po takmer roku, tu požiadal o azyl. Kurz slovenského jazyka absolvoval na Ústave celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity v Žiline, pričom intenzívne štúdium prebiehalo od októbra 2024 do júna 2025 a bolo ukončené záverečnou skúškou dňa 23. 06. 2025. Následne úspešne vykonal prijímacie skúšky na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulte matematiky, fyziky a informatiky, na bakalársky študijný program učiteľstvo matematiky a fyziky. Je preto zrejmé, že bezprostredné podanie žiadosti o azyl nebolo pre žalobcu prioritou hoci na migračnom úrade uvádzal obavy, kvôli ktorým z krajiny pôvodu odišiel preč. 14. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania dospel teda migračný úrad k záveru, že v konaní neboli objektívne preukázané opodstatnené obavy určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že dôvody žiadosti o azyl žalobcu považuje migračný úrad za účelové, ktorého jediným motívom je snaha o dosiahnutie legalizácie svojho pobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany. Takáto snaha o legalizáciu pobytu na území SR je však obchádzaním zákona. 15. Žalovaný taktiež skonštatoval, že žalobca v rokoch 2014 až 2022 chodil pravidelne na protestné mítingy na podporu H., s ľuďmi diskutoval na verejnosti o svojich opozičných politických názoroch, ktoré prezentoval aj na sociálnych sieťach, nemal nikdy žiadne problémy. Ako sám uviedol, nemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený, a to ani v súvislosti s tým, že ako učiteľ zdieľal svoj politický názor, za čo sa mu mali rodičia žiakov vyhrážať udaním. Počas konania nebolo ničím preukázané, že by bol v RF prenasledovaný za svoj opozičný politický postoj. Ani príchod príslušníkov FSB do bytu tak, ako to žalobca počas pohovoru opísal, nespĺňa definičné znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. V prípade významných opozičných osobností alebo vysoko aktívnych kritikov vlády je možné hovoriť o riziku, že by štátne orgány robili nátlak na samotných odporcov alebo na ich rodinných príslušníkov, čo v prípade žalobcu preukázané nebolo. Azylové konanie je konaním, ktoré je špecifické v tom, že každý prípad je posudzovaný individuálne, so zohľadnením na postavenie osoby, žiadajúcej o medzinárodnú ochranu. Bolo tomu tak aj v prípade žalobcu, ktorého dôvody boli vyhodnotené v úzkej súvislosti s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, predloženými dôkaznými prostriedkami, týkajúcich sa ohrozenia jeho bezpečnosti, ako aj vyjadrením právnej zástupkyne. Na základe uvedených skutočností migračný úrad vylúčil, že by v súvislosti s jeho politickým presvedčením bola bezpečnosť ohrozená do takej miery, že bol nútená z krajiny pôvodu odísť'. Správny orgán dospel k záveru, že žiadateľ' nepreukázal, že v krajine pôvodu bol vystavený prenasledovaniu alebo že by v prípade návratu hrozilo odôvodnené a reálne riziko prenasledovania či vážneho bezprávia. Migračný úrad sa teda s názorom právnej zástupkyne nestotožnil a menovanej medzinárodnú ochranu na území SR neudelil. 16. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa $ 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody

domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej ochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť' minimálne jednému z troch vyššie uvedených kritérií vážneho bezprávia. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť prechodného pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce dočasne požadovať ich vycestovanie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Sža/77/2010 z 12.10.2010: .....hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať." Migračný úrad dospel k záveru, že 1) RF síce vo svojom trestnom zákone nezrušila trest smrti, ale od roku 1996 uvalila na tento druh trestu moratórium a reálne tento trest nevykonáva. Síce Rusko si naďalej zachováva možnosť udelenia trestu smrti, nový trestný zákon z roku 1996 výrazne znížil počet trestných činov, za ktoré možno trest smrti udeliť'. Z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že v krajine pôvodu, nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie a nebol väznený, o čom svedčí aj výpis z registra trestov, ktorý si vybavil pred odchodom z krajiny pôvodu. Migračný úrad má za to, že v prípade návratu do Ruska hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu nehrozí. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobcovi boli bez problémov vydané cestovné doklady na Oddelení pasovej služby Ministerstva vnútra RF v rokoch 2022 a 2023. 2) Z pohovoru so žalobcom ďalej vyplynulo, že v Rusku nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu alebo trestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia. Zároveň tam nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány Ruska k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Na základe uvedených skutočností nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade návratu do Ruska, by sa stal objektom druhej formy vážneho bezprávia. 