{"guid": "63554e6d-3d72-45de-8fa8-ede6cdf8c721:248c53e5-3ccb-440a-bb70-6fe493b458d1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1", "spisova_znacka": "20SaZ/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 20SaZ/1/2026 z 14. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. apríla 2026, sp. zn. 20SaZ/1/2026, ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1", "identifikacne_cislo": "0726100055", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 974, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-974", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/248c53e5-3ccb-440a-bb70-6fe493b458d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n20SaZ/1/2026\n0726100055\n14. 04. 2026\nMgr. Pavel Ištók\nECLI:SK:SpSBA:2026:0726100055.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX Ruská federácia, RF č. XXXXXXXXX, adresa posledného trvalého pobytu v krajine\npôvodu: C. D., E. X/X/XX, D., toho času: B. XXXX/XX F., zastúpeného Centrom právnej pomoci,\nkancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej\nžalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. G.: D./XXXX-X zo dňa\n10.12.2025, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu č.\nG.: D./XXXX-X zo dňa 10.12.2025, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými žalovaný neudelil azyl a neposkytol\ndoplnkovú ochranu žalobcovi: A. B. nar. XX.XX.XXXX, cestovný pas RF č. XXXXXXXXX s platnosťou\ndo 30.08.2033, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave žalobu proti výrokom 3/ a 4/, ktorými žalovaný neudelil žalobcovi azyl na\núčel zlúčenia rodiny a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny z a m i e t a .\nIII. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Žalovaný rozhodnutím G.: D./XXXX-X zo dňa 10.12.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol,\nže žalobcovi sa neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“); neposkytuje\ndoplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje azyl na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje doplnková\nochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 15.07.2025 žalobca požiadal o\nudelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z politických dôvodov. Legálne\npricestoval na územie SR dňa 27.07.2024. Za účelom zdôvodnenia žiadosti 01.08.2025 vykonaný\nvstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany,\nnemal žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi a nikdy nebol\ntrestne stíhaný alebo väznený. O udelenie azylu požiadal z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko sa v\nkrajine pôvodu zúčastňoval protestov na podporu H.'H.. Od roku 2014 až do roku 2022 chodil pravidelne\nna jeho mítingy, pretože si myslel, že môže niečo v RF zlepšiť. Okrem účasti na mítingoch, osobne\ndiskutoval na verejnosti s ľuďmi o politických záležitostiach a vyzýval ich na účasť na týchto protestných\nakciách. Okrem toho svoje názory prezentoval aj na sociálnych sieťach Telegram a Facebook, ako aj\n\nprostredníctvom komunikačnej aplikácii Whatsapp, pričom nemal zábrany a nebál sa otvorene hovoriť\no H.'H., Ukrajine, politických väzňoch, F. H. a o tom, že Putin nemôže tak dlho byt' vo vedení krajiny.\nAj napriek tomu, že počas protestov, ani po nich, nebol nikdy zatknutý, automaticky podľa žalobcu\nneznamená, že mu nič v Rusku nehrozí. Keďže v krajine existuje systém, ktorý uchováva všetky\ntelefonické hovory, príspevky a komentáre na internete, obáva sa, že aj po odstránení všetkého obsahu\nzo svojich sociálnych sietí môže byť obvinený z extrémizmu. Tento systém zabezpečuje dlhodobé\nuchovávanie dát, bez ohľadu na to, či autor informáciu odstránil alebo nie. Ako ďalší dôvod žiadosti o azyl\nuviedol politickú činnosť svojho manžela, za čo sa dňa 20.10.2023 príslušníci tajných služieb pokúšali\nvlámať do ich bytu, čím chcel poukázať na bežnú prax v Rusku, ako sa na príbuzných nepohodlných ľudí\nvyvíja nátlak. Posledný dôvod uviedol, že ako súkromný učiteľ pripravoval žiakov na maturity a prijímacie\nskúšky na univerzity. Na sociálnych sieťach zároveň zdieľal príspevky významného učiteľa s menom E.\nI., na ktorého je v súčasnej dobe vydaný zatykač, pričom tieto príspevky videli aj ľudia z jeho okolia.\nZačiatkom roka 2023 sa ho ľudia z okolia, s ktorými zvyčajne venčil psov, slovne vyhrážali udaním, ak\nneprestane s podporou Ukrajiny, pretože pracuje s deťmi a môže tak na ne neúmyselne preniesť svoj\nnesprávny postoj. Vtedy si uvedomil, že je pre neho nebezpečné ďalej v Rusku zotrvať a pracovať. Preto\ndňa 26.07.2024 z Moskvy legálne letecky vycestoval do Turecka a odtiaľ' sa letecky dopravil na územie\nSR. Na letisku ho už čakali manžel a syn a spolu odišli do synovho bytu v Bratislave, na Stavbárskej ulici,\nkde dva mesiace ostal bývať. Potom odišiel do Žiliny, kde od októbra 2024 do júna 2025 bol ubytovaný\nv jednom ubytovacom zariadení. Keďže 02.09.2024 skončila platnosť' schengenských víz, na území SR\nsa odvtedy zdržiaval nelegálne. Napokon začiatkom júla 2025 vycestoval do Humenného, kde z vyššie\nuvedených dôvodov požiadala o azyl. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.\n3. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, žalovaný uviedol, že udelenie azylu je\npodľa § 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej\nv § 2 písm. d) zákona o azyle. Tento definuje prenasledovanie ako závažné alebo opakované konanie,\nspôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, lebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje\njednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: . použití fyzického alebo psychického násilia\nvrátane sexuálneho násilia, . zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú\ndiskriminačné lebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, . odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie\nk neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, . neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom\nstíhaní alebo treste, . trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase\nkonfliktu, ak y výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona\nazyle, . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n4. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle je pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát. 2.\nstrany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, , 3. iní pôvodcovia, ak\nmožno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť\nochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím žiadateľa.\n5. Žalovaný vyhodnotil či dôvody, ktoré žalobca v konaní uviedol, mohli spĺňať kritéria prenasledovania\nv zmysle vyššie uvedenej definície. Aby mohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma\nmedzinárodnej ochrany, musí byť objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania vychádzajú z\n§ 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti\nk určitej sociálnej skupine.\n6. Z pohovoru so žiadateľom mal žalovaný za zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na aktuálnej\npolitickej situácii v RF, nakoľko tam nie sú podľa neho dodržiavané základné ľudské práva ani zákony.\nV tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že bol podporovateľom J. H.'H. a jeho boja s korupciou,\npričom podpora spočívala v účasti na protestoch, nakoľko bol presvedčený, že tým môže zlepšiť\nsituáciu v Rusku alebo dosiahnuť zmenu vlády. V konaní bolo teda potrebné predovšetkým posúdiť,\nči strach, ktorý menovaná subjektívne cítila, mal oporu aj v objektívnej situácii. Žalovaný poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžak/15-2019 z 25.09.2019, v zmysle ktorého, objektívny prvok\nstrachu je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zastávania určitých\nnáboženských alebo politických názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať' oporu v istej\nobjektívnej situácii v jeho domovskom štáte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa\nobklopujú, ako aj o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte.\" V prípade žalobcu teda bolo potrebné\nskúmať individuálne okolnosti v kontexte so situáciou v krajine pôvodu.\nV súvislosti so všeobecnou situáciou v RF migračný úrad nevylučuje, že niektoré práva občanov\nRuska sú skutočne obmedzované, avšak nie každé obmedzenie ľudských práv zakladá relevantný\ndôvod na udelenie azylu. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR, kedy viackrát vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že,, azyl je výnimočný\n\ninštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje\noprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a\nnikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek bezprávím, postihujúcim\njednotlivca alebo celej skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne\núzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako\naj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len\npre prenasledovanie zo zákonom a slobody s ňou spojené\". (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžak/17/2019 zo dňa 15.11.2019).