{"guid": "96a079e8-ab19-4ad5-b9b7-00d67a14f9ae:6154f3e4-d41c-4b47-9e7e-19401eb251b7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1", "spisova_znacka": "7Shs/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 7Shs/1/2025 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. januára 2026, sp. zn. 7Shs/1/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1", "identifikacne_cislo": "0725100565", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Svk/17/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "606b00d2-abc6-4f2a-b1fb-6cb7d49633ca:e4292a81-2fe8-413b-be6d-06b5156911e9", "datum": "2026-05-21", "vztah": "zamietnute"}, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6154f3e4-d41c-4b47-9e7e-19401eb251b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n7Shs/1/2025\n0725100565\n28. 01. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01\nBratislava, IČO: 36 861 154, zastúpený: JP Legal, s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851\n01 Bratislava, IČO: 47 246 715, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom\nPlátennícka 2, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2025-005-II/1E/\nPMÚSR/2025 zo dňa 21.02.2025, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2025-005II/1E/PMÚSR/2025 zo dňa 21.02.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 03.01.2025 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalobca\nžalovaného ako povinnú osobu podľa § 14 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie:\n„(i) predpisu internej povahy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „PMÚ“), ktorým\nje upravený postup PMÚ pri a) vyšetrovaní porušenia úradnej pečate zabezpečujúcej podklady, nosiče\nalebo priestory PMÚ, v ktorých sa vykonáva prešetrovanie zaistených informácií a podkladov v zmysle\n§ 17 ods. 4 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Bezpečnostný incident“); b) následnej manipulácii,\nprešetrovaní, presune zaistených informácií a podkladov po vzniku Bezpečnostného incidentu; a v\nprípade, ak PMÚ uvedené predpisy nevydal, informácie o zavedených opatreniach a postupoch v\nprípade vzniku Bezpečnostného incidentu a následnej manipulácii, prešetrovaní a presune zaistených\ninformácií a podkladov;\n(ii) informácie o prijatých technických a organizačných opatreniach (vrátane postupov ochrany osobných\núdajov) na zabezpečenie a preukázanie, že spracúvanie osobných údajov sa vykonáva v súlade so\nzákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZOOÚ“) podľa § 31 ZOOÚ a čl. 24 Nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe\ntakýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) z 27.\n\napríla 2016 (ďalej len „Nariadenie“); ak sú tieto informácie súčasťou predpisu internej povahy PMÚ,\nzároveň ako dotknutá osoba žiadame aj o jeho sprístupnenie;\n(iii) informácie o zavedenej štandardnej a špecificky navrhnutej ochrane osobných údajov spočívajúcej\nv prijatí primeraných technických a organizačných opatrení podľa § 32 ZOOÚ a čl. 25 Nariadenia; ak\nsú tieto informácie súčasťou predpisu internej povahy PMÚ, zároveň ako dotknutá osoba žiadame aj\no jeho sprístupnenie;\n(iv) informácie o zavedených technických a organizačných opatreniach za účelom zaistenia primeranej\núrovne bezpečnosti osobných údajov podľa § 39 ZOOÚ a čl. 32 Nariadenia; ak sú tieto informácie\nsúčasťou predpisu internej povahy PMÚ, zároveň ako dotknutá osoba žiadame aj o jeho sprístupnenie;\n(v) predpisu internej povahy PMÚ, ktorým sa upravuje oznamovanie, dokumentovanie a vyšetrovanie\nporušení ochrany osobných údajov (vrátane Bezpečnostného incidentu) v súlade s § 40 a 41 ZOOÚ a čl.