Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/83/2025 0725101162 25. 08. 2026 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101162.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., 2/ G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., obaja zastúpení Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 proti žalovanému: Okresný úrad Senec, Hurbanova 21, 903 01 Senec, o žalobe opomenutých účastníkov, takto rozhodol: I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 05.08.2025, sa žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej len spolu „žalobcovia“) ako opomenutí účastníci konania domáhajú v zmysle § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) doručenia rozhodnutia Okresného úradu Senec č.k OU-SC-OSZP/2023/001652/ I-57/Be zo dňa 10.11.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako príslušný stavebný úrad povolil stavebníkovi DEVICE, spol. s.r.o., so sídlom Trnavská 27, 903 01 Senec (ďalej len „stavebník“) uskutočnenie vodnej stavby: Kráľová pri Senci: „IBV Kráľovské záhrady, SO 05-K.01 Splašková kanalizácia, SO 05-K.02 Kanalizačné prípojky“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území D.. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov konania. 2. Žalobcovia poukázali na to, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku : orná pôda o výmere 1967 m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku : orná pôda o výmere 3769 m2 a podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 2086 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.. Podľa žalobcov ich pozemky susedia s pozemkami, na ktorých žalovaný stavebným povolením povolil stavbu, ktorej výstavbou sú priamo dotknuté ich práva. Uviedli, že ohrozenie svojich práv namietali aj v územnom konaní vedenou obcou Kráľova pri Senci pod č.j. :Výst.452-20-Kr, ktoré začalo na návrh stavebníka a ktoré sa týka stavby „IBV Kráľovské záhrady Kráľová pri Senci“, kedy Obec Kráľová pri Senci v tomto územnom konaní priznala žalobcovi 2/ postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v čase vydania stavebného povolenia (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“). Žalobcovia v tomto územnom konaní namietali aj to, že navrhovaná stavba 17 rodinných domov je v rozpore s § 87 ods. 2 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže sa má stavať v ochrannom pásme produktovodu. Podľa žalobcov bola územnoplánovacia dokumentácia,
ktorá má byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v priamom rozpore so súhlasom Okresného úradu Bratislave, keďže na území Bloku 26 majú žalobcovia od mesiaca má 2017 vysadený a riadne registrovaný vinohrad, pričom zo záväznej textovej časti územnoplánovacej dokumentácie vyplýva, že v lokalite: blok 26 obce Kráľová pri Senci určila obec neprípustné činnosti: Poľnohospodárska rastlinná výroba. 3. Žalobcovia svoje účastníctvo v konaní o stavebnom povolení odôvodňovali poukazom na § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom v čase vydania stavebného povolenia. V tejto súvislosti bolo podľa žalobcov povinnosťou žalovaného doručiť im stavebné povolenie, pričom namietali, že žalovaný im nedoručil ani len oznámenie o začatí stavebného konania, čím im znemožnil podať proti stavebnému povoleniu námietky. 4. Žalobcovia ďalej poukázali na závery Odborného vyjadrenia č. 11/2025 vo veci „Zhodnotenie lokality na pestovanie viniča a vplyv prípadnej okolitej zástavby na ďalší vývoj viníc k.ú. D., okres Senec.“, ktoré dňa 31.03.2025 vyhotovil G. G. I., znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvia: Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, spracovanie poľnohospodárskych produktov - vinárstvo a vinohradníctvo, z ktorého vyplýva záver, že zástavba pozemkov rodinnými domami bude viesť k postupnému obmedzeniu obrábania pozemkov parc. č. XXX/X,2,16 k.ú. D., na ktorých majú žalobcovia vysadenú a registrovanú vinicu, registračné č. vinice: A109997/0001, až k celkovému zániku vinice. Žalobcovia majú za to, že ich vlastnícke a iné práva (právo obhospodarovať skôr registrovanú vinicu) bude stavebným povolením dotknuté, z čoho je podľa žalobcov dané ich procesné postavenie účastníkov konania. II. