Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 7S/30/2025 0725100400 13. 05. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100400.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Tomáš Zahradnik, advokát, so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 55 591 264, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 533/10627/2025/PRA/Kvz zo dňa 17.02.2025, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie starostu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/10627/2025/ PRA/Kvz zo dňa 17.02.2025 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/4584/2025/ DOP/Fod zo dňa 24.01.2025 a vec vracia na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Žiadosťou o informácie zo dňa 05.12.2024, doručenou žalovanému ako povinnej osobe v rovnaký deň, žiadateľ (žalobca) v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) požiadal „o sprístupnenie akýchkoľvek písomných výstupov dodaných mestskej časti podľa bodu 2.1.2 zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 (účinná od 23.05.2024; zverejnená: E.) advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti.“ Informácie žiadal žiadateľ zaslať elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“). Zmluvou č. 191/2024 je mandátna zmluva č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi žalovaným (povinnou osobou) ako mandantom a spoločnosťou TaylorWessing e/n/w/ c advokáti s. r. o., IČO: 35 905 832 (ďalej len „TaylorWessing“) ako mandatárom (ďalej len „mandátna zmluva“). 2. Rozhodnutím prednostu miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 533/4584/2025/DOP/Fod zo dňa 24.01.2025, ktoré bolo žiadateľovi doručené dňa 24.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) povinná osoba s poukazom na § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií nevyhovela a žiadosť odmietla. Povinná osoba zdôvodnila prvostupňové rozhodnutie odkazom na § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode informácií. Dôvodom nesprístupnenia v zmysle § 11 ods.
1 písm. c) zákona o slobode informácií je skutočnosť, že „sprístupnením možno porušiť ochranu duševného vlastníctva. Podľa vyjadrenia spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti zo dňa 23.01.2025 je predmetná právna analýza, o ktorej sprístupnenie žiadateľ žiada, jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti a ako taká je chránená autorskými právami k nej. Podľa všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti s.r.o. (body 5.1 a 5.2), ktoré sú súčasťou mandátnej zmluvy, platí, že autorské práva (aj) k akýmkoľvek výsledkom činnosti mandatára a teda aj k vypracovanej analýze patria spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti. Klient môže výsledky duševnej činnosti použiť iba so súhlasom mandatára. Na základe uvedeného sa povinná osoba v novom konaní dňa 21.01.2025 obrátila s výzvou na advokátsku kanceláriu Taylor Wessing e/n/w/c advokáti o udelenie súhlasu so sprístupnením právnej analýzy. Povinnej osobe nebol takýto súhlas udelený.“ (str. 1 prvostupňového rozhodnutia). 3. Neposkytnutie požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií bolo odôvodnené tým, že „právna analýza vyhotovená na podklade zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 obsahuje aktuálne a citlivé informácie súvisiace s právnym posúdením, komplexnou právnou argumentáciou a navrhnutou právnou stratégiou, vytvorenou pre konkrétne potreby povinnej osoby. Podľa písomného vyjadrenia spoločnosti Taylor Wessing e/n/w/c advokáti jej nesúhlasné stanovisko vychádza aj z potreby ochrany práv a oprávnených záujmov mestskej časti Bratislava – Staré Mesto ako klienta spoločnosti pri vypracovaní predmetnej analýzy a to ochrany v súvislosti s možným (predpokladaným) budúcim sporom.“ Povinná osoba tiež v prvostupňovom rozhodnutí poukázala na skutočnosť, že žiadateľ vo svojej žiadosti nežiadal uviesť koľko písomných výstupov (analýz, konzultácií a odporúčaní) bolo vyhotovených na základe zmluvy č. 191/2024 a čo bolo približne v nich posudzované, ani kto konkrétne tieto výstupy vyhotovil. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto č. 533/10627/2025/PRA/Kvz zo dňa 17.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný poukazuje na bod 5.1 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti TaylorWessing, ktoré sú prílohou mandátnej zmluvy (ďalej len „VOP“), podľa ktorého všetky autorské práva k akýmkoľvek výsledkom činností vykonávaných TaylorWessing, teda aj ku právnym posúdeniam, rozborom, analýzam, konzultáciám a odporúčaniam vykonaným TaylorWessing, v spojení s uskutočňovaním poverenia patria výhradne spoločnosti TaylorWessing. Výsledky činnosti môžu byť klientom (povinnou osobou) použité výlučne na dohodnuté účely. Poskytnutie výsledkov činnosti tretím osobám si vyžaduje predchádzajúci výslovný písomný súhlas TaylorWessing, ktorý udelený nebol. Poskytnutie informácie, ktorú žiadateľ žiadal (akékoľvek písomné výstupy dodané povinnej osobe podľa bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy zo strany TaylorWessing) nie je možné, keďže predmetná právna analýza je chránená autorským právom v zmysle § 19 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“) a na vyhotovenie rozmnoženiny právnej analýzy ako autorského diela a jej rozširovanie, je v zmysle tejto právnej úpravy nevyhnutný súhlas autora, ktorý udelený nebol. Následne tak povinná osoba správne v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií nesprístupnila žiadanú informáciu, lebo by tak porušila ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom (autorským zákonom). 5. Vo vzťahu k dôvodu odmietnutia sprístupniť informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií prevzal žalovaný argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí. Nad rámec odôvodnenia prvostupňového orgánu (bod 3 tohto rozsudku) žalovaný uviedol, že nebolo možné poskytnúť ani časť výstupov, keďže dôvody podľa § 11 ods. 1 písm. c) i d) zákona o slobode informácií sa vzťahujú na celú právnu analýzu. Podľa názoru žalobcu nie sú povinná osoba ani žalovaný povinní rozvíjať správnu úvahu smerom k vykonaniu testu proporcionality z hľadiska následkov nesprístupnenia informácie pre žiadateľa. II. Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu) 6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 24.03.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave rovnaký deň, domáha preskúmania zákonnosti, zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy a uloženia povinnosti povinnej osobe sprístupniť požadované informácie v určenej lehote. V žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočné odôvodnenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a zároveň napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 7. Úvodom žaloby žalobca namieta, že sa o uplatnení § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode informácií dozvedá až z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a nie z ich výroku. Výrok pritom musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol. Závery žalovaného považuje žalobca za nesprávne a odporujúce existujúcemu skutkovému a právnemu stavu, či rozhodovacej praxi orgánov aplikujúcich právo. Neboli podľa neho splnené podmienky pre obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou podľa uplatnených ustanovení zákona o slobode informácií. 8. Pokiaľ ide o dôvod nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, za právne otázky zásadného významu pre rozhodnutie, na ktoré správny orgán neodpovedal, považuje žalobca otázku: (i) či požadovanú informáciu - konkrétnu právnu analýzu vyhotovenú advokátskou kanceláriou TaylorWessing na základe bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 (ďalej len „Právna analýza“), možno alebo nemožno považovať za autorské dielo v zmysle autorského zákona; (ii) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (i) či vyjadrenie nesúhlasu TaylorWessing so sprístupnením Právnej analýzy je takou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá možnosť uplatnenia zákonom ustanovenej výnimky zo sprístupnenia požadovanej informácie; (iii) v prípade kladnej odpovede na otázky pod bodmi (i) a (ii) tiež otázku, či bolo alebo nebolo možné Právnu analýzu sprístupniť inou formou (napr. nazretím), za súčasného zachovania práv duševného vlastníctva jej autora; (iv) v prípade negatívnej odpovede na otázku pod bodom (iii) tiež otázku, či bolo alebo nebolo možné Právnu analýzu nesprístupniť en bloc ako celok; (v) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (iv) tiež otázku, či bolo takéto nesprístupnenie Právnej analýzy proporcionálne; (vi) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (v) tiež otázku, či procesný postup povinnej osoby a žalovaného v rámci administratívneho konania zodpovedal zákonom ustanoveným štandardom, a či tieto orgány verejnej správy svoje rozhodnutia riadnym spôsobom odôvodnili. 9. Žalobca tvrdí, že Právna analýza, o ktorej sprístupnenie žiadal, nie je autorským dielom požívajúcim ochranu v zmysle autorského práva a nemôže byť predmetom ochrany práva duševného vlastníctva v rozsahu potrebnom na uplatnenie výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. V zásade každý výsledok úmyselnej ľudskej činnosti je prejavom duševnej činnosti, keďže jednak na základe tejto začne človek vykonávať určitú činnosť (motív) a túto činnosť vykonáva podľa svojich schopností a možností manuálnych ako aj duševných t. j. skúseností a poznatkov zapamätaných a spracovaných a prípadne aj vlastných vyvodených poznatkov. Predmetom autorského práva je však výhradne dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí presným a nezameniteľným spôsobom nešpecifikoval a neodôvodnil: (i) aké a koho subjektívne práva a právom chránené záujmy sú predmetom právnej ochrany v súvislosti s vytvorením a použitím údajného autorského diela; (ii) na základe akého právneho titulu považuje orgán verejnej správy za autora diela alebo za odvodený subjekt autorského práva konkrétnu fyzickú/právnickú osobu; (iii) v čom spočíva tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledkom je autorské dielo; (iv) ktoré konkrétne informácie, resp. ich časti tvoriace obsah analýzy sú predmetom autorskoprávnej ochrany; (v) akým spôsobom môže byť právo duševného vlastníctva porušené sprístupnením informácie; (vi) z akých dôkazov orgán verejnej správy vychádzal pri skutkovom závere o tom, že konkrétna informácia je predmetom práva duševného vlastníctva. 10. Žalobca predkladá právne posúdenie podmienok na to, aby bolo možné výsledok tvorivej činnosti subsumovať pod vymedzenie diela podľa autorského zákona. Právna analýza nie je podľa neho výsledkom jedinečnej a neopakovateľnej činnosti konkrétnej fyzickej osoby (autora) a požiadavkou žalovaného ani nebolo, aby Právnu analýzu vytvoril konkrétny autor. Cituje rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/158/2017 zo dňa 27.02.2020, rozsudky Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/65/2011 zo dňa 21.02.2012 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/5/2012 zo dňa 24.04.2013), sp. zn. 13S/94/2013 zo dňa 23.04.2014 (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/39/2014 zo dňa 19.08.2015), sp. zn. 13S/84/2015 zo dňa 18.01.2017. Poukazuje aj na ďalšiu judikatúru súdov, vrátane vyšších súdnych autorít, Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na dôvodovú správu k autorskému zákonu, so záverom, že skutočnosť, že niekto je pôvodcom určitého dokumentu automaticky neznamená, že ide o výsledok tvorivej duševnej činnosti. Žalovaný jednoznačne neposudzoval predmetnú Právnu analýzu v intenciách autorského zákona a len svojvoľne, čisto formálne a arbitrárne túto analýzu nedôvodne označil za autorské dielo požívajúce ochranu podľa autorského zákona a zákona o slobode informácií, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neodôvodnil, prečo by sa malo vôbec jednať o autorské dielo, ani to akými správnymi úvahami sa riadil pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. 