Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7Shs/1/2025 0725100565 28. 01. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, zastúpený: JP Legal, s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 246 715, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2025-005-II/1E/ PMÚSR/2025 zo dňa 21.02.2025, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2025-005II/1E/PMÚSR/2025 zo dňa 21.02.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 03.01.2025 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalobca žalovaného ako povinnú osobu podľa § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie: „(i) predpisu internej povahy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ“), ktorým je upravený postup PMÚ pri a) vyšetrovaní porušenia úradnej pečate zabezpečujúcej podklady, nosiče alebo priestory PMÚ, v ktorých sa vykonáva prešetrovanie zaistených informácií a podkladov v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Bezpečnostný incident“); b) následnej manipulácii, prešetrovaní, presune zaistených informácií a podkladov po vzniku Bezpečnostného incidentu; a v prípade, ak PMÚ uvedené predpisy nevydal, informácie o zavedených opatreniach a postupoch v prípade vzniku Bezpečnostného incidentu a následnej manipulácii, prešetrovaní a presune zaistených informácií a podkladov; (ii) informácie o prijatých technických a organizačných opatreniach (vrátane postupov ochrany osobných údajov) na zabezpečenie a preukázanie, že spracúvanie osobných údajov sa vykonáva v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOOÚ“) podľa § 31 ZOOÚ a čl. 24 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) z 27.
apríla 2016 (ďalej len „Nariadenie“); ak sú tieto informácie súčasťou predpisu internej povahy PMÚ, zároveň ako dotknutá osoba žiadame aj o jeho sprístupnenie; (iii) informácie o zavedenej štandardnej a špecificky navrhnutej ochrane osobných údajov spočívajúcej v prijatí primeraných technických a organizačných opatrení podľa § 32 ZOOÚ a čl. 25 Nariadenia; ak sú tieto informácie súčasťou predpisu internej povahy PMÚ, zároveň ako dotknutá osoba žiadame aj o jeho sprístupnenie; (iv) informácie o zavedených technických a organizačných opatreniach za účelom zaistenia primeranej úrovne bezpečnosti osobných údajov podľa § 39 ZOOÚ a čl. 32 Nariadenia; ak sú tieto informácie súčasťou predpisu internej povahy PMÚ, zároveň ako dotknutá osoba žiadame aj o jeho sprístupnenie; (v) predpisu internej povahy PMÚ, ktorým sa upravuje oznamovanie, dokumentovanie a vyšetrovanie porušení ochrany osobných údajov (vrátane Bezpečnostného incidentu) v súlade s § 40 a 41 ZOOÚ a čl. 33 a 34 Nariadenia; v prípade, ak PMÚ uvedený predpis nevydal, informácie o zavedených opatreniach a postupoch v prípade porušenia ochrany osobných údajov (vrátane Bezpečnostného incidentu); (vi) predpisu internej povahy PMÚ, ktorým je upravené prijímanie, dodržiavanie a vykonávanie všeobecných a sektorových bezpečnostných opatrení PMÚ ako prevádzkovateľa základnej služby podľa § 19 a § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane: a) rozsahu prijatých všeobecných a sektorových bezpečnostných opatrení; b) vykonanej analýzy rizík kybernetickej bezpečnosti; c) schválenej bezpečnostnej dokumentácie; v prípade, ak PMÚ uvedený predpis nevydal, informácie o zavedených bezpečnostných opatreniach. V prípade, ak požadované informácie špecifikované v bodoch (i) – (vi) tejto žiadosti neexistujú, žiadame o potvrdenie tejto skutočnosti, a to pre každý bod (príp. písmeno) samostatne.“ 2. Na podklade podanej žiadosti vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 2025-003-I/1E/PMU SR/2025 zo dňa 28.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nevyhovel podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v časti požadovanej informácie v bode (i) žiadosti, pretože sa týkajú výkonu dohľadu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v spojení s § 56 ods. 4 zákona o hospodárskej súťaže spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám. K informáciám žiadateľa v bodoch (ii), (iii), (iv) a (vi) povinná osoba uviedla, že sú výnimkou technických a organizačných opatrení, ktoré sú súčasťou prijatého interného riadiaceho aktu č. IRA/PMÚ/28/2020 Politika ochrany osobných údajov, metodické usmernenie, bezpečnosťou dokumentáciou a spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. j) zákona o slobode informácií. 3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, v časti týkajúcej sa žiadosti v bode (i) rozklad zo dňa 13.02.2025. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie a zastal názor, že požadovaná informácia nesúvisí s prešetrovaním podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a preto ani nemôže ísť o informáciu týkajúcu sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Žalobca uviedol, že nežiadal informácie o konkrétnom konaní, ale všeobecne informáciu o postupe žalovaného týkajúceho sa informácie, ktorá nepredstavuje výkon právomoci žalovaného podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. 4. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. 2025-005-II/1E/PMÚSR/2025 zo dňa 21.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný poukázal na všeobecné východiská práva na prístup k informáciám a uviedol, že niektoré povinné osoby sprístupňujú informácie iba v obmedzenom rozsahu – obmedzenie práva na prístup k informáciám je možné iba na základe zákona, a to z taxatívnych dôvodov, ktoré sú uvedené v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií. 6. Žalovaný odkázal na § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a uviedol, že konkrétny obsah kontroly, dozoru, resp. dohľadu nie je daný priamo zákonom o slobode informácií, ale osobitnými predpismi, ktorým je aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže informácie alebo podklady získané úradom môže úrad použiť len na plnenie úloh podľa daného zákona alebo osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že výnimku z tejto povinnosti predstavuje výlučne poskytnutie informácií subjektom podľa § 56 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom toto ustanovenie sleduje legitímny cieľ dosiahnutia plnej spolupráce účastníkov konania, podnikateľov, ako aj iných tretích osôb so žalovaným. Žalovaný mal za to, že je potrebné zachovať aj
dôvernosť komunikácie medzi žalovaným a podnikateľmi, ktorí mu dobrovoľne predkladajú informácie v dobrej viere. Obsahom administratívnych spisov sú informácie, v prípade ktorých, aj keď nepodliehajú ochrane obchodného tajomstva alebo nepredstavujú chránenú dôvernú informáciu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, majú ich pôvodcovia záujem na ich ochrane s odkazom na ochranu súkromnoprávnych záujmov – žalovaný uvedené vyvodil na podklade rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/177/2015 zo dňa 23.03.2016, sp. zn. 5S/112/2017 zo dňa 13.02.2018 a sp. zn. 5S/259/2012 zo dňa 15.07.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016. 7. Z charakteru požadovaných informácií podľa žalovaného vyplynulo, že tieto sa týkajú postupu žalovaného pri prešetrovaní tzv. bezpečnostného incidentu, ku ktorému malo dôjsť počas prehliadania podkladov a informácií získaných počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa. Tieto podklady boli zároveň získané počas inšpekcie, vykonanej v prešetrovaní žalovaným súvisiacom s podozrením protisúťažného správania viacerých subjektov, vrátane klienta žalobcu. Žalobca žiadal jednak interný predpis, ktorý sa vzťahuje na postup žalovaného v rámci prešetrenia predmetnej situácie, ako aj na postup žalovaného po ňom, ako aj informácie o zavedených opatreniach a postupoch v prípade vzniku bezpečnostného incidentu a následnej manipulácii, prešetrovaní a presune zaistených informácií a podkladov, teda informácie týkajúce sa vyhodnotenia vplyvu určitých skutočností na zákonnosť získaných podkladov a informácií. 8. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu v rozklade je nesprávna na tom základe, že žalovaný je v rámci prešetrovania oprávnený podľa zákona prešetrovať len dokumenty a podklady získané z inšpekcie, t. j. len dáta v rozsahu, ktoré zaistil počas inšpekcie. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalovaný vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie konania, zo zákona však nevyplýva, že by žalovaný v rámci prešetrovania mohol svoje závery prijať len na základe dokumentov a podkladov získaných z inšpekcie tak, ako to tvrdil žalobca. Ďalej žalovaný poukázal na jeho právomoc, a teda, že v súvislosti s podkladmi a informáciami získanými v rámci plnenia jeho povinností mu vzniká povinnosť ich vyhodnotenia, či tieto predstavujú dôkaz o porušení zákona o ochrane hospodárskej súťaže alebo nie a v prípade, ak disponuje súborom takýchto dôkazov, prijíma závery, ktoré sú výsledkom prešetrovania v podobe záverečnej správy z prešetrovania alebo správneho konania v podobe rozhodnutia. 9. Žalovaný konštatoval, že existencia bezpečnostného incidentu a jeho preverenie, ako aj vplyv na zákonnosť získaných dôkazov prebieha v rámci vyšetrovania žalovaného, ktorý postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi. Následne budú závery prístupné dotknutým subjektom, resp. postup žalovaného môže podliehať súdnemu prieskumu. 10. Žalovaný ako odvolací orgán tak dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán, a teda, že požadované informácie sú informáciami, ktoré súvisiace s prešetrovaním vedeným žalovaným podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom zákon vylučuje sprístupňovanie informácií o prešetrovaniach vykonávaných podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, teda o činnosti, prostredníctvom ktorej žalovaný realizuje výkon dohľadu. Žalovaný vyjadril súhlas s tým, že sprístupnenie bližších informácií ohľadom v žiadosti požadovaných interných predpisov, ako aj podrobností o internom postupe pri prešetrovaní nie je v záujme zachovania efektivity prešetrovania, preto tieto informácie žalovaný nesprístupnil. Žalovaný tak dospel k záveru, že nielen informácie o postupoch žalovaného v rámci konkrétneho prešetrovania, ale vzhľadom na charakter a obsah predmetného interného predpisu aj informácie o interných smerniciach a postupoch týkajúcich sa prešetrovania a manipulácie so „zaistenými informáciami a podkladmi“ sú druhom informácií, ktoré sú v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže chránenou informáciou. 