3) Migračný úrad sa zaoberal aj tým, či by žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Napriek tomu, že Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a hrozba konfliktu v blízkosti Rusko – ukrajinských hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí Ruska, ani v Moskve, odkiaľ' žalobca pochádza v súčasnej dobe medzinárodný, ani vnútroštátny ozbrojený konflikt neprebieha. Preto nie je dôvod domnievať sa, že v prípade návratu do Ruska, resp. do regiónu odkiaľ pochádza, by hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Na základe uvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do Ruska nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie je dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. 17. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto je posúdenie žiadosti z hľadiska § 10 zákona o azyle v jeho prípade irelevantné. Možno tiež skonštatovať, že žalobca nesplnil ani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR v zmysle §13b zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto je posúdenie žiadosti žalobcu z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné. II. Správna žaloba 18. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.01.2026 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2026 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím a to s poukazom na § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku a § 9 zákona o azyle. K tomu uviedol, že azyl z humanitných dôvodov môže Slovenská republika udeliť osobe, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ale z ľudského hľadiska je potrebné mu poskytnúť ochranu, pretože návrat do krajiny pôvodu by ho mohol vystaviť neznesiteľnej situácii, vážnym fyzickým

alebo psychickým útrapám, prípadne smrti. Zotrval na vyjadrení, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí vysoký trest odňatia slobody kvôli účasti na politických protestoch a účasti na politických aktivitách. Vyjadril obavy o svoj život najmä kvôli svojmu protivojnovému postoju, kritike prezidenta, politickej moci v krajine. Žalobca odcudzuje inváziu na Ukrajine, čo vyjadril aj verejne a vzhľadom na politickú situáciu v krajine pôvodu mu za to hrozí neprimerane vysoký trest odňatia slobody a zásah do jeho osobných práv. Učitelia v Rusku, ktorý prejavili svoj nesúhlas s inváziou na Ukrajinu sú zatýkaní a odsudzovaní na niekoľkoročné väzenie. To, že zatiaľ neboli voči žalobcovi vyvodené dôsledky v krajine pôvodu pripisuje tomu, že sa mu aj s rodinou podarilo utiecť. Na základe poznatkov žalobcu je tento presvedčený, že v prípade návratu do Ruska by bola vyvodená zodpovednosť za účasť na politických zhromaždeniach, prejavy nesúhlasu s vládnucim režimom. Žalobca má na území Slovenskej republiky syna aj manžela, študuje na vysokej škole a chcel by zostať na Slovensku, po ukončení štúdia sa riadne zamestnať a začleniť sa do spoločnosti. Nestotožňuje sa s politickou situáciu v krajine pôvodu, vzhľadom na svoje politické aktivity a názory sa do krajiny pôvodu nemôže vrátiť, nakoľko mu hrozí vysoký a neprimeraný trest. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobca o humanitárny azyl v správnom konaní nežiadal. Odkázal na rozhodnutia – rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, 1Sak/3/2024 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/11/2009, v zmysle ktorých námietka nevysporiadania sa s dôvodmi na udelenie azylu z humanitných dôvodov neobstojí, ak žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že existujú takéto dôvody. Žalobca vyjadruje v správnej žalobe obavy z vysokého trestu odňatia slobody kvôli účasti na politických protestoch a z dôvodu nesúhlasu s inváziou na Ukrajine. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam podrobne vyjadril v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že voči žalobcovi neboli vykonané žiadne akty perzekučného charakteru a ani za účasť na protestoch voči nemu neboli vyvodené žiadne dôsledky. Žalobca nebol nikdy zadržaný, z krajiny pôvodu vycestoval legálne na svoj cestovný pas a dokonca je držiteľom dvoch cestovných pasov. Incident, ktorý opísal, kde na politickom mítingu polícia zadržala jeho manžela a syna a ktorý zdokumentoval aj videozáznamom, nemal žiadne negatívne dôsledky pre jeho ďalší život v Rusku. Udalosť sa mala odohrať v roku 2018, manžel so synom boli vypočutí a prepustení. Žalovaný je preto presvedčený, že samotná účasť na niektorých protestoch a nesúhlasný názor na vojnu a politiku v Rusku nedeterminovali vo vzťahu k žalobcovi zo strany štátu žiadne zásahy do jeho práv. V prípade žalobcu neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by sa ani v budúcnosti mohol opodstatnene obávať prenasledovania za svoje predchádzajúce aktivity v RF. 20. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca opakovane uviedol, že v krajine pôvodu sa zúčastňoval na viacerých protivládnych aktivitách, je odporcom aktuálneho režimu, rovnako ako aj vojny na Ukrajine. V Rusku sú obyvatelia, ktorí zastávajú podobné názory ako žalobca prenasledovaní a trestaní. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa žalobca oprávnene obáva o svoj život za svoje politické aktivity a postoje, hrozí mu neprimerane vysoký trest sa jeho názory a nesúhlas s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine. Žalobca taktiež uvádza, že od vypuknutia vojny na Ukrajine je v Rusku prísny režim, trestaní sú všetci odporcovia režimu a politického smerovania krajiny. To, že doteraz nebol trestne stíhaný pripisuje tomu, že sa mu podarilo z krajiny včas odísť. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na svojom návrhu a navrhuje žalobe vyhovieť. 21. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by predtým neboli zahrnuté do jeho predchádzajúcich vyjadrení, no najmä svoje tvrdenia ničím nepodložil. Obavy, ktoré vyjadruje, boli predmetom skúmania v rámci administratívneho konania, žalobca ich týmto svojim vyjadrením bližšie nešpecifikuje ani nenavrhuje konkrétne doplnenie dokazovania. IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal 22. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

24. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 26. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 27. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 29. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c). 31. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku. 32. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 33. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14. apríla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: ČAS: MU-PO-110-27/2025-Ž zo dňa 10.12.2025, ktorým žalovaný vo výroku 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, vo výroku 2/ neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle vo výroku 3/ neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a vo výroku 4/ neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca s napadnutým rozhodnutím (teda so všetkými jeho výrokmi) nesúhlasil a žiadal v jeho zrušenie. 37. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca už vo vyhlásení cudzinca dňa 15.07.2025 uviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov, pretože je presvedčený že mu hrozí väzenie, pričom v zápisnici o podaní vysvetlenia dňa 15.07.2025 uviedol, že mu hrozí nebezpečenstvo, keďže nesúhlasil s politikou prezidenta o napadnutí Ukrajiny, keďže jeho nebohý otec bol Ukrajinec. Aktívne na sociálnych sieťach písal o nesúhlase s politickou situáciou a rozhodnutiami vlády RF. Má strach z návratu do domovskej krajiny, kde mu hrozí väzenie, pretože je zaregistrovaný v systéme SORM, ktorý sleduje jeho siete a telefónne rozhovory a účasti na mítingoch od roku 2014 proti vláde. 38. V spísanej žiadosti o azyl žalobca uviedol, predovšetkým že návrat do RF predstavuje nebezpečenstvo pre jeho slobodu a život. Dôvody súvisia s politikou štátu v RF najmä v posledných 3 rokoch. Označil tri príčiny strachu a úteku z RF. 39. Prvou príčinou boli politické dôvody , ktoré videl v podpore Ukrajiny, jej práva na sebaurčenie ako suverénneho štátu. Sympatizácii s J. H., účasti na takmer všetkých protiputinovských mítingoch od roku 2014 ako aj na akciách na podporu Ukrajiny. 40. Uviedol, že potom ako v RF začali zatýkať ľudí sa snažil odstrániť všetky svoje príspevky a správy zo sociálnych sietí, čo oddialilo zatknutie. Poukázal na existenciu systému SORM. Jeho postoje poznajú všetci priatelia, známi aj susedia. Aj toto je nebezpečné, lebo udavačstvu sa teraz píše v RF ľahko a jednoducho. 41. Ako druhú príčinu uviedol politickú činnosť jeho manžela B. L. J., ktorý na Slovensku tiež žiada o azyl. Keď si po manžela prišli, rozhodli sa odísť nadobro. Túto epizódu podrobne opísal vo svedectve v prospech manžela v jeho konaní o udelenie azylu. Keďže v Rusku je bežnou praxou vplývať na nepohodlnú osobu prostredníctvo blízkych, a preto by bolo pre neho nebezpečné zotrvať v Rusku, keďže manžel žiada o politický azyl na Slovensku. Keď sa príslušníci FSB alebo možno Centra E pokúšali vlámať do jeho bytu a chceli aby s nimi žalobca išiel nevedno kam. Jeden z nich sa otvorene opýtal, nakoľko bude manželovi jedno, čo sa s ním stane, a či si potom nájde čas sa s nimi spojiť.