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2025 uviedol, že rozhodnutie na vodné stavby vydal na základe žiadosti a predložených podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia, stanovísk dotknutých orgánov, územného rozhodnutia o umiestnení stavby, predloženej projektovej dokumentácie s uvedením parciel a ostatných podkladov. Účastníci konania boli podľa žalovaného oznámení na základe predložených parciel a predloženého rozhodnutia obce o umiestnení stavby, pričom ďalší účastníci konania nevyplynuli z predložených podkladov a žiadosti. III. 6. Žalobcovia v replike zo dňa 16.03.2026 v celom rozsahu zotrvali na tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Žalobcovia namietali, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadnym spôsobom nereagoval na ich tvrdenia uvádzané v správnej žalobe, a podľa ich názoru bolo povinnosťou žalovaného doručiť im napadnuté rozhodnutie. Podľa žalobcov zo spisu predloženého žalovaným nevyplýva, že by žalovaný konal so žalobcami ako s účastníkmi konania, ani že by im napadnuté rozhodnutie doručoval. Žalobcovia naďalej svoje postavenie odvodzujú v nadväznosti na § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., ako aj s poukazom na § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Opätovne uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov, ktoré susedia s pozemkami (majúcimi rovnaké základné číslo parcely 259), na ktorých bola napadnutým rozhodnutím žalovaného povolená vodná stavba. Opätovne poukázali na závery Odborného vyjadrenia č.11/2025, z ktorého vyplýva, že zástavbou pozemkov rodinnými domami, ktoré majú byť napojené na povolenú splaškovú kanalizáciu, povedie k postupnému obmedzeniu obrábania pozemkov parc. č. XXX/X,X,XX v k.ú. D., na ktorých majú žalobcovia vysadenú a registrovanú vinicu, a napokon to môže viesť k celkovému zániku registrovanej vinice žalobcov. Vlastnícke a iné práva žalobcov (právo obhospodarovať registrovanú vinicu) tak bude napadnutým rozhodnutím dotknuté. Podľa žalobcov ich postavenie ako účastníkov konania, vyplýva aj z rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/45/2023–151 zo dňa 19.02.2026, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obce Kráľová pri Senci, ktorá nezákonne vylúčila žalobcu v 2/ rade z iného stavebného konania. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13. decembra 2012. IV.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 11.05.2026 namietal, že nemal povinnosť žalobcom doručovať oznámenie o začatí konania ani samotné napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že iné územné rozhodnutie č. Výst. 452-20-Kr, na ktoré poukazujú žalobcovia nebolo súčasťou spisu a dokladov potrebných na vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu. Ďalej uviedol, že žalobcovia nevstúpili do konania a nezaslali príslušnému stavebnému úradu vyjadrenie, ktorým by sa domáhali účastníctva v konaní o povolení vodnej stavby. Ďalej uviedol, že pozemky žalobcov priamo nesusedia s pozemkami, na ktorých bola stavba povolená, a nemajú s nimi spoločnú hranicu, preto žalobcom nevyplynulo v konaní o povolení vodnej stavby účastníctvo automaticky zo zákona. V závere poukázal na to, že sa stavebné povolenie na vodné stavby riadi primárne zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách, pričom účastníkmi konania o povolení stavby podľa vodného zákona sú : 1/ stavebník, osoba, ktorá žiada o povolenie, 2/ vlastník pozemku, vlastník pozemku, na ktorom sa vodná stavba umiestňuje a 3/ vlastníci susedných pozemkov a stavieb, osoby, ktorých vlastnícke práva môžu byť povolením priamo dotknuté. V. 8. Dňa 15.05.2026 doručili žalobcovia vyjadrenie k duplike žalovaného, kde poukázali na rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že susedným pozemkom sa rozumie aj taký pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jeho užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, a taktiež pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do vlastníckeho práva, ale postačuje len možnosť, že k takému zásahu môže prísť. Žalobcovia ďalej namietali formalistický prístup žalovaného pri posudzovaní ich účastníctva v konaní, zameraný výlučne na absenciu spoločnej hraničnej línie pozemkov. Poukázali na to, že výstavba rodinných domov, ku ktorým sa viaže vodovod, na poľnohospodárskych pozemkoch v susedstve ich registrovanej vinice predstavuje zásah do rázu krajiny a mení jej prirodzené vodné a veterné pomery. Podľa žalobcov sa narušenie týchto pomerov prejavuje stavebnými zásahmi do pôdy, ako je inštalácia drenážnych prvkov, budovanie studní či vytváranie vetrolamov, čo má v zmysle predloženého odborného vyjadrenia priamy negatívny vplyv na obhospodarovanie okolitej poľnohospodárskej pôdy. Zdôraznili, že prírodné a hydrogeologické procesy sa neriadia katastrálnymi hranicami pozemkov, ale ovplyvňujú územie ako celok. VI. 9. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. 10. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb., ak sa v tomto zákone používa pojem„ susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
