Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/53/2025 0725100731 17. 06. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: C. A. D., bytom E. XXXX/XX, XXX XX C., dátum narodenia: 16.11.984, zastúpený: JUDr. Matúš Harkabus, advokát, so sídlom F. G. X, XXX XX C., proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39, 831 04 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-1-9/2025 zo dňa 25.03.2025, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Personálnym rozkazom č. 737 zo dňa 15.10.2024 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby na základe písomnej žiadosti žalobcu. 2. Na podklade podaného odvolania vydal riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozhodnutie č. SISPK-1-9/2025 zo dňa 25.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil. 3. Žalovaný uviedol, že žalobca v rámci odvolania uviedol dve argumentačné línie, a to (i) žiadosť o uvoľnenie, ktorú podal, nespĺňala podmienky platnosti právneho úkonu podľa § 250 zákona o štátnej službe, pretože daná žiadosť nebola urobená slobodne a (ii) absencia odôvodnenia personálneho rozkazu. 4. K prvej argumentačnej línii žalovaný uviedol, že fyzické donútenie zo strany žalobcu namietané nebolo a ani nevyplývalo z jeho skorších podaní. Čo však žalobca namietal, tak to, že voči nemu bol vykonaný nezákonný postup, pričom malo ísť o jeho odvolanie z funkcie, neskoršie zaradenie do novej funkcie a prislúchajúce finančné ohodnotenie, čím bol na žalobcu vyvíjaný tlak na to, aby sám ukončil svoj služobný pomer. Žalovaný uviedol, že nebolo možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom. Personálny rozkaz č. 215 zo dňa 23.04.2024, ktorým
bol žalobca preložený (ďalej len „personálny rozkaz o preložení“), a ktorý predchádzal personálnemu rozkazu, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru, bol štandardným rozhodnutím, ktorý bol potvrdený aj rozhodnutím odvolacieho orgánu. Personálny rozkaz o preložení bol v čase podania žiadosti o uvoľnenie už vydaný, a preto nemôže byť považovaný za bezprávnu vyhrážku, ktorá by na žalobcu mala pôsobiť v čase neskoršieho podania žiadosti o uvoľnenie. Nebolo preukázané a žalobca to ani nenamietal, že by bol akýmkoľvek spôsobom informovaný o tom, aký typ úkonu má na základe ním vnímanej bezprávnej vyhrážky vykonať (teda podať žiadosť o uvoľnenie). Príčinná súvislosť tak nebola preukázaná, a teda žalovaný konštatoval, že právny úkon bol urobený slobodne. 5. Ďalej žalovaný uviedol, že § 191 zákona o štátnej službe neukladá nadriadenému povinnosť skúmať dôvody, pre ktoré policajt o svoje uvoľnenie žiada. Ukladá mu iba povinnosť uvoľniť policajta zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu atribúty nedostatku vôle ani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje. V danom prípade tak jediným dôvodom uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru bola jeho vlastná žiadosť. 6. Vo vzťahu k odôvodneniu personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že konanie vo veci žiadosti o uvoľnenie je formálnym konaním, kedy správny orgán skúma len splnenie formálnych, zákonom predpokladaných podmienok, teda jej písomnej formy a doručenie žiadosti. Nadriadený, plne rešpektujúc žiadosť žalobcu, vydal personálny rozkaz, ktorý plne zodpovedal požiadavkám žalobcu. Nebolo povinnosťou nadriadeného skúmať osobné dôvody, ktoré žalobcu viedli ku konaniu. Odôvodnenie personálneho rozkazu považoval žalovaný za dostačujúce. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 7. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 26.05.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, personálneho rozkazu, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom sledu udalostí, ktoré nastali vydaním personálneho rozkazu o preložení zo dňa 23.04.2024, ktoré je súčasťou konania na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/111/2024. Žalobca uviedol, že žiadosť o uvoľnenie podal len z dôvodu, že bol podľa jeho názoru v rozpore so zákonom preložený na funkciu starší referent, platová trieda 4, pričom do tohto času vykonával svoje služobné povinnosti v platovej triede 9. Zároveň mu bol znížený osobný príplatok, pričom v rámci preloženia nebolo konštatované porušenie povinností z jeho strany. Súčasne uviedol, že v čase podania žiadosti o uvoľnenie požiadal o vydanie vyznamenania, ktoré mu však vydané nebolo. Uvedené žalobca uviedol ako príklad, že bol na neho vyvíjaný nátlak. 