\n7. Z pohovoru so žalobcom pre žalovaného vyplynulo, že počas približne 8 rokov sa opakovane\nzúčastňoval verejných zhromaždení, na ktorých vystupoval s transparentmi, diskutoval s účastníkmi o\npolitických otázkach a vyzýval ich k účasti na protestoch. Nebál sa otvorene hovoriť o J. H.'H., situácii\nna Ukrajine, politických väzňoch ani o prezidentovi K.. Svoje názory taktiež zverejňoval na sociálnych\nsieťach. Na podporu svojich tvrdení o týchto aktivitách predložil viacero dôkazov, a to fotodokumentáciu,\nniekoľko videozáznamov potvrdzujúcich účasť na protestoch, ako aj rôzne články. Uvedené materiály\nsú súčasťou spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov žalovaný nespochybnil že sa žalobca\nzúčastnil protestných zhromaždení a vykonávala ďalšie aktivity, ktorými vyjadroval svoj nesúhlas s\ntamojším režimom.\n8. V jeho prípade preto žalovaný pripustil že mohol pociťovať' subjektívne obavy z dôvodov uvedených\nvyššie. Ak však kvôli tomu opustil územie RF, bolo potrebné posúdiť mieru opodstatnenosť takéhoto\nstrachu. K prvku strach, ktorý predstavuje stav mysle a subjektívne kladenú podmienku pristupuje\nformulácia opodstatnený. To znamená, že to nie je iba stav mysle dotyčnej osoby, ktorý je rozhodujúci\npre štatút utečenca, ale musí byť aj podložený objektívnou situáciou. Keďže formulácia opodstatnený\nstrach obsahuje subjektívny i objektívny prvok, pri rozhodovaní o existencii opodstatneného strachu je\nnutné uvažovať o oboch jeho zložkách. V prípade žalobcu žalovaný zdôraznil, že, že počas účastí\nna mítingoch, ani po nich, sa nikdy nedostal do konfliktu s políciou, nebol zadržaný ani vypočúvaný a\nnebolo proti nemu vedené žiadne trestné konanie v súvislosti s účasťou na protestných akciách, ani\nkvôli vyjadreniam na sociálnych sieťach. Keďže žalobca neprišiel do kontaktu so štátnymi orgánmi a\nnečelil žiadnym\nrepresívnym opatreniam, možno konštatovať, že napriek dlhoročným protestným aktivitám o neho ruské\nštátne orgány neprejavovali záujem.\n9. Podľa vyjadrenia žalobcu skutočnosť, že počas uplynulých rokov v krajine pôvodu nečelil žiadnym\nproblémom so štátnymi orgánmi, samo o sebe neznamená, že mu v RF nehrozí\nnebezpečenstvo. Uviedol, že v krajine existuje systém umožňujúci dlhodobé uchovávanie údajov z\ntelefonickej komunikácie, internetu a sociálnych sietí. Z informácii založených v spisovom materiáli\nsa stretávajú s rôznymi zákonnými, správnymi, policajnými alebo súdnymi opatreniami, ktoré súm\ndiskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom a ktoré by bolo možné vyhodnotiť\nako prenasledovanie. Z verejne dostupných zdrojov sa potvrdila aj existencia ruského sledovacieho\nsystému, pričom ruská legislatíva nariaďuje telekomunikačným a internetovým spoločnostiam uchovávať\nobsah a metadáta užívateľskej komunikácie po dobu troch rokov. Nie je však možné s istotou\nvylúčiť, že v databázach štátnych bezpečnostných agentúr RF môžu byť' údaje archivované aj viac\nrokov. Systém operatívnych vyšetrovacích činností (SORM) je technická špecifikácia pre zákonné\nodpočúvacie rozhrania telekomunikačných a telefónnych sietí prevádzkovaných v Rusku. Súčasná\npodoba špecifikácie umožňuje cielené sledovanie telefónnej aj internetovej komunikácie. Pôvodne bol\nzavedený v roku 1995, aby umožnil Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) prístup k sledovaným\núdajom a v nasledujúcich rokoch bol prístup rozšírený aj na iné orgány činné v trestnom konaní.\nNapriek týmto informáciám nebolo voči žalobcovi nikdy vyvíjané také konanie, ktoré by spadalo pod\npojem prenasledovanie. Sám žalobca a počas pohovoru uviedol, že nebolo voči nemu nikdy vedené\ntrestné konanie. Počas, ani po mítingoch nebol nikdy zadržaný, ani hľadaný, pritom na protesty chodil\npravidelne a niekoľko rokov (2014 až 2022). Okrem toho svoj názor vyjadroval na sociálnych sieťach aj\nna verejnom priestranstve. Ak by bol pre štátne orgány RF záujmovou osobou z titulu svojich politických\naktivít, ako aj existencie systému na uchovávanie údajov z telekomunikačných a internetových sietí, je\nvysoko pravdepodobné sa javí že by bol do svojho odchodu z krajiny pôvodu (26.07.2024) minimálne\nkontaktovaný príslušnými ruskými štátnymi orgánmi, prípadne zadržaný, obvinený, či bolo by voči nemu\nzačaté trestné stíhanie. V priebehu konania však neboli zistené žiadne akty perzekvačného charakteru,\nktoré by boli voči nemu za jeho politický názor uplatnené, ktoré by mu bránili naďalej v krajine zotrvať,\na ktoré by ho prinútili z RF odísť' preč. Túto skutočnosť podporuje aj výpis z registra trestov vydaný\nMinisterstvom vnútra RF dňa 06.07.2024, ktorý neobsahuje žiadny záznam, ako aj vydanie dvoch\ncestovných pasov RF (dňa 23. 03.2022 a 30.08.2023). O\n\nneopodstatnenosti obáv teda svedčí aj to, že v uvedenom období sám kontaktoval ruské štátne\norgány, keď žiadal o vydanie uvedených cestovných pasov, ako aj o výpis z registra trestov, a to v troch po\nsebe nasledujúcich rokoch (2022, 2023, 2024), bez toho, aby čelil akýmkoľvek represívnym opatreniam\n10. Ako ďalší dôvod uviedol žalobca skutočnosť, že kvôli politickej činnosti manžela, sa chceli vlámať'\ndo ich bytu príslušníci FSB. V Rusku je podľa jeho slov bežnou praxou vplývať na nepohodlnú\nosobu prostredníctvom jeho blízkych, v jeho prípade kvôli politicky aktívnemu manželovi, ktorý je\ntiež žiadateľom o azyl na Slovensku. Podľa slov žalobcu prišli raz ku nim domov príslušníci tajnej\nslužby, aby zistili, kde sa aktuálne manžel nachádza. Žalovaný uviedol, že postup štátnych orgánov,\nako to žalobca počas pohovoru opísal, nemožno považovať za prenasledovanie, nakoľko v jeho\nprípade, nešlo o žiadne také opakujúce sa konanie, ako je, definované v § 2 písm. d) zákona o azyle.\nPokiaľ štátne orgány mali zákonný dôvod zisťovať informácie o manželovi, potom návštevy blízkych\nrodinných príslušníkov záujmovej osoby, resp. vykonanie domovej prehliadky, prípadne zadržanie\npredmetov, ktoré môžu byť dôkaznými prostriedkami, sú bežnou a štandardnou súčasťou vyšetrovania\nv mnohých právnych systémoch vrátane slovenského. Všetky tieto kroky by mali prebiehať v súlade s\nplatnými zákonmi a procesnými pravidlami, vrátane dodržiavania práv dotknutých osôb. Pokiaľ žalobca ,\nktorý o sebe uviedol, že nikdy nečelil trestnému stíhaniu, nebol spokojný s postupom príslušníkov\nbezpečnostnej služby, mohol sa obrátiť na nadriadený orgán, prípadne sa domáhať ochrany svojich\npráv u iných dostupných orgánov činných v trestnom konaní. K takémuto kroku vôbec nepristúpil ani\no tom neuvažoval. Z dostupných zdrojov síce je možné nájsť zmienky o prípadoch, v ktorých štátne\norgány RF vyvíjali nátlak, obmedzovali alebo sa vyhrážali rodinným príslušníkom osôb, ktoré verejne\nvyjadrili protest proti vojne na Ukrajine alebo inak kritizovali vládny režim, avšak väčšinou tomu tak bolo\nv prípadoch významných opozičný osobností alebo vysoko aktívnych kritikov.\n11. Žalovaný konštatoval, že žalobca sa na štátne orgány so žiadosťou o pomoc mohol obrátiť aj v\nprípade slovných vyhrážok. Žiadnu uvedenú možnosť nevyužil, ani o tom neuvažoval a jediné riešenie\nvidel v tom, že z RF vycestuje za svojim manželom a synom na Slovensko. V súvislosti s dostupnosťou\nvnútroštátnej ochrany v RF je pritom potrebné uviesť, že v Ústave RF sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť\nvšetkým občanom spravodlivosť', slobodu, rovnosť, a tiež dôstojnosť jednotlivcov ako dôležité hodnoty.\nPolícia je zo zákona zodpovedná za ochranu života, zdravia a práv občanov, ďalej má zabrániť' trestným\nčinom, odhaľovať ich a potláčať porušovanie zákona. Ministerstvo vnútra Spojeného kráľovstva vo svojej\nspráve z decembra 2024 uvádza:...zákon stanovuje nezávislosť súdnictva a právo na spravodlivý a\nverejný súdny proces, ale zasahovanie výkonnej moci do súdnictva a korupcia v justícii toto právo\ndo určitej miery oslabovali.\" Z vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že vnútroštátna ochrana v\nRF pred nezákonnými postupmi štátnych orgánov je dostupná. Napriek tomu, že existujú informácie\no možných zásahoch štátnej moci, ako aj tvrdenia o korupcii v súdnictve, prokuratúre alebo iných\nkontrolných orgánoch, samotná existencia týchto všeobecných tvrdení nepostačuje na záver, že\nžalobcovi bola zo strany štátnych orgánov odmietnutá pomoc alebo ochrana. Keďže sa teda neobrátil na\npríslušné vnútroštátne orgány so sťažnosťou alebo podnetom proti postupu polície či bezpečnostných\nslužieb, nebolo preukázané, že mu boli prostriedky nápravy zo strany štátnych orgánov odopreté. Mal v\nprvom rade využiť' možnosť vnútroštátnej ochrany, ktorá má vždy prednosť' pred medzinárodnou. Keďže\nmožnosť vnútroštátnej ochrany nevyužil, ani sa o to nepokúsil, nemôže sa úspešne domáhať ochrany\nv podobe udelenia azylu.