14. Podľa ust. § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. VII. 16. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu. Žalovaný ako príslušný stavebný úrad povolil vodnú stavbu v rozsahu SO 05-K.01 splašková kanalizácia a SO 05-K.02 kanalizačné prípojky na par.č. XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území D.“. 17. Predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby opomenutých účastníkov bolo posúdenie otázky, či žalobcovia preukázali splnenie podmienok pre konštatovanie, či im svedčí postavenie opomenutých účastníkov administratívneho konania. 18. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Predmetom posudzovania je tu len procesné postavenie žalobcu v správnom konaní, a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv u tej osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka administratívneho konania a orgán verejnej správy s ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Správna žaloba opomenutého účastníka preto nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného, ale k zabezpečeniu jeho riadneho doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v inštančnom postupe alebo správnom súdnom prieskume. 19. Na podanie žaloby opomenutého účastníka je aktívne legitimovaná fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pričom mu náležalo postavenie účastníka tohto administratívneho konania, v ktorom bolo rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Správny súd pri žalobe opomenutého účastníka skúma, či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka administratívneho konania, a či od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka musí konkrétny subjekt kumulatívne spĺňať tri podmienky: malo by ísť o účastníka administratívneho konania, orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom administratívneho konania, a v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne alebo konečné rozhodnutie, ktorého nedoručenie ma reálny dopad ma subjektívne práva a právom chránené záujmy účastníka tohto administratívneho konania. Účastníci administratívneho konania sú tak predovšetkým charakterizovaní dotknutím na ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. 20. Správny súd sa v prvom rade zaoberal splnením vyžadovanej obligatórnej podmienky konania o žalobe opomenutého účastníka vyžadujúcej včasnosť podania tohto typu osobitnej správnej žaloby, ktorým je neuplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty, počítanej od vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy do podania správnej žaloby opomenutého účastníka na súd (§ 179 ods. 1 v spojení s § 179 ods. 4 druhá veta SSP). Zo spisového materiálu mal správny súd za preukázané, že táto podmienka splnená bola. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 10.11.2023, a správna žaloba žalobcov bola správnemu súdu doručená elektronicky dňa 05.08.2025, teda včas. 21. Následne sa správny súd zaoberal splnením ďalšej zákonnej podmienky, a to či žalobcom patrilo postavenie účastníkov dotknutého administratívneho konania a napriek tomu im rozhodnutie orgánu verejnej správy vo veci nebolo doručené.
22. Z predložených listov vlastníctva č. XXX J. K. XXX, bolo nesporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ č. XXX/X, druh pozemku : orná pôda o výmere 1967 m2 a podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere 2086 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území D.. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a z kópie katastrálnej mapy v administratívnom spise je zrejmé, že stavba, splašková kanalizácia a kanalizačné prípojky budú umiestnené na parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území D.. 23. Pokiaľ žalobcovia oprávnenosť podania správnej žaloby odvodzujú z § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. a § 14 ods. 1 správneho poriadku, tak správny súd konštatuje, že argumentácia v časti, v ktorej žalobcovia poukazovali na § 14 ods. 1 správneho poriadku neobstojí, pretože okruh účastníkov v územnom a v stavebnom konaní výslovne upravuje zákon č. 50/1976 Zb. v § 34 ods. 2 a v § 59 ods. 1 písm. b), ktorý je lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku. Keďže zákon č. 50/1976 Zb. výslovne pomenúva účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017 alebo uznesenie sp. zn. 8Sžk/15/2018). 24. V tomto konaní preto bolo nevyhnutné posúdiť relevanciu žalobnej argumentácie v časti poukazu na § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. V zmysle § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V tejto súvislosti žalobcovia argumentovali, že ich právo byť účastníkom konania vyplývalo zo skutočnosti, že sú vlastníkmi susediacich pozemkov, pričom žalovaný uvedené rozporoval z dôvodu, že pozemky žalobcov nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých má byť vybudovaná vodná stavba. K uvedenému správny súd poukazuje na to, že právnou otázkou, či dotknutým účastníkom stavebného/územného konania môže byť aj vlastník priamo nesusediaceho pozemku, sa zaoberal kasačný súd v rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023 zo dňa 25.04.2024, ktorý