42. Tretiu príčinu videl žalobca v jeho povolaní. V M. pracoval ako súkromný učiteľ matematiky a fyziky, pripravoval žiakov na maturitné a prijímacie skúšky na univerzity. Možnosti práce v štátnych školách považoval za nemožné, štátu ho pripravil o možnosť pracovať podľa svojho povolania za dôstojnú mzdu. Od februára 2022 je však nebezpečným aj práca ako súkromný učiteľ - niektorí známy sa mu vyhrážali, že na neho napíšu udanie, pretože pracuje s deťmi a môže im sprostredkovať svoju „nesprávnu“ pozíciu. Čo aj na otázky potvrdili. Nečakal kým na neho udanie napíšu ale sa rozhodol opustiť krajinu. 43. Na vstupnom pohovore so žalobcom ako žiadateľom o udelenie azylu dňa 01.08.2025 žalobca uviedol, predovšetkým že Slovenský jazyk sa naučil po príchod na územie SR, kurz trval od októbra 2024 do júna 2025. Dňa 26.05.2025 bol prijatý na 3 ročné bakalárske štúdium v odbore „učiteľstvo matematiky a fyziky“ na UK v Bratislave. Na otázku prečo 15.07.2025 požiadal o azyl na území SR, keď bol prijatý na štúdium uviedol, lebo sa na území SR nachádzal nelegálne, nemal povolenia na pobyt a platnosť jeho víz skončila. Naposledy bol v RF 26.07.2024. Žalobca má dva cestovné psy, jeden kde má španielske víza a jeden kde mal maďarské víza. Pri ich vybavovaní nemal žiadne problémy, iba musel dlhšie čakať na vybavenie, lebo boli dlhé rady. 44. Žalobca opätovne popísal dôvody ktorého ho viedli k podaniu žiadosti o azyl a to dôvod prvý , že vždy podporoval J. H. a jeho boj s korupciou. J. H. založil aj Fond boja s korupciou (FBK) a žalobca pravidelne chodievala na jeho mítingy, lebo si myslel, že môžeme niečo zlepšiť v Rusku alebo môže dôjsť k zmene vlády. Dňa 15.03.2014 sa prvýkrát zúčastnil mítingu s názvom, ,Pochod mieru v Moskve na podporu Ukrajiny, kde držal v rukách nápis s textom ,,Ruky preč od Ukrajiny" v anglickom jazyku a na druhej strane bol nápis v ruskom jazyku s textom „Rusko-Kain- komu je dovolené zabíjať bratov?" a tieto fotky sa nachádzajú aj na žalobcovom konte na Facebooku. Potom má USB kľúč, kde sa nachádzajú fotografie a videá zo štyroch mítingov, prvý míting z 15.03.2014, ktorý bol na podporu Ukrajiny, druhé video je z mítingu zo dňa 05.05.2018, kde zatkli žalobcovho manžela a syna a žalobca uteká za nimi. Tento míting mal názov „On nám nie je cárom" a bol zameraný proti N. K.. Potom sa na USB kľúči nachádzajú dve videá z roku 2019, prvé zo dňa 27.07.2019 za slobodné voľby do mestského výboru v Moskve a za nezávislé voľby v RF. Tiež sa tam nachádza video zo dňa 30.08.2019 za spravodlivé voľby do mestskej dumy, za všeobecne spravodlivé voľby v RF a na podporu väzňov zadržaných na predchádzajúcich mítingoch. Na USB kľúči sú aj odkazy na rôzne stránky na internete. Okrem toho, že chodil na mítingy, mal aj otvorenú občiansku pozíciu – rozpráva na verejnosti s ľuďmi o politických veciach a vyzýval ich na účasť na mítingoch. Ľudí kontaktoval osobne a cez sociálnu sieť Telegram, Whatsapp a trocha Facebook. Nemal zábrany a nebál sa hovoriť o Naval'nym, Ukrajine, politických väzňoch, F. H. a o tom, že K. nemôže tak dlho sedieť vo vedení krajiny, a že to môže viesť ku katastrofe, čo sa aj stalo a vypukla vojna na Ukrajine a H. zomrel. Tiež boli obmedzované ľudské práva v RF a krajina sa postupne posúva ku diktatúre. Keďže žalobcu nezatkli na mítingoch, neznamená to, že mu nič nehrozí. Nakoľko v RF existuje systém SORM na uchovávanie všetkých telefónnych hovorov, postov a komentárov na internete, tak sa obáva toho, že aj napriek vymazaniu postov a komentárov, ostali uschované v systéme SORM a za rozosielanie týchto správ a zverejňovaniu m postov a za telefonické rozhovory, ho môžu príslušníci FSB zatknúť a hrozí mu 5,7 alebo až 12 rokov väzenia. Od roku 2015 je situácia ešte horšia, existujú nové systémy SORM 2, SORM 3, ktoré kontrolujú všetky správy a všetkých poskytovateľov zaväzujú uchovávať všetky informácie. Druhým dôvodom je politická činnosť manžela, k čomu chcem doložil Osvedčenie o svedectve k udalosti, ktorá sa udiala 20.10.2023 v mieste žalobcovho bydliska, keď K. O. B. M. sa pokúšali vlámať do jeho o bytu. V tom čase bol doma, vyšiel na chodbu, aby sa s nimi porozprával, ale báli vstúpiť do bytu, lebo spolu s ním boli v byte dvaja psy, ktorí štekali a dva kocúry. Manžel a syn sa vtedy nachádzali na Slovensku. Poukázal tým na to, že v Rusku je bežnou praxou robiť nátlak na príbuzných nepohodlných ľudí. Od tejto udalosti sa uzavrel a nie otvorený voči iným. Tretí dôvod žiadosti o azyl súvisí s povolaním. Žalobca v Rusku pracoval ako súkromný učiteľ matematiky a fyziky a pripravoval žiakov na maturitné a prijímacie skúšky na univerzity. Pred začiatkom vojny na Ukrajine a aj potom zdieľal príspevky od významného pedagóga menom E. I. o negatívnom vplyve propagandy a demagógie na mladých ľudí v Rusku. Na tohto pedagóga menom E. I. je v súčasnej dobe vydaný zatykač. Netušil že tieto príspevky videli aj ľudia v jeho okolí, ktorí majú deti. Začiatkom roka 2023 sa mu štyria ľudia z okolia bydliska, s ktorými zvykol venčiť zatykač. Netušila som, že tieto príspevky videli aj ľudia v mojom okolí, ktorí majú deti. psov, začali vyhrážať udaním, ak neprestane s podporou Ukrajiny. V Rusku je teraz na školách povinný predmet s názvom „Rozhovory o vážnych veciach", kde sa propaguje vojna a opätovné obsadenie Ukrajiny, čo považuje za neprijateľné. Vedel o možnosti požiadať o azyl, ale potreboval . Po návrate do RF mu hrozí zatknutie a väznenie. Taktiež sa obáva zmiznutia bez stopy. Obáva sa toho, že bude väznený z už uvedených dôvodov.

45. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, súd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru nerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu protivládnych postojov, odporu vojne proti Ukrajine, podpory J. H., účasti na protivládnych protestoch a zverejňovaní príspevkov s uvedenou tématikou na sociálnych sieťach vrátane osobného šírenia protirežimových názorov, vrátane podpory J. H.. 46. Súd je toho názoru že v danom prípade žalovaný nemôže vzhľadom na okolnosti prípadu klásť neprimeraný dôraz na skutočnosť, že žalobca nepožiadal o azyl hneď po príchode na územie SR, ale až po prijatí na bakalárske štúdium t.j. po vypršaní tzv Schengenských víz. Je zrejmé, že hlavným dôvodom žiadosti bola obava z prenasledovania v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu. Pričom na podanie takejto žiadosti právny poriadok nestanovuje žiadnu lehotu, z neskorším podaním žiadosti zákon o azyle nespája žiadny následok, nestanovuje dokonca ani len poriadkovú lehotu v tomto smere, preto žiadateľ nemôže byť žiadnym spôsobom postihnutý na svojich právach v súvislosti s uplynutím času od jeho príchodu z krajiny pôvodu resp. jeho odchodu z krajiny pôvodu. Oneskorené podanie žiadosti o azyl môže v krajnom prípade predstavovať indíciu naznačujúcu, že azylový príbeh žiadateľa nemusí po zohľadnení ďalších okolností prípadu vyznieť dôveryhodne, nemôže však sám o sebe byť nosným dôvodom záveru o účelovosti podanej žiadosti. Okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie nenasvedčujú ži by akákoľvek časť azylového prípadu predneseného žalobcom bola nedôveryhodná. 47. Žalovaný si do administratívneho spisu zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./ XXXXXX-XXX zo dňa 15.04.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 1) v ktorej žiadal o zodpovedanie otázok či dochádza v Ruskej federácii k vykonštruovaným procesom s kritikmi politického režimu a politickej opozície a či sa stretávajú rodinní príslušníci s nejakými problémami z tohto dôvodu. 48. Žalovaný si zabezpečil aj správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./XXXXXX-XXX zo dňa 14.08.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 2) v ktorej žiadal o zodpovedanie otázky či existujú informácie, že v prípade politických oponentov režimu v Ruskej federácii dochádza k nejakej forme neštandardných, resp. obmedzujúcich, či nátlakových opatrení zo strany štátnych orgánov voči členom ich širšej rodiny? 49. Žalovaný si nakoniec zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./XXXXXX-XXX zo dňa 15.10.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 3) v ktorej žiadal o zodpovedanie otázok, či RF využíva (využívala systém SORM, SORM2 a SORM3 na monitorovanie a uchovávanie informácií. Či sú ruskí občania nejakým spôsobom sankcionovaní alebo zastrašovaní za účasť na protestoch, mítingoch a podujatiach namierených proti vládnemu režimu, ako aj za podporu Ukrajiny. Či je bežnou praxou v RF zastrašovanie alebo nátlak na rodinných príslušníkov nepohodlných ľudí, oponentov alebo kritikov režimu. Aké sú najaktuálnejšie informácie o stave ľudských práv a bezpečnostnej , politickej situácii v RF so zameraním na preverenie prenasledovania občanov v pozícii aktivistov a podporovateľov FBK a H.. Aká je reálna dostupnosť vnútroštátnej ochrany obyvateľom RF. Do akej miery sú tieto schopné efektívne zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť civilného obyvateľstva. Aká je najaktuálnejšia bezpečnostná situácia v RF so zameraním na mesto Moskva. 50. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). 51. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa priamo voči žiadnemu zo skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil. Žalovaný na jednej strane síce pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania (vážneho bezprávia) na strane žalobcu, ktoré z ním uvedených dôvodov nevzhliadol, a ako argumentačný doplnok uviedol, že žiadosť žalobcu je len účelová, keďže ju nepodal bezprostredne po príchode na územie SR, a obdobie

do jej podania využil na štúdium slovenského jazyka. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil, avšak v dôsledkoch niektorým tvrdenia žalobcu pripísal iný význam, resp. z neho čisto argumentačne dospel k záverom o neodpodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania. 52. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa, ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej nemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že by táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala. 53. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). 54. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. 55. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť dôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o medzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím politickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude reflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho pôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil s jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič nemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022). 56. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať. 57. Týmito požiadavkami sa žalovaný riadil len čiastočne. Hoci výpoveď žalobcu nepovažoval za nedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že 1. bol politicky aktívny, podporoval Ukrajinu, sympatizoval s J. H., zúčastňoval sa všetkých protiputinovských mítingov a akcii ako aj že 2. manžel žalobcu žiada na Slovensku o politický azyl, po ktorého si „prišli“, ktorému hrozí nebezpečenstvo v dôsledku čoho je ohrození jeho život a sloboda nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či žalobcom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu. 58. Žalovaný je však povinný dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon politickej činnosti spočívajúcej v protivládnych protestoch, podpore Ukrajiny, vyjadrovaní nesúhlasu s vojnou a dlhodobá aktívna činnosť na sociálnych sieťach ako aj osobne medzi ľuďmi, a súčasne aj činnosť a postavenie manžela, by mohol byť a to jednak vo vzťahu samotného žalobcu ale súčasne (aj vo vzťahu k jeho manželovi) v krajine pôvodu vnímaný tak, že, že by žalobca mohol byť ohrození prenasledovaním. Posúdiť je nevyhnutné aj samotnú skutočnosť, či by politická činnosť manžela a jeho názory nemohli byť aktérmi prenasledovania prisudzované aj žalobcovi.