\n12. V súvislosti s ďalším dôvodom žiadosti o azyl, že ako učiteľ čelil zo strany známych z jeho okolia\nslovným vyhrážkam, že pokiaľ' neprestane prezentovať svoj politický postoj, tak ho udajú, žalovaný\nuviedol, , že uvedené vyhrážky zostali výlučne na verbálnej úrovni a neboli nikdy realizované v podobe\nkonkrétnych krokov, smerujúcich k zásahu štátnych orgánov RF voči žalobcovi. Okrem toho žalobca\ndlhodobo (cca osem rokov) verejne prezentoval svoje politické názory prostredníctvom sociálnych\nsietí, aktívne sa zúčastňoval protestných zhromaždení a otvorene o svojich názoroch komunikoval na\nverejnosti. Napriek uvedeným aktivitám neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že\nvoči nemu boli v minulosti prijaté represívne alebo iné sankčné opatrenia zo strany štátnych orgánov.\nNeexistuje ani dôkaz o tom, že by bol predmetom sledovania, vypočúvania, zadržania alebo iných foriem\nzásahu. Skutočnosť, že žiadateľ' mohol počas takto dlhého obdobia vykonávať pedagogickú činnosť\na verejne vyjadrovať svoje politické presvedčenie bez toho, aby akékoľvek orgány verejnej moci voči\nnemu prejavili záujem alebo iniciovali opatrenia represívneho charakteru, nasvedčuje tomu, že nebo a\nani nie je pre tieto orgány záujmovou osobou.\n13. Ak by štátne orgány mali skutočne vážny záujem o osobu žalobcu , či už kvôli politickému\npresvedčeniu, manželovi alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, s najväčšou pravdepodobnosťou by mu\npríslušné orgány odopreli vydanie cestovných dokladov, aby tým zabránili vycestovaniu z krajiny. V\nkontexte s predmetnou žiadosťou o azyl žalovaný zdôraznil že žalobca nielenže získal cestovné\n\ndoklady, ale z Ruska dňa 26.07.2024 legálne letecky bez akýchkoľvek problémov aj vycestoval. Nielen\nv roku 2024, ale aj v lete roku 2023 z RF bez problémov vycestoval za svojou sestrou na španielsky\nostrov Malorka, kde sestra žije, a po niekoľko týždňovom pobyte sa do Ruska bez problémov vrátil.\nŽalobca nepožiadal o azyl bezodkladne po vstupe na územie SR, ale až po jednoročnom nelegálnom\npobyte na tomto území. Podľa jeho vyjadrenia, vedel o tejto možnosti, ale potreboval čas. Podľa jeho\nslov prišiel na Slovensko: .....bez znalosti slovenčiny, bez pochopenia vašich zákonov. Potrebovala\nsom si dat' čas, aby som rozumela o čom sa so mnou ľudia rozprávajú. Čas, aby som mohla byť s\nmanželom a synom. Teraz už chápem, že som tu v bezpečí, ale spočiatku mi strach, že ma opäť'\noddelia od manžela a pošlú do Maďarska, alebo ešte horšie do Ruska, nedovoľoval prísť' na políciu.\"\nŽalobca svojimi vyjadreniami potvrdzuje účelovosť' svojej žiadosti o azyl na Slovensku. Bol si vedomý\ntoho, že v prípade podania žiadosti o azyl bezprostredne po svojom príchode na Slovensko by bol\nv súlade s ustanoveniami Dublinského nariadenia vrátený do Maďarska, prípadne do Španielska,\nkeďže v tom čase disponoval platnými schengenskými vízami, vydanými 20.07.2024 Maďarskom. Jeho\ntvrdenia, podľa ktorých so žiadosťou o azyl vyčkal takmer jeden rok z dôvodu potreby, času pre seba\"\na získania dôvery v ľudí a príslušníkov polície nemožno považovať za presvedčivé. Z predložených\ndokumentov vyplýva, že dôveru v slovenské štátne orgány nadobudol pomerne rýchlo, keďže krátko\npo príchode na Slovensko sa prihlásil na kurz slovenského jazyka. Obdobie, ktoré označuje ako čas\npotrebný na adaptáciu, v skutočnosti venoval najmä systematickému štúdiu slovenského jazyka s\ncieľom získať potvrdenie o jazykovej spôsobilosti, potrebné pre prijímacie konanie na vysokú školu.\nUvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že tzv. adaptačné obdobie využil primárne na účely jazykovej\nprípravy, a nie na riešenie svojich problémov, kvôli ktorým z RF odišiel a neskôr, po takmer roku, tu\npožiadal o azyl. Kurz slovenského jazyka absolvoval na Ústave celoživotného vzdelávania Žilinskej\nuniverzity v Žiline, pričom intenzívne štúdium prebiehalo od októbra 2024 do júna 2025 a bolo ukončené\nzáverečnou skúškou dňa 23. 06. 2025. Následne úspešne vykonal prijímacie skúšky na Univerzite\nKomenského v Bratislave, Fakulte matematiky, fyziky a informatiky, na bakalársky študijný program\nučiteľstvo matematiky a fyziky. Je preto zrejmé, že bezprostredné podanie žiadosti o azyl nebolo pre\nžalobcu prioritou hoci na migračnom úrade uvádzal obavy, kvôli ktorým z krajiny pôvodu odišiel preč.\n14. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\ndospel teda migračný úrad k záveru, že v konaní neboli objektívne preukázané opodstatnené obavy\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že dôvody žiadosti\no azyl žalobcu považuje migračný úrad za účelové, ktorého jediným motívom je snaha o dosiahnutie\nlegalizácie svojho pobytu prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany. Takáto snaha o legalizáciu\npobytu na území SR je však obchádzaním zákona.\n15. Žalovaný taktiež skonštatoval, že žalobca v rokoch 2014 až 2022 chodil pravidelne na protestné\nmítingy na podporu H., s ľuďmi diskutoval na verejnosti o svojich opozičných politických názoroch,\nktoré prezentoval aj na sociálnych sieťach, nemal nikdy žiadne problémy. Ako sám uviedol, nemal\nžiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi, nikdy nebol trestne\nstíhaný alebo väznený, a to ani v súvislosti s tým, že ako učiteľ zdieľal svoj politický názor, za čo\nsa mu mali rodičia žiakov vyhrážať udaním. Počas konania nebolo ničím preukázané, že by bol v\nRF prenasledovaný za svoj opozičný politický postoj. Ani príchod príslušníkov FSB do bytu tak, ako\nto žalobca počas pohovoru opísal, nespĺňa definičné znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d)\nzákona o azyle. V prípade významných opozičných osobností alebo vysoko aktívnych kritikov vlády je\nmožné hovoriť o riziku, že by štátne orgány robili nátlak na samotných odporcov alebo na ich rodinných\npríslušníkov, čo v prípade žalobcu preukázané nebolo. Azylové konanie je konaním, ktoré je špecifické\nv tom, že každý prípad je posudzovaný individuálne, so zohľadnením na postavenie osoby, žiadajúcej\no medzinárodnú ochranu. Bolo tomu tak aj v prípade žalobcu, ktorého dôvody boli vyhodnotené v\núzkej súvislosti s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, predloženými dôkaznými prostriedkami,\ntýkajúcich sa ohrozenia jeho bezpečnosti, ako aj vyjadrením právnej zástupkyne. Na základe uvedených\nskutočností migračný úrad vylúčil, že by v súvislosti s jeho politickým presvedčením bola bezpečnosť\nohrozená do takej miery, že bol nútená z krajiny pôvodu odísť'. Správny orgán dospel k záveru, že\nžiadateľ' nepreukázal, že v krajine pôvodu bol vystavený prenasledovaniu alebo že by v prípade návratu\nhrozilo odôvodnené a reálne riziko prenasledovania či vážneho bezprávia. Migračný úrad sa teda s\nnázorom právnej zástupkyne nestotožnil a menovanej medzinárodnú ochranu na území SR neudelil.\n16. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona\no azyle žalovaný uviedol, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné\ntiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Podľa $ 13a zákona o azyle\nministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody\n\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Základnou podmienkou pre poskytnutie doplnkovej\nochrany je objektívne preukázanie, že osoba, ktorá by mala byť vrátená do krajiny pôvodu, by mohla čeliť'\nminimálne jednému z troch vyššie uvedených kritérií vážneho bezprávia. Zmyslom a účelom doplnkovej\nochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť prechodného pobytu na území SR tým žiadateľom\no medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených\nv zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce dočasne požadovať ich vycestovanie.\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Sža/77/2010 z 12.10.2010: .....hoci sa aplikácia inštitútu\ndoplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,\nteda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu\nazylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí, či neposkytnutí doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce\ntvrdenia samotného žiadateľa a z nich je potrebné vychádzať.\"\nMigračný úrad dospel k záveru, že 1) RF síce vo svojom trestnom zákone nezrušila trest smrti, ale\nod roku 1996 uvalila na tento druh trestu moratórium a reálne tento trest nevykonáva. Síce Rusko si\nnaďalej zachováva možnosť udelenia trestu smrti, nový trestný zákon z roku 1996 výrazne znížil počet\ntrestných činov, za ktoré možno trest smrti udeliť'. Z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že v krajine\npôvodu, nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie a nebol väznený, o čom svedčí aj výpis\nz registra trestov, ktorý si vybavil pred odchodom z krajiny pôvodu. Migračný úrad má za to, že v\nprípade návratu do Ruska hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu\nnehrozí. