{"guid": "1e98a740-c18b-4898-85e0-f937779b4b41:01c68751-eb30-4816-94b3-db720663ae78", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1", "spisova_znacka": "7S/53/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7S/53/2025 z 17. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. júna 2026, sp. zn. 7S/53/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1", "identifikacne_cislo": "0725100731", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01c68751-eb30-4816-94b3-db720663ae78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7S/53/2025\n0725100731\n17. 06. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100731.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej\nveci žalobcu: C. A. D., bytom E. XXXX/XX, XXX XX C., dátum narodenia: 16.11.984, zastúpený: JUDr.\nMatúš Harkabus, advokát, so sídlom F. G. X, XXX XX C., proti žalovanému: Slovenská informačná\nslužba, so sídlom Vajnorská 39, 831 04 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SIS-PK-1-9/2025 zo dňa 25.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Personálnym rozkazom č. 737 zo dňa 15.10.2024 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa\n§ 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka\nSlovenskej informačnej služby na základe písomnej žiadosti žalobcu.\n2. Na podklade podaného odvolania vydal riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozhodnutie č. SISPK-1-9/2025 zo dňa 25.03.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol\na personálny rozkaz potvrdil.\n3. Žalovaný uviedol, že žalobca v rámci odvolania uviedol dve argumentačné línie, a to (i) žiadosť\no uvoľnenie, ktorú podal, nespĺňala podmienky platnosti právneho úkonu podľa § 250 zákona o štátnej\nslužbe, pretože daná žiadosť nebola urobená slobodne a (ii) absencia odôvodnenia personálneho\nrozkazu.\n4. K prvej argumentačnej línii žalovaný uviedol, že fyzické donútenie zo strany žalobcu namietané\nnebolo a ani nevyplývalo z jeho skorších podaní. Čo však žalobca namietal, tak to, že voči nemu\nbol vykonaný nezákonný postup, pričom malo ísť o jeho odvolanie z funkcie, neskoršie zaradenie\ndo novej funkcie a prislúchajúce finančné ohodnotenie, čím bol na žalobcu vyvíjaný tlak na to, aby\nsám ukončil svoj služobný pomer. Žalovaný uviedol, že nebolo možné konštatovať príčinnú súvislosť\nmedzi bezprávnou vyhrážkou a právnym úkonom. Personálny rozkaz č. 215 zo dňa 23.04.2024, ktorým\n\nbol žalobca preložený (ďalej len „personálny rozkaz o preložení“), a ktorý predchádzal personálnemu\nrozkazu, ktorým bol žalobca uvoľnený zo služobného pomeru, bol štandardným rozhodnutím, ktorý\nbol potvrdený aj rozhodnutím odvolacieho orgánu. Personálny rozkaz o preložení bol v čase podania\nžiadosti o uvoľnenie už vydaný, a preto nemôže byť považovaný za bezprávnu vyhrážku, ktorá by na\nžalobcu mala pôsobiť v čase neskoršieho podania žiadosti o uvoľnenie. Nebolo preukázané a žalobca to\nani nenamietal, že by bol akýmkoľvek spôsobom informovaný o tom, aký typ úkonu má na základe ním\nvnímanej bezprávnej vyhrážky vykonať (teda podať žiadosť o uvoľnenie). Príčinná súvislosť tak nebola\npreukázaná, a teda žalovaný konštatoval, že právny úkon bol urobený slobodne.\n5. Ďalej žalovaný uviedol, že § 191 zákona o štátnej službe neukladá nadriadenému povinnosť skúmať\ndôvody, pre ktoré policajt o svoje uvoľnenie žiada. Ukladá mu iba povinnosť uvoľniť policajta zo\nslužobného pomeru, ak o to požiada. Žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu atribúty nedostatku vôle\nani slobody a vážnosti jej prejavu nevykazuje. V danom prípade tak jediným dôvodom uvoľnenia žalobcu\nzo služobného pomeru bola jeho vlastná žiadosť.\n6. Vo vzťahu k odôvodneniu personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že konanie vo veci žiadosti\no uvoľnenie je formálnym konaním, kedy správny orgán skúma len splnenie formálnych, zákonom\npredpokladaných podmienok, teda jej písomnej formy a doručenie žiadosti. Nadriadený, plne rešpektujúc\nžiadosť žalobcu, vydal personálny rozkaz, ktorý plne zodpovedal požiadavkám žalobcu. Nebolo\npovinnosťou nadriadeného skúmať osobné dôvody, ktoré žalobcu viedli ku konaniu. Odôvodnenie\npersonálneho rozkazu považoval žalovaný za dostačujúce.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n7. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 26.05.2025 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, personálneho rozkazu, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom sledu udalostí, ktoré nastali vydaním\npersonálneho rozkazu o preložení zo dňa 23.04.2024, ktoré je súčasťou konania na tunajšom súde pod\nsp. zn. 4S/111/2024. Žalobca uviedol, že žiadosť o uvoľnenie podal len z dôvodu, že bol podľa jeho\nnázoru v rozpore so zákonom preložený na funkciu starší referent, platová trieda 4, pričom do tohto\nčasu vykonával svoje služobné povinnosti v platovej triede 9. Zároveň mu bol znížený osobný príplatok,\npričom v rámci preloženia nebolo konštatované porušenie povinností z jeho strany. Súčasne uviedol, že\nv čase podania žiadosti o uvoľnenie požiadal o vydanie vyznamenania, ktoré mu však vydané nebolo.\nUvedené žalobca uviedol ako príklad, že bol na neho vyvíjaný nátlak.\n9. Uvedené skutočnosti tvoria jeden reťazec, ktorého cieľom bolo degradovanie jeho osoby nielen vo\nvzťahu k jeho služobnému pomeru, ale aj v očiach iných príslušníkov, čím začal tlak na jeho osobu, aby\nopustil službu.\n10. Žalobca uviedol, že všetky dôvody, pre ktoré podal žiadosť o uvoľnenie v tejto žiadosti uviedol,\npričom sa prvostupňový orgán danými dôvodmi vôbec nezaoberal a len konštatoval, že personálny\nrozkaz bol vydaný na základe jeho žiadosti. Prvostupňový orgán mal dostatočne zistiť skutkový stav\nveci, mal si objektívne zistiť skutočnosť, či vo veci jeho preloženia už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo\nči neprebiehajú iné okolnosti, ktoré by potvrdzovali žalobcom tvrdené skutočnosti uvedené v žiadosti.\nPrvostupňový orgán sa však dôvodmi žalobcu nezaoberal, čím došlo k porušeniu § 241 ods. 3 zákona\no štátnej službe.\n11. Nedostatky podľa žalobcu nemožno odstrániť v konaní pred žalovaným, pretože prvostupňový orgán\nmal uviesť argumenty, prečo bola žiadosť podaná slobodne. Tým, že sa prvostupňový orgán nezaoberal\njeho námietkami, ukrátil žalobcu o možnosť brániť sa proti tvrdeniam, ktoré neskôr uviedol žalovaný.\n12. Ako ďalšiu vadu žalobca namietol, že zo strany žalovaného došlo k opomenutiu povinnosti, ktorá\nvyplýva z § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe, kedy mal orgán povinnosť oznámiť rozhodnutie\no uvoľnení do jedného mesiaca od podania žiadosti. Avšak personálny rozkaz mu bol oznámený až\n07.11.2024, čím došlo k porušeniu zákona.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.07.2025, pričom sa nestotožnil so žalobnými\nnámietkami.\n14. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom jeho preloženia žalovaný uviedol, že k uvedenému sa\nvyjadril v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4S/11/2024. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by\nbol povinný vydať žalobcovi osvedčenie o udelení vyznamenania na pravé meno a nie je pravdou, že\ndoteraz o žiadosti žalobcu o toto vyznamenanie nebolo rozhodnuté. Žalovaný uviedol, že na vydanie\nosvedčenia nie je právny nárok, pričom žiadosť podlieha schváleniu riaditeľa žalovaného, pričom riaditeľ\nžalovaného žiadosti žalobcu nevyhovel, o čom bol žalobca dňa 28.11.2024 oboznámený.\n15. Ďalej žalovaný zopakoval, že ak žalobca požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, a boli splnené\npodmienky, bolo povinnosťou nadriadeného žalobcu uvoľniť, pričom nedochádza k materiálnemu\nposudzovaniu veci, ale k posúdeniu splnenia podmienok ustanovených zákonom. Na zákonnosť\npersonálneho rozkazu tak nemali vplyv námietky, ktoré uviedol žalobca.\n16. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt žalovaný uviedol, že žalobca žiadosť o uvoľnenie\nvypracoval 26.09.2024, pričom potvrdenie prevzatia tejto žiadosti bolo ku dňu 09.10.2024 a tento\ndeň sa považuje za deň doručenia žiadosti, čo je aj právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre začatie\npočítania času na účely dodržania lehoty podľa § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe. Žalobca bol\ns personálnym rozkazom oboznámený dňa 07.11.2024, a teda bola lehota dodržaná. Žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť.\n17. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 06.11.2025 a 13.02.2026, pričom zotrval na\nsvoje argumentácii. Žalovaný v duplike zo dňa 02.03.2026 taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej\nargumentácii. Žalobca sa ďalej vyjadril podaním zo dňa 16.03.2026.\n18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.