11. Žalobca namieta, že správny orgán si riadnym spôsobom neustálil skutkový stav vo vzťahu k podstate Právnej analýzy, jej charakteristiky ako autorského diela, jej presnejšieho zaradenia ako zamestnaneckého či iného diela. 12. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, prečo nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť inou formou, vrátane prípadného nazretia do Právnej analýzy. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. V tomto kontexte poukazuje žalobca na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 25/2019 zo dňa 10.11.2021, podľa ktorého akékoľvek hypotetické autorské práva externých firiem, ktoré sa podieľali na príprave dokumentu, nie sú dotknuté vzhliadnutím informácie. Autorský zákon fyzické vzhliadnutie informácie nepovažuje za právne relevantné použitie diela. Poukazuje tiež na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/12/2021 zo dňa 27.02.2024. 13. V rámci napadnutého rozhodnutia nie je vysvetlené, prečo nebolo možné aspoň čiastočné sprístupnenie Právnej analýzy. Ak sa aj na niektoré údaje zachytené v požadovanom dokumente vzťahuje zákonná výnimka zo sprístupnenia, povinná osoba bola povinná postupovať podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií tak, že sprístupní požadovanú analýzu po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon, a to za súčasného uvedenia tých skutočností, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli byť z Právnej analýzy sprístupnené. Povinná osoba a ani žalovaný však nepodrobili požadovanú informáciu testu proporcionality a neuvážili podľa okolností prípadu, či prevažuje právo žiadateľa a verejnosti na sprístupnenie konkrétnej informácie, alebo prevažuje iná ústavná hodnota. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že nebol povinný rozvíjať správnu úvahu k miere a rozsahu zásahu do práv a slobôd žalobcu a že nebol povinný vykonať test proporcionality z hľadiska následkov nesprístupnenia informácie pre žiadateľa. 14. Vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií považuje žalobca za právne významné otázky: (i) či sa zákonom upravená výnimka zo sprístupnenia informácie týka výhradne prebiehajúcich súdnych konaní (alebo aj hypotetických budúcich, ešte neprebiehajúcich súdnych sporov); (ii) v prípade negatívnej odpovede na otázku pod bodom (i) tiež otázku, či bolo alebo nebolo možné Právnu analýzu nesprístupniť ako celok; (iii) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (ii) tiež otázku, či bolo takéto nesprístupnenie Právnej analýzy proporcionálne; (iv) v prípade kladnej odpovede na otázku pod bodom (iii) tiež otázku, či procesný postup povinnej osoby v rámci administratívneho konania zodpovedal zákonom ustanoveným štandardom, a či orgány verejnej správy svoje rozhodnutia riadnym spôsobom odôvodnili. 15. Podľa žalobcu nemožno považovať Právnu analýzu za informáciu súvisiacou so súdnym konaním, nakoľko Právna analýza bola známa žalovanému ešte pred začiatkom akéhokoľvek súdneho sporu, nevznikla ako dôsledok súdneho konania a existovala (existuje) aj mimo akékoľvek súdne konanie. Žalovaný nesprávne, nezrozumiteľne a ústavne nekonformným spôsobom interpretoval pojem „rozhodovacia činnosť súdu“. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) je pod týmto pojmom potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdu rozumie konanie a rozhodovanie súdu v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania, cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný
pod pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ účelovo a neprípustne zahŕňa aj materiál (dokument), ktorý nemá súvis so žiadnym prebiehajúcim súdnym konaním, procesnými úkonmi súdu alebo účastníkov konania, či napokon s meritórnym rozhodovaním súdu. 16. Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vyššie uvedeným zásadným právnym otázkam k aplikácii predmetných ustanovení zákona o slobode informácií, na ktoré správne orgány neodpovedali. Správne orgány sa neriadili základnými požiadavkami na obsah odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy a žalovaný sa riadnym spôsobom nevysporiadal s konkrétnou vecnou odvolacou argumentáciou, ktorej podstatou bolo tvrdenie, že skutkové a právne závery povinnej osoby o tom, že Právna analýza je autorským dielom a týka sa rozhodovacej činnosti súdu, sú nesprávne. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom uviedol, že sa v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, dostatočne zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil. Navrhol žalobu zamietnuť. 18. K výhrade žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozvinul správnu úvahu o povahe analýzy ako autorského diela, pričom žalobca spochybňuje, že by analýza bola autorským dielom, a že výsledky poskytnuté na základe zmluvy nemožno považovať za dielo v zmysle autorského zákona, žalovaný uviedol, že sa otázkou charakteru analýzy z pohľadu ochrany duševného vlastníctva zaoberal so záverom, že analýza je výsledkom tvorivej duševnej činnosti a požíva autorskoprávnu ochranu. Podľa názoru žalovaného analýza v dôsledku osobitého prínosu autora obsahuje prvky originality a vlastný intelekt autora, sú v nej spracované strategické odporúčania a úvahy pre klienta (žalovaného) vychádzajúc z posúdenia konkrétneho skutkového a právneho vzťahu, čím nadobúda jedinečný charakter. Žalovaný má za to, že samotná skutočnosť, že analýza je výsledkom právneho posúdenia skutkového stavu ju bez ďalšieho nediskvalifikuje z autorskoprávnej ochrany a nezbavuje ju postavenia autorského diela. Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať medzi tým, čo autorské právo nechráni (napr. myšlienky) a tým, čomu autorské právo poskytuje ochranu (spôsob vyjadrenia napr. myšlienky). Vypracovanie právnej analýzy môže napĺňať znaky tvorivej duševnej činnosti. Žalovaný odmieta záver žalobcu, že v zásade žiaden výstup vo forme právnej analýzy nemožno označiť za výsledok duševnej činnosti tvorivého charakteru. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne podľa osobitosti každého autora, vrátane skúseností a argumentačných zručností, ako aj spôsobu formulovania jednotlivých myšlienok/argumentov, ktoré sa následne odzrkadľujú vo výslednej podobe diela (t. j. nie len v myšlienkach, ale práve aj v tom, ako sú tieto myšlienky vyjadrené). Žalovaný zadal požiadavku na vypracovanie právnej analýzy renomovanej advokátskej kancelárii TaylorWessing, u ktorej je na základe jej výsledkov v advokácii vysoký predpoklad toho, že jej advokáti a advokátski koncipienti sú osobami, ktoré do právnej analýzy prinesú výnimočný intelekt, prvky originality, strategické úvahy a odporúčania, ktoré by iné fyzické osoby (autori) nepriniesli. 19. S výhradou žalobcu, že žalovaný mal analyzovať, či ide o zamestnanecké dielo, dielo na objednávku alebo z akého právneho titulu odvodzuje postavenie TaylorWessing ako tzv. odvodeného subjektu autorských práv, žalovaný nesúhlasí. Žalovaný sa dôvodom vykonávania autorských práv spoločnosti TaylorWessing vo svojich rozhodnutiach podrobnejšie nezaoberal, keďže z VOP mandátnej zmluvy vyplýva, že majetkové práva k analýzam vypracovaným v mene advokátskej kancelárie vykonáva TaylorWessing. Podľa názoru žalovaného žalovaný nemá povinnosť vo svojich rozhodnutiach hĺbkovo analyzovať autorstvo diela, resp. či bola právna analýza TaylorWessing zhotovená ako dielo na objednávku alebo zamestnanecké dielo. Žalovaný oslovil so žiadosťou o udelenie súhlasu osobu, pri ktorej dôvodne predpokladal, že je oprávnená udeliť súhlas, pričom pokiaľ by jej bol súhlas touto osobou udelený, v súlade s takýmto súhlasom by konal. Posúdenie právneho titulu (resp. právnej skutočnosti), od ktorej TaylorWessing odvodzuje svoje práva k dielu, resp. či týmito naozaj disponuje, nie je otázka, ktorú by mala povinná osoba (žalovaný) riešiť v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Na účely odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby by malo postačovať určenie oprávnenej osoby s jednoduchým zdôvodnením, na základe čoho oprávnenú osobu na udelenie súhlasu určila – to aj povinná osoba (žalovaný) urobila. Zákon o slobode informácií vyžaduje na povolenie sprístupnenia informácie, ktorou možno porušiť ochranu duševného vlastníctva súhlas oprávnenej osoby, nie súhlas autora.
20. Žalovaný nesúhlasí s tým, že požadovanú informáciu bolo možné sprístupniť inou formou, a to nahliadnutím/vzhliadnutím Právnej analýzy. Je toho názoru, že z povahy, významu a účelu Právnej analýzy by jej vzhliadnutím došlo k porušeniu ochrany duševného vlastníctva a žalovaný musel z tohto dôvodu jej sprístupnenie v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií viazať na predchádzajúci súhlas subjektu oprávneného z autorského práva k právnej analýze. Vzhliadnutie ako spôsob sprístupnenia je potrebné vykladať v kontexte zmyslu a účelu zákona o slobode informácii, tzn. každé sprístupnenie informácie je možné len takým spôsobom, ktorý umožní žiadateľovi vo výsledku disponovať kópiou, resp. iným záznamom informácie, resp. mu vytvára podmienky, aby takúto kópiu/ záznam informácie podľa jeho vôle získal, prípadne si poskytnutú informáciu zadokumentoval. Žalovaný ako povinná osoba musí hľadať iné formy sprístupnenia, len ak žiadateľovi nemožno sprístupniť informáciu v požadovanej forme predovšetkým z technických alebo prevádzkových dôvodov, nie hľadať spôsoby ako obísť nesúhlas oprávnenej osoby. 21. Vo vzťahu k námietke žalobcu o absencii posúdenia možnosti sprístupniť Právnu analýzu ako celok žalovaný odkazuje na Odporúčania Rec(2002)2 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom, v ktorom sa uvádza, že ak by predsa len vylúčenie informácií spôsobilo, že dokument sám osebe sa stane zavádzajúci (misleading) alebo zbytočný (meaningless), môže povinná osoba odmietnuť prístup ako taký. Aj na základe tohto Odporúčania Rec(2002)2 sa žalovaný ako povinná osoba rozhodla nesprístupniť právnu analýzu ako celok, keďže jej čiastočné sprístupnenie by malo vplyv na jedinečnosť a správny význam tohto autorského diela. Zverejnená časť právnej analýzy ako veľmi špecifického autorského diela práve s ohľadom na prepojenie jej jednotlivých častí a ich správny a na seba nadväzujúci význam by mohla byť zavádzajúca, čím by sa podstatným spôsobom porušili práva subjektu oprávneného z autorského práva. 22. V tejto súvislosti si žalovaný od spoločnosti TaylorWessing objednal Právnu analýzu, predmetom ktorej malo byť posúdenie platnosti nájomnej zmluvy č. 72/05 zo dňa 21.09.2005 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BPS PARK a. s. ako nájomcom (ďalej len „nájomná zmluva“) a možných právnych nárokov (protinárokov), ktoré by vyplývali pre zmluvné strany v prípade platnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy a s tým spojenými rizikami a odporúčaniami pre žalovaného. 23. Na vypracovanie právnej analýzy boli vynaložené verejné prostriedky, aby žalovaný ako orgán verejnej správy zastupujúci občanov zaujal čo možno najsprávnejší postoj k spornému záväzkovému vzťahu s druhou zmluvnou stranou posudzovanej nájomnej zmluvy, a aby sa dokázal efektívne brániť. Sprístupnením obsahu analýzy žalobcovi by došlo k poškodeniu ekonomických záujmov žalovaného. V tomto prípade žalovaný rozhodol o nesprístupnení Právnej analýzy z dôvodu ochrany svojich ekonomických záujmov, pričom nesprístupnením zároveň chránil záujem verejný. Navyše je žalovaný povinný chrániť práva duševného vlastníctva oprávnenej osoby k autorskému dielu, ktoré by boli jeho sprístupnením bez súhlasu oprávnenej osoby porušené. Žalovaný nemal inú možnosť, ako informáciu nesprístupniť 24. Téma platnosti nájomnej zmluvy týkajúcej sa regulovaného parkovania prevádzkovaného spoločnosťou BPS PARK a. s. bola vnesená do súdneho konania vedeného na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/29/2023 a je nepochybné, že informácia, ktorú žalobca požaduje sprístupniť sa vzhľadom na jej obsah týka prebiehajúceho súdneho konania. Sprístupnením požadovanej informácie by došlo k odhaleniu argumentácie a stratégie žalovaného, čo by mohlo mať za následok oslabenie pozície žalovaného ako účastníka súdneho konania sp. zn. 1S/29/2023. Odkrytie stratégie a argumentácie obsiahnutej v analýze ešte pred jej samotným použitím by zároveň mohlo vyvolať oprávnené otázky o efektívnosti použitia verejných prostriedkov vynaložených na získanie analýzy, keďže táto by sprístupnením stratila zamýšľaný význam (účinok). Podľa žalovaného by sprístupnením Právnej analýzy ako nástroja procesného útoku a prostriedku procesnej obrany došlo k vážnemu narušeniu čl. 6 Civilného sporového poriadku a strany sporu vedeného pod sp. zn. 1S/29/2023 by tak stratili svoje rovné postavenie. Ani žalovanému nie je umožnené, aby sa zúčastňoval pracovných porád žalobcu, študoval ich vypracované materiály a stratégie k procesnému útoku/obrane. 