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobcovi boli bez problémov vydané cestovné doklady\nna Oddelení pasovej služby Ministerstva vnútra RF v rokoch 2022 a 2023. 2) Z pohovoru so žalobcom\nďalej vyplynulo, že v Rusku nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu alebo\ntrestu, ako ďalšej forme vážneho bezprávia. Zároveň tam nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by\nv prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne orgány Ruska k neprimeraným opatreniam voči\njeho osobe. Na základe uvedených skutočností nie je dôvod objektívne sa domnievať, že v prípade\nnávratu do Ruska, by sa stal objektom druhej formy vážneho bezprávia. 3) Migračný úrad sa zaoberal\naj tým, či by žiadateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla byť reálne, vážne a individuálne\nohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Napriek tomu, že Rusko vojensky napadlo Ukrajinu a\nhrozba konfliktu v blízkosti Rusko – ukrajinských hraníc reálne existuje, vo vnútrozemí Ruska, ani v\nMoskve, odkiaľ' žalobca pochádza v súčasnej dobe medzinárodný, ani vnútroštátny ozbrojený konflikt\nneprebieha. Preto nie je dôvod domnievať sa, že v prípade návratu do Ruska, resp. do regiónu odkiaľ\npochádza, by hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Na základe\nuvedených skutočností dospel migračný úrad k záveru, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu\ndo Ruska nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto ani nie\nje dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.\n17. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5\nzákona o azyle a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky\npre udelenie azylu v zmysle § 10 zákona o azyle, t. j. udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, a to z\nobjektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom,\ns ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť. Preto je posúdenie žiadosti z hľadiska\n§ 10 zákona o azyle v jeho prípade irelevantné. Možno tiež skonštatovať, že žalobca nesplnil ani\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR v zmysle §13b zákona o azyle, t. j. na účel\nzlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov\ns poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.\nPreto je posúdenie žiadosti žalobcu z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.\nII. Správna žaloba\n18. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.01.2026 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2026\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nVyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím a to s poukazom na § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku\na § 9 zákona o azyle. K tomu uviedol, že azyl z humanitných dôvodov môže Slovenská republika udeliť\nosobe, ktorá nesplnila podmienky pre udelenie azylu, ale z ľudského hľadiska je potrebné mu poskytnúť\nochranu, pretože návrat do krajiny pôvodu by ho mohol vystaviť neznesiteľnej situácii, vážnym fyzickým\n\nalebo psychickým útrapám, prípadne smrti. Zotrval na vyjadrení, že v prípade návratu do krajiny pôvodu\nmu hrozí vysoký trest odňatia slobody kvôli účasti na politických protestoch a účasti na politických\naktivitách. Vyjadril obavy o svoj život najmä kvôli svojmu protivojnovému postoju, kritike prezidenta,\npolitickej moci v krajine. Žalobca odcudzuje inváziu na Ukrajine, čo vyjadril aj verejne a vzhľadom na\npolitickú situáciu v krajine pôvodu mu za to hrozí neprimerane vysoký trest odňatia slobody a zásah do\njeho osobných práv. Učitelia v Rusku, ktorý prejavili svoj nesúhlas s inváziou na Ukrajinu sú zatýkaní a\nodsudzovaní na niekoľkoročné väzenie. To, že zatiaľ neboli voči žalobcovi vyvodené dôsledky v krajine\npôvodu pripisuje tomu, že sa mu aj s rodinou podarilo utiecť. Na základe poznatkov žalobcu je tento\npresvedčený, že v prípade návratu do Ruska by bola vyvodená zodpovednosť za účasť na politických\nzhromaždeniach, prejavy nesúhlasu s vládnucim režimom. Žalobca má na území Slovenskej republiky\nsyna aj manžela, študuje na vysokej škole a chcel by zostať na Slovensku, po ukončení štúdia sa riadne\nzamestnať a začleniť sa do spoločnosti. Nestotožňuje sa s politickou situáciu v krajine pôvodu, vzhľadom\nna svoje politické aktivity a názory sa do krajiny pôvodu nemôže vrátiť, nakoľko mu hrozí vysoký a\nneprimeraný trest.\nIII. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu\n19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že žalobca o humanitárny azyl v správnom\nkonaní nežiadal. Odkázal na rozhodnutia – rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, 1Sak/3/2024 a\nrozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/11/2009, v zmysle ktorých námietka nevysporiadania sa s dôvodmi\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov neobstojí, ak žalobca v správnom konaní ani netvrdil, že\nexistujú takéto dôvody. Žalobca vyjadruje v správnej žalobe obavy z vysokého trestu odňatia slobody\nkvôli účasti na politických protestoch a z dôvodu nesúhlasu s inváziou na Ukrajine. Žalovaný sa k týmto\nskutočnostiam podrobne vyjadril v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že voči\nžalobcovi neboli vykonané žiadne akty perzekučného charakteru a ani za účasť na protestoch voči nemu\nneboli vyvodené žiadne dôsledky. Žalobca nebol nikdy zadržaný, z krajiny pôvodu vycestoval legálne\nna svoj cestovný pas a dokonca je držiteľom dvoch cestovných pasov. Incident, ktorý opísal, kde na\npolitickom mítingu polícia zadržala jeho manžela a syna a ktorý zdokumentoval aj videozáznamom,\nnemal žiadne negatívne dôsledky pre jeho ďalší život v Rusku. Udalosť sa mala odohrať v roku 2018,\nmanžel so synom boli vypočutí a prepustení. Žalovaný je preto presvedčený, že samotná účasť na\nniektorých protestoch a nesúhlasný názor na vojnu a politiku v Rusku nedeterminovali vo vzťahu k\nžalobcovi zo strany štátu žiadne zásahy do jeho práv. V prípade žalobcu neboli zistené také skutočnosti,\npre ktoré by sa ani v budúcnosti mohol opodstatnene obávať prenasledovania za svoje predchádzajúce\naktivity v RF.\n20. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav.\nŽalobca opakovane uviedol, že v krajine pôvodu sa zúčastňoval na viacerých protivládnych aktivitách, je\nodporcom aktuálneho režimu, rovnako ako aj vojny na Ukrajine. V Rusku sú obyvatelia, ktorí zastávajú\npodobné názory ako žalobca prenasledovaní a trestaní. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa žalobca\noprávnene obáva o svoj život za svoje politické aktivity a postoje, hrozí mu neprimerane vysoký trest sa\njeho názory a nesúhlas s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine. Žalobca taktiež uvádza, že od vypuknutia\nvojny na Ukrajine je v Rusku prísny režim, trestaní sú všetci odporcovia režimu a politického smerovania\nkrajiny. To, že doteraz nebol trestne stíhaný pripisuje tomu, že sa mu podarilo z krajiny včas odísť.\nVzhľadom na uvedené žalobca trvá na svojom návrhu a navrhuje žalobe vyhovieť.\n21. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by predtým\nneboli zahrnuté do jeho predchádzajúcich vyjadrení, no najmä svoje tvrdenia ničím nepodložil. Obavy,\nktoré vyjadruje, boli predmetom skúmania v rámci administratívneho konania, žalobca ich týmto svojim\nvyjadrením bližšie nešpecifikuje ani nenavrhuje konkrétne doplnenie dokazovania.\nIV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n22. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo\nopatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.\n23. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1\nsa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a\nodovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.\n\n24. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\n25. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované\nkonanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý\npostihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n26. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n27. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v\nkrajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských\ndôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu\nprenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky\nuvedené v § 8 alebo § 10.\n29. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nrozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu\na cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu\npodľa § 15 ods. 3 písm. c).\n31. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo\nposúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom\na) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia\na dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho\npôvodu, pohlavia a veku.\n32. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania\nvychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia\no možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa\ntýchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n33. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n\n34. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,\n§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho\nvyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.\n3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho\nsúdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez\nnariadenia pojednávania dňa 14. apríla 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP.\nOznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.\n36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: ČAS: MU-PO-110-27/2025-Ž zo\ndňa 10.12.2025, ktorým žalovaný vo výroku 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona\no azyle, vo výroku 2/ neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona\no azyle vo výroku 3/ neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona\no azyle; a vo výroku 4/ neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca s napadnutým rozhodnutím (teda so všetkými jeho výrokmi)\nnesúhlasil a žiadal v jeho zrušenie.\n37. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca už vo vyhlásení cudzinca dňa 15.07.2025\nuviedol, že o azyl žiada z politických dôvodov, pretože je presvedčený že mu hrozí väzenie, pričom\nv zápisnici o podaní vysvetlenia dňa 15.07.2025 uviedol, že mu hrozí nebezpečenstvo, keďže nesúhlasil\ns politikou prezidenta o napadnutí Ukrajiny, keďže jeho nebohý otec bol Ukrajinec. Aktívne na sociálnych\nsieťach písal o nesúhlase s politickou situáciou a rozhodnutiami vlády RF. Má strach z návratu do\ndomovskej krajiny, kde mu hrozí väzenie, pretože je zaregistrovaný v systéme SORM, ktorý sleduje jeho\nsiete a telefónne rozhovory a účasti na mítingoch od roku 2014 proti vláde.\n38. V spísanej žiadosti o azyl žalobca uviedol, predovšetkým že návrat do RF predstavuje\nnebezpečenstvo pre jeho slobodu a život. Dôvody súvisia s politikou štátu v RF najmä v posledných 3\nrokoch. Označil tri príčiny strachu a úteku z RF.\n39. Prvou príčinou boli politické dôvody , ktoré videl v podpore Ukrajiny, jej práva na sebaurčenie ako\nsuverénneho štátu. Sympatizácii s J. H., účasti na takmer všetkých protiputinovských mítingoch od\nroku 2014 ako aj na akciách na podporu Ukrajiny.\n40. Uviedol, že potom ako v RF začali zatýkať ľudí sa snažil odstrániť všetky svoje príspevky a správy zo\nsociálnych sietí, čo oddialilo zatknutie. Poukázal na existenciu systému SORM. Jeho postoje poznajú\nvšetci priatelia, známi aj susedia. Aj toto je nebezpečné, lebo udavačstvu sa teraz píše v RF ľahko\na jednoducho.\n41. Ako druhú príčinu uviedol politickú činnosť jeho manžela B. L. J., ktorý na Slovensku tiež žiada\no azyl. Keď si po manžela prišli, rozhodli sa odísť nadobro. Túto epizódu podrobne opísal vo svedectve\nv prospech manžela v jeho konaní o udelenie azylu. Keďže v Rusku je bežnou praxou vplývať na\nnepohodlnú osobu prostredníctvo blízkych, a preto by bolo pre neho nebezpečné zotrvať v Rusku, keďže\nmanžel žiada o politický azyl na Slovensku. Keď sa príslušníci FSB alebo možno Centra E pokúšali\nvlámať do jeho bytu a chceli aby s nimi žalobca išiel nevedno kam. Jeden z nich sa otvorene opýtal,\nnakoľko bude manželovi jedno, čo sa s ním stane, a či si potom nájde čas sa s nimi spojiť.\n\n42. Tretiu príčinu videl žalobca v jeho povolaní. V M. pracoval ako súkromný učiteľ matematiky a fyziky,\npripravoval žiakov na maturitné a prijímacie skúšky na univerzity. Možnosti práce v štátnych školách\npovažoval za nemožné, štátu ho pripravil o možnosť pracovať podľa svojho povolania za dôstojnú mzdu.\nOd februára 2022 je však nebezpečným aj práca ako súkromný učiteľ - niektorí známy sa mu vyhrážali,\nže na neho napíšu udanie, pretože pracuje s deťmi a môže im sprostredkovať svoju „nesprávnu“ pozíciu.\nČo aj na otázky potvrdili. Nečakal kým na neho udanie napíšu ale sa rozhodol opustiť krajinu.\n43. Na vstupnom pohovore so žalobcom ako žiadateľom o udelenie azylu dňa 01.08.2025 žalobca\nuviedol, predovšetkým že Slovenský jazyk sa naučil po príchod na územie SR, kurz trval od októbra\n2024 do júna 2025. Dňa 26.05.2025 bol prijatý na 3 ročné bakalárske štúdium v odbore „učiteľstvo\nmatematiky a fyziky“ na UK v Bratislave. Na otázku prečo 15.07.2025 požiadal o azyl na území SR,\nkeď bol prijatý na štúdium uviedol, lebo sa na území SR nachádzal nelegálne, nemal povolenia na pobyt\na platnosť jeho víz skončila. Naposledy bol v RF 26.07.2024. Žalobca má dva cestovné psy, jeden kde\nmá španielske víza a jeden kde mal maďarské víza. Pri ich vybavovaní nemal žiadne problémy, iba\nmusel dlhšie čakať na vybavenie, lebo boli dlhé rady.\n44. Žalobca opätovne popísal dôvody ktorého ho viedli k podaniu žiadosti o azyl a to dôvod prvý , že\nvždy podporoval J. H. a jeho boj s korupciou. J. H. založil aj Fond boja s korupciou (FBK) a žalobca\npravidelne chodievala na jeho mítingy, lebo si myslel, že môžeme niečo zlepšiť v Rusku alebo môže\ndôjsť k zmene vlády. Dňa 15.03.2014 sa prvýkrát zúčastnil mítingu s názvom, ,Pochod mieru v Moskve\nna podporu Ukrajiny, kde držal v rukách nápis s textom ,,Ruky preč od Ukrajiny\" v anglickom jazyku a na\ndruhej strane bol nápis v ruskom jazyku s textom „Rusko-Kain- komu je dovolené zabíjať bratov?\" a tieto\nfotky sa nachádzajú aj na žalobcovom konte na Facebooku. Potom má USB kľúč, kde sa nachádzajú\nfotografie a videá zo štyroch mítingov, prvý míting z 15.03.2014, ktorý bol na podporu Ukrajiny, druhé\nvideo je z mítingu zo dňa 05.05.2018, kde zatkli žalobcovho manžela a syna a žalobca uteká za nimi.\nTento míting mal názov „On nám nie je cárom\" a bol zameraný proti N. K.. Potom sa na USB kľúči\nnachádzajú dve videá z roku 2019, prvé zo dňa 27.07.2019 za slobodné voľby do mestského výboru\nv Moskve a za nezávislé voľby v RF. Tiež sa tam nachádza video zo dňa 30.08.2019 za spravodlivé\nvoľby do mestskej dumy, za všeobecne spravodlivé voľby v RF a na podporu väzňov zadržaných na\npredchádzajúcich mítingoch. Na USB kľúči sú aj odkazy na rôzne stránky na internete. Okrem toho,\nže chodil na mítingy, mal aj otvorenú občiansku pozíciu – rozpráva na verejnosti s ľuďmi o politických\nveciach a vyzýval ich na účasť na mítingoch. Ľudí kontaktoval osobne a cez sociálnu sieť Telegram,\nWhatsapp a trocha Facebook. Nemal zábrany a nebál sa hovoriť o Naval'nym, Ukrajine, politických\nväzňoch, F. H. a o tom, že K. nemôže tak dlho sedieť vo vedení krajiny, a že to môže viesť ku katastrofe,\nčo sa aj stalo a vypukla vojna na Ukrajine a H. zomrel. Tiež boli obmedzované ľudské práva v RF a\nkrajina sa postupne posúva ku diktatúre. Keďže žalobcu nezatkli na mítingoch, neznamená to, že mu\nnič nehrozí. Nakoľko v RF existuje systém SORM na uchovávanie všetkých telefónnych hovorov, postov\na komentárov na internete, tak sa obáva toho, že aj napriek vymazaniu postov a komentárov, ostali\nuschované v systéme SORM a za rozosielanie týchto správ a zverejňovaniu m postov a za telefonické\nrozhovory, ho môžu príslušníci FSB zatknúť a hrozí mu 5,7 alebo až 12 rokov väzenia. Od roku 2015 je\nsituácia ešte horšia, existujú nové systémy SORM 2, SORM 3, ktoré kontrolujú všetky správy a všetkých\nposkytovateľov zaväzujú uchovávať všetky informácie. Druhým dôvodom je politická činnosť manžela, k\nčomu chcem doložil Osvedčenie o svedectve k udalosti, ktorá sa udiala 20.10.2023 v mieste žalobcovho\nbydliska, keď K. O. B. M. sa pokúšali vlámať do jeho o bytu. V tom čase bol doma, vyšiel na chodbu,\naby sa s nimi porozprával, ale báli vstúpiť do bytu, lebo spolu s ním boli v byte dvaja psy, ktorí štekali a\ndva kocúry. Manžel a syn sa vtedy nachádzali na Slovensku. Poukázal tým na to, že v Rusku je bežnou\npraxou robiť nátlak na príbuzných nepohodlných ľudí. Od tejto udalosti sa uzavrel a nie otvorený voči\niným. Tretí dôvod žiadosti o azyl súvisí s povolaním. Žalobca v Rusku pracoval ako súkromný učiteľ\nmatematiky a fyziky a pripravoval žiakov na maturitné a prijímacie skúšky na univerzity. Pred začiatkom\nvojny na Ukrajine a aj potom zdieľal príspevky od významného pedagóga menom E. I. o negatívnom\nvplyve propagandy a demagógie na mladých ľudí v Rusku. Na tohto pedagóga menom E. I. je v súčasnej\ndobe vydaný zatykač. Netušil že tieto príspevky videli aj ľudia v jeho okolí, ktorí majú deti. Začiatkom\nroka 2023 sa mu štyria ľudia z okolia bydliska, s ktorými zvykol venčiť zatykač. Netušila som, že tieto\npríspevky videli aj ľudia v mojom okolí, ktorí majú deti. psov, začali vyhrážať udaním, ak neprestane\ns podporou Ukrajiny. V Rusku je teraz na školách povinný predmet s názvom „Rozhovory o vážnych\nveciach\", kde sa propaguje vojna a opätovné obsadenie Ukrajiny, čo považuje za neprijateľné. Vedel o\nmožnosti požiadať o azyl, ale potreboval . Po návrate do RF mu hrozí zatknutie a väznenie. Taktiež sa\nobáva zmiznutia bez stopy. Obáva sa toho, že bude väznený z už uvedených dôvodov.