Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 20Sa/14/2025 0725101782 29. 04. 2026 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101782.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 16549/32, 810 08 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.11.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ten istý deň, sa žalobca voči žalovanému domáhal vykonania mimoriadnej vnútornej kontroly na útvare hlavného kontrolóra športu, ktorá bola žalobcovi oznámená listom žalovaného č. MCRS-2024-OP-002069 zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „list žalovaného“). 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.08.2024 listom žalovaný oznámil žalobcovi vykonanie mimoriadnej vnútornej kontroly v 2. polroku 2024, v súvislosti s prekontrolovaním správnosti postupu pri vykonaných kontrolách pod č. HKŠ-2024/16 a HKŠ-2024/19. Následne žalovaný listom č. MCRS-20254ZA-05862 zo dňa 30.05.2025 oznámil žalobcovi okrem iného, že mimoriadne vnútorná kontrola nebude vykonaná. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný odmieta vykonať oznámenú, resp. plánovanú mimoriadnu vnútornú kontrolu s odôvodnením, že žalobca zobral späť dva podnety, na základe ktorých mala byť vykonaná mimoriadne vnútorná kontrola. Žalobca dodal, že uvedené dva podnety žalovaný založil, bez odkazu na konkrétny všeobecne záväzný právny predpis, resp. interný predpis žalovaného, t.j. boli založené nezákonne bez opory vo všeobecnom záväznom právnom predpise, resp. internom predpise žalovaného. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný je povinný vybavovať akékoľvek podanie v zmysle konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. interného predpisu žalovaného, a nie na základe žiadosti, požiadavky, resp. oznámenia osoby. Nevykonanie plánovanej mimoriadnej vnútornej kontroly preto žalobca považuje za nezákonné a účelové, s cieľom zakryť protiprávne konanie bývalého hlavného kontrolóra športu. 3. Žalobca pripojil k žalobe aj svoje podanie zo dňa 18.05.2025, označené ako „Späťvzatie sťažností, podnetov na vykonanie kontroly, podaní a odvolaní proti rozhodnutiam o odmietnutí sprístupnenia informácie-DOPLNENIE“, ktorým okrem iného požiadal žalovaného k začatiu mimoriadnej vnútornej kontroly, prekontrolovania správnosti vykonaných kontrol pod č. HKŠ-2024/16 a HKŠ-2024/19 na útvare hlavného kontrolóra športu, tak ako bolo konštatované v liste žalovaného. Žalobca zároveň pripojil k žalobe svoj podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2025, v ktorom žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu žalovaného, resp. jeho nečinnosti v súvislosti s výkonom jeho kontrolnej činnosti namierenej dovnútra rezortu, ktorú mal žalovaný realizovať na základe podania žalobcu zo dňa 18.05.2025. Žalobca pripojil aj Upovedomenie o odložení podnetu žalobcu Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 10.06.2025, v zmysle ktorého bol podnet žalobcu ako nedôvodný
odložený v zmysle § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre z dôvodu, že predmetný postup žalovaného nemá povahu postupu orgánu verejnej správy, keďže procesne sa neuskutočňuje v administratívnom konaní, ktorého zákonnosť je prokuratúra oprávnená preskúmavať. 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 12. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole v štátnej správe“), (1) Orgány kontroly sú povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti organizačné a personálne podmienky na vykonávanie vnútornej kontroly. Vykonávanie vnútornej kontroly podľa prvej vety môže orgán kontroly zabezpečovať prostredníctvom vykonávania vnútorného auditu podľa osobitného predpisu. Orgán kontroly upraví systém vnútornej kontroly interným predpisom. Pri výkone vnútornej kontroly útvarom kontroly sa postupuje primerane podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti. (2) Vnútorná kontrola podľa tohto zákona je kontrola plnenia úloh štátnej správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy, právnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy, alebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná kontrola je aj kontrola plnenia úloh štátnej správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom príslušného orgánu štátnej správy. 13. Podľa § 7 ods. 3 zákona o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä a) plnenie úloh štátnej správy, b) efektívnosť štátnej správy, c) vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností,
d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. 14. Správny súd pred vecným prejednaním žaloby skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej nečinnosti žalovaného v rámci vybavovania podnetu žalobcu vo veci vykonania mimoriadnej vnútornej kontroly na útvare hlavného kontrolóra športu a zistil, že žalobu bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť, pretože preskúmavanie postupu žalovaného pri vybavovaní predmetného podnetu žalobcu, nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym súdom. 15. Správny súd podľa vyššie citovaného § 2 a § 6 SSP poskytuje za podmienok ustanovených zákonom ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb, ak tieto boli porušené alebo priamo dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu bolo preto potrebné v danej veci posúdiť, či postup (konanie/nekonanie) žalovaného pri vybavovaní žalobcovho podnetu je administratívnym konaním na účely správneho súdneho poriadku, t.j. postupom orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 16. Správny súd v danej veci konštatuje, že predmetný postup žalovaného nemá povahu postupu orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Napadnutý postup žalovaného pri výkone kontroly plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy v jednotlivých organizačných útvaroch ministerstva na základe zákona o kontrole v štátnej správe, sa procesne neuskutočňuje v administratívnom konaní tak, ako je to legálne vymedzené v § 3 ods. 1 písm. a) SSP, keďže žalovaný pri vybavovaní podnetov na vykonanie kontroly nevydáva individuálne a normatívne správne akty. Správny súd zároveň dodáva, že z jednotlivých ustanovení zákona o kontrole v štátnej správe zároveň nevyplýva povinnosť žalovaného vykonať kontrolu po obdŕžaní podnetu. Naopak je vo výlučnej kompetencii žalovaného posúdiť, či k vykonaniu kontroly v konkrétnom prípade pristúpi, ak na základe podnetu alebo z vlastnej činnosti nadobudne podozrenie o nezákonnosti postupu útvaru ministerstva, či iného subjektu, a zistí právne relevantný dôvod na vykonanie kontroly. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že podávateľ podnetu (žalobca) nemá právny nárok na vykonanie kontroly, ktorej sa v danom prípade dožaduje, a žalovaný nie je povinný túto kontrolu vykonať, resp. vo veci podnetu vydať individuálny správny akt. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v danej veci dospel k záveru, že žalobcom napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) v rámci vybavovania podnetu žalobcu vo veci vykonania mimoriadnej vnútornej kontroly, nie je nečinnosťou v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP, z dôvodu absencie administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, a preto v danom prípade nie je prípustný súdny prieskum žalobou napadnutého postupu žalovaného. Neprípustnosť žaloby je dôvodom na jej odmietnutie. Správny súd preto po zistení, že napadnutý postup žalovaného (nečinnosť) nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu z dôvodu jej neprípustnosti odmietol. 18. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 19. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 20. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 21. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená,
že použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany a následkom je zastavenie konania (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 454/2010 zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 2 Sžf 2/2011 zo dňa 16.3.2011). 22. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť, a bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania, a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú - trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.