Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 9S/29/2025 0725100663 13. 02. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100663.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa-/19399/2024-46300/2025 zo dňa 06. mája 2025, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. KaBa-19399/2024-46300/2025 zo dňa 06.05.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 6a ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), nepriznalo žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur na základe platobného rozkazu. 2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.04.2025 mu bola doručená žiadosť žalobcu ako žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur s prísl. na základe platobného rozkazu, t. č. vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 39C/49/2024. Žiadateľ k žiadosti doložil doklady, z ktorých je zrejmé, že žiada o zastupovanie v súdnom konaní o zaplatenie 200,10 eur s prísl. S poukazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci žalovaný dospel k záveru, že žiadateľ nesplnil podmienku hodnoty sporu, pretože hodnota sporu v prípade žiadateľa je vo výške 200,10 eur a hodnota sporu určená zákonom (v rozhodnom čase) je vo výške 816,- eur. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum, nebola splnená podmienka hodnoty sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Preto mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Centrum sa tak ďalej nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok argumentujúc tým, že by tak zbytočne zaťažovalo žiadateľa byrokratickým
postupom a zároveň by dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu. Podľa žalovaného nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. II. Žaloba 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako nezákonného, a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. V dôvodoch žaloby žalovanému vytkol, že opomenul započítať do hodnoty sporu aj trovy konania podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Argumentoval tým, že tarifná odmena obhajcu je v priemernej výške 10-násobku istiny, teda pohľadávky. Žalobca zastával názor, že v jeho prípade by tak išlo o hodnotu sporu vo výške cca 2.000,- eur. V dôvodoch žaloby ďalej uviedol, že aj keď je zrejmé, že o trovách a ich výške rozhoduje príslušný súd, je vysoko pravdepodobné, že ak nebude pred súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, voči neúspešnej strane si ich protistrana môže aj uplatniť. Súčasne vyjadril presvedčenie, že by to bolo aj porušenie jeho ústavných práv na súdnu ochranu a pomoc štátu občanovi v núdzi. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že problematikou istiny a jej príslušenstva spočívajúcom aj v trovách konania na odmenu advokáta sa zoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 387/2018-21 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého priznanie príslušenstva závisí od priznania istiny a iba ak je sporová strana úspešná. Čo sa týka istiny, môže byť úspešná, aj pokiaľ ide o jej príslušenstvo, nie naopak, preto musí advokát v prvom rade vyvíjať svoju aktivitu v súvislosti s bránením alebo popretím práva. Strana nemôže byť úspešná, iba čo sa týka priznania príslušenstva, ak nie je úspešná aj čo sa týka priznania istiny, ktorej uplatňovania alebo bránenia sa tak právna služba prioritne týka. Preto práve hodnota istiny v čase začatia poskytovania právnej služby je tarifnou hodnotou, ktorá je základom na určenie odmeny advokáta. Hodnota príslušenstva by predstavovala tarifu pre určenie odmeny advokáta v prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna služba advokáta. Na podporu toho tvrdenia žalovaný poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Sp/16/2013 zo dňa 28.01.2014 a na znenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Následne žalovaný argumentoval tým, že v prípade žalobcu je výška pohľadávky (istiny) v čase začatia konania vo výške 200,10 eur a trovy konania, resp. trovy advokáta protistrany v súdnom konaní netvoria súčasť tejto pohľadávky, preto je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že mu má byť priznaný nárok z dôvodov hroziacich trov konania (trov advokáta). 6. Žalovaný ďalej uviedol, že pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodnením sa realizuje aj prostredníctvom zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, na základe ktorého sa vytvoril systém poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby. Štát za tieto osoby znáša náklady za poskytovanie právnej pomoci, a preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci osobám patriť. Ide o kritéria materiálnej núdze, bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. V prípade neustanovenia takýchto limitov by mohlo dôjsť k zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. 7. Záverom vyjadrenia žalovaný konštatoval, že napadnutým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky výšky hodnoty sporu, čo je podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku. Na základe uvedeného sa Centrum v rozhodnutí bližšie nezaoberalo splnením ďalších dvoch podmienok, ktoré sú potrebné na priznanie nároku na právnu pomoc, keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Žalovaný mal za to, že žalobcovu žiadosť posúdil riadne, zhodnotil všetky doklady a listiny, ktoré boli súčasťou spisového