\n33 a 34 Nariadenia; v prípade, ak PMÚ uvedený predpis nevydal, informácie o zavedených opatreniach\na postupoch v prípade porušenia ochrany osobných údajov (vrátane Bezpečnostného incidentu);\n(vi) predpisu internej povahy PMÚ, ktorým je upravené prijímanie, dodržiavanie a vykonávanie\nvšeobecných a sektorových bezpečnostných opatrení PMÚ ako prevádzkovateľa základnej služby\npodľa § 19 a § 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane: a) rozsahu prijatých všeobecných a\nsektorových bezpečnostných opatrení; b) vykonanej analýzy rizík kybernetickej bezpečnosti; c)\nschválenej bezpečnostnej dokumentácie; v prípade, ak PMÚ uvedený predpis nevydal, informácie o\nzavedených bezpečnostných opatreniach.\nV prípade, ak požadované informácie špecifikované v bodoch (i) – (vi) tejto žiadosti neexistujú, žiadame\no potvrdenie tejto skutočnosti, a to pre každý bod (príp. písmeno) samostatne.“\n2. Na podklade podanej žiadosti vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 2025-003-I/1E/PMU SR/2025\nzo dňa 28.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi nevyhovel podľa § 18 ods.\n2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v časti požadovanej informácie v bode\n(i) žiadosti, pretože sa týkajú výkonu dohľadu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií\nv spojení s § 56 ods. 4 zákona o hospodárskej súťaže spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám.\nK informáciám žiadateľa v bodoch (ii), (iii), (iv) a (vi) povinná osoba uviedla, že sú výnimkou technických\na organizačných opatrení, ktoré sú súčasťou prijatého interného riadiaceho aktu č. IRA/PMÚ/28/2020\nPolitika ochrany osobných údajov, metodické usmernenie, bezpečnosťou dokumentáciou a spadajú pod\nobmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. j) zákona o slobode informácií.\n3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, v časti týkajúcej sa žiadosti v bode (i) rozklad zo dňa\n13.02.2025. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie a zastal názor, že požadovaná informácia\nnesúvisí s prešetrovaním podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a preto ani nemôže ísť\no informáciu týkajúcu sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Žalobca uviedol, že nežiadal informácie\no konkrétnom konaní, ale všeobecne informáciu o postupe žalovaného týkajúceho sa informácie, ktorá\nnepredstavuje výkon právomoci žalovaného podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže.\n4. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. 2025-005-II/1E/PMÚSR/2025 zo\ndňa 21.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n5. Žalovaný poukázal na všeobecné východiská práva na prístup k informáciám a uviedol, že niektoré\npovinné osoby sprístupňujú informácie iba v obmedzenom rozsahu – obmedzenie práva na prístup\nk informáciám je možné iba na základe zákona, a to z taxatívnych dôvodov, ktoré sú uvedené v § 8 až\n§ 11 zákona o slobode informácií.\n6. Žalovaný odkázal na § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií a uviedol, že konkrétny\nobsah kontroly, dozoru, resp. dohľadu nie je daný priamo zákonom o slobode informácií, ale osobitnými\npredpismi, ktorým je aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže informácie alebo podklady získané úradom môže úrad použiť len na plnenie\núloh podľa daného zákona alebo osobitného predpisu. Žalovaný uviedol, že výnimku z tejto povinnosti\npredstavuje výlučne poskytnutie informácií subjektom podľa § 56 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej\nsúťaže, pričom toto ustanovenie sleduje legitímny cieľ dosiahnutia plnej spolupráce účastníkov konania,\npodnikateľov, ako aj iných tretích osôb so žalovaným. Žalovaný mal za to, že je potrebné zachovať aj\n\ndôvernosť komunikácie medzi žalovaným a podnikateľmi, ktorí mu dobrovoľne predkladajú informácie\nv dobrej viere. Obsahom administratívnych spisov sú informácie, v prípade ktorých, aj keď nepodliehajú\nochrane obchodného tajomstva alebo nepredstavujú chránenú dôvernú informáciu podľa zákona\no ochrane hospodárskej súťaže, majú ich pôvodcovia záujem na ich ochrane s odkazom na ochranu\nsúkromnoprávnych záujmov – žalovaný uvedené vyvodil na podklade rozsudkov Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2S/177/2015 zo dňa 23.03.2016, sp. zn. 5S/112/2017 zo dňa 13.02.2018 a sp. zn.