59. Už samotná podstata prospektívneho rozhodovana potom znamená že na skutočnosť, že doposiaľ žiadateľ nebol priamo postihovaný, trestne stíhaný alebo nemal problémy pri cestovaní a vydávaní pasov, nie je možné nahliadať ako dôkaz o vysokej pravdepodobnosti že, štátna moc o všetkých dôvodoch pre ktoré iné osoby v obdobnej alebo rovnakej situácii prenasleduje vo vzťahu k žalobcovi vie, avšak vedome voči nemu nekoná, nie je pre ňu záujmovou osobou a žiadateľ sa takpovediac môže spoľahnúť že aj po návrate do krajiny pôvodu k prenasledovaniu s vysokou pravdepodobnosťou nedôjde. 60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že neexistujú relevantné dôvody pre obavy z prenasledovania žalobcu v krajine pôvodu, avšak pre uvedené konštatovanie nebral na zreteľ ani tie podklady rozhodnutia, ktoré sám zabezpečil, a to konkrétne polytématické správy č1 až 3 a prehľad príspevkov žalobcu zo sociálnych sietí. 61. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len okrajovo konštatuje že nespochybňuje , že žalobca sa zúčastnil protestných zhromaždení a vykonával ďalšie aktivity, ktorými vyjadroval svoj nesúhlas s tamojším režim a pripúšťa že z tohto dôvodu mohol pociťovať subjektívne obavy z prenasledovanie, avšak obratom dodáva že tento musí byť opodstatnený a naplnený musí byť aj objektívny prvok. 62. Naplnenie objektívneho prvku nevidí výlučne z dôvodu že sa žalobca nikdy do kontaktu so štátnymi orgánmi nedostal, nečelil represívnym opatreniam, štátne orgány o neho neprejavovali záujem, umožnili mu viackrát vycestovať a vydali mu dva cestovné pasy. Žalovaný teda prospektívne posudzuje opodstatnenosť strachu z prenasledovania v budúcnosti výlučne na skutočnostiach že žalobca do svojho odchodu z krajiny pôvodu žiadnemu postihu zo strany štátnych orgánov nečelil a preto takéto prenasledovanie nehrozí ani v budúcnosti. Uvedené závery však vyslovuje bez toho aby sa vysporiadal s obsahom polytématických správ č. 1-3, ktoré si do konania zabezpečil predovšetkým s tými ich časťami ktoré sa priliehavo vzťahujú na azylový príbeh žalobcu a bez vysporiadania sa s nimi, v podstate ani opodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania nie je možné riadne vyhodnotiť. Správny súd na ilustráciu uvádza z jednotlivých správ uvádza skutočnosti, ktoré ostali nepovšimnuté: 63. Z polytématickej správy č. 3 „Ruská vláda kladie osobitný dôraz na potláčanie protipovojnových nálad online. Väčšina trestných konaní sa začína v súvilosti s príspevkami na sociálnych sieťach, pričom sa často zameriavajú na obsah zverejnený roky pred začatím trestného stíhania“, „Príslušníci orgánov presadzovania práva začali zadržiavať jednotlivcov za vyjadrenie svojich protivojnových názorov od prvého dňa rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, keď Rusi vyšli do ulíc na rozsiahlych protestoch. Celkovo sme zdokumentovali 18900 zatknutí“, „ Do konca roku 2024 bola väčšina zatknutí za aktivity nesúvisiace s protestom spojená s príspevkami na sociálnych sieťach“, „ Okrem protivojnových aktivistov zadržali strážcovia zákona aj jednotlivcov, ktorí sa nevyjadrujú proti samotnej invázii na Ukrajinu, ale kritizujú konkrétne rozhodnutia vlády súvisiace s vojnou“, „jednotlivci obvinení v protivojnových prípadoch sú najčastejšie odsúdení na relatívne dlhé tresty odňatia slobody v rozmedzí od 4 do takmer 7 rokov a od 7 do takmer 10 rokov“, „ od februára 2023 sme sa dozvedeli 412 nových obvinených v prípadoch odporu proti vojne“, „ Súd v ruskej západnej exkláve Kaliningrad odsúdil 19.9. obyvateľa mesta Svetlogorsk na šesť rokov väzenia za online príspevky kritizujúce ruskú inváziu na Ukrajinu“, „ Odkedy Moskva vo februári 2022 spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, boli odsúdené desiatky ruských novinárov, blogerov a používateľov internetu za obvinenie zo šírenia nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“, „ v týždňoch po invázii podpísal ruských prezident zákony kriminalizujúce akúkoľvek kritiku ruských ozbrojených síl a vojny na Ukrajine“, „ Viac ako 20 tisíc osôb bolo vystavených tvrdým represáliám za svoje protivojnové postoje“, „ V júni 2024 Amnesty International informovala o praxi ruských štátnych orgánov odopierať politickým disidentom a aktivistom kritickým voči vláde, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe alebo boli odsúdení na trest odňatia slobody kontakt s ich rodinnými príslušníkmi. Podľa AI ide o systematickú stratégiu úradov s cieľom izolovať a umlčať disidentov, čo má negatívny dopad aj na ich príbuzných a známych.“, „ Celonárodné represálie v Rusku sa zameriavajú na bežných občanov, pričom bolo začatých najmenej76 trestných konaní za príspevky do Protikorupčnej nadácia J. H. (FBK)“, „represálie sa zameriavajú nielen na aktivistov ale aj na učiteľov a programátorov“, „Presne pred štyrmi rokmi moskovský súd označil FBK a jej pobočky za extrémistické organizácie a teraz ruské orgány vedú koordinované a celoštátne zásahy proti jej finančným podporovateľom“, „... príslušníci orgánov činných v trestnom konaní sa dopúšťali mučenia, zneužívania a násilia s cieľom vynútiť priznania do podozrivých a zodpovedné orgány len zriedka volali úradníkov k zodpovednosti“, „ vo februári okresný súd v Ussuriisku predlžil nútenú hospitalizáciu sibírskeho šamana, ktorý bol v roku 2021