\n20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má\nzároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle\nsúdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.06.2026 (§ 137\nods. 4 SSP).\n21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n22. Podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe, policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak\no to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému,\ninak je neplatná.\n23. Podľa § 191 ods. 2 zákona o štátnej službe, deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného\npomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.\n\n24. Podľa § 191 ods. 3 zákona o štátnej službe, žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva\npolicajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený\nrozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru\nnepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie\nzo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.\n25. Podľa § 191 ods. 4 zákona o štátnej službe, ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo\nslužobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto\nžiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.\n26. Podľa § 191 ods. 6 zákona o štátnej službe, ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti\no uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi.\n27. Podľa § 191 ods. 7 zákona o štátnej službe, služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím\ndvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie\nslužobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení\nžiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.\n28. Podľa § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe, rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením\noznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o\nuvoľnenie zo služobného pomeru.\n29. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie a personálny rozkaz, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa\nsprávny súd zameral na vyhodnotenie, či orgán verejnej správy postupoval v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi, či zistil dostatočne skutkový stav a či jeho závery majú oporu v administratívnom\nspise.\n30. Správny súd prvotne uvádza, že administratívny spis žalovaného tvoril utajovanú časť – za\núčelom správneho súdneho prieskumu všetci členovia senátu, ktorý prejednal a rozhodol predmetnú\nvec, do neho spoločne nahliadli a oboznámili sa s jeho obsahom dňa 15.06.2026. Tu je potrebné\nuviesť, že úlohou správneho súdu je preskúmať, či skutočnosti, ktoré boli základom uvoľnenia žalobcu\nzo služobného pomeru, majú alebo nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, vrátane jeho\nutajovanej časti. Úloha správneho súdu sa obmedzuje v tom smere, či voľná úvaha príslušného\norgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samostatnom obsahu týchto dôkazov, teda či zjavne\nneprihliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo naopak, nerobí závery, ktoré sa z obsahu dôkazov\nmyšlienkovo správne nedajú odvodiť (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Správny súd sa tak zameral na vyhodnotenie dôkazov,\nobsiahnutých v utajovanej časti administratívneho spisu vo vzťahu k ich vierohodnosti, presvedčivosti a\nrelevantnosti, a na podklade uvedeného ustáli, či voľná úvaha orgánov verejnej správy vychádza z ich\nobsahu a pohybuje sa v medziach zákona o štátnej službe.\nVšeobecné východiská aplikované na prejednávanú vec\n31. Správny súd konštatuje, že služobný pomer príslušníka ozbrojených bezpečnostných zborov\nv zmysle zákona o štátnej službe je, čo sa týka vzniku, existencie a zániku, modelovaný nie na\nzmluvnom (súkromnoprávnom princípe), ale verejnoprávnymi aktami – personálnymi rozkazmi majúcimi\npovahu individuálnych správnych aktov. Na tie sa na rozdiel od kontraktov súkromnoprávnej povahy\nviaže prezumpcia zákonnosti. Rozhodnutie o služobnom pomere sa preto považuje za súladné so\nzákonom dovtedy, kým kompetentný orgán verejnej moci nekonštatuje jeho nezákonnosť. Vo vzťahu k\nprejednávanej veci je potrebné uviesť, že jedinou podmienkou na rozhodnutie o uvoľnení zo služobného\npomeru podľa § 191 zákona o štátnej službe je žiadosť príslušníka štátnej služby. Súčasne je nutné\nkonštatovať, že akokoľvek sa vzájomné vzťahy rôznych druhov správnych aktov vydávaných podľa\nzákona o štátnej službe javia na prvý pohľad ako formalistické a neposkytujúce potrebný priestor pre\nefektívnu súdnu ochranu, ich aktuálna podoba je výsledkom vôle zákonodarcu, ktorú je súd v správnom\nsúdnictve povinný rešpektovať (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n412/2021 zo dňa 12.11.2021).