\n\n45. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl, súd je\nvšak toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru nerozporné\na konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodu protivládnych\npostojov, odporu vojne proti Ukrajine, podpory J. H., účasti na protivládnych protestoch a zverejňovaní\npríspevkov s uvedenou tématikou na sociálnych sieťach vrátane osobného šírenia protirežimových\nnázorov, vrátane podpory J. H..\n46. Súd je toho názoru že v danom prípade žalovaný nemôže vzhľadom na okolnosti prípadu klásť\nneprimeraný dôraz na skutočnosť, že žalobca nepožiadal o azyl hneď po príchode na územie SR,\nale až po prijatí na bakalárske štúdium t.j. po vypršaní tzv Schengenských víz. Je zrejmé, že hlavným\ndôvodom žiadosti bola obava z prenasledovania v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu. Pričom\nna podanie takejto žiadosti právny poriadok nestanovuje žiadnu lehotu, z neskorším podaním žiadosti\nzákon o azyle nespája žiadny následok, nestanovuje dokonca ani len poriadkovú lehotu v tomto smere,\npreto žiadateľ nemôže byť žiadnym spôsobom postihnutý na svojich právach v súvislosti s uplynutím\nčasu od jeho príchodu z krajiny pôvodu resp. jeho odchodu z krajiny pôvodu. Oneskorené podanie\nžiadosti o azyl môže v krajnom prípade predstavovať indíciu naznačujúcu, že azylový príbeh žiadateľa\nnemusí po zohľadnení ďalších okolností prípadu vyznieť dôveryhodne, nemôže však sám o sebe byť\nnosným dôvodom záveru o účelovosti podanej žiadosti. Okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie\nnenasvedčujú ži by akákoľvek časť azylového prípadu predneseného žalobcom bola nedôveryhodná.\n47. Žalovaný si do administratívneho spisu zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./\nXXXXXX-XXX zo dňa 15.04.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 1) v ktorej žiadal o zodpovedanie\notázok či dochádza v Ruskej federácii k vykonštruovaným procesom s kritikmi politického režimu\na politickej opozície a či sa stretávajú rodinní príslušníci s nejakými problémami z tohto dôvodu.\n48. Žalovaný si zabezpečil aj správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./XXXXXX-XXX zo dňa\n14.08.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 2) v ktorej žiadal o zodpovedanie otázky či existujú\ninformácie, že v prípade politických oponentov režimu v Ruskej federácii dochádza k nejakej forme\nneštandardných, resp. obmedzujúcich, či nátlakových opatrení zo strany štátnych orgánov voči členom\nich širšej rodiny?\n49. Žalovaný si nakoniec zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. D./XXXXXX-XXX zo\ndňa 15.10.2025 ( ďalej aj len polytematická správa č. 3) v ktorej žiadal o zodpovedanie otázok, či RF\nvyužíva (využívala systém SORM, SORM2 a SORM3 na monitorovanie a uchovávanie informácií. Či sú\nruskí občania nejakým spôsobom sankcionovaní alebo zastrašovaní za účasť na protestoch, mítingoch\na podujatiach namierených proti vládnemu režimu, ako aj za podporu Ukrajiny. Či je bežnou praxou\nv RF zastrašovanie alebo nátlak na rodinných príslušníkov nepohodlných ľudí, oponentov alebo kritikov\nrežimu. Aké sú najaktuálnejšie informácie o stave ľudských práv a bezpečnostnej , politickej situácii v RF\nso zameraním na preverenie prenasledovania občanov v pozícii aktivistov a podporovateľov FBK a H..\nAká je reálna dostupnosť vnútroštátnej ochrany obyvateľom RF. Do akej miery sú tieto schopné efektívne\nzabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť civilného obyvateľstva. Aká je najaktuálnejšia bezpečnostná\nsituácia v RF so zameraním na mesto Moskva.\n50. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej\nosoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo\nveciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a\ndôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť\nvýpovede vyvracajú, alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho\nsúdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).\n51. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym\nrelevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa priamo voči žiadnemu zo\nskutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil. Žalovaný\nna jednej strane síce pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania (vážneho bezprávia)\nna strane žalobcu, ktoré z ním uvedených dôvodov nevzhliadol, a ako argumentačný doplnok uviedol, že\nžiadosť žalobcu je len účelová, keďže ju nepodal bezprostredne po príchode na územie SR, a obdobie\n\ndo jej podania využil na štúdium slovenského jazyka. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobcu\nnespochybnil, avšak v dôsledkoch niektorým tvrdenia žalobcu pripísal iný význam, resp. z neho čisto\nargumentačne dospel k záverom o neodpodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania.\n52. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,\nktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému\nzásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne\nžiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k žiadosti o medzinárodnú ochranu všetky dostupné\ndôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej\nnemožno tvrdenie žiadateľa na základe získaných podkladov potvrdiť (ale ani vyvrátiť), neznamená to, že\nby táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.\n53. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli\nnasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015).\n54. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,\nže na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom\nna postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,\na správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti\nbyť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech\nžiadateľa o azyl.\n55. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť\ndôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o\nmedzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím\npolitickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor\nk žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z\nhľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude\nreflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho\npôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil\ns jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič\nnemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).\n56. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej\ndejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami\no krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.\n57. Týmito požiadavkami sa žalovaný riadil len čiastočne. Hoci výpoveď žalobcu nepovažoval za\nnedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že 1. bol politicky aktívny, podporoval\nUkrajinu, sympatizoval s J. H., zúčastňoval sa všetkých protiputinovských mítingov a akcii ako aj že 2.\nmanžel žalobcu žiada na Slovensku o politický azyl, po ktorého si „prišli“, ktorému hrozí nebezpečenstvo\nv dôsledku čoho je ohrození jeho život a sloboda nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či žalobcom\nvyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.\n58. Žalovaný je však povinný dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon politickej činnosti spočívajúcej\nv protivládnych protestoch, podpore Ukrajiny, vyjadrovaní nesúhlasu s vojnou a dlhodobá aktívna činnosť\nna sociálnych sieťach ako aj osobne medzi ľuďmi, a súčasne aj činnosť a postavenie manžela, by mohol\nbyť a to jednak vo vzťahu samotného žalobcu ale súčasne (aj vo vzťahu k jeho manželovi) v krajine\npôvodu vnímaný tak, že, že by žalobca mohol byť ohrození prenasledovaním. Posúdiť je nevyhnutné aj\nsamotnú skutočnosť, či by politická činnosť manžela a jeho názory nemohli byť aktérmi prenasledovania\nprisudzované aj žalobcovi.\n\n59. Už samotná podstata prospektívneho rozhodovana potom znamená že na skutočnosť, že doposiaľ\nžiadateľ nebol priamo postihovaný, trestne stíhaný alebo nemal problémy pri cestovaní a vydávaní\npasov, nie je možné nahliadať ako dôkaz o vysokej pravdepodobnosti že, štátna moc o všetkých\ndôvodoch pre ktoré iné osoby v obdobnej alebo rovnakej situácii prenasleduje vo vzťahu k žalobcovi\nvie, avšak vedome voči nemu nekoná, nie je pre ňu záujmovou osobou a žiadateľ sa takpovediac môže\nspoľahnúť že aj po návrate do krajiny pôvodu k prenasledovaniu s vysokou pravdepodobnosťou nedôjde.\n60. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že neexistujú relevantné dôvody pre obavy z\nprenasledovania žalobcu v krajine pôvodu, avšak pre uvedené konštatovanie nebral na zreteľ ani tie\npodklady rozhodnutia, ktoré sám zabezpečil, a to konkrétne polytématické správy č1 až 3 a prehľad\npríspevkov žalobcu zo sociálnych sietí.