{"guid": "1a2009a4-99a2-4231-b249-b33a8495b592:122120fe-7cca-43c6-b109-e474dd9f38a1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1", "spisova_znacka": "7S/99/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/99/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. mája 2026, sp. zn. 7S/99/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1", "identifikacne_cislo": "0725101676", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/122120fe-7cca-43c6-b109-e474dd9f38a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7S/99/2025\n0725101676\n27. 05. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725101676.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v\nprávnej veci žalobcu: C. A. D., A., bytom E. X, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený:\nJUDr. Andrej Krajňák, advokát, so sídlom Dolný Šianec 7159/18B, 911 01 Trenčín, proti žalovanému:\nMinisterstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50,\n851 01 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.09.2025, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e fiktívne rozhodnutie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej\nrepubliky zo dňa 08.09.2025 a fiktívne rozhodnutie Národného inštitútu vzdelávania a mládeže zo dňa\n04.07.2025 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Elektronickou žiadosťou zo dňa 16.06.2025 požiadal žalobca, s odkazom na § 14 a nasl. zákona č.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), Radu\nmládeže Slovenska, občianske združenie (ďalej len „Rada mládeže“) ako povinnú osobu o sprístupnenie\nzoznamu všetkých aktivít, ktoré Rada mládeže zrealizovala na celom území Slovenska v období od\n01.01.2023 do 31.12.2023.\n2. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Rada mládeže zaslala dňa 17.06.2025\nžiadosť Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže, a to s odkazom na § 18 ods. 5 zákona o slobode\ninformácií. Rada mládeže podala podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode\ninformácií.\n3. Žalobca podal dňa 24.07.2025 odvolanie podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, a to z dôvodu\nvydania fiktívneho rozhodnutia. Národný inštitút vzdelávania a mládeže zaslal žalobcovi vyjadrenie\nk odvolaniu zo dňa 30.07.2025, pričom uviedol, že podnet Rady mládeže bol doručený prostredníctvom\nelektronickej pošty, bez autorizácie, a preto daný podnet nebol považovaný za riadne a účinné podanie\npodnetu, a teda ani za úkon, ktorý by zakladal vznik procesnej povinnosti povinnej osoby rozhodnúť\nv zákonom stanovenej lehote podľa § 18 ods. 7 zákona o slobode informácií, a preto nenastala fikcia.\nNárodný inštitút vzdelávania a mládeže odporučil žalobcovi, aby podal žiadosť opakovane, pričom ho\n\nupozornil na potrebu dôsledného dodržania formálnych požiadaviek stanovených zákonom o slobode\ninformácií a správnym poriadkom.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n4. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobcu zo dňa 31.10.2025 (ďalej\nlen „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa\n08.09.2025, ako aj fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 04.07.2025 – Národného inštitútu\nvzdelávania a mládeže, zrušenia týchto rozhodnutí a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n5. Žalobca poukázal na to, že bolo vydané prvostupňové fiktívne rozhodnutie zo dňa 07.07.2025, voči\nktorému podal odvolanie. Následne žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie zo dňa 08.09.2025.\n6. Žalobca uviedol, že informácie žiadal od povinnej osoby – mimovládnej neziskovej organizácie – Rady\nmládeže. Ďalej žalobca odkázal na § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná\nosoba, ktorá má charakter súkromnoprávnej osoby, nemôže vydať negatívne rozhodnutie, a preto\npostupovala zákonným spôsobom, keď požiadala e-mailom prvostupňový orgán o vydanie rozhodnutia\no nesprístupnení informácie. Žalobca uviedol, že mu prvostupňový orgán uviedol, že povinná osoba\nmu podnet zaslala elektronicky, bez autorizácie a keďže tento podnet nebol doplnený v autorizovanej\npodobe a ani listinne, nepovažoval prvostupňový orgán, vecne odôvodnený podnet, za riadne a účinné\npodanie podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácii.\n7. Žalobca namietol vyššie uvedenú argumentáciu, pretože zákon o slobode informácií neobsahuje\nformálne náležitosti, ktoré má podnet podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií obsahovať\na iba vyžaduje, aby obsahoval vecné dôvody a súčasne bola priložená žiadosť a spisový materiál.\nĎalej žalobca namietol, že prvostupňový orgán síce odkazuje na nutnosť autorizácie alebo doručenia\nv listinnej podobe, avšak neodkazuje na žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, a preto sa\nmožno domnievať, že sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) - § 19 správneho poriadku. S uvedeným sa žalobca\nnestotožnil, pretože podnet podľa § 18 ods. 5 zákona o slobode informácií nemožno považovať za\npodanie podľa správneho poriadku, pretože sa nejednalo o procesný úkon osoby voči správnemu orgánu\nv správnom konaní, ale o administratívny úkon medzi povinnou osobou a jej nadriadeným správnym\norgánom. Jednalo sa tak o procesný úkon osoby, ktorá nebola oprávnená vydať rozhodnutie a bola\npovinná požiadať o vydanie rozhodnutie relevantný orgán, nemožno tak na daný úkon nahliadať ako na\npodanie podľa správneho poriadku.