\n5S/259/2012 zo dňa 15.07.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016.\n7. Z charakteru požadovaných informácií podľa žalovaného vyplynulo, že tieto sa týkajú postupu\nžalovaného pri prešetrovaní tzv. bezpečnostného incidentu, ku ktorému malo dôjsť počas prehliadania\npodkladov a informácií získaných počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa. Tieto podklady boli zároveň\nzískané počas inšpekcie, vykonanej v prešetrovaní žalovaným súvisiacom s podozrením protisúťažného\nsprávania viacerých subjektov, vrátane klienta žalobcu. Žalobca žiadal jednak interný predpis, ktorý sa\nvzťahuje na postup žalovaného v rámci prešetrenia predmetnej situácie, ako aj na postup žalovaného\npo ňom, ako aj informácie o zavedených opatreniach a postupoch v prípade vzniku bezpečnostného\nincidentu a následnej manipulácii, prešetrovaní a presune zaistených informácií a podkladov, teda\ninformácie týkajúce sa vyhodnotenia vplyvu určitých skutočností na zákonnosť získaných podkladov\na informácií.\n8. Žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu v rozklade je nesprávna na tom základe, že žalovaný\nje v rámci prešetrovania oprávnený podľa zákona prešetrovať len dokumenty a podklady získané\nz inšpekcie, t. j. len dáta v rozsahu, ktoré zaistil počas inšpekcie. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona\no ochrane hospodárskej súťaže žalovaný vykonáva prešetrovanie na účel zistenia, či je dôvod na začatie\nkonania, zo zákona však nevyplýva, že by žalovaný v rámci prešetrovania mohol svoje závery prijať len\nna základe dokumentov a podkladov získaných z inšpekcie tak, ako to tvrdil žalobca. Ďalej žalovaný\npoukázal na jeho právomoc, a teda, že v súvislosti s podkladmi a informáciami získanými v rámci plnenia\njeho povinností mu vzniká povinnosť ich vyhodnotenia, či tieto predstavujú dôkaz o porušení zákona\no ochrane hospodárskej súťaže alebo nie a v prípade, ak disponuje súborom takýchto dôkazov, prijíma\nzávery, ktoré sú výsledkom prešetrovania v podobe záverečnej správy z prešetrovania alebo správneho\nkonania v podobe rozhodnutia.\n9. Žalovaný konštatoval, že existencia bezpečnostného incidentu a jeho preverenie, ako aj vplyv na\nzákonnosť získaných dôkazov prebieha v rámci vyšetrovania žalovaného, ktorý postupuje v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi. Následne budú závery prístupné\ndotknutým subjektom, resp. postup žalovaného môže podliehať súdnemu prieskumu.\n10. Žalovaný ako odvolací orgán tak dospel k rovnakému záveru ako prvostupňový orgán, a teda, že\npožadované informácie sú informáciami, ktoré súvisiace s prešetrovaním vedeným žalovaným podľa\n§ 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom zákon vylučuje sprístupňovanie\ninformácií o prešetrovaniach vykonávaných podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane\nhospodárskej súťaže, teda o činnosti, prostredníctvom ktorej žalovaný realizuje výkon dohľadu. Žalovaný\nvyjadril súhlas s tým, že sprístupnenie bližších informácií ohľadom v žiadosti požadovaných interných\npredpisov, ako aj podrobností o internom postupe pri prešetrovaní nie je v záujme zachovania efektivity\nprešetrovania, preto tieto informácie žalovaný nesprístupnil. Žalovaný tak dospel k záveru, že nielen\ninformácie o postupoch žalovaného v rámci konkrétneho prešetrovania, ale vzhľadom na charakter\na obsah predmetného interného predpisu aj informácie o interných smerniciach a postupoch týkajúcich\nsa prešetrovania a manipulácie so „zaistenými informáciami a podkladmi“ sú druhom informácií, ktoré sú\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií v spojení so zákonom o ochrane hospodárskej\nsúťaže chránenou informáciou.\n11. Žalovaný uviedol, že ani poskytnutie požadovaných informácií v obmedzenom rozsahu nie je možné,\naby sa nezmaril cieľ sledovaný činnosťou žalovaného a prax žalovaného v tejto oblasti zabezpečuje\ndostatočnú transparentnosť, pričom zároveň neprimerane nezasahuje do práv podnikateľov.