9. Uvedené skutočnosti tvoria jeden reťazec, ktorého cieľom bolo degradovanie jeho osoby nielen vo vzťahu k jeho služobnému pomeru, ale aj v očiach iných príslušníkov, čím začal tlak na jeho osobu, aby opustil službu. 10. Žalobca uviedol, že všetky dôvody, pre ktoré podal žiadosť o uvoľnenie v tejto žiadosti uviedol, pričom sa prvostupňový orgán danými dôvodmi vôbec nezaoberal a len konštatoval, že personálny rozkaz bol vydaný na základe jeho žiadosti. Prvostupňový orgán mal dostatočne zistiť skutkový stav veci, mal si objektívne zistiť skutočnosť, či vo veci jeho preloženia už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo či neprebiehajú iné okolnosti, ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdené skutočnosti uvedené v žiadosti. Prvostupňový orgán sa však dôvodmi žalobcu nezaoberal, čím došlo k porušeniu § 241 ods. 3 zákona o štátnej službe. 11. Nedostatky podľa žalobcu nemožno odstrániť v konaní pred žalovaným, pretože prvostupňový orgán mal uviesť argumenty, prečo bola žiadosť podaná slobodne. Tým, že sa prvostupňový orgán nezaoberal jeho námietkami, ukrátil žalobcu o možnosť brániť sa proti tvrdeniam, ktoré neskôr uviedol žalovaný. 12. Ako ďalšiu vadu žalobca namietol, že zo strany žalovaného došlo k opomenutiu povinnosti, ktorá vyplýva z § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe, kedy mal orgán povinnosť oznámiť rozhodnutie o uvoľnení do jedného mesiaca od podania žiadosti. Avšak personálny rozkaz mu bol oznámený až 07.11.2024, čím došlo k porušeniu zákona.
III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.07.2025, pričom sa nestotožnil so žalobnými námietkami. 14. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom jeho preloženia žalovaný uviedol, že k uvedenému sa vyjadril v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4S/11/2024. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by bol povinný vydať žalobcovi osvedčenie o udelení vyznamenania na pravé meno a nie je pravdou, že doteraz o žiadosti žalobcu o toto vyznamenanie nebolo rozhodnuté. Žalovaný uviedol, že na vydanie osvedčenia nie je právny nárok, pričom žiadosť podlieha schváleniu riaditeľa žalovaného, pričom riaditeľ žalovaného žiadosti žalobcu nevyhovel, o čom bol žalobca dňa 28.11.2024 oboznámený. 15. Ďalej žalovaný zopakoval, že ak žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, a boli splnené podmienky, bolo povinnosťou nadriadeného žalobcu uvoľniť, pričom nedochádza k materiálnemu posudzovaniu veci, ale k posúdeniu splnenia podmienok ustanovených zákonom. Na zákonnosť personálneho rozkazu tak nemali vplyv námietky, ktoré uviedol žalobca. 16. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt žalovaný uviedol, že žalobca žiadosť o uvoľnenie vypracoval 26.09.2024, pričom potvrdenie prevzatia tejto žiadosti bolo ku dňu 09.10.2024 a tento deň sa považuje za deň doručenia žiadosti, čo je aj právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre začatie počítania času na účely dodržania lehoty podľa § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe. Žalobca bol s personálnym rozkazom oboznámený dňa 07.11.2024, a teda bola lehota dodržaná. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 17. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 06.11.2025 a 13.02.2026, pričom zotrval na svoje argumentácii. Žalovaný v duplike zo dňa 02.03.2026 taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalobca sa ďalej vyjadril podaním zo dňa 16.03.2026. 18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol. 20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.06.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. 23. Podľa § 191 ods. 2 zákona o štátnej službe, deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.