25. Tvrdenie o „nepreskúmateľnosti“ napadnutého rozhodnutia je z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnené a založené na subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom správneho konania. Nepreskúmateľnosť ako vada rozhodnutia znamená absenciu dôvodov alebo úplnú neurčitosť, ktorá
by znemožnila vecný súdny prieskum. V danom prípade však z odôvodnenia rozhodnutí jednoznačne vyplýva, akým spôsobom boli posúdené právne otázky, na ktorých bol postavený záver o odmietnutí sprístupnenia informácie. IV. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci 26. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 24.07.2025, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Podľa žalobcu sa žalovaný vo svojom vyjadrení pokúša podrobnejšie rozviesť svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o povahe Právnej analýzy ako autorského diela. Žalobca je však toho názoru, že dodatočné dopĺňanie a modifikácia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v prebiehajúcom správnom súdnom konaní už nie je možná. Ani táto nová argumentácia však neposkytuje spoľahlivý a presvedčivý základ pre záver o povahe Právnej analýzy ako autorského diela. 27. Nemožno dať za pravdu žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zastáva názor, že v konaní podľa zákona o slobode informácií je pojmovo vylúčené, aby povinná osoba zisťovala úplne a presne skutočný stav veci. Povinná osoba zaobstarávala podklady pre svoje rozhodnutie, keď advokátsku kanceláriu TaylorWessing žiadala o vyjadrenie súhlasu/nesúhlasu so sprístupnením požadovanej informácie. Nič pritom povinnej osobe nebránilo, aby v záujme riadneho objasnenia skutkového stavu, v rámci tejto svojej žiadosti advokátskej kancelárii oznámila, že v prípade neudelenia súhlasu so sprístupnením má uviesť informácie, ktoré by povinnej osobe umožnili identifikovať charakter údajného diela, osobu autora a právny titul, od ktorého žalovaný odvodzuje svoje postavenie ako tzv. odvodeného subjektu autorských práv. Samotné vyjadrenie vôle TaylorWessing chrániť informácie ich subsumovaním pod pojem autorského diela, zachytené v bode 5.1 VOP nepostačuje pre záver, že tieto informácie aj v skutočnosti parametre autorského diela dosahujú. 28. Napokon žalobca v replike poukázal na to, že predmetom mandátnej zmluvy podľa čl. 1 bod 1.4 v spojení s čl. 2 bodom 2.1.2 mandátnej zmluvy bolo vypracovanie právnej analýzy v súvislosti s možným budúcim súdnym sporom, vyplývajúcim z ukončenia nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.10.2010 medzi žalovaným a Občianskym združením Blumentál. V bode 1.4 mandátnej zmluvy sa uvádza, že existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že nároky mandanta voči Občianskemu združeniu Blumentál sa stanú predmetom súdnych alebo obdobných konaní. Podľa žalobcu preto nejde o informáciu súvisiacu so súdnym konaním. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že žalovaný a ani povinná osoba vo svojich rozhodnutiach neuviedli a nekonkretizovali žiadne súdne konanie, ktorého sa mala požadovaná informácia (Právna analýzy) týkať, a to ani predmetom konania, účastníkmi sporu alebo spisovou značkou. 29. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný si vo vyjadrení k žalobe zamieňa mandátnu zmluvu č. 191/2024, na základe ktorej bola vyhotovená Právna analýza, s mandátnou zmluvu č. 127/20023 zo dňa 25.04.2023, ktorej predmetom bolo vyhotovenie právnej analýzy za účelom posúdenia platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou BPS PARK a. s., t. j. nie posúdenie ukončenia nájomného vzťahu medzi žalovaným a Občianskym združením Blumentál. Žalovaný preto ani v poslednom vyjadrení nevysvetlil, aký vplyv by mala mať požadovaná právna analýza (vyhotovená na základe mandátnej zmluvy č. 191/2004) na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu v označenom správnom súdnom konaní. 30. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.09.2025, v ktorej žiadal neprihliadať na svoje tvrdenia uvedené v bodoch 42 až 55 vyjadrenia žalovaného, nakoľko došlo pri vypracúvaní daného vyjadrenia žalovaného k pochybeniu spočívajúcemu v zámene mandátnych zmlúv, na základe ktorých boli vyhotovené právne analýzy požadované početnými žiadosťami rôznych žiadateľov o sprístupnenie informácie vždy právne zastúpených JUDr. Tomášom Zahradnikom, advokátom. Na správnom súde sa vedie už niekoľko konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, pričom požadovanou informáciou bola vždy iná právna analýza, prípadne obidve. 31. Výstupom, ktorý v zmysle čl. 2 bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy č. 191/2024 zo dňa 16.05.2024 pre žalovaného vypracovala spoločnosť TaylorWessing, a ktorý žalobca požaduje sprístupniť je Právna analýza, ktorej obsah súvisí s nájomnou zmluvou s Občianskym združením Blumentál, a to v otázkach jej potenciálnej platnosti, či neplatnosti, možných právnych nárokov (protinárokov), ktoré by vyplývali pre zmluvné strany v prípade platnosti/neplatnosti nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál a