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n\n12. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 22.04.2025 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia\na ich zrušenia a vrátanie veci na ďalšie konanie, eventuálne uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť\npožadované informácie.\n13. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nepreskúmateľné a zakladajú sa na\nnesprávnom závere o povahe požadovaných informácií, a to z dôvodu, že (i) požadované informácie\nsú všeobecného charakteru a netýkajú sa konkrétnych dôkazov alebo konkrétneho konania, a ani\nkonkrétnych subjektov, a teda ani výkonu konkrétnej kontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaným\nv konkrétnej veci a že (ii) kompromitované dáta, ako dáta zistené, dáta znehodnotené bezpečnostným\nincidentom vo všeobecnosti nesmú byť použité pri ďalšej dohľadovej činnosti žalovaného.\n14. Žalobca uviedol, že požiadal o sprístupnenie predpisu internej povahy žalovaného, ktorým je\nupravený postup žalovaného v prípade vzniku bezpečnostného incidentu vo všeobecnosti, t. j. žalobca\nnežiadal o sprístupnenie informácií o konkrétnom konaní. Predpisy týkajúce sa všeobecného postupu\npodľa názoru žalobcu nemôžu byť považované za informácie týkajúce sa konkrétneho bezpečnostného\nincidentu či konkrétneho konania, pretože sa jedná o normatívny akt pôsobiaci smerom do vnútra\norganizačnej štruktúry žalovaného.\n15. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, že sprístupnením informácií by došlo k narušeniu efektivity\nprešetrovania, pretože informácie sa týkajú kompromitovaných dát, ktoré nemožno ďalej použiť. Žalobca\nmal za to, že požadované informácie (i) sú zo svojej normatívnej povahy všeobecného charakteru\na netýkajúce sa žiadneho konkrétneho konania vedeného pred žalovaným a (ii) kompromitované dáta\nnemožno považovať za použiteľné pri výkone kontrolnej, dohľadovej či dozornej činnosti žalovaného.\n16. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že požadované informácie súvisia s prešetrovaním\nvedeným v súvislosti s podozrením porušenia zákona viacerých subjektov, vrátane klienta žalobcu.\nPripustenie takto širokého výkladu by spôsobilo, že žalovaný by nemal povinnosť sprístupniť takmer\nžiadne informácie, pretože by mohol argumentovať, že všetky predpisy internej povahy priamo alebo\nnepriamo súvisia s nejakým konaním, resp. výkonom kontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaným, čo by\npopieralo zmysel a účel zákona. Žalobca mal za to, že požadované informácie nepodliehajú výkonu\nkontroly, dohľadu alebo dozoru žalovaného. Žalobca zastal názor, že žalovaný svojou argumentáciou\nodvrátil pozornosť od základnej otázky – t. j. ak žalovaný vydal interný predpis, je v zmysle § 5 ods. 1\npísm. e) zákona o slobode informácií povinný ho zverejniť, resp. sprístupniť. Skutočnosť, že žalovaný\nvykonáva svoju právomoc podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže nemá vplyv na plnenie jeho\npovinností ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií.\n17. Žalobca ďalej namietol nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, pretože žalovaný odkazuje na\nneaplikovateľnú judikatúru a právnu úpravu. Žalobca podotkol, že žiadal o sprístupnenie všeobecných\ninformácií, a nie informácií týkajúcich sa konkrétneho konania. Žalobca namietol aj odkaz žalovaného\nna nariadenie č. 1049/2001, ktoré sa týka dokumentov povinne zverejňovaných vybranými inštitúciami\nEurópskej únie a nie národnými orgánmi verejnej správy členských štátov, akým je žalovaný. Žalovaný\ntak nemôže odvodzovať právo neposkytnúť informácie v zmysle tohto nariadenia.\n18. Žalobca ďalej uviedol, že nerozumie, z čoho žalovaný vyvodil, že požadované informácie sa týkajú\nkonkrétneho konania (s odkazom na tvrdenie o tom, že informácie sa týkali klienta žalobcu), keď\nžalobca žiadal o sprístupnenie normatívneho predpisu. Žalobca mal za to, že záver žalovaného o tom,\nči informáciu sprístupní alebo nie, nezávisí od tohto, kto ju žiada a prečo ju žiada, ale od otázky, či tieto\ninformácie podľa zákona o slobode informácií poskytnuté byť musia.