\n\n32. Vo všeobecnosti k predmetu súdneho prieskumu pred správnym súdom správny súd poukazuje\nna obsah právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnej službe. Vznik služobného pomeru a služobná\nprísaha (§§ 16,17 zákona o štátnej službe) a ďalšie právne nadväzujúce ustanovenia tejto právnej\nnormy upravujúcej služobné pomery aj v Slovenskej informačnej službe, teda v prísne organizovanom\na právne regulovanom vnútroštátnom zbore zabezpečujúcom plnenie dôležitých spoločenských úloh,\njednoznačne navodzujú potrebu zodpovedného a jednoznačného výkladu obsahu všetkých právnych\núkonov vykonaných osobami v služobnom pomere a ich nadriadenými.\nK žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru\n33. Vychádzajúc zo zákona o štátnej službe správny súd uvádza, že pokiaľ sám žalobca požiadal\no uvoľnenie zo služobného pomeru, bolo zákonnou povinnosťou žalovaného žalobcu zo služobného\npomeru uvoľniť, ibaže by bol právny úkon žalobcu, ktorým o uvoľnenie požiadal, neplatný z dôvodu, že\nnebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne.\n34. Po preskúmaní administratívneho spisu a žaloby správny súd nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali\nplatnosť žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Správny súd uvádza, že z administratívneho spisu\nvyplýva:\n- žalobca podal písomnú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru (zo dňa 26.09.2024), pričom táto\nžiadosť bola vyhotovená na písomnom formulári (tento predpokladá § 191 ods. 3 zákona o štátnej\nslužbe); žiadosť bola podpísaná žalobcom;\n- žiadosť bola žalovanému doručená dňa 26.09.2024, pričom nadriadenému žalobcu dňa 09.10.2024,\n- personálny rozkaz bol vydaný dňa 15.10.2024, tento vzal žalobca na vedomie dňa 07.11.2024.\n35. Správny súd ustálil, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru spĺňa všetky náležitosti vôle\nžalobcu – je podpísaná žalobcom, je na nej uvedený dátum podpisu – 26.09.2024 a bola doručená\nnadriadenému. Formálne tak žiadosť spĺňala všetky atribúty tak, ako to predpokladá § 191 ods. 1 zákona\no štátnej službe.\n36. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd zároveň nezistil také skutkové\nokolnosti, na preukázanie ktorých niesol dôkazné bremeno žalobca, ktoré by spochybňovali prejav\nvôle žalobcu. Zákon o štátnej službe v § 250 ods. 1 písm. c) na platnosť právneho úkonu ako celku\nvyžaduje slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Správny súd však nezistil, že by\nžalobcom podaná žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru tieto aspekty neobsahovala. Podľa názoru\nsprávneho súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že pri podaní žiadosti o uvoľnenie zo služobného\npomeru konal neslobodne, pod nátlakom a z donútenia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca\nnemal možnosť voľby a bolo iba na jeho rozhodnutí, či požiada o uvoľnenie alebo nie.\n37. Ak žalobca namietol, že žalobca v obsahu žiadosti uviedol dôvody, pre ktoré podal žiadosť\no uvoľnenie, tu správny súd uvádza, že v konaní o uvoľnení zo služobného pomeru sa neskúmajú\ndôvody, pre ktoré policajt podľa zákona o štátnej službe takúto žiadosť podá. Skúmajú sa výlučne\natribúty, uvedené v § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe, a teda, písomnosť a doručenie nadriadenému.\nPrvostupňový orgán tak nepochybil, ak neskúmal dôvody, ktoré žalobca v žiadosti uviedol, pretože by\nnepriniesli iný výsledok – ako to správny súd už uviedol vyššie, jedinou podmienkou na rozhodnutie\no uvoľnení zo služobného pomeru podľa § 191 zákona o štátnej službe je žiadosť príslušníka štátnej\nslužby, čo v danom prípade splnené bolo.