s tým spojenými rizikami a odporúčaniami pre žalovaného. Predmetom nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál bol prenájom pozemkov tvoriacich vnútroblokový priestor medzi bytovými domami na ul. Blumentálska, Vazovova a Krížna v Bratislave. Občianske združenie Blumentál s výpoveďou nesúhlasilo, pričom výzvu žalovaného, aby dobrovoľne odstránilo z prenajatých priestorov umiestnené dopravné zariadenia a umožnilo žalovanému regulovať vo vnútrobloku statickú dopravu, nesplnil. Nájomná zmluva bola predmetom súdneho sporu vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 61C/6/2024, v ktorom súd uznesením č. k. 61C/6/2024-94 zo dňa 30.04.2024 zamietol návrh Občianskeho združenia Blumentál na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 61C/6/2024-176 priznal žalovanému trovy konania. Vzhľadom na neúspech Občianskeho združenia Blumentál vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, existuje zjavný náznak a vysoká pravdepodobnosť, že nároky Občianskeho združenia Blumentál voči žalovanému sa stanú predmetom súdneho konania vo veci nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál. 32. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 33. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 35. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. 36. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 37. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 38. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 40. S odkazom na obsah písomných vyjadrení účastníkov konania správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 154 ods. 1 SSP je správny súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom sa na predmetný prípad neaplikuje žiadna z výnimiek, uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Súčasne s odkazom na § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zároveň z § 119 SSP jednoznačne vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd zároveň za účelom posúdenia žalobných námietok v rozsahu správnej žaloby nevzhliadol potrebu vykonania dokazovania nad rámec toho, čo bolo uvedené v žalobe, v napadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise. 41. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie a k tomu prislúchajúci žalovaným predložený administratívny spis preskúmal výlučne s odkazom na uplatnené žalobné body. Pre správny súdny prieskum je podstatné napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný predkladá v správnom súdnom konaní a ktorou rozširuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak žalovaný argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe alebo aj neskôr v duplike považoval za podstatnú pre konanie o podanej žiadosti o informácie, bolo jeho povinnosťou túto argumentáciu preniesť do svojich rozhodnutí v administratívnom konaní. 42. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobca formuloval žiadosť o informácie spôsobom, ako je citovaný v bode 1 tohto rozsudku. Keďže žalobca sa dožadoval sprístupnenia „akýchkoľvek písomných výstupov“ dodaných podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy, nebolo povinnosťou povinnej osoby poskytnúť žalobcovi všetky písomné výstupy podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy, ani poskytnúť informáciu o počte či druhu písomných výstupov podľa daného bodu zmluvy. Takéto informácie žalobca nežiadal. Medzi stranami teda nebolo sporné, že predmetom posúdenia prípustnosti sprístupnenia bola výlučne Právna analýza. Žalobca v žiadnom zo žalobných bodov nenamietal nesprístupnenie prípadných iných písomných výstupov dodaných podľa bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy; svoju žalobnú argumentáciu smeroval žalobca výlučne k Právnej analýze. Ako správny súd už uviedol, žalobca požadoval akékoľvek písomné výstupy podľa konkrétneho bodu mandátnej zmluvy. Podľa bodu 2.1.2 mandátnej zmluvy poskytuje TaylorWessing na základe žiadosti žalovaného (klienta) „právne analýzy, konzultácie a odporúčania v rámci vybavovania právnej agendy Klienta“. 43. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení Právnej analýzy dodanej podľa bodu 2.1.2. mandátnej zmluvy. Tieto informácie neboli sprístupnené podľa § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany autorského práva pôvodcu Právnej analýzy a z dôvodu, že sa Právna analýza týka rozhodovacej činnosti súdu. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou vo vzťahu k výkladu žalovaným aplikovaných zákonných ustanovení. Všeobecné východiská k obmedzeniu práva na informácie 44. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou
primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). 45. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených Ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011). 46. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Ústavný súd v tomto zmysle uvádza, že „Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). [....] Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ (PL. ÚS 15/98). 47. Obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií je nutné vykladať aj v kontexte § 12 tohto zákona, z ktorého vyplýva materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži//2009 zo dňa 03.11.2009, sp. zn. 7Sžik/2/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 5Sžik/4/2019 zo dňa 02.06.2020, nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 48. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia. K nesprístupneniu informácií z dôvodu ochrany duševného vlastníctva 49. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného podľa názoru správneho súdu nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery, ktoré by boli dostatočným a relevantným zdôvodnením materiálnych prekážok brániacich v sprístupnení Právnej analýzy. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba vo všeobecnej rovine, bez potrebnej konkretizácie, opakovane uviedol svoj právny záver, že požadované informácie (Právna analýza) sú výsledkom činnosti vykonávaných TaylorWessing, ktorej patria autorské práva k Právnej analýze a ktorá nedala predchádzajúci výslovný písomný súhlas na jej poskytnutie tretím osobám. Žalovaný v žiadnej časti odôvodnenia neposudzoval obsah Právnej analýzy, neposkytol žiadnu úvahu k základným prvkom, ktorých prítomnosť je nevyhnutná na subsumovanie určitého textu ako autorského diela.