11. Žalovaný uviedol, že ani poskytnutie požadovaných informácií v obmedzenom rozsahu nie je možné, aby sa nezmaril cieľ sledovaný činnosťou žalovaného a prax žalovaného v tejto oblasti zabezpečuje dostatočnú transparentnosť, pričom zároveň neprimerane nezasahuje do práv podnikateľov. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
12. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 22.04.2025 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia a vrátanie veci na ďalšie konanie, eventuálne uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované informácie. 13. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné a zakladajú sa na nesprávnom závere o povahe požadovaných informácií, a to z dôvodu, že (i) požadované informácie sú všeobecného charakteru a netýkajú sa konkrétnych dôkazov alebo konkrétneho konania, a ani konkrétnych subjektov, a teda ani výkonu konkrétnej kontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaným v konkrétnej veci a že (ii) kompromitované dáta, ako dáta zistené, dáta znehodnotené bezpečnostným incidentom vo všeobecnosti nesmú byť použité pri ďalšej dohľadovej činnosti žalovaného. 14. Žalobca uviedol, že požiadal o sprístupnenie predpisu internej povahy žalovaného, ktorým je upravený postup žalovaného v prípade vzniku bezpečnostného incidentu vo všeobecnosti, t. j. žalobca nežiadal o sprístupnenie informácií o konkrétnom konaní. Predpisy týkajúce sa všeobecného postupu podľa názoru žalobcu nemôžu byť považované za informácie týkajúce sa konkrétneho bezpečnostného incidentu či konkrétneho konania, pretože sa jedná o normatívny akt pôsobiaci smerom do vnútra organizačnej štruktúry žalovaného. 15. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že sprístupnením informácií by došlo k narušeniu efektivity prešetrovania, pretože informácie sa týkajú kompromitovaných dát, ktoré nemožno ďalej použiť. Žalobca mal za to, že požadované informácie (i) sú zo svojej normatívnej povahy všeobecného charakteru a netýkajúce sa žiadneho konkrétneho konania vedeného pred žalovaným a (ii) kompromitované dáta nemožno považovať za použiteľné pri výkone kontrolnej, dohľadovej či dozornej činnosti žalovaného. 16. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že požadované informácie súvisia s prešetrovaním vedeným v súvislosti s podozrením porušenia zákona viacerých subjektov, vrátane klienta žalobcu. Pripustenie takto širokého výkladu by spôsobilo, že žalovaný by nemal povinnosť sprístupniť takmer žiadne informácie, pretože by mohol argumentovať, že všetky predpisy internej povahy priamo alebo nepriamo súvisia s nejakým konaním, resp. výkonom kontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaným, čo by popieralo zmysel a účel zákona. Žalobca mal za to, že požadované informácie nepodliehajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaného. Žalobca zastal názor, že žalovaný svojou argumentáciou odvrátil pozornosť od základnej otázky – t. j. ak žalovaný vydal interný predpis, je v zmysle § 5 ods. 1 písm. e) zákona o slobode informácií povinný ho zverejniť, resp. sprístupniť. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva svoju právomoc podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže nemá vplyv na plnenie jeho povinností ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií. 17. Žalobca ďalej namietol nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, pretože žalovaný odkazuje na neaplikovateľnú judikatúru a právnu úpravu. Žalobca podotkol, že žiadal o sprístupnenie všeobecných informácií, a nie informácií týkajúcich sa konkrétneho konania. Žalobca namietol aj odkaz žalovaného na nariadenie č. 1049/2001, ktoré sa týka dokumentov povinne zverejňovaných vybranými inštitúciami Európskej únie a nie národnými orgánmi verejnej správy členských štátov, akým je žalovaný. Žalovaný tak nemôže odvodzovať právo neposkytnúť informácie v zmysle tohto nariadenia. 18. Žalobca ďalej uviedol, že nerozumie, z čoho žalovaný vyvodil, že požadované informácie sa týkajú konkrétneho konania (s odkazom na tvrdenie o tom, že informácie sa týkali klienta žalobcu), keď žalobca žiadal o sprístupnenie normatívneho predpisu. Žalobca mal za to, že záver žalovaného o tom, či informáciu sprístupní alebo nie, nezávisí od tohto, kto ju žiada a prečo ju žiada, ale od otázky, či tieto informácie podľa zákona o slobode informácií poskytnuté byť musia. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2025, pričom mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté žiadnou vadou.