\n8. Ak by žalobca aj pripustil argumentáciu orgánu verejnej správy, prvostupňový orgán mal povinnú\nosobu na doplnenie podnetu vyzvať. Zároveň mal prvostupňový orgán vziať v úvahu, že žiadosť podľa §\n14 ods. 1 zákona o slobode informácií je možné podať aj elektronicky bez autorizácie; z pohľadu žalobcu\nsa jednalo o nezmyselnú byrokratickú záťaž. Žalobca mal za to, že došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.01.2026, pričom uviedol, že žalobca žiadal\no informácie za obdobie, kedy Rada mládeže nebola povinnou osobou podľa zákona o slobode\ninformácií, keďže § 2 ods. 4 nebol účinný. Uplatnenie informačnej povinnosť na minulé obdobie by tak\npopieralo logiku zákazu retroaktivity.\n10. Žalovaný ďalej uviedol, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia nebolo nikdy vydané,\nkeďže § 18 ods. 7 zákona o slobode informácií vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť, resp. odmietnuť ako neprípustnú.\n11. Žalobca zaslal repliku zo dňa 04.03.2026, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný\nzaslal dupliku zo dňa 26.03.2026, pričom poukázal na to, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo dňa 17.12.2025 bol vyhlásený nesúlad zákona č. 190/2025\n\nZ. z. s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR“), a preto navrhol odmietnuť žalobu ako\nneprípustnú.\n12. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak,\nako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods.\n1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znená neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“) fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.09.2025 a fiktívne rozhodnutie Národného inštitútu\nvzdelávania a mládeže zo dňa 04.07.2025 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\n14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má\nzároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle\nsúdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n17. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n18. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá požiada o sprístupnenie informácie.\nK účinkom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky\n19. Z dôvodu, že v konaní nastala situácia, a teda, že došlo nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky k vysloveniu nesúladu príslušných ustanovení, ktoré sa týkajú informačnej povinnosti aj Rady\nmládeže, správny súd považuje za potrebné sa prvotne vysporiadať s uvedenou skutočnosťou. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v bode 123 nálezu sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo dňa 17.12.2025 uviedol\nnasledovné – „zákon č. 109/2025 stráca podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. účinnosť dňom\nvyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a platnosť za podmienok ustanovených\nv § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vo vzťahu k výroku I nálezu nastávajú aj účinky podľa § 91 ods.\n3 zákona o ústavnom súde.“\n20. Aj keď si je správny súd vedomý účinkov nálezu, správny súd zastal názor, že vo vzťahu\nk predmetnému súdnemu konaniu nemajú tieto účinky vplyv na samotné rozhodnutie. Predmetom\nsprávneho súdneho prieskumu je totižto tá skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k vydaniu fiktívnych\nrozhodnutí podľa zákona o slobode informácií, pričom správny súd sa nezaoberá (a ani sa nemôže,\ns odkazom na predmet správneho súdneho prieskumu), či požadované informácie mali alebo nemali\nbyť žalobcovi poskytnuté. Správny súd sa zameral výlučne na zodpovedanie tej otázky, či došlo alebo\nnedošlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí.\n21. Ako to žalobca správne uviedol aj vo svojej replike zo dňa 04.03.2026, žalobca sa žalobou domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím,\n\npričom predmetom správneho súdneho prieskumu nie je namietanie vecných dôvodov nesprístupnenia\npožadovaných informácií, na ktoré by sa nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vzťahoval. Je\npotrebné odlišovať (i) správny súdny prieskum fiktívneho rozhodnutia a (ii) správny súdny prieskum\nvecných dôvodov nesprístupnenia požadovaných informácií, pretože sa jedná o rôzne formy rozhodnutí\ns rôznym postupom správneho súdu – pri vydaní fiktívneho rozhodnutia správny súd z podstaty veci\nskúma len to, či došlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia a neskúma vecné dôvody nesprístupnenia\ninformácií.