Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/99/2025 0725101676 27. 05. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: C. A. D., A., bytom E. X, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: JUDr. Andrej Krajňák, advokát, so sídlom Dolný Šianec 7159/18B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.09.2025, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky zo dňa 08.09.2025 a fiktívne rozhodnutie Národného inštitútu vzdelávania a mládeže zo dňa 04.07.2025 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Elektronickou žiadosťou zo dňa 16.06.2025 požiadal žalobca, s odkazom na § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), Radu mládeže Slovenska, občianske združenie (ďalej len „Rada mládeže“) ako povinnú osobu o sprístupnenie zoznamu všetkých aktivít, ktoré Rada mládeže zrealizovala na celom území Slovenska v období od 01.01.2023 do 31.12.2023. 2. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Rada mládeže zaslala dňa 17.06.2025 žiadosť Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže, a to s odkazom na § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií. Rada mládeže podala podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. 3. Žalobca podal dňa 24.07.2025 odvolanie podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, a to z dôvodu vydania fiktívneho rozhodnutia. Národný inštitút vzdelávania a mládeže zaslal žalobcovi vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.07.2025, pričom uviedol, že podnet Rady mládeže bol doručený prostredníctvom elektronickej pošty, bez autorizácie, a preto daný podnet nebol považovaný za riadne a účinné podanie podnetu, a teda ani za úkon, ktorý by zakladal vznik procesnej povinnosti povinnej osoby rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote podľa § 18 ods. 7 zákona o slobode informácií, a preto nenastala fikcia. Národný inštitút vzdelávania a mládeže odporučil žalobcovi, aby podal žiadosť opakovane, pričom ho
upozornil na potrebu dôsledného dodržania formálnych požiadaviek stanovených zákonom o slobode informácií a správnym poriadkom. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobcu zo dňa 31.10.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.09.2025, ako aj fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 04.07.2025 – Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca poukázal na to, že bolo vydané prvostupňové fiktívne rozhodnutie zo dňa 07.07.2025, voči ktorému podal odvolanie. Následne žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie zo dňa 08.09.2025. 6. Žalobca uviedol, že informácie žiadal od povinnej osoby – mimovládnej neziskovej organizácie – Rady mládeže. Ďalej žalobca odkázal na § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba, ktorá má charakter súkromnoprávnej osoby, nemôže vydať negatívne rozhodnutie, a preto postupovala zákonným spôsobom, keď požiadala e-mailom prvostupňový orgán o vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Žalobca uviedol, že mu prvostupňový orgán uviedol, že povinná osoba mu podnet zaslala elektronicky, bez autorizácie a keďže tento podnet nebol doplnený v autorizovanej podobe a ani listinne, nepovažoval prvostupňový orgán, vecne odôvodnený podnet, za riadne a účinné podanie podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácii. 7. Žalobca namietol vyššie uvedenú argumentáciu, pretože zákon o slobode informácií neobsahuje formálne náležitosti, ktoré má podnet podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií obsahovať a iba vyžaduje, aby obsahoval vecné dôvody a súčasne bola priložená žiadosť a spisový materiál. Ďalej žalobca namietol, že prvostupňový orgán síce odkazuje na nutnosť autorizácie alebo doručenia v listinnej podobe, avšak neodkazuje na žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, a preto sa možno domnievať, že sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) - § 19 správneho poriadku. S uvedeným sa žalobca nestotožnil, pretože podnet podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií nemožno považovať za podanie podľa správneho poriadku, pretože sa nejednalo o procesný úkon osoby voči správnemu orgánu v správnom konaní, ale o administratívny úkon medzi povinnou osobou a jej nadriadeným správnym orgánom. Jednalo sa tak o procesný úkon osoby, ktorá nebola oprávnená vydať rozhodnutie a bola povinná požiadať o vydanie rozhodnutie relevantný orgán, nemožno tak na daný úkon nahliadať ako na podanie podľa správneho poriadku. 8. Ak by žalobca aj pripustil argumentáciu orgánu verejnej správy, prvostupňový orgán mal povinnú osobu na doplnenie podnetu vyzvať. Zároveň mal prvostupňový orgán vziať v úvahu, že žiadosť podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií je možné podať aj elektronicky bez autorizácie; z pohľadu žalobcu sa jednalo o nezmyselnú byrokratickú záťaž. Žalobca mal za to, že došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.01.2026, pričom uviedol, že žalobca žiadal o informácie za obdobie, kedy Rada mládeže nebola povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, keďže § 2 ods. 4 nebol účinný. Uplatnenie informačnej povinnosť na minulé obdobie by tak popieralo logiku zákazu retroaktivity. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia nebolo nikdy vydané, keďže § 18 ods. 7 zákona o slobode informácií vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, resp. odmietnuť ako neprípustnú. 11. Žalobca zaslal repliku zo dňa 04.03.2026, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný zaslal dupliku zo dňa 26.03.2026, pričom poukázal na to, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo dňa 17.12.2025 bol vyhlásený nesúlad zákona č. 190/2025
Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR“), a preto navrhol odmietnuť žalobu ako neprípustnú. 12. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znená neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2025 a fiktívne rozhodnutie Národného inštitútu vzdelávania a mládeže zo dňa 04.07.2025 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 17. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. K účinkom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky 19. Z dôvodu, že v konaní nastala situácia, a teda, že došlo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky k vysloveniu nesúladu príslušných ustanovení, ktoré sa týkajú informačnej povinnosti aj Rady mládeže, správny súd považuje za potrebné sa prvotne vysporiadať s uvedenou skutočnosťou. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 123 nálezu sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo dňa 17.12.2025 uviedol nasledovné – „zákon č. 109/2025 stráca podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platnosť za podmienok ustanovených v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vo vzťahu k výroku I nálezu nastávajú aj účinky podľa § 91 ods. 3 zákona o ústavnom súde.“ 20. Aj keď si je správny súd vedomý účinkov nálezu, správny súd zastal názor, že vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu nemajú tieto účinky vplyv na samotné rozhodnutie. Predmetom správneho súdneho prieskumu je totižto tá skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí podľa zákona o slobode informácií, pričom správny súd sa nezaoberá (a ani sa nemôže, s odkazom na predmet správneho súdneho prieskumu), či požadované informácie mali alebo nemali byť žalobcovi poskytnuté. Správny súd sa zameral výlučne na zodpovedanie tej otázky, či došlo alebo nedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. 21. Ako to žalobca správne uviedol aj vo svojej replike zo dňa 04.03.2026, žalobca sa žalobou domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím,
pričom predmetom správneho súdneho prieskumu nie je namietanie vecných dôvodov nesprístupnenia požadovaných informácií, na ktoré by sa nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vzťahoval. Je potrebné odlišovať (i) správny súdny prieskum fiktívneho rozhodnutia a (ii) správny súdny prieskum vecných dôvodov nesprístupnenia požadovaných informácií, pretože sa jedná o rôzne formy rozhodnutí s rôznym postupom správneho súdu – pri vydaní fiktívneho rozhodnutia správny súd z podstaty veci skúma len to, či došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia a neskúma vecné dôvody nesprístupnenia informácií. K charakteru fiktívneho rozhodnutia 22. Správny súd uvádza, že právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti) (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017). Z uvedených ústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych noriem a majúcich zásadný právny význam aj pre toto konanie vychádza aj judikatúra kasačného súdu k zámerom presadeným zákonodarcom v právnej úprave zákona o slobode informácií. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto pre preskúmavanú právnu vec a jej posúdenie má zásadný význam relevantná judikatúra kasačného súdu k otázke právnych následkov prípadného oneskoreného vydania faktického rozhodnutia odvolacieho orgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné rozhodnutia. 23. Kasačný súd ustálil, že § 18 zákona o slobode informácií upravuje tri spôsoby vybavenia žiadosti o poskytnutie informácií: 1) sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (ods. 1), 2) vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ods. 2) alebo 3) vydanie tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v prípade, že povinná osoba v lehote informáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá rozhodnutie (ods. 3). 24. Zákon o slobode informácií teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a zavádza tzv. fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote absolútne nečinná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013 zo dňa 21.11.2013: „fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2012: „faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“ 25. V praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré je náročné jednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch spôsobov predpokladaných § 18 zákona o slobode informácií. Problematickými bývajú najmä situácie, kedy povinné osoby vybavia žiadosti rôznymi neformálnymi listami a oznámeniami bez súčasného sprístupnenia informácií a bez súčasného vydania písomného rozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky nevyhnutné formálne a obsahové náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií a správneho poriadku (vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023). 26. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za vydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne spôsoby vybavenia žiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom
prípade treba citlivo zvažovať, akým spôsobom bola žiadosť vybavená, a to práve vzhľadom na obsah odpovede povinnej osoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne možnosti výkladu, na účely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa treba prikloniť k výkladu, ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na informácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023). 27. Zohľadniac priebeh administratívneho konania sa správny súd prikláňa k názoru, že vo veci došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Ako to uviedol aj kasačný súd, k stavu obdobnému absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami, nie „akákoľvek“ odpoveď povinnej osoby na žiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba žiadateľovi adresuje. 28. K uvedenému záveru je potrebné dospieť aj aplikáciou výkladu v prospech realizácie základných práv. Zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, v pochybnostiach je potrebné vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. K prejednávanému prípadu 29. Ako to už spomenul správny súd vyššie, správny súd sa prikláňa k názoru, že vo vzťahu k žalobcovi došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd ustálil, že ako prvostupňový orgán (teda Národný inštitút vzdelávania a mládeže) a následne žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom o slobode informácií a už ustálenou súdnou praxou. 30. Po podaní žiadosti Rada mládeže postupovala správne, ak žiadosť, spolu so spisovým materiálom zaslala prvostupňovému orgánu – Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže. Avšak následne konanie tohto orgánu už nemožno považovať za správne, ale za prísne formalistické a nemajúce oporu v právnych predpisoch. 31. Nemožno totižto akceptovať postup prvostupňového orgánu, ktorý namiesto toho, aby žalobcovi vydal rozhodnutie (či už pozitívne alebo negatívne), ani len nepristúpil k skúmaniu žiadosti a vydaniu rozhodnutia, ale procesne vrátil žiadosť s podnetom späť Rade mládeže (s tým, že prvostupňový orgán žiadnym spôsobom neprihliadal na svoju povinnosť vydať rozhodnutie). 32. Nemožno akceptovať vyjadrenie Národného inštitútu vzdelávania a mládeže zo dňa 30.07.2025 (označené ako vyjadrenie k odvolaniu), kedy procesné úkony medzi povinnou osobou a ním dáva na ťarchu žalobcovi a zároveň odkázal žalobcovi, aby „svoju žiadosť podal opätovne, pričom upozornil na dodržanie formálnych požiadaviek.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že pochybnosti o formálnych náležitostiach žiadosti nikdy neboli vznesené, pričom správny súd poukazuje na § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorý stanovuje, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným vykonateľným spôsobom. Súčasne je nutné uviesť, že zákonodarca v súvislosti s podaním žiadosti vychádza zo zásady neformálnosti a kladie menej prísne požiadavky na informačné žiadosti, než aké vyžaduje § 19 ods. 1 správneho poriadku. Zákon o slobode informácií nekladie zbytočné prekážky vyžadovaním zložitých postupov pri uplatňovaní práva na informácie, ktoré je zaručené Ústavou SR práve z dôvodu, že ide o právo, ktoré patrí každému, a ktorého uplatňovanie si vyžaduje rýchlosť, efektívnosť a neformálnosť. 33. Správny súd tak má za to, že zo strany prvostupňového rozhodnutia došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, voči ktorému žalobca podal odvolanie. Tým, že o odvolaní nebolo zo strany žalovaného rozhodnuté v zákonnej lehote, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného - o tom, že prvostupňový orgán odvolanie ani len nepostúpil odvolaciemu orgánu svedčí skutočnosť, že žalovaný do času doručenia žaloby nevedel o podanej žiadosti.
34. Nad rámec uvedeného správny súd zároveň uvádza, že autorizácia podľa § 19 ods. 1 správneho poriadku jednoznačne uvádza, že podanie voči orgánu verejnej správy je potrebné autorizovať, a teda jedná sa o vzťah účastníka konania a orgánu verejnej správy. Vzťah Rady mládeže a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže však nemožno považovať, už aj s odkazom na § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií, za vzťah účastníka konania a orgánu verejnej správy. Je potrebné uviesť, že podaním sa v zmysle správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž-o KS 62/2006). 35. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon o slobode informácií neumožňuje zostať nečinnými, naopak výslovne im v § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácii vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (teda je nepreskúmateľné). Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/1/2020 zo dňa 01.03.2021). 36. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie treba považovať za nezákonné z dôvodu, že neobsahujú odôvodnenie a zákonom predpísané náležitosti, čo je samo osebe dôvodom pre zrušenie takýchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 37. Orgán verejnej správny prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, vyjadreným v tomto rozsudku. Úlohou povinnej osoby bude rozhodnúť o žiadosti žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom prihliadne na závery a účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo dňa 17.12.2025. 38. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).