proti svojej vôli poslaný do psychiatrickej klinky po tom, č bol v roku 2019 zadržaný za protiputinovskú aktivitu. 64. Z polytématickej správy č. 2: „ Ruské úrady v rámci svojho neúprosného potláčania všetkých disidentov podnikajú čoraz tvrdšie represálie voči deťom a ich rodinám, najmä proti tým ktorý sa stavajú proti ruskej agresii na Ukrajine“ 65. Z polytématickej správy č. 1 : „ Keďže rozsiahla vojna Ruska proti Ukrajine vstúpila do tretieho roku, úrady v roku 2024 zintenzívnili zásahy proti občianskej spoločnosti a nesúhlasu. Opäť rozšírili ruský represívny legislatívny arzenál a zacielili na kritikov s represívnymi a stigmatizujúcim nálepkami zahraničný agent, nežiaduci a extrémista, mastnými pokutami a dlhými trestami odňatia slobody“ , „ zdá sa že opatrenia sú zamerané na potrestanie kritikov v exile a ich rodinných príslušníkov, ktorí zostávajú v Rusku“, „Ruské úrady pokračovali v rozširovaní a využívaní legislatívy o zahraničných agentoch a nežiaducich organizáciách s cieľom zamerať sa na médiá, obhajcov ľudských práv a iných kritikov“, „ v ruskom prípade právny systém nefunguje ako garant práv ale ako donucovací mechanizmus umožňujúci politické potlačenie pod rúškom súdnej legitimity“, „ vývoj legislatívy súvisiacej s extrémizmom v Rusku odhaľuje sofistikovaný model štátnej represie prostredníctvom právneho formalizmu“, „ Toto rozhodnutie kriminalizovalo akúkoľvek formu verejnej alebo súkromnej podpory H. protikorupčnej činnosti a pripravilo pôdu pre hromadné stíhanie jeho spolupracovníkov...“, „Veľký zlom nastal v roku 2022, keď sa výrazne rozšíril zákon o zahraničných agentoch. Podľa nových ustanovení môžu byť teraz jednotlivci označovaní za zahraničných agentov za vyjadrovanie osobných názorov online, ktoré úrady interpretujú ako ovplyvnené zahraničnými agentami – bez ohľadu na skutočné financovanie“, „Ruský notoricky vágny a široký protiextrémistický zákon sa používa na stíhanie tých, ktorí žiadajú slobodné a spravodlivé voľby, odhaľujú korupciu, obhajujú politických väzňov alebo sa zdajú stúpencami Navaľného“, „Keďže doma bol všetok nesúhlas potlačený, Rusko obracia svoju pozornosť na oponentov, ktorí hľadajú útočisko na Západe“, „Aktivistka A. P. utieka z Ruska po zatknutí a vyhrážaní sa väzením za protivojnové príspevky na sociálnych sieťach“, „ Správa pomocou niekoľkých názorných prípadov dokumentuje, ako úrady využili právne medzery a vymysleli zámienky na ďalšiu izoláciu disidentov vrátane tých, ktorí boli uväznení za to, že prehovorili proti ruskej invázii na Ukrajinu“, „ Nie sú to ojedinelé praktiky, ktoré používa niekoľko nečestných predstaviteľov. Ide o zámernú stratégiu ruskej vlády izolovať a umlčať disidentov a spôsobovať im a ich rodinám ďalšie utrpenie“, „ Tí ktorí vyjadrujú nesúhlas s vojnou, sú obzvlášť zraniteľní voči hrozbám násilného rozdelenia rodín alebo pozbavenia rodičovských práv“ 66. V dôsledku toho je možné konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). Toto potom dopadá aj na posúdenie existencie dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. 67. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalovaný v administrovanom konaní disponuje videozáznamami z protestov, ktorých sa žalobca zúčastnil, a uznal aj aktivitu žalobcu na sociálnych sieťach, obsah záznamov a konkrétne príspevky na sociálnych sieťach v napadnutom rozhodnutí neuvádza a nevyhodnocuje, či je ich možné považovať za relevantné aktivity žalobcu proti vládnucemu režimu domovského štátu, alebo nie, a to tiež v súvislosti so správami o krajine pôvodu ako aj článkami o stíhaní občanov RF za protivládne aktivity predložené žalobcom na usb kľúči (v administratívnom spise ako príloha č. 19) 68. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. 69. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta

ochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie utečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 70. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010). 71. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej skupiny (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2023 sp. zn. 1Sak/10/2023). 72. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že existencia predchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu, ktorú by vyžadoval Dohovor z roku 1951 či zákon o azyle. K dôkaznému štandardu pri posudzovaní opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním najvyšší správny súd uvádza, že určenie opodstatnenosti strachu pred prenasledovaním predstavuje hypotézu alebo akýsi pokus predpokladať, čo sa stane so žiadateľom o azyl v budúcnosti v prípade, ak bude vrátený do krajiny pôvodu. Správny orgán je povinný vziať do úvahy všetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa žiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený štandard opodstatneného strachu. Je potrebné, aby správne orgány na tento účel aplikovali správny dôkazný štandard. Najbežnejšie používaným štandardom dokazovania pri posudzovaní opodstatneného strachu z prenasledovania je „primeraná miera pravdepodobnosti“. 