\n38. Žalobca v žalobe namietol, že dôvodom podania žiadosti bolo predchádzajúce rozhodovanie\nžalovaného, ktorým bol žalobca preložený na inú funkciu – uvedenú skutočnosť správny súd\nnevyhodnotil ako dôvod, pre ktorý by bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, resp. bol dôvodom, že by\nžiadosť nepodal žalobca slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Ak žalobca nesúhlasil s rozhodnutím\no preložení, mohol využiť prostriedky obrany voči tomuto rozhodnutiu, pričom zo žaloby vyplýva, že\ntak aj žalobca vykonal – súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/111/2024. Dôvody\npreloženia tak sú/budú predmetom samotného súdneho prieskumu, pričom rozhodnutie o preložení\nautomaticky a samo osebe neznamená, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola podaná\nslobodne a vážne. Zároveň ani nevydanie vyznamenania nie je automaticky dôvodom pre záver, že\nžiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nebola podaná slobodne a vážne.\n\n39. Správny súd odkazuje aj na právne závery Najvyššieho správneho súdu Českej republiky uvedené\nv rozsudku sp. zn. 4As/183/2015 zo dňa 27.10.2015, aprobované aj kasačným súdom (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/15/2019 zo dňa 24.03.2021, ktorý prešiel aj\ntestom ústavnosti – nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/2021 zo dňa\n12.11.2021) týkajúce sa právnych dôsledkov úkonov príslušníka štátnej služby smerujúcich k ukončeniu\nslužobného pomeru. Najvyšší správny súd Českej republiky právne hodnotil prejav vôle policajta ukončiť\nslužobný pomer (uskutočnený na školení za vypätej situácie vyplývajúcej pre neho z jej priebehu)\nako platný právny úkon, a to bez ohľadu na okolnosti jeho uskutočnenia a na to, že nebol priamo\nadresovaný kompetentnému nadriadenému funkcionárovi. Predmetnú argumentáciu dáva správny súd\nv preskúmavanej právnej veci do pozornosti účastníkom predovšetkým v nadväznosti na prísne pravidlá\nplatiace pre personálne vzťahy v ozbrojených zložkách Slovenskej republiky.\nK námietke žalobcu ohľadom nedodržania lehôt\n40. Žalobca namietol, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu lehôt, stanovených v § 191 ods. 8\nzákona o štátnej službe. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n41. Tu je potrené súhlasiť so žalovaným v tom, že § 191 ods. 8 zákona o štátnej službe stanovuje,\nže rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do\njedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Zákon o štátnej\nslužby túto lehotu chápe ako poriadkovú lehotu, pričom jej prekročenie nemá za následok nezákonnosť\nrozhodnutia. Aj v prípade, ak by nebola táto lehota dodržaná, nejedná sa o dôvod nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n42. Správny súd teda podčiarkuje, že zákon o štátnej službe v § 191 síce stanovuje lehoty, nedodržanie\nktorých však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Uvedené lehoty sú procesnými lehotami, a ich\nprekročenie, resp. nedodržanie nemá za následok zánik oprávnenia nadriadeného rozhodnúť o uvoľnení\nzo služobného pomeru (na uvedené správny súd poukazuje vo vzťahu k časovému hľadisku samotného\nkonania). Tento výklad zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej praxi, v zmysle ktorej prekročenie lehoty\nustanovenej zákonom môže mať takýto následok len vtedy, ak ho s ním spája zákon (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/42/2013 zo dňa 06.05.2014 alebo 10Sžd/14/2014\nzo dňa 24.09.2014). Zákon o štátnej službe spája zánik práva len so zmeškaním lehôt uvedených v §\n254 ods. 3 a nepatria medzi ne lehoty podľa § 191 zákona o štátnej službe, ktoré sa viažu k uvoľneniu\nzo služobného pomeru (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Ssk/14/2024 zo dňa 28.01.2026).\nK návrhu žalobcu na spojenie veci\n43. Žalobca v rámci súdneho konania navrhol spojenie veci – s konaním vedeným na tunajšom súde pod\nsp. zn. 4S/111/2024. Správny súd po preskúmaní tohto návrhu nezistil dôvody na spojenie. Správny súd\nuvádza, že § 65 ods. 1 SSP hovorí o fakultatívnej možnosti spojenia veci, pričom v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4S/111/2024 je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o preložení žalobcu, pričom v tomto\nkonaní bolo predmetom rozhodnutie o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru. Jedná sa tak o rôzne\nrozhodnutia orgánu verejnej správy, a to ako po skutkovej, tak aj právnej stránke. Správny súd preto\nnezistil dôvod na spojenie veci.\n44. Na podklade uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto\nju s odkazom na § 190 SSP zamietol.\n45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v\nsúdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}