Žalovaný nevysvetlil, prečo spĺňa Právna analýza definíciu autorského diela podľa osobitného predpisu (autorského zákona), na ktorý odkazuje § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií. Žalovaný tak v tomto smere nenapravil nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní. 50. Prvostupňový orgán oprel odôvodnenie aplikácie výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií explicitne a výlučne o vyjadrenie spoločnosti Taylor Wessing zo dňa 23.01.2025, podľa ktorého je Právna analýza jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti a ako taká je chránená autorskými právami (bod 2 tohto rozsudku). Žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že „odvolací orgán k veci uvádza, že v prípade právnych posúdení, rozborov, analýz, konzultácií a odporúčaní vyhotovených a dodaných povinnej osobe spoločnosťou TW e/n/w/c na základe vyššie uvedenej mandátnej zmluvy, sa jedná o autorské diela a je k ním potrebné pristupovať ako k autorským dielam požívajúcim autorskoprávnu ochranu, o čom svedčí aj mandátna zmluva, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TW e/n/w/c. [...] Poskytnutie informácie, ktorú žiadateľ žiadal [...] nie je možné, keďže predmetná právna analýza je chránená autorským právom v zmysle § 19 autorského zákon a na vyhotovenie rozmnoženiny právnej analýzy ako autorského diela a jej rozširovanie je v zmysle tejto právnej úpravy nevyhnutný súhlas autora, ktorý udelený nebol.“ (str. 8 a 9 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný viaže svoj záver o tom, že Právna analýza je autorským dielom výlučne o text mandátnej zmluvy a VOP, ktoré sú jej súčasťou. V tomto smere správny súd súhlasí so žalobcom, že napadnuté rozhodnutie neponúka žiadnu správnu úvahu, v rámci ktorej by žalovaný odkázal na obsah Právnej analýzy a nie na obsah mandátnej zmluvy a VOP. Toto odôvodnenie nie je dostačujúce a preskúmateľné vo vzťahu k nesprístupneniu Právnej analýzy, nakoľko odôvodnenie nijako bližšie, aspoň rámcovo materiálne nevysvetľuje, prečo je potrebné chrániť Právnu analýzu ako autorské dielo. Na uvedené nadväzuje aj to, že z napadnutých rozhodnutiach nie je možné dohľadať, prečo a na základe akých skutočností orgány verejnej správy považovali Právnu analýzu za autorské dielo; teda okrem formálneho nesúhlasu advokátskej kancelárie. Určité odôvodnenie a špecifikovanie prvkov autorského diela poskytuje žalovaný až vo svojom vyjadrení k žalobe, čo však nemôže zhojiť nedostatky napadnutého rozhodnutia. 51. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj preto, že v jeho odôvodnení absentuje úvaha o možnosti/nemožnosti čiastočného sprístupnenia Právnej analýzy (§ 12 zákona o slobode informácií). Odôvodnenie neposkytuje dostatočné dôvody na aplikáciu predmetnej výnimky zákona o slobode informácií. Všeobecný odkaz žalovaného, že identifikované dôvody nesprístupnenia sa vzťahujú na celú právnu analýzu a preto nie je možné poskytnúť žiadateľovi ani jej časť (str. 10 napadnutého rozhodnutia), nie je dostatočný na odôvodnenie zásahu do základného práva žalobcu na informácie v podobe aplikácie výnimky zo všeobecnej povinnosti sprístupnenia informácie. Žalovaný nijako neindividualizoval dôvody aplikovanej výnimky na podmienky konkrétnej žiadosti a podmienky konkrétnej Právnej analýzy. Preskúmavané rozhodnutia sú tak nepreskúmateľné aj vo vzťahu k potrebe ochrany duševného vlastníctva k obsahu celej Právnej analýzy a k jej nesprístupneniu aspoň v časti. Na účel posúdenia splnenia podmienok zákonnej výnimky z povinnosti zverejniť požadovanú informácií nemôže stačiť odvolanie sa správneho orgánu na vôľu tretej strany, ktorá je pôvodcom nesprístupneného. Aplikácia výnimky podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií patrí do oblasti správneho práva, ktorého základným prvkom je správna úvaha orgánu verejnej moci pri aplikácii zákona. Správna úvaha povinnej osoby (v tomto prípade orgánu samosprávy) nemôže byť nahradená súkromnoprávnym dojednaním v mandátnej zmluve a jednostranným úkonom tretieho subjektu poskytujúceho povinnej osobe svoje služby. 52. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že z administratívneho spisu ani nevyplýva, že by sa prvostupňový orgán alebo žalovaný oboznámili s obsahom Právnej analýzy a že by ju vôbec mali k dispozícii pri vyhodnocovaní žiadosti o informácie. Obsahom administratívneho spisu nie je žiaden úradný záznam, či protokol alebo iná písomnosť, z ktorej by vyplývalo, že sa príslušný pracovníci oboznámili s textom dokumentu, ktorý jednoznačne posúdili ako autorské dielo a ktoré sa následne rozhodli v celosti nesprístupniť žiadateľovi o informácie. 53. Vyššie uvedené dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska naplnenia podmienok nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií a absencie aspoň rámcového vysvetlenia obsahu nesprístupnenej Právnej analýzy je potrebné odlíšiť od posúdenia materiálnych podmienok obmedzenia prístupu k informáciám (v celosti