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.06.2025, pričom mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie nie je postihnuté žiadnou vadou.\n\n20. Žalovaný mal za to, že z charakteru požadovaných informácií vyplynulo, že sa týkajú postupu\nžalovaného pri prešetrení tzv. bezpečnostného incidentu, ku ktorému malo dôjsť počas prehliadania\npodkladov a informácií získaných počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa, ktorého právnym\nzástupcom je žalobca. Tieto podklady boli získané počas inšpekcie, vykonanej v prešetrovaní\nžalovaného súvisiacom s podozrením protisúťažného správania sa viacerých subjektov, vrátanie klienta\nžalobcu. Jednalo sa síce o interný predpis, no zároveň o predpis, ktorý upravuje okolnosti súvisiace\ns konkrétnym bezpečnostným incidentom, a teda nie je možné ho sprístupniť.\n21. Žalovaný uviedol, že v prípade informácií týkajúcich sa konkrétneho vyšetrovania, tak ako to bolo\nv prípade žalobcom požadovaných informácií, tieto informácie nie je možné zverejniť. Žalobca sa\nmal možnosť ako právny zástupca klienta oboznámiť s relevantnými informáciami v rámci správneho\nkonania. Žalovaný bol presvedčený o tom, že sprístupnenie bližších informácií ohľadom v žiadosti\npožadovaných interných predpisov, ako aj podrobnosti o internom postupe pri prešetrovaní nie je\nv záujme zachovania efektivity prešetrenia, a preto neboli tieto informácie sprístupnené.\n22. Žalovaný zotrval na tom, že obmedzenie práva k informáciám týkajúcich sa výkonu dohľadu nad\ndodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže sleduje legitímny cieľ v podobe umožnenia\nnerušeného výkonu dohľadu nad ochranou hospodárskej súťaže na trhu, t. j. nad zabezpečením\nrealizácie verejného práva. Požadované informácie tak spadali pod obmedzenie alebo vylúčenie\nv zmysle § 11 zákona o slobode informácií.\n23. Žalovaný ďalej uviedol, že existencia bezpečnostného incidentu a jeho preverenie, ako aj vplyv\nna zákonnosť získaných dôkazov prebieha v rámci postupu žalovaného, ktorý postupuje v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\n24. Žalobca zaslal repliku zo dňa 01.08.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný\nzotrval na svojej argumentácii v duplike zo dňa 24.09.2025. Žalobca následne zaslal podanie zo dňa\n09.10.2025.\n25. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n26. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n27. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za\nto, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§ 137 ods.\n4 SSP).\n28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré\nmajú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré\nnie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných\nstanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.\n30. Podľa § 3 ods. 4 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n\n31. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom\nverejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,\ndohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\n32. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva\npovinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení\ntých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba\ndovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\n33. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, informácie alebo podklady získané\núradom môže úrad použiť len na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.\n34. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, úrad nesprístupní informáciu požadovanú\npodľa zákona o slobode informácií, ak sa týka dohľadu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona,\nokrem sprístupnenia výsledku výkonu tohto dohľadu; tým nie je dotknuté sprístupnenie informácie, ktorú\núrad zverejňuje podľa § 30.\n35. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté\nrozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral\nna vyhodnotenie, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak nesprístupnil\nžalobcovi požadovanú informáciu.\nVšeobecné východiská k § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií\nVšeobecné východiská k sprístupňovaniu informácií\n36. Správny súd považuje za potrebné prvotne poukázať na základné východiská, týkajúce sa práva na\nprístup k informáciám, a to v kontexte aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, ako\naj vo vzťahu k rozsahu možného sprístupnenia informácií.\n37. Správny súd uvádza, že výkladom obsahu obmedzenia prístupu k informáciám a potrebou\nreštriktívneho výkladu § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií sa zaoberal aj Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Svk/6/2021 zo dňa 21.09.2022, pričom uviedol: „..v\nsúvislosti s takýmto znením právnej normy poukazuje kasačný súd na to, že zákonodarca v osobitných\nrežimoch uvedených v § 11 ods. 1 infozákona (akým je aj kontrola) predpokladal dve situácie, a\nto „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“ informácie. Berúc do úvahy vlastnú koncepciu\ninfozákona a súvisiacich ústavnoprávnych rozmerov (najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky), je\nnepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho – a najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného\nodôvodnenia – viedol k paušálnemu (absolútnemu) nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom\nzáklade, že prebieha kontrola, ktorej súčasťou sú aj požadované informácie, nie je v demokratickej\nspoločnosti, resp. právnom štáte dlhodobo udržateľný...Podľa názoru kasačného súdu, slovné spojenie\npoužité § 11 ods. 1 písm. h) infozákona „sa týka výkonu kontroly“ nie je možné vykladať tak, že sa bez\nďalšieho vzťahuje na všetky informácie, ktoré tvoria dokladový alebo iný informačný substrát tvoriaci\nsúčasť kontroly. Naopak, je potrebné uplatniť reštriktívny výklad a nestotožňovať pojem „sa týka kontroly“\nnapr. s pojmom „je súčasťou [prebiehajúcej] kontroly“ (ako to v súdenej veci urobil krajský súd). Podľa\nnázoru kasačného súdu je predmetný pojem potrebné interpretovať tak, že ide o informácie, ktoré sa\ntýkajú kontroly v užšom zmysle, ktoré by vo svojej podstate mohli sťažiť alebo zmariť účel kontroly (t.j.\ntýkajú sa vlastnej kontrolnej činnosti, príp. plánovaných kontrolných úkonov a pod.).“\n38. Správny súd súčasne poukazuje na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo\nna informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva\nna informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov § 8 a nasledujúce\nustanovenia zákona o slobode informácií upravujú obmedzenia prístupu k informáciám. Konkrétne §\n11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií uvádza dve skupiny informácií: a) skupinu informácií,\nktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a b) skupinu informácií o rozhodnutí alebo o inom\nvýsledku kontroly dohľadu alebo dozoru. Kým v prvom prípade informácie nesprístupní alebo obmedzí\nich sprístupnenie (rozsah nesprístupnenia na základe správnej úvahy), v druhom prípade informácie\nsprístupní, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto je nevyhnutné rozlišovať medzi\n\ninformáciami týkajúcimi sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru a informáciami o rozhodnutí alebo o\ninom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sži/2/2010 zo dňa 07.12.2010).