24. Podľa § 191 ods. 3 zákona o štátnej službe, žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu. 25. Podľa § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe, ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí. 26. Podľa § 191 ods. 6 zákona o štátnej službe, ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi. 27. Podľa § 191 ods. 7 zákona o štátnej službe, služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. 28. Podľa § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe, rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 29. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a personálny rozkaz, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgán verejnej správy postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, či zistil dostatočne skutkový stav a či jeho závery majú oporu v administratívnom spise. 30. Správny súd prvotne uvádza, že administratívny spis žalovaného tvoril utajovanú časť – za účelom správneho súdneho prieskumu všetci členovia senátu, ktorý prejednal a rozhodol predmetnú vec, do neho spoločne nahliadli a oboznámili sa s jeho obsahom dňa 15.06.2026. Tu je potrebné uviesť, že úlohou správneho súdu je preskúmať, či skutočnosti, ktoré boli základom uvoľnenia žalobcu zo služobného pomeru, majú alebo nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti. Úloha správneho súdu sa obmedzuje v tom smere, či voľná úvaha príslušného orgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samostatnom obsahu týchto dôkazov, teda či zjavne neprihliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo naopak, nerobí závery, ktoré sa z obsahu dôkazov myšlienkovo správne nedajú odvodiť (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Správny súd sa tak zameral na vyhodnotenie dôkazov, obsiahnutých v utajovanej časti administratívneho spisu vo vzťahu k ich vierohodnosti, presvedčivosti a relevantnosti, a na podklade uvedeného ustáli, či voľná úvaha orgánov verejnej správy vychádza z ich obsahu a pohybuje sa v medziach zákona o štátnej službe. Všeobecné východiská aplikované na prejednávanú vec 31. Správny súd konštatuje, že služobný pomer príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov v zmysle zákona o štátnej službe je, čo sa týka vzniku, existencie a zániku, modelovaný nie na zmluvnom (súkromnoprávnom princípe), ale verejnoprávnymi aktami – personálnymi rozkazmi majúcimi povahu individuálnych správnych aktov. Na tie sa na rozdiel od kontraktov súkromnoprávnej povahy viaže prezumpcia zákonnosti. Rozhodnutie o služobnom pomere sa preto považuje za súladné so zákonom dovtedy, kým kompetentný orgán verejnej moci nekonštatuje jeho nezákonnosť. Vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné uviesť, že jedinou podmienkou na rozhodnutie o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 zákona o štátnej službe je žiadosť príslušníka štátnej služby. Súčasne je nutné konštatovať, že akokoľvek sa vzájomné vzťahy rôznych druhov správnych aktov vydávaných podľa zákona o štátnej službe javia na prvý pohľad ako formalistické a neposkytujúce potrebný priestor pre efektívnu súdnu ochranu, ich aktuálna podoba je výsledkom vôle zákonodarcu, ktorú je súd v správnom súdnictve povinný rešpektovať (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/2021 zo dňa 12.11.2021).
32. Vo všeobecnosti k predmetu súdneho prieskumu pred správnym súdom správny súd poukazuje na obsah právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnej službe. Vznik služobného pomeru a služobná prísaha (§§ 16,17 zákona o štátnej službe) a ďalšie právne nadväzujúce ustanovenia tejto právnej normy upravujúcej služobné pomery aj v Slovenskej informačnej službe, teda v prísne organizovanom a právne regulovanom vnútroštátnom zbore zabezpečujúcom plnenie dôležitých spoločenských úloh, jednoznačne navodzujú potrebu zodpovedného a jednoznačného výkladu obsahu všetkých právnych úkonov vykonaných osobami v služobnom pomere a ich nadriadenými. K žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru 33. Vychádzajúc zo zákona o štátnej službe správny súd uvádza, že pokiaľ sám žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, bolo zákonnou povinnosťou žalovaného žalobcu zo služobného pomeru uvoľniť, ibaže by bol právny úkon žalobcu, ktorým o uvoľnenie požiadal, neplatný z dôvodu, že nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne. 34. Po preskúmaní administratívneho spisu a žaloby správny súd nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali platnosť žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva: - žalobca podal písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru (zo dňa 26.09.2024), pričom táto žiadosť bola vyhotovená na písomnom formulári (tento predpokladá § 191 ods. 3 zákona o štátnej službe); žiadosť bola podpísaná žalobcom; - žiadosť bola žalovanému doručená dňa 26.09.2024, pričom nadriadenému žalobcu dňa 09.10.2024, - personálny rozkaz bol vydaný dňa 15.10.2024, tento vzal žalobca na vedomie dňa 07.11.2024. 35. Správny súd ustálil, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru spĺňa všetky náležitosti vôle žalobcu – je podpísaná žalobcom, je na nej uvedený dátum podpisu – 26.09.2024 a bola doručená nadriadenému. Formálne tak žiadosť spĺňala všetky atribúty tak, ako to predpokladá § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe. 36. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd zároveň nezistil také skutkové okolnosti, na preukázanie ktorých niesol dôkazné bremeno žalobca, ktoré by spochybňovali prejav vôle žalobcu. Zákon o štátnej službe v § 250 ods. 1 písm. c) na platnosť právneho úkonu ako celku vyžaduje slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Správny súd však nezistil, že by žalobcom podaná žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru tieto aspekty neobsahovala. Podľa názoru správneho súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že pri podaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru konal neslobodne, pod nátlakom a z donútenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca nemal možnosť voľby a bolo iba na jeho rozhodnutí, či požiada o uvoľnenie alebo nie. 37. Ak žalobca namietol, že žalobca v obsahu žiadosti uviedol dôvody, pre ktoré podal žiadosť o uvoľnenie, tu správny súd uvádza, že v konaní o uvoľnení zo služobného pomeru sa neskúmajú dôvody, pre ktoré policajt podľa zákona o štátnej službe takúto žiadosť podá. Skúmajú sa výlučne atribúty, uvedené v § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe, a teda, písomnosť a doručenie nadriadenému. Prvostupňový orgán tak nepochybil, ak neskúmal dôvody, ktoré žalobca v žiadosti uviedol, pretože by nepriniesli iný výsledok – ako to správny súd už uviedol vyššie, jedinou podmienkou na rozhodnutie o uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 zákona o štátnej službe je žiadosť príslušníka štátnej služby, čo v danom prípade splnené bolo. 38. Žalobca v žalobe namietol, že dôvodom podania žiadosti bolo predchádzajúce rozhodovanie žalovaného, ktorým bol žalobca preložený na inú funkciu – uvedenú skutočnosť správny súd nevyhodnotil ako dôvod, pre ktorý by bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, resp. bol dôvodom, že by žiadosť nepodal žalobca slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak žalobca nesúhlasil s rozhodnutím o preložení, mohol využiť prostriedky obrany voči tomuto rozhodnutiu, pričom zo žaloby vyplýva, že tak aj žalobca vykonal – súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/111/2024. Dôvody preloženia tak sú/budú predmetom samotného súdneho prieskumu, pričom rozhodnutie o preložení automaticky a samo osebe neznamená, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola podaná slobodne a vážne. Zároveň ani nevydanie vyznamenania nie je automaticky dôvodom pre záver, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola podaná slobodne a vážne.
39. Správny súd odkazuje aj na právne závery Najvyššieho správneho súdu Českej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 4As/183/2015 zo dňa 27.10.2015, aprobované aj kasačným súdom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/15/2019 zo dňa 24.03.2021, ktorý prešiel aj testom ústavnosti – nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/2021 zo dňa 12.11.2021) týkajúce sa právnych dôsledkov úkonov príslušníka štátnej služby smerujúcich k ukončeniu služobného pomeru. Najvyšší správny súd Českej republiky právne hodnotil prejav vôle policajta ukončiť služobný pomer (uskutočnený na školení za vypätej situácie vyplývajúcej pre neho z jej priebehu) ako platný právny úkon, a to bez ohľadu na okolnosti jeho uskutočnenia a na to, že nebol priamo adresovaný kompetentnému nadriadenému funkcionárovi. Predmetnú argumentáciu dáva správny súd v preskúmavanej právnej veci do pozornosti účastníkom predovšetkým v nadväznosti na prísne pravidlá platiace pre personálne vzťahy v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt 40. Žalobca namietol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu lehôt, stanovených v § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 41. Tu je potrené súhlasiť so žalovaným v tom, že § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe stanovuje, že rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Zákon o štátnej služby túto lehotu chápe ako poriadkovú lehotu, pričom jej prekročenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Aj v prípade, ak by nebola táto lehota dodržaná, nejedná sa o dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 42. Správny súd teda podčiarkuje, že zákon o štátnej službe v § 191 síce stanovuje lehoty, nedodržanie ktorých však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Uvedené lehoty sú procesnými lehotami, a ich prekročenie, resp. nedodržanie nemá za následok zánik oprávnenia nadriadeného rozhodnúť o uvoľnení zo služobného pomeru (na uvedené správny súd poukazuje vo vzťahu k časovému hľadisku samotného konania). Tento výklad zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi, v zmysle ktorej prekročenie lehoty ustanovenej zákonom môže mať takýto následok len vtedy, ak ho s ním spája zákon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/42/2013 zo dňa 06.05.2014 alebo 10Sžd/14/2014 zo dňa 24.09.2014). Zákon o štátnej službe spája zánik práva len so zmeškaním lehôt uvedených v § 254 ods. 3 a nepatria medzi ne lehoty podľa § 191 zákona o štátnej službe, ktoré sa viažu k uvoľneniu zo služobného pomeru (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/14/2024 zo dňa 28.01.2026). K návrhu žalobcu na spojenie veci 43. Žalobca v rámci súdneho konania navrhol spojenie veci – s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/111/2024. Správny súd po preskúmaní tohto návrhu nezistil dôvody na spojenie. Správny súd uvádza, že § 65 ods. 1 SSP hovorí o fakultatívnej možnosti spojenia veci, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/111/2024 je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o preložení žalobcu, pričom v tomto konaní bolo predmetom rozhodnutie o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru. Jedná sa tak o rôzne rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to ako po skutkovej, tak aj právnej stránke. Správny súd preto nezistil dôvod na spojenie veci. 44. Na podklade uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. 45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).