alebo k jej časti). K tomuto posúdeniu nebolo možné zo strany správneho súdu ani len pristúpiť, keďže správny orgán neumožnil preskúmať dôvodnosť vylúčenia Právnej analýzy z jej sprístupnenia žiadateľovi. K nesprístupneniu informácií z dôvodu súdneho sporu 54. Vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia celej Právnej analýzy podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií je správny súd toho názoru, že ani toto odôvodnenie nie je dostačujúce a preskúmateľné, nakoľko neposkytuje základné vysvetlenie, s akou rozhodovacou činnosťou súdov Právna analýza súvisí. Správny súd rozumie tomu, že určitá písomnosť obstaraná pri poskytovaní právnych služieb môže obsahovať mimoriadne senzitívne informácie súvisiace s právnym posúdením okolností týkajúcich sa súdneho sporu, resp. s komplexnou právnou argumentáciou a navrhnutou právnou stratégiou, ktorej sprístupnenie druhej sporovej strane môže predstavovať vážny zásah do možností žalovaného uplatniť efektívne prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v prebiehajúcom súdnom spore. Môže tak teoreticky existovať legitímny záujem na nesprístupnení takýchto informácií. V napadnutom rozhodnutí však absentuje akákoľvek indikácia veci, ktorej sa Právna analýza týka. 55. Ani administratívny spis neposkytuje správnemu súdu dostatočný podklad na to, aby mohol preskúmať, či sú všeobecne formulované dôvody nesprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií relevantné a či správny orgán všeobecne formulovanú správnu úvahu založil na dostatočnom skutkovom podklade. Z administratívneho spisu je zrejmé, že povinná osoba rozhodovala o nesprístupnení Právnej analýzy bez vedomosti o jej obsahu, kedy došlo k zámene právnej otázky a súvisiacej nájomnej zmluvy s Občianskym združením Blumentál, ktorá má byť predmetom Právnej analýzy vypracovanej podľa mandátnej zmluvy č. 191/2024, s nájomnou zmluvou týkajúcou sa parkovacej politiky, ktorá bola predmetom inej právnej analýzy vypracovanej na podklade inej mandátnej zmluvy č. 127/20023 zo dňa 25.04.2023 (body 28, 29 a 31 tohto rozsudku). Súčasťou administratívneho spisu je správna žaloba spoločnosti BPS PARK, a.s. zo dňa 18.07.2023 vo veci opatrenia, ktorým prišlo k určeniu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení a uznesenie Správneho súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1S/29/2023 o pribratí účastníka konania zo dňa 01.12.2023. Zároveň nie je obsahom administratívneho spisu žiadna dokumentácia, ktorá by poukazovala na to, že obsahom Právnej analýzy, ktorú žalobca požadoval sprístupniť, je práve potencionálny súdny spor s Občianskym združením Blumentál, na ktorý referuje žalovaný až vo svojej duplike zo dňa 10.09.2025 (bod 31 tohto rozsudku). Zámena súdneho konania, ktoré malo byť dôvodom na nesprístupnenie Právnej analýzy podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, vo vyjadrení žalovaného zo dňa poukazuje na to, že žalovaný nemal dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie možnosti sprístupniť Právnu analýzu. To mu zároveň neumožnilo ani riadne posúdiť, či je možné sprístupniť Právnu analýzu aspoň v časti a či skutočne existuje relevantný záujem na jej nesprístupnení. Záver 56. Správny súd uvádza, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy (v tomto prípade žalovaného). Správny súd podrobuje súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutie, pričom uvedené je potrebné vnímať ako vyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov do správneho konania. Správny súd tak v rámci správneho súdneho prieskumu overuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, má oporu v administratívnom spise a či je založené na správnej aplikácii právnych noriem. 57. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií a na podklade riadne zisteného skutkového stavu vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodní rešpektujúc právny názor správneho súdu. Rozhodnutie správneho súdu neznamená, že nesprístupnené údaje majú byť žiadateľovi sprístupnené, ak správny orgán dôsledne vyargumentuje, z akých dôvodov je potrebné aplikovať obmedzenie z povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie.
58. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu z Ústavy ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry ESĽP (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. 59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 60. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).