\n61. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len okrajovo konštatuje že nespochybňuje , že žalobca\nsa zúčastnil protestných zhromaždení a vykonával ďalšie aktivity, ktorými vyjadroval svoj nesúhlas\ns tamojším režim a pripúšťa že z tohto dôvodu mohol pociťovať subjektívne obavy z prenasledovanie,\navšak obratom dodáva že tento musí byť opodstatnený a naplnený musí byť aj objektívny prvok.\n62. Naplnenie objektívneho prvku nevidí výlučne z dôvodu že sa žalobca nikdy do kontaktu so\nštátnymi orgánmi nedostal, nečelil represívnym opatreniam, štátne orgány o neho neprejavovali záujem,\numožnili mu viackrát vycestovať a vydali mu dva cestovné pasy. Žalovaný teda prospektívne posudzuje\nopodstatnenosť strachu z prenasledovania v budúcnosti výlučne na skutočnostiach že žalobca do\nsvojho odchodu z krajiny pôvodu žiadnemu postihu zo strany štátnych orgánov nečelil a preto takéto\nprenasledovanie nehrozí ani v budúcnosti. Uvedené závery však vyslovuje bez toho aby sa vysporiadal\ns obsahom polytématických správ č. 1-3, ktoré si do konania zabezpečil predovšetkým s tými ich\nčasťami ktoré sa priliehavo vzťahujú na azylový príbeh žalobcu a bez vysporiadania sa s nimi, v podstate\nani opodstatnenosť obáv žalobcu z prenasledovania nie je možné riadne vyhodnotiť. Správny súd na\nilustráciu uvádza z jednotlivých správ uvádza skutočnosti, ktoré ostali nepovšimnuté:\n63. Z polytématickej správy č. 3 „Ruská vláda kladie osobitný dôraz na potláčanie protipovojnových\nnálad online. Väčšina trestných konaní sa začína v súvilosti s príspevkami na sociálnych sieťach, pričom\nsa často zameriavajú na obsah zverejnený roky pred začatím trestného stíhania“, „Príslušníci orgánov\npresadzovania práva začali zadržiavať jednotlivcov za vyjadrenie svojich protivojnových názorov od\nprvého dňa rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, keď Rusi vyšli do ulíc na rozsiahlych protestoch.\nCelkovo sme zdokumentovali 18900 zatknutí“, „ Do konca roku 2024 bola väčšina zatknutí za aktivity\nnesúvisiace s protestom spojená s príspevkami na sociálnych sieťach“, „ Okrem protivojnových aktivistov\nzadržali strážcovia zákona aj jednotlivcov, ktorí sa nevyjadrujú proti samotnej invázii na Ukrajinu,\nale kritizujú konkrétne rozhodnutia vlády súvisiace s vojnou“, „jednotlivci obvinení v protivojnových\nprípadoch sú najčastejšie odsúdení na relatívne dlhé tresty odňatia slobody v rozmedzí od 4 do takmer\n7 rokov a od 7 do takmer 10 rokov“, „ od februára 2023 sme sa dozvedeli 412 nových obvinených\nv prípadoch odporu proti vojne“, „ Súd v ruskej západnej exkláve Kaliningrad odsúdil 19.9. obyvateľa\nmesta Svetlogorsk na šesť rokov väzenia za online príspevky kritizujúce ruskú inváziu na Ukrajinu“,\n„ Odkedy Moskva vo februári 2022 spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, boli odsúdené desiatky\nruských novinárov, blogerov a používateľov internetu za obvinenie zo šírenia nepravdivých informácií\no ruských ozbrojených silách“, „ v týždňoch po invázii podpísal ruských prezident zákony kriminalizujúce\nakúkoľvek kritiku ruských ozbrojených síl a vojny na Ukrajine“, „ Viac ako 20 tisíc osôb bolo vystavených\ntvrdým represáliám za svoje protivojnové postoje“, „ V júni 2024 Amnesty International informovala\no praxi ruských štátnych orgánov odopierať politickým disidentom a aktivistom kritickým voči vláde,\nktorí sú vo vyšetrovacej väzbe alebo boli odsúdení na trest odňatia slobody kontakt s ich rodinnými\npríslušníkmi. Podľa AI ide o systematickú stratégiu úradov s cieľom izolovať a umlčať disidentov, čo má\nnegatívny dopad aj na ich príbuzných a známych.“, „ Celonárodné represálie v Rusku sa zameriavajú na\nbežných občanov, pričom bolo začatých najmenej76 trestných konaní za príspevky do Protikorupčnej\nnadácia J. H. (FBK)“, „represálie sa zameriavajú nielen na aktivistov ale aj na učiteľov a programátorov“,\n„Presne pred štyrmi rokmi moskovský súd označil FBK a jej pobočky za extrémistické organizácie\na teraz ruské orgány vedú koordinované a celoštátne zásahy proti jej finančným podporovateľom“, „...\npríslušníci orgánov činných v trestnom konaní sa dopúšťali mučenia, zneužívania a násilia s cieľom\nvynútiť priznania do podozrivých a zodpovedné orgány len zriedka volali úradníkov k zodpovednosti“, „ vo\nfebruári okresný súd v Ussuriisku predlžil nútenú hospitalizáciu sibírskeho šamana, ktorý bol v roku 2021\n\nproti svojej vôli poslaný do psychiatrickej klinky po tom, č bol v roku 2019 zadržaný za protiputinovskú\naktivitu.\n64. Z polytématickej správy č. 2: „ Ruské úrady v rámci svojho neúprosného potláčania všetkých\ndisidentov podnikajú čoraz tvrdšie represálie voči deťom a ich rodinám, najmä proti tým ktorý sa stavajú\nproti ruskej agresii na Ukrajine“\n65. Z polytématickej správy č. 1 : „ Keďže rozsiahla vojna Ruska proti Ukrajine vstúpila do tretieho\nroku, úrady v roku 2024 zintenzívnili zásahy proti občianskej spoločnosti a nesúhlasu. Opäť rozšírili\nruský represívny legislatívny arzenál a zacielili na kritikov s represívnymi a stigmatizujúcim nálepkami\nzahraničný agent, nežiaduci a extrémista, mastnými pokutami a dlhými trestami odňatia slobody“ ,\n„ zdá sa že opatrenia sú zamerané na potrestanie kritikov v exile a ich rodinných príslušníkov, ktorí\nzostávajú v Rusku“, „Ruské úrady pokračovali v rozširovaní a využívaní legislatívy o zahraničných\nagentoch a nežiaducich organizáciách s cieľom zamerať sa na médiá, obhajcov ľudských práv\na iných kritikov“, „ v ruskom prípade právny systém nefunguje ako garant práv ale ako donucovací\nmechanizmus umožňujúci politické potlačenie pod rúškom súdnej legitimity“, „ vývoj legislatívy súvisiacej\ns extrémizmom v Rusku odhaľuje sofistikovaný model štátnej represie prostredníctvom právneho\nformalizmu“, „ Toto rozhodnutie kriminalizovalo akúkoľvek formu verejnej alebo súkromnej podpory H.\nprotikorupčnej činnosti a pripravilo pôdu pre hromadné stíhanie jeho spolupracovníkov...“, „Veľký zlom\nnastal v roku 2022, keď sa výrazne rozšíril zákon o zahraničných agentoch. Podľa nových ustanovení\nmôžu byť teraz jednotlivci označovaní za zahraničných agentov za vyjadrovanie osobných názorov\nonline, ktoré úrady interpretujú ako ovplyvnené zahraničnými agentami – bez ohľadu na skutočné\nfinancovanie“, „Ruský notoricky vágny a široký protiextrémistický zákon sa používa na stíhanie tých,\nktorí žiadajú slobodné a spravodlivé voľby, odhaľujú korupciu, obhajujú politických väzňov alebo sa zdajú\nstúpencami Navaľného“, „Keďže doma bol všetok nesúhlas potlačený, Rusko obracia svoju pozornosť\nna oponentov, ktorí hľadajú útočisko na Západe“, „Aktivistka A. P. utieka z Ruska po zatknutí a vyhrážaní\nsa väzením za protivojnové príspevky na sociálnych sieťach“, „ Správa pomocou niekoľkých názorných\nprípadov dokumentuje, ako úrady využili právne medzery a vymysleli zámienky na ďalšiu izoláciu\ndisidentov vrátane tých, ktorí boli uväznení za to, že prehovorili proti ruskej invázii na Ukrajinu“, „ Nie sú\nto ojedinelé praktiky, ktoré používa niekoľko nečestných predstaviteľov. Ide o zámernú stratégiu ruskej\nvlády izolovať a umlčať disidentov a spôsobovať im a ich rodinám ďalšie utrpenie“, „ Tí ktorí vyjadrujú\nnesúhlas s vojnou, sú obzvlášť zraniteľní voči hrozbám násilného rozdelenia rodín alebo pozbavenia\nrodičovských práv“\n66. V dôsledku toho je možné konštatovať, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/\nSSP). Toto potom dopadá aj na posúdenie existencie dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa\n§ 13a zákona o azyle.\n67. Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalovaný v administrovanom konaní disponuje videozáznamami\nz protestov, ktorých sa žalobca zúčastnil, a uznal aj aktivitu žalobcu na sociálnych sieťach, obsah\nzáznamov a konkrétne príspevky na sociálnych sieťach v napadnutom rozhodnutí neuvádza a\nnevyhodnocuje, či je ich možné považovať za relevantné aktivity žalobcu proti vládnucemu režimu\ndomovského štátu, alebo nie, a to tiež v súvislosti so správami o krajine pôvodu ako aj článkami o stíhaní\nobčanov RF za protivládne aktivity predložené žalobcom na usb kľúči (v administratívnom spise ako\npríloha č. 19)\n68. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo krajiny pôvodu.\n69. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba,\nktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových,\nnáboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo\nzastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta\n\nochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie\nutečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951\n70. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom\nuznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a\npráva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne\nna prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na\nodôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda\nspravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010).