20. Žalovaný mal za to, že z charakteru požadovaných informácií vyplynulo, že sa týkajú postupu žalovaného pri prešetrení tzv. bezpečnostného incidentu, ku ktorému malo dôjsť počas prehliadania podkladov a informácií získaných počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa, ktorého právnym zástupcom je žalobca. Tieto podklady boli získané počas inšpekcie, vykonanej v prešetrovaní žalovaného súvisiacom s podozrením protisúťažného správania sa viacerých subjektov, vrátanie klienta žalobcu. Jednalo sa síce o interný predpis, no zároveň o predpis, ktorý upravuje okolnosti súvisiace s konkrétnym bezpečnostným incidentom, a teda nie je možné ho sprístupniť. 21. Žalovaný uviedol, že v prípade informácií týkajúcich sa konkrétneho vyšetrovania, tak ako to bolo v prípade žalobcom požadovaných informácií, tieto informácie nie je možné zverejniť. Žalobca sa mal možnosť ako právny zástupca klienta oboznámiť s relevantnými informáciami v rámci správneho konania. Žalovaný bol presvedčený o tom, že sprístupnenie bližších informácií ohľadom v žiadosti požadovaných interných predpisov, ako aj podrobnosti o internom postupe pri prešetrovaní nie je v záujme zachovania efektivity prešetrenia, a preto neboli tieto informácie sprístupnené. 22. Žalovaný zotrval na tom, že obmedzenie práva k informáciám týkajúcich sa výkonu dohľadu nad dodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže sleduje legitímny cieľ v podobe umožnenia nerušeného výkonu dohľadu nad ochranou hospodárskej súťaže na trhu, t. j. nad zabezpečením realizácie verejného práva. Požadované informácie tak spadali pod obmedzenie alebo vylúčenie v zmysle § 11 zákona o slobode informácií. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že existencia bezpečnostného incidentu a jeho preverenie, ako aj vplyv na zákonnosť získaných dôkazov prebieha v rámci postupu žalovaného, ktorý postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 24. Žalobca zaslal repliku zo dňa 01.08.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii v duplike zo dňa 24.09.2025. Žalobca následne zaslal podanie zo dňa 09.10.2025. 25. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 26. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 27. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 30. Podľa § 3 ods. 4 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
31. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 32. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 33. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, informácie alebo podklady získané úradom môže úrad použiť len na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 34. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, úrad nesprístupní informáciu požadovanú podľa zákona o slobode informácií, ak sa týka dohľadu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, okrem sprístupnenia výsledku výkonu tohto dohľadu; tým nie je dotknuté sprístupnenie informácie, ktorú úrad zverejňuje podľa § 30. 35. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak nesprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu. Všeobecné východiská k § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií Všeobecné východiská k sprístupňovaniu informácií 36. Správny súd považuje za potrebné prvotne poukázať na základné východiská, týkajúce sa práva na prístup k informáciám, a to v kontexte aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, ako aj vo vzťahu k rozsahu možného sprístupnenia informácií. 37. Správny súd uvádza, že výkladom obsahu obmedzenia prístupu k informáciám a potrebou reštriktívneho výkladu § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií sa zaoberal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa 21.09.2022, pričom uviedol: „..v súvislosti s takýmto znením právnej normy poukazuje kasačný súd na to, že zákonodarca v osobitných režimoch uvedených v § 11 ods. 1 infozákona (akým je aj kontrola) predpokladal dve situácie, a to „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“ informácie. Berúc do úvahy vlastnú koncepciu infozákona a súvisiacich ústavnoprávnych rozmerov (najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky), je nepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho – a najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného odôvodnenia – viedol k paušálnemu (absolútnemu) nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom základe, že prebieha kontrola, ktorej súčasťou sú aj požadované informácie, nie je v demokratickej spoločnosti, resp. právnom štáte dlhodobo udržateľný...Podľa názoru kasačného súdu, slovné spojenie použité § 11 ods. 1 písm. h) infozákona „sa týka výkonu kontroly“ nie je možné vykladať tak, že sa bez ďalšieho vzťahuje na všetky informácie, ktoré tvoria dokladový alebo iný informačný substrát tvoriaci súčasť kontroly. Naopak, je potrebné uplatniť reštriktívny výklad a nestotožňovať pojem „sa týka kontroly“ napr. s pojmom „je súčasťou [prebiehajúcej] kontroly“ (ako to v súdenej veci urobil krajský súd). Podľa názoru kasačného súdu je predmetný pojem potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly (t.j. týkajú sa vlastnej kontrolnej činnosti, príp. plánovaných kontrolných úkonov a pod.).