Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave26. 2. 2026plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/44/2025 z 26. 2. 2026

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 26. februára 2026, sp. zn. 6S/44/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100625.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 6S/44/2025 0725100625 26. 02. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100625.2

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, so sídlom Študentská 17, 917 01 Trnava, IČO: 42 296 226, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 17.04.2025, takto rozhodol: I. Správny súd konanie z a s t a v u j e . II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 05.05.2025, domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 18132-7/2025-BA zo dňa 17.04.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 19 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a § 58 ods. 3 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného (vydanému na inom stupni rozhodovania) č. 18132-2/2025BA zo dňa 10.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a toto rozhodnutie potvrdil. Samotným prvostupňovým rozhodnutím žalovaný rozhodol tak, že podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií a § 46 a § 47 správneho poriadku nevyhovel žiadosti žalobcu doručenej žalovanému dňa 25.03.2025, označenej ako odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného, v ktorej namietal nesprístupnenie metodických usmernení žalovaného, vrátane príloh, týkajúcich sa zásad posudzovania zdravotného stavu na účely úrazových a dôchodkových dávok posudkovými lekármi. 2. Dňa 11.11.2025 bol správnemu súdu doručený návrh žalovaného zo dňa 11.11.2025 na uspokojenie žalobcu tak, že podanie žalobcu zo dňa 25.03.2025, obsahovo posúdené ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, vybaví v súlade s § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií sprístupnením skenov metodických usmernení týkajúcich sa posudzovania zdravotného stavu na účely dôchodkových a úrazových dávok posudkovými lekármi, vrátane príloh, platných a účinných ku dňu podania žiadosti o sprístupnenie informácií, t.j. ku dňu 25.03.2025, s tým, že žalovaný aj konkrétne označil metodické usmernenia, ktoré by žalobcovi sprístupnil (ďalej len „návrh žalovaného na uspokojenie žalobcu“). Podľa žalovaného podmienky na podanie návrhu na uspokojenie žalobcu podľa § 101 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) splnené boli, keďže ak by správny súd rozhodol o vydaní súhlasu s uvedeným postupom, nezasiahol by tým do práv, právom chránených záujmov ani povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.

3. Správny súd uznesením č. k. 6S/44/2025-61 zo dňa 13.01.2026 rozhodol o vydaní súhlasu s uspokojením žalobcu, pričom zároveň uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie podľa výroku I. tohto uznesenia v lehote 12 pracovných dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a v rovnakej lehote správnemu sudu preukázať sprístupnenie týchto informácií žalobcovi. 4. Žalovaný listom č. 6857-9/2026-BA zo dňa 04.02.2026 oznámil správnemu súdu, že žalobcovi sprístupnil ním požadované informácie. Žalobca následne (na výzvu správneho súdu realizovanú podľa § 101 ods. 3 SSP) oznámil správnemu súdu, že bol v celom rozsahu žalovaným uspokojený s tým, že mu boli poskytnuté ním požadované informácie vo forme skenov. 5. Podľa § 99 písm. h) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. 6. Podľa § 101 ods. 1 SSP, žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol. 7. Podľa § 101 ods. 2 SSP, správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní. 8. Podľa § 101 ods. 3 SSP, ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť. 9. Podľa § 101 ods. 4 SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak a) žalobca oznámil, že je uspokojený, b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo. 10. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 11. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 12. Správny súd prvotne pripomína, že v správnom súdnom konaní sa neuplatňuje inštitút zmieru, a teda účastníci správneho súdneho konania nemôžu svoje práva a povinnosti, ktoré sú predmetnom správneho súdneho konania, upraviť vzájomnou dohodou. Správny súdny poriadok však konštruuje pre správne súdne konanie špeciálny právny inštitút, a to inštitút uspokojenia žalobcu, ktorý umožňuje, aby „spor“, ktorý viedol k podaniu žaloby, bol urovnaný bez toho, aby o ňom musel vecne rozhodovať správny súd (porovnaj napr. E., F., E., G. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: H. E. I., 2019, s. 498). 13. Uplatnenie inštitútu uspokojenia žalobcu je podmienené kumulatívnym splnením viacerých podmienok, a to návrhom žalovaného orgánu verejnej správy, ďalej skutočnosťou, že uspokojením žalobcu nebudú dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti tretej osoby, t.j. osoby odlišnej od žalobcu, a že správny súd vo veci ešte nerozhodol a napokon vydaním súhlasu správneho súdu s uspokojením žalobcu. Je potom zrejmé, že „uplatnenie inštitútu uspokojenia žalobcu je podmienené návrhom žalovaného orgánu verejnej správy ... Po jeho podaní správny súd preskúma, či v žalovanej veci prichádza do úvahy možnosť uspokojenia žalobcu, a to predovšetkým z hľadiska nedotknutia subjektívnych práv tretej osoby. Preto aj keď by bol takýto návrh zo strany žalovaného podaný hneď po začatí konania, vždy by jeho prílohou mal byť príslušný administratívny spis, a to aj