\n39. Vo vzťahu informáciám z prvej skupiny (ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru)\nobmedzenie ich sprístupnenia alebo ich nesprístupnenie je možné len v prebiehajúcom procese kontroly,\ndohľadu alebo dozoru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je potrebné\nvykladať len v kontexte s účelom zákona a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\npri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Obmedzenie,\nresp. nesprístupnenie informácií tak zákonodarca viaže na samotný výkon kontroly, dohľadu alebo\ndozoru. V súvislosti s výkladom § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je potrebné uviesť,\nže účelom obmedzenia, resp. nesprístupnenia informácií je predovšetkým zabezpečenie nerušeného\nvýkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa §\n11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je preto možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim\nsa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neukončenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade\nukončenej kontroly, dohľadu alebo dozoru totiž absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu).\n40. Ďalej správny súd uvádza, že pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej\npodmienky ochrany určitej informácie, ale povinná osoba musí odôvodniť aj to, prečo sa ochrana\nvzťahuje na celú informáciu alebo jej časti. V rámci zákonného obmedzenia je potrebné vykonať správnu\núvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (k tomu pozri napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/26/2025 zo dňa 25.09.2025).\nK prejednávanému prípadu\n41. Žalobca namietol, že požadované informácie sú všeobecného charakteru, a netýkali sa konkrétnych\ndôkazov alebo konkrétneho konania, pričom žalobca súčasne namietol, že žalovaným odkazovaná\njudikatúra je na predmetný prípad neaplikovateľná. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil\nako dôvodnú.\n42. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom, že judikatúra správnych súdov, na podklade ktorých\nžalovaný dospel k svojmu záveru, nie je na predmetný prípad plne a automaticky aplikovateľná. Správny\nsúd v Bratislave preskúmal žalovaným uvádzanú judikatúru, a je potrebné uviesť, že daná judikatúra sa\nsíce týkala konkrétnych kontrol, resp. konkrétneho dohľadu (v daných rozhodnutiach špecifikovaných).\nTu správny súd uvádza:\n- konanie vedené na Krajskom súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/177/2015 sa týkalo konania, kedy žalobca\nžiadal o kópiu všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v spise vedenom v konkrétnom správnom\nkonaní. Jednalo sa tak o informáciu ohľadom jasne špecifikovaného a konkrétneho konania,\n- konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 5S/112/2017 sa venovalo žiadosti, v rámci\nktorej žiadateľ žiadal o poskytnutie: „všetkých stanovísk PMÚ vydaných podnikateľom na základe ust.\n§ 6 ods. 3 Zákona č. 136/2011 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v rozmedzí obdobia od 01.01.2012\ndo súčasnosti.“ Žiadateľ tak žiadal o konkrétne a špecifické informácie – stanoviská Protimonopolného\núradu Slovenskej republiky,\n- konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 5S/2595/2015, potvrdené rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 zo dňa 28.04.2016 – jednalo sa o konanie,\nkedy žiadateľ žiadal o informácie „týkajúcich sa koncentrácie podnikateľov Agrofert Holding, a.s., Česká\nrepublika a Euro Bakeries Holding, a.s., Česká republika, a to: a) Oznámenie koncentrácie vrátane jeho\ndoplnení. b) Návrh podmienok a povinností navrhnutých oznamovateľom (ak k nemu došlo) vrátane\nvšetkých príloh, napr. tzv. tlačivá RM obsahujúceho informácie týkajúce sa záväzkov predpokladaných\npodľa čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 2 Nariadenia ES č. 139/2014. c) Dotazník zasielaný žalovaným v rámci\nposudzovania návrhu podmienok a povinností, resp. testovania trhu. d) Výzva pred vydaním rozhodnutia\nzaslaná žalovaným v zmysle § 33 zákona č. 136/2001 Z.z.. e) Vyjadrenie oznamovateľa k výzve\npred vydaním rozhodnutia. f) Rozhodnutie zo dňa 26.06.2012, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu\npodnikateľov Agrofert Holding, a.s., a Euro Bakeries Holding, a.s.. g) Obsah spisu správneho konania.