uviedol:„Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie body 16. a 17. tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorý by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní účastníctva v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval vlastníkov priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v predmetnom, či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom prípade bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná stavba realizovaná automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná“(bod 30.). Kasačný súd vo vyššie citovanom rozsudku poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 12/2023 z 11.10.2023, ktorý v bode 32. skonštatoval, že: „Definícia susediacej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej – v situácii, keď sa účastníkom konania môže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej, priamo dotknutej nehnuteľnosti – nevyvoláva pochybnosti o racionalite definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom iných než susediacich nehnuteľností podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej, ale v prípade aplikačnej praxe, ktorá by nezabezpečila dostatočným spôsobom vlastníkom iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka konania.“ 25. S ohľadom na uvedené správny súd konštatuje, že skutočnosť, že parcely vo vlastníctve žalobcov nemajú spoločnú hranicu s parcelami, na ktorých má byť vybudovaná vodná stavba ešte sama osebe nevylučuje právo žalobcov byť účastníkmi administratívneho konania. Pre posúdenie otázky, či žalobcom svedčí účastníctvo v predmetnom administratívnom konaní je však potrebné prihliadať aj na ďalšie predpoklady, ktorých existenciu požaduje zákon, a to konkrétne, či vlastnícke práva žalobcov k týmto pozemkom môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. „Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť preukázaný, musí byť v konaní účastníkmi preukázaný“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžp 1/2010 z 29.03.2011). Správnemu súdu je známa rozhodovacia prax súdov, na ktorú poukázali aj žalobcovia, ktorá sa ustálila na tom, že „pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania je potrebné
skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 z 13.12.2012, resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/57/2016 z 31.05.2017). Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu priameho dotyku na právach, resp. potenciálu priameho dotyku na právach zaťažuje žalobcov (pozri napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR vo veciach sp.z n. 6Sžk/26/2021 a 1Sžk/28/2020). 26. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že existencia (hoc len potenciálneho) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám musí byť spätá výlučne so stavbou uskutočnenou v zmysle stavebného povolenia, inak by nebolo dôvodu pre jeho doručenie žalobcom. Správny súd na základe predložených listín (snímky z katastrálnej mapy a LV č. XXX, K. XXX J. K. XXX) zistil, že žalobcovia síce nie sú vlastníci pozemkov so spoločnou hranicou, avšak v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) a § 139 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. bolo potrebné sústrediť sa na zodpovedanie ústrednej otázky, či je daná možnosť ovplyvnenia ich vlastníckych, resp. iných práv k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. V tejto súvislosti správny súd posudzoval opodstatnenosť žalobnej argumentácie spočívajúcej v tom, že žalobcovia sa cítia byť účastníkmi predmetného stavebného konania z dôvodu, že stavebným povolením majú byť priamo dotknuté ich vlastnícke práva a iné práva k pozemkom, a to predovšetkým právo obhospodarovania ich registrovanej vinice, pričom na podporu tohto tvrdenia predložili Odborné vyjadrenie č. 11/2025, z ktorého vyplynulo, že zástavba rodinnými domami, povedie k postupnému obmedzeniu obrábania pozemkov žalobcov a napokon môže viesť k celkovému zániku registrovanej vinice žalobcov. 27. Správny súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali, súc zaťažení dôkazným bremenom, že by povolenou stavbou verejného vodovodu a vodovodných domových prípojok boli priamo ohrozené, resp. obmedzené ich vlastnícke práva, teda že by v dôsledku stavby verejného vodovodu existovala reálna možnosť aspoň potenciálne negatívne ovplyvniť predmet ich vlastníctva držať, používať a nakladať s ním. Žalobcovia neuviedli také skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že predmetná povolená stavba žalovaným by mohla ovplyvniť ich vlastnícke práva v tom smere, že by mohlo dôjsť k jeho obmedzeniu, či znemožneniu nakladať s ich nehnuteľnosťami. Rozhodujúcim je priama existencia možného dotknutia na vlastníckych právach žalobcov povolenou stavbou (napr. imisiami, zatienením, obmedzením