materiálu, a to aj v ich vzájomných súvislostiach a v zákonnej lehote vydal (napadnuté) rozhodnutie, ktoré aj náležite a dostatočne odôvodnil. V tomto bode súčasne vyjadril presvedčenie, že nemal inú možnosť ako nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznať. Skutočnosť, že v danom prípade bolo vydané negatívne rozhodnutie, nie je možné považovať za porušenie ústavných práv na súdnu ochranu a pomoc štátu občanovi v núdzi. Centrum pri posudzovaní žalobcovej žiadosti jednoznačne dospelo k záveru, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu, pričom zákon o poskytovaní právnej pomoci vyžaduje splnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie čo i len jedinej podmienky má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Argumentujúc tým, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil iné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení, žalovaný sa pridržal odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. Konanie na správnom súde 8. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.02.2026, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. V. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). 11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (podľa pozn. 2/ § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z., pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 13. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. 14. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 15. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 16. Podľa § 10 ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu (podľa pozn. 16 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov, pozn. správneho súdu) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne. VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný s odkazom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur na základe platobného rozkazu, a to titulom nesplnenia podmienky hodnoty sporu (§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci). 18. Vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci správny súd poukazuje na znenie § 1 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zjednodušene povedané účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. 19. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa § 6 citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 20. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k
občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona. 21. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc nie je potrebné sa v rozhodnutí žalovaného zaoberať splnením ďalších (zvyšných) podmienok, ak je konštatované (a v rozhodnutí žalovaného i náležite odôvodnené) nesplnenie niektorej z nich. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci je koncipované tak, že podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc je nutné splniť kumulatívne. Preto ak nie je splnená hoci len jedna stanovená podmienka, žiadateľovi nie je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Skúmanie splnenia ostatných podmienok (resp. kritérií) by bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. 22. Po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj administratívneho spisu, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná. 23. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či hodnota sporu vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na Centrum, prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde (t. j. sumu 816,- eur, ktorá predstavuje hodnotu minimálnej mzdy v rozhodnom čase – rok 2025, pozn. správneho súdu). 24. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.04.2025 bola Centru doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 200,10 eur na základe platobného rozkazu, pričom predmetná právna vec bola v rozhodnom čase vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 39C/49/2024. Nosnou žalobnou námietkou, z ktorej žalobca vyvodzoval nezákonnosť a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, bolo, že žalovaný nesprávne posúdil hodnotu sporu, keď do istiny sporu v konaní pred (všeobecným) civilným súdom nezahrnul do predmetu sporu (a za hodnotu sporu nepovažoval) aj sumu „hroziacich“ trov konania - trov advokáta podľa zákona o advokácii (správne malo byť „odmena advokáta“ podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pozn. správneho súdu). Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože trovy konania v súdnom konaní, resp. „trovy advokáta“, ktoré vzniknú v konaní úspešnej protistrane a na úhradu ktorých bude v konaní neúspešný účastník prípadne zaviazaný, netvoria súčasť istiny (žalobcom žalovanej) pohľadávky a súčasne nepredstavujú ani jej príslušenstvo. Pre posúdenie hodnoty sporu, vo vzťahu k súdenej veci s predmetom sporu s oceniteľnou hodnotou sporu, je rozhodujúca výška pohľadávky (istiny) v čase začatia konania, t. j. vo výške 200,10 eur. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobca ako žiadateľ v danom prípade nesplnil podmienku hodnoty sporu, jeho záver je správny a súladný so zákonom, keďže hodnota sporu v právnej veci žiadosti žalobcu bola vo výške 200,10 eur a minimálna hodnota sporu určená zákonom predstavovala sumu vo výške 816,- eur. 25. Žalovaný pri skúmaní, či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, podľa názoru správneho súdu aplikoval § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci správne a dôvodne dospel k záveru, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (v rozhodnom období). Ako už bolo vyššie uvedené, povinnosťou Centra pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci je skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona poskytovaní právnej pomoci. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 26. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný pri posúdení žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci aplikoval správny právny predpis (zákon o poskytovaní právnej pomoci) a rovnako tak bolo žalovaným správne vyhodnotené, resp. aplikované ustanovenie § 6 ods. 1 písmeno c) tohto zákona v otázke určenia hodnoty sporu. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje vady nezákonnosti tak, ako to v žalobe namietal žalobca. 27. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.