73. Najvyšší správny súd SR aj vo svojich ďalších rozhodnutiach rozvádza (pozri bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu z 30. marca 2023 sp. zn. 2Sak/1/2023), že "primeraná pravdepodobnosť nežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu (...) je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci dôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená, že v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že test "primeranej pravdepodobnosti" predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard "nad všetku pochybnosť" v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných prípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s celkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným." 74. Od žiadateľa sa teda nevyžaduje preukázať jasnú pravdepodobnosť prenasledovania v prípade návratu do vlasti aj vzhľadom na subjektívny prvok strachu zakotvený v definícii utečenca. Uvedenými východiskami sa však žalovaný neriadil, keďže skutočnosti, ktoré boli nesporné, vyhodnotil tým spôsobom, že v minulosti, resp. do odchodu žalobcu z Ruskej federácie nemal so štátnymi orgánmi žiadne problémy a zo skutočnosti že žalobca podal žiadosť o azyl až s odstupom času, vyhodnotil žiadosť ako účelovú, hoci táto účelovosť nebola potvrdená žiadnym dôkazom. Opakovane správny súd vytýka žalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí prakticky vôbec nezaoberal informáciami o krajine pôvodu žalobcu, pričom vôbec nekonfrontoval tvrdenia žalobcu (a jeho manžela) so správami o krajine pôvodu žalobcu (s informáciami týkajúcimi sa politického prostredia v Ruskej federácii) nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. 75. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie vo výrokoch 1/ o neudelení azylu a 2/ neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, a pre dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich

oporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť prípad žalobcu, zohľadniť pritom všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, vrátane poly tematických správ č. 1 až 3, pričom vyhodnotiť musí aj žalobcom predložené údaje na usb kľúči založenom v administratívnom spise ako príloha č. 19, a to tak vo vzťahu k posúdeniu existencie dôvodov na udelenie azylu, ako aj na poskytnutie doplnkovej ochrany (kde je tiež potrebné dôsledne vyhodnotiť všetky správy o krajine pôvodu) a nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť. 76. Samozrejme že aj keď niektoré jednotlivé skutočnosti, sami o sebe pre udelenie medzinárodnej ochrany nemusia svedčiť, je potrebné sa nimi najprv dôsledne zaoberať. Nedá sa totiž vylúčiť že žalobcovi okrem jeho vlastnej politickej činnosti môže byť pričítaná ako vlastná aj činnosť a názory jeho manžela. Pritom nie je rozhodujúce, či žalobca politické názory (protivládne a protivojnové) s vládou reálne zastáva alebo nie, pretože ako vyvodil Najvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn. 1Sža/52/2014, na účely udelenia azylu je podstatné, či je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľovi pripisovaný zo strany pôvodcov prenasledovania. 77. Úlohou žalovaného posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom, pričom na pamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania. 78. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu z prenasledovania žalobcu predovšetkým posúdil dôsledky, ktorým by žalobca, čelil v prípade, keby sa vrátil do krajiny pôvodu, teda do Ruskej federácie. Prihliadne pritom na politický profil žalobcu a jeho manžela (v tomto smere sa bude venovať aj politickému profilu manžela žalobcu a do akej miery môžu byť jeho postoje prisudzované žalobcovi“) Následne na základe toho rozhodne, či strach žalobcu vyplývajúci z jeho azylového príbehu je opodstatnený a či z azylovo relevantného dôvodu. 79. Správny súd sa stotožnil, s názorom žalovaného, že dôvody neudelenia humanitárneho azylu v napadnutom rozhodnutí nebol povinný odôvodňovať, keďže žalobca v administratívnom konaní dôvody pre udelenie humanitárneho azylu netvrdil. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie žalovanému na ďalšie konanie, sa žalovaný k dôvodom humanitárneho azylu tvrdeným žalobcom v podanej žalobe (ak to bude potrebné) vyjadrí v novom rozhodnutí vo veci. 80. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 81. Nakoľko žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, teda nielen v časti neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany, ale aj v časti neudelenia azylu na účel zlúčenia rodiny a tiež v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, preskúmal správny súd aj uvedené výroky a dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná je potrebné ju zamietnuť, nakoľko žalobca podľa obsahu spisu (a ani netvrdil opak) nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po ich udelení zlúčiť. 82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. Správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na zrušenie napadnutých výrokov 1/ a 2/ o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, možno v jeho prípade aj napriek formálnemu zamietnutiu žaloby proti výrokom 3/ a 4/ napadnutého rozhodnutia stále dospieť k záveru a jeho plnom úspechu v konaní pred správnym súdom, keďže z materiálneho hľadiska vzhľadom aj na jeho argumentáciu obsiahnutú v podanej správnej žalobe dosiahol zrušenie pre neho kľúčových výrokov 1/ a 2/, pričom o jeho žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu bude rozhodované opätovne a súčasne nie je vylúčená (vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd už

rozhodnutie o nepriznaní azylu a doplnkovej ochrany manželovi žalobcu zrušil a vrátil na ďalšie konanie opakovane) zmena skutkových okolností vo vzťahu posudzovaniu nároku na azyl resp. doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny. 83. O výške trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].