“\nBoli tak požadované konkrétne informácie konkrétnych subjektov.\n\n43. Naproti tomu žalobca žiadal o sprístupnenie predpisu internej (všeobecnej) povahy žalovaného,\na preto nemožno, automaticky a bez bližšieho kritického zhodnotenia aplikovať rozhodnutia, ktoré sa\ntýkali síce žalovaného a jeho činnosti (vo vzťahu k dozoru), ale na odlišnom skutkovom a právnom\nzáklade. Správny súd nespochybňuje právo žalovaného ako orgánu verejnej správy, aby zohľadňoval\npredchádzajúcu judikatúru správnych súdov, koniec koncov, aj tunajší súd pri rozhodovaní zohľadňuje\nskôr vydané rozhodnutia kasačného súdu, avšak nemožno túto skoršie vydanú judikatúru preberať\nbezmyšlienkovito a bez toho, aby sa prihliadlo na špecifiká toho-ktorého prípadu. Správny súd zastal\nnázor, že žalovaný nesprávne aplikoval ním uvádzanú judikatúru – ako to správny súd uviedol vyššie,\nžalovaným aplikovaná judikatúra sa nevenovala obdobnej informácii, akú požadoval žalobca – žalobca\npožadoval predpis internej povahy a nie informáciu o konkrétnej kontrole (dozore, inšpekcii) a ani\ninformáciu o konkrétnom subjekte.\n44. Na podklade uvedeného správny súd uvádza, že žalovaný ďalej pochybil aj v tom, ak podanú\nžiadosť žalobcu posúdil tak, že požadované informácie sa týkajú aj podkladov, ktoré boli získané počas\ninšpekcie, a to aj u klienta žalobcu. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca, síce ako\nadvokátska kancelária, vôbec spomenul akéhokoľvek klienta, ako aj akékoľvek konkrétne konanie /\ninšpekciu, ktoré/a by bola pred žalovaným vedené/a voči klientovi žalobcu. Žalovaný tak nesprávne,\nzjavne s odkazom na svoju vlastnú činnosť, spojil žalobcu s inšpekciou, ktorá pred žalovaný bola/je\nvedená, a to aj napriek tomu, že na účely podanej žiadosti je táto skutočnosť irelevantná.\n45. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu opakovane konštatuje, že žalobca požadoval\ninternú smernicu – teda informáciu všeobecného charakteru, a to bez toho, aby požadoval akúkoľvek\nkonkrétnu informáciu, konkrétneho subjektu a konkrétnej inšpekcie.\n46. Žalovaný tak bol povinný posudzovať žiadosť žalobcu výlučne v kontexte jej obsahu – teda v kontexte\ntoho, že žalobca požadoval predpis internej povahy, a to bez toho, aby túto informáciu spojil s akoukoľvek\nkonkrétnou inšpekciou, resp. s akýmkoľvek konkrétnym preverovaným subjektom, resp. konkrétnym\nformálnym podkladom z inšpekcie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd zastal názor,\nže žalovaným vydané rozhodnutie smerovalo práve k tomu, že posudzoval konkrétnu inšpekciu (aj\nkeď bližšie nešpecifikovanú), a to bez toho, aby hodnotil možnosti sprístupnenia informácie len v tom\nrozsahu, v akom ju žalobca požadoval.\n47. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n48. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje\nrozhodnutie presvedčivo a dostatočne odôvodnia, pričom žalovaný bude povinný posudzovať žiadosť\nvýlučne v kontexte jej obsahu, a teda bude povinný posudzovať, či je požadovanú informáciu – predpis\ninternej povahy možné žalobcovi sprístupniť alebo nie, pričom v prípade, ak dospeje k záveru o\nnemožnosti sprístupnenia informácie vyhodnotí, či nie je možné sprístupniť aspoň časť požadovanej\ninformácie, a to s prihliadnutím na to, že nesprístupnenie informácie má byť až konečnou možnosťou.\nSprávny súd však zároveň konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť\ntá-ktorá informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už\npozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť v súlade s aplikáciou právnych predpisov tak, ako to\nuviedol správny súd v tomto rozsudku.\n49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\n\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "1Svk/17/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "606b00d2-abc6-4f2a-b1fb-6cb7d49633ca:e4292a81-2fe8-413b-be6d-06b5156911e9", "datum": "2026-05-21", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}