prístupu). Musí byť preukázaná povaha a dostatočná intenzita možného dopadu povolenej stavby na vlastnícke práva žalobcov. Predmetom stavebného konania bolo výlučne povolenie líniových inžinierskych sietí, konkrétne vybudovanie splaškovej kanalizácie a kanalizačných prípojok na presne špecifikovaných parcelách. Tieto inžinierske siete sú kompletne umiestnené na pozemkoch, pričom žiadny z prvkov povolenej vodovodnej infraštruktúry nezasahuje a neprechádza a ani nijako neobmedzuje užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Pokiaľ žalobcovia na podporu svojich tvrdení ohľadom zásahu do ich vlastníckych práv (ohrozenie ich viníc) predložili Odborné vyjadrenie č. 11/2025, tak správny súd uvádza, že závery tohto vyjadrenia ohľadne ohrozenia obhospodarovania viníc sa viažu k samotnej výstavbe rodinných domov, nie však k výstavbe vodnej stavby, ktorá bola predmetom stavebného povolenia. Keďže stavebné povolenie, ktoré žalobcovia žiadali doručiť, resp. stavebné konanie, ktorého účastníkmi žalobcovia mienili byť, sa týka výhradne rozšírenia verejného vodovodu a vodovodných domových prípojok, ktorých samotná realizácia a prevádzka nemá žiaden priamy, objektívny ani negatívny vplyv na vlastnícke práva žalobcov k ich pozemkom, tak možno konštatovať, že vlastnícke práva žalobcov k ich pozemkom zostávajú nedotknuté a ich užívanie nie je stavebným povolením nijako fakticky obmedzené. Žalobcovia v celom konaní nepredložili žiaden iný konkrétny dôkaz preukazujúci zásah povoľovanej vodnej stavby do ich vlastníckych práv. 28. Pokiaľ žalobcovia argumentovali poukazom na rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/45/2023-151 z 19.02.2026 , ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obce Kráľová pri Senci, ktorá nezákonne vylúčila žalobcu 2/ z iného stavebného konania, tak správny súd konštatuje, že v tomto rozsudku súd výslovne nekonštatoval, že žalobcovi mali byť priznané práva účastníka administratívneho (stavebného) konania. V tejto veci súd dospel k záveru, že správne orgány zaťažili svoje rozhodnutia nesprávnym právnym posúdením veci, pretože otázku účastníctva posudzovali nesprávne, pretože aplikovali nesprávny právny predpis. Správne orgány v tejto veci totiž aplikovali správny poriadok (§ 14 zákona č. 71/1967 Zb.), namiesto toho, aby aplikovali osobitnú a prednostnú právnu úpravu stavebného zákona (§ 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb.). S ohľadom na uvedené, preto žalobcami poukazovaný rozsudok nemá pre posúdenie prejednávanej veci význam.
29. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že pre posúdenie účastníctva v stavebnom konaní nie je postačujúce vlastnícke právo alebo iné právo k susediacemu pozemku či stavbe (a v intenciách ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá môže byť pri extenzívnom výklade aj vo veľkej vzdialenosti od dotknutej stavby), ale musí byť splnená aj kumulatívna podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím dotknuté. Predmetnú otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Správny súd dospel k záveru, že žalobcovia v prejednávanej veci nepreukázali, že spĺňali podmienky ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona na účely konštatovania, že im patrilo postavenie účastníkov konania v stavebnom konaní, ktorého predmetom bolo vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu. V konaní nebolo preukázané, že povoľovaná vodná stavba uskutočnená podľa stavebného povolenia by čo i len potenciálne zasiahla do ich vlastníckych, či iných práv. Keďže nebolo preukázané, že žalovaný mal so žalobcami konať ako s účastníkmi konania, nebol povinný ani doručovať žalobcom stavebné povolenie a ani oznámenie o začatí stavebného konania. 30. Správny súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcov o ich postavení opomenutých účastníkov v predmetnom stavebnom konaní o povolenie vodnej stavby (§ 179 ods. 7 SSP), a preto, nevyhovejúc ich petitu, pokračoval v konaní postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ďalej a žalobu ako podanú zjavne neoprávnenými osobami odmietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP. Žalobcovia procesne zavinili odmietnutie žaloby (žalobcovia nespĺňali podmienku aktívnej legitimácie), správny súd však žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, pretože ide o orgán štátnej správy, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania mu nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 32. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle § 11 ods. 3 tretia veta a § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodne vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 cit. zákona) samostatným uznesením. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, a aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.