“ 38. Správny súd súčasne poukazuje na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov § 8 a nasledujúce ustanovenia zákona o slobode informácií upravujú obmedzenia prístupu k informáciám. Konkrétne § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií uvádza dve skupiny informácií: a) skupinu informácií, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a b) skupinu informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly dohľadu alebo dozoru. Kým v prvom prípade informácie nesprístupní alebo obmedzí ich sprístupnenie (rozsah nesprístupnenia na základe správnej úvahy), v druhom prípade informácie sprístupní, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto je nevyhnutné rozlišovať medzi
informáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciami o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/2/2010 zo dňa 07.12.2010). 39. Vo vzťahu informáciám z prvej skupiny (ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru) obmedzenie ich sprístupnenia alebo ich nesprístupnenie je možné len v prebiehajúcom procese kontroly, dohľadu alebo dozoru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je potrebné vykladať len v kontexte s účelom zákona a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenie, resp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru. V súvislosti s výkladom § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je potrebné uviesť, že účelom obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). 40. Ďalej správny súd uvádza, že pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, ale povinná osoba musí odôvodniť aj to, prečo sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časti. V rámci zákonného obmedzenia je potrebné vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/26/2025 zo dňa 25.09.2025). K prejednávanému prípadu 41. Žalobca namietol, že požadované informácie sú všeobecného charakteru, a netýkali sa konkrétnych dôkazov alebo konkrétneho konania, pričom žalobca súčasne namietol, že žalovaným odkazovaná judikatúra je na predmetný prípad neaplikovateľná. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. 42. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom, že judikatúra správnych súdov, na podklade ktorých žalovaný dospel k svojmu záveru, nie je na predmetný prípad plne a automaticky aplikovateľná. Správny súd v Bratislave preskúmal žalovaným uvádzanú judikatúru, a je potrebné uviesť, že daná judikatúra sa síce týkala konkrétnych kontrol, resp. konkrétneho dohľadu (v daných rozhodnutiach špecifikovaných). Tu správny súd uvádza: - konanie vedené na Krajskom súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/177/2015 sa týkalo konania, kedy žalobca žiadal o kópiu všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v spise vedenom v konkrétnom správnom konaní. Jednalo sa tak o informáciu ohľadom jasne špecifikovaného a konkrétneho konania, - konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 5S/112/2017 sa venovalo žiadosti, v rámci ktorej žiadateľ žiadal o poskytnutie: „všetkých stanovísk PMÚ vydaných podnikateľom na základe ust. § 6 ods. 3 Zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v rozmedzí obdobia od 01.01.2012 do súčasnosti.“ Žiadateľ tak žiadal o konkrétne a špecifické informácie – stanoviská Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, - konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 5S/2595/2015, potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016 – jednalo sa o konanie, kedy žiadateľ žiadal o informácie „týkajúcich sa koncentrácie podnikateľov Agrofert Holding, a.s., Česká republika a Euro Bakeries Holding, a.s., Česká republika, a to: a) Oznámenie koncentrácie vrátane jeho doplnení. b) Návrh podmienok a povinností navrhnutých oznamovateľom (ak k nemu došlo) vrátane všetkých príloh, napr. tzv. tlačivá RM obsahujúceho informácie týkajúce sa záväzkov predpokladaných podľa čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 2 Nariadenia ES č. 139/2014. c) Dotazník zasielaný žalovaným v rámci posudzovania návrhu podmienok a povinností, resp. testovania trhu. d) Výzva pred vydaním rozhodnutia zaslaná žalovaným v zmysle § 33 zákona č. 136/2001 Z.z.. e) Vyjadrenie oznamovateľa k výzve pred vydaním rozhodnutia. f) Rozhodnutie zo dňa 26.06.2012, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding, a.s., a Euro Bakeries Holding, a.s.. g) Obsah spisu správneho konania.“ Boli tak požadované konkrétne informácie konkrétnych subjektov.