\nK charakteru fiktívneho rozhodnutia\n22. Správny súd uvádza, že právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva\ntvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú\npodrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti) (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017). Z uvedených\nústavnoprávnych kritérií vzťahujúcich sa na výklad právnych noriem a majúcich zásadný právny význam\naj pre toto konanie vychádza aj judikatúra kasačného súdu k zámerom presadeným zákonodarcom\nv právnej úprave zákona o slobode informácií. Právne nazeranie správnych súdov na inštitút\ntzv. fiktívneho rozhodnutia sa v Slovenskej republike zastabilizovalo v logickom právnom závere\no prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho\norgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu. Preto pre\npreskúmavanú právnu vec a jej posúdenie má zásadný význam relevantná judikatúra kasačného súdu\nk otázke právnych následkov prípadného oneskoreného vydania faktického rozhodnutia odvolacieho\norgánu podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. K tejto otázke je vhodné zmieniť nasledovné\nrozhodnutia.\n23. Kasačný súd ustálil, že § 18 zákona o slobode informácií upravuje tri spôsoby vybavenia žiadosti o\nposkytnutie informácií: 1) sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (ods. 1), 2)\nvydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ods. 2) alebo 3) vydanie tzv.\nfiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v prípade, že povinná osoba v lehote\ninformáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá rozhodnutie (ods. 3).\n24. Zákon o slobode informácií teda obsahuje špecifickú úpravu vydávania rozhodnutí a zavádza\ntzv. fiktívne rozhodnutie ako účinný nástroj pre nečinnosť povinnej osoby. V zmysle rozhodovacej\nčinnosti kasačného súdu nastáva fikcia rozhodnutia až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej\nlehote absolútne nečinná (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo\ndňa 16.11.2012, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020\nzo dňa 24.02.2022). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/21/2013\nzo dňa 21.11.2013: „fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom\nproti nečinnosti povinnej osoby.“ Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2012: „faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo\nformou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“\n25. V praxi povinných osôb vznikajú rôzne variácie vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, ktoré\nje náročné jednoznačne podriadiť pod jeden z vyššie uvedených troch spôsobov predpokladaných\n§ 18 zákona o slobode informácií. Problematickými bývajú najmä situácie, kedy povinné osoby\nvybavia žiadosti rôznymi neformálnymi listami a oznámeniami bez súčasného sprístupnenia informácií\na bez súčasného vydania písomného rozhodnutia, ktoré by obsahovalo všetky nevyhnutné formálne a\nobsahové náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o slobode informácií a správneho poriadku\n(vrátane výroku, odôvodnenia a poučenia o opravnom prostriedku) (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023).\n26. Pokiaľ ide o podmienku pre nástup fikcie vydania negatívneho rozhodnutia formulovanú § 18 ods.\n3 zákona o slobode informácií spočívajúcu v nevydaní rozhodnutia (t. j. „v lehote na vybavenie žiadosti\nnevydala rozhodnutie“), nie je právna úprava jednoznačná v tom, žeby presne definovala, čo sa za\nvydanie rozhodnutia považuje a čo už nie. V dôsledku tejto nejednoznačnosti sa mnohé konkrétne\nspôsoby vybavenia žiadosti nachádzajú v „šedej zóne“, na pomedzí medzi písomným negatívnym\nrozhodnutím podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a fiktívnym negatívnym rozhodnutím podľa\n§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Hranica medzi týmito inštitútmi je tenká a v každom jednotlivom\n\nprípade treba citlivo zvažovať, akým spôsobom bola žiadosť vybavená, a to práve vzhľadom na obsah\nodpovede povinnej osoby. Súčasne platí, že ak právna úprava nie je jednoznačná a dovoľuje rôzne\nmožnosti výkladu, na účely posúdenia, či správny súd vôbec vezme vec do súdneho prieskumu, sa\ntreba prikloniť k výkladu, ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu\nochranu, resp. práva na informácie zaručených Ústavou SR a medzinárodnými dokumentmi (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/14/2021 zo dňa 23.06.2023).\n27. Zohľadniac priebeh administratívneho konania sa správny súd prikláňa k názoru, že vo veci došlo\nk vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Ako to uviedol aj kasačný\nsúd, k stavu obdobnému absolútnej nečinnosti môže dôjsť aj vtedy, keď je akt povinnej osoby adresovaný\nžiadateľovi vo vzťahu k spôsobu a dôvodom vybavenia žiadosti irelevantný a bezobsažný. Inými slovami,\nnie „akákoľvek“ odpoveď povinnej osoby na žiadosť vylučuje vydanie fiktívneho rozhodnutia podľa § 18\nods. 3 zákona o slobode informácií. Rozhodujúci je v tomto smere obsah aktu, ktorý povinná osoba\nžiadateľovi adresuje.\n28. K uvedenému záveru je potrebné dospieť aj aplikáciou výkladu v prospech realizácie základných\npráv. Zo zásady prednosti ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak\npri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych\nnoriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu\nústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, v pochybnostiach je\npotrebné vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd.\nK prejednávanému prípadu\n29. Ako to už spomenul správny súd vyššie, správny súd sa prikláňa k názoru, že vo vzťahu k\nžalobcovi došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd\nustálil, že ako prvostupňový orgán (teda Národný inštitút vzdelávania a mládeže) a následne žalovaný\nnepostupovali v súlade so zákonom o slobode informácií a už ustálenou súdnou praxou.\n30. Po podaní žiadosti Rada mládeže postupovala správne, ak žiadosť, spolu so spisovým materiálom\nzaslala prvostupňovému orgánu – Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže. Avšak následne konanie\ntohto orgánu už nemožno považovať za správne, ale za prísne formalistické a nemajúce oporu v\nprávnych predpisoch.\n31. Nemožno totižto akceptovať postup prvostupňového orgánu, ktorý namiesto toho, aby žalobcovi\nvydal rozhodnutie (či už pozitívne alebo negatívne), ani len nepristúpil k skúmaniu žiadosti a vydaniu\nrozhodnutia, ale procesne vrátil žiadosť s podnetom späť Rade mládeže (s tým, že prvostupňový orgán\nžiadnym spôsobom neprihliadal na svoju povinnosť vydať rozhodnutie).\n32. Nemožno akceptovať vyjadrenie Národného inštitútu vzdelávania a mládeže zo dňa 30.07.2025\n(označené ako vyjadrenie k odvolaniu), kedy procesné úkony medzi povinnou osobou a ním dáva na\nťarchu žalobcovi a zároveň odkázal žalobcovi, aby „svoju žiadosť podal opätovne, pričom upozornil na\ndodržanie formálnych požiadaviek.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že pochybnosti o formálnych\nnáležitostiach žiadosti nikdy neboli vznesené, pričom správny súd poukazuje na § 14 ods. 1 zákona\no slobode informácií, ktorý stanovuje, že žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou\npoštou alebo iným vykonateľným spôsobom. Súčasne je nutné uviesť, že zákonodarca v súvislosti s\npodaním žiadosti vychádza zo zásady neformálnosti a kladie menej prísne požiadavky na informačné\nžiadosti, než aké vyžaduje § 19 ods. 1 správneho poriadku. Zákon o slobode informácií nekladie\nzbytočné prekážky vyžadovaním zložitých postupov pri uplatňovaní práva na informácie, ktoré je\nzaručené Ústavou SR práve z dôvodu, že ide o právo, ktoré patrí každému, a ktorého uplatňovanie si\nvyžaduje rýchlosť, efektívnosť a neformálnosť.\n33. Správny súd tak má za to, že zo strany prvostupňového rozhodnutia došlo k vydaniu fiktívneho\nrozhodnutia, voči ktorému žalobca podal odvolanie. Tým, že o odvolaní nebolo zo strany žalovaného\nrozhodnuté v zákonnej lehote, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného - o tom, že\nprvostupňový orgán odvolanie ani len nepostúpil odvolaciemu orgánu svedčí skutočnosť, že žalovaný\ndo času doručenia žaloby nevedel o podanej žiadosti.\n\n34. Nad rámec uvedeného správny súd zároveň uvádza, že autorizácia podľa § 19 ods. 1 správneho\nporiadku jednoznačne uvádza, že podanie voči orgánu verejnej správy je potrebné autorizovať, a teda\njedná sa o vzťah účastníka konania a orgánu verejnej správy. Vzťah Rady mládeže a Národného inštitútu\nvzdelávania a mládeže však nemožno považovať, už aj s odkazom na § 18 ods. 5 zákona o slobode\ninformácií, za vzťah účastníka konania a orgánu verejnej správy. Je potrebné uviesť, že podaním sa\nv zmysle správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou\nalebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho\norgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Sž-o KS 62/2006).\n35. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby\nsvojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd.\nPovinným osobám však zákon o slobode informácií neumožňuje zostať nečinnými, naopak výslovne\nim v § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácii vydať\npísomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je\nvždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť\nodvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (teda je nepreskúmateľné).\nZákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti\npovinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná\nosoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Ak\nnevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Rovnaké\npravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán nerozhodne\nv príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá vydanie\nrozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (z uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/1/2020 zo dňa 01.03.2021).\n36. S odkazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové\nrozhodnutie treba považovať za nezákonné z dôvodu, že neobsahujú odôvodnenie a zákonom\npredpísané náležitosti, čo je samo osebe dôvodom pre zrušenie takýchto rozhodnutí podľa § 191 ods.\n1 písm. d) SSP.\n37. Orgán verejnej správny prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho\nsúdu, vyjadreným v tomto rozsudku. Úlohou povinnej osoby bude rozhodnúť o žiadosti žalobcu a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti,\npričom prihliadne na závery a účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS\n11/2025 zo dňa 17.12.2025.\n38. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}