\n71. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca (Handbook on\nProcedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach opodstatnený, ak vie\ndôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho neznesiteľný z dôvodov\nvymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho neznesiteľný, ak by sa do\nkrajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa,\nale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej\nskupiny (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2023 sp. zn. 1Sak/10/2023).\n72. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že existencia\npredchádzajúceho prenasledovania nie je podmienkou pre udelenie azylu, ktorú by vyžadoval\nDohovor z roku 1951 či zákon o azyle. K dôkaznému štandardu pri posudzovaní opodstatnenosti\nstrachu pred prenasledovaním najvyšší správny súd uvádza, že určenie opodstatnenosti strachu pred\nprenasledovaním predstavuje hypotézu alebo akýsi pokus predpokladať, čo sa stane so žiadateľom o\nazyl v budúcnosti v prípade, ak bude vrátený do krajiny pôvodu. Správny orgán je povinný vziať do úvahy\nvšetky dôkazy a posúdiť mieru pravdepodobnosti, že môže dôjsť k zlému zaobchádzaniu, ktorého sa\nžiadateľ obáva. Na základe tohto posúdenia rizika má následne správny orgán vyhodnotiť či je naplnený\nštandard opodstatneného strachu. Je potrebné, aby správne orgány na tento účel aplikovali správny\ndôkazný štandard. Najbežnejšie používaným štandardom dokazovania pri posudzovaní opodstatneného\nstrachu z prenasledovania je „primeraná miera pravdepodobnosti“.\n73. Najvyšší správny súd SR aj vo svojich ďalších rozhodnutiach rozvádza (pozri bod 34 rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu z 30. marca 2023 sp. zn. 2Sak/1/2023), že \"primeraná pravdepodobnosť\nnežiaduceho dôsledku návratu do krajiny pôvodu (...) je daná vtedy, ak býva tento dôsledok v\nprípadoch obdobných prípadu žiadateľa nie ojedinelý. Neznamená to, že pravdepodobnosť, že nežiaduci\ndôsledok nastane, musí byť nutne vyššia ako pravdepodobnosť, že nenastane (tzn. že test \"primeranej\npravdepodobnosti\" predstavuje nižší dôkazný štandard ako v civilných veciach) [tým menej to znamená,\nže v prípade návratu do krajiny pôvodu musí byť nastanie nežiaduceho dôsledku prakticky isté (tzn. že\ntest \"primeranej pravdepodobnosti\" predstavuje a fortiori aj nižší dôkazný štandard ako štandard \"nad\nvšetku pochybnosť\" v trestných veciach)], ale to, že k nežiaducemu dôsledku v prípadoch obdobných\nprípadu žiadateľa dochádza natoľko často, že s ním ten, komu taký následok hrozí, musí počítať ako s\ncelkom bežným javom, a nie ako s javom iba výnimočným.\"\n74. Od žiadateľa sa teda nevyžaduje preukázať jasnú pravdepodobnosť prenasledovania v prípade\nnávratu do vlasti aj vzhľadom na subjektívny prvok strachu zakotvený v definícii utečenca. Uvedenými\nvýchodiskami sa však žalovaný neriadil, keďže skutočnosti, ktoré boli nesporné, vyhodnotil tým\nspôsobom, že v minulosti, resp. do odchodu žalobcu z Ruskej federácie nemal so štátnymi orgánmi\nžiadne problémy a zo skutočnosti že žalobca podal žiadosť o azyl až s odstupom času, vyhodnotil žiadosť\nako účelovú, hoci táto účelovosť nebola potvrdená žiadnym dôkazom. Opakovane správny súd vytýka\nžalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí prakticky vôbec nezaoberal informáciami o krajine pôvodu\nžalobcu, pričom vôbec nekonfrontoval tvrdenia žalobcu (a jeho manžela) so správami o krajine pôvodu\nžalobcu (s informáciami týkajúcimi sa politického prostredia v Ruskej federácii) nachádzajúcimi sa v\nadministratívnom spise.\n75. Vzhľadom k uvedenému, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie\nvo výrokoch 1/ o neudelení azylu a 2/ neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 191 ods. 1 písm. c),\nf) v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, a pre dôvod, že skutkový stav, ktorý vzal\nžalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich\n\noporu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude\nopätovne posúdiť prípad žalobcu, zohľadniť pritom všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom\nspise, vrátane poly tematických správ č. 1 až 3, pričom vyhodnotiť musí aj žalobcom predložené údaje\nna usb kľúči založenom v administratívnom spise ako príloha č. 19, a to tak vo vzťahu k posúdeniu\nexistencie dôvodov na udelenie azylu, ako aj na poskytnutie doplnkovej ochrany (kde je tiež potrebné\ndôsledne vyhodnotiť všetky správy o krajine pôvodu) a nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť.\n76. Samozrejme že aj keď niektoré jednotlivé skutočnosti, sami o sebe pre udelenie medzinárodnej\nochrany nemusia svedčiť, je potrebné sa nimi najprv dôsledne zaoberať. Nedá sa totiž vylúčiť že\nžalobcovi okrem jeho vlastnej politickej činnosti môže byť pričítaná ako vlastná aj činnosť a názory\njeho manžela. Pritom nie je rozhodujúce, či žalobca politické názory (protivládne a protivojnové) s\nvládou reálne zastáva alebo nie, pretože ako vyvodil Najvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn.\n1Sža/52/2014, na účely udelenia azylu je podstatné, či je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný\ndôvod žiadateľovi pripisovaný zo strany pôvodcov prenasledovania.\n77. Úlohou žalovaného posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom, pričom na\npamäti bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu\njedná o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom\nstrachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym\nprvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná\npredovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.\n78. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný pre posúdenie opodstatnenosti strachu\nz prenasledovania žalobcu predovšetkým posúdil dôsledky, ktorým by žalobca, čelil v prípade, keby sa\nvrátil do krajiny pôvodu, teda do Ruskej federácie. Prihliadne pritom na politický profil žalobcu a jeho\nmanžela (v tomto smere sa bude venovať aj politickému profilu manžela žalobcu a do akej miery\nmôžu byť jeho postoje prisudzované žalobcovi“) Následne na základe toho rozhodne, či strach žalobcu\nvyplývajúci z jeho azylového príbehu je opodstatnený a či z azylovo relevantného dôvodu.\n79. Správny súd sa stotožnil, s názorom žalovaného, že dôvody neudelenia humanitárneho azylu\nv napadnutom rozhodnutí nebol povinný odôvodňovať, keďže žalobca v administratívnom konaní\ndôvody pre udelenie humanitárneho azylu netvrdil. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na jeho vrátenie žalovanému na ďalšie konanie, sa žalovaný k dôvodom humanitárneho azylu tvrdeným\nžalobcom v podanej žalobe (ak to bude potrebné) vyjadrí v novom rozhodnutí vo veci.\n80. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n81. Nakoľko žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, teda nielen\nv časti neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany, ale aj v časti neudelenia azylu na účel\nzlúčenia rodiny a tiež v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, preskúmal\nsprávny súd aj uvedené výroky a dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná je potrebné\nju zamietnuť, nakoľko žalobca podľa obsahu spisu (a ani netvrdil opak) nemá na území Slovenskej\nrepubliky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom resp. poskytnutou doplnkovou ochranou,\ns ktorými by sa mohol po ich udelení zlúčiť.\n82. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP\na s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní,\npriznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. Správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na zrušenie\nnapadnutých výrokov 1/ a 2/ o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, možno\nv jeho prípade aj napriek formálnemu zamietnutiu žaloby proti výrokom 3/ a 4/ napadnutého rozhodnutia\nstále dospieť k záveru a jeho plnom úspechu v konaní pred správnym súdom, keďže z materiálneho\nhľadiska vzhľadom aj na jeho argumentáciu obsiahnutú v podanej správnej žalobe dosiahol zrušenie\npre neho kľúčových výrokov 1/ a 2/, pričom o jeho žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu bude\nrozhodované opätovne a súčasne nie je vylúčená (vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd už\n\nrozhodnutie o nepriznaní azylu a doplnkovej ochrany manželovi žalobcu zrušil a vrátil na ďalšie konanie\nopakovane) zmena skutkových okolností vo vzťahu posudzovaniu nároku na azyl resp. doplnkovú\nochranu na účely zlúčenia rodiny.\n83. O výške trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny\núradník samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.\na)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci [písm. c)].", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}