43. Naproti tomu žalobca žiadal o sprístupnenie predpisu internej (všeobecnej) povahy žalovaného, a preto nemožno, automaticky a bez bližšieho kritického zhodnotenia aplikovať rozhodnutia, ktoré sa týkali síce žalovaného a jeho činnosti (vo vzťahu k dozoru), ale na odlišnom skutkovom a právnom základe. Správny súd nespochybňuje právo žalovaného ako orgánu verejnej správy, aby zohľadňoval predchádzajúcu judikatúru správnych súdov, koniec koncov, aj tunajší súd pri rozhodovaní zohľadňuje skôr vydané rozhodnutia kasačného súdu, avšak nemožno túto skoršie vydanú judikatúru preberať bezmyšlienkovito a bez toho, aby sa prihliadlo na špecifiká toho-ktorého prípadu. Správny súd zastal názor, že žalovaný nesprávne aplikoval ním uvádzanú judikatúru – ako to správny súd uviedol vyššie, žalovaným aplikovaná judikatúra sa nevenovala obdobnej informácii, akú požadoval žalobca – žalobca požadoval predpis internej povahy a nie informáciu o konkrétnej kontrole (dozore, inšpekcii) a ani informáciu o konkrétnom subjekte. 44. Na podklade uvedeného správny súd uvádza, že žalovaný ďalej pochybil aj v tom, ak podanú žiadosť žalobcu posúdil tak, že požadované informácie sa týkajú aj podkladov, ktoré boli získané počas inšpekcie, a to aj u klienta žalobcu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca, síce ako advokátska kancelária, vôbec spomenul akéhokoľvek klienta, ako aj akékoľvek konkrétne konanie / inšpekciu, ktoré/a by bola pred žalovaným vedené/a voči klientovi žalobcu. Žalovaný tak nesprávne, zjavne s odkazom na svoju vlastnú činnosť, spojil žalobcu s inšpekciou, ktorá pred žalovaný bola/je vedená, a to aj napriek tomu, že na účely podanej žiadosti je táto skutočnosť irelevantná. 45. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu opakovane konštatuje, že žalobca požadoval internú smernicu – teda informáciu všeobecného charakteru, a to bez toho, aby požadoval akúkoľvek konkrétnu informáciu, konkrétneho subjektu a konkrétnej inšpekcie. 46. Žalovaný tak bol povinný posudzovať žiadosť žalobcu výlučne v kontexte jej obsahu – teda v kontexte toho, že žalobca požadoval predpis internej povahy, a to bez toho, aby túto informáciu spojil s akoukoľvek konkrétnou inšpekciou, resp. s akýmkoľvek konkrétnym preverovaným subjektom, resp. konkrétnym formálnym podkladom z inšpekcie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd zastal názor, že žalovaným vydané rozhodnutie smerovalo práve k tomu, že posudzoval konkrétnu inšpekciu (aj keď bližšie nešpecifikovanú), a to bez toho, aby hodnotil možnosti sprístupnenia informácie len v tom rozsahu, v akom ju žalobca požadoval. 47. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 48. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodnia, pričom žalovaný bude povinný posudzovať žiadosť výlučne v kontexte jej obsahu, a teda bude povinný posudzovať, či je požadovanú informáciu – predpis internej povahy možné žalobcovi sprístupniť alebo nie, pričom v prípade, ak dospeje k záveru o nemožnosti sprístupnenia informácie vyhodnotí, či nie je možné sprístupniť aspoň časť požadovanej informácie, a to s prihliadnutím na to, že nesprístupnenie informácie má byť až konečnou možnosťou. Správny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť tá-ktorá informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciou právnych predpisov tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).