vtedy, ak by si správny súd tento spis ešte nestihol vyžiadať“ (J., A., K., L., M., L., K., N. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. J., 2018, s. 570). 14. V predmetnej právnej veci žalovaný navrhol uspokojenie žalobcu. Skúmajúc zákonné podmienky na vydanie súhlasu s uspokojením žalobcu správny súd dospel k záveru, že tie splnené boli, a preto vydal súhlas s upokojením žalobcu tak, ako to navrhol žalovaný. Správny súd zároveň určil žalovanému aj lehotu, v ktorej mal žalobcovi sprístupniť predmetné informácie a v ktorej mal správnemu súdu preukázať sprístupnenie predmetných informácií žalobcovi. V tejto lehote žalovaný oznámil správnemu súdu uspokojenie žalobcu. Žalobca potom (na výzvu správneho súdu realizovanú podľa § 101 ods. 3 SSP) oznámil správnemu súdu, že bol v celom rozsahu žalovaným uspokojený s tým, že mu boli poskytnuté ním požadované informácie vo forme skenov. V nadväznosti na toto oznámenie žalobcu správny súd uvádza, že ak v konkrétnej právnej veci žalobca oznámi, že bol uspokojený, správny súd už následne neskúma materiálny rozmer tohto uspokojenia. Správny súd teda potom už neskúma, či k uspokojeniu žalobcu vo vzťahu k jeho subjektívnym právam aj skutočne došlo (porovnaj napr. J., A., K., L., M., L., K., N. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. J., 2018, s. 571). 15. Keďže žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.02.2026 oznámil tejto súdnej inštancii, že bol uspokojený v celom rozsahu, správny súd konanie podľa § 101 ods. 4 písm. a) v spojení s § 99 písm. h) SSP zastavil. 16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. V skutkových a právnych okolnostiach predmetnej právnej veci totiž správny súd dospel k záveru, že to bol práve žalovaný, kto svojím napadnutým rozhodnutím zavinil, že žalobca sa musel domáhať ochrany svojho práva na informácie podaním žaloby proti tomuto rozhodnutiu žalovaného. Následne síce žalovaný adresoval správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu, pričom správny súd rozhodol o vydaní súhlasu s uspokojením žalobcu, a žalobca aj bol žalovaným uspokojený v celom rozsahu, avšak nemožno opomenúť, že sa tak stalo až v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu. Návrhom žalovaného na uspokojenie žalobcu a samotným uspokojením žalobcu žalovaný vo faktickej rovine uznal, že nebol daný zákonný dôvod na nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií. Je preto dôvodné vo vyššie načrtnutom kontexte skutkových a právnych okolností predmetnej právnej veci konštatovať, že žalovaný zavinil zastavenie konania. Opačný záver by nebol zlučiteľný s postulátmi materiálnej spravodlivosti, keďže by viedol k tomu, že žalobca by musel sám znášať trovy správneho súdneho konania, ktoré (ako o tom fakticky svedčí návrh žalovaného na uspokojenie žalobcu a samotné uspokojenie žalobcu žalovaným) inicioval dôvodne. 17. Správny súd v nadväznosti na rozhodovanie o trovách konania pripomína, že podľa stanoviska prezentovaného v odbornej literatúre, vydanie uznesenia o zastavení konania z dôvodu uspokojenia žalobcu má na účel rozhodovania o priznaní náhrady trov konania povahu plného úspechu vo veci v zmysle § 167 ods. 1 SSP, a teda nepovažuje sa za zastavenie konania podľa § 170 písm. b) SSP (porovnaj napr. J., A., K., L., M., L., K., N. a kol.: Správny súdny poriadok. Bratislava: C. H. J., 2018, s. 572). Aj podľa predmetného stanoviska prezentovaného v odbornej literatúre je teda zastavenie konania z dôvodu uspokojenia žalobcu okolnosťou zakladajúcou dôvod na priznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému, a to v plnom rozsahu. To znamená, že aj keby správny súd nerozhodol o trovách konania podľa § 171 ods. 1 SSP, bol by daný dôvod na rozhodnutie o trovách konania podľa § 167 ods. 1 SSP, t.j. dôvod na rozhodnutie o priznaní práva na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému, a to v plnom rozsahu. 18. Správny súd napokon pre úplnosť dodáva, že o trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v jeho uznesení sp. zn. 7Sžsk/14/2020 zo dňa 21.04.2020, podľa ktorého práve dôvod zastavenia konania podľa § 101 ods. 4 písm. a) SSP predstavuje prípad, kedy je nevyhnutné posudzovať procesnú zodpovednosť účastníkov za zastavenie konania vo vzťahu k povinnosti znášať trovy konania podľa § 171 ods. 1 SSP. Predmetný prístup k rozhodovaniu o trovách konania v prípade zastavenia konania z dôvodu uspokojenia žalobcu v intenciách uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky umožňuje reflektovať skutkové a právne okolnosti konkrétnej právnej veci, a teda zohľadniť pri rozhodovaní o trovách konania postuláty materiálnej spravodlivosti v okolnostiach konkrétnej individuálnej právnej veci.

19. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu kasačná sťažnosť nie je prípustná [§ 439 ods. 2 písm. a) SSP].

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam